Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/90/2024 1320204350 28. 03. 2025 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2025:1320204350.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: X. P., O.. XX.X.XXXX, N. XXXX/XX, V., zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Törökovou, Ulica 29. augusta 5, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. B., O.. XX.X.XXXX, M. XXXX/XX, V., zastúpenej: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, IČO: 47 232 757, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B3-24C/14/2020-414, zo dňa 2.2.2024, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k bytu č. X, nachádzajúcemu sa na 2. poschodí vo vchode N. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX, postavenému na parcelách č. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X R. Č.. XXXXX/X, s vlastníctvom ktorého je spojený aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemkom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúcemu sa v okrese V. C., D. V. - U.. Č.. E., katastrálne územie E.Č., zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX a uvedené nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok I.), žalobcovi uložil povinnosť za prikázaný spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanej sumu 74.500 eur (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v 25 % rozsahu (výrok III.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.2.2020 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k bytu číslo X, nachádzajúceho sa na 2. poschodí, vo vchode N. XX, stavba so súpisným č. XXXX, postavená na parcelách č. XXXXX/X, Č.. XXXXX/X R. Č.. XXXXX/X, popis stavby N. XX, XX, XX, k parcelám registra „N. parcela č. XXXXX/X o výmere 164 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. XXXXX/X o výmere 172 m2, zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXXX/X o výmere 171 m2, zastavaná plocha a nádvorie a k spoluvlastníckemu podielu bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckemu podielu k vyššie uvedeným pozemkom vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúcim sa v okrese V. C., obec V. - U. Č. E., katastrálne územie E. a zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. Súčasne navrhol, aby nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu s uložením mu povinnosti na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva uhradiť žalovanej sumu 40.000 eur. 3. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podieloví spoluvlastníci uvedených nehnuteľností, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu každého z nich je 1. Dal do pozornosti, že už
dlhšie sa nachádza v situácii, kedy je nútený riešiť svoju bytovú otázku, preto listom zo dňa 19.12.2018, doručeným žalovanej dňa 28.12.2018 a opätovne dňa 30.1.2019, oslovil svoju sestru (žalovanú) ohľadom možnosti vysporiadania podielového spoluvlastníctva. Navrhol, že odkúpi jej polovičný podiel za kúpnu cenu 40.000 eur, ktorú zdôvodnil znaleckým posudkom č. 214/2018 vypracovaným znalcom C.. U. Š., P.., ktorým bola stanovená hodnota celej nehnuteľnosti na sumu 79.600 eur. Nasledovala zdĺhavá komunikácia zo strany žalovanej, ktorá požadovala sumu 60.000 eur za podiel, avšak sama ponúkala len sumu 40.000 eur za podiel, pričom z jej správ bolo zrejmé, že nesmeruje k dohode. Obsiahly email napísal žalovanej naposledy dňa 6.8.2019 a odvtedy nedostal odpoveď, na základe ktorej by mohli postupovať ďalej. Dodal, že so žalovanou celkovo dobre nevychádzajú, no pokúšal sa dohodnúť, pretože svoju osobnú bytovú situáciu potreboval riešiť. Byt obýva, ale nijako nebráni žalovanej, aby tak mohla urobiť aj ona. Žalovaná má svoj vlastný byt na M.E. XX X. V., kde má aj trvalý pobyt, čím má dlhodobo riešenú svoju bytovú otázku a nie je odkázaná na bývanie v spoločnej nehnuteľnosti. 4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom (č. k. 24C/14/2002-226 - pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 18.3.2022 zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k predmetnému bytu, prikázal ho do výlučného vlastníctva žalobcu, uložil žalobcovi povinnosť za prikázaný spoluvlastnícky podiel zaplatiť žalovanej sumu 60.000 eur a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50 %. 5. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Bratislave uznesením (č. k. 16Co/103/2022-278 - pozn. odvolacieho súdu) zo dňa 28.4.2023 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd uviedol, že záver o tom, komu bude vec prikázaná, závisí od úvahy súdu, pričom konštatoval, že súd prvej inštancie prihliadol na kritériá uvedené v § 142 Občianskeho zákonníka a uviedol ďalšie aplikované právne relevantné kritériá, teda jasne a zrozumiteľne v napadnutom rozsudku uviedol, ktoré dôvody považoval pri voľbe spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním bytu do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov za podstatné a prečo má byť vyporiadavaný byt prikázaný žalobcovi. Argumentáciu žalovanej, ktorá v odvolaní len zopakovala argumentáciu, s ktorou sa súd prvej inštancie už v napadnutom rozhodnutí vysporiadal, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 6. Vo vzťahu ku kľúčovej odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonal žalovanou navrhované dokazovanie k hodnote nehnuteľnosti, odvolací súd uviedol, že primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielmi spoluvlastníkov, ktoré boli prisúdené jednému spoluvlastníkovi; aby bola náhrada primeraná, musí byť závislá nielen od stavu nehnuteľnosti (konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj od záujmu o ňu, t. j. od dopytu a ponuky v danom mieste a čase rozhodovania. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať (R 43/1997). Primeranú náhradu určuje súd a nemôže túto povinnosť preniesť na iný subjekt, aj keď znalosti odborne spôsobilej osoby sú spravidla jedným z podkladov pri určení všeobecnej ceny veci; ďalšími podkladmi môžu byť informácie príslušného orgánu miestnej správy, realitných spoločností a pod., ale aj poznatky a informácie samotných strán sporu o kúpe a predaji iných porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Odvolací súd k tomu dodal, že hoci každá sporová strana v priebehu konania navrhovala protistrane vyplatenie sumy 60.000 eur pri prikázaní bytu do jej vlastníctva, nie je možné z toho vyvodiť skutkový záver, že súhlasili s vyporiadaním zrušeného spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu v sume 60.000 eur v čase rozhodnutia súdu. 7. Na základe uvedených právnych východísk dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie tým, že sa nevysporiadal s návrhom žalovanej na vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na určenie hodnoty nehnuteľnosti vzhľadom na značný časový odstup od vypracovania znaleckého posudku č. 214/2018, ako aj odborného vyjadrenia realitnej kancelárie Directreal, keďže vykonanie tohto dôkazu bolo potrebné pre zistenie skutkového stavu nevyhnutného pre rozhodnutie, a ktorý z dosiaľ súdom prvej inštancie vykonaných dôkazov nemožno považovať za spoľahlivo ustálený, došlo k naplneniu dôvodu pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C. s. p. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností nevyhnutných pre rozhodnutie, a tým konanie zaťažil procesnou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
8. Odvolací súd vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže na ustálenie výšky primeranej náhrady sa viaže opätovne aj povinnosť súdu prvej inštancie posúdiť solventnosť spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná (t. j. či disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady), prípadne zmeniť spôsob vyporiadania, ak by spoluvlastník nedisponoval potrebnými finančnými prostriedkami na výplatu primeranej náhrady, resp. vyhodnotiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uviedol, že v ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p. viazaný; vec opätovne prejedná na pojednávaní, ustáli všeobecnú ceny nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve strán, určí výšku primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti v čase vyporiadania, posúdi solventnosť spoluvlastníka na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, to všetko pri zohľadnení kontradiktórnosti konania a dôkazného bremena strán, pričom sa vysporiada s návrhmi strán na dokazovanie v súlade s procesnou preferenciou dôkazu odborným vyjadrením pred nariadením znaleckého dokazovania v zmysle § 207 ods. 1 veta prvá C. s. p. a vyhodnotí, či existujú dôvody na zmenu spôsobu vyporiadania (reálne rozdelenie veci nie je možné), resp. či existujú dôvody osobitného zreteľa podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka; na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, ktoré bude vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu preskúmateľné a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 9. V súlade s vyššie uvedeným názorom a závermi odvolacieho súdu súd prvej inštancie opätovne prejednal vec, pričom v súvislosti so skutkovým stavom zistil, že žalobca a žalovaná sú spoluvlastníci bytu č. X na X. poschodí bytového domu na N. XX X. V., každý v jednej polovici, pričom obaja podiel nadobudli dedením po matke, ktorá zomrela v roku 2007. Žalovaná je zároveň výlučnou vlastníčkou bytu č. XX, na X. poschodí domu na M. XX X. V., ktorý nadobudla kúpou v roku 2000. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 16C/22/04-35, zo dňa 21.4.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.5.2004, bolo zrušené právo spoločného nájmu družstevného bytu žalobkyne L. P. a žalovaného X. P. s tým, že byt č. XX na B.M. XX X. V. bude ďalej užívať L. P. ako výlučný nájomca a člen družstva; žalovaný bol povinný byt vypratať najneskôr do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. 10. Z odborného vyjadrenia NARKS s.r.o. zo dňa 30.8.2023 vyplynulo, že na základe dostupných štatistík je odhad trhovej ceny predmetného 2-izbového bytu o výmere 54 m2 v cenovom pásme 145.800 až 170.000 eur, pričom vzhľadom na stav čiastočnej rekonštrukcie a na to, že byt sa nachádza v bytovom dome bez výťahu, odhadujú trhovú cenu vo výške 168.000 eur. Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti Roberts & Boyd, s.r.o. zo dňa 23.10.2023, vzhľadom na aktuálny stav bytu a bytového domu, zároveň v porovnaní s aktuálnymi konkurenčnými ponukami na trhu v danej lokalite a na základe dlhoročných skúseností bola cena bytu odhadnutá na úrovni 130.000 eur ± 2 %. 11. Listom zo dňa 30.10.2023 žalovaná po zvážení všetkých okolností, vrátane vyššie uvedených odborných stanovísk, navrhla žalobcovi mimosúdne vysporiadanie ohľadne bytu a ukončenie súdneho konania bez navyšovania nákladov na úrovni 150.000 eur, z čoho by jej žalobca vyplatil sumu 75.000 eur ako definitívne vysporiadanie zahŕňajúce aj roky užívania bytu nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. Ďalej uviedla, že ako vyplýva z aktuálnych inzertných ponúk, je malý predpoklad, že by znalec ustálil hodnotu bytu v podstatne inom cenovom pásme, a to aj kvôli porovnávacej metóde, ktorá sa v danom prípade ponúka ako prioritná v kombinácii s polohovou metódou. Zo znaleckého posudku č. 20/2023 zo dňa 11.1.2024, ktorý vypracoval C.. F. D., znalec v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností vyplynulo, že všeobecná hodnota bytu predstavuje sumu 149.000 eur. 12. Listom zo dňa 30.1.2024 Tatra banka, a.s. potvrdila C.. Ľ. M., že na bežnom účte má zostatok 505,49 eura a na sporení k účtu disponibilný zostatok 76.000 eur. C.. Ľ. M. dňa 1.2.2014 písomne čestne vyhlásila, že disponuje finančnými prostriedkami vo výške 74.500 eur, ktoré poskytne žalobcovi, svojmu otcovi, na účely vyplatenia ustupujúceho podielového spoluvlastníka predmetného bytu, a to v prípade, ak súd rozhodne o prikázaní bytu do výlučného vlastníctva žalobcu a o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej za prikázaný spoluvlastnícky podiel k bytu sumu 74.500 eur. Finančné prostriedky v tejto výške sa zaviazala poskytnúť žalobcovi tak, aby súdom uloženú povinnosť mohol splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň čestne vyhlásila, že si je vedomá následkov nepravdivosti tohto čestného vyhlásenia a že toto čestné vyhlásenie vydala na základe svojej slobodnej vôle.
13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že spoluvlastníkov nie je možné nútiť, aby proti svojej vôli zotrvávali v spoluvlastníckom vzťahu a tiež, že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody, pre ktoré nie je ďalšie zachovávanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Na objasnenie uviedol, že pri rozhodnutí o prikázaní veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom sa prihliada na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka. Pod účelným využitím veci je potrebné rozumieť predovšetkým využitie veci na účel, na ktorý je vec určená. Rozdielne bude treba napríklad hodnotiť využitie rodinného domu za stavu, že v rodinnom dome dlhodobo býva niektorý zo spoluvlastníkov. Pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom je nutné prihliadať aj na to, aby sa vytvorili priaznivé podmienky na nerušené využitie veci a aby vznikom nového spoluvlastníckeho vzťahu nedochádzalo k vzniku nových sporných situácií. Preto pri prikázaní veci súd zohľadní aj správanie spoluvlastníkov, ktorý zo spoluvlastníkov vykonával investície do spoločnej veci, ktorý a ako zabezpečoval správu spoločnej veci, ktorý spoluvlastník má na ďalšom užívaní veci najnaliehavejší záujem, či ktorý spoluvlastník dokáže najlepšie zabezpečiť riadne ďalšie využitie spoločnej veci a pod.. 14. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval a pod.). Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom; ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve (porovnaj R 37/2012). Zákon zohľadňuje variabilitu a zložitosť možných situácií, a preto prenecháva riešenie na úvahe súdu; otázka, komu bude vec prikázaná teda záleží vždy na úvahe súdu, ktorý okrem uvedených kritérií musí vziať do úvahy aj to, či spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s takýmto postupom súhlasí a zároveň je dostatočne solventný zaplatiť primeranú náhradu, ktorá je nevyhnutne spojená s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. 15. Konštatoval, že rozdelenie spoločnej nehnuteľnosti v danej veci nebolo možné, pretože ide o byt, rozdelenie strany ani nenavrhovali. Pri úvahe, ktorej strane prikázať byt do výlučného vlastníctva, súd prvej inštancie rovnako ako vo svojom prvom rozhodnutí vychádzal z toho, že ide o byt, t. j. nehnuteľnosť určenú na bývanie. Na tento účel chceli byt využiť žalobca, ako aj žalovaná, pričom pokiaľ ide o doterajšie užívanie nehnuteľnosti, žalobca užíva byt od roku 2018. V konaní nebolo preukázané, že by vylučoval žalovanú z užívania bytu, žalovaná v tomto smere neposkytla žiadne konkrétne tvrdenia alebo dôkazy, z ktorých by takéto správanie žalobcu vyplynulo. Poukazovala len na neschopnosť žalobcu riadne hospodáriť a starať sa o spoločnú vec, preto žiadala prihliadnuť na tieto skutočnosti. Žiadala tiež prihliadať na jej starostlivosť o byt (nevyhnutné opravy) a hradenie väčšej časti nákladov spojených s vlastníctvom bytu a jeho užívaním. 16. Súd prvej inštancie zhrnul, že uvedené skutočnosti svedčili v prospech oboch strán. Za rozhodujúci a najdôležitejší dôvod v prospech prikázania nehnuteľnosti žalobcovi považoval skutočnosť, že žalobca, na rozdiel od žalovanej, nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť vhodnú na bývanie, keď z toho hľadiska má žalobca určite naliehavejší záujem na užívaní nehnuteľnosti než žalovaná. Žalovaná nevedela vysvetliť, prečo potrebuje na bývanie práve predmetný byt, keďže z jej výsluchu nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila aspoň o tom, že užívanie bytu na N. H. je pre ňu vhodnejšie (napr. zo zdravotných dôvodov), než bývanie v jej byte na M. H. X. V.. Prisúdiť za týchto okolností byt do výlučného vlastníctva žalovanej by bolo voči žalobcovi nespravodlivé a neprimerané, už aj vzhľadom na jeho vek a obmedzenejšie možnosti pri zabezpečovaní si trvalého bývania, pričom uvedené závery považoval za správne aj odvolací súd. 17. Pokiaľ ide o ustálenie všeobecnej ceny nehnuteľností, súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo znaleckého posudku. V súlade so závermi odvolacieho súdu bol daný posudok aktuálny, takže išlo o spoľahlivý a presvedčivý dôkaz o všeobecnej cene nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu. Poznamenal, že formálne námietky žalovanej, ktoré sa týkali jedenkrát chybne uvedeného názvu ulice a detailov ohľadne vybavenia (batérie, rozsah rekonštrukcie elektriny), nemohli spochybniť dôveryhodnosť a správnosť záverov znaleckého posudku. Bolo úplne zrejmé, aký byt bol predmetom znaleckého skúmania a aj jeho vybavenie a stav. Z ostatných vyššie uvedených dôkazov - aktuálnych odborných odhadov tiež vyplynulo, že všeobecná hodnota 149.000 eur určená znalcom predstavuje hodnotu, z ktorej je možné vychádzať pri určení primeranej náhrady, pretože zodpovedá nielen stavu nehnuteľnosti
(konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj informáciám realitných spoločností o odhadovanej cene v rozmedzí 130.000 až 168.000 eur. 18. V súvislosti s inzertnými ponukami považoval súd prvej inštancie za potrebné uviesť, že z týchto dôkazov nebol zrejmý detailný stav inzerovaného bytu, spravidla však ide o byty, ktoré sú po rekonštrukcii alebo v stave spôsobilom na okamžité komfortné bývanie. Čiastočná rekonštrukcia bytu, na ktorú sa odvolávala žalovaná, nebola rekonštrukciou takého charakteru a rozsahu, ktorá by ovplyvnila cenu, ktorú by bol prípadný záujemca ochotný zaplatiť; takáto čiastočná rekonštrukcia je pre záujemcu spravidla úplne bezvýznamná a dané dôkazy preto neboli dôkazmi o porovnateľných bytoch. 19. Zdôraznil, že cena podľa znaleckého posudku korešponduje aj s návrhom žalovanej na definitívne vysporiadanie medzi stranami a ukončenie sporu. Dodal, že žalovaná listom zo dňa 30.10.2023 navrhla žalobcovi spor ukončiť zaplatením sumy 75.000 eur, keď tento návrh sa v podstate úplne zhodol s hodnotou nehnuteľnosti stanovenej znalcom. V následnej korešpondencii zo dňa 21.11.2023 žalovaná už navyšovala finančné požiadavky voči žalobcovi. Dal do pozornosti, že žalobkyňa (žalovaná - pozn. odvolacieho súdu) tiež opakovane tvrdila, že nie je ochotná vynakladať peňažné prostriedky na znalecké posudky, ani nežiadala o vstup do bytu pre znalca za účelom vyhotovenia posudku. Na pojednávaní navrhla, aby sa vypracoval ďalší znalecký posudok s tým, že po jeho vypracovaní sa nebráni uzatvoreniu dohody so žalobcom. Z uvedeného mal súd prvej inštancie sa zrejmé, že žalovaná sa v skutočnosti nechcela so žalobcom dohodnúť a návrh, aby sa pojednávanie odročilo, považoval iba za účelový. Argumentoval, že odročenie pojednávania a vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku by bolo v rozpore so zásadami C. s. p. uvedenými v Čl. 17 Základných princípov C. s. p., podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán a iných osôb. Sumarizujúc uviedol, že potvrdením banky a čestným prehlásením dcéry žalobca dostatočne preukázal, že má k dispozícii dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie prisúdenej primeranej náhrady žalovanej. 20. Na základe uvedeného, za použitia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán a nehnuteľnosť prikázal žalobcovi za sumu 74.500 eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť žalovanej v lehote podľa § 232 ods. 2 a ods. 3 C. s. p.. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 C. s. p., keď uviedol, že žalobca mal vo veci úspech, ktorý však nebol celkový. Žalobca bol plne úspešný pokiaľ išlo o zrušenie spoluvlastníctva a prikázanie bytu do jeho výlučného vlastníctva. Pokiaľ išlo o výšku primeranej náhrady, bol v konaní úspešný iba čiastočne, keďže pôvodne navrhoval, že žalovanej zaplatí iba sumu 40.000 eur ako primeranú náhradu, preto priznal žalobcovi voči žalovanej náhradu trov konania len v 25% rozsahu. 21. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ktorá žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a vyporiadať podľa nového znaleckého posudku. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 22. S poukazom na právne závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/12/2016 namietala, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol kasačne viazaný a opätovne rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, keďže nenariadil vykonať znalecké dokazovanie nezávislým znalcom z odboru stavebníctva, ktoré navrhovala už pred odvolacím rozhodnutím. Z uvedeného dôvodu, nakoľko odvolací súd explicitne uložil povinnosť vykonať tento navrhnutý dôkaz, súd prvej inštancie opätovne zaťažil konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň konštatovala, že súd prvej inštancie nereflektoval ani na povinnosť uloženú odvolacím súdom, a to dostatočne odôvodniť nové rozhodnutie spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p., keď nielenže nevykonal žalovanou štyrikrát navrhovaný dôkaz, ale uspokojil sa so znaleckým posudkom predloženým mu žalobcom a to za stavu, kedy už od roku 2018 nemala prístup do nehnuteľnosti, z ktorého dôvodu si nemohla ani dať vypracovať súkromný znalecký posudok a tento svoj postup súd prvej inštancie ani nijako neodôvodnil. Doplnila, že žalobca jej v užívaní nehnuteľnosti počas celého konania bránil, pričom jej ani neumožnil do nej vstúpiť. Dokonca
ju viackrát slovne napadol, z dôvodu čoho sa obrátila na súd, aby tento nariadil znalecké dokazovanie nezávislým a vo veci nijako nezaujatým znalcom. Bola preto názoru, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých napokon vyvodil nesprávne právne závery. 23. Poukázala na to, že pri určovaní hodnoty (všeobecnej ceny) vyporiadavanej nehnuteľnosti vychádzal súd prvej inštancie len zo znaleckého posudku, ktorý bol opätovne vyhotovený žalobcom a zjavne obsahoval chyby, na ktoré na pojednávaní riadne upozornila a z ktorého dôvodu žiadala opätovne aj nariadenie nového znaleckého dokazovania. Poznamenala, že znalecký posudok obsahuje chyby a nielen formálne (nesprávne uvedené číslo ulice a číslo bytu), ale aj vecné pochybenia, spočívajúce v nesprávnych zisteniach skutočného stavu vyporiadavaného bytu (elektroinštalácia, batérie), čo mohlo mať za následok podhodnotenie bytu a v absencii cenového porovnania bytu s bytmi v obdobnom stave a obdobnej veľkosti v danej lokalite, preto o záveroch posudku možno mať dôvodné pochybnosti. Navyše v konaní poukázala na to, že v danej lokalite sa ceny obdobných bytov v čase vyporiadania pohybovali okolo 200.000 eur, na čo ale súd prvej inštancie neprihliadol a nijako sa s týmto nevysporiadal, keď poukázal len na odhad cien predložený sporovými stranami v minulom roku a inzeráty, ktoré predložila odmietol s tým, že neboli dôkazmi o porovnateľných bytoch, jednalo sa však o byty obdobnej veľkosti, v tesnej blízkosti vyporiadavaného bytu. Odmietla tiež záver súdu prvej inštancie, že vady, ktoré posudku vytkla, nemôžu spochybniť dôveryhodnosť a správnosť záverov súdu prvej inštancie, k čomu poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014. Rovnako poprela záver súdu prvej inštancie, že počas konania neustále navyšovala finančné požiadavky voči žalobcovi a nežiadala pre znalca vstup do vyporiadavaného bytu za účelom vyhotovenia znaleckého posudku, keďže viackrát kontaktovala žalobcu, ale tento jej neustále bránil vo vstupe do predmetnej nehnuteľnosti a teda uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie nemá žiadny podklad v skutkových zisteniach, ktoré v konaní vyšli najavo. 24. Bola názoru, že nie je na mieste ani dôvodenie súdu prvej inštancie rýchlosťou a hospodárnosťou konania, ktoré princípy nemôžu byť priorizované pred dostatočným zistením skutkového stavu, z ktorého má súd vyvodiť právne závery. Z vyššie uvedených dôvodov rozporovala aj závery súdu prvej inštancie ohľadom určenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti, z ktorej vychádzal pri určení náhrady za prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobcovi. Mala za to, že určený vyrovnací podiel nemožno považovať za primeranú náhradu a v tomto ohľade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Poukázala na hľadiská na určenie primeranej náhrady obsiahnuté v rozhodnutí R 43/1997, ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/885/2001. Považovala za zjavné, že nevykonaním dôkazu, ktorý navrhla, súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, keď navyše zdôraznila, že z odborného vyjadrenia spoločnosti NARS s.r.o. vyplynulo, že trhová cena vyporiadavaného bytu k 30.8.2023 bola stanovená na sumu 168.000 eur, teda na sumu vyššiu než určoval nedostatočne vypracovaný znalecký posudok č. 20/2023 predložený žalobcom. Podotkla, že od momentu vyhotovenia tohto odborného vyjadrenia došlo k nárastu cien nehnuteľností a nie opačne, preto aj hodnota daného bytu ku dňu súdneho rozhodnutia musela byť vyššia, ako tomu bolo v čase vyhotovenia odborného vyjadrenia. Do pozornosti dala aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/169/95 k čomu uviedla, že súd prvej inštancie nevzal pri určovaní všeobecnej ceny vyporiadavanej nehnuteľnosti do úvahy situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, čím sa bez odôvodnenia odklonil od ustálenej súdnej praxe, čím zasiahol aj do právnej istoty žalovanej, keďže legitímne očakávala, že spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Podotkla tiež, že súd prvej inštancie sa napriek tomu, že mu to bolo odvolacím súdom výslovne uložené, nezaoberal ani posúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by k zrušeniu spoluvlastníctva a vyporiadaniu bytu nemal pristúpiť. 25. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nestotožnil s obsahom odvolania. Primárne nesúhlasil s tvrdením, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu. Uviedol, že súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým z aktuálneho znaleckého posudku č. 20/2023, zo dňa 11.1.2024, ktorým bola všeobecná hodnota bytu určená na 149.000 eur a ktorý považoval za presvedčivý dôkaz o všeobecnej cene nehnuteľnosti v čase rozhodovania, čím v novom konaní odstránil odvolacím súdom vytknutý nedostatok. Dal do pozornosti, že žalovaná po vrátení veci odvolacím súdom zaslala súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie zo dňa 5.9.2023, ku ktorému pripojila odborné vyjadrenie NARKS s.r.o. k trhovej cene nehnuteľnosti a taktiež tri inzertné ponuky predaja obdobných bytov, avšak nenavrhla, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie, ale predložila iné dôkazy, ktorými preukazovala trhovú cenu bytu.
Na pojednávaní konanom dňa 24.10.2023 taktiež nenavrhla, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie. Opísal komunikáciu so žalovanou o mimosúdnom vysporiadaní a meniace sa požiadavky žalovanej na vyplatenie sumy za byt, na základe čoho dospel k záveru, že dohoda nie je možná. Zdôraznil, že už v liste zo dňa 24.11.2023 informoval žalovanú, že si dá vypracovať súkromný znalecký posudok, nakoľko ďalšie dohadovanie sa na osobe znalca a na úhrade posudku nepovažoval, vzhľadom na zjavnú nedôveru a problematické vzťahy so žalovanou za účelné, ani za hospodárne. Mal za to, že žalovaná bola včas informovaná o tom, že predloží súkromný znalecký posudok a nič jej nebránilo, aby postupovala rovnako, čo však neurobila, napriek tomu, že takúto možnosť mala. 26. Dodal, že žalovaná až podaním zo dňa 11.12.2023 požiadala súd prvej inštancie, aby vo veci nariadil znalecké dokazovanie, čo však neodôvodnila tým, že by jej neumožnil vstup do bytu, ale tým, že nie je možná vzájomná dohoda o vypracovaní súkromného znaleckého posudku. Poznamenal, že žalovaná mala počas celej doby kľúče od nehnuteľnosti a mala do nej prístup. Zdôraznil, že súd prvej inštancie nebol povinný nariadiť znalecké dokazovanie, keď posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania. Uzavrel, že pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania. Bol názoru, že ani formálne námietky žalovanej proti znaleckému posudku č. 20/2023 nemohli spochybniť dôveryhodnosť a správnosť jeho záverov, keďže bolo úplne zrejmé, aký byt, s akým vybavením a stavom bol predmetom znaleckého skúmania. 27. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vychádzal aj z iných dôkazov - aktuálnych odborných odhadov, pričom dospel k záveru, že všeobecná hodnota 149.000 eur určená znalcom je hodnota, z ktorej je možné vychádzať pri určení primeranej náhrady, pretože zodpovedá nielen stavu nehnuteľnosti (konštrukcia, vybavenie, veľkosť a vek), ale aj informáciám realitných spoločností o odhadovanej cene v rozmedzí 130.000 až 168.000 eur, preto mal za to, že súd prvej inštancie nezaťažil konanie žiadnou vadou a vo veci rozhodol správne a v súlade so závermi odvolacieho súdu. Doplnil, že žalovaná deklarovala, že po vypracovaní znaleckého posudku nariadeného súdom môže dôjsť k uzavretiu zmieru alebo k mimosúdnej dohode, pričom už v decembri 2018 navrhoval žalovanej dohodu na základe záverov znaleckého posudku č. 214/2018, avšak žalovaná neakceptovala ani posudok č. 214/2018, ani posudok č. 20/2023, ktorý dal vypracovať, hoci sama znalecký posudok za celú dobu vypracovať nedala, preto mu nie je zrejmé, v čom by mal byť znalecký posudok nariadený súdom iný, ako ten, ktorý v konaní predložil. Zdôraznil, že znalecký posudok č. 20/2023 bol vypracovaný znalcom zákonným spôsobom, má všetky potrebné náležitosti a je z hľadiska dôkaznej sily rovnocenný so znaleckým posudkom, ktorý by prípadne vypracoval súdom ustanovený znalec, keď len skutočnosť, že žalovaná nesúhlasila so závermi tohto posudku nezakladá povinnosť súdu, aby dal vypracovať iný znalecký posudok. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že súd prvej inštancie vypracovanie ďalšieho posudku vyhodnotil ako rozporný s Čl. 17 Základných princípov C. s. p., preto sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie nevykonanie tohto dôkazu nijako neodôvodnil. 28. Uviedol tiež, že žalovaná sa nikdy nedomáhala prístupu do nehnuteľnosti za účelom vypracovania znaleckého posudku, takéto tvrdenie ničím nepreukázala a ani nemala záujem dať si vypracovať súkromný znalecký posudok, k čomu poukázal na závery súdu prvej inštancie v odseku 32 napadnutého rozhodnutia. Poprel aj tvrdenie žalovanej, že ju mal viackrát slovne napadnúť, z ktorého dôvodu sa obrátila na súd prvej inštancie, aby tento nariadil znalecké dokazovanie nezávislým a nezaujatým znalcom, keď bol názoru, že takéto tvrdenia mali len ospravedlniť pasivitu žalovanej. Nestotožnil sa ani s tvrdením žalovanej, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, resp. na základe dôkazov, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých napokon vyvodil nesprávne právne závery. V súvislosti so žalovanou tvrdenými pochybeniami obsiahnutými v znaleckom posudku č. 20/2023 (elektroinštalácia, batérie) uviedol, že žalovaná neprodukovala žiadne dôkazy preukazujúce tieto jej tvrdenia. Znalec, ktorý posudok vypracoval, vykonal aj obhliadku bytu a ohodnotil ho podľa stavu, v akom sa reálne nachádzal v čase obhliadky vykonanej dňa 20.12.2023. K námietke žalovanej o absencii cenového porovnania bytu s bytmi v obdobnom stave a obdobnej veľkosti v danej lokalite poukázal na str. 5 posudku č. 20/2023, kde sa znalec s touto otázkou vysporiadal. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že žalovaná žiadnym relevantným spôsobom nespochybnila správnosť znaleckých záverov posudku č. 20/2023. Do pozornosti dal aj odsek 30 napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie zaoberal
inzertnými ponukami predloženými žalovanou. S poukazom na uvedené mal za to že v konaní nebolo preukázané, že všeobecná cena predmetnej nehnuteľnosti by mala byť v žalovanou tvrdenej sume 200.000 eur. 29. K námietke žalovanej, že dôvodenie súdu prvej inštancie rýchlosťou a hospodárnosťou konania nie je v tomto prípade namieste uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, a teda nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie. Bol zároveň názoru, že súd prvej inštancie správne poukázal na Čl. 17 Základných princípov C. s. p. a to aj z dôvodu jeho dĺžky, neprimeranej predmetu sporu, kedy žalovaná mala dostatočný priestor, aby predložila súkromný znalecký posudok. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovanej, že určený vyrovnací podiel nemožno považovať za primeranú náhradu. Pozornosť upriamil na skutočnosť, že odhad NARKS s.r.o. určil cenu bytu v pásme 145.800 až 170.100 eur, v ktorom rozmedzí určil cenu aj znalecký posudok č. 20/2023, preto bol názoru, že určený vyrovnací podiel predstavuje primeranú náhradu za prisúdenie spoluvlastníckeho podielu žalovanej k bytu žalobcovi. Oponoval aj tvrdeniu žalovanej, že sa súd prvej inštancie, napriek tomu, že mu to bolo odvolacím súdom výslovne uložené, nezaoberal posúdením existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by k zrušeniu a vyporiadaniu bytu nemal pristúpiť. Dal do pozornosti, že sama žalovaná vo vyjadrení zo dňa 5.9.2023 dôrazne odmietla existenciu nejakých dôvodov hodných osobitného zreteľa a v konaní neboli tvrdené ani preukazované žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, s ktorými by sa mal súd prvej inštancie vysporiadavať, k čomu poukázal na právne závery vyplývajúce z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2015. Z odôvodnenia odvolacieho súdu mal za zrejmé, že súd prvej inštancie mal posúdiť existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa iba v prípade, ak by žalobca nedisponoval finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady, avšak svoju finančnú pripravenosť preukázal. Sumarizujúc uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že nie sú dané odvolacie dôvody uvádzané žalovanou v podanom odvolaní. 30. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na podanom odvolaní a v ňom uvedenej argumentácii. Za nepravdivé označila tvrdenie žalobcu, že nenavrhovala nariadenie znaleckého dokazovania, keď toto navrhla podaním zo dňa 28.11.2023, a to s ohľadom na to, že žalobca jej bránil vo vstupe do vyporiadavaného bytu a preto nemala možnosť nechať si vypracovať znalecký posudok. Dodala, že žalobca užíva celý byt, čo je možno vidieť aj z fotografií vyhotovených znalcom v posudku č. 20/2023, z užívania ju úplne vylúčil a vo vstupe do neho jej bránil, čo trvá od roku 2018 doposiaľ. Zotrvala na tom, že súd prvej inštancie bol povinný rešpektovať názor súdu vyššieho stupňa a zistiť dostatočne skutkový stav veci na základe objektívnych dôkazov vychádzajúcich zo správnych údajov, a síce mal nariadiť znalecké dokazovanie, pričom zásada v zmysle Čl. 17 Základných princípov C. s. p. nemôže byť aplikovaná na úkor dostatočného zistenia skutkového stavu. 31. Žalobca v odvolacej duplike opätovne poprel tvrdenie žalovanej, že jej mal brániť vo vstupe do bytu, čo malo byť dôvodom, že žalovaná navrhla podaním zo dňa 28.11.2023 nariadenie znaleckého dokazovania. Zdôraznil, že žalovaná toto svoje tvrdenie ničím nepreukázala, pričom disponuje kľúčmi k bytu a vstupu do bytu sa za účelom vykonania znaleckého dokazovania a ani za iným účelom nedomáhala. Žalovanú včas informoval, že si dá vypracovať súkromný znalecký posudok a mohla postupovať rovnako, načo mala dostatočný časový priestor, pričom zopakoval, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania odôvodnila tým, že dohoda so žalobcom nie je možná a nie tým, že by nemala prístup do nehnuteľnosti, keď aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 2.2.2024 je uvedené: „Na otázku súdu PZ žalovanej uviedol, že nežiadali o vstup do nehnuteľnosti pre ich znalca“. Doplnil, že z fotografií v znaleckom posudku č. 20/2023 je zrejmé, že užíva iba jednu obytnú miestnosť (na fotografiách označenú ako spálňa) a príslušenstvo, kde má umiestnené aj svoje veci, pričom druhú obytnú miestnosť (na fotografiách označenú ako obývacia izba) vôbec neužíva a táto je v nedotknutom stave. Žalovaná ani nekonkretizovala ako ju mal z užívania bytu vylúčiť, keď tento byt na bývanie nikdy neužívala a kľúčmi od bytu po celý čas disponuje. V nadväznosti na argumentáciu žalovanej, že súd prvej inštancie mal nariadiť znalecké dokazovanie nezávislým a vo veci nezaujatým znalcom uviedol, že znalec C.. D. spĺňa všetky predpoklady na výkon znaleckej činnosti a žalovaná ničím nepreukázala, že by nemal byť nezávislý či nezaujatý. Taktiež údajné nedostatky znaleckého posudku č. 20/2023 neboli spôsobilé spochybniť osobu znalca, ani správnosť záverov ním vypracovaného znaleckého posudku. 32. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.3.2025 (§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.). 33. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 34. Pretože sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalovanej týkajúcim sa neriadenia sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, nevykonania dokazovania súdom nariadeným znaleckým dokazovaním a nesprávnym určením výšky primeranej náhrady odvolací súd podotýka, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zrušeniu podielového spoluvlastníctva k dotknutej nehnuteľnosti a jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu, ako aj uloženia povinnosti žalobcovi vyplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel sumu 74.500 eur. 35. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení strán konania. S argumentami strán konania sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. 36. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovanej odvolací súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie bol v uznesení odvolacieho súdu č. k. 16Co/103/2022-278, zo dňa 28.4.2023, v spojení s opravným uznesením č. k. 16Co/103/2022-315, zo dňa 18.8.2023 zaviazaný, aby vec po vrátení odvolacím súdom opätovne prejednal na pojednávaní, ustálil všeobecnú cenu predmetnej nehnuteľnosti, určil výšku primeranej náhrady za prikázanie nehnuteľnosti v čase vyporiadania, posúdil solventnosť spoluvlastníka na vyplatenie primeranej náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi a aby sa vysporiadal s návrhmi strán na dokazovanie v súlade s procesnou preferenciou dôkazu odborným vyjadrením pred nariadením znaleckého dokazovania a vyhodnotil, či existujú dôvody na zmenu spôsobu vyporiadania, resp. či existujú dôvody osobitného zreteľa, pričom aby zistený skutkový stav a závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné. 37. S ohľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne riadil vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, v zmysle ktorého vykonal potrebné dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a ustálil všeobecnú cenu nehnuteľnosti, určil výšku primeranej náhrady za jej prikázanie v čase vyporiadania a tiež posúdil solventnosť spoluvlastníkov, pričom svoje závery primerane a presvedčivo odôvodnil v súlade s § 220 C. s. p., neobstojí teda argumentácia žalovanej, že súd prvej inštancie nerešpektovaním záväzného názoru odvolacieho súdu zaťažil konanie inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 38. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovanej o nevykonaní navrhovaného znaleckého dokazovania. Je potrebné uviesť, že nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/107/2019).
39. Nakoľko na stanovenie hodnoty predmetnej nehnuteľnosti bol v konaní zo strany žalobcu predložený aktuálny znalecký posudok, vo vzťahu ku ktorému boli výhrady žalovanej ohľadom stavu batérií a elektroinštalácie (ktoré boli dôkazmi nepodložené, resp. k nim predloženie dôkazov žalovaná ani neavizovala) správne súdom prvej inštancie vyhodnotené ako nespochybňujúce dôveryhodnosť a správnosť jeho záverov, žalovanou navrhované doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania tak predstavovalo nadbytočný dôkaz, keďže hodnota nehnuteľnosti, k preukázaniu ktorej bol dôkaz navrhovaný, bola už vykonaným dokazovaním bez dôvodných pochybností stanovená, preto súd prvej inštancie správne aj s poukazom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti zakotvenú v Čl. 17 Základných princípov C. s. p. žalobkyňou navrhovaný dôkaz nevykonal. 40. Neobstojí ani argumentácia žalovanej o dôvodoch, pre ktoré si nemohla dať vypracovať súkromný znalecký posudok, na vypracovanie ktorého mala dostatočný časový priestor a ktoré navyše nepodložila žiadnymi dôkazmi. Zo spisového materiálu vyplynulo, že žalobca dôvodne poukázal na skutočnosť, že žalovaná návrh na nariadenie znaleckého dokazovania zo strany súdu v podaní zo dňa 11.12.2023 neodôvodnila tým, že by jej žalobca bránil vo vstupe, ale že dohoda o vypracovaní súkromného znaleckého posudku so žalobcom nie je možná. Taktiež na pojednávaní dňa 2.2.2024 cestou svojho právneho zástupcu na výslovnú otázku súdu prvej inštancie potvrdila, že o vstup do bytu za účelom vypracovania znaleckého posudku ani nežiadala. 41. Pri zisťovaní všeobecnej hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými súvisiacimi dôkazmi, t. j. aj so žalovanou predloženými inzertnými ponukami a odbornými vyjadreniami, na tieto prihliadol jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti s ohľadom na požiadavku aktuálnosti hodnoty nehnuteľnosti v čase rozhodovania, preto odvolací súd námietku žalovanej, že sa súd prvej inštancie odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít a že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, z ktorých napokon vyvodil nesprávne právne závery, vyhodnotil ako nedôvodnú. 42. Rovnako ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil aj námietku, že sa súd prvej inštancie nezaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by k zrušeniu spoluvlastníctva nemal pristúpiť a to napriek tomu, že bol k tomu odvolacím súdom zaviazaný. Odvolací súd uvádza, že povinnosť vysporiadať sa s tým, či existujú vo veci dôvody hodné osobitného zreteľa bola súdu prvej inštancie uložená v prípade, ak by nebolo preukázané, že žalobca disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady, žalobca však dostatočnú finančnú zábezpeku preukázal. 43. Pretože žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil. 44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).