Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/122/2024 1323201484 11. 09. 2025 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2025:1323201484.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 429/1, 811 01 Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpeného Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Junácka 3077/4, 831 04 Bratislava, IČO: 00 179 663, zast. JUDr. Marcel Blažo, advokát, Za kasárňou 1, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: VD Hostels, s. r. o., Komárňanská 69, 821 05 Bratislava, IČO: 44 431 708, zast. HAVRILLA & Co. s.r.o., Nám M. Benku 2, 811 07 Bratislava, IČO: 36 364 606, o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2023-96 zo dňa 5. júna 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 23Cb/41/2023-117 zo dňa 26. augusta 2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2023-96 zo dňa 5. júna 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 23Cb/41/2023-117 zo dňa 26. augusta 2024 potvrdzuje. Žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozhodol, že nezrušuje rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-23Cb 41/2023-68 zo dňa 13.05.2024. Rozhodol tak s poukazom na §§ 273, § 277 ods. 1, § 168 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 30.03.2023 žiadal žalobca, aby žalovaný vypratal predmetnú nehnuteľnosť. Súd vo veci 13.05.2024 vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa 273 CSP, ktorým rozhodol tak, že: „Žalovaný je povinný vypratať nebytové priestory v hale I U. Š. V. R., ulica V. X C. D., katastrálne územie D. - R. K., postavenom na pozemkoch registra „C“ parcelné čísla: XXXXX/XX; XXXXX/X; XXXXX/ XX; XXXXX/XX; XXXXX/X; XXXXX/XX; XXXXX/XX; XXXXX/X, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, okres: D. X., obec: D. - R. K., katastrálne územie: R. K., vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom v celkovej výmere 41,00 m2 v špecifikácii miestnosť 1.01 zázemie o výmere 17,00 m2 a miestnosť 1.02 odbytová zóna o výmere 24,00 m2 a tieto vypratané nehnuteľnosti odovzdať žalobcovi zastúpenému správcom, a to v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník“. Ako dôvod vyhlásenia rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa 273 CSP súd uviedol, že uznesením, doručeným žalovanému dňa 21.12.2023 do vlastných rúk v zmysle § 106, § 111 a § 116 CSP uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa v súdom určenej lehote písomne nevyjadril k žalobe. Súd uvedený rozsudok č.k. B3-23Cb 41/2023-68 zo dňa 13.05.2024 doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 13.05.2024 a žalovanému dňa 14.05.2024. Dňa 29.05.2024 podal právny zástupca žalovaného (ktorého žalovaný splnomocnil na zastupovanie v konaní plnomocenstvom dňa 21.05.2024) návrh na zrušenie uvedeného rozsudku pre zmeškanie. Súd posudzoval v zmysle § 277 ods. 1 CSP, či žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Uviedol, že uznesenie podľa § 273 písm. a) CSP bolo žalovanému doručené dňa 21.12.2023, pričom žalovaný toto uznesenie prevzal osobne doručením do vlastných rúk, avšak v stanovenej 15 dňovej lehote sa k nemu nevyjadril, teda ani súdu neuviedol, že „nájom sa automaticky predĺžil a žalovaný naďalej platí žalobcovi nájomné“. Súd uvedené posudzoval za jednoznačné zavinenie žalovaného, že ako žalovaná strana sporu súdu pri prvom procesnom úkone, na ktorý bol navyše súdom vyzývaný s poučením o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, neuviedol súdu skutočnosti, ktoré by súdu neumožnili vo veci konať v súlade s Civilným sporovým poriadkom, konkrétne s § 273 CSP a vo veci vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Súd predsa nemohol v danom čase pri nečinnosti žalovaného predpokladať, že „nájom sa automaticky predĺžil a žalovaný naďalej platí žalobcovi nájomné“, a teda nemal zákonnú prekážku na vyššie uvedený postup, výsledkom ktorého bolo vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Súd preto zastával názor, že poskytol žalovanému dostatočne dlhú lehotu na vyjadrenie k žalobe v zmysle § 273 CSP a žalovaný súdu nielenže v stanovenej lehote, ale ani do vyhlásenia predmetného rozsudku neuviedol, že nájom sa automaticky predĺžil a žalovaný naďalej platí žalobcovi nájomné, teda sa k žalobe v zmysle § 273 CSP nevyjadril bez ospravedlniteľného dôvodu, na základe nie je možné podľa § 277 ods. 1 CSP zrušiť predmetný rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Navyše súd neakceptoval tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že „žalovaný zmeškal lehotu na vyjadrenie z ospravedlniteľných dôvodov, t.j. z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty, kvôli ktorej nebol dlhší čas prítomný v kancelárii“, a to vzhľadom na značný časový odstup medzi doručením žaloby s prílohami a predmetného uznesenia obsahujúceho poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, ktoré mal žalovaný doručené do vlastných rúk dňa 21.12.2023 a dňom, kedy súd vo veci vydal napadnutý rozsudok, čo sa stalo dňa 13.05.2024. Súd mal preto za to, že nemožno uvedené obdobie 5 mesiacov považovať za dobu, po ktorú by žalovaný nebol ani jeden deň prítomný vo svojej kancelárii. Súd ďalej uviedol, že argumenty právneho zástupcu žalovaného, že je žaloba nedôvodná z toho dôvodu, že predmetný nájom bol automaticky predĺžený vzhľadom na nepretržité platenie nájomného zo strany žalovaného nepovažoval za nedôvodné, nakoľko pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 ods. 1 CSP súd neskúma skutkové tvrdenia a samotnú podstatu alebo základ sporu, ale skúma iba dodržanie procesnej podmienky, či žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Nakoľko skutkové tvrdenia spochybňujúce žalobu žiadnym spôsobom nepreukázali ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia v zmysle § 273 písm. a) CSP, súd na tieto tvrdenia právneho zástupcu žalovaného neprehliadal. Právny zástupca žalovaného tiež tvrdil, že žalovaný chcel svoje práva brániť na predbežnom prejednaní sporu podľa § 168 ods. 1 CSP, ktoré súd nenariadil. K tomuto tvrdeniu súd uviedol, že v zmysle § 168 ods. 1 CSP nemá súd povinnosť nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale je iba na jeho zvážení, či takýto procesný postup zvolí. Vzhľadom na to, že sa žalovaný v konaní napriek poskytnutiu dostatočne dlhej lehoty k veci samej nevyjadril, takže súd nemohol mať vedomosť, či prišlo k automatickému predĺženiu nájmu, takže nebol v zmysle platného znenia Civilného sporového poriadku žiaden dôvod na nariaďovanie predbežného prejednania sporu, ale súd za splnenia podmienok uvedených v § 273 CSP pristúpil k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 písm. a) CSP. Právny zástupca žalovaného záverom ešte tvrdil, že súd nesprávne použil v poučení napadnutého rozsudku § 356 písm. a) CSP, pretože mal aplikovať § 356 písm. b) CSP, na základe čoho žalovaný nebol riadne a včas poučený, pretože súd nesprávne použil ustanovenie, resp. mal aplikovať iné ustanovenie, takže týmto nesprávnym procesným postupom súdu boli porušené práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Tu súd uviedol, že v poučení súdu v napadnutom rozsudku prišlo k pisárskej chybe, kde namiesto písmena a) bolo uvedené b), teda súd omylom v písaní nesprávne uviedol „ust. § 356 písm. a) Civilného sporového poriadku“, pričom správne mal uviesť „ust. § 356 písm. b) Civilného sporového poriadku“. Navyše zo samotného gramatického znenia oboch právnych noriem je zrejmé, že žalovanému v prípade ich zamenenia neboli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces, pretože nesprávne uvedenie písmena v právnej norme nemá za následok iný postup pri podávaní opravného prostriedku
proti napadnutému rozsudku. Súd navyše dňa 03.06.2024 vydal opravné uznesenie, ktorým uvedenú pisársku chybu opravil. Súd záverom k splneniu všetkých podmienok, uvedených v § 273 CSP uviedol, že boli v danom konaní naplnené, nakoľko uznesenie podľa § 273 písm. c) CSP bolo žalovanému doručené do vlastných rúk, podľa § 273 písm. a) CSP týmto uznesením súd uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, teda bez objektívnych prekážok túto lehotu nesplnil, pretože sa iba spoľahol na prebiehajúce rokovania a uzavretie dohody o splátkach, čo súd nepovažoval za objektívnu prekážku na podanie vyjadrenia, a podľa § 273 písm. b) CSP v uznesení podľa písmena a) súd poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, preto neexistuje dôvod podľa § 277 ods. 1 CSP zrušiť predmetný rozsudok pre zmeškanie žalovaného. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Namietal, že súd nesprávne interpretuje § 273 písm. a) CSP, ktorý stanovuje povinnosť žalovaného vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote. Žalovaný podal ospravedlnenie, že bol na neodkladnej pracovnej ceste, preto nebol osobne prítomný, aby mohol poskytnúť aktivity potrebné na to, aby sa mohol kvalifikovane brániť (pozn. nie len nájsť a kontaktovať právneho zástupcu, ale aj osobne podpísať plnomocenstvo na zastupovanie). Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný má iba jedného konateľa, ktorý je zároveň jediným spoločníkom. Tento dôvod bol adekvátny a ospravedlniteľný, pretože sa týkal objektívnych prekážok, ktoré bránili žalovanému v riadnom plnení jeho procesných povinností. Súd však túto skutočnosť nezohľadnil pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia pre zmeškanie. Tento nedostatok v posúdení ospravedlniteľnosti dôvodu výrazne ovplyvňuje spravodlivosť rozhodnutia a vyžaduje, aby odvolací súd prehodnotil túto skutočnosť s ohľadom na ducha a účel civilného procesu. Súd mal súd brať do úvahy, že fyzická nedostupnosť žalovaného môže byť relevantnou okolnosťou, ktorá obmedzuje jeho schopnosť efektívne sa podieľať na procese. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 168 ods. 1 CSP udeľuje súdom diskrečné právo na nariadenie predbežného prejednania sporu. Tento procesný mechanizmus je zameraný na zabezpečenie, aby sa v predbežnom štádiu súdneho konania mohli strany vyjadriť k základným otázkam a predložiť dôkazy, ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o veci. V konkrétnom prípade súd nezvolil túto možnosť, čo znamená, že žalovaný bol zbavený príležitosti efektívne a komplexne obhájiť svoje práva. Predbežné prejednanie by mohlo poskytnúť lepšie pochopenie skutkového stavu, najmä čo sa týka existencie a platnosti nájomnej zmluvy medzi stranami, čo je kľúčové pre vyššiu úroveň spravodlivosti a objektivity v konaní. Namietal tiež, že v rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-23Cb 41/2023-68 zo dňa 13.05.2024 došlo k chybám v poučení o právnych dôsledkoch zmeškania lehoty. Konkrétne, súd omylom nesprávne uviedol § 365 písm. a), pričom správne mal uviesť § 365 písm. b), čo mohlo viesť k zmätočnosti a nepochopeniu zo strany žalovaného. Táto chyba je závažná, pretože poučenie je kľúčovým aspektom, ktorý informuje strany o možných právnych následkoch ich akcií alebo neakcií. Nesprávne poučenie môže viesť k nesprávnym právnym záverom a môže ohroziť základné právo na spravodlivý proces. Okrem toho namietal, že súd nesprávne posúdil tvrdenia žalovaného o automatickom predĺžení platnosti nájomnej zmluvy a pokračujúcom platení nájomného. Tieto tvrdenia sú podstatné pre rozhodnutie o dôvodnosti žaloby a mali by sa zohľadniť v súvislosti s preskúmaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ako žalovaný správne argumentuje, že jeho dlhodobé platenie nájomného bolo v súlade so zákonným predĺžením nájomnej zmluvy, mohlo by to ovplyvniť konečné rozhodnutie súdu, čo žalobca predbežnou fakturáciou v období od podania žaloby, t.j. od 30.03.2023 do dnešného dňa de facto akceptoval. Poznamenal, že súd uznesením č.k. 23Cb/41/2023-94 zo dňa 03.06.2024 opravil rozsudok č.k. 23Cb/41/2023-68 zo dňa 13.05.2024, pričom taký postup v prípade rozsudku pre zmeškanie nie je prípustný na základe ust. CSP. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Opravným uznesením č.k. 23Cb/41/2023-117 zo dňa 26.08.2024 súd opravil uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb 41/2023-96 zo dňa 5. júna 2024 tak, že záhlavie uznesenia má správne znieť: „Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpeného Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, Junácka 4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 00 179 663, zastúpeného JUDr. Marcelom Blažom, advokátom, Za kasárňou 1, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: VD Hostels, s. r. o., Komárňanská 69, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 431 708, zastúpeného HAVRILLA & Co. s.r.o., Námestie M. Benku 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 364 606, o povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosť, takto“ 4. Dňa 04.08.2025 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že na základe tej skutočnosti, že žalovaný dňa 10.04.2025 predmetné nehnuteľnosti vypratal, opustil a protokolárne žalobcovi odovzdal predmet sporu odpadol, a preto žalobca týmto zmysle § 144 a nasl. CSP berie žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje, aby súd konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 6. Podľa § 273 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 7. Podľa § 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. 8. Podľa § 277 ods. 3 CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2023-96 zo dňa 5. júna 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 23Cb/41/2023-117 zo dňa 26. augusta 2024, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 12. Odvolací súd v tomto konaní rozhodoval o odvolaní žalovaného voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie postupom podľa § 277 ods. 1 CSP. Rozsudok pre zmeškanie je osobitným druhom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity
procesných strán v sporovom konaní. V kontradiktórnom procese majú byť nositeľom procesnej iniciatívy sporové strany - žalobca iniciuje konanie a má mať záujem na efektívnom vedení „svojej právnej veci“, a rovnako žalovaný, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať iniciatívu vo forme svojej procesnej obrany. Procesná pasivita žalovaného v konaní sa prejavuje tým, že si neplní základné povinnosti sporovej strany. Vyjadrenie predstavuje základnú povinnosť tvrdenia žalovaného v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a sporových strán pri rýchlom a efektívnom skončení sporu. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP možno rozhodnúť vtedy, ak sa žalovaný riadne a včas k žalobe nevyjadrí a v uznesení, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, bol poučený o možnosti tejto procesnej sankcie. 13. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného možno v odôvodnených prípadoch zrušiť. Ide o možnosť súdu, aby sám napravil situáciu, ak boli na strane účastníka okolnosti, ktoré mu bránili podať vyjadrenie k žalobe, avšak tieto súdu objektívne nemohli byť známe. Ide teda o situáciu, keď súd môže sám zrušiť svoj rozsudok pre zmeškanie v situácii, keď v čase vydania boli splnené podmienky, ale dodatočne vyjdú najavo ospravedlniteľné dôvody, ktoré spôsobili, že žalovaný sa nemohol vyjadriť k žalobe a ani nemohol nevykonanie požadovaného úkonu včas ospravedlniť. Existenciu ospravedlniteľného dôvodu zmeškania je žalovaný povinný preukázať. 14. Po preskúmaní prípadu má odvolací súd, v súlade s právnym názorom súdu za to, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je nedôvodný. Žalobca nepreukázal existenciu ospravedlniteľného dôvodu podľa § 277 ods. 1 CSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ako ospravedlniteľný dôvod neobstojí argumentácia žalovaného, že bol na neodkladnej pracovnej ceste, preto nebol osobne prítomný, aby mohol poskytnúť aktivity potrebné na to, aby sa mohol kvalifikovane brániť (pozn. nie len nájsť a kontaktovať právneho zástupcu, ale aj osobne podpísať plnomocenstvo na zastupovanie), pričom z aktuálneho výpisu z Obchodného registra Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaný má iba jedného konateľa, ktorý je zároveň jediným spoločníkom. Z bodu 10. napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd na uvedenú skutočnosť prihliadol, avšak takéto tvrdenie žalovaného neakceptoval. Súd v tejto súvislosti dôvodne poukázal na značný časový odstup medzi doručením žaloby s prílohami a predmetného uznesenia obsahujúceho poučenie o možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie, ktoré mal žalovaný doručené do vlastných rúk dňa 21.12.2023 a dňom, kedy súd vo veci vydal napadnutý rozsudok, čo sa stalo dňa 13.05.2024. Súd preto dôvodne konštatoval, že uvedené obdobie 5 mesiacov nemožno považovať za dobu, po ktorú by žalovaný nebol ani jeden deň prítomný vo svojej kancelárii. Odvolací súd naviac uvádza, že žalovaný svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, a teda i v prípade ak by súd takéto tvrdenie akceptoval, žalovaný by neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o neodkladnej pracovnej ceste, z dôvodu ktorej údajne nemohol vyvinúť aktivity potrebné na to, aby sa mohol v konaní kvalifikovane brániť. Nakoľko kontradiktórny civilný sporový proces vyžaduje procesnú diligenciu oboch sporových strán a rozsudok pre zmeškanie je konštruovaný ako sankcia za procesnú pasivitu strany, opomenutie vyjadrenia k žalobe, znamená v posudzovanom prípade stratu sporu pre žalovaného. 15. Čo sa týka námietky odvolateľa, že tým, že súd nenariadil predbežné prejednanie sporu, bol žalovaný zbavený príležitosti efektívne a komplexne obhájiť svoje práva, už súd v napadnutom uznesení poukázal na to, že v zmysle § 168 ods. 1 CSP nemá súd povinnosť nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale je na jeho zvážení, či takýto procesný postup zvolí. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu, že vzhľadom na to, že sa žalovaný v konaní napriek poskytnutiu dostatočne dlhej lehoty k veci samej nevyjadril, takže súd nemohol mať vedomosť, či prišlo k automatickému predĺženiu nájmu, nebol v zmysle platného znenia Civilného sporového poriadku žiaden dôvod na nariaďovanie predbežného prejednania sporu, ale súd za splnenia podmienok uvedených v § 273 CSP pristúpil k vydaniu rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 písm. a) CSP. 16. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že v rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-23Cb/41/2023-68 zo dňa 13.05.2024 došlo k chybám v poučení o právnych dôsledkoch zmeškania lehoty, keď súd omylom nesprávne uviedol § 365 písm. a) CSP, pričom správne mal uviesť § 365 písm. b) CSP, čo mohlo viesť k zmätočnosti a nepochopeniu zo strany žalovaného. Aj uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Odvolací súd podotýka, že namietaný nedostatok v poučení rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2023-68 zo dňa 13.05.2024 spočíval v nesprávnom uvedení ustanovenia § 356 písm. a) CSP, pričom správne mal súd v poučení uviesť ustanovenie § 356 písm. b), ktoré pojednáva o prípustnosti odvolania proti rozsudku pre zmeškanie.
Dňa 03.06.2024 vydal súd opravné uznesenie č.k. 23Cb/41/2023-94, ktorým uvedenú pisársku chybu opravil. Pochybenie súdu pri poučení v rozsudku pre zmeškanie má v zmysle § 362 CSP za následok len predĺženie lehoty na podanie odvolania. 17. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s postupom súdu, ktorý návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nevyhovel a rozhodol, že rozsudok č.k. B3-23Cb/41/2023-68 zo dňa 13.05.2024 nezrušuje, pretože neexistuje dôvod podľa § 277 ods. 1 CSP zrušiť predmetný rozsudok pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie pre ochranu svojich práv, keď požaduje, aby účastník konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. 18. Za nedôvodnú odvolací súd považoval aj námietku odvolateľa, že súd nesprávne posúdil tvrdenia žalovaného o automatickom predĺžení platnosti nájomnej zmluvy. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že tieto tvrdenia sa majú zohľadniť v súvislosti s preskúmaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie súd posudzuje, či existujú ospravedlniteľné dôvody, ktoré spôsobili, že žalovaný zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a) CSP. Naviac, ako dôvodne konštatoval v odôvodnení napadnutého uznesenia súd, súd nemohol v danom čase pri nečinnosti žalovaného predpokladať, že „nájom sa automaticky predĺžil a žalovaný naďalej platí žalobcovi nájomné“, a teda nemal zákonnú prekážku na postup podľa § 273 CSP, výsledkom ktorého bolo vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného. 19. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 20. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa i k podaniu žalobcu doručenému odvolaciemu súdu dňa 04.08.2025 s označením „Späťvzatie žaloby“, v ktorom žalobca uviedol, že na základe tej skutočnosti, že žalovaný dňa 10.04.2025 predmetné nehnuteľnosti vypratal, opustil a protokolárne žalobcovi odovzdal predmet sporu odpadol, žalobca týmto v zmysle § 144 a nasl. CSP berie žalobu v celom rozsahu späť a navrhuje, aby súd konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Uvedené podanie žalobca doručil odvolaciemu súdu po tom, ako súd prvej inštancie vydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného, voči ktorému nebolo podané odvolanie. Hoci žalovaný podal návrh na zrušenie predmetného rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 CSP a následne odvolanie (§ 357 písm. h CSP) voči uzneseniu, ktorým súd rozhodol, že rozsudok pre zmeškanie žalovaného nezrušuje, takémuto návrhu však zákon nepriznáva suspenzívny účinok, a teda podaním návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nebola odložená právoplatnosť a vykonateľnosť samotného rozsudku pre zmeškanie žalovaného. Odvolací súd z tohto dôvodu nemohol postupovať v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP a rozhodnúť o pripustení spaťvzatia žaloby, pretože takýto postup je možný len v prípade, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, ktorá situácia v prejednávanej veci nenastala. V danom prípade totiž nič nebránilo tomu, aby rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B3-23Cb/41/2023-68 zo dňa 13.05.2024, po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania, nadobudol právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemohol vyhovieť podaniu žalobcu doručenému súdu dňa 04.08.2025, ktorým mal v úmysle vziať podanú žalobu spať, z ktorého dôvodu odvolací súd ani nevyzýval žalovaného na vyjadrenie, či súhlasí, alebo nesúhlasí so späťvzatím žaloby žalobcom. 21. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
22. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/41/2023-96 zo dňa 5. júna 2024 v znení opravného uznesenia č.k. 23Cb/41/2023-117 zo dňa 26. augusta 2024 potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca nemá proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).