Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/54/2025 1323205131 18. 06. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:1323205131.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu P.. Z. C., H.. XX.XX.XXXX, C. Z. XXXX/XX, XXX XX C., právne zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovanému Lucky angel, s. r. o. v likvidácii, Nedbalova 17, 811 01 Bratislava, IČO: 47 113 413, právne zast. Hillbridges, s. r. o., Gorkého 4, 811 01 Bratislava, IČO: 36 799 327, o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 65Cb/44/2023-284 zo dňa 25.3.2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 65Cb/44/2023-284 zo dňa 25.3.2025 p o t v r d z u j e . odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 8.9.2023 domáhal určenia neplatnosti uznesenia č. 2 mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Lucky angel, s. r. o., ktorým Mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti odsúhlasilo predaj majetku Spoločnosti pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/X, o výmere 95.979 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúcom sa v okrese Bratislava V, obci C. - Q., katastrálnom území Q., zapísanom na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Q. a všetkej a akejkoľvek projektovej dokumentácie vo vlastníctve Spoločnosti súvisiacej s týmto pozemkom spoločnosti Residence FK s. r. o., IČO: 50 046 373 za kúpnu cenu 131,- EUR / m2 v súlade s ponukou predloženou spoločnosťou Residence FK dňa 26.05.2023. 3. Žalobca sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd nariadil do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp.zn. 65Cb/44/2023 neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré smeruje k výmazu spoločnosti žalovanej, Lucky angel, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Nedbalova 17, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 01, z obchodného registra alebo k jej zániku akýmkoľvek iným spôsobom. Neodkladné opatrenie odôvodnil tým, že v súčasnosti si zvyšní spoločníci žalovanej spoločnosti, P.. S. S. a Z.. Z. S., na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovanej spoločnosti konanom dňa 03.02.2025 Uznesením č. 3 odhlasovali zrušenie spoločnosti s likvidáciou a o vstupe spoločnosti do likvidácie. Žalobca má za to, že vyššie uvedeným konaním chcú títo spoločníci dosiahnuť výmaz žalovanej spoločnosti tak, aby nedošlo k rozhodnutiu v tunajšom konaní a následne aby žalovaná spoločnosť (v zastúpení žalobcu ako spoločníka) nemohla žalovať týchto spoločníkov ako konateľov žalovanej spoločnosti o náhradu škody z dôvodu porušenia § 135a Obch. zák. v súvislosti predajom projektu Q. svojej spriaznenej
osobe (prakticky sebe samým) pod trhovú/reálnu cenu. Konanie spoločníkov spoločnosti žalovanej a zároveň konateľov spoločnosti žalovanej P.. S. S. a Z.. Z. S. je nie len osvedčené, ale aj objektívne preukázané doloženou zápisnicou z mimoriadneho valného zhromaždenia žalovanej spoločnosti zo dňa 03.02.2025. Likvidáciou žalovanej spoločnosti a jej výmazom z obchodného registra by došlo k zániku žalovanej obchodnej spoločnosti a teda aj k strate jej procesnej subjektivity a tunajšie súdne konanie by muselo byť zastavené bez meritórneho rozhodnutia a nové súdne konanie najmä v súvislosti s vyššie uvedeným porušením § 135a Obch. zák. by ani len nemohlo začať. Na predmetnom mimoriadnom valnom zhromaždení žalobca uvádzal, že nesúhlasí, aby žalovaná spoločnosť vstúpila do likvidácie a to najmä s ohľadom na tunajší spor a možné ďalšie súdne konanie o náhradu škody. Uvedené však ostatní spoločníci odignorovali. Likvidátorom žalovanej spoločnosti je obchodná spoločnosť 1st restructuring, k.s., Kominárska 2,4, Bratislava - mestská časť Nové Mesto. 4. Žalovaný sa podaním zo dňa 5.3.2025 vyjadril k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa názoru žalovaného, návrh neobsahuje zákonné náležitosti, preto by ho mal súd v zmysle § 327 C.s.p. odmietnuť, nie je daná ani potreba bezodkladnej úpravy pomerov ani obava z ohrozenia exekúcie, nebol osvedčený hmotnoprávny nárok, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana, a súdna prax odmieta možnosť nariadiť takéto typy neodkladných opatrení. 5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 2 ods. 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods.1, § 329 ods. 1 C.s.p., § 75bods. 3 Obch. zák. a konštatoval, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce absentujú náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 .s.p., no zároveň neobsahuje také vady, ktoré by bránili súdu pokračovať v konaní, preto nevzhliadol dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 327 s následkom odmietnutia takéhoto návrhu. Súd prvej inštancie v prvom rade posudzoval, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.. V danom prípade mal súd za preukázané, že navrhovateľom neodkladného opatrenia sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením z povahy veci. 6. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ďalej vyplýva, že žalobca opodstatnenosť ním navrhovaného neodkladného opatrenia dôvodí z toho, že zrušením spoločnosti s likvidáciou chcú uvedení spoločníci dosiahnuť výmaz žalovanej spoločnosti tak, aby nedošlo k rozhodnutiu v tomto konaní a následne, aby žalovaná spoločnosť (v zastúpení žalobcu ako spoločníka) nemohla žalovať týchto spoločníkov ako konateľov žalovanej spoločnosti o náhradu škody z dôvodu porušenia § 135a Obch. zák..V tomto smere súd konštatoval, že žalobca pomerne nejednoznačne špecifikuje, na ochranu ktorého svojho nároku má slúžiť ním podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keď na jednej strane svoj návrh podal v rámci konania, v ktorom sa domáha neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 28.06.2023, na druhej strane však uvádza, že prípadnou likvidáciou žalovaného dôjde následne k výmazu žalovaného a nemožnosti žalovať zvyšných spoločníkov ako konateľov žalovanej spoločnosti o náhradu škody z dôvodu porušenia § 135a Obch. zák..Vo vzťahu k prípadnému nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia ustanovenia § 135a Obch. zák. súd uviedol, že pokiaľ žalobca podá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci prebiehajúceho konania, nemožno ním požadovať ochranu iného práva alebo oprávneného záujmu, ako toho, ktorého ochrany sa žalobca domáha podanou žalobou. Pokiaľ má žalobca za to, že konkrétnym konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu ďalšieho (iného) práva, ako toho, ktorého ochrany sa domáha v tomto konaní podanou žalobou, môže si podať samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. podať si žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany tohto ďalšieho (odlišného) práva a v rámci daného súdneho konania môže podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Uvedené je nevyhnutné z dôvodu, že vo vzťahu k nároku uplatňovaného v tomto konaní je potrebné špecifikovať náležitosti neodkladného opatrenia odlišným spôsobom, ako je tomu v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia § 135a Obch. zák.. 7. Súd prvej inštancie dospel k názoru, že nariadiť neodkladné opatrenie nie je možné vzhľadom na jeho obsah, keďže žalobca sa ním vo svojej podstate domáha uloženia povinnosti likvidátorovi zdržať sa úkonov smerujúcich k likvidácii a výmazu obchodnej spoločnosti Lucky angel, s.r.o. v likvidácii z obchodného registra do rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom k tomu, že žalovaný postupom v zmysle § 71 ods. 1 Obch. zák. rozhodol o svojom zrušení s likvidáciou a ustanovil likvidátora, prechádza na likvidátora pôsobnosť štatutárneho orgánu robiť v mene spoločnosti úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Žalobcom navrhované neodkladné opatrenie je teda pojmovo vylúčené, pretože tomu odporuje sama povaha a účel likvidácie spoločnosti. Súd tiež poukázal na ust. § 75b ods. 3
Obch. zák. ktorý upravuje právomoc likvidátora pri vykonávaní likvidácie s tým, že rozsah právnych úkonov likvidátora je limitovaný tak, že môže vykonávať len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Navrhovaným neodkladným opatrením žalobca žiada de facto aj uloženie povinnosti likvidátorovi zdržať sa činnosti priamo odporujúcej zákonnému zneniu, t.j. vykonávať úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Povinnosti likvidátora upravuje zákon, pričom porušenie povinnosti zakladá zodpovednosť za škodu, prípadne môže byť dôvodom na jeho odvolanie (viď aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.09.2024, sp.zn. 2Cob/118/2024). Na zdôraznenie súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa vo svojom návrhu ani nepokúsil osvedčiť, že navrhovateľom tvrdené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav a že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodoval s poukazom na ust. § 262 ods. 1 C.s.p. 8. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote podľa ust. § 357 písm. d/ C.s.p. odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že má za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval všetky náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 C.s.p.. Žalobca zdôraznil, že jednoznačne špecifikoval, aké skutočnosti odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Dôvodom je účelové konanie žalovaného za účelom dosiahnutia zániku jeho procesnej subjektivity tak, aby nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu v tunajšom konaní (teda dôvod vyplývajúci z tunajšieho súdneho konania) a zároveň, aby sa následne aj vyhlo sporu žalovaného s jeho konateľmi v zmysle § 135a Obch. zák., t. j. má byť poskytnutá ochrana nárokom žalobcu a to najmä právu na súdnu a inú právnu ochranu v zmysle Ústavy SR. Zároveň uloženie povinnosti zdržať sa výmazu spoločnosti žalovaného efektívne zabezpečí ochranu práv a nárokov žalobcu, pričom sa nejedná o žiadny excesívny alebo neprimeraný zásah do práv žalovaného. Podľa žalobcu žalovaný jednoznačne započal svoju likvidáciu, ktorej výsledkom na konci je zánik spoločnosti, t. j. aj zánik právnej subjektivity žalovaného a následne zastavenie tunajšieho súdneho konania. Uvedené žalobca preukázal aj pripojenými listinnými dôkazmi. Týmto taktickým postupom žalovaného je žalobcovi znemožnené domáhať sa ochrany svojich nárokov a práv. Žalobca nemá inú možnosť, ako zachovať možnosť domôcť sa meritórneho súdneho rozhodnutia v tunajšom konaní. Žalobca sa nedomáha uloženia povinnosti likvidátorovi spoločnosti žalovaného, ako nesprávne uvádza prvostupňový súd. Aj s poukazom na súdom citované ustanovenie Obch. zák., na likvidátora prechádza pôsobnosť štatutárneho orgánu, t. j. likvidátor je subjektom postaveným na roveň štatutárneho orgánu a je oprávnený konať v mene spoločnosti (t. j. nevystupuje ako samostatný subjekt, ale koná v mene spoločnosti žalovaného). Preto uložením povinnosti spoločnosti žalovaného je takéto neodkladné opatrenie vykonateľné. Žalobca ďalej uviedol, že považuje argumentáciu súdu prvej inštancie o nemožnosti uložiť povinnosť neodkladným opatrením likvidátorovi za nesprávnu. Takýmto výkladom by bolo nutné dospieť k tomu, že v akomkoľvek prípade, keď niečo niekomu ukladá zákon, nie je možné v danom prípade dočasne upraviť pomery neodkladným opatrením. Neodkladné opatrenie je charakteristické svojou dočasnosťou, t. j. aj dočasnosťou zásahu do práv povinnej osoby. Je zrejmé, že ak likvidátor rešpektuje rozhodnutie súdu, nemôže vznikať takýmto jeho konaním preň škoda alebo akékoľvek iné nepriaznivé dôsledky. Navrhol vyhovieť návrhu žalobcu a nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení. 9. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu odvolacieho súdu vyjadril žalovaný, ktorý sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril už podaním z 5.3.2025, ktoré je súčasťou súdneho spisu a žalovaný naň v plnom rozsahu odkázal aj v odvolacom konaní . Žalovaný zdôraznil, že k zamietnutiu návrhu nedošlo z dôvodu absencie jeho náležitostí, ako nesprávne uvádza žalobca vo svojom odvolaní. K prvému dôvodu zamietnutia návrhu-neosvedčenie hmotnoprávneho nároku sa podľa žalovaného žalobca v odvolaní vôbec nevyjadruje. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania hmotnoprávneho nároku je pritom nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže tento dôvod nebol odvolaním napadnutý, je potrebné ho považovať za nespochybnený. K druhému dôvodu zamietnutia návrhuneprípustnosť jeho obsahu z hľadiska Obch. zák. a povinností likvidátora žalobca v odvolaní tvrdil, že sa nedomáha uloženia povinnosti likvidátorovi, ale samotnej spoločnosti. To je však zavádzajúce, keďže aj samotný žalobca priznáva, že spoločnosť koná práve prostredníctvom likvidátora. Akékoľvek uloženie povinnosti spoločnosti teda znamená, že tú povinnosť reálne musí vykonávať aj tak likvidátor. Neobstojí ani úvaha žalobcu, že ak likvidátor rešpektuje rozhodnutie súdu, ktoré by išlo proti jeho zákonným povinnostiam, tak likvidátor nebude zodpovedať za škodu. Určite nemožno takto ľahko konštatovať, že
súdom nariadená povinnosť bude mať prednosť nad zákonnou povinnosťou - skôr sa javí, že by to malo byť naopak. Primárne by však k takýmto konfliktom ani nemalo dochádzať - práve preto je tu súdna prax, ktorá podobné návrhy neodkladných opatrení považuje za neprípustné. K tretiemu dôvodu zamietnutia návrhu-neosvedčenie princípov opodstatnenosti, efektívnosti a proporcionality - sa žalobca v odvolaní vôbec nevyjadril. Pritom platí, že ak žalobca neosvedčil čo i len jeden z týchto predpokladov, súd prvej inštancie bol povinný návrh zamietnuť. Tento dôvod pre zamietnutie návrhu nebol odvolaním napadnutý a je potrebné ho považovať taktiež za nespochybnený. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v odvolaní napadol iba druhý z troch samostatných dôvodov, pre ktoré došlo k zamietnutiu návrhu. To znamená, že ak by aj argumentácia žalobcu vo vzťahu k druhému dôvodu bola správna (čo nie je), aj tak by stále platilo, že návrh je potrebné zamietnuť z prvého a tretieho dôvodu. A keďže odvolacie dôvody už nemožno dopĺňať a odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi ,tento nedostatok odvolania už nie je možné ani napraviť. Jediným výsledkom odvolacieho konania tak môže byť potvrdenie rozhodnutia o zamietnutí návrhu. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu zvážiť odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) C.s.p., v prípade ako sa odvolací súd rozhodne takto nepostupovať, navrhol napadnuté rozhodnutie v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu (100%). 10. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné. 11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 15. Podľa § 75b ods. 3 Obch. zák., likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti likvidátor najmä plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, koná za spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením doterajších právnych vzťahov. 16. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. 17. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súd, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovania nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. 18. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. 20. Ohľadom posúdenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, ako aj nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu je odvolací súd toho názoru, že žalobca hodnoverným spôsobom neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom neodkladnom opatrení. Žaloba, ktorou sa žalobca domáha vydania súdneho rozhodnutia o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia bude predmetom konania vo veci samej a to na základe vykonaného riadneho dokazovania. Odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie /bod 23. napadnutého uznesenia/ konštatuje, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci prebiehajúceho konania /o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia/, navrhovaným neodkladným opatrením nie je možné požadovať ochranu iného práva alebo oprávneného záujmu, ako toho, ktorého ochrany sa žalobca domáha podanou žalobou. Pokiaľ má žalobca za to, že konkrétnym konaním žalovaného dochádza k ohrozeniu ďalšieho (iného) práva, ako toho, ktorého ochrany sa domáha v konaní vo veci samej podanou žalobou, môže si podať samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. môže podať žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany ďalšieho (iného) práva a v rámci daného súdneho konania môže podať aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Tu je potrebné uviesť, že vo vzťahu k nároku uplatňovaného v konaní o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia je potrebné špecifikovať náležitosti neodkladného opatrenia odlišným spôsobom, ako je tomu v prípade uplatnenia nároku na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti /§ 135a ods. 5 Obch. zák./. K námietke žalobcu v odvolaní o účelovosti konania žalovaného za účelom dosiahnutia zániku procesnej subjektivity žalovaného, aby sa následne žalovaný vyhol sporu s jeho konateľmi v zmysle ust. § 135a Obch. zák., odvolací súd uvádza, že uplatnenie nároku na náhradu škody voči konateľom spoločnosti nie je viazané na predchádzajúce rozhodnutie o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a môže ho žalobca podať kedykoľvek. Navyše žalobca nijako nevysvetlil, neuviedol z akého dôvodu nie je možné uplatniť si nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia povinnosti konateľa spoločnosti /§ 135a ods. 5 Obch. zák./ pred skončením konania vo veci samej, resp. pred tým, ako by malo dôjsť k zrušeniu spoločnosti a jej následnému výmazu z obchodného registra.
21. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že likvidácia spoločnosti je majetkové vysporiadanie zrušenej spoločnosti, ktoré vykoná likvidátor tak, že speňaží jej majetok a zo získaného výťažku uspokojí pohľadávky známych veriteľov. Po uspokojení pohľadávok veriteľov sa zostatok výťažku rozdelí medzi spoločníkov /teda aj žalobcu/, ktorí ako reziduálni veritelia majú právo na podiel na likvidačnom zostatku. Následne likvidátor za podmienok stanovených zákonom podá návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Zákon tiež ukladá likvidátorovi povinnosť po skončení likvidácie vypracovať účtovnú závierku, konečnú správu o priebehu likvidácie a návrh na rozdelenie likvidačného zostatku. Tieto písomnosti nemôže vypracovať skôr ako 6 mesiacov po oznámení o vstupe spoločnosti do likvidácie. Schválenie účtovnej závierky, konečnej správy o priebehu likvidácie a návrhu na rozdelenie likvidačného zostatku je likvidátor povinný zverejniť v Obchodnom vestníku. Po zverejnení tohto oznámenia je likvidátor povinný vyplatiť spoločníkom bez zbytočného odkladu ich podiel na likvidačnom zostatku. Po skončení likvidácie je likvidátor povinný podať návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Oprávnenie resp. povinnosť podať návrh na výmaz prislúcha zo zákona likvidátorovi, nie samotnej spoločnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že nie je možné obmedzovať povinnosť vyplývajúcu likvidátorovi priamo zo zákona. 22. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že sa nedomáha uloženia povinnosti likvidátorovi spoločnosti žalovaného /ale spoločnosti/, odvolací súd uvádza, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia /uloženie povinnosti žalovanému, aby sa zdržal konania, ktoré smeruje k výmazu spoločnosti žalovaného/, by bolo obmedzené právo likvidátora, ktorý koná v mene žalovaného, aby postupoval zákonným spôsobom pri likvidácii spoločnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality, ktorá by v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v navrhovanom znení nebola splnená. Žalobca sa na jednej strane návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré smeruje k výmazu spoločnosti žalovaného /výmaz žalovaného z obchodného registra/, táto povinnosť je však v rozpore s povinnosťou likvidátora, ktorý za podmienok stanovených zákonom podáva návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovaná povinnosť v neodkladnom opatrení a jej následný zásah do práv a povinnosti žalovaného je v zjavnom nepomere so zákonnými povinnosťami likvidátora. Likvidácia spoločnosti ako už bolo uvedené, nebráni žalobcovi, aby použil iné prostriedky právnej ochrany pre vymoženie prípadných nárokov voči spoločnosti alebo jej konateľov. Požiadavka proporcionality by v prejednávanej veci vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebola splnená. 23. Ústavný súd Slovenskej republiky už v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v iných podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Samotný Ústavný súd Slovenskej republiky následne vo svojom náleze č. k. III. ÚS 175/2017-44 z 4. júla 2017 konštatoval, že závery Ústavného súdu Slovenskej republiky, ku ktorým tento dospel v náleze č. k. II. ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 Civilný sporový poriadok zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. 24. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani nepreukázal obavu, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca tak neosvedčil dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne potvrdil (§ 387 C.s.p.). 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.). 26. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).