Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoZm/1/2025 1325201013 15. 05. 2025 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2025:1325201013.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci navrhovateľa: Q. O., K.. XX.XX.XXXX, O. I. XXXX, XXX XX I., proti odporcovi: Porsche Finance Slovakia s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 341 438, o žalobe na obnovu konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod č.k. B5-14CbZm/43/2022 a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74CbZm/1/2025-5 zo dňa 12. februára 2025, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 74CbZm/1/2025-5 zo dňa 12. februára 2025 v časti I. a II. výroku potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 74CbZm/1/2025-5 zo dňa 12. februára 2025 v časti III. výroku mení tak, že odporcovi sa náhrada trov prvoinštančného konania nepriznáva. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len „súd“), I. výrokom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, II. výrokom odmietol žalobu na obnovu konania a III. výrokom zaviazal navrhovateľa neodkladného opatrenia nahradiť strane (t.j. odporcovi) trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania strany rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodol tak s poukazom na §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1, 2 písm. c), d), 328 ods.1, 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 412 ods. 1, 397 písm. a), b), 403 ods. 1, 405, 407 ods.1 písm. a), e) (správne má byť § 413 ods.1 písm. a), e) ktoré súd citoval), 251, 256 ods. 1, 262 ods. 1, 2, 409 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou na obnovu konania sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáhal, aby súd návrhu na obnovu konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm 43/2022 vyhovel. Žalobu na obnovu konania odôvodnil navrhovateľ tým, že právoplatným rozhodnutím Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 a č. B5-14CbZm/43/2022-91 dňa 17.10.2024 súd uložil žalovanej: O. Q., W., I. XXXX, I., Y..Č.. XXXXXX/XXXX, zaplatiť pohľadávku: 17.127,45 eura s príslušenstvom 2.186,30 eura, úroky vo výške 6 % ročne zo sumy 17.127,45 eura odo dňa 16.08.2022 do zaplatenia žalobcovi Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438. Vo veci súd pôvodne rozhodol platobným rozkazom č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V, v danej veci je však zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský spor
a špecifikom spotrebiteľských sporov je nemožnosť rozhodnutia formou platobného rozkazu. Obnova konania je teda nutná, a to voči obom žalovaným v pôvodnom konaní Okresného súdu Bratislava V, vedenom pod č.k. 14CbZm/43/2022. S poukazom na dikciu zákona, že pokiaľ záväzkový vzťah vychádza z právneho aktu, kde niektorá zo strán je spotrebiteľom, má sa tento vždy posudzovať ako spotrebiteľský. Aj konanie Okresného súdu Bratislava V, vedené pod č.k. 14CbZm/43/2022 sa malo posudzovať ako spotrebiteľský spor. Žalovaní teda mali byť posudzovaní ako slabšia strana sporu a požívať v tomto smere zákonom stanovenú ochranu. Zo spisu je totiž zrejmé, že žalovaný v 1. rade mal povinnosť plniť už od februára 2023 a súd sa mal dopytovať žalobcu, či plnenie zo strany žalovaného v 1. rade nastalo, pokiaľ áno v akej výške, následne mal súd o toto plnenie žalovaný nárok znížiť. V spise sa tiež nachádza listinný dôkaz o tom, že žalobca „odobral“ vozidlo, na ktoré bol poskytnutý leasing. Je teda namieste predpoklad, že toto bolo žalobcom speňažené a takto získané prostriedky sa majú taktiež z výšky žalovaného nároku odčítať ako plnenie zo strany žalovaných. Navyše vozidlo, na ktoré bol leasing poskytovaný, malo skrytú vadu, ktorá zapríčinila nemožnosť jeho užívania. Vozidlo bolo odovzdané do prevádzky GT-servisu za účelom posúdenia reklamácie a prípadnej opravy. Predávajúci, ktorým bol tiež GT-servis prisľúbil, že bude o situácii žalobcu informovať a splátky budú počas vybavenia reklamácie pozastavené. V spise sú listinné dôkazy preukazujúce, že k odobratiu vozidla došlo práve z priestorov GT-servisu. Tieto skutočnosti žalobca súdu zamlčal, opakovane však žalovaná poukázala na základné zásady vedenia spotrebiteľského sporu a nutnosť obnovy konania. Navrhovateľ neodkladného opatrenia podal na súde spolu so žalobou na obnovu konania aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd pozastavil právoplatnosť a účinnosť rozhodnutí súdu č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V, č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 vydaného Mestským súdom Bratislava III a č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 zo dňa 17.10.2024 vydaného Mestským súdom Bratislava III, ktorým sa ukladá povinnému: 1/ Dr. Kraft s.r.o., Tallerova 4, Bratislava - Mestská časť Staré mesto, IČO: 44 699 441, 2/ O. Q., W., I. XXXX, I., Y..Č.. XXXXXX/XXXX zaplatiť pohľadávku: 17.127,45 eura s príslušenstvom 2.186,30 eura, úroky vo výške 6 % ročne zo sumy 17.127,45 eura odo dňa 16.08.2022 do zaplatenia oprávnenému: Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438 až do právoplatného ukončenia konania o obnove konania Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B5-14CbZM/43/2022. Súd konštatoval, že navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil ani neoznačil žiadne listinné dôkazy. Svoju žalobu na obnovu konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod č.k. B5-14CbZm/43/2022 spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia podpísal navrhovateľ neodkladného opatrenia vlastnoručne, pričom v ich záhlaví uvádzal, že je právne zastúpený JUDr. D. I., advokátom, avšak táto osoba žalobu na obnovu konania vedeného na súde pod č.k. B5-14CbZm/43/2022 spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepodpísala, neopatrila odtlačkom svojej pečiatky, dokonca navrhovateľ neodkladného opatrenia nepripojil ani plnomocenstvo uvedeného advokáta na zastupovanie v konaní o obnove konania vedeného na súde pod č.k. B5-14CbZm 43/2022 vrátane návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z uvedeného dôvodu súd mal za to, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nebol právne zastúpený v konaní o návrhu na obnovu konania vedeného na súde pod č.k. B5-14CbZm 43/2022 spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia. Z konania vedeného pod sp. zn.. B5-14CbZm/43/2022 súd zistil, že v tomto konaní konajúci súd vydal dňa 24.01.2023 platobný rozkaz č.k. 14CbZm/43/2022-36, ktorý voči žalovanému v 1. rade (Dr. Kraft s.r.o., Tallerova 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 699 441) nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2023 a žalovaná v 2. rade (navrhovateľ neodkladného opatrenia) podala proti tomuto platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor. Ďalej konajúci súd vydal dňa 22.02.2024 rozsudok č.k. B5-14CbZm/43/2022-81, ktorým žalovanú v 2. rade (navrhovateľa neodkladného opatrenia) zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 17.127,45 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy 17.127,45 eura od 16.08.2022 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že povinnosť žalovanej v 2. rade zanikne v rozsahu plnenia, ktoré žalobcovi poskytne žalovaný v 1. rade na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24.01.2023, č.k. 14CbZm/43/2022-36 a tiež na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Konajúci súd zároveň vydal dňa 17.10.2024 uznesenie č.k. B5-14CbZm/43/2022-91, ktorým zaviazal žalovanú v 2. rade (navrhovateľa neodkladného opatrenia) na povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania titulom trov uhradeného súdneho poplatku za žalobu vo výške 957,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.228,80 eura na účet právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že povinnosť žalovanej v 2. rade zaniká v rozsahu plnenia, ktoré
žalobcovi poskytne žalovaný v 1. rade na základe platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. 01. 2023, č.k. 14CbZm/43/2022-36. Posúdením návrhu navrhovateľa neodkladného opatrenia v kontexte jeho žiadosti pozastaviť právoplatnosť a účinnosť rozhodnutí konajúceho súdu č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023, č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 a č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 zo dňa 17.10.2024 dospel súd k záveru, že nie sú dané podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže z popisu rozhodujúcich skutočností nebola daná zrejmá obava zo zmarenia budúcej exekúcie, pretože navrhovateľ neodkladného opatrenia nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. § 326 ods. 2 a nasl. CSP, že zo správania strany VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438 možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľovho súdneho rozhodnutia (samozrejme v prípade úspechu navrhovateľa neodkladného opatrenia v konaní vo veci samej) mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438 voči jeho eventuálnemu právu, ktorého sa navrhovateľ neodkladného opatrenia formou žaloby na obnovu konania vedeného pod sp. zn. B5-14CbZm 43/2022 domáhal. Navrhovateľom neodkladného opatrenia uvádzané skutočnosti, že „konanie vedené pod č.k. B5-14CbZm/43/2022 sa malo posudzovať ako spotrebiteľský spor, pričom špecifikom spotrebiteľských sporov je nemožnosť rozhodnutia formou platobného rozkazu. Žalovaní teda mali byť posudzovaní ako slabšia strana sporu a požívať v tomto smere zákonom stanovenú ochranu. Žalovaný v 1. rade mal povinnosť plniť už od februára 2023 a súd sa mal dopytovať žalobcu, či plnenie zo strany žalovaného v 1. rade nastalo, pokiaľ áno v akej výške, následne mal súd o toto plnenie žalovaný nárok znížiť. V spise sa tiež nachádza listinný dôkaz o tom, že žalobca „odobral“ vozidlo, na ktoré bol poskytnutý leasing. Je teda namieste predpoklad, že toto bolo žalobcom speňažené a takto získané prostriedky sa majú taktiež z výšky žalovaného nároku odčítať ako plnenie zo strany žalovaných. Navyše vozidlo, na ktoré bol leasing poskytovaný, malo skrytú vadu, ktorá zapríčinila jeho nemožnosť užívania“, a preto je potrebné nariadiť ním navrhované neodkladné opatrenie, súd neakceptoval, pretože rozhodnutie (platobný rozkaz) č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023 bol zrušený podaním odporu žalovanej v 2. rade (navrhovateľa neodkladného opatrenia), ďalšie rozhodnutie (rozsudok) č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 bol vlastne rozsudkom pre zmeškanie žalovanej v 2. rade (navrhovateľa neodkladného opatrenia), pričom argumentácia navrhovateľa neodkladného opatrenia nespadá pod ust. § 397 CSP, ktoré zakladá možnosti uplatnenia žaloby na obnovu konania, pretože tvrdenia navrhovateľa neodkladného opatrenia o vlastne „nesprávnom rozhodnutí súdu vo veci samej“ nedávajú možnosť proti takému rozhodnutiu žalobu na obnovu konania a posledné napadnuté rozhodnutie (uznesenie) č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 zo dňa 17.10.2024 bolo rozhodnutím o výške trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, viažucemu sa k rozsudku č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024. Podľa názoru súdu navrhovateľ neodkladného opatrenia súdu jednoznačne nepreukázal druhú podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, ktorou je osvedčenie danosti žalovaného nároku, teda že žalobou napadnuté rozhodnutia sú jednoznačne nad všetku pochybnosť pri predbežnom právnom posúdení s prihliadnutím na obsah spisu č.k. B5-14CbZm/43/2022 podané dôvodne a odôvodnene. Navyše mal súd za to, že procesne mal navrhovateľ neodkladného opatrenia v zmysle § 412 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, navrhovať nie nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v pozastavení právoplatnosti a účinnosti napadnutých rozhodnutí súdu, ale v konaní o žalobe na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod č.k. B5-14CbZm/43/2022 mal navrhovať odložiť vykonateľnosť napadnutých súdnych rozhodnutí s poukazom na citované zákonné ustanovenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne nepreukázal obavu, že by bola potrebná dočasná úprava pomerov strán konania, a že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, takže jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako neodôvodnený. Súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že žalobu na obnovu konania je potrebné odmietnuť podľa § 407 ods. 1 písm. a) CSP, nakoľko bola podaná oneskorene, pretože rozhodnutie konajúceho súdu (platobný rozkaz) č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023 prevzal navrhovateľ neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania dňa 15.02.2023 uplynutím odbernej lehoty, rozhodnutie konajúceho súdu (rozsudok) č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 prevzal navrhovateľ neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania dňa 20.03.2024 uplynutím odbernej lehoty a rozhodnutie konajúceho súdu (uznesenie o trovách) č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 zo dňa 17.10.2024 prevzal navrhovateľ neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania dňa 04.11.2024, pričom žalobu na obnovu konania podal navrhovateľ neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania až po
márnom uplynutí subjektívnej lehoty na podanie takejto žaloby, ktorá bola podľa § 403 ods. 1 CSP v lehote troch mesiacov, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť, čo boli tri mesiace od posledného napadnutého súdneho rozhodnutia dňa 04.11.2024, pričom žalobu na obnovu konania podal až dňa 06.02.2025. Súd mal na základe vyššie uvedeného za to, že žalobu na obnovu konania je potrebné odmietnuť podľa § 407 ods. 1 písm. e) CSP, nakoľko bola zjavne nedôvodná, pretože rozhodnutie konajúceho súdu č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023 (platobný rozkaz) bolo zrušené podaním odporu navrhovateľa neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania, rozhodnutie konajúceho súdu č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 bolo rozsudkom vo veci samej vydanom v neprítomnosti navrhovateľa neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania podľa ust. § 274 CSP, pričom súd z predmetného spisu č.k. B5-14CbZm/43/2022 zistil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania mal v konaní možnosť sa k podanej žalobe vyjadriť a aj tak urobil (napr. podaním odporu) a akékoľvek nové dôkazy či skutkové tvrdenia uplatnené žalobou na obnovu konania neboli podľa § 397 písm. a) a b) CSP prípustné, nakoľko tu neboli skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa navrhovateľa neodkladného opatrenia a žaloby na obnovu konania, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, alebo by bolo možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 409 a § 262 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal v plnej výške strane ako protistrane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP. 2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Trval na názore, že pôvodné konanie bolo spotrebiteľským sporom a to na tom základe, že do spotrebiteľského sporu sú zaradené konania, ktorým sa rozumie spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou § 290 a nasl. CSP. Špecifikom takéhoto konania je aj zákonné ustanovenie, že nie je možné vydať platobný rozkaz a ani rozsudok pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa. Dal do pozornosti, že súd v bode 17. odôvodnenia pritom jasne píše, že rozsudok B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 bol vlastne rozsudkom pre zmeškanie žalovanej v 2. rade (navrhovateľa obnovy konania). Takéto rozhodnutie je však v spotrebiteľskom spore nezákonné. Je totiž v priamom rozpore s dikciou § 299 ods. 1 CSP, ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa. Pôvodný rozsudok B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 je teda jednoznačne nezákonný. S poukazom na dikciu zákona, že pokiaľ záväzkový vzťah vychádza z právneho aktu, kde niektorá zo strán je spotrebiteľom, má sa tento vždy posudzovať ako spotrebiteľský, súd mal podľa názoru navrhovateľa na základe dôkazov ním doložených zistiť, že sa jedná o spotrebiteľský spor a postupovať na základe zásad a zákonných ustanovení platných pre tento druh sporu. Aj konanie Okresného súdu Bratislava V, vedené pod sp. zn. 14CbZm/43/2022, až po konanie o obnove konania sa majú posudzovať ako spotrebiteľský spor. Súd však nesplnil svoje povinnosti, a to, že súd pri prvom procesnom úkone spotrebiteľa vhodným spôsobom poučí o možnosti zastúpenia a o jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv. Z tohto dôvodu nie je možné voči navrhovateľovi využiť zákonné ustanovenie trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Platí vyšetrovací princíp, t.j. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a neuplatní sa sudcovská, ani zákonná koncentrácia konania. Poukázal hlavne na to, že súd pri zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie kládol za vadu podania neoznačenie dôkazov. Súd má však povinnosť byť so spisom a dôkazmi riadne oboznámený, za účelom správneho a zákonného rozhodnutia, táto povinnosť mu vyplýva aj zo zásady iura novit curia a pri spotrebiteľských sporoch má povinnosť dôkaznej iniciatívy, pričom súd má vychádzať z obsahu podania a z tohto bol zámer a opodstatnenosť žiadosti navrhovateľa jednoznačný. Podľa navrhovateľa je tiež dostatočne jasný a právne perfektný výraz „pozastavuje právoplatnosť a účinnosť rozhodnutí“ na to, aby bolo neodkladné opatrenie vykonateľné. Dôkazy podporujúce tvrdenia navrhovateľa teda mal sám v spise dohľadať, oboznámiť sa s nimi a riadne ich vyhodnotiť. Vo vzťahu k III. výroku o náhrade trov konania navrhovateľ namietal, že súd nešpecifikoval dostatočne jednoznačne a jasne akej strane je táto náhrada priznaná. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a návrhu na obnovu konania vyhovel. 3. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania navrhovateľa odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 5. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. 6. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť. 7. Podľa § 403 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. 8. Podľa § 405 CSP, odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné. 9. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 14. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 19. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: - je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, - navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie, - uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, - navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, - právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah, - sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 20. Podľa súdnej judikatúry o potrebe neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania v tomto smere vždy nesie navrhovateľ. Pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia treba zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj druhej strane, t.j. odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ ho musí vždy osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľa nemožno ničím nahradiť, lebo je zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Navrhovateľ podal odvolanie voči všetkým výrokom uznesenia č.k. 74CbZm/1/2025-5 zo dňa 12. februára 2025, teda aj voči výroku I., ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal pozastavenia právoplatnosti a účinnosti rozhodnutí súdu č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023, č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 a č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 zo dňa 17.10.2024 až do právoplatného ukončenia konania. V rámci odvolania navrhovateľ argumentoval spotrebiteľským charakterom sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm/43/2022, pričom vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu poukazoval na to, že súd pri zamietnutí návrhu na neodkladné opatrenie kládol za vadu podania neoznačenie dôkazov hoci mal povinnosť byť so spisom a dôkazmi riadne oboznámený za účelom správneho a zákonného rozhodnutia, táto povinnosť mu vyplýva aj zo zásady iura novit curia a pri spotrebiteľských sporoch má povinnosť dôkaznej iniciatívy, pričom súd má vychádzať z obsahu podania a z tohto bol zámer a opodstatnenosť žiadosti navrhovateľa jednoznačný. Navrhovateľa poukázal na to, že je dostatočne jasný a právne perfektný výraz „pozastavuje právoplatnosť a účinnosť rozhodnutí“ na to, aby bolo neodkladné opatrenie vykonateľné. 22. Súd v tomto smere dospel k správnemu záveru, že nie sú dané podmienky na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže v prejednávanej veci nebolo osvedčené, že by bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo existencia obavy, že exekúcia bude ohrozená. Súd tiež dôvodne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ neosvedčil ani danosť žalovaného nároku ako ďalšej z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. V podanom odvolaní navrhovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by správnosť takéhoto záveru spochybnili. Navrhovateľ neosvedčil odôvodnenú obavu, že nenariadením požadovaného neodkladného opatrenia by sa podstatne zhoršila jeho právna pozícia v danom právnom vzťahu. Tvrdenie navrhovateľa, že v prejednávanej veci ide podľa jeho názoru o spotrebiteľský spor a súd mal v spise dohľadať dôkazy podporujúce tvrdenia navrhovateľa nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Navrhovateľ v podanom odvolaní ani nešpecifikoval skutočnosti a neoznačil dôkazy, ktoré by mali spochybňovať správnosť záveru súdu o nesplnení podmienok na vydanie neodkladného opatrenia, neuviedol relevantné dôvody pre ktoré takýto záver súdu považuje za nesprávny. Samotná skutočnosť, že súd mal podľa jeho názoru aplikovať vyšetrovací princíp, v tomto ohľade nepostačuje. Súd preto postupoval správne, keď I. výrokom napadnutého uznesenia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 23. Súd zároveň v bode 19. napadnutého uznesenia dôvodne poukázal na ust. § 412 ods. 1 CSP, týkajúce sa žaloby a obnovu konania, podľa ktorého súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na to, že navrhovateľ podal na súd žalobu na obnovu konania, namiesto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súčasťou podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 06.02.2025, spočívajúceho v požiadavke na pozastavenie právoplatnosti a účinnosti rozhodnutí súdu vydaných v konaní vedenom sp. zn. B5-14CbZm/43/2022 až do právoplatného ukončenia konania, mal možnosť navrhnúť odklad vykonateľnosti predmetných rozhodnutí v zmysle ust. § 412 ods. 1 CSP. 24. Žalobca sa žalobou na obnovu konania domáhal obnovy konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm/43/2022. Poukazoval pritom na rozhodnutia, ktoré boli v danom spore vydané, a to rozhodnutie č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024, č.k.
B5-14CbZm/43/2022-91 dňa 17.10.2024, ako aj vo veci pôvodne vydaný platobný rozkaz č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023, ktorý vydal Okresný súd Bratislava V. 25. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená. Obnova konania nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolené právoplatným rozhodnutím sú v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 ústavy) narušiteľné len mimoriadne a výnimočne. Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, a to žaloba musí byť podaná oprávnenou osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Žaloba na obnovu konania je pritom prípustná proti právoplatnému rozsudku z taxatívne stanovených dôvodov podľa § 397 CSP. V zmysle § 398 CSP žaloba na obnovu konania môže smerovať aj proti iným právoplatným rozhodnutiam súdu, ak dôvody obnovy konania možno vzťahovať na predpoklady, za ktorých došlo k vydaniu týchto súdnych rozhodnutí. Týmito inými rozhodnutiami súdu je jednak právoplatné uznesenie o schválení zmieru, a okrem toho právoplatný platobný rozkaz. Podľa právnej úpravy Civilného sporového poriadku je súd oprávnený v taxatívne určených prípadoch, ešte pred tým, ako bude rozhodovať o povolení obnovy konania, žalobu na obnovu konania bez nariadenia pojednávania odmietnuť. 26. Čo sa týka samotnej žaloby na obnovu konania z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd žalobu na obnovu konania odmietol podľa § 413 ods. 1 písm. a) nakoľko bola podaná oneskorene a zároveň podľa § 413 ods. 1 písm. e) ako zjavne nedôvodnú. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že objektívnou podmienkou prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt, ktoré Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania predpisuje. Zákon ustanovuje na podanie žaloby na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je 3-mesačná a jej začiatok plynie od okamihu, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania, alebo keď mohol uplatniť dôvod obnovy konania. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pričom po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť žaloba na obnovu konania podaná len v prípadoch uvedených v ust. § 404 CSP. Táto subjektívna lehota a objektívna lehota sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu konania navrhuje. Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je prípustné. Navrhovateľ v žalobe na obnovu konania neuviedol, kedy sa dozvedel o dôvode obnovy konania, resp. od ktorého dňa ho podľa jeho názoru mohol uplatniť. Keďže však navrhovateľ žalobu na obnovu konania odôvodňoval tvrdením, že sa jedná o spotrebiteľský spor a žalovaní mali byť posudzovaní ako slabšia strana sporu a požívať v tomto smere zákonom stanovenú ochranu, ku ktorej patrí aj dôkazná iniciatíva súdu, ktorej použitie v danej veci podľa jeho názoru absentuje, možno mať za to, že o tomto dôvode vedel už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Aj v prípade, ak by sa o takomto údajnom dôvode obnovy konania navrhovateľ dozvedel až vtedy, keď mu v konaní vedenom pod sp. zn. 14CbZm/43/2022 bolo doručené rozhodnutie vo veci samej, t.j. 20.03.2024 je zrejmé, že žaloba na obnovu konania doručená súdu dňa 06.02.2025, bola podaná po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP. Odvolací súd podotýka, že navrhovateľ, iný dátum, kedy sa mal dozvedieť o tvrdenom dôvode na obnovu konania v žalobe na obnovu konania ani v podanom odvolaní neuviedol. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že platobný rozkaz č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023 bol uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 14CbZm/43/2022-44 zo dňa 13.03.2023 voči žalovanému 2/ Q. O. (navrhovateľovi v tomto konaní) zrušený a v prípade rozhodnutia č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 dňa 17.10.2024 ide o uznesenie, ktorým vyšší súdny úradník rozhodol o výške náhrady trov konania a ktoré je závislé na rozhodnutí vo veci samej. Pri rozsudku č.k. B5-14CbZm/43/2022-81 zo dňa 22.02.2024 súd dôvodne poukázal na skutočnosť, že argumentácia navrhovateľa nespadá pod žiadny z dôvodov uvedených pod ust. § 397 CSP. S poukazom na uvedené súd postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol i s poukazom na ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP, v zmysle ktorého odmietnuť žalobu na obnovu konania možno aj v prípade ak je zrejme nedôvodná, teda v prípade, že z obsahu žaloby už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t.j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle § 397 CSP).
27. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd dodáva, že uznesenie č.k. B5-14CbZm/43/2022-91 dňa 17.10.2024, ktorým súd rozhodol o výške náhrady trov konania, nie je podľa § 397 a § 398 CSP rozhodnutím, voči ktorému by bola prípustná žaloba na obnovu konania. Čo sa týka platobného rozkazu, voči tomuto je za splnenia zákonných podmienok žaloba na obnovu konania prípustná, avšak len za predpokladu, že nadobudol právoplatnosť. Ako už bolo vyššie uvedené, platobný rozkaz č.k. 14CbZm/43/2022-36 zo dňa 24.01.2023, bol voči žalovanému 2/ Q. O. (navrhovateľovi v tomto konaní) zrušený uznesením Okresného súdu Bratislava V č.k. 14CbZm/43/2022-44 zo dňa 13.03.2023, a teda voči nej právoplatnosť nenadobudol. Ohľadne uvedených rozhodnutí je tak v danom prípade dôvod na odmietnutie žaloby na obnovu konania aj podľa § 413 ods. 1 písm. c) CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná. 28. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že argumentácia navrhovateľa ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. B5-14CbZm/43/2022 je nedôvodná. Navrhovateľa totiž nie je možné považovať za spotrebiteľa v súvislosti s jeho zmenkovým ručiteľským záväzkom. Ochranu ako spotrebiteľ nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Vzhľadom na to, že do osobitného režimu ochrany spotrebiteľa patria len zmluvy uzavreté mimo a nezávisle od akejkoľvek podnikateľskej činnosti alebo povolania, a súčasne navrhovateľ prevzal zmenkové ručenie za záväzky spoločnosti, ktorej bol konateľom, nemožno mu v tomto prípade priznať postavenie spotrebiteľa.“ 29. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 74CbZm/1/2025-5 zo dňa 12. februára 2025 v časti I. a II. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne. 30. Čo sa týka odvolaním napadnutého III. výroku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že zaviazal navrhovateľa neodkladného opatrenia nahradiť strane (t.j. odporcovi) trovy konania v plnej výške, odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné v tejto časti zmeniť. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že hoci bola navrhovateľovi uložená povinnosť nahradiť strane, t.j. spoločnosti VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, IČO: 31 341 438 (v súčasnosti Porsche Finance Slovakia s. r. o., Digital Park II, Einsteinova 3754/23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 341 438) trovy prvoinštančného konania v plnej výške, tomuto žiadne trovy v konaní nevznikli, a preto sa vo vzťahu k nim nemôže uplatniť dvojfázový mechanizmus rozhodovania o trovách podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP. V takomto prípade je podľa názoru odvolacieho súdu namieste rozhodnúť o trovách konania tak, že odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, pretože mu žiadne nevznikli. (viď i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/235/2016 zo dňa 26.07.2017) Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z čl. 17 CSP, nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu, podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50, 17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím i uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva“. Odvolací súd, s ohľadom na vyššie uvedené, uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 74CbZm/1/2025-5 zo dňa 12. februára 2025 v napadnutej časti III. výroku v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že odporcovi sa nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva. 31. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že odporca nemá proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).