Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/64/2023 1409205229 12. 02. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:1409205229.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu G.. C. O., A.. XX.X.XXXX, S. W. C.H. XX/XX, XXXX Q., H. H., právne zast. Mgr. Denisa Pártošová, advokátka, Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 43 405 096, proti žalovanej P.. Y. A. - G., O.. Y. XX, XXX XX W., G.: XX XXX XXX, právne zast. LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, o zaplatenie 15.500,EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 10Cb/88/2010-1997 zo dňa 8.12.2022, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 10Cb/88/2010-1997 zo dňa 8.12.2022, p o t v r d z u j e. II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 10.06.2009 domáhal zaplatenia sumy 15.500,- Eur od žalovanej s odôvodnením, že nepreukázala oprávnené použitie týchto finančných prostriedkov. Žalobca uviedol, že so žalovanou uzavreli dňa 27.3.2008 dohodu o spolupráci, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala vykonávať pre žalobcu prekladateľské práce z češtiny do nemčiny a iné pomocné práce v rámci stavebného projektu BV PALLADIUM PRAG CZ (ďalej ako „Projekt"). Z obsahu Dohody, ako aj zo samotného obchodného vzťahu so žalobcom a spôsobu fakturácie za služby jednoznačne vyplýva, že žalovaná vykonávala túto činnosť ako fyzická osoba - podnikateľ. Následne dňa 29.6.2008 uzavrel žalobca so žalovanou dohodu, označenú ako „Vorbereitung Prokúra", na základe ktorej bola žalovaná splnomocnená v rámci Projektu k úkonom: (i.) vedenie účtovníctva, kontrola a zúčtovanie nákupov a dodávok, zúčtovanie prijatých a vystavených faktúr, (ii.) vedenie evidencie dochádzky a pracovných výkazov pracovníkov žalobcu, vyplácanie týždenných/mesačných preddavkov týmto pracovníkom, (iii.) vedenie pokladne nachádzajúcej sa v kancelárii žalobcu v Prahe (ďalej ako „Pokladňa") a vykonávanie bankových prevodov. Vyššie uvedená dohoda napĺňa podľa slovenského právneho poriadku znaky mandátnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Na základe zmluvy zriadil žalobca bankový účet ,aby žalovaná mohla v jeho neprítomnosti riadne plniť úlohy. Na účely plnenia týchto zmluvných úloh disponovala žalovaná s dispozičnými právami k účtu, pričom s finančnými prostriedkami bola oprávnená nakladať samostatne. Žalovaná bola okrem žalobcu jedinou osobou oprávnenou disponovať jednak s finančnými prostriedkami na účte a jednak s finančnými prostriedkami v pokladni a bola jedinou osobou zodpovednou za vyhotovovanie a uschovávanie pokladničných a iných účtovných dokladov. V čase od
29.6.2008 do 6.8.2008 poskytol žalobca žalovanej finančné prostriedky v celkovej výške 54.000,- Eur, pričom čiastku vo výške 16.000,- Eur poskytol v hotovosti do pokladne a čiastku vo výške 38.000,-Eur previedol bezhotovostným prevodom na účet. V súvislosti s ukončením spolupráce žalobcu na Projekte došlo dňa 27.7.2008 zo strany žalovanej za prítomnosti pána H. M. k odovzdaniu sumáru žalobcovi, v ktorom boli veľmi zjednodušenou formou zaevidované účtovné operácie realizované žalovanou v období od 27.6.2008 do 24.7.2008. Žalovaná však spolu so sumárom neodovzdala všetky účtovné podklady; jednotlivé položky v Sumári, ku ktorým neboli predložené príslušné účtovné podklady boli v sumári označené otáznikom. Skutočnosť, že žalovaná nepredložila kompletné účtovné doklady potvrdil pán H. M. vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 10.3.2009. Z finančných prostriedkov poskytnutých žalobcom bola preukázateľne vydokladovaná čiastka len vo výške 16.860,15 Eur. Naloženie so zvyšnou časťou poskytnutých finančných prostriedkov, t.z. s čiastkou v celkovej výške 37.139,85 Eur žalovaná nijakým hodnoverným spôsobom nepodložila ani nepreukázala ich oprávnené použitie. Žalobca si v súlade so zásadou hospodárnosti konania rozhodol uplatniť len najväčšie položky a síce čiastku v celkovej výške 15.500,- Eur, pozostávajúcu zo sumy 10.000,- Eur a sumy 5.500,- Eur. Čiastka vo výške 10.000,- Eur mala byť žalovanou dňa 11.7.2008 vyplatená pánovi M. F., pričom o vyplatení tejto čiastky nemá žalobca žiaden účtovný doklad. Pán M. F. prevzatie čiastky vo výške 10.000,Eur popiera. Žalovaná navyše nebola oprávnená vyplatiť z pokladne čiastku v takejto výške. Táto bola určená na vyplácanie denných/ mesačných preddavkov študentom a na uhrádzanie bežných prevádzkových nákladov (kancelársky materiál a pod.), s tým, že maximálna výška na platby z pokladne bola stanovená na 500,- Eur. 3. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že je nesprávne označená, pretože v súlade s výpisom zo živnostenského registra číslo 110-154196, je jej správne označenie ako P.. Y. A. - G. (innovative building resources), miesto podnikania: Karola Adlera 15, 841 02 Bratislava, IČO: 41 543 033. Dokument označený ako „Vorbereitung Prokúra" nie je podľa nej zmluvou, ale len vymenovaním činností, ktoré je v prípade existencie prokúry prokurista oprávnený za podnikateľa vykonávať. Táto „dohoda" neobsahuje prejavy vôle zmluvných strán, ktoré by ich zaväzovali k určitému plneniu či konaniu, nekonaniu alebo strpeniu určitého konania. Celkovo je táto „dohoda" formulovaná skôr ako jednostranný právny úkon než ako zmluva a aj bez ohľadu na to, je veľmi neurčitá. K čiastke 10.000,-Eur uviedla, že ich vyplatila pánovi M. F., ktorý bol v tom čase spolupracovníkom žalobcu aj žalovanej, teda plne v súlade s dojednanými pravidlami nakladania s pokladňou. Odovzdanie týchto peňazí sa odohralo v priestoroch provizórnych kancelárií na 3. poschodí budovy Palladium v Prahe. K tejto transakcii vyhotovila žalovaná aj účtovný doklad. Svedkom tejto transakcie bol pán F.. Účtovný doklad bol spolu so všetkými ostatnými dokladmi odovzdaný žalobcovi dňa 27.7.2008, za prítomnosti pána M.. Ďalej uviedla, že podľa žalobcu si tento pri preberaní účtovných dokladov dňa 27.7.2008 pri záznamoch v sumári označil otáznikom pohyby, ktoré neboli zdokladované. Pravdou však je, že všetky otázniky sú uvedené len pri výplatách pánovi F.. Zároveň poukázala na to, že žalovaná nemala dôvod pánovi F. nevyplatiť peňažné prostriedky, pretože tento bol spolupracovníkom žalobcu v oblasti vedenia montáže, starostlivosti o študentov, vyhotovovania denných výkazov a pod. Rovnako sa na pravde nezakladá ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná bola oprávnená na úhradu z pokladne v maximálnej výške 500,- Eur. 4. V súvislosti so sumou 5.500,- Eur žalovaná uviedla, že na potrebu vloženia peňažných prostriedkov na predmetný účet poukázal pán F.. Žalobca tvrdí, že suma, ktorú poukázal na účet, bola určená na úhradu ubytovania pre študentov pracujúcich pre žalobcu. Takýto pokyn však žalobkyni nedal, a preto ich táto použila v súlade s obchodnými prioritami žalobcu, ktoré jej boli známe. Na základe predchádzajúcich inštrukcií žalovaná uhradila zálohy pre študentov, ktorí v tom čase mali značný strach o svoje odmeny za vykonanú prácu, a to na základe toho, že spolupráca medzi žalobcom a realizátorom stavebného projektu BV-PALLADIUM PRAG CZ bola ukončená. Doklady o týchto operáciách boli založené v kancelárskych priestoroch stavby. Istého dňa však pán F. doklady k operáciám vzal s tým, že ich odovzdá žalobcovi. Urobil tak bez súhlasu žalovanej. Je presvedčená, že tieto doklady žalobcovi došli, a teda tvrdenie o neoprávnenosti použitia sumy 5.500,-Eur je klamlivé. Uvedené odvodzuje od toho, že žalobca jednému zo študentov - pánovi Y. W. pri platbe, ktorú uskutočňoval žalobca po odňatí dokladov od žalovanej, započítal ako sumu už uhradenú, práve tú časť, ktorú uhradila žalovaná za žalobcu. Jediný doklad, o úhrade vykonanej zo strany žalovanej vzal pán F. a odovzdal žalobcovi. 5. Žalovaná tiež namietla svoju pasívnu legitimáciu ,nakoľko je nespochybniteľné, že žalobca ju v žalobe označil ako podnikateľský subjekt, pričom je nespochybniteľné, že žalobca uplatňuje svoj nárok z titulu náhrady škody. Záväzkovo - právny vzťah, ktorého podmienky mala podľa názoru žalobcu
žalovaná porušiť, má vyplývať z dokumentu označeného ako „Vorbereitung Prokúra"- v preklade príprava na udelenie prokúry. Tento dokument, odhliadnuc od zmätočnosti jeho názvu a obsahu, podpisovala však fyzická osoba nepodnikateľ - P.. Y. A., a nie žalovaná ako podnikateľský subjekt. Je nespochybniteľné, že žalovanej ani fyzickej osobe nepodnikateľovi, nebola nikdy udelená žiadna prokúra, či už v zmysle právneho poriadku SR, alebo právneho poriadku iného štátu. Žalobca uvádza, že podľa obsahu dokumentu došlo k dohode zodpovedajúcej mandátnej zmluve. Podľa právneho názoru žalovanej sa jednalo o jednostranné udelenie plnomocenstva, a to fyzickej osobe: Y. A.. Z rozsahu plnomocenstva vyplýva, že splnomocnená osoba mala oprávnenie na disponovanie s hotovostnými aj bezhotovostnými prostriedkami žalobcu, pričom neexistovali žiadne písomne, ani inak dohodnuté limity alebo obmedzenia. Neexistuje žiadne dohodnuté obmedzenie či limit, do akej sumy môže splnomocnený plniť, a teda nemožno hovoriť o prekročení rozsahu splnomocnenia. Podľa žalovanej podpisom vyúčtovania zo strany žalobcu sa má zato, že prostriedky boli použité korektne a v rámci rozsahu splnomocnenia. Žalobca bol podnikateľským subjektom, u ktorého zákon vyžaduje vyššiu mieru právneho a ekonomického povedomia a znalostí. Žalobca však vyúčtovanie dňa 27.7.2008 podpísal a pripojil svoju pečiatku, a to na každej strane vyúčtovania. Súčasťou vyúčtovania bolo aj odovzdanie sumy 10.000,- Eur k rukám p. M. F., a to dňa 11.7.2008 - teda úhrada, v dôsledku ktorej si uplatňuje žalobca svoj údajný nárok v tomto súdnom konaní. Podľa žalobcu mu žalovaná neodovzdala všetky príslušné účtovné podklady, pričom jeho dôkazom majú byť otázniky pri určitých operáciách vo vyúčtovaní. Rukou dopísané poznámky realizované iba zo strany žalobcu, nepodpísané zo strany splnomocnenca/ žalovanej/ nemôžu preukazovať nesprávnosť vyúčtovania, pričom žalobca predložil súdu svoj rovnopis vyúčtovania. Z tohto je zrejmé, že otázniky a poznámky žalobcu boli dopísané až dodatočne, nakoľko v rovnopise ktorým disponuje žalovaná, sa žiadne takéto poznámky nenachádzajú a vyúčtovanie je podpísané bez výhrad. Žalobca vyúčtovanie podpísal a tým potvrdil oprávnenosť jednotlivých úkonov splnomocnenca. 6. K druhej časť žalovanej sumy, a to 5.500,- Eur žalovaná uviedla, že túto nepoužila na úhradu ubytovania pre študentov, ale na úhradu záloh pre študentov. Bolo tomu tak aj z dôvodu, že v tom období, na prelome 07-08/2008, sa na projekte vyskytol problém medzi žalobcom a generálnym dodávateľom stavby - STRABAG, v dôsledku ktorého bolo ukončené aj pôsobenie žalobcu na tomto projekte. Študenti, ako zamestnanci žalobcu, sa o probléme dozvedeli, a začali mať obavy o svoje mzdové nároky, pričom sa dožadovali u žalovanej vyplatenia záloh. V opačnom prípade odmietali pokračovať vo výkone svojej práce . Žalovaná informovala žalobcu o tejto situácii a požiadala ho o doplnenie prostriedkov v takej výške, ktorá by postačovala aj na úhradu záloh, aj na úhradu ubytovania. Žalobca však doplnil prostriedky iba o sumu 5.500,- Eur, ktorá zďaleka nepostačovala na vyplatenie oboch týchto druhov záväzkov. Žalovaná tak plne v rozsahu svojho splnomocnenia, použila tieto prostriedky na vyplatenie záloh študentom. Ako dôkaz predložila čestné prehlásenie jedného zo študentov, p. P. X., ktorý jednoznačne potvrdil, že žalovaná mu v mesiacoch 07 a 08/2008 uhradila zálohu na mzdu, na ktorú mal ako zamestnanec žalobcu nárok. Žalobca si je tejto skutočnosti veľmi dobre vedomý, nakoľko následne tieto už uhradené zálohy zohľadnil a študentom vyplatil iba zvyšok mzdy. 7. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že napriek enormnému množstvu listín doručených žalobcom do spisu, zo žiadnej listiny nemohla byť preukázaná čo i len čiastočná dôvodnosť uplatneného nároku. Žalobca okrem iného odôvodňoval dôvodnosť nároku tým, že pri niektorých položkách v sumári vyúčtovaných platieb, ktorý žalovaná odovzdala dňa 27.7.2008 si otáznikom označil položky, ktoré tvoria základ uplatneného nároku. Okrem iných aj suma vyplatená pánovi M. F. 10.000,- Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaná nebola oprávnená pánovi F. vyplatiť uvedenú sumu. Žalobca síce navrhol výsluch pána M. F. a pána H. M., k realizácii výsluchu však nedošlo nakoľko žalobca neuhradil preddavok na svedočné, ktorého uhradenie mu súd uložil podľa § 253 ods. 1 a 3 C.s.p. uznesením č.k. 10Cb/88/2010-1101. V uvedenom kontexte platby pre pána F. súd poukázal na rozporuplný fakt, že z uvedeného sumára vyplýva viac platieb pre pána F., ktoré si žalobca taktiež označil otáznikom. Nie je zrejmé, či tieto ďalšie platby boli žalobcovi preukázané aj iným spôsobom zo strany žalovanej ako len sumárom. Súd považoval za nesporné, že osoba menom M. F., napriek tomu, že v konaní nebola vypočutá, bola osobou istým spôsobom spolupracujúcou so žalobcom (aj keď v konaní nepreukázaným spôsobom). Sám žalobca v žalobe označil ako dôkaz pokladničný doklad o vyplatení sumy 13.000,- Eur pánovi F. práve žalobcom (č.l. 34). Istú formu kooperácie alebo účasti pána F. na projekte a jeho istý vzťah k žalobcovi mal teda súd za nespornú. Vyplýva to aj z mailovej komunikácie (č.l. 1327-1328), kde je pán F. označený ako stavbyvedúci a žalovaná mu je na mieste k dispozícii. Konajúci súd ďalej zdôraznil, že z podpisového vzoru (č.l. 21 spisu) vyplýva, že žalobca udelil žalovanej plný rozsah oprávnenia nakladania
s finančnými prostriedkami na účte. Pri vyhodnocovaní predloženého dôkazu - sumáru platieb súd ustálil záver, že podpis žalobcu na jednotlivých stránkach sumáru je odsúhlasením tohto dokumentu v jeho jednotlivých položkách. Neskôr rukou dopísané poznámky a otázniky žiadnym spôsobom nemôžu ex post preukazovať rozporuplnosť týchto položiek. Žalovaná pritom súdu doložila jej kópiu sumáru, ktorý bol ňou odovzdaný a žalovaným podpísaný bez akýchkoľvek poznámok. Žalobca vyúčtovanie podpísal a tým potvrdil oprávnenosť jednotlivých úkonov splnomocnenca. 8. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka F., ktorý potvrdil, že u žalovanej išlo o bežné spracovanie financií pre žalobcu. Žalovaná zasielala finančné prostriedky na účty študentov brigádnikov. Podpisovala účty pre študentov. Vždy sa jednalo iba o preddavky, zvyšky platieb následne poukazoval žalobca. Svedok bol dokonca prítomný pri platbe vo výške 10.000,- Eur p. M. F.. K osobe pána F. uviedol, že bol obchodným partnerom žalobcu, čiže bol to vlastne ich druhý šéf. Žalobca často platil p. F. bez toho, aby o tom dal vedieť žalovanej. K úhradám vo výške 5.500,- Eur pre študentov svedok potvrdil, že žalovaná uhradila študentom koncom júla 2008 preddavky, o čom existujú potvrdenia. Týmito potvrdeniami disponovala žalovaná, ktorá ich odovzdala žalobcovi. V časti uplatneného nároku 5.500,- Eur konajúci súd uviedol, že je nesporné, že túto sumu vybrala žalovaná z bankového účtu, čo vyplývalo priamo z bankových výpisov. Súd konštatoval, že žalovaná samotným výberom uvedenej sumy z bankového účtu žalobcu žiadnym spôsobom neporušila, neprekročila plnomocenstvo, ktoré jej žalobca na narábanie s bankovým účtom udelil. Následné použitie na zálohy na výplaty študentom potvrdil svedok F.. Žalobca síce tvrdil, že žalovaná mala použiť tieto prostriedky na osobnú spotrebu, neuniesol však dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Je pravdou, že žalovaná v rámci procesnej obrany nepreukázala detailné vyúčtovanie tejto sumy, súd prvej inštancie uviedol, že sa mu javí ako reálne a logické vysvetlenie, že žalovaná vyúčtovanie tejto sumy, ktorú mala ako oprávnená osoba vyplatiť študentom, odovzdala žalobcovi. Preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že táto suma 5.500,- Eur bola určená výhradne na úhradu ubytovacích nákladov na projekte a iné použitie týchto financií zakladá jeho nárok na zaplatenie tejto sumy. Z predložených dôkazov nevyplýva, že by bola žalovanej akýmkoľvek spôsobom zúžená, limitovaná jej právomoc nakladať s prostriedkami na bankovom účte. 9. Záverom súd uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami žalovanej ohľadom aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie v konaní a tieto považoval za nedôvodné. Vzhľadom na nespornosť existencie vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v oblasti spolupráce na projekte a žalovanej udelené plnomocenstvo žalobcom na nakladanie s financiami na bankovom účte, nepovažoval súd za osobitne dôležité a zásadné podrobiť právnej analýze a vyhodnoteniu na základe akého aktu k tejto spolupráci došlo. Spor medzi stranami sporu nespočíval vo vyriešení tejto otázky ale v dôvodnosti uplatnenej žaloby za zaplatenie. Podľa súdu prvej inštancie v konaní neboli preukázané základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody a to: protiprávny úkon, ujma príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou a samozrejme zavinenie. Žalobca nepreukázal, že žalovaná porušila svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť a jej zavinením by mu bola spôsobená škoda. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/,f/ a h/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že žalobcom navrhnutý dôkaz výpoveď svedka p. H. M. nebol vykonaný. Súd prvej inštancie znemožnil strane podľa C.s.p. ,aby uskutočňovala procesné práva tým, že nebol vykonaný dôkaz výsluchu svedka p. M.. Tento svedok bol ochotný vypovedať aj bez svedočného podľa jeho vyjadrenia mimo súdu. Žalobca zdôraznil, že pri rozhodovaní o uložení preddavkovej povinnosti by mal súd zohľadniť predovšetkým celkový význam navrhnutého dôkazu vo vzťahu k predmetu sporu a sociálne postavenie povinnej strany. Žalobca v čase, keď mu bol uložený preddavok na svedočné nebol zastúpený advokátom v tej časti sporu a neporozumel následkom jeho nezaplatenia. Namietal, že súd mal vo vzťahu k žalobcovi prihliadať na tzv. preddavkovú imunitu, t.j. ak je strana oslobodená od súdnych poplatkov, je otázne či je spravodlivé jej v konaní ukladať preddavkové povinnosti a či nevykonanie navrhnutého dôkazu z dôvodu nezaplatenia preddavku nespôsobí zásadnú konzekvenciu, že dotknutá strana bez navrhovaného dôkazu neunesie dôkazné bremeno. 11. Žalobca v časti rozhodnutia o náhrade trov konania žiadal súd, aby prihliadol na znenie § 257 C.s.p.. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je podľa žalobcu to, že účastník nebol v časti sporu zastúpený advokátom z dôvodu jeho sociálnej situácie, požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie advokáta, ale zabezpečenie poskytovanie pomoci v nemeckom jazyku bolo náročné zabezpečiť. Z tohto dôvodu posielal súdu „extrémne množstvo listín“ ktoré obsahovali právne irelevantné informácie, tj. je
možné že sa nevyjadroval k podstate, pretože sám nevedel rozoznať čo je právne potrebné uviesť. Pri prihliadaní na neúspešnosť v konaní treba brať do úvahy aj to, že možná neúspešnosť bola spôsobená nemožnosťou zabezpečiť všetky dôkazy kvôli nezaplatenému preddavku. 12. Z odvolania žalobcu ďalej vyplýva, že nie je pravda, že by nebolo dohodnuté žiadne obmedzenie pri nakladaní s prostriedkami, ani žiadne obmedzenie pri nakladaní. Obmedzenia v zmluve sa vzťahujú aj na výšku platieb, kde je uvedené, že vybraným zamestnancom má žalovaná vyplácať 12,99 EUR za hodinu a po 4 týždňoch má zvýšiť sadzbu na 15,99 EUR za hod a to až po odpracovaní 21 dní. Vyplatenie má žalovaná vykonať len na základe objednávky od STRABAG. t.j správny postup pri vyplatení 10.000,EUR na pána F. mal byť taký, že STRABAG si mal objednať práce, na ktorých by pán F. odrobil 21 dní. Ale pri vyplatení sumy 10.000,- EUR pre pána F. žalovaná nepredložila súdu žiadny doklad, kde by bolo evidentné, že pán F. vykonal práce v rozsahu 21 dní a s akou sadzbou. Nebol ani doklad od Strabagu o objednaní prác, ani výkaz práce o odpracovaní a ani doklad o prevzatí. Pán F. je uvedený dokumente „ Vorbereitung Prokúra - príprava prokúry“ ako kontaktná osoba, čo však neznamená, že je možné mu vyplatiť akúkoľvek sumu ako zálohu. Neobstojí pri takomto konaní ani tvrdenie, že pán F. bol „ako druhý šéf“. Zo znenia zmluvy nevyplýva, že by bolo v kompetencii žalovanej rozhodnúť o vysokej položke bez podkladov, naopak je dôraz kladený na doklady o odpracovaných hodinách. Z pohľadu žalobcu možno hovoriť o prekročení kompetencií žalovanej v tom zmysle, že pánovi F. bola údajne vyplatené suma 10.000,- EUR, ale bez podkladu o odpracovaných hodinách v rozpore s dokumentom „Príprava prokúry“ a druhé pochybenie je, že o odovzdaní tejto sumy vo výške 10.000,- EUR neexistuje doklad, čo sa u osôb poverených „vedením pokladne“ nedá nevidieť ako hrubá nedbanlivosť, možno aj úmysel. Žalovaná tvrdí, že doklad o vyplatení 10.000,- EUR odovzdala žalobcovi, ten to popiera, ale keby sa tvrdenie zakladalo na pravde, existovali by aj iné podklady o oprávnenosti požiadavky pána F. na vyplatenie tejto sumy, teda výkaz prác a objednávky na práce v danej hodnote od spoločnosti Strabag. Keďže pán F. odmieta prijatie tejto sumy, nie je možné ho žalovať na bezdôvodné prijatie prostriedkov bez podkladov. 13. Podľa žalobcu je vzťah medzi ním a žalovanou vzťahom obchodnoprávnym, kde obe strany boli podnikatelia. Ak ide o škodu v obchodnoprávnych vzťahoch nevyžaduje sa preukázanie zavinenia. Z dôvodu že pri „vedení pokladne“ žalovaná spravila chybu a pri nezabezpečení dokladu o tak vysokej sume podnikateľovi žalobcovi vznikla škoda zodpovedá za túto škodu žalovaná. Škoda vznikla tým, že tieto prostriedky „chýbajú v pokladni“ a ďalšie škody vznikajú tým, že tento výdavok sa nedá uplatniť ako daňovo odpočítateľná položka, takže bude potrebné zaplatiť daň ako zo zisku vo výške tejto sumy. 14. K podpisu žalobcu na sumári platby žalobca uviedol, že tento podpis znamená, že žalobca „prešiel s žalovanou“ ktoré platby uskutočnila a že zobral platby na vedomie a nie, že je to súhlas, že všetky podklady k platbám sú kompletné. Žalovaná tvrdila, že doklady k sumáru dodá neskôr. Podľa predložených dokladov nie je uvedené, že podpis znamená súhlas so správnosťou, ak aj sa niečo podpíše a dodatočne sa zistí že chýbajú doklady, stále je na zodpovednosti žalovanej doklad, na základe ktorého vyplácala a doklad o prevzatí dodať alebo od ďalších osôb zabezpečiť znovuvystavenie podkladov. Preto z účtovného hľadiska ani nemožno predpokladať, že by niekto podpisom na sumári bez ostatných dokladov mohol vyjadriť aj súhlas so správnosťou, miesto toho bol podpis len „vidimáciou o uskutočnených platbách. Žalobca v odvolaní tiež namietol výpoveď svedka L. I. E. F., ktorú žalobca považuje za nedôveryhodnú z dôvodu rozporov v jeho výpovedi. 15. V závere odvolania žalobca zhrnul, že porušenie zmluvných povinností žalovanej ako osoby poverenej „spravovaním financií“ a vedením pokladne vidí v tom, že pán F. si bez podkladov vypýtal peniaze od nej a ona mu ich jednoducho vydala z pokladne bez toho, aby mal na to nárok podľa dohodnutých kritérií, to je jedna z možných variant. Z toho si môže žalobca odvodiť špekuláciu, že sa potom rozdelili, alebo nevedno čo sa stalo s peniazmi, na ktoré nie je doklad, alebo či vôbec žalovaná odovzdala p. F. celú sumu 10.000,- EUR, ktorá chýba, ale časť si ponechala. Žalobca tiež uviedol, že mu na dokladoch v číselnom rade pri platbách prijatých v hotovosti nechýba žiadne číslo, tým pádom neverí, že daný doklad o prijatej platbe bol vystavený a následne podpísaný prijímajúcou osobou. Uvádza, že žalovaná nežiadala F. v rozpore s inštrukciami o podpísanie dokladu o prijatej platbe, v prípade ak mu naozaj odovzdala chýbajúcich 10.000,- EUR. 16. K predloženému dokladu - podpisový vzor, žalobca uviedol, že sa jedná o podklad pre banku, preto ho nemožno interpretovať ako doklad upravujúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou. Aj keď voči banke žalobca udelil žalovanej právo disponovať bez limitu, v zmluvných dokumentoch
sa dohodli za akých podmienok môže neobmedzenou sumou disponovať, mohli to byť iba preddavky na práce objednané STRABAG a nie bez podkladu vyplatiť akúkoľvek sumu. Podstatou chýbajúcich 5.000,- EUR nie je na čo boli vyplatené, ale že o ich vyplatení nie sú doklady a že osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti prevezme činnosť vedenia pokladne nevie predložiť doklad o použití týchto prostriedkov. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 15.000,- EUR s príslušenstvom od podania žaloby do zaplatenia a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania žalobcovi. 17. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 4.2.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Podľa čl. 6 ods. 1 základných zásad C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. 22. Podľa čl. 8 základných zásad C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi , a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 23. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 24. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 25. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu na náhradu škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná porušením svojej zmluvnej povinnosti. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci žalobca napriek enormnému množstvu listín, ktoré doložil do spisu nepreukázal dôvodnosť svojho nároku plne stotožňuje. Žalobca nepreukázal, že žalovaná porušila svoju zákonnú alebo zmluvnú povinnosť, čoho dôsledkom mala byť spôsobená škoda. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. Žalobca v podanom odvolaní neuvádza žiadne nové argumenty, s ktorými by sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal už súd prvej inštancie. 26. K odvolaciemu dôvodu, že žalobcom navrhnutý dôkaz výpoveď svedka p. H. M. nebol vykonaný, čím súd prvej inštancie znemožnil strane podľa C.s.p., aby uskutočňovala procesné práva a že tento svedok bol ochotný vypovedať aj bez svedočného mimo súdu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil procesnú situáciu, keď výsluch svedka vzhľadom na neuhradenie preddavku zo
strany žalobcu nevykonal. Zo spisu /č.l. 1101/ vyplýva že v uznesení, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť preddavok na trovy dôkazu - výsluch svedkov H. M. Y. M. F. bol žalobca zároveň súdom riadne poučený, že pokiaľ v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná /§ 253 ods.3 C.s.p./. Preto neobstojí tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu v odvolaní, že žalobca neporozumel následkom nezaplatenia preddavku, keďže v čase preddavkovej povinnosti nebol zastúpený advokátom. Je podstatné tiež uviesť, že žalobca nebol v konaní slabšou stranou procesného vzťahu, t.j. nebol spotrebiteľ, zamestnanec ani diskriminovaný v antidiskriminačných sporoch. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že nevykonaním navrhnutého dôkazu z dôvodu nesplnenia riadne uloženej preddavkovej povinnosti súd neporušil základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže tento postup je legitimizovaný konkrétnym zákonným ustanovením. V opačnom prípade by bol popretý samotný účel § 253 ods. 3 C.s.p.. K námietke žalobcu, že súd mal vo vzťahu k žalobcovi prihliadať na tzv. preddavkovú imunitu, je potrebné uviesť, že v čase uloženia preddavku súdom prvej inštancie /18.3.2019/ nebol žalobca oslobodený od súdnych poplatkov a ani mu nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci. Rozhodnutie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci bolo vydané Centrom až dňa 4.10.2022. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie neznemožnil sporovej strane - žalobcovi, aby uskutočňoval svoje procesné práva, procesný postup konajúceho súdu bol v súlade s C.s.p.. 27. Žalobca tiež namietal, že pri prihliadaní na neúspešnosť žalobcu v konaní mal súd prvej inštancie brať do úvahy aj to, že možná neúspešnosť bola spôsobená nemožnosťou zabezpečiť dôkazy kvôli nezaplatenému preddavku a preto mal súd aplikovať /prihliadať/ na znenie ust. § 257 C.s.p.. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 C.s.p. je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci nie je možná aplikácia tohto ust., pretože nejde o celkom výnimočný prípad. Aplikácia tohto ust. prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa zásady úspechu v konaní, príslušný súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súčasťou judikatúry je konštatovanie, že toto ustanovenie "nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania" (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 17/2009 z 28. januára 2010). Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 C.s.p. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>. Žalobcom tvrdené skutočnosti, že možná neúspešnosť bola spôsobená nemožnosťou zabezpečiť dôkazy kvôli nezaplatenému preddavku, nie je možné považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Bližšie sa k tomu odvolací súd vyjadril v bode 22. svojho rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania súdom prvej inštancie bolo správne rozhodnuté s poukazom na zásadu pomeru úspechu vo veci pri aplikácii § 255 ods. 1 C.s.p.. 28. K odvolacej námietke žalobcu o prekročení kompetencii žalovanej pri vyplatení sumy 10.000,- EUR p. F. a obmedzení žalovanej o nakladaní s finančnými prostriedkami odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodním súdu prvej inštancie. Konajúci súd správne uviedol, že účasť pána F. na projekte a jeho istý vzťah k žalobcovi mal za nespornú, pričom poukázal na mailovú komunikáciu (č.l. 1327-1328), kde je pán F. označený ako stavbyvedúci a žalovaná mu je na mieste k dispozícii. Tiež vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že pán F. bol jeho spolupracovníkom. Z listinného dokladu /č. l. 34/ ďalej vyplýva, že p. F. boli žalobcom vyplatené aj iné sumy, konkrétne suma 13.000,- EUR. Aj z dohody o spolupráci zo dňa 13.4.2008 /č.l. 15-17/ vyplýva, že p. F. je označený ako kontaktná osoba na stavenisku. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj listinný doklad - podpisový vzor /č.l. 21/ , z ktorého vyplýva, že žalobca udelil žalovanej plný rozsah oprávnenia nakladania s finančnými prostriedkami na bežnom účte. Aj z listinného dokladu - Príprava na udelenie prokúry /č.l.18/ vyplýva, že žalovaná mala na starosti vyúčtovanie zamestnancov a vyplácanie záloh týždenne /mesačne/ a vedenie pokladne a realizáciu bankových prevodov. Z rozsahu dokladu jednoznačne vyplýva, že žalovaná bola oprávnená disponovať z finančnými prostriedkami bez limitov. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že z predloženého dokladu - sumáru platieb zo dňa 27.7.2008 /č. l. 776-780/, ktorý predložila žalovaná vyplýva, že podpis žalobcu a jeho pečiatka na jednotlivých stránkach sumáru je odsúhlasením tohto dokumentu v jeho jednotlivých položkách. Z listinného dokladu je zrejmé, že pri osobne p. F. sú uvedené aj iné sumy v eurách a aj v českých korunách, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje. Na záver je nutné poznamenať, že následne rukou dopísané poznámky a otázniky v dokumente
sumár platieb, ktorý predložil žalobca, nepreukazujú žiadnym spôsobom rozporuplnosť týchto položiek, prípadne nesúhlas žalobcu s vyúčtovaním, ktoré sám podpísal a opatril pečiatkou. Odvolací súd k danému uvádza, že podpis žalobcu na doklade -sumár platieb preukazuje, že žalobca bol s týmto dokladom oboznámený a svojím podpisom potvrdil správnosť vyúčtovania. Žalobca podpísaním sumáru platieb potvrdil oprávnenosť jednotlivých úkonov, ktoré žalovaná zrealizovala. Uvedené sa týka aj platby 5.500,- EUR ako mzdových nárokov študentov, ktoré im žalovaná vyplatila. Odvolací súd poukazuje aj na výpoveď svedka p. F. v konaní, ktorá potvrdila výplatu sumy 10.000,- EUR p. F. žalovanou, pričom p. F. uvádzal, že p. F. bol obchodným partnerom žalobcu, čiže bol vlastne ich druhý šéf. Podľa svedka F. žalobca často platil p. F. bez toho, aby o tom dal vedieť žalovanej. K námietke žalobcu, ktorý považuje výpoveď svedka za nedôveryhodnú odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným tvrdením nestotožňuje. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 4.7.2019 na ktorom bol svedok vypočutý vyplýva, že svedok bol riadne súdom poučený v zmysle ust. § 196 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd sa oboznámil z výpoveďou svedka pričom nezistil žiadne rozpory v jeho výpovedi, ktoré by mali za následok jej nedôveryhodnosť. To, že žalobca nebol spokojný s výpoveďou svedka, jeho odpoveďami na položené otázky, je vo vzťahu k výsluchu svedka bez právneho významu. 29. K Dodatku k zmluve o spolupráci zo dňa 25.4.2008 /č. l. 110/, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, z ktorého má vyplývať výplata zálohy len vo výške 10% odpracovaných hodín, odvolací súd uvádza, že tento dodatok je pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu vzhľadom na podpis dokladu sumáru platieb zo dňa 27.7.2008 žalobcom právne irelevantný. Naviac dodatok sa vzhľadom na svoje stručné a neúplné znenie javí odvolaciemu súdu ako neurčitý. 30. Napriek tomu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal právnym posúdením vzťahu medzi sporovými stranami a vyhodnotením, na základe akého aktu ku spolupráci došlo, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol vzťahom obchodnoprávnym. Vyplýva to z listinných dokladov a to zmluvy o spolupráci zo dňa 13.4.2008 /č.l. 15-17/, kde je žalovaná uvedená ako „externá zamestnankyňa“ s tým, že si bude všetky odvody hradiť sama. Vyplýva to aj z dokladuPríprava na udelenie prokúry zo dňa 29. 6. 2008 a to najmä z uvedených činností žalovanej, ktoré Príprava na udelenie prokúry zahŕňa. Príprava na udelenie prokúry sa odvolaciemu súdu javí ako inominátna zmluva, v ktorej sú presne špecifikované činnosti žalovanej, ktoré bude vykonávať pre žalobcu. Námietka žalovanej v konaní, že v Príprave na udelenie prokúry chýba jej označenie ako podnikateľského subjektu /chýba IČO, obchodné meno/ nemá vplyv na jej pasívnu vecnú legitimáciu v spore. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou vo forme spolupráce na projekte PALLADIUM PRAG CZ existoval. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia v bode 25 uviedol, že sa nestotožňuje s námietkami žalovanej ohľadom aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie. Bližšie tieto svoje tvrdenia nezdôvodnil. Aj odvolací súd konštatuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej. V prejednávanej veci ako správne skonštatoval aj súd prvej inštancie, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal porušenie ani zmluvnej ale ani zákonnej povinnosti žalovanej, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby. Na tomto miestne považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalobca v konaní nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej /§ 373 Obch. zák./ a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Pričom existenciu predpokladov musí preukázať poškodený. Z vyššie uvedeného je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vecne správne. 31. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 32. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil. 33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 34. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).