Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/76/2025 1418202173 27. 11. 2025 JUDr. Roman Bolebruch ECLI:SK:KSBA:2025:1418202173.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Bajkalská 19B, Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Prievozská 2, Bratislava, proti žalovaným: X/ Y. X., B.. XX.X.XXXX, W. X, X., X/ T. U., B.. XX.X.XXXX, X. - U. T., o zaplatenie 1.763,72 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. 9C/27/2018-458, zo dňa 17.3.2025, v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava IV č. k. 9C/27/2018-515, zo dňa 14.7.2025, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.763,72 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.763,72 eura od 28.8.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 1.763,72 eura od 18.11.2016 do 27.8.2019 do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.). Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil záhlavie uvedeného rozsudku v časti sídla právneho zástupcu žalobcu a výrok II. uvedeného rozsudku doplnením výšky priznaného úroku z omeškania 5 %. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 19.4.2018 domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 1.763,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.11.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný 1/ je držiteľ motorového vozidla H., EČV: X. (ďalej len „motorové vozidlo H.“), ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, keď dňa 11.2.2016 spôsobil neznámy vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Š., EČV: B. (ďalej len „motorové vozidlo Š.“), ktorého držiteľom bola v čase nehody Y. W., a tiež škodu na zdraví H. W. a Y. W.. Nakoľko k motorovému vozidlu H. nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „povinné zmluvné poistenie“) podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), žalobcovi vznikla v zmysle § 24 ods. 2 citovaného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za predmetnú škodu; žalobca poskytol poistné plnenie dňa 5.9.2016 v sume 1.940,09 eura, z ktorej suma 176,37 eura predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca neuplatňuje. Listom zo dňa
17.10.2016 si voči žalovanému 1/ uplatnil právo na náhradu poistného plnenia v sume 1.763,72 eura do 17.11.2016. Dlžná suma tak predstavuje sumu 1.763,72 eura a keďže sa žalovaný 1/ s plnením peňažného dlhu dostal do omeškania, uplatnil si aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 18.11.2016 do zaplatenia. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznal, nakoľko predmetnú dopravnú nehodu nezavinil; v čase nehody bol vlastníkom motorového vozidla Audi, avšak v držbe a právo jazdiť s ním mal jeho kamarát. Žalobca podaním zo dňa 27.8.2019 navrhol pripustiť pristúpenie T. U. ako žalovaného 2/, nakoľko tento bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla H.. Uviedol, že žalovaný 1/ zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzkovateľ motorového vozidla a žalovaný 2/ zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 9C/27/2018-194, zo dňa 19.12.2019, pripustil pristúpenie T. U. ako žalovaného 2/; na pojednávaní dňa 6.7.2020 pripustil zmenu žalobného návrhu. Rozsudkom č. k. 9C/27/2018-295, zo dňa 4.4.2022, súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému 1/ priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením č. k. 3Co/160/2022-398, zo dňa 30.4.2024, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 3. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/ sa súd prvej inštancie najskôr zaoberal otázkou, či nárok žalobcu je, alebo nie je premlčaný. Uviedol, že žalobca poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie, ktorého regres je predmetom konania, dňa 5.9.2016. V súlade s § 24c zákona č. 381/2001 Z. z. by sa najskôr vyplatená časť nároku premlčala až dňom nasledujúcim po dni 5.9.2016, t. j. dňa 6.9.2019. Keďže žalobca si svoj nárok uplatnil na súde dňa 19.4.2018, uplatnil ho včas. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca sa proti žalovaným 1/ a 2/ domáhal zaplatenia žalovanej sumy s prísl. ako nároku podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., teda nároku na náhradu poistného plnenia, ktoré poskytol dňa 5.9.2016 z poistného garančného fondu poškodenej z dopravnej nehody zavinenej žalovaným 2/, ku ktorej došlo dňa 11.2.2016 v obci C. P., C. B., pričom predmetné vozidlo nemalo k dátumu nehody povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu (§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.). Nárok žalobcu mal preukázaný záznamom OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 11.5.2016, č. ORPZ-DK-ODI1-P-41/2016, predloženým žalobcom, v ktorom sa jasne uvádza, že dopravná nehoda bola spôsobená neznámym vodičom motorového vozidla H. s EČV: X., ktorého držiteľom bol v čase nehody žalovaný 1/. V zázname sa tiež uvádza, že vodič predmetného motorového vozidla z miesta nehody odišiel na neznáme miesto, na základe čoho bolo po ňom vyhlásené pátranie. Z uvedeného záznamu o uložení veci tak vyplýva, že dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla žalovaného 1/ a nie poškodený. Nakoľko však vykonaným objasňovaním nebolo v zákonnej lehote zistené, kto bol vodičom predmetného vozidla, resp. ktorá osoba priestupok spáchala, bola v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. vec uložená. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdením žalobcu v tom, že ak žalovaní 1/ a 2/ považovali za vinníka predmetnej dopravnej nehody poškodenú, mali v rozhodnom čase preukázať záujem na došetrení škodovej udalosti a poskytnúť súčinnosť pri objasnení nehody polícii. Okrem iného mali žalovaní možnosť zostať na mieste nehody a spolu s poškodenou spísať správu o nehode, čo však neurobili. Skutočnosť, že žalovaní v rozhodnom čase nevyvíjali žiadnu aktivitu pri riešení predmetnej dopravnej nehody vzbudzuje dôvodné pochybnosti o pravdivosti ich tvrdení. Inými slovami, žalovaní mali možnosť na mieste nehody zotrvať a poskytnúť privolanej policajnej hliadke vlastný opis priebehu dopravnej nehody a umožniť jej tak riadne vyšetriť okolnosti nehody. Ako už bolo vyššie uvedené, predmetná vec bola v zmysle uvedeného záznamu uložená z dôvodu, že sa v zákonnej lehote nepodarilo zistiť skutočnosti o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba. Zo záznamu o podaní vysvetlenia žalovaného 1/ zo dňa 31.3.2016 (č. l. 120) vyplýva, že tento uviedol, že vodičom bol jeho kamarát z posilňovne, ktorého priezvisko nevedel uviesť; z výpovedí poškodenej bolo zrejmé, že v motorovom vozidle H. sa nachádzali dve osoby, pričom vzhľadom na ich odchod z miesta dopravnej nehody títo znemožnili polícii riadne vyšetriť priebeh nehody a stotožniť osobu vodiča. V predmetnom súdnom konaní však osoba vodiča stotožnená už bola, keď žalovaný 1/ uviedol údaje žalovaného 2/, ktorého pristúpenie do konania pripustil súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu; v priebehu súdneho konania tak bol známy ako majiteľ motorového vozidla H., tak aj vodič, pričom žalovaní svoju účasť na dopravnej nehode, vrátane toho, že žalovaný 2/ bol vodičom motorového vozidla H., výslovne potvrdili. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého je účastník dopravnej nehody povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto
bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel. Uviedol, že zo strany žalovaných došlo k porušeniu všetkých uvedených ustanovení zákona o cestnej premávke. Podľa súdu prvej inštancie nebolo vhodné za danej situácie, keď došlo k poškodeniu oboch vozidiel v ich prednej časti, v ktorej sa nachádzajú súčasti podstatné pre ich ďalšiu prevádzku, aby účastníci bez ďalšieho vyhodnotili, že vzniknutá škoda na niektorom zo zúčastnených vozidiel neprevyšuje sumu 3.990 eur. Poukázal i na to, že žalovaný 1/ si dal vozidlo opraviť na vlastné náklady, pričom sumu opravy neuviedol. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v danom prípade došlo k zraneniu osôb, a to pani W. a jej syna H.; na miesto nehody bola privolaná aj rýchla zdravotná pomoc, ktorá syna pani W., H., odviezla do nemocnice, v ktorej strávil noc aj nasledujúci deň. Neobstojí preto argumentácia žalovaných 1/ a 2/ o vyhodnotení situácie, že k žiadnemu zraneniu osôb nedošlo, keď v prípade zrážky vozidiel nemožno vylúčiť prípadné vnútorné zranenia; naviac, ak lekár rýchlej zdravotnej pomoci v danom prípade vyhodnotil, že maloleté dieťa je potrebné prijať do nemocnice. 5. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na to, že po tom, ako došlo k dopravnej nehode, ktorej priebeh žalovaní a pani W. nepopisovali totožne, žalovaní z miesta nehody odišli bez toho, aby účastníci dopravnej nehody vyplnili a podpísali tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z., resp. bez toho, aby spísali a podpísali akýkoľvek záznam deklarujúci priebeh, či vinníka nehody a bez poskytnutia údajov o vodičovi; motorové vozidlo H., ktorého vlastníkom bol v čase nehody žalovaný 1/, zároveň nebolo povinne zmluvne poistené. Pokiaľ mali žalovaní za to, že vinníčkou nehody bola pani W., bolo predovšetkým v ich záujme, a to za účelom náhrady škody na vozidle žalovaného 1/ z poistenia pani W., spísať záznam o dopravnej nehode, resp. počkať na privolanú policajnú hliadku a poskytnúť jej súčinnosť pri vyšetrovaní nehody. Žalovaní však premiestnením vozidla, resp. svojím odchodom riadne vyšetrenie zmarili. Skutočnosť, že pani W. do príchodu policajnej hliadky zotrvala na mieste a poskytla jej súčinnosť opísaním priebehu dopravnej nehody, podrobila sa dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu, nemôže byť na jej ťarchu, keď žalovaní mali rovnakú možnosť na mieste nehody zotrvať a poskytnúť vlastný opis priebehu nehody a umožniť tak jej riadne vyšetrenie. Tvrdenie, že žalovaný 1/ poskytol svoje údaje pani W. s tým, že sa dohodli, že situáciu vyriešia neskôr, sa prihliadnuc na ostatné okolnosti javí ako účelové. Z výpovede žalovaného 1/ zo dňa 31.3.2016 je zrejmé, že v danom čase mal už svoje vozidlo opravené na vlastné náklady, pričom uvedené v kontexte jeho tvrdení taktiež nevyznieva v jeho prospech, pretože ak trval na tom, že nehodu zavinila pani W., nie je zrejmé, prečo by situáciu neriešil v súčinnosti s pani W. a poisťovňou, ale rovno pristúpil k oprave svojho vozidla na vlastné náklady. Uvedeným navyše zmaril možnosť obhliadky vozidla po nehode za účelom prípadného znaleckého dokazovania či už ohľadom výšky škody alebo priebehu dopravnej nehody. 6. Samotná skutočnosť, že na motorové vozidlo Audi nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z., neznamená podľa súdu prvej inštancie automaticky zodpovednosť osôb povinných uzavrieť toto poistenie za spôsobenie akejkoľvek dopravnej nehody, či škodovej udalosti, ktorých by boli účastníkmi. Súd prvej inštancie nespochybnil, že obsahom súdneho spisu nie je záznam o dopravnej nehode deklarujúci jej vinníka podpísaný žalovanými a pani W., ani rozhodnutie príslušného orgánu o tom, kto nehodu zavinil, ktoré listinné dôkazy nebolo možné zabezpečiť z dôvodu ich skartácie. Žalobca však listinnými dôkazmi preukázal, že motorové vozidlo, v dôsledku ktorého prevádzky bola spôsobená škoda, nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené. Predmetné dôkazy zároveň preukázali výšku spôsobenej škody a rovnako tak vymedzili osoby, ktoré boli za vznik škody zodpovedné, čím zároveň vymedzili nárok poškodeného na vyplatenie poistného plnenia z poistného garančného fondu a tým aj nárok na náhradu poistného plnenia. Z výpisu z účtu zo dňa 5.9.2016 vyplynula úhrada škody vo výške 1.940.09 eura žalobcom. Z výzvy žalobcu zo dňa 17.10.2016 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného 1/ na náhradu žalovanej sumy 1.763,72 eura v lehote do 17.11.2016. 7. Súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu § 3 ods. 1 a § 24 ods. 2 a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. a konštatoval, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že na prevádzku motorového vozidla zn. H. H., EČV: X. vo vlastníctve žalovaného 1/ nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, hoci povinnosť zavrieť poistnú zmluvu vyplýva z § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca povinný uhradiť poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 1.763,72 eura. Ak by povinné zmluvné poistenie uzavreté bolo, poistné plnenie by hradil poisťovateľ. Povinnosť žalobcu uhradiť poistné plnenie vznikla teda v priamej príčinnej súvislosti s tým, že nebola splnená povinnosť podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. V zmysle ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má potom žalobca právo na náhradu poskytnutého plnenia voči tomu, za
koho plnil, teda voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu za prevádzku motorového vozidla bez zákonného poistenia. K samotnej výške škody súd prvej inštancie uviedol, že nárok upravený v § 12 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil, ale ide o osobitný (originálny) nárok žalobcu na ,,regresnú náhradu“ podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., teda ide o nárok žalobcu na náhradu voči tomu, za koho uhradil poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Dané konanie teda nie je konaním o náhradu škody, predmetom ktorého by bolo preukazovanie porušenia právnej povinnosti, vznik škody a kauzálny nexus medzi nimi. Z § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že žalobca bol jednak v zmysle zákona povinný poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie a jednak nebol oprávnený skúmať správnosť právnych záverov týkajúcich sa výšky škody. Zároveň z § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že žalobca má regresný nárok voči osobe, ktorá zodpovedala za škodu a nemala uzatvorené poistenie. Nemožno sa teda úspešne odvolávať na neexistenciu dôkazov preukazujúcich vinu žalovaných na predmetnej dopravnej nehode, pokiaľ ich neexistenciu sami svojím konaním a porušením svojich povinností zavinili. V prípade poskytnutia súdnej ochrany takémuto konaniu by došlo k absurdnému návodu, ako sa vyhnúť zodpovednosti za prípadné spôsobenie akejkoľvek dopravnej nehody, navyše nepoisteným motorovým vozidlom. Inými slovami, pokiaľ sa jedná o namietané rozpory ohľadom zodpovednosti za škodu a priebehu dopravnej nehody súd prvej inštancie uviedol, že napriek nedostatku priamych dôkazov preukazujúcich zodpovednosť žalovaných súd po opätovnom posúdení veci vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako opodstatnený. 8. Na základe vyššie uvedeného zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie žalovanej umy, ktorý zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaného 2/ na zaplatenie žalovanej sumy, ktorý zodpovedá podľa § 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti. Žalovaní sa s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania, preto má žalobca podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne (nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.) zo sumy 1.763,72 eura od 18.11.2016, t. j. dňa nasledujúceho po dni splatnosti určenej vo výzve na plnenie do zaplatenia. 9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; o výške náhrady trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 11. Namietol nedostatok presvedčivosti napadnutého rozsudku, nakoľko v ňom nie sú riadne vyhodnotené prostriedky jeho procesnej obrany, nie je vysvetlené, z akého dôvodu im súd prvej inštancie neuveril, resp. nevzal do úvahy a vôbec sa nimi nezaoberal; vyznieva to, že tieto opomenul a preto si následne nemohol vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd prvej inštancie bez ďalšieho prevzal časť argumentácie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Trnave (správne Krajského súdu v Bratislave - pozn. odvolacieho súdu) o tom, že absencia nepriamych dôkazov nemôže byť na prospech žalovaných. V tejto súvislosti mal za nutné pripomenúť, že k spísaniu záznamu o nehode nedošlo z dôvodu na strane žalovaných, ale na základe vzájomnej dohody účastníkov škodovej udalosti. To, že svedkyňa W.Á. následne zmenila svoj postoj, privolala policajnú hliadku a ako vinníka uviedla vodiča H., nemohli žalovaní vopred predpokladať. Súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozsudku mal snahu doplniť dokazovanie a vyžiadal spis OR PZ V Dolnom Kubíne, ČVS: ORPZ-DK-ODI1-P-41/2016, pričom uvedené nebolo navrhnuté sporovými stranami a nevyplynulo to ani z uznesenia odvolacieho súdu. Nie je zrejmé, čo sa malo zistiť vykonaním toho dôkazu, k vykonaniu ktorého sa nepristúpilo z dôvodu skartácie spisu. Dôkazná situácia sa teda vôbec nezmenila, avšak súd prvej inštancie rozhodol diametrálne rozdielnym spôsobom. Nielenže vyhodnotil, že škodovú udalosť spôsobil vodič H., ale zaviazal žalovaných k náhrade škody v uplatnenej výške, pričom sa vôbec nezaoberal námietkami žalovaných k uplatnenej výške škody. Súd prvej inštancie nezdôvodnil, z akého dôvodu na námietky žalovaných vo vzťahu k výške škody neprihliadol a z akého dôvodu sa s týmito námietkami nezaoberal. V
tomto smere možno rozsudok súdu prvej inštancie považovať za arbitrárny. Pokiaľ bola totiž namietaná výška škody, bolo úlohou súdu prvej inštancie vyjadriť svoje úvahy pri posudzovaní dôkazov, skutkových a právnych tvrdení sporových strán. 12. Súd prvej inštancie podľa žalovaného 1/ presvedčivým spôsobom neuviedol, z akého dôvodu uveril svedkyni W. a neuveril žalovaným, ktorí od začiatku sporu tvrdili zhodné skutkové okolnosti deja. Žalovaný 1/ mal za podstatné, aby súd prvej inštancie najprv zdôvodnil, z akého dôvodu vzal do úvahy v zásade výpoveď výlučne svedkyne W., ktorá je však v mnohom rozporuplná, dokonca s listinnými dôkazmi predloženými samotným žalobcom a následne, aby vysvetlil, z akého dôvodu zaviazal k náhrade celej uplatnenej škody, napriek tomu, že táto nie je riadne preukázaná. To, že žalobca poukázal na účet svedkyne W. žalovanú sumu, nie je podľa žalovaného 1/ relevantný argument k tomu, že uplatnená škoda vznikla a že ju spôsobili žalovaní. Pokiaľ žalobca pri plnení regresného nároku nepreskúmal riadne opodstatnenosť jeho výšky, nemôže ísť žalovaným na vrub len z toho dôvodu, že žalobca plnil. Žalobca mal povinnosť sa s uplatneným nárokom riadne zaoberať a nie ho iba mechanicky plniť. 13. Žalovaný 1/ namietol, že v spore neboli preukázané (i) porušenie povinnosti zo strany žalovaného, resp. vodiča osobného motorového vozidla, (ii) vznik škody na strane pani W. a zároveň (iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného, resp. vodiča osobného motorového vozidla a vznikom škody na strane W.. 14. Z vykonaného dokazovania nevyplýva podľa žalovaného 1/ zodpovednosť žalovaných za údajnú škodu. Uplatnený nárok sa opiera v podstate výhradne o tvrdenia svedkyne W., ktoré sú v rozpore s listinnými dôkazmi predloženými samotným žalobcom. Jej popis priebehu nehodového deja absolútne nekorešponduje s následne tvrdeným následkom (navyše zaznamenaný privolanou policajnou hliadkou). Svedkyňa pred súdom popísala dopravnú nehodu v rozpore so záznamom o dopravnej nehody (tento bol vyhotovený privolanou policajnou hliadkou pritom vyslovene na základe jej tvrdení). Pokiaľ svedkyňa tvrdí, že žalovaní na nič nečakali a ušli, nevysvetlila, odkiaľ mal žalovaný 1/ na ňu telefonický kontakt. Táto skutočnosť opätovne znie v prospech tvrdení žalovaných o vzájomnej výmene kontaktov na seba. Je pravdou, že žalovaný 1/ kontaktoval svedkyňu po tom, čo zistil, že ho uviedla ako vinníka dopravnej nehody a chcel si záležitosť s ňou vysvetliť, k čomu mu však nedala priestor a telefón zložila. Svedkyňa uviedla, že jej manžel s ňou zotrval do príchodu policajnej hliadky niekedy okolo polnoci. Zo záznamu o dopravnej nehode vyplýva, že sa na mieste v čase príchodu policajnej hliadky nenachádzal, pričom svedkyňa sa podrobila dychovej skúške o 20:36 hod. Svedkyňa vo výsluchu uviedla, že došlo k jej zraneniu; mala mať narazené rebrá a rozťatú peru. V zázname o dopravnej nehode je vyslovenej uvedené, že svedkyňa bola bez zranenia. Žalobca nepredložil žiadnu lekársku správu týkajúcu sa zranení svedkyne, nie je preto zrejmé, z čoho predložený lekársky posudok vychádzal; je preto nepreskúmateľný. Najmä je v rozpore so záznamom dopravnej nehody spísanej policajnou hliadkou, ktorá ju bezprostredne po incidente spísala na základe tvrdení svedkyne. Svedkyňa ďalej uviedla otras mozgu syna, H. W.. Z prepúšťacej správy však vyplýva, že dieťa bolo pri vyšetreniach dňa 11.2.2016 čulé a orientované. Otras mozgu, ani iné zranenia súvisiace s incidentom z prepúšťacej správy nevyplývajú. Žalobca nepredložil lekársky posudok vo vzťahu k H. W.. Svedkyňa v takmer každej odpovedi na položenú otázku uviedla nepravdu (konfrontujúc jej tvrdenia s listinnými dôkazmi predloženými samotnými žalobcom). Svedkyni nemožno veriť, jej výpoveď je účelová. 15. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že pani W. je bez zranenia (podľa vlastného tvrdenia, keďže ona nahlasovala dopravnú nehodu) a jej syn H. údajne utrpel zranenia, ktoré však bližšie nešpecifikovala. Vo vzťahu k zraneniu pani W.W. sa v spise nachádza lekársky posudok zo dňa 4.7.2016 (žalovanému 1/ nie je zrejmé, z akého dôvodu bol vyhotovený až takmer 5 mesiacov po dopravnej nehode), avšak z tohto vôbec nevyplýva, z akej lekárskej správy vychádza a kedy a kde bola pani W. vyšetrená, aby bolo možné objektívne hodnotiť existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného, resp. vodičom osobného motorového vozidla v čase dopravnej nehody a vznikom škody na strane W.. Vo vzťahu k zraneniu H. W. žalovaný 1/ uviedol, že v spise sa nenachádza žiadny lekársky posudok za účelom určenia bodového ohodnotenia zranení H. W.. V súdnom spise sa nachádzajú iba lekárske správy mal. H. W., z ktorých však je zrejmé, že všetky symptómy indikujúce otras mozgu sú subjektívne, uvádzané výhradne jeho matkou pani W.. Objektívne sprievodné javy otrasu mozgu napr. zvracanie alebo strata vedomia a iné, sú ošetrujúcimi lekármi negované. V prepúšťacej lekárskej správe je výslovne uvedené, že H. W. je
orientovaný a čulý. Ďalšia lekárska správa H. W. je datovaná až z 22.4.2016, teda po viac ako dvoch mesiacoch od dopravnej nehody, kedy nie je možné pri 21 mesačnom dieťati objektívne určiť dôvody jeho údajnej plačlivosti, subjektívne uvádzané matkou. Žalovaný 1/ poprel, že by mala pani W. alebo jej syn H. akékoľvek zranenie v čase jeho odchodu z miesta dopravnej nehody, či už viditeľné alebo také, o ktorých by ho informovala pani W. alebo jej manžel, s ktorým osobne komunikoval, a ktorému poskytol riadne svoje osobné údaje spolu s jeho telefonickým kontaktom. 16. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že obaja žalovaní výslovne popierajú zavinenie dopravnej nehody. Trvajú na tom, že nehodu spôsobila pani W. tým, že sa plne nevenovala riadeniu osobného motorového vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke. Zavinenie žalovaného je nutné preukázať a žalobca má povinnosť dôkazného bremena k ním tvrdenej skutočnosti, teda aj vo vzťahu ku škode, resp. k jej výške. Z miesta dopravnej nehody neexistuje žiadny záznam dopravnej nehody, podpísaný žalovaným ako vlastníkom osobného motorového vozidla alebo vodičom v čase dopravnej nehody, deklarujúcim vinníka. Je tomu tak z dôvodu, že zúčastnené osoby sa dohodli. Samotná pani W. uviedla, že posádka osobného motorového vozidla zotrvala na mieste dopravnej nehody cca 5 minút po dopravnej nehode. Žalovaní tam však zotrvali cca 15 minút, žalovaný 1/ poskytol pani W., resp. jej manželovi osobné údaje spolu s telefonickým kontaktom na seba. Žalovaný 1/ tak konal v dobrej viere a ani náznakom mu nenapadlo, že pani W. označí jeho, resp. vodiča jeho osobného motorového vozidla, za vinníka dopravnej nehody. Navyše nie je zrejmé, pokiaľ by pani W. považovala vodiča H. H. za vinníka, prečo by netrvali spolu s manželom na spísaní záznamu o dopravnej nehode, keďže aj v zmysle jej tvrdení žalovaní neopustili miesto dopravnej nehody ihneď bez zdržania sa. 17. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že okolnosti spočívajúce v nedostatku priamych dôkazov preukazujúcich zodpovednosť žalovaných nemôžu byť bez ďalšieho žalovaným na prospech, je nutné podľa žalovaného 1/ upozorniť a zdôrazniť, že obaja žalovaní zhodne uviedli, že miesto opustili až po predchádzajúcej dohode so svedkyňou. Nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal súd uveriť jednej svedkyni, ktorá ma na úspechu osobný záujem, keďže jej údajná škoda bola uhradená, oproti tvrdeniam dvoch žalovaných. Ak jej súd prvej inštancie uveril, má povinnosť túto skutočnosť uveriteľne zdôvodniť, nakoľko je to podstatná okolnosť skutkových zistení v danom spore, čo však v napadnutom rozsudku absentuje. 18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je podľa žalovaného 1/ zrejmé, že pracuje s verziou svedkyne ako pravdivou a neuveril žalovaným. Súd prvej inštancie svoje úvahy bližšie nerozviedol; zjavne vôbec neakceptoval, že svedkyňa sa so žalovanými dohodla, títo následne odišli, na čo si ona zrejme svoj postoj rozmyslela a zavolala policajnú hliadku. Nie je pravda, že žalovaní miesto úmyselne opustili, aby zmarili možnosť vec riadne prešetriť. Žalovaní 1/ a 2/ vysvetlili dôvod svojho odchodu z miesta; neporušili ustanovenia zákona o cestnej premávky (okrem povinnosti PZP); dopravnú nehodu nespôsobili, vymenili si so svedkyňou W. kontaktné údaje a z miesta odišli po predchádzajúcej dohode. 19. Pokiaľ žalobca plnil bez preukázania dôvodnosti tohto plnenia, uvedené nemôže ísť na vrub žalovaným. Povinnosťou žalobcu bolo skúmať dôvodnosť plnenia uplatneného svedkyňou W.Á.. Žalobca ignoruje fakt, že neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdenej skutočnosti, teda o vinníkovi dopravnej nehody. Žalobca mohol na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhnúť doplniť dokazovanie, čo však neurobil. Uspokojil sa s dôkazmi pripojenými k žalobe a nereagoval na procesnú obranu žalovaných. V zmysle § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke nemá účastník škodovej udalosti povinnosť zotrvať na mieste do príchodu policajta; zákon nevyžaduje privolanie policajta. V zázname o dopravnej nehode je vyslovene uvedené, že svedkyňa W. bola bez zranenia. Svedkyňa uvádza síce otras mozgu syna, H. W.Č., jedná sa výlučne o jej subjektívne tvrdenie. Ten však na mieste v čase príchodu polície už nebol. Z prepúšťacej správy vyplýva, že dieťa bolo pri vyšetreniach dňa 11.2.2016 čulé a orientované. Žalovaným neuviedla žiadne zranenie svoje alebo H.. Zákon ukladá zotrvať na mieste dopravnej nehody (odlišný pojem od škodovej udalosti) a privolať policajnú hliadku až pri predpokladanej škode nad cca 4.000 eur; ani jedna vyššie uvedená skutočnosť nenastala. 20. Žalobca sa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom a navrhol ho ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaný 1/ v podanom odvolaní napáda nedostatočné odôvodnenie a vysporiadanie sa s jeho námietkami ohľadom zavinenia na dopravnej nehode, avšak podľa názoru žalobcu sa súd prvej inštancie podrobne venoval dôvodom, pre ktoré považoval námietky žalovaného 1/ za nedôvodné a účelové. Súd prvej inštancie sa jasne, zrozumiteľne
a vyčerpávajúco vysporiadal s dôvodmi, ktoré ho viedli k tomu, že žalobe žalobcu vyhovel, nakoľko ako vyplýva nielen z odôvodnenia napádaného rozhodnutia ale aj z vykonaných dôkazov, tak žalovaní nezotrvali na mieste dopravnej nehody do príchodu polície, nespísali s poškodenou správu o nehode, v ktorej by zdokumentovali priebeh nehody a zavinenie na nehode, na vlastné náklady nechali opraviť poškodené vozidlo aj keď tvrdili, že zavinenie bolo na strane poškodenej. V žiadnom prípade sa nemožno stotožniť s názorom žalovaného 1/, že nebolo povinnosťou žalovaných zotrvať na mieste dopravnej nehody, pretože v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, aby sa účastníci dopravnej nehody dohodli na jej zavinení, z čoho vyplýva nesporný záver o tom, že išlo o dopravnú nehodu. Žalovaní svoje tvrdenia o údajnej dohode o zavinení žiadnym spôsobom nepreukázali a navyše konali v priamom rozpore s údajnou dohodou, keďže nielenže si žiadny nárok voči poškodenej neuplatnili ale dokonca opravili vozidlo na vlastné náklady tak, aby nebolo možné vykonať ani dodatočnú obhliadku motorového vozidla. Prijatím názoru žalovaného 1/ by každý vinník dopravnej nehody mohol z miesta nehody utiecť s tým, že následne bude tvrdiť, že sa s ďalším účastníkom dohodol na jeho zavinení bez toho, aby bolo možné dodatočne zistiť skutočné zavinenie. Námietka absencie riadneho odôvodnenia rozsudku súdu je preto nedôvodná a rovnako tak sú nedôvodné aj námietky žalovaného 1/ smerujúce k výške škody, nakoľko obsahom súdneho spisu boli lekárske správy ako aj lekárske posudky, ktorých správnosť nebola žalovanými v konaní relevantným spôsobom spochybnená. 21. Žalovaný 1/ v replike k vyjadreniu žalobcu zotrval na skutočnostiach uvedených v podanom odvolaní. Uviedol, že udalosť spôsobila pani W. tým, že sa plne nevenovala riadeniu osobného motorového vozidla a nesledovala situáciu v cestnej premávke. Popis udalosti svedkyňou W. nekorešponduje s popísaným následkom, teda z ktorej strany malo do nej vozidlo žalovaného 1/ naraziť a ktorá strana vozidla mala byť poškodená. 22. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaného 1/ namietol jeho názor, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jeho námietkami ohľadom výšky spôsobenej škody, nakoľko žalovaný 1/ počas konania v tomto smere nevznášal žiadne konkrétne námietky a jeho argumentácia bola výlučne vo všeobecnej rovine bez toho, aby boli žalovaným 1/ akokoľvek relevantne spochybnené lekárske správy či lekárske posudky. Samotným tvrdením žalovaného 1/ nemožno spochybniť dôkazy spočívajúce v lekárskych správach alebo posudkoch, nakoľko takýto postup by bolo možné uplatniť na akýkoľvek žalobcom produkovaný dôkaz. Žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia a rovnako tak aj dôkazné bremeno pokiaľ súdu predložil dôkazy, ktoré jeho tvrdenia preukazujú - teda výšku škody. Naopak žalovaný 1/ sa v konaní vo vzťahu k výške škody zaoberal čisto neurčitými námietkami bez toho, aby konkrétne spochybnil správnosť lekárskych posudkov či lekárskych správ. Žalovaný 1/ mal pred súdom prvej inštancie možnosť navrhnúť dokazovanie napríklad vo forme znaleckého posudku z príslušného odboru na vyvrátenie správnosti lekárskych záverov vyplývajúcich z listín predložených žalobcom, čo však neurobil; účelové tvrdenia žalovaného 1/ nemožno považovať za dostatočné na vyvrátenie lekárskych záverov. V tomto smere žalobca podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 24.4.2024, sp. zn. 4Cob/105/2023: „Čo sa týka škody, ktorá poškodenému v súvislosti s dopravnou nehodou vznikla a ktorej výšku žalovaný v podanom odvolaní namietal argumentujúc, že z fotografie založenej v súdnom spise je zrejmé, že škoda nemohla dosiahnuť výšku hradenú žalobcom a požadovanú ako regres od žalovaného odvolací súd udáva, že tento odvolací dôvod neobstojí. Žalovaný tvrdil, že podľa § 24 ods. 7 zákon o povinnom zmluvnom poistení sa má uhrádzať len skutočná škoda odvodená od nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu, teda od nákladov opravy. Ako dospel k tvrdeniu, že požadovaná výška škody nezodpovedá nároku podľa citovaného § 24 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení a z akých dôkazov pri tomto tvrdení vychádzal, však bližšie neozrejmil... ...Žalobca v konaní na preukázanie dôvodnosti výšky svojho nároku predložil súdu vyúčtovanie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla (č. l. 37 a nasl.), kde sú podrobne rozpísané vzniknuté poškodenia na dotknutom motorovom vozidle, ako aj výška nákladov, ktorých vynaloženie je nevyhnutné na opravu motorového vozidla. Za tejto situácie došlo v konaní k preneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného, ktorý mal svojimi tvrdeniami a predovšetkým relevantnými dôkazmi vyvrátiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Ak žalovaný v podanom odvolaní len zjednodušene konštatoval, že podľa priloženej fotografie nemohla spôsobená škoda dosiahnuť žalovanú výšku, neuniesol ohľadom svojho tvrdenia bremeno dôkazu. Vzhľadom na uvedené odvolací súd posúdil tento odvolací dôvod ako nedôvodný.“ 23. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie
žalovaného 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 24. S poukazom na § 387 ods. 2 CSP, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré plne zodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods. 2 CSP a v podrobnostiach naň poukazuje. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalovaného nároku, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne v súlade s § 191 CSP, na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny skutkový a právny záver. V odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným a presvedčivým spôsobom odôvodnil záver o dôvodnosti podanej žaloby, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť a taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, zmyslu a podstaty. Súd prvej inštancie v ňom náležite vysvetlil, prečo vyhovel žalobe, ako hodnotil vykonané dôkazy a ním prijaté právne závery nie sú v danom prípade zjavne nedôvodné či nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný 1/ v odvolaní neprezentoval žiadne relevantné argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a jeho subjektívna nespokojnosť s rozhodnutím súdu prvej inštancie nemôže byť sama o sebe dôvodom pre spochybnenie jeho vecnej správnosti. Pre zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a v reakcii na odvolaciu argumentáciu odvolací súd dopĺňa nižšie uvedené. 25. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1.763,72 eura s príslušenstvom titulom náhrady toho, čo za nich podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. plnil. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom žalobe vyhovel, keď mal za preukázané, že motorové vozidlo H. H., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, nebolo povinne zmluvne poistené; rovnako mal preukázanú výšku spôsobenej škody a osoby žalovaných 1/ a 2/ ako zodpovedných za vznik škody, úhradu škody zo strany žalobcu a tým aj nárok na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/ ako osoby bez poistenia zodpovednosti. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nedostatok presvedčivosti napadnutého rozsudku a nepreukázanie predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu s tým, že dopravnú nehodu zavinila svedkyňa W., pričom v konaní nebol preukázaný vznik a výška škody. 26. Odvolací súd už v uznesení č. k. 3Co/160/2022-398, zo dňa 30.4.2024 uviedol, že žalobca je právnickou osobou zriadenou podľa § 20 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá poskytuje okrem iného z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu, pričom účelom tohto garančného fondu je v prípadoch taxatívne vymedzených v § 24 ods. 2 citovaného zákona zabezpečiť poškodenému poskytnutie plnenia za škodu, na ktorú má poškodený nárok za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi. Takýmto prípadom je podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. aj prípad, ak motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nie je v čase udalosti poistené. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že žalobca poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá; osobou bez poistenia zodpovednosti je potrebné rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ku ktorému nebola uzatvorená poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobca má v prípade poskytnutého poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. tzv. postihové právo proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Má tak právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil, t. j. aj proti osobe, ktorá má povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, a teda proti vodičovi vozidla. Je totiž povinnosťou vodiča pri prevádzke motorového vozidla mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, resp. presvedčiť sa, či je vozidlo poistené. Osobou zodpovednou za škodu tak môže byť nielen prevádzateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok ustanovených v § 420 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť prevádzateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ktorá je daná na základe samotnej existencie kvalifikovanej škodovej udalosti majúcej svoj pôvod v prevádzke, bez ohľadu na to, že tento nebol vodičom, nevylučuje zodpovednosť vodiča motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu
zavineným porušením právnej povinnosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka (k tomu aj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.8.2010, sp. zn. 4Cdo/134/2009, zo dňa 24.6.2015, sp. zn. 4Cdo/190/2014, zo dňa 16.2.2016, sp. zn. 1Obdo/26/2015, R 54/2017). V prípade plurality zodpovedných subjektov za škodu budú tieto zodpovedať poškodenému spoločne a nerozdielne podľa § 438 Občianskeho zákonníka, a to bez ohľadu na právny režim ich zodpovednosti. V prípade postihového práva, resp. regresného práva poisťovne, ide o nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody a ani nárokom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, pretože ten, kto plnenie poskytol, na to bol zo zákona povinný, hoci bola škoda spôsobená zavinením iného. Podmienkou vzniku tohto nároku je skutočnosť, že nárok poškodeného zanikol v dôsledku plnenia osoby, ktorá tento nárok uplatňuje (k tomu aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.10.2011, sp. zn. 4Cdo/284/2010). 27. Žalovaný 1/ v odvolaní namietol, že v spore neboli preukázané (i) porušenie povinnosti zo strany žalovaného, resp. vodiča osobného motorového vozidla, (ii) vznik škody na strane pani W. a zároveň (iii) príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného, resp. vodiča osobného motorového vozidla a vznikom škody na strane W.. Pri tejto námietke však opomenul horeuvedený záver, že v prípade postihového práva, resp. regresného práva poisťovne, ide o nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, pretože ten, kto plnenie poskytol, na to bol zo zákona povinný, hoci bola škoda spôsobená zavinením iného. 28. V konaní nebolo sporné, že vozidlo zn. H. H. (ktorého držiteľom bol žalovaný 1/ a vodičom žalovaný 2/) nebolo v čase dopravnej nehody dňa 11.2.2016 povinne zmluvne poistené. Odvolací súd nespochybňuje, že samotná skutočnosť, že na motorové vozidlo H. H. nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie podľa zákona č. 381/2001 Z. z., neznamená automaticky zodpovednosť osôb povinných uzavrieť toto poistenie za spôsobenie akejkoľvek dopravnej nehody, či škodovej udalosti, ktorých by boli účastníkmi. Rovnako nespochybňuje, že obsahom súdneho spisu nie je záznam o dopravnej nehode deklarujúci jej vinníka podpísaný žalovanými a svedkyňou W., ani rozhodnutie príslušného orgánu o tom, kto nehodu zavinil. Odvolací súd však už v uznesení č. k. 3Co/160/2022-398, zo dňa 30.4.2024, uviedol, že skutočnosť, že účastníci dopravnej nehody nespísali záznam o dopravnej nehode a vinník nebol uznaný ani príslušným útvarom polície, nakoľko tomuto sa nepodarilo zistiť potrebné skutočnosti v zákonnej lehote, nemôže mať za následok, že uplatňovaný regresný nárok žalobcu bude bez ďalšieho vyhodnotený ako nedôvodný. Poukázal pritom na okolnosti tesne po dopravnej nehode, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie. 29. Žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že k spísaniu záznamu o nehode nedošlo z dôvodu na strane žalovaných, ale na základe vzájomnej dohody účastníkov škodovej udalosti; uviedol, že to, že svedkyňa W.P. následne zmenila svoj postoj, privolala policajnú hliadku a ako vinníka uviedla vodiča Audi, nemohli žalovaní vopred predpokladať. Ako už bolo uvedené, v konaní nebola sporná skutočnosť, že účastníkmi nebol spísaný záznam o dopravnej nehode. Tvrdenie žalovaného 1/ ohľadom vzájomnej dohody účastníkov dopravnej nehody (ním označovanej aj ako škodová udalosť), že nepristúpia k spísaniu záznamu o nehode, však preukázané nebolo; uvedenú skutočnosť netvrdil vo výpovedi ani žalovaný 2/ a ani svedkyňa W.. Tvrdená zmena postoja svedkyne W.W. s tým, že následne privolala policajnú hliadku, je v rozpore s obsahom výpovede žalovaného 2/, ktorý uviedol, že asi 20 - 30 min. čakali na políciu, ktorú niekto volal; keď nikto neprišiel, vymenili si telefónne čísla a občianske preukazy a odišli. Svedkyňa W. zhodne uviedla, že polícia k dopravnej nehode privolaná bola, pravdepodobne svedkami nehody. 30. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietol skutočnosť, že súd prvej inštancie po zrušení pôvodného rozsudku mal snahu doplniť dokazovanie a vyžiadal spis OR PZ v Dolnom Kubíne, ČVS: ORPZDK-ODI1-P-41/2016, pričom uvedené nebolo navrhnuté sporovými stranami a nevyplynulo to ani z uznesenia odvolacieho súdu, tak opomenul, že práve žalovaný 1/ v podaní zo dňa 19.3.2019 (č. l. 116 a nasl. súdneho spisu) navrhol vykonanie dokazovania vyžiadaným a pripojeným spisom OR PZ v Dolnom Kubíne, č. ORPZ-DK-ODI1-P-41/2016, za účelom jeho oboznámenia sa s ním, na ktorú skutočnosť poukázal odvolací súd už v uznesení č. k. 3Co/160/2022-398, zo dňa 30.4.2024. Nakoľko súd prvej inštancie pred vydaním prvého rozsudku uvedený spis nevyžiadal a nepripojil, považoval odvolací súd jeho záver o nepreukázaní existencie záznamu dopravnej nehody polície z miesta nehody, uvedený medzi úkonmi vykonanými v priebehu objasňovania, spolu so zápisnicou o obhliadke miesta dopravnej nehody a záznamom o šetrení dopravnej nehody, v zázname OR PZ v Dolnom Kubíne o uložení veci zo dňa 11.5.2016, č. ORPZ-DK-ODI1-P-41/2016, za predčasný. Navyše na záznam o dopravnej
nehode poukazoval i žalovaný 1/ v rámci svojich vyjadrení, keď namietal, že popis priebehu nehodového deja absolútne nekorešponduje s následkom (navyše zaznamenaným privolanou policajnou hliadkou), poukazoval na záznam o dopravnej nehode vyhotovený privolanou policajnou hliadkou na základe tvrdení pani W., uvádzal, že zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že manžel pani W. sa na mieste v čase príchodu policajnej hliadky nenachádzal a tiež, že pani W. sa podrobila dychovej skúške o 20:36 hod. V rámci vyjadrení tiež uviedol, že zo záznamu dopravnej nehody vyplýva, že pani W. je bez zranenia a hoci jej syn H. utrpel bližšie nešpecifikované zranenia, tento nebol prítomný pri obhliadke a jeho údajné zranenie nebolo možné príslušníkom polície verifikovať. Súd prvej inštancie preto v súlade so záverom odvolacieho súdu na základe návrhu samotného žalovaného 1/ vyžiadal dňa 17.12.2024 (č. l. 423) spis OR PZ v Dolnom Kubíne, ČVS: ORPZ-DK-ODI1-P-41/2016. OR PZ v Dolnom Kubíne v odpovedi zo dňa 18.12.2024 na túto žiadosť uviedlo, že predmetný priestupkový spis už bol skartovaný. 31. Súd prvej inštancie pri závere, že škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla H. H. (ktorého držiteľom bol žalovaný 1/ a vodičom žalovaný 2/), vychádzal prioritne zo záznamu o uložení veci OR PZ v Dolnom Kubíne zo dňa 11.5.2016, č. ORPZ-DK-ODI1-P-41/2016. V tomto sa konštatuje, že dňa 11.2.2016 o 19:40 hod. došlo na ceste č. 111/2274 v obci C. P., C.. B.T. k dopravnej nehode a to tak, že nestotožnený vodič viedol os. mot. vozidlo zn. H. H., EČ: X. /držiteľ Y. X., nar. XX.X.XXXX, trvalé bytom ul. L. Z.V. XXXX/XX, X. - J., C.. X. N., pričom stál s vozidlom kolmo na cestu č. III/2274, pri dome č. XXX a prednou časťou vozidla zasahoval do jazdného pruhu vedúcemu v smere na obec T. v čase, keď po ceste č. III/2274 v smere od obce T. prichádzalo os. mot. vozidlo, zn. Š. K., EČ: B., ktoré viedla jeho majiteľka Y. W.Á., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom T. Č.. XXX, C.. B.. Následne bezprostredne ako sa mali vozidlá minúť, vozidlo zn. H. H., EČ: X. sa pohlo dopredu, pričom prešlo do proti jazdného pruhu, kde následne do jeho pravej bočnej strany, prednou časťou narazilo prichádzajúce os. mot. vozidlo zn. Š. K., EČ: B.. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu maloletého spolujazdca vo vozidle zn. Š. K. - H. W., B.. XX.X.XXXX, O.Q. X. T. Č.. XXX, C.. B., ktorý utrpel podľa Odborného lekárskeho vyjadrenia spracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia T.. Y. Y. - otras mozgu, pomliaždenie a odreninu temena spánkovej oblasti hlavy vľavo s dobou liečenia ako aj obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 5 dní. Vodička Y. W. podľa Odborného lekárskeho vyjadrenia spracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia T.. Y. Y. pri dopravnej nehode utrpela pomliaždenie hrudníka vľavo, pomliaždenie pravého ramena, natiahnutie dvojhlavého svalu pravého ramena, tržno- zmliaždenú ranu dolnej pery úst v oblasti predsiene s dobou liečenia ako aj obmedzenia v obvyklom spôsobe života po dobu 6 dní. Alkohol u vodičky nebol zistený. Vznikla hmotná škoda na os. mot vozidle zn. Š. K., EČ: B. cca. 400,- EUR. Nestotožnený vodič s vozidlom zn. H. H., EČ: X. po dopravnej nehode z jej miesta odišiel na neznáme miesto. Po neznámom vodičovi a vozidle zn. H. H., EČ: X. bolo prostredníctvom OS KR FZ Žilina vyhlásené pátranie, pričom šetrením sa ho doposiaľ nepodarilo stotožniť. Neznámy vodič vozidla zn. H. H., EČ: X. vytvoril pre vodičku vozidla zn. Š. K., EČ: B. z technického hľadiska prekážku náhlu, pričom vodička nemala možnosť už zrážke nijako zabrániť. V závere uvedeného záznamu sa uvádza, že v priebehu objasňovania boli vykonané nasledovné úkony - záznamy a zápisnice o podaní vysvetlenia, záznam dopravnej nehody, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok a plán z miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, odborné lekárske vyjadrenia, žiadosť o spolupátranie, záznam o šetrení dopravnej nehody. Nakoľko objasňovaním nebolo v zákonnej lehote zistené, že priestupok spáchala konkrétna osoba, vec bola podľa § 60 ods. 3 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. uložená. Jednoznačný je však záver záznamu, že neznámy vodič motorového vozidla H. vytvoril pre vodičku motorového vozidla Š. z technického hľadiska prekážku náhlu, pričom vodička nemala možnosť už zrážke nijako zabrániť. 32. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vzal do úvahy výlučne výpoveď svedkyne W., ktorej uveril, pričom neuveril žalovaným, pričom svedkyňa W. popísala pred súdom dopravnú nehodu v rozpore so záznamom o dopravnej nehode, vyhotoveným privolanou policajnou hliadkou na základe jej tvrdení, tak opomenul horeuvedený obsah a záver záznamu o uložení veci zo dňa 11.5.2016. Ako už bolo uvedené, v priebehu objasňovania veci boli vykonané nasledovné úkony - o.i. záznamy a zápisnice o podaní vysvetlenia. Vysvetlenie pritom bolo podané dňa 31.3.2016 aj samotným žalovaným 1/, ktorý záznam o podaní svojho vysvetlenia založil do spisu (č. l. 120). Neobstojí preto tvrdenie žalovaného 1/, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne z tvrdení svedkyne W.. Práve naopak, žalovaný 1/ podal dňa 31.3.2016 v rámci priestupkového konania vysvetlenie k dopravnej nehode zo dňa 11.2.2016, pričom aj na základe jeho vysvetlenia dospelo OR PZ v Dolnom Kubíne k záveru, že vodič vozidla zn. H. H. vytvoril pre vodičku vozidla zn. Š. K. z technického hľadiska prekážku náhlu, pričom vodička nemala možnosť už zrážke nijako zabrániť.
33. Žalobca preukázal, že poukázal poškodenej Y. W. náhradu škody za poškodenie vozidla v sume 349,72 eura (všeobecná hodnota vozidla v čase udalosti 459,72 eura - hodnota použiteľných zvyškov 110 eur) a za škodu na jej zdraví v sume 707 eur titulom bolestného (podľa posudku a lekárskych záznamov - pomliaždenie ľavého hrudníka 20 bodov, pomliaždenie pravého ramena 15 bodov a tržná rana dolnej pery 5 bodov, spolu 40 bodov x 17,66 eura); zároveň jej poukázal náhradu škody za poškodenie zdravia mal. H. W. v sume 707 eur titulom bolestného vyčísleného podľa doložených lekárskych záznamov (otras mozgu ľahkého stupňa a oderka temena spánkovej kosti vľavo - 40 bodov x 17,66 eura). Žalobca založil lekársky posudok o bolestnom Y. W. zo dňa 4.7.2016; rovnako založil prepúšťaciu správu H. W. zo dňa 12.2.2016 a následné lekárske správy z jeho vyšetrení. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietol nepreskúmateľnosť lekárskeho posudku o bolestnom Y. W. s tým, že nebola priložená žiadna lekárska správa, tak opomenul, že pri regresnom práve poisťovne ide o nárok osobitnej povahy, ktorý nie je nárokom na náhradu škody, pretože ten, kto plnenie poskytol, na to bol zo zákona povinný, hoci bola škoda spôsobená zavinením iného. Ak totiž žalobca na preukázanie dôvodnosti výšky uplatneného nároku predložil listinné dôkazy, bolo na žalovanom 1/, aby svojimi tvrdeniami a predovšetkým dôkazmi vyvrátil dôvodnosť uplatneného nároku, čo však neurobil. Samotná námietka nepredloženia lekárskych správ týkajúcich sa zranení svedkyne nemá vplyv na ne/preskúmateľnosť lekárskeho posudku o bolestnom Y. W., ktorý obsahuje jednotlivé položky bolestného, dátum vzniku poškodenia na zdraví dňa 11.2.2016 a príčinu poškodenia na zdraví - autonehodu. Špecifikácia zranení Y. W. je naviac zrejmá aj zo záznamu o uložení veci zo dňa 11.5.2016, ktoré sa odvoláva na odborné lekárske vyjadrenie T.. Y. Y.. Tvrdenie žalovaného 1/, že z prepúšťacej správy H. W. nevyplýva otras mozgu a ani iné zranenie, je v priamom rozpore s uvedenou prepúšťacou správou. V tejto sú totiž výslovne uvedené diagnózy - o. i. commotio cebebri (otras mozgu) a excoriatio regio parietalis I. sin. (odrenina v oblasti temena hlavy na ľavej strane), ktoré tvorili jednotlivé položky vyčísleného bolestného. 34. Vzhľadom na tvrdenia žalovaného 1/ v odvolaní, že zo strany žalovaných nedošlo k porušeniu ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z., odvolací súd uvádza, že už v uznesení č. k. 3Co/160/2022-398, zo dňa 30.4.2024, uviedol, že v zmysle § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení účinnom v čase vzniku dopravnej nehody (ustanovenie písm. d) v predmetnom odseku sa v aktuálne účinnom znení už nenachádza), sa za dopravnú nehodu považuje udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a/ sa usmrtí alebo zraní osoba, b/ sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c/ uniknú nebezpečné veci, alebo d/ na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa Trestného zákona, t. j. prevyšujúca sumu 3.990 eur (1,5 x 2.660 eur). V zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3 (t. j. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla), ak a/ nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b/ je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich použitia, alebo c/ sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. V prípade dopravnej nehody je účastník v zmysle § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. okrem iného povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, zotrvať na mieste až do príchodu policajta alebo bezodkladne sa na toto miesto vrátiť po poskytnutí pomoci alebo po ohlásení dopravnej nehody, zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel; podľa odseku 3 citovaného ustanovenia môže účastník premiestniť vozidlá, ak je to nevyhnutné na uvoľnenie alebo na ošetrenie zranenej osoby alebo na obnovenie cestnej premávky, pritom je však povinný vyznačiť postavenie vozidiel po dopravnej nehode a stopy. V prípade škodovej udalosti je účastník v zmysle § 66 ods. 6 zákona veta prvá č. 8/2009 Z. z. povinný preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 381/2001 Z. z., zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Keďže v zmysle § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. je v prípade škodovej udalosti povinnosťou účastníkov vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ktorá povinnosť v danom prípade nesporne splnená nebola, už len z uvedeného dôvodu je danú udalosť potrebné v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. považovať za dopravnú nehodu, a nie škodovú udalosť. Na uvedenom základe potom súd prvej inštancie správne poukázal na porušenie § 66 ods. 2 písm. a), d), e) zákona č. 8/2009 Z. z.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., na náhradu toho, čo za neho plnil, t. j. právo na náhradu poistného plnenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedajú žalovaný 1/ v zmysle § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný 2/ v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako zodpovedné osoby bez poistenia zodpovednosti, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 36. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal proti žalovaným 1/ a 2/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).