Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/48/2025 1418205452 26. 06. 2025 JUDr. Michaela Frimmelová ECLI:SK:KSBA:2025:1418205452.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, A., zast. advokátom Mgr. Michalom Zálešákom, Heyrovského 14, Bratislava, IČO: 46 495 797, proti žalovanému: Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, A., zast. Legium s.r.o., Bukureštská 3, Bratislava, IČO: 36 867 870, o uloženie povinnosti a o zaplatenie 1.000 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) zo dňa 25. januára 2022, č.k. 7C/50/2018-217, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť postrek na okne, okennom ráme a parapete na rodinnom dome žalobcu na ulici W. XX v A. - Q. jeho vyčistením na náklady žalovaného a zaplatenia 1.000 eur (ako odškodné, resp. ujmu za urážky a poníženie) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou (po jej doplnení a zároveň jej čiastočnom právoplatnom odmietnutí) domáhal uloženia povinnosti žalovanému odstrániť postrek na okne, okennom ráme a parapete (v rozsahu podľa udania žalobcu 40 cm x 40 cm) na rodinnom dome žalobcu na ulici W. XX v A. - Q. jeho vyčistením na náklady žalovaného, ako aj zaplatenia mu sumy 1.000 eur (ako odškodné, ujmu za urážky a poníženie). Žalobca tvrdil, že jeho matka X. M. videla žalovaného ako v utorok dňa 16.10.2018 okolo 7:00 h postriekal červeným sprejom plastové okno na ich rodinnom dome. Podľa mienky žalobcu dôvodom konania žalovaného bolo uvedenie mien jeho rodinných príslušníkov ako agentov Š. v letákoch roznášaných žalobcom. Žalobca ďalej tvrdil, že pri jeho následnom stretnutí so žalovaným, tento mal mať sprej vo vrecku a ísť ho odložiť do dvora jeho rodinného domu, pri čom na žalobcu vykrikoval a nadával mu. Poukázal na to, že vo veci bolo podané trestné oznámenie. Súd prvej inštancie zhrnul aj vyjadrenie žalovaného, ktorý žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Všetky tvrdenia žalobcu poprel a tvrdil, že v deň, kedy sa mal skutok stať, sa na pozemku žalobcu nenachádzal, nemal pri sebe žiadny sprej a so žalobcom sa ani nestretol. Uviedol, že mu nikdy nebolo vznesené obvinenie za skutok opísaný v trestnom oznámení (a v žalobe), toto bolo odovzdané na prejednanie priestupku, on však predvolaný nebol. 3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán a listinnými dôkazmi a ustálil nasledovný skutkový stav. Mal za preukázané, že J.. P. M., X. M. a žalobca podali dňa 26.10.2018 na OO PZ Piešťany trestné oznámenie o tom, že X. M. mala dňa 16.10.2018 okolo 7:00 h vidieť žalovaného ako postriekal
na červeno plastové okno na rodinnom dome žalobcu, pričom keď išiel smerom k ceste a zbadal J.. P. M. a žalobcu, mal na nich vykrikovať. Predmetné trestné oznámenie OO PZ Piešťany odstúpilo na OR PZ v Bratislave V, OO PZ Bratislava Rusovce. Z úradného záznamu zo dňa 21.11.2018 vyplýva, že poverený príslušník PZ npor. V.. Q. A. vykonal šetrenie a zistil, že na rodinnom dome žalobcu je červeným sprejom posprejované jedno z okien smerom do ulice, a to v jeho pravej spodnej časti o rozmere cca 20 cm x 20 cm. Z obsahu pripojeného priestupkového spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že OR PZ v Bratislave V uznesením ČVS: ORP-1400/RU-BV-2018 zo dňa 03.12.2018 odovzdalo podľa § 197 ods. 1 písm. a) Tr. por. vec podozrenia z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť doposiaľ presne nezistený páchateľ tým, že dňa 16.10.2018 v čase približne o 7:00 h postriekal červeným sprejom v pravom spodnom rohu plastové okno rodinného domu na ulici W. XX, A. - Q., pričom posprejovaním vytvoril škvrnu o rozmere 20 x 20 cm, čím poškodenému J.. P. M. spôsobil škodu vo výške 15 eur, Okresnému úradu Bratislava, lebo výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale by sa mohlo jednať o priestupok podľa § 50 ods. 1 zák. č. 372/1993 Zb. o priestupkoch a teda nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Tr. por.. Proti tomuto uzneseniu podali žalobca a X. M. sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava IV uznesením č.k. 1Pn/896/2018-1105-3 zo dňa 15.01.2019 podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietla ako nedôvodnú. Z Oznámenia Okresného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov Tomášiková 46, Bratislava, zo dňa 26.04.2021 zistil, že vec bola dňa 06.02.2019 uložená záznamom o uložení veci podľa § 60 ods. 3 písm. b/ zákona o priestupkoch z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba (vykonaným šetrením počas objasňovania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, vedeného pod č.p. ORPP-36/BAV-OPP5-2019 sa nepodarilo ustáliť osobu páchateľa). Uviedol, že žalobca založil do súdneho spisu fotografické zábery okna, zrazenej zveri, škvrny na ceste a rampy. Oznámil tiež, že jeho otec už zomrel. 4. Konštatoval, že žalobca vo výsluchu uviedol, že jeho mama (X. M.), ktorá je osobne prítomná na pojednávaní, mala vidieť žalovaného ako si sprej hodil do vrecka. Poukázal na to, že na Mestskej časti Q. nakúpili za 6.000 eur farby na maľovanie brány hasičskej zbrojnice. Popísal predmetný skutok čítaním z trestného oznámenia a zotrval na tom, že žalovaného videla jeho mama, ktorá mala byť v tom čase v izbe. Žiadal, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom jeho matky, ktorá ostala ako verejnosť prítomná na pojednávaní. Navrhol tiež predvolať K. Š., A. S., W. Š. a kontrolórku mestskej časti Q.. Žalovaný vo svojej výpovedi pred súdom tvrdenia žalobcu poprel. Jeho tvrdenie, že by niekomu poškodzoval majetok označil za nepravdivé. Poukázal na to, že žalobca má kameru v okne a jeho i jeho návštevy si neustále natáča, čo riešil podaním trestného oznámenia. Uviedol tiež, že pán B., čo tam býva oproti, mu povedal, že videl ako si žalobca to okno postriekal sám a vykrikoval, že mu všetci budú platiť. K žalobcovi nemá žiadny vzťah, pozná ho cca 7 rokov, ale on a celá dedina sú radi, keď ho nevidia. Nepamätal si kde bol 16.10.2018, ale asi doma, nakoľko je dôchodca. Na otázku, či mal so žalobcom nejaký slovný konflikt, príp. či mu nadával ako je uvedené v žalobe, vypovedal, že sa so žalobcom osobne v živote nerozprával, ale raz bol kvôli nemu vypočúvaný na polícií, keď žalobca fyzicky napadol manželku žalovaného. K susedským vzťahom so žalobcom uviedol, že so žalobcom nikto nespolunažíva, lebo každému robí peklo. Našťastie žalobca býva tak, že má ulicu aj z jednej aj druhej strany parcely a odkedy došiel z liečenia či výkonu trestu, tak sa sústredil na stranu druhej ulice, kde naháňa ženy s kaserom. 5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 05.10.2021 určil podľa § 181 C.s.p. sporné a nesporné skutkové tvrdenia, určil, ktoré dôkazy vykoná a zároveň, že nevykoná dôkaz výsluchom svedkov navrhnutých žalobcom, a to X. M. (matky žalobcu), nakoľko ostala prítomná ako verejnosť na pojednávaní, napriek poučeniu súdom, že nebude môcť vypovedať v konaní ako svedok, ak ostane prítomná na pojednávaní, K. Š., A. S., W. Š. a kontrolóra mestskej časti Q., z dôvodu hospodárnosti konania s poukazom na obsah listinných dôkazov už založených v súdnom spise. Na pojednávaní dňa 25.01.2022 prednesený návrh právneho zástupcu žalobcu na doplnenie dokazovania dovypočutím žalobcu a výsluchom susedov žalobcu Q. G., J.. W. K.L. a M. W. zamietol z dôvodu hospodárnosti konania. 6. Vec posúdil právne podľa ust. § 3, § 11, § 13 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 a 3, § 424 a § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Vyhodnotil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že v žalobe opísané protiprávne konanie (priestupok) a škodu vo výške 15 eur a nemajetkovú ujmu spôsobil žalovaný. Konštatoval, že sporné tvrdenia pani M. (matky žalobcu) v trestnom oznámení o údajnom protiprávnom konaní žalovaného, ktoré boli v rozpore so zabezpečenými dôkazmi v priestupkovom konaní a s výpoveďou žalovaného, neboli v konaní pred súdom žiadnym dôkazom preukázané. Rovnako neboli splnené ani predpoklady vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď nebola
preukázaná ani existencia ujmy (spočívajúca v poškodení telesného a duševného zdravia žalobcu), ani porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon (spočívajúci v žalobcom opísanom údajnom konaní žalovaného ako osoby zodpovednej za údajné narušenie osobnostných práv žalobcu), a ani príčinná súvislosť medzi v žalobe uplatnenou ujmou a v žalobe opísaným údajným protiprávnym konaním žalovaného. Uzavrel, že nebolo preukázané protiprávne konanie žalovaného, a to ani v súvislosti s poškodením okna na dome žalobcu, ani v súvislosti s údajným urážaním žalobcu. Poukázal aj na to, že žalovaný nebol v predmetnej veci obvinený zo spáchania priestupku, teda nebolo preukázané jeho protiprávne konanie a ani príčinná súvislosť medzi jeho údajným protiprávnym konaním a žalobcom uplatneným nárokom 1000 eur (titulom nemajetkovej ujmy za urážky a poníženie). Preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 C.s.p. tak, že v zmysle zásady úspechu vo veci priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. tvrdiac, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. S poukazom na čl. 6, § 195 ods. 1 a § 196 ods. 1 C.s.p. právny zástupca žalobcu namietal, že žalobca nebol vypočutý k žalovaným mu spôsobenej nemajetkovej ujme. Tu poukázal na to, že na pojednávaní dňa 25.01.2022 navrhol dopočuť žalobcu k otázke spôsobenej nemajetkovej ujmy žalobcu, pretože sa tak neudialo na pojednávaní konanom dňa 05.10.2021, pričom súdu prvej inštancie vytkol, že tento návrh zamietol ako nehospodárny. Nesúhlasil ani so zamietnutím návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, a to matky žalobcu X. M. a susedov žalobcu Q. G., J.. W. K. a M. W.. S poukazom na to, že súd prvej inštancie návrh na vykonanie výsluchu matky žalobcu zamietol z dôvodu, že bola prítomná na pojednávaní dňa 05.10.2021 napriek upozorneniu, že nebude môcť vypovedať ako svedok, argumentoval, že hoci bola prítomná na prvom pojednávaní, neboli na ňom prítomní ani vypočutí ďalší svedkovia a vykonané žiadne dôkazy okrem výsluchu žalobcu. Domnieval sa preto, že jej výsluch by nebol v rozpore s ust. § 199 ods. 1 C.s.p.. Namietal zamietnutie jeho návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom susedov žalobcu, keďže sa domnieva, že ich výsluchy by mohli objasniť skutočnosti rozhodujúce pre toto konanie. 9. Odvolanie podal aj sám žalobca. Uviedol v ňom dôkazy, ktoré navrhuje vykonať, napr. žiadal lokalizovať telefón žalovaného v čase 6:30 až 7:30 dňa 16.10.2018, „dať“ žalovaného na detektor lži, privolať svedkov z najbližších 12-tich domov, cez NKÚ zabaviť účtenky za farbenie hasičskej zbrojnice, zistiť odtieň a porovnať ho s farbou na jeho okne, vykonať domovú prehliadku príslušníkmi Europolu a ďalšie. 10. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu napadnutý rozsudok potvrdiť. K námietke právneho zástupcu žalobcu, že žalobca nebol dopočutý napriek jeho návrhu, zdôraznil, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 05.10.2021 je zrejmé, že žalobca sa mal vyjadriť k predmetu sporu a následne bol vypočutý. Súhlasil so súdom prvej inštancie, ktorý navrhnutých svedkov nevypočul, keď poukázal na to, že na pojednávaní dňa 05.10.2021 bola žalobcovi položená otázka, kto všetko videl tento skutok?, na čo žalobca uviedol, že on sám, jeho nebohý otec a matka. Nakoľko ale matka bola prítomná pri pojednávaní toho dňa a označila sa ako verejnosť, neuviedla súdu, že prišla ako svedok, považoval za logické, že nemohla byť vypočutá, pričom o tejto skutočnosti bola riadne zo strany súdu poučená a pri tomto poučení bol prítomný aj žalobca. Nesúhlasil s námietkou žalobcu, že súd nevykonal doplnenie dokazovania výsluchom ním navrhovaných svedkov, pričom poukázal na to, že svedkovia by nemohli objasniť nejaký skutok, ak ho sami nevideli. 11. Právny zástupca žalobcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného zotrval na dôvodoch svojho odvolania, ktoré už len zopakoval. 12. Opätovne reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že žaloba je nedôvodná, podaná bez akéhokoľvek relevantného dôkazu a s úmyslom uškodiť žalovanému. Zopakoval, že žalobca bol ako sporová strana vypočutý na pojednávaní dňa 05.10.2021, kde mu bol poskytnutý dostatočný priestor v rámci jeho výsluchu. Poukázal na to, že žalobca počas svojho výsluchu len agresívne útočil na žalovaného, opakoval celé vety z trestného oznámenia, ktoré podal na žalovaného, napriek viacerým procesným poučeniam zo strany súdu. To, že nevyužil svoju možnosť sa vyjadriť ku celému uplatnenému nároku, nezakladá jeho právo na vykonanie jeho ďalšieho výsluchu. Dopočutie sporovej strany je v rámci sporového konania možné len vtedy, ak počas konania nastali nové okolnosti, ktoré v čase jej výsluchu neboli ešte známe. Z vykonaného dokazovania mal za zrejmé, že akékoľvek prednesy žalobcu sa vo veľkej miere odkláňali od predmetu sporu. Mal za to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozsudku dostatočne vysvetlil prečo nevykonal výsluch matky žalobcu X. M.. Neobstojí ani argument
žalobcu, že počas jej prítomnosti neboli vypočutí žiadni svedkovia, len jej syn, teda žalobca. Ak má svedok vypovedať na pojednávaní v sporovom procese, okrem prezencie pred otvorením pojednávania, nesmie byť prítomný v pojednávacej miestnosti, aby nemohol byť ovplyvnený tým, čo k predmetu veci bude v rámci pojednávania uvedené, a to sa vzťahuje aj na prednes žaloby, výsluch sporovej strany a podobne. Ďalší navrhnutí svedkovia neboli prítomní pri udalosti, z ktorej si žalobca odvodzuje svoje nároky, a preto nie je zrejmé, ako by mohli svojou výpoveďou prispieť k meritu veci. Poukázal na to, že je povinnosťou tej sporovej strany, ktorá svedkov navrhuje, uviesť k čomu majú byť vypočutí, čo žalobca neuviedol. Vyjadril pochybnosť, či vôbec títo svedkovia majú vedomosť o predmete sporu. Mal za to, že akékoľvek dôkazy nad rámec tých čo už súd vykonal, by boli v rozpore so zásadou hospodárnosti, a ich vykonaním by sa iba zbytočne predlžovalo celé sporové konanie. 13. Ďalšie vyjadrenia neboli podané. 14. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 15. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, a v podrobnostiach na ne poukazuje. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu. 17. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel totiž odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, ako aj ohľadom tvrdení žalovaného, ktoré uvádzal na svoju obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe vyvodil aj správny právny záver (uvedený vyššie) o neunesení dôkazného bremena žalobcom a nepreukázaní jeho tvrdení, v dôsledku ktorého jeho žalobu zamietol. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. § 3, § 11, § 13 ods. 1 a 2, § 420 ods. 1 a 3, § 424 a § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu žaloby aj dostatočným spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, správne a logicky vyhodnotil vykonané dokazovanie a zdôvodnil svoje právne úvahy. Odvolací súd s jeho závermi súhlasí. 18. V konaní bolo preukázané a ani nebolo sporné, že na dome žalobcu je červenou farbou postriekaná časť jedného okna v rozsahu cca 20 x 20 cm podľa príslušníka PZ, podľa žalobcu v rozsahu cca 40 x 40 cm. Rovnako nebolo sporné, že trestné oznámenie žalobcu a spol. bolo odovzdané na prejednanie priestupku, pričom vykonaným šetrením sa nepodarilo ustáliť osobu páchateľa (že priestupok spáchala konkrétna osoba). Žalobca v žalobe tvrdil, že okno postriekal žalovaný, a že tento na neho aj vykrikoval a urazil ho, a preto žiadal uložiť žalovanému povinnosť postrek z okna odstrániť a zaplatiť mu 1.000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za urážky. Odvolací súd pripomína, že ak chcel byť žalobca v konaní úspešný, bol povinný rozhodujúce skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať dôkazmi. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 24/2019 z 09.06.2020 judikoval, že I. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. II. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. 19. Základným predpokladom úspechu žaloby o náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaným, existencie škodlivého následku a existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutým škodlivým následkom (pričom zavinenie sa prezumuje). Žalobca bol
teda v konaní povinný preukázať, že došlo k jeho škode v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Svoje tvrdenie, že mu škodu spôsobil práve žalovaný, však žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal, ako správne vyhodnotil už súd prvej inštancie. Základnými predpokladmi na vznik zodpovednosti za zásah do osobnosti sú existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť tohto zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi nimi. Žalobca bol potom v konaní povinný preukázať, že nejaké konkrétne konanie žalovaného bolo objektívne spôsobilé vyvolať alebo spôsobiť nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v porušení alebo ohrození osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Obč. zák.. Žalobca však ničím, teda žiadnym dôkazom nepreukázal už svoje tvrdenie o tom, že ho žalovaný urazil a ponížil. I tento záver súdu prvej inštancie je správny. Ako už bolo uvedené vyššie, sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že strany majú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana, ktorá svoje tvrdenia nepreukáže, nesie potom následky, pričom dôsledkom toho, že jej tvrdenie nie je preukázané dôkazmi, je pre ňu nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zdôrazňuje, že v spore o náhradu škody (uvedenie do pôvodného stavu) ako aj v spore o ochranu osobnosti (o náhradu nemajetkovej ujmy) spočíva dôkazné bremeno na preukázanie nároku na žalobcovi. Keďže tento svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal, nemohol byť v spore úspešný. Ak potom súd prvej inštancie jeho žalobu zamietol, rozhodol správne a dovolací súd s napadnutým rozsudkom súhlasí. 20. Odvolacie námietky právneho zástupcu žalobcu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. Ak právny zástupca žalobcu namietal zamietnutie jeho návrhu na dopočutie žalobcu k spôsobenej nemajetkovej ujme pre nehospodárnosť, odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca bol predsa v konaní pred súdom vypočutý, a to na pojednávaní dňa 05.10.2021, na ktorom mohol predniesť všetky skutočnosti, ktoré považoval za podstatné, a ktorými zdôvodňoval svoje nároky. Na pojednávanie dňa 25.01.2022, na ktorom jeho právny zástupca navrhol jeho opätovný výsluch, sa žalobca nedostavil, a preto ani nemohol byť opätovne vypočutý. Súd prvej inštancie na tomto pojednávaní rozhodol, keď postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania (§ 157 ods. 1 C.s.p.). Opätovný výsluch žalobcu (ktorý naviac už vypočutý bol) by si pritom vyžadoval nariadenie ďalšieho pojednávania. Odvolací súd tiež súhlasí s postupom súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonanie výsluchu matky žalobcu X. M. z dôvodu, že bola prítomná na pojednávaní dňa 05.10.2021. Matka žalobcu sa na tomto pojednávaní zúčastnila ako verejnosť. Ust. § 199 ods. 1 veta prvá C.s.p. pritom stanovuje, že súd dbá, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou na pojednávaní. Z uvedeného je zrejmé, že osoby, ktoré by mali byť v priebehu konania vypočuté ako svedkovia, nesmú byť prítomné v pojednávacej sieni pri prednesoch sporových strán ani pri vykonávaní dôkazov. Má sa tým vylúčiť ovplyvňovanie svedkov a zaistiť pravdivosť ich výpovedí. Súd prvej inštancie v súlade s týmto ustanovením matku žalobcu pred otvorením pojednávania poučil, že nebude môcť vypovedať ako svedok, ak sa zúčastní pojednávania ako verejnosť. Matka žalobcu napriek tomu zotrvala na pojednávaní. Na tomto pojednávaní žalobca predniesol žalobu a bol vykonaný jeho výsluch, pričom matka žalobcu zasahovala do pojednávania a rušila ho, na čo ju musel súd sústavne upozorňovať. Je potom namieste prijať záver, že matka žalobcu zmarila svojou prítomnosťou na pojednávaní možnosť, aby bola v konaní vypočutá ako svedok a vypovedala samostatne, nezávisle a neovplyvnená inými osobami. Ak súd prvej inštancie nevykonal výsluch susedov žalobcu Q. G., J.. W. K. a M. W. z dôvodu hospodárnosti konania, odvolací súd súhlasí. Právny zástupca žalobcu v rozpore s ust. § 197 ods. 1 C.s.p. ani nezabezpečil prítomnosť týchto ním až na pojednávaní dňa 25.01.2022 navrhnutých svedkov, pričom sa len domnieval, že mohli byť prítomní a vidieť čo sa stalo, čo však žalobca ani v žalobe, ani vo svojej výpovedi netvrdil. Možno potom uzavrieť, že žalobca neoznačil žiadne skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom týchto svedkov preukázané (§ 197 ods. 2 C.s.p.), ale ich vypočutím len mienil zisťovať, či náhodou niečo nevedia. Vykonávanie takýchto výsluchov je neopodstatnené a nehospodárne. Záverom odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, rozhoduje súd (§ 185 ods. 1 C.s.p.). Ak niektoré navrhnuté dôkazy nevykonal, je povinný dôvod uviesť v odôvodnení rozsudku, čím sa súd prvej inštancie aj riadil a dôvody, pre ktoré vyššie uvedené návrhy na doplnenie dokazovania zamietol, sú z jeho rozhodnutia zrejmé. 21. Po preskúmaní rozhodnutia o trovách konania odvolací súd žiadne pochybenie súdu prvej inštancie nezistil, keď ani žalobca v tejto súvislosti žiadnu odvolaciu argumentáciu neuviedol a neprezentoval žiadne odvolacie dôvody. Odvolací súd sa preto obmedzí na konštatovanie, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania za správnej aplikácie zásady úspechu vo veci (§ 255 C.s.p.) a po vyhodnotení, že žalovaný mal v konaní plný úspech (keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá), mu podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Jeho rozhodnutiu o trovách konania potom nie je čo vytknúť.
22. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené s právnymi závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2 C.s.p.. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C.s.p.). 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).