Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/79/2023 1420202540 16. 04. 2025 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:KSBA:2025:1420202540.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: E. K., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. E. X, V., právne zastúpený advokátkou JUDr. Evou Krištofiakovou, so sídlom Zelená 11, Malinovo, IČO: 44 495 145, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, právne zastúpený advokátkou JUDr. Gabrielou Reichovou, so sídlom Pavla Mudroňa 26, Martin, IČO: 42 071 135, o zaplatenie 1.680 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 11C/15/2020-263 zo dňa 10.03.2023, takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 11C/15/2020-263 zo dňa 10.03.2023, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobný návrh v celom rozsahu zamietol (výrok I.), žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.) a o výške trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok III.). 2. Žalobou podanou dňa 30.06.2020 sa žalobca domáhal pôvodne proti žalovanému Generali poisťovňa, a.s., sídlo Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zaplatenia sumy 1.680 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že poškodenému U.. U. V. (právny predchodca žalobcu, ďalej už len „poškodený“) vznikla škoda na motorovom vozidle X. P. W.: V. XXXVU škodovou udalosťou zo dňa 06.04.2018. Poškodený požiadal o náhradu škody žalovaného, ktorý vyhodnotil škodu na motorovom vozidle v rozsahu neekonomickej opravy, určil hodnotu motorového vozidla ku dňu poistnej udalosti na sumu 4.863,35 eur a hodnotu predajných zvyškov v sume 255 eur. Žalovaný ako poisťovateľ však neuhradil poškodenému kompletnú škodu na motorovom vozidle ani náklady za prenájom náhradného motorového vozidla. Poškodený ako postupca postúpil svoju pohľadávku žalobcovi. Výška nároku žalobcu pozostáva z: a) z rozdielu všeobecnej hodnoty vozidla (ďalej len „VHV“) určenej žalovaným v sume 5.132 eur a VHV uvedenej v znaleckom posudku predložený žalobcom (ZP č. X/XXXX znalca C.. Š.) v sume 5.987 eur, kde rozdiel v čiastke 600 eur tvorí prvú časť istiny tohto žalobného návrhu; b) z rozdielu vystavenej faktúry č. XXXXXXXXX prenajímateľom v sume 1.470 eur,
z ktorej je odpočítaná suma uhradená poisťovňou - žalovaným 390 eur, a rozdiel vo výške 1.080 eur tvorí druhú časť istiny žalobného návrhu. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, žiadal žalobu zamietnuť. Vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie s poukazom na § 15a, § 15 ods. 1, § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), kedy v danom prípade je zodpovedným poisťovateľom škodcu Generali Česká pojišťovna a.s.. Žalovaný vystupoval v danom prípade len ako likvidačný zástupca poisťovateľa za účelom došetrenia a vysporiadania oprávnených nárokov poškodeného. Žalovaný tiež vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu podľa § 106 Občianskeho zákonníka, a uviedol, že poškodený sa o určení všeobecnej hodnoty vozidla dozvedel ukončením šetrenia poistnej udalosti dňa 24.05.2018, resp. doručením oznámenia o ukončení likvidácie zo dňa 24.05.2018. O výške nároku na náhradu škody za prenájom náhradného vozidla sa poškodený dozvedel ukončením nájmu dňa 25.05.2018. V tomto prípade uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá začala plynúť najneskôr dňa 25.05.2018 a posledným dňom na uplatnenie nároku na súde bol deň 25.05.2020. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 30.06.2020. 3.1. K nároku žalobcu na náhradu škody z titulu nesprávne určenej VHV vozidla a k jej výške žalovaný uviedol, že vychádzal zo všeobecnej hodnoty poškodeného motorového vozidla v čase bezprostredne pred škodovou udalosťou a opravu poškodeného motorového vozidla vyhodnotil ako nerentabilnú. Žalobcovi bolo poukázané poistné plnenie vo výške 4.641,35 eur. Výška všeobecnej hodnoty vozidla, ktorú malo motorové vozidlo bezprostredne pred vznikom škodovej udalosti bola stanovená na sumu 4.863,35 eur, po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov 255 eur a pripočítaní poplatku za prihlásenie vozidla vo výške 33 eur bolo poistné plnenie ustálené na sumu 4.641,35 eur. Žalobca pri uplatnení svojho nároku vychádzal z ním predloženého Znaleckého posudku č. X/XXXX vypracovaný C.. Š., podľa ktorého všeobecná hodnota motorového vozidla bola 5.987 eur. Žalovaný si dal vyhotoviť svoj Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný C.. G.. V., podľa ktorého všeobecná hodnota motorového vozidla pred poistnou udalosťou bola 5.387 eur. Žalovaný poistnú udalosť likvidoval tak, že doplatil žalobcovi sumu vychádzajúc zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 523,65 eur. 3.2. K nároku žalobcu na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla žalovaný uviedol, že dňa 20.09.2018 bolo vozidlo likvidované na sumu 390 eur a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Mcdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016. Žalovaný poškodenému priznal výšku nájmu len v rozsahu od 07.04.2018 do 19.04.2018, nakoľko poškodenému už listom zo dňa 17.04.2018 bolo oznámené, že oprava vozidla je neekonomická, lebo náklady na opravu poškodeného motorového vozidla prekročia obvyklú cenu vozidla a že poistná udalosť sa bude likvidovať formou totálnej škody (poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/135/2017). 4.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 427 ods. 1, § 442 ods. 1, § 663, § 100 ods. 1, § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, § 15 ods. 1, ods. 2, § 15a ods. 4 zákona o PZP a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 06.04.2018 došlo pri dopravnej nehode na D1 smer Z. k poškodeniu motorového vozidla X. P. držiteľa U.. U. V., ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody u spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332. Poškodenému bolo po ukončení likvidácie poistnej udalosti, oznámené listom zo dňa 24.05.2018 vyplatenie poistného plnenia vo výške 4.641,35 eur, ktoré poškodený prijal dňa 25.05.2018, a doplatok vo výške 523,65 eur dňa 12.02.2020. V zmysle listu zo dňa 18.09.2020 o likvidácii poistnej udalosti bola poškodenému poukázaná náhrada škody za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške 390 eur. Poškodený následne ako postupca postúpil svoju pohľadávku z titulu náhrady škody z dopravnej nehody voči pôvodne žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 vo výške 1.680 eur Zmluvou o postúpení zo dňa 01.03.2020 v spojení s prílohou zo dňa 25.08.2020 voči Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 45 272 956, na žalobcu. 5. Otázku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, súd prvej inštancie podrobne odôvodnil v odsekoch 40. až 44. napadnutého rozhodnutia so záverom, že v predmetnej veci nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Medzi škodcom a pôvodne žalovaným Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 nebol uzavretý žiadny záväzkový zmluvný vzťah, a vo vzťahu k poškodenému vystupoval len v pozícii likvidačného zástupcu. Súd prvej inštancie preto
žalobu vo vzťahu k žalovanému pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. Súd prvej inštancie v odseku 40. napadnutého rozhodnutia ozrejmil, že žalobca si uplatnil žalobný nárok žalobou podanou dňa 30.06.2020 proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, ktorá od začiatku namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že v rámci likvidácie poistnej udalosti vystupovala len ako likvidačný zástupca. V priebehu konania súd uznesením z 24.01.2023 pripustil, aby do konania na miesto doterajších žalovaných 1/ a 2/ vstúpila spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Žalovaný tiež trval na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že nárok bol uplatnený voči žalovanému zastúpenému organizačnou zložkou, pričom činnosť tejto zložky nebola prevedená na žalovaného. Jedná sa o samostatnú organizačnú zložku, ku ktorej nedošlo k predaju podniku, nebol pôvodným poisťovateľom. Pôvodný žalovaný pri svojej obrane poukázal na ust. § 15a ods. 1, ods. 2, ods. 3 a § 15 zákona o PZP, nakoľko pri likvidácii poistnej udalosti zo dňa 06.04.2018, uvedená obchodná spoločnosť vystupovala len v pozícii likvidačného zástupcu zahraničnej poisťovne Generali Česká pojišťovna a.s. a nie ako poisťovateľ. V odseku 41. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie odôvodnil pozíciu likvidačného zástupcu s poukazom na § 15a zákona o PZP. Následne v odseku 42. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie sa venoval otázke, či poškodený je oprávnený žalovať v sporovom súdnom konaní len likvidačného zástupcu zahraničnej poisťovne, ktorú uzavrel s tým, že likvidačný zástupca v sporovom konaní nijako nenahrádza zahraničnú poisťovňu, ktorú zastupuje na základe zmluvného vzťahu pri likvidácii poistnej udalosti (plní výlučne úlohy sprostredkovateľa), a preto nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti na náhradu škody (uvedené nemá oporu v zákone o PZP), ktorú možno vymáhať v súdnom konaní na základe zákona o PZP priamo voči poisťovateľovi. Z uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že likvidačný zástupca, tak ako bol označený ako žalovaný subjekt nie je/nebol pasívne vecne legitimovaný v konaní o nároku poškodeného voči poisťovateľovi podľa zákona o PZP a preto nebola daná pasívna vecná legitimácia ani pôvodne žalovaného 1/ v čase podania žaloby. 6. So vznesenou námietkou premlčania sa súd prvej inštancie vysporiadal v odsekoch 45. až 50. napadnutého rozhodnutia s dôrazom na zistené skutočnosti, že žalobca si uplatnil nárok proti pôvodne žalovanému 1/ dňa 30.06.2020 a proti pôvodnému žalovanému 2/ dňa 31.08.2020 v zákonnej trojročnej objektívnej lehote od vzniku škodovej udalosti dňa 06.04.2018. Následne vo vzťahu k škode na všeobecnej hodnote vozidla vo výške 600 eur, súd prvej inštancie dospel k názoru, že tento nárok je premlčaný. Poškodený sa o vzniku škody a kto za ňu zodpovedá dozvedel v deň vzniku škodovej udalosti dňa 06.04.2018. Ide nielen o vedomosť vzniku škody, existencie škody, ale aj o jej výške. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o škode. V danom prípade, podľa názoru súdu prvej inštancie sa poškodený najneskôr o nároku škody z titulu nesprávne určenej všeobecnej hodnoty vozidla dozvedel ukončením likvidácie poistnej udalosti listom zo dňa 24.05.2018, doručený poškodenému spolu s poistným plnením dňa 25.05.2018. Týmto bola poškodenému, likvidačným zástupcom poisťovateľa, oznámená výška všeobecnej hodnoty vozidla pred škodovou udalosťou v sume 4.861,35 eur a následne bolo vyplatené poistné plnenie vo výške 4.641,35 eur. Od uvedeného dňa začala plynúť dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá uplynula dňa 25.05.2020. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v dôsledku následnej komunikácie žalobcu s likvidačným zástupcom, v dôsledku predloženia ZP č. X/XXXX žalobcom a ZP č. XX/XXXX likvidačným zástupcom, došlo zo strany poisťovne k prehodnoteniu poistného plnenia a poisťovňa poškodenému doplatila sumu 532,65 eur. 6.1. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 1.080 eur za prenájom náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie v odseku 48. napadnutého rozhodnutia uzavrel, že poškodený sa o vzniku škody a jej výške dozvedel najneskôr dňa 25.05.2018, kedy bolo poškodenému uhradené poistné plnenie vo výške 4.641,35 eur ako likvidácia škody na motorovom vozidle. K danému dňu poškodený ukončil prenájom náhradného motorového vozidla, kedy bol oboznámený s výškou prenájmu spolu 1.470 eur, ktoré mal uhradiť prevodným príkazom. Od uvedeného dňa poškodenému začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody za prenájom motorového vozidla, ktorá uplynula dňa 25.05.2020. Žaloba voči pôvodnému žalovanému 1/ ako likvidačnému zástupcovi bola podaná dňa 30.06.2020 a voči pôvodnému žalovanému 2/ ako poisťovateľovi bola podaná dňa 31.08.2020, t.j. po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty, hoci ešte v trojročnej objektívnej lehote.
6.2. S názorom žalobcu, ktorým žiadal vo vzťahu k § 15 zákona o PZP ohľadom premlčacej doby aplikovať ust. § 104 Občianskeho zákonníka s tým, že k premlčaniu nároku v čase podania žaloby nedošlo, sa súd prvej inštancie nestotožnil, nakoľko medzi poškodeným a poisťovateľom nebol založený právny vzťah na základe poistnej zmluvy, ako odôvodnil v odseku 50. napadnutého rozhodnutia. 7. V závere napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uzavrel, že vo veci nebola preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného, že žalovaným bola úspešne vznesená námietka premlčania a z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v odseku 52. napadnutého rozhodnutia podľa § 262 ods. 1 § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 10. Žalobca k pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že trvá na svojom stanovisku, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný nakoľko ho zastupuje v plnom rozsahu podľa § 15a ods. 4 zákona o PZP. Zároveň zdôraznil potrebu aplikácie § 15a ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, ktoré sa na tento prípad vťahujú. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že nárok na náhradu škody je možné podať priamo iba proti likvidačnému zástupcovi v danom členskom štáte, keď poisťovateľ škodcu bol z iného členského štátu. 11. Žalobca namieta vyhodnotenie premlčania súdom prvej inštancie podľa § 106 Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie opomenul aplikovať ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID -19 ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z.z. (ďalej len „lex corona“). V zmysle uvedeného tak má žalobca za to, že síce súd prvej inštancie prihliadol na námietku žalovaného v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak vzhľadom na mimoriadnu situáciu podľa ustanovení lex corona (§ 8 písm. a), ktoré podľa žalobcu až do 28.02.2021 neplynú) nedošlo k uplynutiu subjektívnej dvojročnej lehoty a v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka nárok žalobu nie je premlčaný. 12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne, podaním zo dňa 12.05.2023 s tým, že ho považuje za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v plnom rozsahu vrátene trov konania. 13. K námietke nesprávneho posúdenia nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keď žalobca zastáva názor, že označený žalovaný je pasívne vecne legitimovaný ako osoba, ktorá žalovaného zastupuje s poukazom na ust. § 15a ods. 4, ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, žalovaný nesúhlasí a plne sa stotožňujeme s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v odsekoch 40. - 43.. Žalovaný zdôraznil, že na žalobcom označený žalovaný subjekt prešli práva a povinnosti spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332, ktorá nebola poisťovateľom prevádzky predmetného motorového vozidla. V procese likvidácie uplatnených nárokov poškodeného, vystupovala spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s. len v pozícii likvidačného zástupcu poisťovateľa prevádzky predmetného motorového vozidla, ktorým bola spoločnosť Generali Česká pojišťovna, a. s., IČO: 45 272 956. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 332 nebola poisťovateľom, ale len zástupcom poisťovateľa, z tejto pozície nenahrádzala zahraničnú poisťovňu, túto len zastupovala v rámci likvidácie nárokov v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 15a zákona o PZP. Na označeného žalovaného, s poukazom na zmluvu o predaji podniku, prešli práva a povinnosti len pôvodného žalovaného - likvidačného zástupcu (t. j. spoločnosti Generali Poisťovňa, a. s., IČO: 35 709 992), nie poisťovateľa motorového vozidla. Ak žalobca odvodzuje pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z ustanovení § 15a ods. 4, ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, z týchto vyplýva, že zahraničný poisťovateľ má povinnosť ustanoviť v každom členskom štáte, okrem toho, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti svojho likvidačného zástupcu (fyzickú alebo právnickú osobu s trvalým pobytom alebo sídlom v členskom štáte), v prípade, ak poisťovateľ so sídlom na území iného členského štátu vykonáva poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom pobočky, činnosť likvidačného zástupcu vykonáva vedúci pobočky, ak poisťovateľ neurčil iného likvidačného zástupcu. Uvedené však
neznamená, že takýto subjekt (likvidačný zástupca resp. vedúci pobočky) nadobúda všetky práva a povinnosti poisťovateľa, naopak naďalej vystupuje len v pozícii zástupcu poisťovateľa s konkrétne vymedzenými právami a povinnosťami v rámci procesu likvidácie uplatneného nároku a nie je nositeľom práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva len pre poisťovateľa. 14. K námietke nesprávneho posúdenia námietky premlčania, žalovaný uviedol, že žalobca nesprávne poukazuje na ust. § 8 písm. a) zákona č. 9/2021 Z. z. (účinný od 19.01.2021), t. j. až po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula podľa názoru súdu prvej inštancie v máji 2020. Vzhľadom na uvedené, argumentácia žalobcu nie je správna. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. 16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie a argumenty žalobcu uvedené v odvolaní, bolo posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného a dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania s poukazom na aplikáciu zákona č. 62/2020 Z. z. v znení zákona č. 9/2021 Z. z.. 17. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý sa v svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi sporových strán, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozhodnutí odvolací súd v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav a pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovaného a uplatnenej námietky premlčania, v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver, stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto s poukazom na § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť. 18. Námietku žalobcu vo vzťahu k vyhodnoteniu pasívnej vecnej legitimácie súdom prvej inštancie a názor žalobcu, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný s poukazom na § 15a ods. 4 pri súčasnej aplikácii § 15a ods. 6 a ods. 7 zákona o PZP, uvedenú v odseku 10. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 18.1. Pri posúdení pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd vychádzal z preukázaných zistení súdom prvej inštancie, že žalobca si uplatnil žalobný nárok proti žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, ktorá od začiatku namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu z dôvodu, že v rámci likvidácie poistnej udalosti vystupovala len ako likvidačný zástupca. V priebehu konania žalobca podal dňa 28.08.2020 (č.l. 70) návrh na vstup do konania ako ďalší subjekt na strane žalovaného a to Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, o čom súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp.zn. 11C/15/2020-107 zo dňa 14.12.2020. Žalovaný Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, listom zo dňa 23.12.2021 (č.l. 183) oznámil súdu prvej inštancie skutočnosť v zmysle § 80 ods. 1 CSP, že došlo k prevodu práv a povinností s účinnosťou od 19.12.2021, kedy na základe zmluvy o predaji podniku s Generali Česká pojišťovna a.s. so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, ktorej súčasťou bol prevod celého poistného kmeňa, došlo k procesnému nástupníctvu na Generali Česká pojišťovňa a.s. IČO: 45 272 956. Následne žalobca podaním zo dňa 01.02.2022 (č.l. 196) podal návrh na zmenu žalovaného Generali Poisťovňa a.s. IČO: 35 709 332 aby na jeho miesto vstúpila do konania Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava,
IČO: 54 228 573. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp.zn. 11C/15/2020-200 zo dňa 07.02.2022 tak, že do konania namiesto Generali Poisťovňa a.s. IČO: 35 709 332, pripustil spoločnosť Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Žalobca podaním zo dňa 20.04.2022 (č.l. 219) podal návrh na zlúčenie žalovaných, nakoľko došlo k ich splynutiu tak, že žalovaným bude Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca v SR prostredníctvom organizačnej zložky Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením sp.zn. 11C/15/2020-249 zo dňa 24.01.2023 tak, že do konania namiesto Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573 a Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, pripustil vstup spoločnosti Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573. 18.2. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti preukázanej zo Správy o nehode zo dňa 06.04.2018 (č.l. 13), že motorové vozidlo W.: XBT XXXX (vozidlo škodcu ktorý škodu spôsobil), bolo ku dňu poistnej udalosti poistené v Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody (porovnaj aj C. I., Občiansky zákonník, Eurokodex, 2011, 2. diel, str. 2409). Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného a je deklarovaný v § 15 ods. 1 zákona o PZP. 19. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. 19.1. Z citovaného zákonného ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o PZP nepochybne z logického výkladu vyplýva, že pri nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je pasívne legitimovaným subjektom buď poisťovateľ alebo osoba, ktorá škodu spôsobila. Poisťovateľom bola Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956 a nie žalovaný subjekt Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, ktorý vystupoval v právnom vzťahu medzi poškodeným a poisťovateľom len ako likvidačný zástupca v zmysle ustanovenia § 15a zákona o PZP. 20. Podľa § 15a ods. 1 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný v každom členskom štáte, okrem členského štátu, v ktorom mu bolo udelené povolenie na vykonávanie poisťovacej činnosti, určiť svojho likvidačného zástupcu. Likvidačným zástupcom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá musí mať trvalý pobyt alebo sídlo v členskom štáte, v ktorom vykonáva činnosť. 21. Podľa § 15a ods. 2 zákona o PZP, likvidačný zástupca vybavuje škodové udalosti v mene poisťovateľa a na jeho účet; likvidačný zástupca je oprávnený vykonávať túto činnosť pre jedného poisťovateľa alebo viacerých poisťovateľov; vykonávanie činnosti likvidačného zástupcu nie je zriadením pobočky poisťovateľa. 22. Podľa § 15a ods. 3 písm. a) zákona o PZP, likvidačný zástupca zhromažďuje informácie potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného na náhradu škody a vykonáva činnosti potrebné na ich uspokojenie, ak škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, na ktoré bolo uzavreté poistenie zodpovednosti v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom má poškodený trvalý pobyt alebo sídlo. 23. Pôvodne žalovaný subjekt Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 bol ako likvidačný zástupca oprávnený vybaviť škodovú udalosť v mene poisťovateľa a na jeho účet. Úlohou pôvodne označeného žalovaného tak bolo zhromaždiť informácie, potrebné na prešetrenie nárokov poškodeného a vykonať činnosť potrebnú na uspokojenie vzniknutého nároku. Týmto postupom však nebolo dotknuté právo
poškodeného resp. žalobcu ako postupníka, uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovateľovi. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, z ustanovenia § 15a zákona o PZP nevyplýva oprávnenie poškodeného uplatniť svoj nárok na náhradu škody na súde voči likvidačnému zástupcovi, t.zn. pasívna vecná legitimácia likvidačného zástupcu v sporovom konaní. K odlišnému záveru nemožno dospieť ani v prípade výkladu ustanovenia § 11 ods. 9 zákona o PZP. 24. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody vrátane inej ujmy, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. 25. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 11 ods. 9 zákona o PZP, odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). 27. Podľa názoru odvolacieho súdu z citovaných ustanovení § 11 zákona o PZP (z jeho odkazu na ods. 6 a ods. 8) vyplývajú povinnosti likvidačného zástupcu smerujúce k prešetreniu škodovej udalosti a k poskytnutiu poistného plnenia za poisťovateľa, teda povinnosti, ktoré vyplývajú pôvodne označenému žalovanému Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332 ako likvidačnému zástupcovi a to z ustanovenia § 15a ods. 2 a ods. 3 zákona o PZP. Pri konštatovaní záveru súdom prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, odvolací súd na tomto mieste poukazuje na rozsudok súdneho dvora sp.zn. C-558/15 zo dňa 15.12.2016, v ktorom súdny dvor vyslovil záver, že „... článok 4 smernice 2000/26 Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a XX/XXX/EHS (Štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá členským štátom povinnosť prijať takú právnu úpravu, aby likvidačný zástupca v zmysle tohto článku mohol byť sám žalovaný namiesto poisťovne, ktorú zastupuje, na vnútroštátnom súde, na ktorý sa poškodená osoba patriaca do pôsobnosti článku 1 smernice 2000/26, zmenenej a doplnenej smernicou 2005/14, obrátila so žalobou o náhradu škody. ...“ 27.1. V rámci vysporiadania sa s predmetnou námietkou, odvolací súd tiež poukazuje na to, že z článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES vyplýva, že každý členský štát prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby všetky poisťovne pokrývajúce riziká klasifikované v triede 10 písmena A prílohy k smernici XX/XXX/EHS okrem zodpovednosti prepravcov, určili likvidačného zástupcu v ostatných členských štátoch ako v členskom štáte, v ktorom im bolo udelené úradné povolenie. Likvidační zástupcovia sú zodpovední za vybavovanie a likvidovanie nárokov vzniknutých následkom nehody v prípadoch uvedených v článku 1. Pre komparáciu odvolací súd poukazuje aj na znenie článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č.2009/103/ES z ktorých podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že znenie článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ ES a článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES sú zhodné. Je potrebné pri otázke výkladu článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES vychádzať z výkladu poskytnutého judikatúrou súdneho dvora k článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES (konkrétne z výkladu obsiahnutého v rozsudku z 15.12.2016 sp.zn. C-558/15). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na doktrínu CILFIT (k tomu viď. rozsudok súdneho dvora zo 6.10.1982 sp.zn. C-283/81) a to, že otázka výkladu článku 21 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES predstavuje acte éclairé, keďže dané ustanovenie bolo vyložené cez výklad článku 4
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES rozsudkom súdneho dvora z 15.12.2016 sp.zn. C-558/15. 27.2. Odvolací súd tak predmetnú otázku uzatvára, že ani zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES nevyplýva, že by bol likvidačný zástupca v sporovom konaní pasívne vecne legitimovaný namiesto zahraničnej poisťovne, ktorú zastupuje. A tiež dáva do pozornosti, že do zákona o PZP (vrátane § 15a) bolo prevzaté znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ ES, a preto je pre zistenie skutočného účelu ustanovenia § 15a zákona o PZP a obsahu inštitútu likvidačného zástupcu relevantný výklad poskytnutý súdnym dvorom v jeho rozsudku z 15.12.2016 sp.zn. C-558/15. Zo žalobného návrhu je nepochybné, presne ako konštatoval súd prvej inštancie, že žalobca si nárok uplatnil voči Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, ktorá nie je poisťovateľom motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda, ale ide o subjekt, ktorý mal postavenie likvidačného zástupcu, ktorý s poukazom na vyššie uvedené závery nie je v spore pasívne vecne legitimovaný a z uvedeného dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd hodnotí postup súdu prvej inštancie, ako aj jeho právny názor, za vecne správny, súd prvej inštancie nepochybil pri zisťovaní základných skutkových zistení, z ktorých vyvodil správne právne závery, spolu s aplikovaním správnej právnej normy na skutkový stav. 28. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že základným predpokladom toho, aby súd mohol žalobe vyhovieť, je preukázanie vecnej legitimácie. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.zn. je aktívne vecne legitimovaný, a opačná procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t.zn. je pasívne vecne legitimovaný (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 517/2011-9 zo dňa 22.11.2011). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 302/2019-44 zo dňa 20.02.2020). 29. Námietku žalobcu vo vzťahu k vyhodnoteniu námietky premlčania súdom prvej inštancie podľa § 106 Občianskeho zákonníka, uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 30. Podľa § 1 ods. 2 zákona o PZP, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 31. Podľa § 15 ods. 2 zákona o PZP, na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 33. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 34. Posúdenie dôvodnosti námietky premlčania, súd prvej inštancie odôvodnil v odsekoch 49. a 50. napadnutého rozhodnutia a odvolací súd naň odkazuje, pričom dôvody už len precizuje o skutočnosti, že súd prvej inštancie sa dôvodne nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý žiadal vo vzťahu na ust. § 15 zákona o PZP aplikovať § 104 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie § 1 ods. 2 zákona o PZP, v zmysle ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. V zmysle § 15 ods. 2 zákona o PZP sa na premlčanie nároku žalobcu ako právneho nástupcu poškodeného voči poisťovateľovi aplikujú rovnaké pravidlá ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila (t.j. voči vinníkovi dopravnej nehody). Zákon o PZP v svojom ustanovení § 15 ods. 2, priamo odkazuje (v odkaze 22) na znenie ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka, z čoho nepochybne vyplýva, že pri premlčaní nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, vrátane nároku z povinného zmluvného poistenia, sa pri správnej aplikácii ustanovení § 1 ods. 2 a § 15 ods. 2 zákona o PZP aplikuje výlučne ustanovenie §
106 Občianskeho zákonníka. Uvedené tak priamo vylučuje aplikáciu § 104 Občianskeho zákonníka na prejednávanú vec. 34.1. Odvolací súd je názoru, že vzťahy medzi škodcom, poškodeným a poisťovateľom navzájom je potrebné rozlišovať. Zatiaľ čo vzťah poškodeného a škodcu je vzťahom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (vyplývajúci z § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka), tak vzťah medzi poisťovateľom a poisteným škodcom je vzťahom z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom (zákon o PZP). Vzťah poškodeného a poisťovateľom škodcu je vzťahom špecifickým vyplývajúcim zo záväzku poisťovateľa z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla voči poistenému škodcovi plniť náhradu škody priamo poškodenému, pričom poškodenému osobitný zákon o povinnom zmluvnom poistení dáva i priamy nárok voči poisťovateľovi na plnenie, ktorým mu bude táto škoda nahradená ( § 15 ods. 1 zákon o PZP). Povinnosť poisťovateľa plniť poistné plnenie priamo poškodenému je teda záväzkom poisťovateľa voči poistenému (škodcovi) vyplývajúci z ich zmluvného poistného vzťahu (§ 823 Občianskeho zákonníka; § 4 a § 15 ods. 1 veta prvá zákona o PZP), teda plní poškodenému aj keď si tento priamo náhradu škody voči nemu neuplatní. Táto povinnosť mu vyplýva z poistnej zmluvy uzavretej so zodpovedným škodcom ako poisteným, resp. zo zákona o PZP. V prípade, že si poškodený uplatní priamo nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, prípadné premlčanie tohto nároku sa posudzuje podľa rovnakej právnej úpravy ako platí na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, t. j. premlčanie priameho nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, ako aj nároku na náhradu škody voči zodpovedajúcemu škodcovi podľa § 427 Občianskeho zákonníka sa posudzuje podľa ustanovení o behu premlčacej lehoty pri náhrade škody upravenej v Občianskom zákonníku, teda podľa § 106 Občianskeho zákonníka (na ktoré odkazuje zákonná poznámka č. 22 pri § 15 ods. 2 zákona o PZP). Z § 15 ods. 2 zákona o PZP (a poznámky k nemu) jednoznačne vyplýva, že na premlčanie nároku poškodeného voči poisťovateľovi sa neaplikuje § 104 Občianskeho zákonníka. Nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči poisťovateľovi a nárok na náhradu tejto škody voči škodcovi sa však premlčujú samostatne. Poškodený preto v snahe predísť premlčaniu nároku si musí svoj nárok uplatniť voči každému povinnému subjektu včas (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/9/2013 zo dňa 27.08.2014). Uplatnenie nároku len voči jednému z povinných subjektov (napr. len voči škodcovi) neznamená uplatnenie nároku aj voči druhému povinnému subjektu (napr. voči poisťovateľovi). Medzi poškodeným a poisťovateľom aj v prípade priameho nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, nejde o vzťah zodpovednosti za škodu, nakoľko zodpovednostný vzťah vzniká len medzi poškodeným a tým, kto mu spôsobil škodu, teda škodcom (poisťovňa ním nie je). Poškodený sa nestáva účastníkom právneho vzťahu z poistenia škodcu (neviaže ho zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla), má len v zmysle osobitného predpisu priznaný osobitný priamy nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody spôsobenej poisteným škodcom. Priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi zo zákonného zmluvného poistenia škodcu upravený v § 15 ods. 1 zákona o PZP je posilnením postavenia poškodeného pri tomto type náhrady škody. Ide o zvýšenú ochranu poškodeného, aby jeho právo na náhradu škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poisťovateľ vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo vzťahu k poškodenému. 34.2. Pri správnej aplikácii ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie, tak prvý deň plynutia premlčacej lehoty je deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode, kto za škodu zodpovedá a výšku škody tak, aby bola objektívne vyčíslená a uplatniteľná na súde. Poškodený ako právny predchodca žalobcu sa o škode, kto za ňu zodpovedá dozvedel ukončením likvidácie poistnej udalosti, a to deň kedy bolo poistné plnenie vyplatené na účet poškodeného, dňa 25.05.2018. Tým podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dvojročná subjektívna lehota uplynula dňa 25.05.2020. Žalobca svoj nárok voči pôvodne označenému žalovanému uplatnil na súde až dňa 30.06.2020, po uplynutí dvojročnej subjektívnej lehoty, s poukazom na uvedené, žalovaným uplatnená námietka premlčania bola dôvodná, preto súd prvej inštancie nemohol s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka žalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna
premlčacia doba totiž môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Odvolací súd tiež všeobecne poukazuje na začiatok plynutia premlčacej lehoty, za ktorý sa považuje deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá (deň zo správy o nehode kedy sa poškodený zároveň dozvie aj o tom, kto za škodu zodpovedá, t.j. vinník nehody a rovnako sa v ten deň poškodený dozvie aj o subjekte, u ktorého má vinník škodovej udalosti uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). V tejto súvislosti treba poukázať na ustálenú súdnu prax, z ktorej vyplýva, že pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, a nie len z predpokladanej vedomosti o škode. 35. Námietku žalobcu v súvislosti s vyhodnotením premlčania súdom prvej inštancie podľa § 106 Občianskeho zákonníka, keď opomenul aplikovať ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 9/2021 Z.z., vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. 36. Podľa § 1 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú; b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 37. Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z., lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú; b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. 38. Z dôvodovej správy k § 1 vyplýva, že „... Navrhované opatrenie má za cieľ v písmene a) dočasne zabezpečiť to, že premlčacie a prekluzívne lehoty nebudú do konca apríla 2020 plynúť a v písmene b) navrátiť premlčacie a prekluzívne lehoty, ktoré uplynuli v čase od 12. marca 2020 do dňa účinnosti predkladaného zákona, t. j. v čase od vyhlásenia mimoriadnej situácie na území Slovenskej republiky podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Predkladateľ má za to, že toto opatrenie môže prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie. Navrhované ustanovenie je zamerané na súkromnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy vznikajúce podľa predpisov súkromného práva najmä Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. ...“ 38.1. Odvolací súd je názoru, že z ustanovení § 1 a § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. vyplýva, že nedochádza k plynutiu len tých lehôt ustanovených právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých v zákonom vymedzenom období od 27.03.2020 (poznámka odvolacieho súdu: účinnosť zákona) do 30.04.2020 (podľa § 1 písm. a/) a od 19.01.2021 do 28.02.2021 (podľa § 8 písm. a/) by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, t. j. len takých premlčacích dôb, ktorých koniec by uplynul v čase predpokladanom týmito ustanoveniami. Inými slovami, predmetná právna úprava poskytuje ochranu len tým subjektom, ktorých nároky by sa v období od účinnosti zákona, t. j. od 27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021 premlčali alebo zanikli. Nebolo účelom tohto zákona predĺžiť premlčaciu lehotu, ale poskytnúť dodatočný náhradný čas na uplatnenie práva pre tých, ktorých právo by v uvedených lehotách zaniklo, alebo sa premlčalo. 38.2. Keďže koniec premlčacej doby v danej veci (25.05.2020) nespadá ani do jedného z vyššie uvedených zákonom stanovených období (od 27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021), zákon č. 62/2020 Z.z. na posudzovaný prípad nemožno aplikovať.
39. Všeobecne k odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP uvedených žalobcom, odvolací k dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP konštatuje, že v súdnej praxi je tento odvolací dôvod vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP. 39.1. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku žalobcu, ktorý bol zamietnutý, zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 39.2. Odvolací súd preto nevzhliadol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP za dôvodné. 40. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). 41. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že obsah odvolania podaného žalobcom nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). 42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (§ 422 ods. 1 CSP) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)