Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/87/2024 1420203362 18. 11. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1420203362.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, proti žalovanému: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, Praha, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, v konaní o zaplatenie 1.410,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-12Cb/89/2020 - 152 zo dňa 6.2.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-12Cb/89/2020 - 152 zo dňa 6.2.2024 v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. B4-12Cb/89/2020 - 152 zo dňa 6.2.2024 vo výroku I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 705,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, vo výroku II vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia 1.410,52 Eur titulom bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že dňa 14.11.2017 o 17:30 hod. došlo na ceste II/503 Malacká cesta smer Pezinská Baba ku škodovej udalosti, keď auto FIAT Ducato EČV: S. XXX I. vedené X. Z. počas svojej jazdy zrazilo divú zver a túto v dôsledku stretu vymrštilo do protiidúceho vozidla MAN, EČV: A. XXX B. (prevádzkovateľ DUKY TRANS s.r.o.). V dôsledku stretu došlo k vzniku škody na vozidle MAN, ktorá bola spôsobená nepriamym stretom s vozidlom FIAT, ktoré v dôsledku svojej prevádzky vymrštilo ním zrazené divé zviera do protiidúceho auta MAN. Vozidlo MAN bolo v čase udalosti havarijne poistené u poisťovateľa KOOPERATIVA poisťovňa a.s., ktorý poškodenému vyplatil sumu 1.410,52 Eur. Pri prešetrení škody sa pôvodne zistilo, že vozidlo FIAT osoby zodpovednej za škodu nebolo povinne zmluvne poistené podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), preto žalobca ako kancelária poisťovateľov dňa 11.12.2019 vyplatil havarijnému poisťovateľovi sumu 1.410,52 Eur. Následne však bolo zistené, že vozidlo FIAT osoby zodpovednej za škodu bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže žalobca plnil za žalovaného sumu 1.410,52 Eur, hoci podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP mal plniť žalovaný, je túto sumu povinný zaplatiť žalovaný, ktorého žalobca bezúspešne vyzval na zaplatenie listom zo dňa 20.12.2019.
2. Súd prvej inštancie v písomnej časti konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že vydal dňa 9.12.2020 platobný rozkaz sp. zn. 12Cb/89/2020 - 49, proti ktorému podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že opis priebehu škodovej udalosti v zázname o preverení oznámenia - škodovej udalosti sa líši od opisu, ktorý uvádza v žalobe žalobca. V zázname sa uvádza, že nejde o dopravnú nehodu, ale škodovú udalosť, ktorú orgány policajného zboru nepreverujú. Žiadnemu z účastníkov nebola uložená bloková pokuta a v závere záznamu sa uvádza, že „vozidlo Fiat vhodilo zver do protismeru, kde prichádzalo vozidlo MAN, škodová udalosť nezavinená vodičom.“, čo považuje za jednoznačný dôkaz, že za škodu na vozidle poškodeného nezodpovedá poistený, nakoľko ku škodovej udalosti nedošlo tak, ako uvádza žalobca, t. j. že by lesná zver bola odhodená na vozidlo poškodeného. Zároveň sa v zázname uvádza, že škodovú udalosť poistený nezavinil. Žalovaný mal za to, že vodičovi poisteného vozidla bola vytvorená náhla prekážka v dôsledku nečakaného vybehnutia zvery (prvotná príčina vzniku škody), v dôsledku čoho svojim vozidlom narazil do danej zvery, ktorá skončila následne v protismere, kde prichádzalo vozidlo poškodeného. Príčinou vzniku škody na vozidle poškodeného bola teda zver ako prekážka na ceste, do ktorej poškodený narazil svojim vozidlom. Mal za to, že postupoval správne, keď žalobcovi neposkytol plnenie. Ďalej tiež poukázal na § 16 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Poškodený má v zmysle zákona o PZP nárok, aby mu poisťovateľ za poisteného uhradil oprávnené a preukázané nároky na náhradu škody, musí však byť preukázaná priama príčinná súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky poisteného motorového vozidla a vznikom škody na poškodenom vozidle. Žalobca k obrane žalovaného uviedol, že nespochybňuje priebeh nehodového deja a netvrdí, že túto škodovú udalosť vodič vozidla FIAT zavinil, avšak trvá na tom, že škoda na vozidle MAN bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla FIAT, ktorému do cesty vbehla lesná zver. Ak by toto vozidlo FIAT nemalo zapnutý motor, nebolo v prevádzke, nedošlo by k zrazeniu zveri, jej následnému odrazeniu a vbehnutiu do jazdnej dráhy vozidla MAN a vzniku škody na ňom. Príslušník PZ SR, ktorý škodovú udalosť preveroval, žiadnemu z účastníkov neuložil blokovú pokutu, nakoľko ani jeden nespáchal priestupok porušením ustanovení zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čo ale neznamená, že ku vzniku škody nedošlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla FIAT vykonávaním prepravy, ktorá je v dôsledku jej priebehu, hmotnosti vozidiel a prevádzky na cestách spojená s rizikom poškodenia zdravia, majetku. Ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa dopravného prostriedku (FIAT) bez ohľadu na zavinenie podľa § 428 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) za škodu, ktorá má pôvod v prevádzke. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že netvrdil, že sa zodpovednosť prevádzkovateľov nemá posudzovať ako objektívna zodpovednosť, ale v odpore poukazoval na § 431 OZ, podľa ktorého, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Ustanovenie § 431 OZ rieši rozvrhnutie zodpovednosti medzi dvoma alebo viacerými prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov, prevádzky ktorých sa stretli, pričom v dôsledku tohto stretu prevádzok došlo u nich k vzniku škody. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 420a, § 427, § 428, § 431, § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ, § 24 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Aktívnu legitimáciu žalobcu v spore posúdil ako danú vzhľadom na § 24 ods. 8 zákona o PZP, napriek tomu, že žalobca nemal plniť škodu havarijnej poisťovni, nakoľko vozidlo FIAT malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie a zrejme len chybou pri zisťovaní existencie poistenia došlo k situácii, keď žalobca vymáha uhradenú sumu namiesto havarijnej poisťovne, ktorá vyplatila majiteľovi poškodeného vozidla MAN škodu. Súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla tak, že dňa 14.11.2017 v čase o 7:30 hod. na ceste II/503 smer Pezinská Baba prebiehala divá zver cez cestu a vozidlo FIAT Ducato EČV: S. XXX I. túto zver zachytilo a táto bola odhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, na ktorom vznikla škoda, ktorá bola zlikvidovaná z havarijného poistenia uzatvoreného v poisťovni KOOPERATÍVA a.s., na ktorú prešlo podľa § 813 ods. 1 OZ právo na náhradu spôsobenej škody proti osobe za ňu zodpovednej. Keďže pri prešetrovaní nehody sa dospelo k tomu, že vozidlo FIAT, od ktorého bola odhodená zver do protismeru, nebolo v rozhodnom čase povinne zmluvne poistené, žalobca ako kancelária poisťovateľov dňa 11.12.2019 vyplatil havarijnému poisťovateľovi sumu vyplatenú havarijnou poisťovňou poškodenému 1.410,52 Eur. Neskôr bolo zistené, že vozidlo FIAT malo povinné zmluvné poistenie uzatvorené u žalovaného. Z ustáleného skutkového stavu mal súd prvej inštancie taktiež za nepochybné, že nebolo zistené zavinenie na škodovej udalosti ani jedným z vodičov motorových vozidiel. Žalovaný existenciu poistného vzťahu (PZP) k vozidlu FIAT nepoprel. Spornou v konaní podľa súdu prvej inštancie ostala len otázka, či má žalobca, ktorý plnil náhradu havarijnej poisťovni namiesto žalovaného, nárok na zaplatenie uplatnenej sumy, pričom aplikáciou
§ 420a, § 427 a § 431 OZ dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v polovici uplatnenej sumy. Súd prvej inštancie dôvodil, že škoda bola spôsobená osobitnou povahou prevádzky osôb vykonávajúcich dopravu. V konaní bolo nepochybné, že dve protiidúce vozidlá vykonávali dopravu, pričom náhodnou udalosťou - vybehnutím zvery na cestu, došlo k interakcii medzi vozidlami tým, že zver po zrážke bol odhodená od vozidla FIAT a následne zrazená vozidlom MAN. Akékoľvek zavinenie vodiča vozidla FIAT nebolo zistené. Podľa názoru súdu prvej inštancie odhodenie zveri od vozidla FIAT a následná škoda na vozidle MAN bolo spôsobené prevádzkovou činnosťou vozidla FIAT, avšak táto škoda by nevznikla, ak by toto vozidlo taktiež neprevádzkovalo činnosť, ktorá má prevádzkovú povahu. Tak ako vodič vozidla FIAT nestihol zabrzdiť vozidlo pred vybehnutou zverou a ani jej vbehnutie nemohol predpokladať, ani vodič vozidla MAN z identických dôvodov nestihol ubrzdiť svoje vozidlo pred prekážkou na ceste (zverou). Jediný rozdiel v týchto dvoch dejoch je spôsob, akým zver vytvorila prekážku na ceste. Podľa súdu prvej inštancie stret prevádzok pri aplikácii § 431 OZ nemusí byť výlučne fyzickým stretom, môže ísť aj o nepriamy stret. Ako obdobné nepriame strety dvoch prevádzok príkladmo súd prvej inštancie uviedol odtrhnutie časti vozidla a spôsobenie škody inému vozidlu, oslnenie vodiča vozidla protiidúcim vozidlom a spôsobenie škody a podobne. Súd prvej inštancie preto vyhodnocoval mieru a účasť na spôsobe vzniku škody a mal za to, že obe prevádzky prispeli k vzniku škody identickým spôsobom, pričom neboli známe ani neboli stranami sporu predkladané bližšie údaje o škodovej udalosti (napr. rýchlosť vozidiel a pod.), na základe ktorých by mohol dospieť k disparitnému pomeru v miere účasti na udalosti. Paritné rozdelenie účasti na spôsobenej škode vzhľadom na všetky okolnosti nehody posúdil ako najspravodlivejšie rozhodnutie, čo OZ v § 431 priamo umožňuje. 4. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom z priznanej sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia, uplatnenú výšku úroku 8% ročne posúdil ako nesprávnu a vo zvyšnej časti istiny a uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že vzhľadom na polovičný úspech strán rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo. 5. Proti výroku II a výroku III tohto rozhodnutia podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje na to, že prvostupňový súd konštatoval, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti a ním opísaný skutkový stav (v ods. 8 rozhodnutia) právne posúdil aj podľa § 431 OZ. Toto ustanovenie sa podľa žalobcu nevzťahuje na priebeh predmetnej škodovej udalosti, nakoľko sa síce stretli prevádzky dvoch motorových vozidiel - FIAT a MAN, avšak takýto stret prevádzok je pri každej dopravnej nehode dvoch a viacerých motorových vozidiel. Podľa žalobcu vozidlo MAN nemalo polovičnú účasť na spôsobení vzniknutej škody na vlastnom vozidle, ale bolo iba poškodeným, nie spoluzodpovedným, resp. zodpovedajúcim za škodu na svojom vozidle, nakoľko ak by nedošlo k zrazeniu divej zveri vozidlom FIAT a jej odhodeniu do motorového vozidla MAN, ktoré išlo v protismere, škoda na vozidle MAN by nevznikla. Podľa žalobcu mal súd prvej inštancie aplikovať § 427 ods. 1 OZ. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 705,26 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia a prizná mu voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, zastáva názor, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je daný. Podotýka, že žalobca skutkové zistenia súdu, ktoré považuje za nesprávne, ani bližšie neuvádza, v úvode odvolania uvádza len konštatovanie prvoinštančného súdu, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti, záver o nespornosti skutkových záverov súdu prvej inštancie ale žalobca v odvolaní vyslovene nerozporuje. Podľa žalovaného, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, keď inak tomu byť ani nemohlo, a to vzhľadom na absenciu dôkazných prostriedkov, ktoré žalobca nenavrhol, čím neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti celého žalobou uplatneného nároku. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca už vo vyjadrení k odporu sám uviedol, že nespochybňuje priebeh nehodového deja, ktorý opísal príslušník Okresného dopravného inšpektorátu v Pezinku v Zázname o preverení priestupku zo dňa 14.11.2017, kde sa uvádza, že vozidlo Fiat vhodilo zver do protismeru, kde prichádzalo vozidlo MAN. Vzhľadom na nedostatok verifikovateľných merateľných údajov o priebehu vzniku škodovej udalosti zo
dňa 14.11.2017 nebolo možné ustáliť techniku jazdy vodičov a všetky okolnosti vzniku škody na vozidle MAN nielen z pohľadu vozidla FIAT, ale aj z pohľadu vozidla MAN a ani ich konkrétny vplyv na spôsobenú škodu, čo by nebolo možné v súdnom spore odstrániť ani eventuálnym znaleckým dokazovaním vzhľadom na absenciu podkladov a informácií o priebehu škodovej udalosti od havarijného poisťovateľa poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, ktoré si mal zabezpečiť žalobca už pri šetrení poistnej udalosti, najneskôr v súvislosti s unesením dôkazného bremena, čo sa však nestalo. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. 7. Žalovaný ako nedôvodnú hodnotí aj odvolaciu námietku nesprávnej aplikácie § 431 OZ na predmetný prípad, čím nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Ustanovenie § 431 Občianskeho zákonníka rieši rozvrhnutie zodpovednosti medzi dvoma alebo viacerými prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov, prevádzky ktorých sa stretli, pričom v dôsledku tohto stretu prevádzok došlo u nich k vzniku škody. Z formulácie § 431 OZ vyplýva, že ho možno aplikovať výlučne vo vzťahu k nárokom prevádzkovateľov medzi sebou navzájom, t. j. vo vzťahu k takej škode, ktorá vznikla týmto prevádzkovateľom, pričom musí ísť o prevádzkovateľov v zmysle § 427 ods. 1 alebo § 427 ods. 2 OZ. Toto ustanovenie nie je aplikovateľné a vyporiadanie medzi účastníkmi škodovej udalosti neprichádza do úvahy, ak jeden z účastníkov nie je prevádzkovateľom, čo nie je prípad predmetného sporu. Zo skutkového stavu zisteného dokazovaním, podľa žalovaného bezpochyby vyplýva, že na predmetný prípad je potrebné aplikovať § 431 OZ na stanovenie zodpovednosti účastníkov škodovej udalosti - prevádzateľov vozidla MAN a vozidla FIAT vzhľadom na mieru ich účasti na spôsobení vzniknutej škody. Z listinných dôkazov doložených v priebehu súdneho sporu bolo preukázané, ako to konštatuje aj súd prvej inštancie v odseku 8 napadnutého rozsudku, že priebeh nehodového deja bol taký, že vozidlo FIAT zachytilo divú zver a táto bola odhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, na ktorom vznikla škoda. Súd prvej inštancie teda v súlade s vykonaným dokazovaním považoval za nesporný taký skutkový dej, pri ktorom nedošlo k odhodeniu zveri od vozidla FIAT priamo do vozidla MAN, ako to opakovane tvrdí žalobca, ale k odhodeniu zveri došlo do jazdného pruhu, v ktorom vozidlo MAN jazdilo, čo mení okolnosti celého prípadu aj s ohľadom na posudzovanú otázku miery účasti jednotlivých prevádzok na vzniku škody na vozidle MAN. Žalovaný k pojmu stret prevádzok a aplikácii § 431 OZ poukazuje na rozhodnutia aplikovateľné na prejednávanú vec, a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.12.2016, sp. zn. 3Cdo/550/2015, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25Cdo 974/2002, sp. zn. 25Cdo 2212/2002, sp. zn. 25Cdo 1292/2006. Žalovaný v rámci procesnej obrany poukazoval na to, že príčinou vzniku škody na vozidle MAN bola teda zver ako prekážka na ceste, do ktorej vodič vozidla MAN narazil svojim vozidlom, pričom mal za to, že nie je vylúčené, že vodič by sa bol mohol vyhol tejto prekážke, ak by jazdil v súlade s § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. ak by rýchlosť jazdy prispôsobil najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať. Žalobca procesnú obranu žalovaného nerozporoval ani nepreukázal opak, že by vozidlo MAN jazdilo predpísanou rýchlosťou, nešpecifikoval, či malo možnosť zastaviť vozidlo, resp. vyhnúť sa prekážke, alebo sa jednalo o prekážku náhlu príp. ďalšie informácie k okolnostiam vzniku škody, čo má podľa názoru žalovaného podstatný vplyv aj na rozhodnutie súdu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že lesná zver, ktorá bola odrazená od vozidla FIAT poisteného u žalovaného bola priamou a jedinou príčinou vzniku škody na poškodenom MV, nakoľko žalovaný poukazoval opakovane na to, že zo správy polície, ako aj zo stanoviska poisteného vyplývalo, že lesná zver bola odhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo poškodené MV, čo napokon považoval za nesporné aj súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o paritné/identické rozdelenie účasti na spôsobenej škode vozidla FIAT poisteného u žalovaného a vozidla MAN, žalovaný záveru súdu prvej inštancie nemôže nič vytknúť. Takto určené rozdelenie miery účasti oboch prevádzok považuje za súladné s ústavou zaručeným právom strán sporu na spravodlivý proces s ohľadom rozsah zistenia resp. nezistenia okolností vzniku škodovej udalosti. Žalovaný má za to, že napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu doručil vyjadrenie žalobca, uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených vo svojom odvolaní. Zastáva názor, že škoda na poškodenom motorovom vozidle zn. MAN bola spôsobená výhradne prevádzkou vozidla zn. FIAT, ktoré divú zver zachytilo a odhodilo na ľavú stranu vozovky, kde ju zrazilo vozidlo zn. MAN. Podľa názoru žalobcu preto nie je správna aplikácia § 431 OZ, nakoľko vozidlo zn. MAN nemalo na vzniku škodovej udalosti a výške škody účasť, iba zhodou
okolností išlo práve v tom čase oproti motorovému vozidlu zn. FIAT, ktoré zrazilo divú zver a vymrštilo ju do jazdného pruhu vozidla zn. MAN. Preto škoda na vozidle zn. MAN bola spôsobená iba prevádzkou vozidla zn. FIAT, ktoré keby divú zver nezrazilo a neodhodilo do ľavej strany vozovky, nedošlo by k jej zrážke motorovým vozidlom zn. MAN a škode na ňom. Podľa názoru žalobcu preto nie je správna aplikácia § 431 OZ a k veci poukazuje na rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/480/2015 zo dňa 17.9.2015, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok pod sp. zn. 5C/73/2021 zo dňa 5.5.2015. 9. K vyjadreniu žalobcu doručil žalovaný odvolaciu dupliku. Žalovaný k žalobcom označenej veci vedenej Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 5C/73/2021 uvádza, že jej závery nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. V konaní vedenom Okresným súdom Ružomberok išlo o iný skutkový stav a súd posudzoval aj inú procesnú obranu žalovaného poisťovateľa. Okresný súd Ružomberok sa zaoberal skutkovým stavom, kedy došlo k odhodeniu lesnej zveri do protismeru priamo pred oproti idúce vozidlo, pričom boli známe aj bližšie okolnosti vzniku škodovej udalosti, napr. že lesná zver bola odrazená do jazdného pruhu oproti idúceho vozidla asi 1 m pred auto, ktoré už nedokázalo dobrzdiť, bol zrejmý stav vozovky, rýchlosť, akou sa pohyboval vodič motorového vozidla, čo v prejednávanom spore zistené nebolo. V žalobcom predloženom rozsudku sú rozdielne aj právne okolnosti prípadu, keď procesná obrana žalovaného - poisťovateľa škodcu, bola odlišná, žalovaný neuznával nárok tamojšieho žalobcu s poukazom na § 428 OZ, t.j. že vodič škodiaceho motorového vozidla nemohol zabrániť škode ani pri vynaložení všetkého úsilia. Za odlišných skutkových a právnych okolností v žalobcom poukazovanom súdnom spore súdy dospeli k záveru, že ide o škodu spôsobenú okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a neprichádza do úvahy liberačný dôvod podľa § 428 prvá veta Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené skutkové ako aj právne odlišnosti prípadu (rozdielna procesná obrana žalovaného) nie sú, podľa názoru žalovaného právne závery právne významné pre prejednávanú vec. V zmysle ustálenej judikatúry je pri hodnotení miery účasti na vzniku škody podľa § 431 OZ potrebné skúmať jednotlivé skutkové okolnosti konkrétneho stretu prevádzok motorových vozidiel, ktoré boli jeho hlavnými príčinami, a to vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významu pre vznik škody. V predmetnom súdnom spore išlo o nepriamy stret motorových vozidiel, pri ktorom taktiež prichádza do úvahy aplikácia § 431 OZ tak, ako to vyplýva napr. z rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/550/2015, na ktorý poukázal žalovaný. Miera účasti jednotlivých prevádzok motorových vozidiel v zmysle § 431 OZ je otázkou skutkovou, pričom má žalovaný za to, že zo skutkových okolností prípadu a predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu bez akýchkoľvek pochybností nevyplynulo, že by vozidlo zn. MAN nemalo v žiadnej miere účasť na vzniknutej škode a že škoda na vozidle MAN vznikla výlučne v príčinnej súvislosti s prevádzkou vozidla zn. FIAT, poisteného u žalovaného. Žalobca sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 454 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa bezdôvodne obohatí ten, za koho sa plnilo, čo podľa zákona mal plniť sám, pričom podľa § 451 je toto bezdôvodné obohatenie povinný vydať žalobcovi. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nepreukázal, že došlo k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáha (§ 454 OZ, eventuálne § 24 ods. 8 posledná veta zákona o PZP), t.j. nepreukázal, že prevádzateľ vozidla zn. FIAT zodpovedá za vznik škody vzniknutej dňa 14.11.2017 na vozidle zn. MAN v plnom rozsahu a že vozidlo zn. MAN svojou prevádzkou nemalo žiadnu alebo len zanedbateľnú účasť na vzniku škody. Žalovaný zastáva názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že lesná zver, ktorý bola odrazená od vozidla FIAT, poisteného u žalovaného, bola priamou a jedinou príčinou vzniku škody na vozidle MAN, nakoľko zo správy polície ako aj stanoviska poisteného vyplývalo, že lesná zver bola odhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo poškodené MV, čo napokon považoval za nesporné aj súd prvej inštancie. Žalovaný poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 24/2019 z 9. júna 2020 k otázke unesenia dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 06.11.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). 13. Odvolací súd primárne ustálil rozsah odvolacieho prieskumu, nakoľko žalobca podal odvolanie voči výrokom II a III rozsudku. Vo výroku II súd prvej inštancie zamietol žalobu čo do sumy 705,26 Eur a úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia, avšak aj čo do úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia (teda z priznanej istiny). Odvolací súd však hodnotiac odvolanie podľa jeho obsahu ustálil, že odvolanie sa netýka celého výroku II, ale len zamietnutej časti istiny a úroku z omeškania len čo do výšky sadzby 5% ročne. Nakoľko výška sadzby nebola predmetom odvolania, odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu len nárok žalobcu sumy 705,26 Eur a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 705,26 Eur od 22.12.2019 do zaplatenia. 14. Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie je v napadnutom rozsahu vecne správne. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav (vzhľadom na obsah procesnej aktivity strán v prejednávanej veci aj možnom rozsahu), na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a podľa § 387 ods. 2 CSP na neho v podrobnostiach poukazuje. Odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobcu kopíruje jeho argumentáciu v rámci prostriedkov procesného útoku uplatneného pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa tento ale vysporiadal. K jednotlivým odvolacím námietkam uvádza nasledovné: 15. Žalobca svoje odvolanie odôvodňuje dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, v zmysle ktorých súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm. h/). Odvolací súd úvodom uvádza, že pri rozhodovaní o odvolaní je viazaný tak rozsahom odvolania, ako aj dôvodmi podaného odvolania (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP). Povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať si dôvody, v ktorých odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie. Odvolanie musí byť niektorou z uvedených vád konkrétne odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne uviesť v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné uviesť v akom konkrétnom pochybení odvolateľ jeho naplnenie vidí. Žalobca vo svojom odvolaní síce uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, avšak z odvolania vôbec nevyplýva, ktoré konkrétne ním citované skutkové zistenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne. Ku skutkovým zisteniam odvolateľ v odvolaní uvádza, že „v bode 8 napadnutého rozsudku prvostupňový súd konštatuje, že v konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti. Vozidlo FIAT dňa 14.11.2017 v čase 17:30 hod. zachytilo divú zver a táto bola odhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, pričom škoda na vozidle MAN bola likvidovaná z havarijného poistenia v Kooperatíve. Havarijný poisťovateľ si jej náhradu refundoval od žalobcu, neskôr vyšlo najavo, že vozidlo FIAT malo platené PZP uzatvorené u žalovaného.“ Z takto formulovaného odôvodnenia uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP však odvolaciemu súdu nie je zrejmé, ktoré zo súdom prvej inštancie uvedených skutkových okolností považuje za nesprávne, ani z akého dôvodu. Povinnosť riadne odôvodniť uplatnený opravný prostriedok zaťažuje odvolateľa, nie je úlohou odvolacieho súdu dopĺňať odvolacie námietky vlastnými úvahami, čo konkrétne odvolateľ namieta. Odvolací súd však zhodne so žalovaným dáva do pozornosti žalobcu, že už v konaní pred súdom prvej inštancie vo vyjadrení k odporu sám uvádzal, že nespochybňuje priebeh nehodového deja (ktorý v odpore žalovaný opísal tak, že vodičovi poisteného vozidla vytvorená prekážka náhle v dôsledku nečakaného vybehnutia zvery (prvotná príčina vzniku škody), v dôsledku čoho on so svojim vozidlom narazil do danej zvery, ktorá skončila
následne v protismere, kde prichádzalo vozidlo poškodeného). Odvolací súd naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP z uvedených dôvodov nevzhliadol. 16. Odvolací súd má za to, že obsah odvolania korešponduje s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko žalobca namieta, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré má podľa neho spočívať v nesprávnej aplikácii § 431 OZ na prejednávanú vec, podľa žalobcu sa toto ustanovenie na priebeh predmetnej škodovej udalosti nevzťahuje a súd prvej inštancie mal aplikovať § 427 ods. 1 OZ, keďže podľa žalobcu vozidlo MAN nemalo polovičnú účasť na spôsobení vzniknutej škody na vlastnom vozidle, ale bolo iba poškodeným. Rozhodujúcou právnou otázkou v posudzovanej veci teda bolo právne posúdenie, či zistený skutkový dej je (alebo nie je) tzv. stretom prevádzok. Žalobca dôvodí, že ak by nedošlo k zrazeniu divej zveri vozidlom FIAT a jej odhodeniu do motorového vozidla MAN, ktoré išlo v protismere, škoda na vozidle MAN by nevznikla. Odvolací súd tu upriamuje pozornosť odvolateľa, že účelovo mení skutkový dej ustálený súdom prvej inštancie, ktorý v konaní pred súdom prvej inštancie napokon nerozporoval. K stretu prevádzok neprišlo tak, že prišlo k zrazeniu divej zveri vozidlom FIAT a jej odhodeniu „do motorového vozidla MAN“, ale tak, že divá zver prebiehala cez cestu a vozidlo FIAT túto zver zachytilo a bola odhodená na ľavú stranu vozovky, kde ju v protismere zrazilo vozidlo MAN, na ktorom vznikla škoda, t.j. zver bola odhodená do ľavej strany vozovky. 17. Ako uviedol súd prvej inštancie, škoda bola teda spôsobená osobitnou povahou prevádzky osôb vykonávajúcich dopravu, dve protiidúce vozidlá vykonávali dopravu, pričom náhodnou udalosťou vybehnutie zvery na cestu, došlo k interakcii medzi vozidlami tým, že zver po zrážke odhodená od vozidla FIAT bola následne zrazená vozidlom MAN. Stret prevádzok je tak charakterizovaný tak časovou ako, aj miestnou súvislosťou vzájomného pôsobenia prevádzok oboch vozidiel. Stret prevádzok tak ako má na mysli § 431 Občianskeho zákonníka nemusí byť výlučne samotným fyzickým stretom, môže ísť aj o nepriamy stret, ako v prejednávanej veci. Podľa § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Ustanovenie § 431 OZ nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa § 427 a 429 OZ a umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti, ktorú mal na spôsobení škody. Výklad citovaného ustanovenia § 431 OZ poskytol Najvyšší súd SR v uznesení spis. zn. 3Cdo/550/2015 zo dňa 08.12.2016, podľa ktorého „pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť predovšetkým stretnutie prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov (napr. zrážka dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov); v takomto prípade ide o tzv. priamy stret. Stretom prevádzok však treba rozumieť aj tzv. nepriamy stret, pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Pojmom stret prevádzok treba rozumieť aj náraz dopravného prostriedku do dopravného zariadenia iného druhu dopravného prostriedku.“ 18. Skutkové okolnosti tvrdené žalobcom, že „ak by nedošlo k zrazeniu zveri vozidlom FIAT a jej odhodeniu do motorového vozidla MAN, ktoré išlo v protismere, škoda na vozidle MAN by nevznikla“ neboli žalobcom ničím preukázané, ku škode na vozidle MAN došlo zrazením zveri týmto vozidlom na ľavej strane vozovky prevádzkou tohto vozidla. Žalobca nepreukázal, že by k odhodeniu zveri došlo do vozidla MAN, nepreukázal a ani netvrdil žiadne iné okolnosti subjektívnej alebo objektívnej povahy, z ktorých by bolo možné vyvodiť žalobcom tvrdený záver, že vozidlo MAN nemalo (polovičnú) účasť na spôsobení vzniknutej škody na vlastnom vozidle, ale bolo iba poškodeným. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k parite zodpovednosti pri strete predmetných prevádzok. Aj v prípade stretu prevádzok vždy ide o objektívnu zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie, pričom stretavší sa prevádzatelia zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 OZ). Vyporiadanie závislé na účasti na škode na vozidle MAN predpokladá vyhodnotenie všetkých skutkových okolností stretu prevádzok. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje síce i prípadné zavinené konanie alebo opomenutie niektorého prevádzkovateľa (niektorých prevádzkovateľov), pokiaľ ním bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody, avšak rozhodná je účasť, ktorú mali prevádzkovatelia na spôsobení vzniknutej škody, teda všetky okolnosti vzniku škody na oboch stranách, s ktorými je škodlivý výsledok v príčinnej súvislosti, teda okolnosti tak subjektívnej ako aj objektívnej povahy. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že skutkové okolnosti prejednávanej veci
vyplývajúce mu z vykonaného dokazovania neumožňujú prijať záver o disparitnej účasti na spôsobení škody na vozidle MAN, nakoľko ich žalobca netvrdil a ani na ich preukázanie nenavrhol žiadne dôkazy. 19. K rozhodnutiu Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/480/2015 zo dňa 17.9.2015, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Ružomberok pod sp. zn. 5C/73/2021 zo dňa 5.5.2015 odvolací súd uvádza, že jeho závery nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec. Článok 2 základných princípov CSP upravuje princíp právnej istoty ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo (ods. 2 čl. 2). Odvolací súd poukazuje na to, že výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného súdu spis. zn. I. ÚS 51/2014). Rozhodnutie iného odvolacieho súdu, na ktoré poukazuje žalobca, nenapĺňa atribúty pojmu „ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít“, nejde o viazanosť súdu prvej inštancie rozhodnutiami podľa § 193 CSP a nemá ani horizontálnu záväznú silu pre senát prejednávajúci tento spor (§ 391 ods. 2 CSP). Odvolací súd poukazuje najmä na rozdielne právne otázky, ktoré boli riešené Krajským súdom Žilina sp. zn. 9Co/480/2015, ako v prejednávanej veci, a to otázka skutkových okolností a aplikácie § 428 OZ, kde žalovaný procesnú obranu založil na tom, že vodič škodiaceho motorového vozidla (jeho poistenec z PZP) nemohol zabrániť škode ani pri vynaložení všetkého úsilia. K odhodeniu mŕtvej zveri do protismeru došlo priamo do vzdialenosti cca 1m pred oproti idúce vozidlo, pričom predmetom dokazovania teda boli aj ďalšie skutkové okolnosti vzniku škodovej udalosti, ktoré v prejednávanej veci žalobca ani netvrdil (stav vozovky, rýchlosť). 20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).