Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/6/2023 1420204131 25. 03. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1420204131.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: SLOVCLEAN a.s., Račianska 96, 831 02 Bratislava, IČO: 35 956 526, proti žalovanému: Allos, a.s., Stará Vajnorská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 45 687 463, zastúpený: CONSULTA s.r.o., Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, v konaní o zaplatenie 3.390,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/89/2020 - 130 zo dňa 29.06.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. k. 14Cb/89/2020 - 130 zo dňa 29.06.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č. k. 14Cb/89/2020 - 130 zo dňa 29.06.2022 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.390,- Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% (výrok II.). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia neuhradenej ceny za vykonanie upratovacích prác poskytovaných žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 19.12.2016 za obdobie september 2018 až január 2019 vyúčtovaných faktúrou č. 2018203005 splatnou 14.10.2018; č. 2018203423 splatnou 04.11.2018; č. 2018203667 splatnou 14.12.2018; č. 2018204113 splatnou 14.01.2019 a č. 2019200158 splatnou 14.02.2019. V konaní k obrane žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný dodanie prác za mesiace september 2018 - január 2019 nenamietal, poukazoval len na vady, ktoré však v konaní nepreukázal. Žalovaný nárok žalobcu neuznal, mal za to, že vzhľadom na nekvalitné poskytnutie služieb mu vznikol nárok na primeranú zľavu z ceny služieb, ktorý si u žalobcu uplatnil. Žalobcovi doručil list zo dňa 14.02.2019, v ktorom vyjadril nespokojnosť s upratovacími službami a priebežne mu zasielal protokoly spokojnosti, v ktorých uvádzal, že s poskytovanými službami je nespokojný, prípadne menej spokojný. V liste zo dňa 09.01.2019 navrhol ukončenie zmluvného vzťahu a s poukazom na čl. VII zmluvy si uplatnil primeranú zľavu z ceny vo výške 50% zo sumy k vtedajšiemu dňu splatných faktúr. Žalovaný mal za to, že z protokolov o spokojnosti, resp. nespokojnosti, ktoré zhotovoval, za mesiace jún - november 2018 vyplýva, že služby neboli žalobcom poskytnuté riadne, plnia funkciu reklamácie vád a vzhľadom na to, že reklamované vady žalobca neodstránil, zľavu vo výške 50% považoval za primeranú a vyjadril ochotu uhradiť 3 z 5 faktúr. 2. Súd prvej inštancie aplikoval v prejednávanej veci § 269 ods. 2, § 536 ods. 1, § 564 a § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, v rámci ustálenia skutkového stavu uviedol, že žalobca poskytoval žalovanému upratovacie služby na základe Zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb zo
dňa 19.12.2016 do 31.01.2019, kedy zmluva zanikla dohodou. Žalovaný neuhradil cenu za služby poskytnuté za mesiace september 2018 až január 2019 spolu vo výške 3.390,- Eur, čo odôvodnil tým, že práce neboli vykonané riadne napriek jeho pripomienkam. Žalovaný tvrdil, že upratovacie služby za uvedené mesiace a dlhodobo pred tým, boli poskytované nekvalitne, preto mu v zmysle čl. VII zmluvy vznikol nárok na primeranú zľavu vo výške 50%, ktorú si uplatnil v liste zo dňa 09.01.2019. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný existenciu vadného plnenia preukazoval tzv. ,,Preberacími protokolmi spokojnosti zákazníka“ za mesiace jún až november 2018, ktoré sám vypĺňal, za relevantné v konaní považoval len protokoly za mesiace september 2018 - november 2018, z ktorých vyplýva, že žalobca v tomto období upratovacie služby poskytol bez závažnejších vád. Z protokolu za mesiac september 2018 vyplýva, že upratovacie služby boli poskytnuté tak, že žalovaný bol s nimi spokojný, prípadne menej spokojný, políčko nespokojnosti označené nebolo, v pripomienkach bolo dokonca označené zlepšenie. V protokole boli označené dni, počas ktorých nebola služba poskytnutá kompletne, ale z protokolu nevyplýva, v čom mali spočívať nedostatky. Z protokolu za mesiac október 2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že služby boli síce poskytnuté s menšou spokojnosťou žalovaného, avšak žiadne pripomienky v protokole označené neboli. Z protokolu za november 2018 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný bol čiastočne nespokojný s poskytnutými službami, v pripomienkach uviedol, že zo strany žalobcu neprebehla žiadna kontrola prác za obdobie od augusta 2018, zároveň uviedol, že aktivita pracovníčky sa po audite zlepšila, aj keď opätovne sa vyskytujú nedostatky, na ktoré aj presnejšie poukázal. Podľa súdu prvej inštancie protokoly preukazujú poskytovanie upratovacích služieb, avšak nepreukazujú nárok žalovaného na zľavu z ceny prác, keďže za mesiace september a október 2018 žalovaný nemal pripomienky ku kvalite a za mesiac november 2018 pripomienky žalovaného síce uvedené boli, avšak nie je zrejmé, či vady boli odstránené. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný počas konania nenamietal poskytnutie služieb za mesiace december 2018 a január 2019, namietal len nedostatky, ktoré ale nepreukázal, pôvodne navrhol vypočuť svedkov, zamestnancov, ktorí mali potvrdiť nedostatočné poskytovanie služieb, avšak na ich výsluchu netrval. Súd prvej inštancie z článku VII ods. 2 až 4 zmluvy dospel k záveru, že reklamácie kvality a rozsahu upratovania bol odberateľ (žalovaný) povinný oznámiť bezodkladne zodpovednému zástupcovi dodávateľa (žalobcu). O reklamácii spíše zodpovedný zástupca dodávateľa záznam. V prípade odôvodnenej reklamácie má odberateľ právo požadovať odstránenie vád bezodkladne, ak je to zo strany dodávateľa možné, inak najneskôr do 48 hod. od ich oznámenia. Ak vady nemožno odstrániť, má odberateľ právo na primeranú zľavu z ceny. Reklamáciu dodávateľ neuzná a nie je povinný poskytnúť zľavu z ceny, ak nedostane možnosť odstrániť vady predmetu plnenia alebo odberateľ sám odstránil vady bez písomného súhlasu a vedomia dodávateľa. Z uzatvorenej zmluvy teda vyplýva, že zľavu by si mohol žalovaný uplatniť len, ak by riadne u žalobcu reklamoval vady, o týchto by žalobca spísal písomný záznam a nedošlo by k ich odstráneniu najneskôr do 48 hod. od ich oznámenia. Súd prvej inštancie neposúdil ako preukázané, že žalovaný oznámil žalobcovi vady, resp. že bola o nich spísaná reklamácia. Jediné vady v protokole z mesiaca november 2018, avšak žalovaný nepreukázal, či došlo alebo nedošlo k ich odstráneniu. Súd prvej inštancie tiež dospel k záveru, že následné služby v mesiacoch december 2018 a január 2019 boli vykonané riadne bez preukázaných vád. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. 4. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) a písm. h) a písm. f) CSP, žiadal, aby odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne alternatívne, podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Žalovaný uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t. j. existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie v bode 9 rozsudku uvádza, že na predbežnom prejednaní sporu, uviedol, že na základe protokolov je jasné, že žalobca v mesiacoch september 2018 - november 2018 upratovacie služby poskytol bez závažnejších vád. Žalovaný poukazuje na zvukový záznam z pojednávania dňa 08.09.2021, z ktorého je zrejmé, že súd mal za preukázaný nárok žalobcu podľa vystavených faktúr v mesiacoch september, október a november 2018, poskytovanie prác v mesiacoch december 2018 a január 2019 za preukázané nemal, po otvorení pojednávania však súd prvej inštancie dôkaz o poskytnutí služieb a ich kvalite od žalobcu nepožadoval. V odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol dôvod zmeny právneho názoru, naopak, uviedol, že od počiatku mal nárok žalobcu za preukázaný a dôkazné bremeno presunul na žalovaného, keď v závere bodu 9. uviedol, že „súd mal za to, že služby boli žalobcom dodané aj v mesiacoch
december 2018 a január 2019 a nakoľko žalovaný nepreukázal nedostatky pri dodaní služieb, súd mal za to, že tieto boli poskytnuté riadne a žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu fakturovaných služieb. Presunutie dôkazného bremena odôvodnil tým, že žalovaný „počas súdneho konania nenamietal, že by upratovacie služby za mesiace december 2018 a január 2019 neboli poskytnuté“. Žalovaný namieta, že to boli práve chýbajúce protokoly žalobcu, z ktorých mohlo byť zrejmé, či a v akej kvalite boli služby vykonané. Žalovaný poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôkazné bremeno žalobcu vyložil na ťarchu žalovaného. Podľa žalovaného je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čo zakladá tzv. inú vadu konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 6. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že žalovaný nepreukázal nedostatky pri dodaní služieb a z predložených dôkazov nie je zrejmé, či žalovaný oznámil žalobcovi vady, resp. či bola o nich spísaná reklamácia. Žalovaný namieta, že z listinných dôkazov, ktoré predložil je zrejmé, že tvrdenie žalobcu, že mu žalovaný nedoručil žiadnu reklamáciu poskytovaných služieb a neboli mu oznámené akékoľvek vady alebo nedostatky poskytovaných služieb, nie je pravdivé. Žalovaný uvádza, že doručil žalobcovi list zo dňa 14.02.2019, z ktorého je zrejmé, že bol s upratovacími službami nespokojný, priebežne zasielal žalobcovi Preberacie protokoly spokojnosti zákazníka, v ktorých uvádza, že s poskytovanými službami je nespokojný, príp. menej spokojný, poukázal na Preberací protokol spokojnosti zákazníka za mesiace apríl, jún, júl, august, september, október a november roku 2018 a kontrolné listy upratovacích prác, z ktorých je zrejmé, že upratovacie služby boli poskytnuté nekvalitne. Žalovaný tiež poukazuje na Návrh na ukončenie zmluvného vzťahu dohodou predložený žalobcovi listom zo dňa 09.01.2019, v ktorom vzhľadom na nespokojnosť so službami žalobcu počas kalendárneho roka 2018 navrhol ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 31.12.2018 a zároveň si na základe článku VII zmluvy uplatnil primeranú zľavu z ceny za plnenie vo výške 50% zo sumy k vtedajšiemu dňu splatených faktúr. Žalovaný má za to, že už samotný protokol o spokojnosti plní funkciu písomnej reklamácie, preto sa v ďalších protokoloch zo strany žalovaného uvádzalo, či došlo alebo nedošlo k náprave, t. j. k odstráneniu namietaných vád a nesúhlasí so súdom prvej inštancie (v bode 10 odôvodnenia), že okrem písomných protokolov bol povinný vznášať voči nekvalite upratovacích služieb aj samostatné písomné reklamácie. 7. Žalovaný ďalej uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namieta, že pravidelne notifikoval žalobcovi vady a vady odstránené žalobcom neboli napriek pravidelným oznámeniam (vady sa periodicky opakovali každý mesiac), preto si uplatnil zľavu z ceny služieb vo výške 50%. Záver súdu prvej inštancie v bode 10 rozsudku, že okrem písomných protokolov o spokojnosti upratovacích služieb mal byť povinný žalobcovi zasielať aj osobitné písomné reklamácie, považuje za neprípustný formalistický výklad zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb uzavretej medzi sporovými stranami 19.12.2016. Protokol spokojnosti spĺňa písomnú formu, jeho obsahom nie je nič iné iba konštatovanie, či zákazník (žalovaný) namieta alebo nenamieta vady poskytnutej služby. Podľa žalovaného už na základe týchto písomných protokolov mal žalobca postupovať podľa čl. VII. bod 2. zmluvy a spísať písomný záznam. Žalobca nielenže takto nepostupoval, ale služby naďalej poskytoval nekvalitne, o čom svedčia ďalšie protokoly spokojnosti žalovaného. Žalovaný bol nútený dohodnúť sa zmluvne s iným zhotoviteľom (poskytovateľom služieb), aby tak zabezpečil odstránenie vád t.j. riadne upratovanie a čistenie priestorov. Má za to, že uniesol dôkazné bremeno nároku na zľavu z ceny poskytovaných služieb v súlade s § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, ktorá zodpovedá uplatnenému nároku žalobcu v tomto konaní. Žalovaný upustil od navrhovaného výsluchu štatutárnych zástupcov a zamestnancov žalovaného, nakoľko by vzhľadom na odstup času vedeli len veľmi všeobecne potvrdiť skutočnosti v protokoloch a ich výsluch by vzhľadom na odstup času z dôvodu hospodárnosti nebol potrebný. Žalovaný ďalej uvádza, že z faktúr uplatnených v žalobe zaplatil 50%, čo uviedol aj vo vyjadrení k žalobe, táto skutočnosť napokon nebola potvrdená, v týchto intenciách sa snažil vyriešiť spor zmierom tak, že uhradí 50% z uplatnenej istiny, resp. dokonca tri z piatich faktúr uplatnených žalobou. Priznanie nároku v celom rozsahu vrátane trov konania tak pokladá žalovaný za nespravodlivé, ale najmä odporujúce § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, čo podľa neho zakladá odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia. 8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a žalovaného zaviazal na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca s dôvodmi odvolania nesúhlasí a uvádza, že žalovaný len opakovane uvádza dôvody,
ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, pred ktorým neuniesol dôkazné bremeno. Ani v odvolaní nepreukázal, že žalobca vykonal dohodnuté služby s vadami a že tieto vady reklamoval. 9. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 03.03.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť a napadnuté rozhodnutie je v merite vecne správne. K uplatneným odvolacím námietkam odvolací uvádza nasledovné: 12. Existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. existenciu inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá má spočívať v nesprávnom presunutí dôkazného bremena poskytnutia služieb za mesiace december 2018 a január 2019 na žalovaného a nepreskúmateľnosti rozsudku pre nedostatok dôvodov (v ods. 9 odôvodnenia), odvolací súd nezistil. Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie ceny za upratovacie práce za obdobie september 2018 až január 2019, ktoré poskytoval žalovanému na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 19.12.2016, ukončenej dohodou strán k 31.01.2019. Obrana žalovaného voči uplatnenému nároku spočívala v tom, že mu z dôvodu vadného plnenia žalobcu vznikol nárok na zľavu z ceny poskytovaných služieb v súlade s § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka v rozsahu 50% ceny, ktorá má zodpovedať uplatnenému nároku žalobcu. Žalovaný tvrdil, že tento nárok z vád si u žalobcu uplatnil listom zo dňa 14.02.2019, z ktorého vyplýva, že vyjadril nespokojnosť s upratovacími službami a priebežne žalobcovi zasielal protokoly spokojnosti, v ktorých uvádzal, že s poskytovanými službami je nespokojný, prípadne menej spokojný a už v liste zo dňa 09.01.2019, ktorý bol návrhom na ukončenie zmluvného vzťahu, poukázal na čl. VII zmluvy, na základe ktorého si uplatnil primeranú zľavu z ceny na plnenie vo výške 50% zo sumy k vtedajšiemu dňu splatných faktúr. Zároveň má za to, že protokol spokojnosti plní funkciu písomnej reklamácie. 13. Odvolací súd konštatuje, že z takto uplatnenej procesnej obrany žalovaného nie je možné vyvodiť, že žalobca neposkytol žalovanému služby za celé obdobie september 2018 až január 2019, ale vyplýva, že tvrdil, že služby poskytoval s vadami a súd prvej inštancie teda správne skúmal, či žalovaný žalobcovi notifikoval vady a uplatnil nároky z vadného plnenia, teda správne skúmal, či „protokoly spokojnosti“ je možné posúdiť ako jednostranný právny úkon oznámenia a existencie vád. Odvolací súd odkazuje odvolateľa na obsah jeho vlastných procesných podaní a prednesov pred súdom prvej inštancie, keď žalovaný neuplatnil námietku neposkytnutia služieb v žiadnom z mesiacov, ktoré sú predmetom konania (september 2018 až január 2019). Súd prvej inštancie tak v odseku 9 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správne a jednoznačne uviedol, že žalovaný tak v komunikácii medzi stranami pred začatím pojednávania, ani následne počas súdneho konania nenamietal, že by upratovacie služby za mesiace december 2018 a január 2019 neboli poskytnuté vôbec, namietal len nedostatky pri dodávaní služieb a mal za to, že služby boli žalobcom dodané aj v mesiacoch december 2018 a január 2019 a žalovaný nepreukázal nedostatky pri dodaní služieb. Nakoľko žalovaný tvrdenie žalobcu, že upratovacie služby žalovanému poskytoval v období september 2018 až január 2019 nesporoval (uplatňoval len „zásadné pripomienky ku kvalite poskytovaných prác), súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní vychádzal z nesporných skutkových tvrdení strán a dôkazným bremenom oznámenia vád a existencie vád už z povahy takto uplatnenej obrany správne zaťažil žalovaného. Pokiaľ žalovaný námietku existencie inej vady odôvodňuje tiež poukazom na priebeh pojednávania dňa 08.09.2021, na tomto pojednávaní sa súd prvej inštancie pokúsil vyriešiť spor zmierom, pojednávanie bolo odročené bez otvorenia a bez meritórneho prejednania veci. Pre priebeh zmierovacieho konania procesné normy nestanovujú žiadne záväzné postupy, preto ani prípadné stanoviská strán prezentované v rámci vôle dospieť k dohode (zmieru), príp. aj súdu s cieľom primäť strany k dohode, a to ani v prípade, že by neboli totožné s následnými závermi súdu prijatými po prejednaní veci, nepredstavujú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Žalovaný ďalej namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že nepreukázal nedostatky pri dodaní služieb a nesprávny záver, že z predložených dôkazov nie je zrejmé, či oznámil žalobcovi vady, resp. či bola o nich spísaná reklamácia, nakoľko samotný protokol o spokojnosti plní funkciu písomnej reklamácie, z protokolov spokojnosti zákazníka za mesiace apríl, jún, júl, august, september, október a november roku 2018 a kontrolných listov upratovacích prác je podľa neho zrejmé, že upratovacie služby boli poskytnuté nekvalitne, z listu zo dňa 14.02.2019 je zrejmé, že bol s upratovacími službami nespokojný a tiež zo dňa 09.01.2019, ktorým navrhol ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 31.12.2018 a uplatnil si na základe čl. VII zmluvy primeranú zľavu vo výške 50% zo sumy k vtedajšiemu dňu splatených faktúr. Žalovaný v nadväznosti na nesprávne skutkové zistenia namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, ktoré má spočívať v nesprávnom závere súdu prvej inštancie v bode 10 rozsudku, že okrem písomných protokolov o spokojnosti upratovacích služieb mal byť povinný žalobcovi zasielať aj osobitné písomné reklamácie, považuje ho za neprípustný formalistický výklad zmluvy o poskytovaní upratovacích služieb zo dňa 19.12.2016. Ani tieto námietky odvolací súd neposúdil ako dôvodné. 15. Ustanovenie § 564 Obchodného zákonníka odkazuje pri vadách diela primerane na ustanovenia § 436 až 441 Obchodného zákonníka. Oznámenie vád je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, musí spĺňať náležitosti určitosti právneho úkonu, a to vo vzťahu k identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa prejavujú, popis vady musí spĺňať požiadavku nezameniteľnosti s inou vadou tak, aby bolo pre adresáta právneho úkonu zistiteľné, čo je predmetom jeho povinnosti z nárokov z vád (akú konkrétnu vadu objednávateľ právnym úkonom uplatňuje). Pre uplatnenie nárokov z vadného dodania diela v súdnom konaní je nevyhnutné, aby ich objednávateľ oznámil včas zhotoviteľovi (§ 562 ods. 2 Obchodného zákonníka), v opačnom prípade, nie je možné v súdnom konaní priznať objednávateľovi nároky z vád, ak protistrana v konaní pred súdom namietne, že jej vady neoznámil včas (k tomu viď. § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka). Lehota na oznámenie vád má charakter premlčacej lehoty. 16. Odvolací súd právne posúdenie článku VII. ods. 2 až 4 zmluvy súdom prvej inštancie považuje za správne, naviac uplatnená odvolacia námietka je v časti námietkou nesprávnych skutkových zistení. Z uvedeného zmluvného dojednania vyplýva dohoda zmluvných strán o postupe pri oznámení vád, ako aj uplatnení nárokov z vád tak, že reklamácie kvality a rozsahu upratovania je odberateľ povinný oznámiť bezodkladne zodpovednému zástupcovi dodávateľa. O reklamácii spíše zodpovedný zástupca dodávateľa záznam. V prípade odôvodnenej reklamácie má odberateľ právo požadovať odstránenie vád bezodkladne, ak je to zo strany dodávateľa možné, inak najneskôr do 48 hod. od ich oznámenia. Ak vady nemožno odstrániť, má odberateľ právo na primeranú zľavu z ceny. Reklamáciu dodávateľ neuzná a nie je povinný poskytnúť zľavu z ceny, ak nedostane možnosť odstrániť vady predmetu plnenia alebo odberateľ sám odstránil vady bez písomného súhlasu a vedomia dodávateľa. Právne posúdenie nároku na zľavu z ceny služby súdom prvej inštancie tak, že nárok by žalovanému patril len v prípade, ak by riadne u žalobcu reklamoval vady, o tých by žalobca spísal písomný záznam a až v prípade, ak by nedošlo k odstráneniu vád najneskôr do 48 hod. od ich oznámenia, je správne a korešponduje so zmluvou. Takéto konkrétne skutkové okolnosti však v konaní preukázané (a ani tvrdené) neboli. Rovnako žalovaný ničím nepreukázal skutkové tvrdenie, že „bol nútený dohodnúť sa zmluvne s iným zhotoviteľom (poskytovateľom služieb), aby tak zabezpečil odstránenie vád, t.j. riadne upratovanie a čistenie priestorov“. 17. Každý úkon bez ohľadu na jeho označenie je potrebné hodnotiť podľa jeho obsahu, avšak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že preberacie protokoly spokojnosti zákazníka majúce povahu dotazníka rozhodne ani posudzujúc ich obsah nie je možné považovať za riadne oznámenie vád postupom dojednaným v zmluve, ktoré by spĺňali náležitosti určitosti právneho úkonu vo vzťahu k identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa prejavujú a nároku z vád. Neurčitosť právneho úkonu nie je spôsobilé odstrániť subjektívne hodnotenie žalovaného, že bol žalovaný „spokojný“, „menej spokojný“, „nespokojný“ alebo „veľmi nespokojný“ s poskytnutými službami v konkrétnom mesiaci, vyznačením príslušného poľa v predtlači protokolu. Tlačivo obsahuje kolónku návrhy a pripomienky, kde v protokole za mesiac september 2018 je ale len všeobecne uvedené, že v dňoch 03.09 - 5.9.2018 nebola služba kompletná, avšak žiadne políčko nespokojnosti so službami žalovaný neoznačil, v protokole za mesiac október 2018 žalovaný neuviedol žiadne vady, za mesiac november 2018 pripomienky žalovaného síce uvedené boli, žalovaný však nepreukázal, splnenie postupu článku VII. ods. 2 až 4 zmluvy pre priznanie ním uplatneného nároku z vadného plnenia. Ani
prípadné vyjadrenie „menej spokojný“, „nespokojný“ alebo „veľmi nespokojný“ nie je možné považovať za popis vytýkanej vady tak, aby táto bola nezameniteľná s inou vadou ani z protokolov nevyplýva, že konkrétna vada by bola neodstrániteľná alebo že žalobca vadu neodstránil a ani uplatnenie žalovaným tvrdeného nároku z vád (50% zľava z ceny). Odvolací súd k obrane žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie dodáva, že napokon nepreukázal ani primeranosť ním uplatnenej zľavy práve vo výške 50% ceny. Ani právny úkon žalovaného Návrh na ukončenie zmluvného vzťahu dohodou predložený žalobcovi listom zo dňa 09.01.2019, v ktorom navrhol ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 31.12.2018 nie je spôsobilým dôkazom preukazujúcim existenciu neodstrániteľných vád, ani skutočnosť, že žalobca konkrétne uplatnené vady poskytnutej služby neodstránil, a tiež by ho napokon nebolo možné považovať vzhľadom na lehotu dojednanú v zmluve (48 hodín) za včasné oznámenie vád a uplatnenie nároku z vád. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie a právne posúdenie veci odvolací súd hodnotí ako správne. 18. Odvolací súd napokon ako nepreukázané vyhodnotil aj tvrdenie žalovaného v odvolaní, že z faktúr uplatnených v žalobe zaplatil 50%, priznanie nároku v celom rozsahu vrátane trov konania tak pokladá za nespravodlivé, ale najmä odporujúce § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, čo podľa neho zakladá odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia. V predloženom spise sa o zaplatení 50% faktúr uplatnených v žalobe nenachádza žiaden dôkaz. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na absolútne nekonzistentnú argumentáciu odvolateľa, keď v odvolaní následne uvádza, že “táto skutočnosť napokon nebola potvrdená“ a že sa snažil vyriešiť spor zmierom tak, že uhradí 50% z uplatnenej istiny, resp. dokonca tri z piatich faktúr uplatnených žalobou. Nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v merite a ani v rozhodnutí o trovách konania nie je možné založiť na záujme žalovaného nesplniť platobnú povinnosť voči žalobcovi v zmluvne dojednanej výške len z dôvodu, že sa spoliehal, že by mohol byť protistranou akceptovaný ním navrhovaný zmier v konaní pred súdom. Postup súdu prvej inštancie rozhodne nie je možné kvalifikovať ako nesprávne právne posúdenie veci. 19. Z vyššie vysvetlených dôvodov preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. 20. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 24. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).