Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/59/2024 1420204431 22. 01. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:1420204431.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu: Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu: NECTEL, spol. s r.o., Hrachová 18D, 821 05 Bratislava, IČO: 31 362 141, zastúpený: Advokátska kancelária Ettor & Niess s.r.o., Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, IČO: 55 471 081, proti žalovanému: S-PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08 Bratislava, IČO: 35 733 829, o zaplatenie 49.356,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-14Cb/97/2020-204 zo dňa 16.11.2023 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-14Cb/97/2020-204 zo dňa 16.11.2023 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 49.356,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 49.356,70 eur od 21.09.2018 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Odvolaním napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 49.356,70 eur s príslušenstvom, z titulu neuhradenia ceny za vykonanie diela - montážnych prác v objekte Digital park II, nájomný priestor ESET, fakturovaných faktúrou č. 9/1699/2018, splatnou dňa 20.09.2018. Práce boli odovzdané žalovanému 05.09.2018, pričom v ten istý deň boli stranami sporu podpísané aj dva osobitné súpisy prác a dodávok, ktoré žalobca v rámci uvedeného diela vykonal, a to na sumu 18.989,80 eur bez DPH a na sumu 30.366,90 eur bez DPH. Voči platobnému rozkazu č.k. 22Up/1110/2018 zo dňa 18.12.2018 podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že dielo bolo objednané s termínom dodania 30.06.2018, pričom žalobca ho odovzdal až 05.09.2018 bez potrebných príloh. Z dofakturácie diela, ktorého faktúru nevedie v účtovníctve, podľa žalovaného neboli odpočítané nedodané materiály a práce, ani uhradené platby za dielo. Neboli odpočítané ani výkony, ktoré bol nútený žalovaný zrealizovať. Na pojednávaní dňa 19.10.2023 žalovaný uviedol, že súčasťou objednávky zo dňa 29.05.2018 bol harmonogram prác, ktorý bol ako prílohy č. 1 neoddeliteľnou súčasťou objednávky a termín dodania prác mal byť 22.06.2018. Žalobca dodal nekompletné práce dňa 05.09.2018, čiže 75 dní v omeškaní, termín tak dodržaný nebol. Výška fakturovaných súm navyše nebola potvrdená ani odsúhlasená žalovaným. Keďže nedošlo k dohode o rozsahu diela, nedošlo podľa žalovaného ani k dohode o cene. Z predmetnej faktúry neboli odpočítané nedodané materiály a práce, ani predošlé uhradené faktúry neboli odpočítané z celkovej ceny diela, keďže toto bola záverečná finálna faktúra. Taktiež podľa žalovaného neboli zohľadnené výkony žalovaného pri dodaní prác, predovšetkým manažment prác, či preskupovanie profesií na
dokončovanie diela, doprava, dovoz a odvoz materiály a odpadu, uskladnenie sute a iné. Aj samotný investor dňa 08.08.2018 mal žalovanému doručiť email, v ktorom upozornil na nedorobky, pričom tento bol doručený aj žalobcovi. Žalobca bol ako subdodávateľ nominantom investora, spoločnosti ESET, žalovaný si ho nevyberal, len ho musel akceptovať. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to: faktúra č. 9/1699/2018 (č.l. 10 spisu), súpis vykonaných prác a dodávok - slaboprúd (č.l. 10), súpis vykonaných prác a dodávok - silnoprúd (č.l. 11), zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela z 05.09.2018 (č.l. 13), objednávka na El “ESET - Digital Park II 1. etapa“ zo dňa 29.05.2018 (č.l. 13), podací hárok č. EPH137509240 (č.l. 14), emailová komunikácia a upomienky zo dňa 27.09.2018 a 10.10.2018 (č.l. 16-17), odpoveď Finančného riaditeľstva SR na žiadosť o súčinnosť zo dňa 27.03.2019 (č.l. 35), emailová komunikácia zo dňa 11.10.2018 (č.l. 177), harmonogram postupu prác generálneho zhotoviteľa S-PROGRESS s.r.o. (č.l. 178), faktúra č. 6/1134/2018 so súpisom vykonaných prác (č.l.179), výpis z účtu o úhrade (č.l. 182), čestné vyhlásenie spoločnosti ESTE, spol. s r.o. zo dňa 19.09.2023. Súd nevykonal pôvodne navrhovaný žalobcom dôkaz, výsluch svedka U. X., nakoľko žalobca na pojednávaní dňa 19.10.2023 netrval na vykonaní tohto dôkazu. Medzi žalobcom a žalovaným bola na základe objednávky žalovaného zo dňa 29.05.2018 uzatvorená ústne zmluva o dielo, na základe ktorej žalobca pre žalovaného vykonal práce - montáž a dodávku elektroinštalácie. Časť vykonaných prác žalobca vyfakturoval faktúrou č. 9/1699/2018 vo výške 49.356,70 eur, splatnou dňa 20.09.2018. Žalovaný fakturovanú sumu neuhradil, čo odôvodnil odovzdaním diela v nekompletnom stave, s oneskorením, pričom z predmetnej faktúry neboli odpočítané nedodané materiály, práce, ani už vopred uhradené platby za dielo. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť žaloby. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 29.05.2018 žalobca poskytol žalovanému elektroinštalačné práce. Sporné bolo či žalobca pre žalovaného vykonal dohodnuté práce včas a v objednanom rozsahu, či boli práce riadne fakturované a či mu tak vznikol nárok na zaplatenie ceny za vykonané dielo. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi stranami sporu bola na základe objednávky žalovaného zo dňa 29.05.2018 uzatvorená ústne zmluva o dielo, predmetom ktorej boli elektroinštalačné práce na ESET - Digital Park II. Časť týchto prác žalobca vyfakturoval faktúrou č. 9/1699/2018 vo výške 49.356,70 eur. Prílohou faktúry bol súpis vykonaných prác a dodávok za činnosť slaboprúd vo výške 18.989,80 eur a za činnosť silnoprúd vo výške 30.366,90 eur. Predmetné súpisy boli žalovaným prebraté, čo mal súd preukázané z pečiatky a podpisu zo dňa 05.09.2018. To, že boli práce riadne vykonané, odovzdané žalobcom a prebraté žalovaným, mal súd preukázané zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 05.09.2018, kedy bolo preberacie konanie ukončené, pričom za žalovaného tieto práce prebral P.. P. U., ktorý ako technický riaditeľ žalovaného podpisoval aj súpisy vykonaných prác a taktiež samotnú objednávku. Súčasťou zápisu bolo aj vyhlásenie žalovaného, že vykonané dielo prebral v plnom rozsahu od žalobcu ako dodávateľa, pričom ako vada a nedorobok bolo uvedené len neosadenie zásuviek v recepčnom pulte z dôvodu chýbajúceho recepčného pultu, čo však nemožno počítať na ťarchu a zodpovednosť žalobcu, keďže v danom čase recepčný pult ešte nebol dodaný iným dodávateľom, čo potvrdil aj sám žalovaný, pričom žalobca tieto práce vykonal dodatočne a nie sú súčasťou žalovanej faktúry. To, že žalovaný nenamietal a odsúhlasil fakturovanú cenu diela taktiež vyplýva z predložených súpisov prác a dodávok, kde bola cena za jednotlivé množstvo prác a dodávok riadne uvedená a žalovaným odsúhlasená. Súd neprihliadol na obranu žalovaného uvedenú v odpore a na pojednávaní, v zmysle ktorej tvrdil, že dielo bolo odovzdané nekompletne s oneskorením a neboli z predmetnej faktúry odpočítané nedodané materiály a práce, ako ani odpočítané už zaplatené práce, nakoľko tieto tvrdenia žalovaný nijak nepreukázal. Žalovaný navyše v odpore uviedol, že faktúru neeviduje v účtovníctve, avšak z odpovede Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27.03.2019 na žiadosť o súčinnosť vyplýva, že tak žalobca ako žalovaný predmetnú faktúru č. 9/1699/2018 evidujú v účtovníctve a uviedli ju vo svojich kontrolných výkazoch. To, že boli práce riadne vykonané bez vád vyplýva tak zo súpisu prác, ako aj z už vyššie uvedenej zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 05.09.2018, v zmysle ktorej žalovaný prebral práce v plnom rozsahu a taktiež potvrdil, že práce zodpovedajú dohodnutým zmluvným podmienkam a boli vykonané v súlade s platnými právnymi predpismi, požiadavkami objednávateľa a v požadovanej kvalite a rozsahu. To, že práce boli dodané včas, má súd preukázané zo skutočnosti, že žalovaný nikdy pred začatím súdneho konania nenamietal oneskorené dodanie prác, práce bez námietok prebral v plnom rozsahu (viď zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 05.09.2018) a ani v zápise z preberacieho konania neuviedol omeškanie s dodaním prác. Z predloženého harmonogramu k objednávke síce vyplýva, že práce mali byť pôvodne dodané v skoršom termíne, ale zároveň z neho vyplýva, že žalobca dodával práce, ktoré boli viazané na iné práce, ktoré museli byť vykonané inými subdodávateľmi pred dodaním prác a služieb žalobcu, pričom žalovaný nepreukázal, že by práce, ktoré mal vykonať žalobca bolo možné vykonať skôr, resp. bez omeškania v zmysle priloženého harmonogramu. Pokiaľ mal žalovaný za to,
že práce neboli riadne a včas vykonané, mal možnosť ich reklamovať, prípadne si uplatniť niektorý z nárokov vyplývajúcich z oneskoreného dodania diela, čo však žalovaný nespravil. Súd taktiež nemohol prihliadnuť na tvrdenia žalovaného, že z predmetnej faktúry neboli odpočítané nedodané materiály a práce, resp. práce, ktoré si mal žalovaný spraviť sám, keďže tieto neboli žalovaným nijak bližšie špecifikované, vyčíslené ani preukázané. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Práce, ktoré mal žalobca v zmysle ústne uzatvorenej zmluvy o dielo spraviť boli riadne vykonané, žalovaným prevzaté, a tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie faktúry č. 9/1699/2018 vo výške 49.356,70 eur. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s úhradou fakturovanej ceny, súd mu v zmysle cit. ust. zákona uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade so žalobnou žiadosťou odo dňa 21.09.2018, t.j. dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. 3. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) CSP, ktoré odôvodnil najmä nasledovne: Žalobca svoj právny nárok uplatnený v Žalobe opieral predovšetkým o faktúru č. 9/1699/2018 splatnou 20.09.2018 vystavenú na sumu 18.989,80 EUR a 30.366,90 EUR(ďalej len „Sporná faktúra“) a o skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo podľa jeho názoru k uznaniu záväzku v zmysle § 407 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“).Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany poukázal na právny názor, v zmysle ktorého samotné plnenie na faktúru nie je možné bez ďalšieho povaľovať zp uznanie záväzku. Takýto právny názor je podporený aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 15.03.2006, sp. zn. 32 Odo/276/2005 a rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28.06.2011, sp. zn.: 1336/2010.Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodovaní stotožnil len s názorom žalobcu, ktorý si jednostranne osvojil a bez ďalšieho ho nijakým spôsobom bližšie neodôvodnil, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Počas konania došlo k niekoľkým vadám, v dôsledku ktorých bolo porušené rovnaké postavenie žalobcu a žalovaného v spore, a to na úkor žalovaného. Nižšie uvedené vady mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Fotokópiu Objednávky a ani Odovzdávajúci a preberací protokol s podpismi oboch konateľov (podľa výpisu z ORSR-iba takéto konanie je menom spoločnosti záväzné) do súdneho spisu nezaložil. Objednávka, ani ústna dohoda - zmluva o dielo platne uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorá by bola právnym titulom žalovaného nároku, neexistuje. Žalobca do súdneho spisu nezaložil žiadnu platnú Objednávku, alebo Zmluvu o dielo. Nie je sporným, že nekompletné súpisy prác neboli podpísané oprávnenou osobou, že nedeliteľnou súčasťou bol jednoznačne harmonogram prác. Nie je sporným, že žalobca bol s nekompletným odovzdaním prác v rozsiahlom omeškaní 75 dní, čiže podľa § 537 ods. 1 Obz. dielo nevykonal v dohodnutom čase, že tieto tvrdenia žalovaný riadne preukázal a konkretizoval, že za žalobcu žalovaný vykonal množstvo riadne preukázaných výkonov, že bez výkonov žalovaného, ktoré boli v konaní zdôvodnené, by dielo nebolo schopné užívania, že práce nezodpovedali kvalite, množstvu a neboli vykonané v dohodnutom čase, že nielen žalovaný, ale aj investor ako konečný užívateľ emailom reklamoval kvalitu a dodávky prác žalobcu, čo bolo v konaní riadne preukázané mailovou komunikáciou žalovaného aj investora, že žalobca nepredložil súpisy prác na odsúhlasenie, ale iba zaslal faktúru bez odsúhlasenia prác a dodávok oprávnenou osobou, že žalobca neodpočítal z faktúry žalovaným dodané materiály, práce, služby a ani neodpočítal, už uhradené predchádzajúce faktúry, že žalobca nespravil celkovú sumarizáciu prác, ale iba bez odsúhlasenia odoslal ďalšie dielčie faktúry, že uvedené skutočnosti sú obsahom stavebného denníka. Súd prvej inštancie však v rozpore s § 220 ods. 2 CSP nevysvetlil jasne a výstižne ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil dôkazy a prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Žalovaný napadol platnosť dodacieho listou z dôvodu, že je evidentné, že nebol podpísaný osobami, ktoré sú oprávnené konať za žalovaného a ani podpismi konateľov žalovaného. V mene spoločnosti sú záväzné iba oba podpisy konateľov. Súd prvej inštancie zobral do úvahy iba skutkové tvrdenia žalobcu, vykonal dokazovanie iba listinnými dôkazmi predloženými žalobcom. Spornú faktúru odmietli a neuznali. Rozsudok Súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave zmenil Rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. B4-14Cb/97/2020-204 zo dňa 16.novembra 2023 tak, že žalobu zamietne a rozhodne, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne osobitným rozhodnutím. 4. Žalobca sa k podanému odvolaniu uviedol, považuje rozsudok za vecne správny a riadne odôvodnený a ako taký za zákonný. V časti II. Odvolania žalovaný namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka zo strany súdu, čím odôvodňuje existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Uvedená námietka žalovaného je však celkom zjavne nedôvodná
(žalovaný zrejme prebral túto námietku z podania, ktoré podával v inej právnej veci), keďže žalobca vo svojej žalobnej argumentácii nepoukazoval na aplikáciu ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a aplikácii tohto ustanovenia sa nevenoval ani súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku (keďže na to nemal dôvod). Logicky teda nemohlo dôjsť k nesprávnej aplikácii tohto ustanovenia zo strany súdu prvej inštancie. V časti III. Odvolania namieta, že v konaní nebola predložená objednávka a odovzdávací/preberací protokol, ktoré by boli podpísané obomi konateľmi žalovaného, z tohto dôvodu podľa žalovaného žiadny obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a žalovaným neexistoval. V konaní nebolo sporné, že k uzatvoreniu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným došlo. Rovnako nebolo sporné, že žalobca dodal na základe uzatvorenej zmluvy žalovanému plnenie. Uvedené vyplýva z odporu podaného žalovaným, ale aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.10.2023, v ktorej je zachytené, že súd prvej inštancie tieto skutočnosti na základe tvrdení strán sporu považuje za nesporné. Dôkazom toho, že predmetná zmluva vznikla, je napokon aj skutočnosť, že žalovaný časť prác a dodávok dohodnutých touto zmluvou aj riadne žalobcovi uhradil (faktúra č. 6/1134/2018, vystavená dňa 12.06.2018, na sumu 61.942,40 EUR so splatnosťou dňa 26.06.2018, uhradená dňa 26.06.2018). Žalovaný v priebehu konania nikdy nenamietal, že by zmluva medzi ním a žalobcom platne nevznikla z dôvodu, že nebola uzatvorená v písomnej forme a podpísaná obomi konateľmi spoločnosti žalovaného. Toto skutkové tvrdenie je teda novotou, ktorá nebola uplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie (práve naopak, v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný tvrdil opak) a z tohto dôvodu nemôže byť v zmysle ustanovenia § 366 CSP v odvolacom konaní uplatnené. Z tohto dôvodu žalobca navrhuje, aby na neho odvolací súd vôbec neprihliadal. K tvrdeniam žalovaného, ktorých výpočet je uvedený v bode 9 časti III. Odvolania, a ktoré tento považuje za nesporné, žalobca uvádza, že mu nie je zrejmé, na základe čoho žalovaný dovodil ich nespornosť. Súd prvej inštancie ustálil tvrdenia a skutočnosti, ktoré boli medzi stranami nesporné, na pojednávaní dňa 19.10.2023. Žalobca popiera, že by tvrdenia uvedené v bode 9 časti III. Odvolania boli nesporné, v podstate všetky sú tvrdeniami žalovaného, ktoré žalobca popieral a popiera, a tvrdeniami, ktoré neboli v konaní ničím preukázané. Odhliadnuc od uvedeného tiež nie je zrejmé, aký vzťah má tento výpočet tvrdení žalovaného k odvolacím dôvodom vymedzeným žalovaným v Odvolaní. V časti IV. Odvolania žalovaný tvrdí danosť odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, pričom ale neuvádza, aké dôkazy, ktoré boli navrhnuté, súd prvej inštancie nevykonal. Žalobca je presvedčený, že také dôkazy neexistujú, nakoľko žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a dôkazy, ktoré navrhol žalobca, boli všetky (s výnimkou dôkazu výsluchom svedka X., na vykonaní ktorého žalobca netrval, keďže ho považoval za nadbytočný) súdom prvej inštancie vykonané. Ak žalovaný v tejto časti namieta (bez zjavnej väzby na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP) platnosť dodacieho listu, resp. dokumentov, ktoré v mene žalovaného podpisoval P.. P. U., z dôvodu, že tieto neboli podpisované konateľmi spoločnosti žalovaného, tak žalobca v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, že P.. P. U. bol oprávnený vo veciach týkajúcich sa tejto zákazky konať v mene žalovaného nebola v konaní sporná (nakoľko táto osoba podpisovala v mene žalovaného objednávku, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému plnenie, rovnako podpisovala súpis prác pri faktúre č. 6/1134/2018, vystavenej dňa 12.06.2018, na sumu 61.942,40 EUR, ktorá bola žalovaným uhradená dňa 26.06.2018 a podpisovala v mene žalovaného aj zápis o prevzatí a odovzdaní diela v septembri 2018). Žalovaný nenavrhol vykonať v tomto konaní žiadne dôkazy, nie je teda zrejmé, aké skutočnosti mohli vyplývať z dôkazných prostriedkov navrhnutých žalovaným. Ak žalovaný v tejto časti svojho podania tvrdí, že faktúru, ktorou bola vyúčtovaná žalovaná suma, neuznal a odmietol, žalobca poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie vykonal dopyt na Finančné riaditeľstvo SR a z odpovede tejto inštitúcie vyplynulo, že žalovaný si predmetnú faktúru riadne zaevidoval do svojho účtovníctva a výkazu pre DPH, čo jednoznačne vyvracia jeho tvrdenia, že túto faktúru odmietol a neuznal. Odhliadnuc od uvedeného, v konaní bolo preukázané, že vznikol zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a že na základe tohto zmluvného vzťahu došlo k dodaniu plnenia zo strany žalobcu žalovanému. Právnym dôvodom žalobou uplatneného nároku je teda odplata za plnenie dodané podľa zmluvy, nie faktúra, ktorou bola táto odplata vyúčtovaná. Žalovanému sa v konaní nepodarilo vyvrátiť tvrdenia žalobcu (podložené dôkazmi) o tom, že k vzniku nároku na zaplatenie žalovanej sumy došlo, dôsledkom čoho bol neúspech žalovaného v konaní. Ak žalovaný namieta, že súd prvej inštancie neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, žalobca k tomu uvádza, že jediným dôkazom, ktorý bol navrhnutý a súd prvej inštancie ho nevykonal, bol dôkaz navrhnutý žalobcom a išlo o výsluch svedka X.. Tento však súd nevykonal z dôvodu, že žalobca na jeho vykonaní netrval, keďže považoval jeho vykonanie za nadbytočné. Žalobca opakovane uvádza, že žalovaný nenavrhol v konaní vykonať ani jediný dôkaz, nie je teda zrejmé, v čom má spočívať námietka žalovaného, že súd v odôvodnení Rozsudku neuviedol, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Sumarizujúc žalobca uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným v Odvolaní nie je daný, v dôsledku čoho je jeho
odvolanie v celom rozsahu nedôvodné. Žalobca je presvedčený, že účelom podaného Odvolania ani nie je snaha žalovaného o náležité preskúmanie jeho odvolacej argumentácie odvolacím súdom, ale výlučne odďaľovanie právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v tejto veci. Takýto účel sledovaný žalovaným bol zrejmý aj z prístupu žalovaného k predmetnej veci počas celého konania pred súdom prvej inštancie, a tento prístup žalovaný ďalej uplatňuje aj v odvolacom konaní. Žalobca má za to, že podané odvolanie celkom zjavne slúži na zneužitie práva a na svojvoľné a bezúspešné bránenie práva žalovaného, ktoré vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Inak si žalobca totiž nevie vysvetliť, že základnou (v poradí prvou uvedenou) odvolacou námietkou je poukaz žalovaného na nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení Rozsudku vôbec neaplikoval (a ani nemal dôvod, keďže na toto ustanovenie nepoukazoval ani žalobca v rámci svojej žalobnej argumentácie), ďalšou zásadnou odvolacou námietkou žalovaného je námietka neexistencie zmluvy, pričom v konaní bola existencia zmluvy súdom posúdená na základe skutkových tvrdení strán konania ako nesporná, ďalšou odvolacou námietkou je námietka, že P.. P. U. nebol oprávnený konať v mene žalovaného, pričom táto skutočnosť nebola medzi stranami v konaní pred súdom prvej inštancie sporná a že žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nevychádzal z dôkazných prostriedkov navrhnutých žalovaným, resp. dôkazy ním navrhnuté nevykonal, za stavu, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie žiadne dôkazy vykonať nenavrhol. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalobcu v rozsahu 100%. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.1.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.1.2025. 6. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 8. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 9. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka: Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. 10. Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/39560/1/2/ASPI%253A/513/1991%20Zb.%2523554.2> a <https://www.aspi.sk/products/lawText/1/39560/1/2/ASPI%253A/513/1991%20Zb.%2523554.4>, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo. 11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého Rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu, odvolania, vyjadrení v odvolacom konaní - dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne meritórne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a na odôvodnenie odkazuje. Súd prvej inštancie vychádzal z vykonaného dokazovania a správne ustálil, že
žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Ďalšie dokazovanie by bolo v rozpore s čl. 17 CSP a teda nadbytočné a nehospodárne, nakoľko skutkový stav je spoľahlivo zistený. Odvolací súd po preskúmaní sporu v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia uvádza: 12. K argumentácií odvolateľa založenej na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky, preto nie je možné konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu spojeného s porušením práva na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že predmetný odvolací dôvod nie je v danom prípade opodstatnený. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, z ktorých vyvodil svoje právne závery. 13. Z odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie mal vychádzať najmä z faktúry a uznania záväzku, a na uvedenom podklade zaviazať žalovaného na plnenie v zmysle výroku rozsudku. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko súd prvej inštancie podrobne vysvetlil dôvodnosť žalobou uplatňovaného nároku. Súd mal dôvodne za preukázané, že žalovaný vykonané dielo prebral od žalobcu v plnom rozsahu tak, ako je uvedené v ods. 11. odôvodnenia rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný nenamietal a odsúhlasil fakturovanú cenu diela, pričom uvedené vyplýva zo súpisov prác a dodávok, kde bola cena za jednotlivé množstvo prác a dodávok riadne uvedená a odsúhlasená žalovaným. Súd prvej inštancie nekonštatoval, že nárok priznal ako uznanie záväzku na strane žalovaného. 14. Súpis vykonaných prác a dodávok v cene 18.989,80 EUR bez DPH ako aj 30.366,90 EUR bez DPH je podpísaný dodávateľom aj odberateľom, pričom zrozumiteľne vymedzuje druh dodania, množstvo ako aj cenu. V zápisnici o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 5.9.2018 je výslovne uvedené, že objednávateľ dielo preberá v plnom rozsahu, pričom z vyjadrenia FR SR zo dňa 27.3.2019 (č.l. 35) vyplýva, že žalovaný faktúru č. 9/1699/2018 uviedol v kontrolnom výkaze. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že došlo k riadnemu dodaniu objednaného diela žalobcom žalovanému, nakoľko to vyplýva zo zápisnice odovzdaní a prevzatí diela, súpisu vykonaných prác a dodávok, faktúry, objednávky (č.l. 10 až 13). Vzhľadom na preukázané dodanie diela, schválenie súpisov vykonaných prác a dodávok, preukázanie objednávky ako aj evidovanie faktúry v účtovníctve žalovaného, je podľa názoru odvolacieho súdu spoľahlivo preukázaná existencia platnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu, na základe ktorej došlo k vykonaniu a odovzdaniu diela, ktoré nebolo riadne a včas zaplatené. 15. Žalobca zároveň súdu preukázal úhradu ďalšej faktúry č. 6/1134/2018 na sumu 61.942,40 EUR na základe objednávky zo dňa 29.5.2018 s platbou zo dňa 26.6.2018 so súpisom vykonaných prác a dodávok odsúhlaseným dňa 31.5.2018 (č.l. 179-182), čiže nie je sporné, že k zhotovovaniu diela na základe objednávky žalobcu došlo a vykonávané dielo bolo priebežne aj platené.
16. K sporeniu platnosti zmluvy je potrebné zároveň uviesť, že žalovaný v odvolacom konaní uvádza neprípustné novoty podľa § 366 CSP, ktoré tvrdenia mohol namietať už v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak nestalo sa tak. Vzhľadom na uvedené neobstoja odvolacie námietky odvolateľa ohľadom neexistencie zmluvy, resp. neexistencie platnej objednávky a odovzdávacieho protokolu. Odvolateľ v odpore platnosť zmluvy nenamietal, uzatvorenie zmluvy o dielo po podaní odporu bolo nesporné (č.l. 28). 17. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, vychádzal zo skutočností sporných a nesporných a dospel k správnemu záveru o dôvodnosti žaloby, pričom nemožno konštatovať, že nesprávne vychádzal z uznania záväzku žalovaným, nakoľko súd vykonal riadne dokazovanie pre prijatie záveru o dôvodnosti žaloby, pričom správne posúdil okolnosti vzniku zmluvy, záväzkov, splnenia záväzku na strane zhotoviteľa ako aj vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela. Súd prvej inštancie nevychádzal iba z faktúry, ale vykonaného dokazovania listinami, ktoré špecifikoval v ods. 6 rozsudku. 18. Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by zmluva o dielo nemala byť platná, nakoľko je zrejmé, že žalovaný čiastočnú úhradu i keď inej súvisiacej faktúry vykonal, zmluvné strany boli súčinné pri zhotovovaní diela, keďže si odsúhlasili vykonané dodávky aj prevzatie diela, pričom zo strany žalovaného nebolo náležite preukázané, že dielo neobjednal, neodsúhlasil dodávky, resp. splnenie záväzku zo strany žalobcu. Z konania žalovaného súd správne dospel záveru, že žalovaný si dielo objednal a teda nebolo potrebné na úspešnosť žaloby preukázať existenciu písomnej zmluvy o dielo alebo objednávky, ktorú by museli podpísať priamo konatelia. Existencia dohody, ktorá by vyžadovala podpis konateľov na objednávke, súpise vykonaných prác a dodávok nebola preukázaná, pričom vzhľadom na preukázaný skutkový stav nebolo dôvodné sa domnievať, že obchodný riaditeľ nie je oprávnený vo veci konať za žalovaného, ani že žalovaný s úkonmi obchodného riaditeľa nesúhlasí. 19. Odvolací súd na podklade odvolania nezistil žiadne porušenie princípu rovnosti strán sporu. Z odvolacích námietok nevyplýva, ktorý nevyhnutný dôkaz súd nevykonal, resp. že vykonal dokazovanie iba listinami predloženými žalobcom. Zo súdneho spisu odvolací súd nezistil pochybenia súdu pri dokazovaní listinami, strany sporu mali možnosť predkladať návrhy na vykonanie dokazovanie a súd sa s navrhnutými dôkazmi vysporiadal, tieto vyhodnotil zrozumiteľne a určito, teda nejde o poskytnutie ochrany svojvoľnému uplatňovaniu práva, ako uvádza nesprávne odvolateľ. Odvolateľ neuviedol, ktorý konkrétny dôkaz ním navrhnutý, na ktorom by trval, súd nevykonal. 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a to aj vo výroku o úrokoch z omeškania, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody žalovaného. 21. Keďže súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní, odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako správny. 22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., tak, že v konaní bol úspešný žalobca, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2, C.s.p. súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20240701>. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).