Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/3/2025 1422201570 18. 02. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1422201570.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Program4you.de, s.r.o., so sídlom Tranovského 15, 841 02 Bratislava, IČO: 35 798 521, zastúpený: Mgr. Jakub Horváth, advokát so sídlom Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 54 548 004, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 1.969,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-10Cb/7/2022 - 109 zo dňa 24.9.2024 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č. k. B4-10Cb/7/2022 - 109 zo dňa 24.9.2024 v napadnutom výroku I a súvisiacom výroku II potvrdzuje. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. B4-10Cb/7/2022 109 zo dňa 24.9.2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) vo výroku I zastavil konanie, vo výroku II súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania a vo výroku III žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 49,- Eur. 2. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 20.4.2022 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1.969,98 Eur s príslušenstvom. Žalovaný sa k uvedenej žalobe vyjadril, keď uviedol, že žalovaný bol v žalobe nesprávne označený a poukázal na procesnú subjektivitu strán sporu a dodal, že túto subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý v zmysle práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva. Žalovaný tiež poukázal na zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve a uviedol, že pobočka poisťovne z iného členského štátu je organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu umiestnená na území SR a teda žalobcom označený žalovaný, ako pobočka poisťovne z iného členského štátu t. j. organizačná zložka podniku zahraničnej osoby aj napriek skutočnosti, že je zapísaná v Obchodnom registri v zmysle § 7 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) nie je nositeľom právnej subjektivity a procesnej subjektivity, pričom organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, nakoľko subjektom všetkých právnych vzťahov je zahraničný subjekt. Keďže žalovaný nie je nositeľom procesnej subjektivity, žalovaný zastáva názor, že sa jedná o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky v zmysle § 161 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a preto by mal súd prvej inštancie konanie v zmysle § 62 CSP zastaviť. 3. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval § 18 ods. 1 a ods. 2 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 7 ods. 1 a ods. 2, § 21 ods. 1 až ods. 4 ObZ v spojení s § 61 ods. 1, § 62, § 161 ods. 1 a ods. 2 CSP a konštatoval, že súd kedykoľvek v priebehu konania prihliada na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca označil žalovaného, ako Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, pričom takto označený subjekt nemá ani procesnú subjektivitu. Spôsobilosť byť účastníkom konania v obdobných prípadoch má zahraničná fyzická alebo právnická osoba, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky právnickej osoby a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že konane od počiatku trpí vadou, absenciou procesnej subjektivity označeného žalovaného, pričom túto vadu nemožno odstrániť a súd prvej inštancie musel konanie podľa § 161 ods. 2 CSP zastaviť. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a rozhodol, že vzhľadom na to, že žalobca zavinil zastavenie konania tým, že podal žalobu proti subjektu, ktorý nemá procesnú subjektivitu, vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania, avšak keď označený žalovaný nemá právnu a ani procesnú subjektivitu, súd prvej inštancie náhradu trov konania žalovanému nepriznal. 4. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku I podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1, písm. b), písm. d) CSP, nakoľko sa domnieva, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, že procesná nespôsobilosť žalovaného, ako údajný neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, je v skutočnosti odstrániteľnou vadou žaloby a taktiež, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil napadnuté uznesenie, úplne odignoroval vyjadrenie žalobcu, v ktorom žalobca kvalifikovaným spôsobom spochybnil správnosť záverov o existencii nedostatku podmienky konania v podobe procesnej nespôsobilosti žalovaného a teda spochybnil danosť predpokladov na zastavenie konania (s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR). Žalobca ďalej uviedol, že záver o údajnej existencii neodstrániteľnej vady procesnej podmienky na strane žalovaného, je záver neudržateľne formalistický, kategoricky nesprávny a v rozpore s konštantnou judikatúrou Ústavného súdu SR. Z obsahu žaloby a k nej priložených listinných dôkazov a verejných registrov jednoznačne vyplýva, že od samého začiatku je žalovaným práve Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956 a jeho prvotné označenie žalobcom prostredníctvom príslušnej organizačnej zložky žalovaného bolo iba zrejmou nesprávnosťou, ktorej odstránenie si vo všeobecnosti, podľa žalobcu, nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu a žalobca navyše túto vadu sám iniciatívne odstránil vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 28.8.2022. Žalobcom nesprávne označený subjekt môže byť z povahy veci organizačnou zložkou vždy práve iba jednej právnickej osoby - v danom prípade žalovaného. Podľa žalobcu je preto úplne vylúčené, že by pripadala do úvahy aj iná právnická osoba, s ktorou by mohlo dôjsť k zámene v dôsledku takejto nedôslednej identifikácie strany sporu pomocou organizačnej zložky. Absurdnosť záverov súdu prvej inštancie dokresľuje podľa žalobcu aj fakt, že na žalobu, v ktorej bol takto nesprávne označený údajne neexistujúci subjekt, riadne odpovedal práve subjekt žalovaného v zastúpení svojej organizačnej zložky a údaje o ňom boli uvedené aj v päte príslušných listín doručených organizačnou zložkou žalovaného súdu. Žalobca preto uzavrel, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie (nezaslanie výzvy na odstránenie vád žaloby) preto nedošlo k vecnému prejednaniu žaloby, čo má za následok, že súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k odmietnutiu spravodlivosti a porušenia práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca sa vo svojom odvolaní tiež vyjadril k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého uznesenia, keď dodal, že v napadnutom uznesení úplne absentuje akákoľvek zmienka o vyjadrení žalobcu zo dňa 9.7.2024 a o argumentácii v ňom uvedenej, ktorá sa venovala téme nesplnenia podmienok na zastavenie konania s poukazom na právne závery rozhodnutia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 302/2021. Žalobca tak nemá ako vedieť, či sa súd prvej inštancie vôbec s touto argumentáciou oboznámil a ak aj áno, akými úvahami sa spravoval, keď ju (vrátane právneho názoru Ústavného súdu SR v totožnej veci) nepovažoval za priliehavú pre toto konanie. Žalobca je preto názoru, že napadnuté uznesenie je zmätočné pre jeho nedostatočné odôvodnenie a preto je nepreskúmateľné a arbitrárne, čím taktiež znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. K odvolaniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v odvolaní a aj naďalej je názoru, že nesprávne označenie žalovaného nie je iba zrejmou nesprávnosťou a vadou žaloby podľa § 129 CSP, ale je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky podľa § 161 ods. 2 CSP. Tvrdenia žalobcu o zhojení takejto vady v súlade s ustanoveniami CSP sú v rozpore
s princípmi, ako aj ustanoveniami CSP. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne poukázal na niektoré skutkové tvrdenia, ktoré produkoval už vo svojom vyjadrení k žalobe a poukázal na rovnaké ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a Civilného sporového poriadku použité v napadnutom uznesení a uviedol, že žalobcom označená žalovaná pobočka poisťovne z iného členského štátu nie je ani fyzickou a ani právnickou osobou a ktoré nie je nositeľom právnej a procesnej subjektivity a nie je spôsobilým účastníkom konania, keďže subjektom všetkých právnych vzťahov je zahraničný subjekt. Zápisom organizačnej zložky do obchodného registra nezakladá vznik jej právnej subjektivity. Žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení touto procesnou podmienkou na strane sporovej strany zaoberal, pričom bolo jeho zákonnou povinnosťou na ňu prihliadať už na začiatku, ako aj počas celého konania ex offo. Žalovaný preto zastáva názor, že spôsobilosť byť účastníkom konania je procesnou podmienkou, ktorú súd skúma z úradnej povinnosti a jej nedostatok vždy vedie k zastaveniu konania a je to nedostatok neodstrániteľný (§ 161 ods. 2 CSP) a preto sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý súd prvej inštancie aj náležite odôvodnil a konanie správne zastavil. Na základe uvedeného preto žalovaný žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 34 CSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 379 CSP a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 11. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 12. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). 13. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 14. Procesná subjektivita predstavuje procesnú podmienku sporovej strany, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania a ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. V konkrétnostiach treba rozlišovať, či sporová strana nemá procesnú subjektivitu od samého začiatku konania, alebo ju v priebehu konania stratí. 15. Zo žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči subjektu označenému ako Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zaplatenia celkovej sumy 1.969,98 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Takto označený žalovaný je organizačnou zložkou zahraničnej osoby: Generali Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, čo nepochybne vyplýva z verejne prístupného obchodného registra. 16. Organizačná zložka koná vždy iba v mene tejto zahraničnej právnickej osoby, ktorá, na rozdiel od organizačnej zložky, má procesnú subjektivitu. Organizačná zložka musí v obchodnom styku používať obchodné meno podnikateľa a dodatok, že sa jedná o organizačnú zložku, pretože napriek zápisu
do obchodného registra nezískava procesnú subjektivitu a toto postavenie nezískava ani zápisom do Obchodného registra. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že pobočka poisťovne z iného členského štátu nemá právnu a ani procesnú subjektivitu a to, že organizačná zložka právnickej osoby je zapísaná na území Slovenskej republiky do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka má spôsobilosť na práva a povinnosti, teda procesnú spôsobilosť byť stranou sporu. Procesnú spôsobilosť byť stranou sporu má podľa Obchodného zákonníka len zahraničná právnická osoba, nie jej organizačná zložka. Odvolací súd súhlasí s tým, že v danom prípade sa jedná o neodstrániteľný nedostatok žaloby týkajúci sa označenia žalovaného, preto bol správny postup súdu prvej inštancie, keď vyhodnotil procesnú situáciu v konaní ako stav, kedy absentuje splnenie jednej zo základných procesných podmienok konania, ktorou je existencia procesnej subjektivity podľa § 61 CSP a konanie zastavil. Procesná subjektivita strán sporu predstavuje procesnú podmienku, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania a nedostatok procesnej subjektivity tvorí neodstrániteľnú vadu konania, ktorej následkom je obligatórne zastavenia konania. 17. Nakoľko ide o neodstrániteľnú vadu konania, súd v tomto prípade nevyzýva na odstránenie vád podania. Nedostatok procesnej subjektivity nemožno konvalidovať ani opravou označenia žalovaného, ktoré mienil dosiahnuť žalobca svojím podaním zo dňa 9.7.2024. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 124/2007 zo dňa 20.5.2008, v ktorom konštatoval nespôsobilosť odštepného závodu a organizačnej zložky podniku byť účastníkom občianskeho súdneho konania, kedy uviedol, že „Odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Preto (vychádzajúc z vyššie uvedeného), pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania súd zastaví konanie vtedy, ak je nepochybné, že za účastníka konania bol označený len odštepný závod. Rovnako to platí aj v prípade, keď právnická osoba má inú organizačnú zložku, ktorá sa podľa zákona povinne zapisuje do príslušného obchodného registra.“ Taktiež odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 54/2011 zo dňa 30.11.2011, v ktorom uviedol, že „spôsobilosť byť účastníkom konania má iba zahraničná fyzická alebo právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra“. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcom označený žalovaný v čase podania žaloby nemal procesnú subjektivitu. 18. K návrhu na opravu označenia sporovej strany súd poukazuje taktiež na už ustálenú súdnu prax, že ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu (nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania), nemôže súd pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť (R 45/2003). „Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa paragrafu 43 OSP, pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti ( ZSP 49/2001).“ 19. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie, v konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať. Obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Z dôvodu, že nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu (na strane žalovaného) v čase začatia konania je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania, súd prvej inštancie v napadnutom uznesení správne konanie zastavil; odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 20. Ako už bolo odvolacím súdom uvedené, žalovaný nemá procesnú subjektivitu, nie je nositeľom procesných práv ani povinností; medzi ním a žalobcom nevznikajú žiadne procesnoprávne vzťahy a ako strane, ktorá nemá právnu subjektivitu mu nemohol vzniknúť ani nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto v súlade s § 262 a 256 ods. 1 CSP žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d) a písm. e) CSP).