Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/46/2025 z 29. 4. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 9Co/46/2025 1424200200 29. 04. 2025 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2025:1424200200.2

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : RINNERS.SK s.r.o., Klenová 1687/8, Bratislava IČO: 35887672, zastúpeného ANIKO GOGH advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, IČO: 53769627, proti žalovaným : 1. K.. Z.. Y. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, F., 2. K.. Z.. K. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. XA, F., 3. Y.. (S.) C. H., T.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. V. XXXX/X, F., žalovaní 1, 2, 3 zastúpení : Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárová 83, Bratislava, IČO: 47232765, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o určenie žaloby, že výkon záložného práva je neúčinný a neplatný, o nahradenie súhlasu žalovaných veriteľov s výmazom záložného práva a iné, na odvolanie žalovaných 1, 2 proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. 8. 2024 č.k. 35C/62/2024 - 173, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % . odôvodnenie: 1/ Uvedeným uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že žalovaným 1, 2 uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese: F. K., obec: F. - V. U., katastrálne územie: V. U., zapísanú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, ako nebytový priestor č. X na X. poschodí polyfunkčného bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na par. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, na ulici Y. a J., vchod J. XA, vedený na liste vlastníctva č. XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parcele registra „C“ par. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, parcela registra „C“ par. č. XXXX/X, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie o výmere 745 m2, o veľkosti XXXX/XXXXXX k celku nehnuteľností, jedná sa o zákaz výkonu záložného práva zapísaného v časti „C: Ťarchy“ na liste vlastníctva č. XXXX nasledovne : „Záložné právo v prospech K. H., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., nar. XX.XX.XXXX na nebytový priestor zariadenie obchodu č. X/X.p., J. XA podľa U.-XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2019“, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 35C/62/2024 ( výrok I ). Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( výrok II ). Žalobkyni a žalovaným 1, 2 nárok na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nepriznal ( výrok III ). Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 3 zamietol (výrok IV). Napokon žalovanému 3 priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok V ). 2/ V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a doplneným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 15.08.2024 domáhala, aby súd uložil povinnosť žalovaným 1, 2, 3 zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v F., okres: F. K., obec: F. - V. U., k.ú.: V. U., zapísanú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava,

katastrálnym odborom, ako nebytový priestor č. X na X.p. polyfunkčného bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na par. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, na ulici Y. a J., vchod J. XA, vedený na liste vlastníctva č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku ( par. reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, par. reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 745 m2, o veľkosti 4767/646983 ) k celku nehnuteľností, pričom sa jedná o zákaz výkonu záložného práva zapísaného v časti „C : Ťarchy“ listu vlastníctva č. XXXX nasledovne : „Záložné právo v prospech K. H., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., nar. XX.XX.XXXX na nebytový priestor zariadenie obchodu č. X/X.p., J. XA podľa U.-XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2019“, ako aj uloženia povinnosti žalovaným 1/, 2/, 3/ zdržať sa konania v mene a na účet žalobkyne. 3/ Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný 3 Y.. (S.) C. H., T.. a konateľka žalobkyne Y.. N. H. E., sú manželmi, toho času v rozvodom konaní. Funkcia konateľky žalobkyne vznikla s účinnosťou od 01.01.2010 a trvá dodnes, konateľka je súčasne aj spoločníkom žalobkyne. Krátku dobu pred začatím súdneho konania o rozvode manželstva žalovaného 3 a konateľky, žalovaný 3 aktívne vyvíjal na konateľku nátlak za tým účelom, aby konateľka súhlasila so vznikom funkcie konateľa žalovaného 3 u žalobkyni, a to s oprávnením konať v mene a na účet žalobkyne samostatne. Uvedeným spôsobom sa žalovaný 3 stal konateľom žalobkyne s účinnosťou od 31.10.2023. Krátko po tom, čo sa žalovaný 3 stal konateľom s oprávnením podpisovať samostatne, oznámil konateľke, že sa s ňou chce rozviesť, pričom opakovane sa konateľke vyhrážal, že pokiaľ podmienky rozvodu a s tým súvisiaca úprava rodičovských práv a povinností k ich dvom maloletým deťom nebude podľa jeho predstáv, „tak sa o to postará“, aby konateľka prišla o starostlivosť o ich dve maloleté deti, ako aj o to, aby konateľka prišla aj o všetok ich spoločný majetok a „zostala bez ničoho“, pričom nebude dostávať ani žiadne výživné na maloleté deti. Žalovaný 3 pritom používal aj frázy ako napríklad „len aby si nedopadla veľmi zle“ a podobné zastrašujúce výrazy. Po vzniku funkcie konateľa žalovaný 3 postupne odcudzoval všetky peňažné prostriedky z bankových účtov žalobkyne, taktiež opätovne konateľku vyzýval, aby opustila ich spoločnú domácnosť. Práve z uvedeného dôvodu, konateľka dňa 15. 12. 2023 spolu s ich dvomi maloletými deťmi opustila spoločnú domácnosť a presťahovala sa s maloletými deťmi do prostredia, ktoré maloleté deti dôverne poznajú, majú radi a cítia sa tam bezpečne, a to do rodinného domu ich babičky, kde prevažne väčšinu času ich doterajšieho života trávili spolu s ich matkou ( konateľkou ) a starou matkou ( matkou konateľky ). Dňa 16. 12. 2023 konateľka podala na príslušnom Mestskom súde Bratislava II návrh na rozvod manželstva so žalovaným 3 ako aj na úpravu práv a povinností rodičov k ich dvom spoločným maloletým deťom. Tento návrh súd zaevidoval do súdneho registra pod sp. zn.: 28P/157/2023 s tým, že dňa 20. 12. 2023 konateľke bolo prostredníctvom právneho zástupcu doručené uznesenie súdu o zastavení tohto súdneho konania z dôvodu, že sa jedná o súdne konanie identické s tým, ktoré už bolo začaté na základe návrhu žalovaného 3 podaného súdu dňa 12. 12. 2023; tento súdny spis je vedený ma Mestskom súde Bratislava II pod sp. zn.: 28P/152/2023. Slová žalovaného 3 o tom, že sa postará aj o to, aby konateľka prišla aj o všetok ich spoločný majetok, len potvrdzovali aj ďalšie konania žalovaného 3, ktoré spočívali nielen v opakovaných vyhrážkach adresovaných konateľke, ale aj v premenovaní obchodnej spoločnosti žalovaného 3 na názov v podstate identický s názvom žalobkyne, a to na rinners s.r.o., ( IČO: 36 405 591 ). Uvedené už bolo jednoznačným upozornením pre konateľku žalobkyne, že žalovaný 3 svojim úmyselným konaním poškodzuje záujmy žalobkyne a za účelom zamedzenia vzniku ďalších škôd dňa 14. 12. 2023 konateľka ako spoločník žalobkyne rozhodla o odvolaní žalovaného 3 z funkcie konateľa spoločnosti žalobkyne ( príslušná zmena je stále v konaní na príslušnom registrovom súde ). Napriek tejto skutočnosti žalovaný 3 vo svojom nečestnom a nekalom konaní pokračoval a pokračuje do dnešného dňa, pričom jednotlivé úkony žalovaného 3 „vychádzajú postupne na povrch“ a sú aktuálne predmetom skúmania a hĺbkovej analýzy za účelom identifikovania hroziacej a už vzniknutej škody žalobkyne. Neustále vyhrážky žalovaného 3 adresované konateľke boli príslušnej polícii avizované, avšak na výslovnú požiadavku konateľky oznámenie bolo zaevidované v podobe úradného záznamu, a nie trestného oznámenia, bez ďalšieho pokračovania, nakoľko konateľka stále prihliadala na to, že žalovaný 3 je otcom ich dvoch spoločných maloletých detí a verí, že minimálne v záujme ich spoločných maloletých detí žalovaný 3 už vo svojom konaní pokračovať nebude a nebude tým vystavovať svoje deti traumatizovaniu tým, že sa ich otec správa v rozpore so zákonom. 4/ Vzhľadom na správanie žalovaného 3 bolo rozumné očakávať, že ďalším predmetom útoku bude nebytový priestor vo vlastníctve žalobkyne, a to nehnuteľnosť ktorá sa nachádza v F., okres: F. K., obec: F. - V. U., k.ú.: V. U., zapísaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako : a) nebytový priestor č. X na X.p. polyfunkčného

bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na par. č. XXXX/X, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, na ulici Y. a J., vchod J. XA, vedený na liste vlastníctva č. XXXX a b) spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku par. registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, par. registra „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 745 m2, o veľkosti 4767/646983, k celku nehnuteľností. Jedná sa o uvedené nehnuteľnosti, ktoré nielenže patria do výlučného vlastníctva žalobkyne, ale je významným faktorom pri zabezpečovaní každodenného živobytia konateľky žalobkyne, nakoľko nehnuteľnosť poskytuje priestory pre salón konateľky. Bolo teda rozumné predpokladať zo strany konateľky, že okrem úmyslu žalovaného 3 útočiť na vlastníctvo žalobkyne, predmetom útoku žalovaného 3 bude aj salón konateľky. Z dôvodu predchádzania vzniku akýmkoľvek ďalším škodám teda konateľka dňa 13. 12. 2023 vložila predmetnú nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do inej spoločnosti CLIPPER TRADE, s.r.o., so sídlom Okružná 44, Slovenský Grob, IČO: 47 859 768, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, odd.: Sro, vložka č.: 123263/B, ( príslušná zmena je stále v konaní na príslušnom registrovom súde ). Návrh na vklad vlastníckeho práva, resp. dokumenty potrebné k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech spoločnosti v súlade s ust. § 60 ods. 1 Obch. zák. žalobkyňa v zastúpení konateľky predložila príslušnému Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru dňa 13. 12. 2023 a doplnila dňa 14. 12. 2023 ( „návrh na vklad I“ ). Následne však žalovaný 3 vydávajúc sa za plne oprávneného konateľa žalobkyne doposiaľ v neznámom čase návrh na vklad I vzal späť, z ktorého dôvodu príslušný katastrálny úrad predmetné konanie zastavil. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa musela predmetné dokumenty opätovne predložiť príslušnému katastrálnemu úradu, pričom predmetné katastrálne konanie je aktuálne vedené pod U.-XXXXX/XX ( „návrh na vklad II“ ). 5/ Predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalobkyňa v roku 2019 titulom kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo vlastnícke právo povolené v prospech žalobkyne v katastrálnom konaní vedenom pod číslom U.XXXX/XXXX zo dňa 18.02.2019. Na kúpu predmetnej nehnuteľnosti poskytli žalobkyni pôžičku žalovaný 1 a 2 v sume 58.700 €, pričom dátumom splatnosti poskytnutej pôžičky, t.j. lehotou, do uplynutia ktorej má žalobkyňa právo i povinnosť vrátiť predmetnú pôžičku, bola dohodnutá najneskôr do 31. 08. 2024. Žalovaní 1, 2 sú rodičmi žalovaného 3. Povinnosť žalobkyne vrátiť poskytnutú pôžičku veriteľom, žalovanému 1 a 2 bola zabezpečená záložným právom zriadeným na nehnuteľnosť prostredníctvom Záložnej zmluvy zo dňa 08. 02. 2019. Predmetné záložné právo svedčiace v prospech žalovaného 1 a 2 ako záložných veriteľov je zapísané v časti „C: Ťarchy“ listu vlastníctva č. XXXX nasledovne : Záložné právo v prospech K. H., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., nar. XX.XX.XXXX na nebytový priestor zariadenie obchodu č. X/X.p., J. XA podľa U.-XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2019. 6/ Napriek skutočnosti, že predmetná poskytnutá pôžička nie je splatná a žalobkyňa sa do dnešného dňa nedostala do omeškania so splnením svojej povinnosti vrátiť predmetnú pôžičku svojim veriteľom, žalovaní 1, 2 oznámili príslušnému Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru začatie výkonu záložného práva, a to prostredníctvom žiadosti o zápis poznámky na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX predmetnej nehnuteľnosti. Poznámka o začatí výkonu záložného práva je zapísaná v časti „B: Vlastníci a iné oprávnené osoby z práva k nehnuteľnosti“ listu vlastníctva č. XXXX nasledovne: Začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom K. H., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., nar. XX.XX.XXXX, T.-XXXX/XXXX. Po oboznámení sa so skutočnosťou, že sa na liste vlastníctva č. XXXX objavila poznámka o začatí výkonu záložného práva, konateľka žalobkyne kontaktovala žalovaného 1 a 2 prostredníctvom sms správ zaslaných žalovanému 1 a oznámila im, že napriek skutočnosti, že predmetná pohľadávka nie je splatná, uhradí im celú pohľadávku v plnom rozsahu, preto konateľka požiadala žalovaného 1 o zaslanie ich bankového účtu, kam môže uhradiť predmetnú pohľadávku. Žalovaný 1 však na prosbu konateľky dodnes neoznámil číslo bankového účtu za účelom úhrady predmetnej pohľadávky, resp. za účelom vrátenia predmetnej pôžičky. Konateľka taktiež mala jeden krátky telefonický rozhovor so žalovaným 2, ten sa však tiež vyhýbal otázke poskytnutia súčinnosti žalobkyni za účelom úhrady predmetnej pohľadávky. K uvedenému je navyše nevyhnutné dodať, že s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, žalobkyňa v zastúpení konateľkou do dnešného dňa neobdŕžala žiadne oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany záložných veriteľov, t.j. zo strany žalovaného 1 a 2 a nemá žiadne informácie o akomkoľvek spôsobe alebo priebehu výkonu záložného práva. Vzhľadom k tomu, že sa žalovaný 3 dodnes vydáva a prezentuje sa vo vzťahu k tretím osobám, ako konateľ oprávnený konať v mene a na účet žalobkyne, je tu dôvodné podozrenie a obava, že predmetný avizovaný výkon záložného práva je medzi žalovaným 3, žalovaným 1 a 2 zosúladený a prispôsobený k danej skutkovej situácii a žalovaný 3 podpisoval a podpisuje dokumenty v mene a na účet žalobkyne neoprávnene. Konateľka je uzrozumená s tým, že sa v danom prípade jedná o osobnú pomstu žalovaného 3 konateľke z titulu rozvodu ich manželstva a nesúhlasu s jeho podmienkami rozvodu,

pričom žalovaní 1 a 2 či už úmyselne alebo nedbanlivostne žalovaného 3 podporujú. Hoci, žalovaní tak konajú bez akéhokoľvek oprávnenia a zákonného nároku, konateľka sa úprimne snažila situáciu vyriešiť a požičala si od vlastnej matky na účely okamžitej úhrady predmetnej pohľadávky žalovanému 1 a 2 potrebné peňažné prostriedky, pričom aby nebola tým navyše aj jej matka vystavená neprimeranému riziku, súčasne sa dohodli na zabezpečení pohľadávky matky konateľky prostredníctvom zriadenia záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Katastrálne konanie o povolení vkladu záložného práva je vedené pod U.-XXXXX/XXXX ( vyznačené na predmetnom liste vlastníctva č. XXXX ). 7/ Obchodnoprávna dokumentácia v súvislosti s odvolaním žalovaného 3 z funkcie konateľa žalobkyne bola príslušnému registrovému súdu riadne predložená dňa 20.12.2023, pričom výmaz žalovaného 3 z príslušného obchodného registra nebol doposiaľ vykonaný príslušným registrovým súdom a žalobkyňa stále čaká na rozhodnutie registrového súdu ( aj napriek zaslaným urgenciám ). Nevedomosť tretích osôb o neoprávnenosti žalovaného 3 konať v mene a na účet žalobkyne ako jej konateľ žiaľ žalovaný 3 do dnešného dňa zneužíva a sústavne uskutočňuje úkony, resp. koná v mene a na účet žalobkyne za tým účelom, aby majetok žalobkyne odcudzil alebo zaťažil, navyše žalovaný 3 neustále vytvára v neprospech žalobkyne nové záväzky v podobe jej dlhov; ako príklad uvádzame informatívny výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv ( NCRzp ), v zmysle ktorého žalovaný 3 dňa 21. 12. 2023 zriadil záložné právo na súbor vecí údajne patriacich do vlastníctva žalobkyne, a to všetko z titulu údajnej zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva, všetko údajne uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným 3 z titulu údajnej pohľadávky žalovaného 3 voči žalobkyni v zostatkovej sume 98.819,00 €. Jedná sa však o fiktívnu pohľadávku umelo vykonštruovanú žalovaným 3. 8/ Žalovaní 1 a 2 pristúpili k výkonu záložného práva viaznuceho na uvedené nehnuteľnosti žalobkyne bez ohľadu na to, že (i) na tento postup nemali žiadne právo, ani nárok, (ii) žalobkyňa sa nedostala do omeškania s vrátením pôžičky v prospech žalovaného 1 a 2, (iii) na splnenie povinnosti vrátiť poskytnutú pôžičku má žalobkyňa právo až do 31. 08. 2024 a (iv) žalovaní 1 a 2 neposkytujú žiadnu požadovanú súčinnosť žalobkyni na splnenie predmetnej pôžičky. Navyše, žalobkyni nie sú známe žiadne okolnosti žalovaným začatého výkonu záložného práva, ani o začiatku plynutia lehoty, po uplynutí ktorej žalovaní ( hoci aj len niektorí z nich ) kedykoľvek môžu pristúpiť k prevodu nehnuteľností z titulu výkonu záložného práva, pričom žalovaní 1 a 2 môžu konať v mene žalobkyne ako záložní veritelia v mene záložcu. V dôsledku neoprávneného, neopodstatneného, nečestného a nekalého konania žalovaných hrozí žalobkyni, že žalovaní 1 a 2 vykonajú v ktorýkoľvek deň záložné právo viaznuce na nehnuteľnosť, aj keď na to právo ani nárok nemajú a žalovaný 3 bude naďalej konať v mene a na účet žalobkyne neoprávnene za účelom spôsobenia čo najväčšej škody tak žalobkyni ako aj konateľke žalobkyne. V dôsledku nezákonného a neoprávneného konania žalovaných hrozí žalobkyni vznik škody vo väčšom rozsahu, pričom intenzita tejto hrozby sa stupňuje každým novým začatým dňom. Žalobkyňa je presvedčená, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia preukázala nevyhnutnú potrebu poskytnutia urgentnej súdnej ochrany žalobkyni prostredníctvom navrhovaných neodkladných opatrení, pričom žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku žalobkyne na navrhovanú súdnu ochranu a preukázala s dostatočnou mierou zákonom vyžadovanej pravdepodobnosti, bez akejkoľvek pochybnosti, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými. Bez bezodkladnej úpravy pomerov bude žalobkyňa vystavená veľkému až nezvratnému riziku neoprávneného zásahu do jej práv, a to predovšetkým do ústavou zaručeného vlastníckeho práva žalobkyne vrátane všetkých jeho zákonných zložiek, v dôsledku aktuálnej hrozby pokračovania v konaní žalovaných, ktorí majú v úmysle nezákonne vykonať záložné právo, resp. konať bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia. 9/ V písomnom vyjadrení právny zástupca žalovaného 3 k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že konateľka žalobkyne uvádza skutočnosti, ktoré nemajú s výkonom záložného práva zo strany žalovaného 1 a žalovaného 2 absolútne nič spoločné, tieto skutočnosti sú značne zavádzajúce a nepravdivé. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia konateľka žalobkyne uvádza, že sa jej mal žalovaný 3 po tom, čo sa tiež stal konateľom žalobkyne, vyhrážať, pričom mal vraj z bankových účtov žalobkyne odcudzovať postupne finančné prostriedky. Tieto tvrdenia zo strany konateľky žalobkyne sú ničím nepotvrdené a majú slúžiť len na odvedenie pozornosti od skutkov, ktorých sa dopustila konateľka žalobkyne v poslednom období. Zároveň nie je zrejmé, pokiaľ žalobkyňa uvádza, že mal žalovaný 3 postupne odcudzovať finančné prostriedky z bankového účtu žalobkyne, prečo tieto skutkové tvrdenia nepodložila žiadnym relevantným dôkazom. Konateľka žalobkyne ďalej uvádza, že žalovaný 3 mal byť odvolaný z funkcie konateľa žalobkyne ku dňu 14. 12. 2023. K tomuto tvrdeniu žalovaný 3 uviedol, je pravdou, že žalovaný 3 bol dňa 14. 12. 2023 počas konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalobkyne odvolaný uznesením č. 2 z funkcie konateľa, pričom tento zápis bol vykonaný v obchodnom registri dňa 08. 01. 2024, avšak je nutné dodať, že toto odvolanie bolo vykonané nezákonným spôsobom.

Je viac ako pravdepodobné, že sa konateľka žalobkyne, ktorá je zároveň jej spoločníkom, neriadila dôsledne základným dokumentom spoločnosti a to Spoločenskou zmluvou v znení ku dňu 31. 10. 2023, pričom hrubým spôsobom obišla ustanovenia tohto zakladajúceho dokumentu spoločnosti. Z predloženej zápisnice z MVZ je zrejmé, že na ňom boli spoločníci s hlasovacími právami v rozsahu 50 %. Podľa článku IX. bod 1.5. Spoločenskej zmluvy žalovanej v znení ku dňu 31. 10. 2023: „ Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú 2/3 všetkých hlasov.” Z predmetného ustanovenia jednoznačne vyplýva záver, že toto uznesenie č. 2 prijaté na MVZ dňa 14. 12. 2023 je neplatné, pričom v súčasnosti je podaná žaloba na Mestský súd Bratislava III o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na pozastavenie účinnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia. Je neprípustné, aby Y.. N. H. E. ako konateľka a spoločník žalobkyne takýmto spôsobom obchádzala hlavný dokument spoločnosti a aby týmto spôsobom porušovala práva žalovaného 3. Je pritom paradoxom, že to je práve ona, ktorá označuje žalovaného 3/ za porušovateľa práva. 10/ Konateľka žalobkyne ďalej uviedla, že neustále vyhrážky žalovaného 3 konateľke boli príslušnej polícii avizované, avšak na výslovnú požiadavku konateľky oznámenie bolo zaevidované ako úradný záznam a nie ako trestné oznámenia, bez ďalšieho pokračovania, nakoľko konateľka stále prihliadala na to, že žalovaný 3 je otcom ich dvoch spoločných maloletých detí. Tieto skutočnosti uvedené konateľkou žalobkyne sú nepochopiteľné a nedávajú zmysel z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom je otázka, prečo niekto ide podať ''oznámenie” na políciu beztoho, aby požiadal o konanie vo veci samej. Takýto postup nedáva zmysel a je analogicky porovnateľný so situáciou, ako keby niekto podal žalobu na súd a na ďalší deň ju bez zmeny v skutkovom stave zobral späť. Je možné sa len domnievať, že ide o prostriedok zastrašenia žalovaného 3, že ak sa bude naďalej brániť, tak ho budú riešiť orgány činné v trestom konaní, aj keď nevedno za čo, nakoľko skutočnosti uvedené v Úradnom zázname zo dňa 18. 12. 2023 sú pomerne abstraktné a nezakladajú skutkovú podstatu žiadneho trestného činu. Druhou otázkou je, či vyšetrovateľ Y.. R.. R. V., ktorý úradný záznam spisoval, alebo právna zástupkyňa žalobkyne, poučili konateľku žalobkyne o tom, že pri trestnom čine týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa ustanovenia § 208 Trestného zákona je irelevantné, či po oznámení podozrivých skutočností bude oznamovateľka trvať alebo netrvať na podaní trestného oznámenia, nakoľko predmetný trestný čin nespadá pod trestné činy uvedené v ustanovení § 211 ods. 1 Trestného poriadku a teda, nevyžaduje sa súhlas poškodeného na začatie, resp. pokračovanie v trestnom stíhaní. Práve naopak, z ustanovenia § 199 ods. 2 Trestného poriadku explicitne vyplýva, že policajt postupuje primerane podľa ods. 1 (tzn. začne trestné stíhanie ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku), ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia. Inak povedané, ide o vyjadrenie zásady oficiality, v zmysle ktorej sú orgány činné v trestnom konaní povinné stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedia. Ak tu teda existujú podozrenia, ktoré podľa konateľky žalobkyne existujú, tak policajt začne trestné stíhanie, či už to konateľka žalobkyne chce alebo nie. Úradný záznam môže v tomto prípade slúžiť ako poznatok zistení pri operatívnej činnosti a môže byť na jeho základe konateľka žalobkyne opätovne predvolaná na podanie vysvetlenia, aby mohlo byť začaté trestné stíhanie. Jej ''dobrá vôľa”, že vo veci nepodala trestné oznámenie, ale len spísala s vyšetrovateľom úradný záznam, je teda iluzórna. 11/ Konateľka žalobkyne ďalej uviedla, že bolo rozumné očakávať, že ďalším predmetom útoku žalovaného 3 bude nebytový priestor vo vlastníctve žalobkyne a tak sa ho pokúsila previesť na spoločnosť CLIPPER TRADE, s.r.o. Konateľka ďalej uviedla, že následne mal žalovaný 3 vydávajúc sa za plne oprávneného konateľa žalobkyne, doposiaľ v neznámom čase návrh na vklad vziať späť. Z toho dôvodu musela konateľka žalobkyne podať opätovný návrh na vklad. K týmto zavádzajúcim tvrdeniam konateľky žalobkyne je nutné uviesť niekoľko faktov. Obchodný podiel Y.. N. H. E. na imaní žalobkyne je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To znamená, že dobrá ekonomická situácia žalobkyne je de facto v záujme aj žalovaného 3. Z uvedeného dôvodu sa pokúšal žalovaný 3 zastaviť návrh na vklad konateľky žalobkyne z toho dôvodu, že ide jednoznačne len o tunelovanie majetku žalobkyne. V danom prípade ide o prevod ( na základe prevzatia záväzku na nepeňažný vklad ) nehnuteľností na spoločnosť CLIPPER TRADE, s.r.o., IČO: 47 859 768, so sídlom: Okružná 44, 900 26 Slovenský Grob, pričom z verejne dostupných registrov je zrejmé, že ide o ''spiacu” spoločnosť, ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú aktivitu a jej zisky sú nulové. Prevodom nehnuteľností má byť splatený nepeňažný vklad, pričom ide z ekonomického hľadiska o nezmysel s poukazom na finančnú kondíciu spoločnosti CLIPPER TRADE, s.r.o. Je teda otázne, čo skutočne chcela konateľka žalobkyne týmto krokom dosiahnuť. Je však zrejmé, že na zabránenie žalovanému 3 brániť majetok žalobkyne vykonala neplatné mimoriadne valné zhromaždenie na základe ktorého mu znemožnila späťvziať prípadný ďalší návrh na vklad. Konateľka žalobkyne teda hrubým spôsobom porušuje zákon.

Vzhľadom na to, že tu existuje podozrenie, že zo strany Y.. N. H. E. týmto konaním došlo k spáchaniu trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa ustanovenia § 237 Trestného zákona, rozhodol sa žalovaný 3 podať aj trestné oznámenie. Zároveň upozornil na skutočnosť, že ani v tomto prípade nebol daný súhlas druhého spoločníka, teda nebola pri konaní MVZ splnená podmienka prítomnosti spoločníkov s 2/3 hlasov. Nie je zároveň zrejmé, čo má konateľka žalobkyne na mysli, keď uvádza, že sa mal žalovaný 3 vydávať za plne oprávneného konateľa žalobkyne. Z výpisu z obchodného registra pritom vyplýva, že konanie žalobkyne je upravené nasledovne: ,,Spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje konateľ samostatne.” Konateľka žalobkyne teda nielen že nerešpektuje Spoločenskú zmluvu žalobkyne, ale ani nepozná obsah samotnej Spoločenskej zmluvy, nakoľko práve na jej základe bol definovaný spôsob konania v spoločnosti a následne tento zapísaný v obchodnom registri. 12/ Žalobkyňa ďalej uviedla, že nadobudla vyššie spomínanú nehnuteľnosť v roku 2019 z titulu kúpnej zmluvy, pričom na kúpu nehnuteľnosti jej poskytli pôžičku žalovaní 1 a 2 v sume 58.700 €. Dátum splatnosti mal byť vraj dohodnutý najneskôr do 31.08. 2024. Táto pôžička bola zároveň zabezpečená záložným právom zriadeným na uvedenú nehnuteľnosť. Teda napriek skutočnosti, že predmetná poskytnutá pôžička nie je splatná a žalobkyňa sa do dnešného dňa nedostala do omeškania so splnením svojej povinnosti vrátiť predmetnú pôžičku svojim veriteľom došlo k oznámeniu začatiu výkonu záložného práva. S týmito skutočnosťami tvrdenými konateľkou žalobkyne sa žalovaný 3 nestotožnil, nakoľko odporujú samotnej zmluve o pôžičke, faktickému stavu a mal za to, že ide o hrubé zavádzanie súdu za účelom toho, aby došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia. V prvom rade poukázal na to, prečo nepredložila žalobkyňa samotnú zmluvu o pôžičke, asi práve z dôvodu, že z obsahu zmluvy explicitne vyplýva vyvrátenie tvrdenia, ktoré uvádza žalobkyňa. V zmysle článku 5 bodu 5.1.: ,,Dlžník sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Pôžičku v 59 pravidelných splátkach vo výške 700 € (slovom: sedemsto euro), pričom prvá splátka bude zaplatená do 30. septembra 2019 a poslednú splátku vo výške 17400 € (slovom: sedemnásťtisícštyristo euro). ” Z obsahu predmetného ustanovenia je jednoznačné, že od 30. 09. 2019 bola žalobkyňa povinná každý mesiac posielať splátku 700 €, pričom posledná splátka by bola vo výške 17.400 €. Zároveň zmluva o pôžičke v bode 5.2. ustanovuje, že: ,,Ak sa Dlžník dostane do omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, stáva sa splatnou celá nevrátená časť Pôžičky.” Nie je teda zrejmé, z čoho konateľka žalobkyne vychádza ak tvrdí, že dátum splatnosti pôžičky je dohodnutý na 31. 08. 2024. Tento fakt by platil len za situácie, a to len čiastočne, ak by žalobkyňa dlh splácala riadne a včas, pričom posledná splátka by bola vo výške 17.400 € a nie v sume celého dlhu, teda 58.700 €. Žalovaný 3 predložil bankové výpisy z účtu, z ktorých je zrejmé nielen to, že žalobkyňa prestala dlh splácať, čiže sa stal dlh splatným v celom rozsahu a mohlo dôjsť k výkonu záložného práva, ale preukazuje aj fakt, že konateľka žalobkyne musela mať vedomosť o tom, že sa pôžička spláca v čiastočných splátkach a teda súd klamala. 13/ Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa hodnoverným spôsobom neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti a z predložených dôkazov žalovaného 3 je zrejmé, že tu neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by žalovaní 1 a 2 nemohli pristúpiť k výkonu záložného práva. Zároveň upozornil na skutočnosť, že vo veci nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 3, pričom sa ako absurdné javí uvedenie žalovaného 3 v samotnom navrhovanom petite, podľa ktorého sa má žalovaný 3 zdržať výkonu záložného práva. Splnenie tejto podmienky je avšak nemožné, nakoľko žalovaný 3 nie je zmluvnou stranou ani zmluvy o pôžičke, a ani zmluvy o záložnom práve. Obdobne je nevykonateľná druhá časť navrhovaného petitu, podľa ktorého sa majú okrem žalovaného 3 zdržať konania v mene a na účet žalobkyne aj žalovaní 1 a 2. Nie je zrejmé, ako sa môžu zdržať niečoho, na čo nemajú a nikdy ani nemali oprávnenie, nakoľko nikdy neboli a ani nie sú zapísaní ako členovia štatutárneho orgánu žalobkyne. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalovaný 3, aby súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyne zamietol a zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania žalovanému 3/ v rozsahu 100 %. 14/ Žalobkyňa v písomnom vyjadrení dňa 15.08.2024 uviedla, že vznáša námietku premlčania záložného práva žalovaného 1 a 2 viaznuceho na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Bratislave, okres: F. K., obec: F. - V. U., k.ú.: V. U., zapísanú v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako nebytový priestor č. X na X.p. polyfunkčného bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, na ulici Y. a J., vchod J. XA, vedený na liste vlastníctva č. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku (parc. reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1359 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 745 m2, o veľkosti 4767/646983) k celku nehnuteľností, zapísanú na predmetnom liste vlastníctva XXXX ako „Záložné právo v prospech K. H., nar. XX.XX.XXXX a Y. H., nar.

XX.XX.XXXX na nebytový priestor zariadenie obchodu č. X/X.p., J. XA podľa U.-XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2019“, pričom sa jedná o záložné právo zriadené Záložnou zmluvou zo dňa 08.02.2019 ( ako je to bližšie špecifikované v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ). 15/ Žalovaný 3 vo svojom vyjadrení okrem iného predložil súdu Zmluvu o pôžičke za účelom preukázania titulu vzniku pohľadávky zabezpečenej záložným právom žalovaného 1 a 2 viaznucim na nehnuteľnosť žalobkyne. Žalovaný 3 vo svojom vyjadrení okrem iného poukazuje na článok 5 bod 5.1. ním predloženej Zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého: „Dlžník sa zaväzuje vrátiť Veriteľovi Pôžičku v 59 pravidelných mesačných splátkach vo výške 700 €, pričom prvá splátka bude zaplatená do 30. septembra 2019 a poslednú splátku vo výške 17 400 €“. Taktiež žalovaný 3 poukazuje na článok 5 bod 5.2. ním predloženej Zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorého: „Ak sa Dlžník dostane do omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, stáva sa splatnou celá nevrátená časť Pôžičky.“ Ďalej, z výpisov z účtov žalobkyne, ktoré predložil sám žalovaný 3 v prílohe svojho podania, vyplýva, že zo strany žalobkyne bola posledná splátka uhradená dňa 27.12.2019, pričom sám žalovaný 3 konštatuje, že „žalobkyňa prestala dlh splácať, čiže sa stal celý splatným a mohlo dôjsť k výkonu záložného práva, ...“ Podotýkame, žalobkyňa nikdy netvrdila, že v minulosti nikdy nevykonala žiadnu čiastočnú úhradu pôžičky v prospech žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade. 16/ Vzhľadom na poslednú splátku uskutočnenú dňa 27.12.2019 zo strany žalobkyne záložné právo žalovaného 1 a 2 sa premlčalo už v prvom štvrťroku 2023, keďže v zmysle Zmluvy o pôžičke celá pôžička sa stala splatnou ku dňu 01.02.2020, prvým dňom možného oznámenia o začatí výkonu záložného práva bol 02.02.2020, pričom prvým dňom možného výkonu záložného práva bol 03.03.2020 a mohlo sa vykonať až do 03.03.2023. Prvá splátka v zmysle predmetnej Zmluvy o pôžičke by mala byť uhradená už do 30. septembra 2019, v každom prípade teda záložné právo žalovaného 1 a 2 sa premlčalo už v prvom polroku 2023. Záložné právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo prvýkrát vykonať. Pokiaľ sa teda napríklad pohľadávka na vrátenie pôžičky zabezpečená záložným právom stane splatnou v určitý deň, od nasledujúceho dňa začína plynúť nielen premlčacia doba pohľadávky na vrátenie pôžičky, ale aj premlčacia doba záložného práva. Uplynutím premlčacej doby záložného práva sa záložné právo stáva premlčaným. V zmysle ustálenej judikatúry, ako aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Co/80/2019 zo dňa 20.02.2020 : „Záložné právo po vznesení námietky premlčania (dovolaní sa premlčania) zostáva v podobe naturálnej obligácie, jeho ďalšia existencia nemá žiaden zmysel, pretože je nerealizovateľné a možno sa úspešne domáhať určenia, že záložné právo k zálohu neexistuje, a na základe takéhoto rozhodnutia súdu je potom možné dosiahnuť výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa." Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadala súd, aby prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalobkyne v zmysle § 100 ods. 1 Obč. zák. a priznal nároku žalobkyne uplatnenému návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj týmto podaním bezodkladnú súdnu ochranu. 17/ Napriek neustálym pokusom vyvíjaným zo strany žalobkyne do dnešného dňa sa nezmenil prístup a správanie žalovaných, pričom či už na základe Zmluvy o pôžičke predloženej žalovaným 3 alebo s poukazom na Záložnú zmluvu existuje tu veľká a reálna hrozba toho, že žalovaný 1 a 2 neoprávnene a kedykoľvek záložné právo vykonajú. Žalobkyňa v tomto podaní, resp. vznesenou námietkou premlčania predložila ďalší závažný dôvod bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými, a to na čas až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, v ktorej sa bude rozhodovať o určení výkonu záložného práva za neúčinné a neplatné a nahradení súhlasu žalovaných s výmazom záložného práva, resp. o neexistencii záložného práva. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že v prípade pokusu žalovaných previesť vlastnícke právo žalobkyne z titulu neoprávnene vykonaného záložného práva príslušný katastrálny úrad vklad vlastníckeho práva povolí, ibaže dôjde k včasnému informovaniu katastrálneho úradu o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže účastníkom konania nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné, aby súd v tejto veci poskytol žalobkyni adekvátnu a včasnú súdnu ochranu v podobe včasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Žalobkyňa mala za to, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj týmto svojim podaním - námietkou premlčania preukázala nevyhnutnú potrebu poskytnutia urgentnej súdnej ochrany prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku na navrhovanú súdnu ochranu a preukázala s dostatočnou mierou zákonom vyžadovanej pravdepodobnosti, bez akejkoľvek pochybnosti, nevyhnutnú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými. Bez bezodkladnej úpravy pomerov žalobkyňa je vystavená veľkému až nezvratnému riziku neoprávneného zásahu do jej práv, a to predovšetkým do ústavou zaručeného vlastníckeho práva žalobkyne vrátane všetkých jeho zákonných zložiek, v dôsledku aktuálnej a stále sa rastúcej hrozby pokračovania v konaní žalovaných, ktorí majú

v úmysle nezákonne a neoprávnene vykonať záložné právo, resp. konať bez akéhokoľvek zákonného oprávnenia. 18/ Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 12.08.2024 domáhala proti žalovaným: 1/ K.. Y. H. Z.., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, F., 2/ K.. K. H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. X, F., aby súd rozhodol rozsudkom a určil, že - výkon záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, zapísaného v časti „C“: Ťarchy na liste vlastníctva č.XXXX, Okres: F. K., Obec: F.-V. U., Katastrálne územie V. U., v prospech K. H. a Y. H. na nebytový priestor zariadenie obchodu č.X/X p., J. XA podľa U. - XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2019 a poznámka o začatí výkonu záložného práva záložným veriteľom K. H. a Y. H., T.XXXX/XXXX, sú neúčinné a neplatné, - nahradil súhlas žalovaného 1/ a 2/ ako záložných veriteľov s výmazom záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosť patriacu do výlučného vlastníctva žalobkyne, zapísaného v časti „C“: Ťarchy, na liste vlastníctva č.XXXX, Okres: F. IV, Obec: F.-V. U., Katastrálne územie V. U., z dôvodu zániku záložného práva zánikom zabezpečenej pohľadávky v plnom rozsahu. 19/ Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla v roku 2019 titulom kúpnej zmluvy, na základe ktorej bolo vlastnícke právo povolené v prospech žalobkyne v katastrálnom konaní vedenom pod číslom U.-XXXX/XXXX zo dňa 18.02.2019. Na kúpu nehnuteľností poskytli žalobkyni pôžičku žalovaní 1 a 2 v sume 58.700 €, pričom dátum splatnosti pôžičky bol dohodnutý najneskôr do 31.08.2024, teda lehota do uplynutia ktorej mala žalobkyňa povinnosť vrátiť pôžičku. V súvislosti s poskytnutím pôžičky nikdy nebola medzi žalobkyňou a žalovanými 1 a 2 uzavretá žiadna písomná zmluva o pôžičke. Povinnosť žalobkyne vrátiť poskytnutú pôžičku veriteľom bolo zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosť na základe Záložnej zmluvy zo dňa 08.02.2019, pričom lehota splatnosti na vrátenie pôžičky žalobkyňou v prospech žalovaných bola dohodnutá len a výlučne v samotnej záložnej zmluve ( čl. 1 bod 1). Záložné právo v prospech záložných veriteľov je zapísané v časti „C“: Ťarchy na liste vlastníctva č. XXXX, Okres: Bratislava IV, Obec: F.-V. U., Katastrálne územie V. U., v prospech K. H. a Y. H. na nebytový priestor zariadenie obchodu č.X/X p., J. XA podľa U. XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2019. Napriek skutočnosti, že poskytnutá pôžička nie je splatná a žalobkyňa sa nedostala do omeškania so splnením svojej povinnosti vrátiť pôžičku, žalovaní 1 a 2 oznámili príslušnému Okresnému úradu Bratislava, katastrálnemu odboru začatie výkonu záložného práva, a to prostredníctvom žiadosti o zápis poznámky na liste vlastníctva č.XXXX. Žalobkyňa však neobdržala žiadne oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo strany záložných veriteľov a nemá žiadne informácie o spôsobe a priebehu výkonu záložného práva. Žalobkyňa má za to, že v danom prípade sa jedná o pomstu manžela s ktorým sú v rozvodom konaní. Konateľka žalobkyne kontaktovala žalovaných 1 a 2 prostredníctvom sms správ ktorým oznámila, že napriek skutočnosti, že predmetná pohľadávka nie je splatná, uhradí im celú pohľadávku v plnom rozsahu, preto požiadala žalovaného 1 o zaslanie ich bankového účtu, ktorý neposkytol žalobkyni žiadnu súčinnosť. Konateľka žalobkyne sa snažila situáciu vyriešiť a požičala si od vlastnej matky na účely okamžitej úhrady predmetnej pohľadávky potrebné finančné prostriedky, a súčasne sa dohodli na zabezpečení pohľadávky zriadením záložného práva na predmetnú nehnuteľnosť. Katastrálne konanie o povolení vkladu záložného práva je vedené pod U.-XXXXX/XXXX, vyznačené na LV č. XXXX. Za účelom riešenia danej situácie ako aj z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalovaných sa žalobkyňa rozhodla v prospech žalovaných zriadiť notársku úschovu peňazí v sume záväzku žalobkyne, a to prostredníctvom Zápisnice o úschove peňazí N 189/2024 - 1, KNu 94/2024 spísanej a podpísanej dňa 08.02.2024 na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška, PhD., v Bratislave. O zariadení notárskej úschovy boli žalovaní informovaní priamo z notárskeho úradu dňa 12.02.2024 a Zápisnica o notárskej úschove bola žalovaným doručená aj prostredníctvom poštovej prepravy, ktorí si zásielku prevzali dňa 18.02.2024. Žalovaný 2 v odpovedi zo dňa 15.02.2024 poukazoval na existenciu neznámej zmluvy o pôžičke, ktorá však nebola zo strany žalobkyne a žalovanými nikdy podpísaná, pričom na základe údajnej zmluvy o pôžičke si žalovaní zrazu uplatňovali voči žalobkyni nárok na zaplatenie oveľa vyššej sumy, než v skutočnosti žalobkyňa dlhovala. Presná suma údajného nároku nebola vyčíslená, ale voči žalobkyni si žalovaní okrem istiny chceli uplatniť aj úroky, zmluvnú pokutu, úroky z omeškania napriek skutočnosti, že žalobkyňa žiadnu povinnosť neporušila. Žalovaní dňa 15.03.2024 vo výzve na zaplatenie nesplatenej pôžičky vyčíslili nárok na zaplatenie sumy 78.262,27 € a žiadali žalobkyňu o úhradu tejto sumy v lehote do troch dní. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa 18.03.2024 na výzvu žalovaných uviedla, že so žalovanými nikdy nepodpísala žiadnu zmluvu o pôžičke, požiadala ich o predloženie nimi tvrdenej zmluvy o pôžičke, na základe ktorej si uplatnili úplne iný nárok. Žalovaných upozornila na skutočnosť, že Notárska úschova peňazí v ich prospech trvá až do 30.08.2024. Žalovaní v liste zo dňa 01.08.2024 ponúkali „ústretové riešenie“, že si uplatňujú nárok voči žalobkyni vo výške 66.187,91 €. Žalobkyňa mala

za to, že skutočný a existujúci záväzok z poskytnutej pôžičky predstavuje sumu 58.700 €. Predmetná nehnuteľnosť patrí do výlučného vlastníctva žalobkyne a je významným faktorom pri zabezpečovaní každodenného živobytia konateľky žalobkyne. Zo správania žalovaných je evidentné, že ich úmyslom a cieľom je získať nehnuteľnosť a nie splatenie pohľadávky z titulu poskytnutej pôžičky. 20/ Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 329 ods. 1 prvá veta, § 329 ods. 2 CSP, ďalej ust. § 657, § 559 ods. 1, ods. 2, § 520 prvá veta Obč. zák, ako aj ust. § 151a, § 151b ods. 1, ods. 2, § 151c ods. 1, § 151d ods. 1, § 151e ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 151j ods. 1, § 151 l, § 151m, § 151m ods. 7, § 151md ods. 1 písm. a/ Obč. zák. Súd prvej inštancie poukazoval na to, že neodkladné opatrenie je procesným inštitútom, ktorým sa žalobcovi poskytuje ochrana pričom, neodkladné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu, či tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo je obava z ohrozenia exekúcie ( princíp opodstatnenosti ), uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha ( princíp efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, ktorý má dočasný charakter nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah ( princíp proporcionality ), sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, či ide o zásah primeraný. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sú postačujúce skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu, ktoré musia byť osvedčené ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/91/2012 ). 21/ Z obsahu spisu a predložených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie osvedčenú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou spoločnosťou RINNERS.SK s.r.o. Bratislava ( dlžník ) a žalovaným 1 K.. Z.. Y. H. a 2 K.. Z.. K. H. ( veritelia ), ktorí uzatvorili zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyni vo výške 58.700 €. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je prenechanie vecí veriteľom dlžníkovi, povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu, vymedzenie požičiavaných vecí, dočasnosť zmluvy, zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa však zo zákona nevyžaduje písomná forma, zmluva o pôžičke môže byť zavretá ústne, písomne alebo konkludentným spôsobom. 22/ Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu je tvrdenie žalobkyne, že v súvislosti s poskytnutím predmetnej pôžičky na kúpu nehnuteľnosti nikdy medzi žalobkyňou a žalovanými 1 a 2 nebola uzavretá žiadna zmluva o pôžičke písomnou formou. Žalovaný 3 K.. C. H. predložil súdu zmluvu o pôžičke uzavretú medzi žalovanými 1 a 2 ( veritelia ) a spoločnosťou RINNERS.SK s.r.o., Bratislava ( dlžník ) písomnou formou, podpísanú zmluvnými stranami, bez uvedenia dátumu, kedy bola zmluva o pôžičke uzavretá. Z obsahu zmluvy o pôžičke jednoznačne vyplýva, že veriteľ ( žalovaní 1 a 2 ) poskytol dlžníkovi ( žalobkyni ) pôžičku bankovým prevodom na bankový účet dlžníka č. účtu K. SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v M. F. E..L.., a to v lehote do 3 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Súd mal teda za osvedčenú skutočnosť, že veritelia poskytli dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 58.700 €, ktorú skutočnosť žalobkyňa nenamietala. 23/ Za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky mal súd prvej inštancie zo Záložnej zmluvy uzatvorenej písomnou formou medzi veriteľmi a dlžníkom dňa 08.02.2019 nesporne preukázané, že dlžník mal povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 58.700 € do 31.08.2024 ( bod 1.1 záložnej zmluvy ). Predmetom záložnej zmluvy bol nebytový priestor číslo 1-2, na 2. poschodí, na ulici Y. a J., stavba so súp. číslom XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, okres: Bratislava IV, obec: F. - V. U., katastrálne územie V. U., postavený na pozemku parcely registra „C“ par. č. XXXX/X, o výmere 1359 m2, zastavaná plocha a nádvorie a par. č. XXXX/X, o výmere 745 m2, druh pozemku : zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX.

24/ Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo zápisom do katastra nehnuteľností v zmysle § 151e ods. 2 Obč. zák., uvedená skutočnosť vyplýva z výpisu LV č.XXXX, okres : F. K., obec: F. - V. U., katastrálne územie V. U., v časti C : Ťarchy je zapísané záložné právo v prospech : K. H. a Y. H. na nebytový priestor zariadenie obchodu č. X/X.p., J. XA podľa U.-XXXX/XXXX zo dňa 03.07.2019. Záložné právo má subsidiárny a akcesorický charakter vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke, slúži na zabezpečenie záväzku, plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu pre veriteľa zabezpečenej pohľadávky. Záložné právo motivuje dlžníka, aby svoj dlh splnil riadne a včas, ak si svoju povinnosť nesplní, nastupuje uhradzovacia funkcia záložného práva a záložný veriteľ sa uspokojí z výťažku z predaja zálohu. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nebola dlžníkom riadne a včas splnená, záložný veriteľ môže začať výkon záložného práva, výsledkom ktorého je speňaženie zálohu. Vychádzajúc z tvrdenia žalobkyne doposiaľ sa nedostala do omeškania zo zaplatením pôžičky, povinnosť vrátiť pôžičku v celkovej výške 58.700 € má do 31.08.2024 ( bod 1.1. záložnej zmluvy ). Žalovaní 1 a 2 však neposkytujú žalobkyni žiadnu súčinnosť na splnenie predmetnej pôžičky aj napriek tomu, že po zapísaní poznámky o začatí výkonu záložného práva na liste vlastníctva, konateľka žalobkyne požiadala veriteľov o zaslanie bankového účtu na uhradenie pohľadávky avšak bezúspešne. Z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalovaných 1 a 2 sa žalobkyňa svoj záväzok v prospech žalovaných 1 a 2 rozhodla splniť prostredníctvom notárskej úschovy peňazí v sume záväzku žalobkyne, a to zriadením Zápisnice o úschove peňazí N 189/2024 - 1, KNu 94/2024 spísanej a podpísanej dňa 08.02.2024 na Notárskom úrade JUDr. Petra Kriška, PhD., v Bratislave ( s lehotou trvania notárskej úschovy do 30.08.2024 ). O zariadení notárskej úschovy boli žalovaní informovaní priamo z notárskeho úradu dňa 12.02.2024 a Zápisnica o notárskej úschove bola žalovaným doručená aj prostredníctvom poštovej prepravy, ktorí si zásielku prevzali dňa 18.02.2024. 25/ Zmluvné podmienky za ktorých malo dôjsť k výkonu záložného práva boli dohodnuté v bode 5. 1 záložnej zmluvy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom na základe tejto zmluvy nebude riadne a včas splnená, veriteľ mohol začať výkon záložného práva za dohodnutých podmienok. Začatie výkonu záložného práva záložným veriteľom K. H. a Y. H. je zapísané v poznámke na LV č. XXXX, pre kat. územie V. U., okres: Bratislava IV. Žalovaní 1 a 2 nepostupovali pri výkone záložného práva v zmysle dohodnutých podmienok uvedených v bode 5.3 záložnej zmluvy zo dňa 08.02.2019, keď veriteľ bol povinný začatie výkonu záložného práva písomne oznámiť dlžníkovi a v písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva mal veriteľ uviesť spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Veriteľ teda mohol začať s výkonom záložného práva na základe záložnej zmluvy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nebude riadne a včas splnená ( bod 5. 1 zmluvy ). Súd prvej inštancie nemal za osvedčenú skutočnosť, že žalobkyňa dlh nesplácala riadne a včas, keď žalovaní 1 a 2 nedoručili žalobkyni ani napr. písomnú výzvu na zaplatenie pôžičky, písomné oznámenie o okamžitej splatnosti dlžnej pohľadávky, s uvedením kedy nastala predčasná splatnosť pohľadávky, aká bola celková výška dlhu, dokedy mala žalobkyňa zaplatiť celú dlžnú sumu. 26/ Pokiaľ žalovaný 3 ( ktorý nie je veriteľom ), predložil výpisy z účtov žalobkyne, že posledná splátka pohľadávky bola uhradená dňa 27.12.2019, kedy žalobkyňa prestala dlh splácať riadne a včas v dôsledku čoho sa dlh stal splatným v celom rozsahu, žalobkyňa vzniesla námietku premlčania záložného práva. Vzhľadom na zaplatenú poslednú splátku pôžičky dňa 27.12.2019, prvým dňom možného výkonu záložného práva bol 03.03.2020, ktoré sa mohlo vykonať do 03.03.2023. Následne žalobkyňa podala proti žalovaným 1 a 2 žalobu na súd, ktorou sa domáha určenia neexistencie záložného práva, nahradenia súhlasu záložných veriteľov s výmazom záložného práva z dôvodu zániku záložného práva, pričom uvedené skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. 27/ Súd prvej inštancie dospel k záveru o osvedčení potreby bezodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanými 1 a 2, keď realizáciou záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam hrozí žalobkyni strata vlastníckeho práva k predmetu zálohu začatím výkonu záložného práva a predstavuje hrozbu bezprostrednej ujmy, a to napriek tomu, že doposiaľ je medzi stranami sporná napr. skutočnosť ohľadne uzatvorenia zmluvy o pôžičky, či sa žalobkyňa dostala do omeškania so zaplatením pôžičky, kedy nastala splatnosť pôžičky, aká je výška dlžnej pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičky a na uvedené nadväzuje samotný výkon záložného práva, ktorého neexistencie sa žalobkyňa domáha v konaní vo veci samej. Dôvodnosť neodkladného opatrenia je daná už samotným osvedčením spornosti týchto úkonov, ktoré budú predmetom dokazovania vo veci samej, nakoľko v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia, súd dokazovanie nevykonáva. Dôvodnosť pre nariadenie neodkladného opatrenia s povinnosťou žalovaných 1 a 2 zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vyplýva z toho, že výkonom záložného práva by teda mohlo dôjsť k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne, ako aj k zásahu do práva podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť. Pre neodkladné opatrenie je charakteriská jeho dočasnosť s tým, že neodkladné opatrenie nerieši definitívne vzťahy medzi stranami

sporu, nariadeným neodkladným opatrením nevzniká žalovaným 1 a 2 žiadna ujma, dočasne bude pozastavený výkon záložného práva. 28/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prvoinštančný súd považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne dôvodný iba vo vzťahu k žalovaným 1 a 2 a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia. Súd nariadil neodkladné opatrenie po tom ako žalobkyňa podala na súd žalobu o určenie neexistencie záložného práva, nahradenie súhlasu záložných veriteľov s výmazom záložného práva, preto súd vo výroku uznesenia neuložil povinnosť žalobkyni podať v určenej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Neodkladné opatrenie je dočasné opatrenie, ktoré bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej podľa § 330 ods. 1 CSP. 29/ V danom prípade žalovaný 3 nie je pasívne vecne legitimovaný, ktorý vo vzťahu k žalobkyni neuzavrel zmluvu o pôžičke ani záložnú zmluvu, neodkladné opatrenie voči žalovanému 3 nebolo podané dôvodne. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na neoprávnené konanie žalovaného 3 ( konateľa spoločnosti žalobkyne ) tieto sú predmetom sporu o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia, v ktorom je podaný aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd v odôvodnení rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 158/2010 zo dňa 30. 11. 2011 ). 30/ Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobkyňa neuviedla, akého konkrétneho konania sa majú žalovaní 1, 2, 3 zdržať v mene a na účet žalobkyne, takáto povinnosť je všeobecná a nekonkrétna v tejto časti presahuje účel neodkladného opatrenia. 31/ O nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobkyni a žalovaným 1 a 2 súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, nakoľko mali vo veci len čiastočný úspech, keď súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne vyhovel a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. a vo výroku II. uznesenia a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 32/ O nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobkyni a žalovanému 3 súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 3 mal plný úspech, keď súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 3 zamietol, ktorému priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa § 262 ods. 2 CSP. 33/ Uvedené uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2, a to voči výrokom 1 a III predmetného uznesenia, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, t.j., že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 34/ Rozhodnutím súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, súčasťou ktorého je aj právo na riadne odôvodnené súdne rozhodnutie. Zároveň rozhodnutím súdu došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedy súd vzhliadol, že existujú dôvody na vydanie neodkladného opatrenia. Vo veci sú taktiež prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku a teda zistený skutkový stav neobstojí. Nesprávny je právny záver súdu, že tu existuje osvedčená potreba bezodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanými 1, 2; súd uviedol, že doposiaľ je medzi stranami sporná skutočnosť ohľadom uzatvorenia zmluvy o pôžičke, či sa žalobkyňa dostala do omeškania so zaplatením pôžičky, kedy nastala splatnosť pôžičky, aká je výška dlžnej pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičky a na uvedené nadväzuje samotný výkon záložného práva. 35/ Podľa žalovaných 1, 2 naopak, tieto skutočnosti nie sú vôbec sporné. Pokiaľ ide o zmluvný vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými 1, 2, tak jeho existencia je nespornou skutočnosťou a to nielen s poukazom na dôkazy nachádzajúce sa v spisovom materiáli, ako napr. zmluva o pôžičke a čiastočné splatenie pôžičky, ale aj z úkonov žalobkyne, ktorá zriadila notársku úschovu. Ak by žalobkyňa rozporovala existenciu pôžičky, tak by zaiste nezriaďovala notársku úschovu a zároveň by nekomunikovala so žalovanými ohľadom vrátenia pôžičky. Vo vzťahu k omeškaniu žalobkyne je nutné uviesť, že žalovaný 3 do konania predložil výpisy z účtov, z ktorých je zrejmé, že od 27. 12. 2019 nedošlo k žiadnej ďalšej splátke pôžičky. Žalobkyňa túto skutočnosť nerozporovala, a stala sa tak nespornou podľa § 151 ods. 1 CSP. Žalobkyňa pritom dňa 15. 8. 2024 podala súdu vyjadrenie, kde si len uplatnila námietku premlčania; nedokladovala však, že by po 27. 12. 2019 pokračovala v platení. Námietku premlčania vznesenú žalobkyňou označili žalovaní 1, 2 za irelevantnú. Nesúhlasili s argumentáciou

žalobkyne, že keď bola posledná splátka bola uhradená dňa 27. 12. 2019, potom sa malo záložné právo premlčať v prvom štvrťroku 2023, keďže celá pôžička sa stala splatnou ku dňu 1. 2. 2020 a prvý deň možného výkonu záložného práva bol 3. 3. 2020. Naopak, mali za to, že záložné právo ako aj celá pôžička premlčané nie sú. Je pravdou, že v zmluve o pôžičke je uvedené, že v prípade omeškania nastáva splatnosť celej pôžičky. Avšak v zmysle § 110 ods. 2 Obč. zák. platí, že : „Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“ V zmysle § 565 Obč. zák. platí, že : „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.“ 36/ Potom pre zročnosť celého dlhu musí byť splnený predpoklad ustanovený v § 565 Obč. zák., a teda, že veriteľ musí svoje právo použiť. Toto použitie je definované vo Veľkom komentári k Občianskemu zákonníku nasledovne : „V režime § 565 nenastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže, ale nemusí využiť. Žiadosť veriteľa o zaplatenie celej pohľadávky, resp. jej neuspokojeného zvyšku, je jednostranným adresovaným úkonom, ktorého účinky sú podmienené tým, že dôjde dlžníkovi....Zákonná formulácia, podľa ktorej môže veriteľ „žiadať o zaplatenie celej pohľadávky“, umožňuje pridať špecifický a praxou akceptovaný záver, že veriteľ je do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky oprávnený žiadať o zosplatnenie aj podaním žaloby o zaplatenie celej pohľadávky alebo podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ak bola strata výhod splátok vymedzená exekučným titulom... V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky nastáva strata výhod splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu.“ 37/ Zo strany veriteľov - žalovaných 1, 2 - pritom nedošlo v roku 2019 a ani v roku 2020 o adresovanie dlžníkovi - žalobkyni - takejto žiadosti. Táto žiadosť bola žalobkyni zaslaná dňa 12. 3. 2024, pričom žalobkyni musela byť doručená, nakoľko na túto výzvu reagovala odpoveďou dňa 18. 3. 2024. Pôžička a ani záložná zmluva teda nie sú premlčané. Postup žalovaných 1, 2 vo vzťahu k začatiu výkonu záložného práva bol plne legitímny, a tento postup mohol byť začatý, nakoľko mnohé jednotlivé splátky už boli po splatnosti, pričom následne v marci 2024 nastala splatnosť celého dlhu. Zároveň žalovaní 1, 2 predložili súdu Uznanie dlhu v zmysle ust. § 558 Obč. zák. zo dňa 17. 11. 2023 v zmysle ktorého žalobkyňa uznala dlh voči žalovaným 1, 2 vo výške 57.252 €, a to do 15. 1. 2024 z titulu nesplácania pôžičky. Je tak zrejmé, že pôžička nemôže byť premlčaná, nakoľko došlo k uznaniu dlhu a začala plynúť nová desaťročná premlčacia doba, pričom k premlčaniu dôjde najskôr až 15. 1. 2034, nakoľko je v uznaní uvedená lehota na plnenie. Námietky žalobkyne vo vzťahu k premlčaniu sú teda irelevantné a túto námietku premlčania bolo nutné vyhodnotiť ako neúčinnú. Výkon záložného práva žalovaných 1, 2 tak bol plne legitímny a zákonný, pričom neexistuje žiadny dôvod na to, aby bolo vydané neodkladné opatrenie ponechané v platnosti. V opačnom prípade sa naopak bez primeraných dôvodov zasahuje do vlastníckych práv žalovaných 1, 2, ktorí majú nárok na vrátenie pôžičky. 38/ V zmysle bodu 5.1 záložnej zmluvy platí, že ak pohľadávka zabezpečená záložným právom na základe tejto zmluvy nebude riadne a včas splatená, môže veriteľ začať výkon záložného práva. Žalobkyňa po r. 2019 nesplácala žiadne ďalšie splátky a žalovaní 1, 2 boli oprávnení začať výkon záložného práva vo vzťahu k jednotlivým nesplateným splátkam pôžičky, ktorých neplatenie žalobkyňa nerozporovala. Nie je teda zrejmé, prečo nemal súd za osvedčenú skutočnosť, že žalobkyňa dlh nesplácala riadne a včas, keď boli predložené výpisy z účtu a žalobkyňa vo vzťahu k uvedenému neposkytla žiadne proti tvrdenie, ktorým by preukázala opak. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobkyni doručené dňa 17. 11. 2023. Žalovaní 1, 2 preto navrhli odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1, 2 zamietne a prizná im náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 39/ Na odvolanie žalovaných 1, 2 sa písomne vyjadrila žalobkyňa ( č.l. 233 a nasl. spisu ) tak, že sa plne stotožňuje s uznesením súdu prvej inštancie a považuje ho za právne i vecne správne. Zároveň sa pridržiava v plnom rozsahu všetkých svojich písomných podaní v predmetnej veci ako aj vo veci samej a na tieto poukazuje. Odvolanie žalovaných považuje žalobkyňa za účelové a absolútne neopodstatnené. Žalovanými označené dôvody odvolania absentujú, t.j. odvolanie nie je riadne odôvodnené. Zároveň, podľa názoru žalobkyne, odvolanie vykazuje zjavné neodstrániteľné vady podania aj pokiaľ ide o absenciu povinnej zákonnej náležitosti odvolania, a to označenie rozsahu, v akom sa odvolanie napáda.

40/ Žalobkyňa sa plne stotožňuje s názorom súdu, v zmysle ktorého bola v danom prípade osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a žalovanými. Okrem reálneho a nezákonného ohrozovania vlastníckeho práva žalobkyne zo strany žalovaných, je evidentné, že v predmetnom prípade je celý rad právne významných skutočností, ktoré sú medzi žalobkyňou a žalovanými sporné, či už sa jedná o otázku existencie či neexistencie zmluvy o pôžičke, otázku, či sa žalobkyňa dostala do omeškania so zaplatením pôžičky, kedy nastala splatnosť pôžičky, aká je výška dlžnej pohľadávky z titulu zmluvy o pôžičke, ako aj samotné okolnosti výkonu záložného práva zo strany žalovaných. V tejto súvislosti žalobkyňa si dovoľuje reagovať na zavádzajúce tvrdenia žalovaných o tom, že tieto skutočnosti sú medzi stranami sporu nesporné. Naopak, žalobkyňa dôrazne namieta pravosť, spoľahlivosť a vierohodnosť dôkazov i tvrdení predložených súdu samotnými žalovanými. Je pritom absolútne irelevantné, že žalobkyňa v prospech žalovaných za účelom mimosúdneho urovnania sporu notársku úschovu. 41/ Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných o dátume poslednej splátky pôžičky zo strany žalobkyne vrátane argumentácie žalovaných prednesených za účelom pokusu o vyvrátenie skutočností svedčiacich premlčaniu záložného práva žalovaných, ako aj samotnej pohľadávky, žalobkyňa uvádza, že sa jedná o právne irelevantnú, hlavne však právne nesprávnu argumentáciu. Žalovaní argumentujú výkladom najmä ust. § 565 Obč. zák. , prostredníctvom ktorého sa snažia odôvodniť vlastné tvrdenie o tom, že údajne nie je premlčané ani záložné právo žalovaných, ani samotná pohľadávka žalovaných. Žalovaní si pritom zjavne mýlia právnu úpravu ust. § 565 Obč. zák. s právnou úpravou záväzkovo právnych vzťahov, resp. zmluvnou voľnosťou účastníkov záväzkovo právneho vzťahu dohodnúť sa ohľadom splatnosti pohľadávky. Zmluvné dojednanie o plnení v splátkach, podľa ktorého v prípade nezaplatenia prvej dohodnutej splátky do určitého dátumu sa dňom nasledujúcim stane splatným celý dlh, je dojednaním, ktorým sa vznik práva veriteľa na zaplatenie celého dlhu a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka zaplatiť celý dlh viaže sa splnenie podmienky ( § 36 Obč. zák. ), nie dohodou o tzv. strate výhody splátok v zmysle § 565 Obč. zák. Svoje stanovisko podoprela žalobkyňa poukazom na rozhodnutie NS ČR z 12. 12. 2007, sp. zn. 33 Odo 1697/2005, tiež rozhodnutie NS ČR zo dňa 10. 11. 2009, sp. zn. 21 Cdo 4750/2007. Žalovaní tak argumentujú nesprávnym právnym výkladom platného práva a v danom prípade sa jednalo o zmluvne nastavenú splatnosť pohľadávky žalovaných, na ktorú však ust. § 565 Obč. zák. nie je aplikovateľné. 42/ Žalobkyňa preto naďalej trvá na tom, že záložné právo žalovaných je premlčané. Zároveň čo sa týka žalovanými predložených dôkazov - uznania dlhu alebo oznámenia o začatí výkonu záložného práva, žalobkyňa uvádza, že predmetné dôkazy považuje za ďalšie dôkazy žalovaných, ktorých pravosť, spoľahlivosť a vierohodnosť dôrazne namieta a považuje ich za zjavne nezákonné. Žalobkyňa je názoru, že pravdivosť, spoľahlivosť a vierohodnosť uvedených dôkazov bude po riadnom dokazovaní vykonanom v konaní vo veci samej vyvrátená. Žalobkyňa dodala, že ju napriek vydanému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia dňa 12. 9. 2024 kontaktovala dražobná spoločnosť za účelom vykonania dobrovoľnej dražby. Žalobkyňa navrhovala, aby odvolací súd odvolanie žalovaných 1, 2 odmietol; v prípade, že bude mať odvolací súd za to, že odvolanie žalovaných 1, 2 spĺňa všetky zákonné náležitosti, navrhovala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. 43/ Na vyjadrenie žalobkyne podali žalovaní 1, 2 odvolaciu repliku ( č.l. 296, 297 spisu ), v ktorom reagovali na tvrdenie žalobkyne, že si žalovaní údajne mýlia právnu úpravu ust. § 565 Obč. zák. s právnou úpravou záväzkovo právnych vzťahov resp. zmluvnou voľnosťou účastníkov záväzkovo právneho vzťahu dohodnúť sa ohľadom splatnosti pohľadávky. Podľa žalobkyne zmluvné dojednanie o plnení v splátkach, podľa ktorého v prípade nezaplatenia prvej dohodnutej splátky do určitého dátumu sa dňom nasledujúcim stane splatným celý dlh, je dojednaním, ktorým sa vznik práva veriteľa na zaplatenie celého dlhu a tomu zodpovedajúca povinnosť dlžníka zaplatiť celý dlh viaže na splnenie podmienky ( § 36 Obč. zák. ), nie dohodou o tzv. strate výhody splátok v zmysle § 565 Obč. zák. 44/ S uvedeným právnym názorom žalobkyne sa žalovaní nestotožňujú; majú za to, že formulácia „strata výhod splátok“ a „ak sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas, stáva sa splatnou celá nevrátená časť pôžičky“ je rovnaký právny inštitút, ktorý sleduje rovnaký cieľ, a to sankcionovať dlžníka, ak sa dostane do omeškania v prípade splácania splátok. Uvedené vychádza aj z Veľkého komentára k Občianskemu zákonníku v zmysle ktorého : „Stratou výhod splátok je stav, keď v dôsledku delikvencie dlžníka, v zmysle omeškania so splnením niektorej splátky a následnej legitímnej žiadosti veriteľa, nastane splatnosť celej neuspokojenej pohľadávky naraz, čím sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé splátky. V režime § 565 nastáva teda splatnosť celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok, ale je podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Toto svoje právo veriteľ môže ale nemusí využiť. V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej

pohľadávky nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Zákon pritom otázku splatnosti zvyšku pohľadávky po strate výhod splátok osobitne nerieši. Je preto nevyhnutné aplikovať ust. § 565 Obč. zák.. a túto pohľadávku považovať za jednorazovo splatnú ako celok odo dňa nasledujúceho po žiadosti veriteľa, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.“ 45/ Rozhodnutia, na ktoré poukazovala žalobkyňa, sú pre danú vec irelevantné, nakoľko ide o rozhodnutia súdov Českej republike. Žalobkyňa tiež uznala dlh, čo žalovaní zdokladovali súdu; žalobkyňa síce uviedla, že predmetné dôkazy považuje za také, ktorých pravosť, spoľahlivosť a vierohodnosť dôrazne namieta a považuje za nezákonné, avšak o uvedenom neposkytla žiadne relevantné skutkové tvrdenia alebo dôkazy. V zmysle § 151 ods. 2 CSP potom treba toto popretie považovať za neúčinné. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňu kontaktovala dražobná spoločnosť, výkon samotnej dražby je v právomoci dražobnej spoločnosti. Žalovaní tiež upozornili na skutočnosť, že v zmysle uznania dlhu zo dňa 17. 11. 2023 došlo aj k modifikácii zmluvy o pôžičke, nakoľko si zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory budú riešené v rozhodcovskom konaní; žalovaní preto žiadajú preskúmať otázku právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať v tejto veci. Žalovaní 1, 2 zotrvali na návrhu, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 46/ Na odvolaciu repliku žalovaných 1, 2 podala žalobkyňa odvolaciu dupliku ( č.l. 305 - 310 spisu ), v ktorom uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých svojich doterajších písomných vyjadrení a stotožňuje sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Naďalej trvá na tom, že záložné právo žalovaných 1, 2 je premlčané, z dôvodov, ako ich už súdu písomne rozviedla v skorších podaniach. Trvala tiež na tom, že žalovaní 1, 2 nesprávne vykladajú zmluvne nastavenú splatnosť pohľadávky, na ktorú však ust. § 565 Obč. zák. nemožno aplikovať. V prípade žalovanými predloženého dôkazu - uznania dlhu alebo oznámenia o začatí výkonu záložného práva, pravosť, spoľahlivosť a vierohodnosť týchto listinných dôkazov žalobkyňa dôrazne namieta a považuje ich za nezákonné, s tým, že ich pravosť, spoľahlivosť a vierohodnosť bude po riadnom dokazovaní v konaní vo veci samej vyvrátená. Na námietku žalovaných o tom, že vo vzťahu k spomenutým listinným dôkazov neuviedla žiadne relevantné argumenty, prečo by mala byť pravosť uznania dlhu spochybnená, žalobkyňa uviedla, že predsa uviedla vlastné tvrdenia, o právne relevantných až skutkovo závažných skutočnostiach, ktorými predmetné listinné dôkazy značne spochybnila. 47/ Žalobkyňa dodala, že má dôvodné podozrenie, že žalovaný 3 na bežnej báze podpisoval a podpisuje listiny ako iné tretie osoby a obsah listín si prispôsobuje podľa toho, ako si to jeho aktuálny záujem vyžaduje. Všetky listinné dôkazy predložené v konaní žalovanými ako aj v konaní vo veci samej sú celkom nepravé, nepravdivé a nespoľahlivé. To dokazuje aj dodatočné predloženie listiny o uznaní dlhu žalovanými, keď je zarážajúce, že žalovaní takýto dokument predložili súdu až po uplatnení námietky premlčania zo strany žalobkyne a zároveň s odstupom až siedmych mesiacov vedenia predmetného súdneho konania. Podľa žalobkyne ak by daný dokument naozaj dňa 17. 11. 2023 existoval, boli by ho žalovaní na podporu svojich tvrdení predložili už skôr. Žalovaný 3 bol vymenovaný do funkcie konateľa s účinnosťou odo dňa 31. 10. 2023 protizákonným spôsobom, v dôsledku pokračujúcich nezákonných konaní žalovaného 3 bol z funkcie konateľa odvolaný s účinnosťou odo dňa 14. 12. 2023. obe právne skutočnosti, t.j. vymenovanie ako aj odvolanie žalovaného 3 z funkcie konateľa sa považujú za právne platné a účinné, kým sa nepreukáže opak prostredníctvom jeho vyslovenia právoplatným súdnym rozhodnutím. O obidvoch právnych skutočnostiach je v súčasnosti vedené súdne konanie na Mestskom súde Bratislava III a síce ohľadom určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bol žalovaný 3 vymenovaný do funkcie konateľa spoločnosti pod sp. zn. 79Cb/11/2024 a súdne konanie o žalobe o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, ktorým bol žalovaný 3 odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti pod sp. zn. 61Cb/7/2024. Žalobkyňa vzhľadom na uvedené poznamenala, že uznanie dlhu bolo uskutočnené nie žalobkyňou, ale žalovaným 3. 48/ K otázke právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať v predmetnej veci vzhľadom na obsah sporného uznania dlhu v časti údajnej dohody zmluvných strán o riešení sporov v rozhodcovskom konaní, žalobkyňa uviedla, že je len prejavom úmyslu vyhnúť sa spravodlivému rozhodnutiu všeobecného súdu v súdnom konaní; zároveň túto námietku označila žalobkyňa za zjavne právne nesprávnu a aj irelevantnú, z dôvodu vyššie uvedených skutočností ako aj z dôvodu ust. § 1 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa naďalej trvala na tom, že sa žalovaní 1, 2 dopustili nerešpektovania uznesenia súdu, keď napriek súdom uloženej povinnosti pokračovali vo výkone záložného práva, keďže žalobkyňu dňa 12. 9. 2024 kontaktovala dražobná spoločnosť za účelom vykonania dobrovoľnej dražby. Žalovaní sú osoby, ktoré iniciovali výkon záložného práva, preto bolo ich povinnosťou konať tak, aby to bolo v súlade s uznesením súdu, t.j. mali bezodkladne informovať dražobnú spoločnosť o vydaní predmetného uznesenia. Žalovaní voči žalobkyni uplatňujú neexistujúce nároky, hrubo útočia na vlastnícke právo žalobkyne s úmyslom zasiahnuť do jej práva podnikať a uskutočňovať

zárobkovú činnosť. Za hlavného iniciátora týchto krokov žalobkyňa považuje žalovaného 3, keď konateľka žalobkyne je teraz už bývalou manželkou žalovaného 3 a ktorú sa žalovaný 3 snaží svojimi krokmi doslova „zlikvidovať“; žalovaný 3 pritom svojimi krokmi vťahuje do jednotlivých konaní aj svojich vlastných rodičov - žalovaných 1, 2. Žalobkyňa navrhovala odvolanie žalovaných 1, 2 buď odmietnuť podľa § 386 písm. d/ CSR, resp. ak odvolací súd dospeje k záveru, že odvolanie žalovaných 1, 2 spĺňa všetky náležitosti zákona, navrhovala uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. 49/ Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli. 50/ Krajský súd ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 CSP, v napadnutom rozsahu ( t.j. vo výrokoch I a III uznesenia, keď rozsah, v akom uznesenie žalovaní 1, 2 napadli, je zrejmý z obsahu odvolania, a osobitne aj z odvolacieho petitu; rovnako tak boli z odvolania žalovaných 1, 2 zrejmé aj dôvody odvolania ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1, 2 nie je dôvodné. 51/ Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 52/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 53/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( t.j. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 54/ Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, v záujme, aby dosiahol ochranný účel neodkladného opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť ( t. j. nemusí tieto skutočnosti preukázať ), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. Osvedčenie ( na rozdiel od dokazovania ) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( t.j. nie všetky rozhodujúce skutočnosti ), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality tak, ako pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda rozhoduje za situácie, kedy skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je ďalej nevyhnutné, aby bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté pomerne rýchlo - v zmysle § 328 ods. 2 CSP v danom prípade v lehote 30 dní. Potom táto pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára podmienky pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Preto súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla rozhoduje len na základe osvedčenia podstatných skutočností. Preskúmajúc spisový materiál dospel odvolací súd k záveru, že prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia sčasti vyhovel ( výrok I uznesenia ). 55/ V danom prípade žalobkyňa navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Žalobkyňa v návrhu konštatuje, že pokiaľ by neboli neodkladným opatrením upravené pomery strán sporu, môže byť žalobkyni spôsobená ujma vo forme zásahu do jej vlastníckeho

práva výkonom záložného práva iniciovaným zo strany žalovaných 1, 2. Zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ( ako aj v samotnej žalobe ) a aj z obsahu spisu vyplývajú viaceré také skutočnosti, ktoré osvedčujú naliehavosť a nutnosť úpravy pomerov strán ( medzi žalobkyňou a žalovanými 1, 2 ) navrhovaným spôsobom. Žalobkyni výkonom záložného práva reálne hrozí strata vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ( nebytovým priestorom ) za situácie, kedy existuje viacero sporných okolností, významných pre vyvodenie predbežného záveru o tom, či sa v minulosti ( žalobkyni ) poskytnutá pôžička ( žalovanými 1, 2 ) vo výške 58.700 € stala splatnou, ak áno, tak za akých podmienok a kedy, t.j., či sa žalobkyňa s peňažným plnením dostala do omeškania a kedy, príp. aká je výška dlžnej sumy. Samotné uzavretie pôžičky v sume 58.700 € v danom prípade sporné nie je, a teda ani existencia záväzkovo právneho vzťahu veriteľa ( žalovaní 1, 2 ) a dlžníka ( žalobkyňa ); sporná však je forma uzavretia tejto pôžičky, keďže žalobkyňa namieta, že zmluva o pôžičke nebola uzavretá písomne, ako naopak tvrdia žalovaní. Rovnako nie je sporné uzavretie záložnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovanými 1, 2 ( keď záloha predstavuje nehnuteľnosť - nebytový priestor č. X na X. poschodí polyfunkčného bytového domu súp. č. XXXX, vchod J. XA v F., vedený na LV č. XXXX pre kat. úz. V. U. ); sporným ale nateraz zostáva, či boli naplnené zákonné a aj zmluvné podmienky pre začatie výkonu záložného práva, tak, ako tvrdia žalovaní 1, 2. Osobitne žalobkyňa namieta pravosť a vierohodnosť viacerých listinných dôkazov, predložených súdu zo strany žalovaných ( napr. listinu o uznaní dlhu, či listinu o oznámení o začatí výkonu záložného práva ). Napokon je nutné vyhodnotiť, či je opodstatnená obrana žalobkyne v konaní v podobe vznesenej námietky premlčania záložného práva žalovaných 1, 2. Viaceré pre rozhodnutie súdu významné skutočnosti si vyžadujú vykonanie riadneho dokazovania, ktoré však v podmienkach rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné, predovšetkým z časových dôvodov. 56/ Preto odvolací súd vyhodnotil ako správny záver prvoinštančného súdu o potrebe dočasnej právnej úpravy neodkladným opatrením v rozsahu, v akom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel, vychádzajúc zo záveru, že žalobkyňa osvedčila existenciu záväzkovo právneho vzťahu medzi ňou a žalovanými 1, 2 na základe zmluvy o pôžičke a na ňu nadväzujúcu zmluvu o zriadení záložného práva ( zo dňa 8. 2. 2019 ). Rovnako odvolací súd posúdil ako preukázanú existenciu dôvodnej obavy, resp. reálnej hrozby takého zásahu do vlastníckych práv žalobkyne, ktorý by bol nenávratný, resp. zvrátenie takého stavu by bolo spojené s príp. ďalšími súdnymi spormi. Nariadené neodkladné opatrenie je opatrením dočasným, ktoré žalovaných 1, 2 ako záložných veriteľov nezbavuje ich práv, ale bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa s konečnou platnosťou rozhodne o nateraz sporných právach strán sporu. 57/ Pokiaľ ide o žalovanými 1, 2 namietanú otázku právomoci všeobecného súdu, poukazujúc na to, že si zmluvné strany v listine o uznaní dlhu zo dňa 17. 11. 2023 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy ( t.j. zmluvy o pôžičke ) budú riešené v rozhodcovskom konaní, podľa odvolacieho súdu nevznikla prekážka, ktorá by bránila rozhodovaniu všeobecného súdu v tejto veci. V konaní sa žalobkyňa domáha určenia, že výkon záložného práva je neúčinný a neplatný a ďalej nahradenia súhlasu žalovaných veriteľov s výmazom záložného práva. Osobitne žalobkyňa v konaní namieta pravosť a vierohodnosť žalovaným 3 predloženým listinným dôkazom - uznaním dlhu, v rámci ktorého malo dôjsť k modifikácii dohody zmluvných strán o pôžičke o tom, že spory z nej plynúce budú riešiť v rozhodcovskom konaní; žalobkyňa teda spochybňuje aj dohodu o predmetnej rozhodcovskej doložke. 58/ Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. a/ zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam. 59/ Medzi vecné práva podľa Občianskeho zákonníka patrí aj záložné právo; záložné právo je vecným právom k cudzej veci ( zálohu ), ktoré slúži na zabezpečenie a uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa prostredníctvom výkonu záložného práva. V súdenej veci je predmetom zálohu nehnuteľnosť - nebytový priestor, pričom v konaní samotnom bude súd riešiť aj otázku existencie záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je spojená s jej vlastníctvom ( t.j. zálohu ). S ohľadom na citované ust. § 1 ods. 3 písm. a/ zákona o rozhodcovskom konaní sa podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa správne s vyriešením sporu obrátila na všeobecný súd, keď vzhľadom na vecnoprávnu povahu záložného práva ( predmetom zálohu je v danom prípade nehnuteľnosť ) by daný spor nebolo možné riešiť v rozhodcovskom konaní. Námietku žalovaných o možnom nedostatku právomoci súdu prvej inštancie rozhodovať v danej veci vyhodnotil odvolací súd preto ako neopodstatnenú. 60/ Odvolací súd teda dospejúc k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ( výrok I ) ako vecne správny potvrdil ( § 387 CSP ), včítane vecne správneho výroku III o nároku na náhradu trov konania ( o

neodkladnom opatrení ) medzi žalobkyňou a žalovanými 1, 2, s poukazom na len čiastočný úspech žalobkyne v tomto štádiu konania. 61/ O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní ( o neodkladnom opatrení ) priznal úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 62/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).