Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/12/2025 1424201544 21. 02. 2025 Mgr. Adela Unčovská ECLI:SK:KSBA:2025:1424201544.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: R. Z. B., D.: XX XXX XXX, Q. Q. X.K. X, B. proti žalovanému: K. Z., Z.. XX.X.XXXX, B. Z. O. XB, B., o zaplatenie 20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26.6.2024, č. k. 28C/10/2024-26, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol odpor proti platobnému rozkazu č. k. 28C/10/2024-19 zo dňa 27.2.2024. 2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil § 265 ods. 1, § 267 ods. 1, § 267 ods. 2 písm. c), § 268 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalovaný v podanom odpore nespochybnil opodstatnenosť povinnosti uloženej mu v platobnom rozkaze, preto v zmysle § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p. odmietol podanie žalovaného ako odpor podaný bez vecného odôvodnenia. 3. Proti uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom uviedol, že všetky dôvody, ktoré uviedol, sú pravdivé a po porade s právnikom aj logické, pretože je nezamestnaný a nemá z čoho uhradiť požadovanú sumu. Vo vzťahu k vecnému argumentu v súvislosti s požiadavkou o zaplatenie finančnej sankcie uviedol, že to nemá z čoho zaplatiť, nakoľko nekradne, nelúpi a nepodvádza. Ďalej uviedol, že podanie súdu dostal dňa 2.7.2024, takže lehotu 15 dní splnil, aj tú predošlú, takže tvrdenia v ňom uvedené sú nepravdy. V poslednej vete uviedol „M. K. P.. zaujatosť“. Odvolací súd uvedené podanie vyhodnotil podľa obsahu ako odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie odmietol odpor podaný bez vecného odôvodnenia, hoci na začiatku podania označil žalovaný rozhodnutie, proti ktorému podal odvolanie ako č. k. 28C/10/2024-19 zo dňa 27.2.2024. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 16.1.2025, v ktorom uviedol, že žiadal úhradu sumy 20 eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. XXXXXXXXXX, vystavenej žalovanému za účelom úhrady zákonného poplatku vo výške 20 eur vyrubeného za službu spojenú s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Ďalej uviedol, že je nesporné, že žalovaný dňa 11.2.2023 a následne aj dňa 20.2.2023 absolvoval vyšetrenie v ambulancii C. Z. Q.. C. T. F., t. j. vyšetrenie v rámci ústavnej pohotovostnej služby, ktorú skutočnosť aj sám potvrdil v podanom odpore. Po každom ošetrení mu bol vyrubený poplatok vo výške 10 Eur za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v UNB v rámci ústavnej pohotovostnej služby. Poukázal na § 38 ods. 3 písm. c) zákona č. 577/2004 Z. z., podľa ktorého službou spojenou s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti je aj spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby a ústavnej pohotovostnej služby. V zmysle citovaného zákona platí, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby je výška úhrady poistenca za služby podľa § 38 ods. 3 písm. c), ak poistenec nie je oslobodený od povinnosti úhrady podľa § 38a ods. 8 písm. c): 1) 10 eur, ak v bode 1) alebo bode 2) nie je uvedené inak, 2) 2 eurá, ak poistenec navštívi poskytovateľa ústavnej pohotovostnej služby v čase medzi 16. a 22. hodinou v pracovných dňoch a v čase medzi 7. a 22. hodinou v dňoch pracovného pokoja v okrese, v územnom obvode ktorého sa neposkytuje ambulantná pohotovostná služba, 3) 2 eurá, ak bol poistenec k poskytovateľovi ústavnej pohotovostnej služby odoslaný bezprostredne po poskytnutí ambulantnej pohotovostnej služby. Od povinnosti tejto úhrady za spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní ambulantnej starostlivosti v rámci ústavnej pohotovostnej služby je oslobodený poistenec, ak mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v rámci 1) ústavnej pohotovostnej služby v súvislosti s úrazom bezprostredne po jeho vzniku; to neplatí, ak úraz vznikol preukázateľne v dôsledku užitia alkoholu, inej návykovej látky alebo lieku užitého iným spôsobom, ako bolo odporučené lekárom, 2) ústavnej pohotovostnej služby a poskytovanie zdravotnej starostlivosti trvalo viac ako dve hodiny, 3) ústavnej pohotovostnej služby a následne bol poistenec prijatý do ústavnej starostlivosti, 4) ústavnej pohotovostnej služby, ak je poistenec maloletým dieťaťom a o poskytnutie zdravotnej starostlivosti žiada zariadenie, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately 5) ústavnej pohotovostnej služby, ak ide o nositeľa ocenenia najmenej zlatej Janského plakety, 6) ústavnej pohotovostnej služby, ak ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súvislosti s tehotenstvom. Žalobca uviedol, že nakoľko nebolo preukázané, že by sa na žalovaného vzťahovala niektorá z vyššie citovaných podmienok pre oslobodenie od úhrady tohto poplatku, pristúpil k jeho vymáhaniu súdnou cestou. Argument žalovaného, uvádzaný v jeho podaní zo dňa 6.3.2024, konkrétne v znení „podávam odpor z dôvodu mojej zlej finančnej situácie", nie je podľa názoru žalobcu dôvodom na oslobodenie poplatku za službu spojenú s poskytovaním zdravotnej starostlivosti počas ústavnej pohotovostnej služby. Žalobca zároveň nie je legitimovaný na odpustenie povinnosti platby tohto poplatku. Žalobca s poukazom na znenie § 267 C.s.p. mal za to, že podaný odpor nebol vecne odôvodnený tak ako to vyžaduje citované ustanovenie zákona. Žalobca konštatoval, že v podaní žalovaný uviedol, že dôvodom podania odporu je zlá finančná situácia, práceneschopnosť od roku 2022, dlhodobá nezamestnanosť a nepoberanie dávok v hmotnej núdzi. Vecné odôvodnenie, ako aj predloženie akýchkoľvek dôkazov, však podľa názoru žalobcu absentuje. Žalovaný nenamietal poskytnutie zdravotnej starostlivosti, rovnako tak nenamietal svoju povinnosť uhradiť náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, fakticky iba žiadal o oslobodenie, resp. odpustenie poplatkovej povinnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca trval na podanej žalobe a žiadal, aby konajúci súd žalovaného zaviazal k povinnosti úhrady žalovanej sumy. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa § 265 ods. 1 C.s.p. ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie. 7. Podľa § 267 ods. 1 C.s.p. odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie § 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený. 8. Podľa § 267 ods. 2 C.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze. 9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vydal dňa 27.2.2024 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 20 eur od 1.4.2023 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu alebo, aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením. Žalovaný v stanovenej lehote podal odpor proti uvedenému platobnému rozkazu z dôvodu jeho zlej finančnej situácie, v ktorom namietal, že je na PN od júna 2022, je dlhodobo nezamestnaný z dôvodu zlého zdravotného stavu, v čase ošetrenia na urgentnom príjme nepoberal ani dávky v hmotnej núdzi a aktuálne je stále na PN, čakajú ho ďalšie vyšetrenia a je držiteľom preukazu ZŤP. 10. Odvolací súd konštatuje, že vecné odôvodnenie odporu je nevyhnutnou náležitosťou odporu. Vecné odôvodnenie znamená, že odpor je podaný s odôvodnením vo veci samej, teda so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí v odpore uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Nie je postačujúca iba faktická námietka, že žalovaný nesúhlasí s platobným rozkazom a za vecné nemožno považovať ani také odôvodnenie odporu, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu zákon neumožňuje zhojiť ani postupom podľa § 129 C.s.p. Za náležité odôvodnenie odporu zodpovedá výlučne žalovaný. O následkoch absencie vecného odôvodnenia odporu však musí byť žalovaný poučený. Zákon v § 267 ods. 2 C.s.p. stanovuje taxatívny výpočet prípadov, keď sa odpor odmietne. Ide o prípad, keď je odpor podaný oneskorene, podaný neoprávnenou osobou alebo podaný bez vecného odôvodnenia. 11. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný svoj odpor proti platobnému rozkazu odôvodnil iba nemožnosťou úhrady žalovanej sumy v dôsledku jeho nepriaznivej finančnej situácie a zdravotného stavu. V podanom odpore nijakým spôsobom nespochybnil opodstatnenosť povinnosti uloženej mu v platobnom rozkaze, a to skutkovo ani právne. Takýto odpor potom nemožno považovať za vecne odôvodnený. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak odpor podľa § 267 ods. 2 písm. c) C.s.p. ako vecne neodôvodnený odmietol. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného, že „v rozhodnutí sú uvedené nepravdy a JUDr. Eva Tulejová zaujatosť“, na uvedené odvolací súd neprihliadal v súlade s § 52 a 53 C.s.p., keď podanie posudzujúc ako prípadnú námietku zaujatosti jednak neobsahovalo náležitosti v zmysle § 52 ods. 2 C.s.p. a týka sa procesného postupu sudcu, resp. rozhodovacej činnosti sudcu. 12. Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., v konaní úspešnému žalobcovi však proti žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania zohľadňujúc skutočnosť, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).