Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/116/2025 1425200767 22. 10. 2025 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2025:1425200767.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu: JUDr. Otílie Belavej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcov: Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ulici X. X Q. W., zapísaní na LV číslo XXXX pre okres: Bratislava Q., obec: Bratislava - F., k.ú.: F., zastúpený správcom bytového domu: Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, so sídlom Rusovská cesta 36, Bratislava, zastúpených JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou, so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, proti žalovanej: T. Q., A.. XX.XX. XXXX, W. X. X, W., zastúpenej: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava, IČO : 36 868 221, za ktorú koná konateľ Mgr. Marcel Biznár, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 31.01.2025, č.k. 9C/5/2025 - 74, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a konanie zastavuje. II. Žalovanej sa voči žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej uložil povinnosť sprístupniť povereným osobám spoločnosti BAUGROUP TZB s.r.o. so sídlom Závodná 3, 821 07 Bratislava, IČO: 36 270 695 byt číslo X, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na ulici X. X Q. W., ktorý je postavený na pozemku parcele č. XXXX o výmere 377 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a ktorý je zapísaný na LV číslo XXXX pre okres: Bratislava Q., obec: Bratislava-F., k.ú.: F. za účelom vykonania diela v súlade s článkom II Zmluvy o dielo číslo XXXX/XXXX uzatvorenej dňa 07.05.2024 medzi žalobcami na jednej strane a obchodnou spoločnosťou BAUGROUP TZB s.r.o. so sídlom Závodná 3, 821 07 Bratislava, IČO: 36 270 695 na strane druhej, a to v pracovné dni v čase od 8:00 hod. do 20:00 hod., a to všetko do 10 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Zároveň žalobcom priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami Civilného sporového poriadku upravujúce neodkladné opatrenie (§ 324 a nasl. C.s.p.), ako aj ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov upravujúce práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 11 ods. 3 a 14a ods. 10) a dospel k záveru o potrebe úpravy pomerov medzi stranami sporu ako vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalovanou ako jednej zo strán zmluvy o dielo zo dňa 07.05.2024. Súd prvej inštancie mal súd osvedčené, že dôvod, pre ktorý bola žalovaná požiadaná o sprístupnenie jej bytu sa týkal výmeny stúpačkových rozvodov, ktoré treba považovať za spoločné zariadenia bytového domu a ku ktorým je prístup umožnený práve len z jednotlivých bytov, teda aj bytu žalovanej. Súd prvej inštancie bol preto názoru, že správcovi, resp. zhotoviteľovi ako osobe oprávnenej vykonať opravu/výmenu stúpačkových rozvodov patrilo oprávnenie žiadať od žalovanej sprístupnenie bytu za účelom ich opravy/výmeny, a zároveň žalovanú zaväzovala
povinnosť, nielen v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., ale aj v zmysle čl. V bodu 8 zmluvy o dielo, sprístupniť svoj byt za týmto účelom. Prvoinštančný súd mal tiež osvedčené, že žalovaná si odmietla uvedenú povinnosť splniť, čoho následkom bolo, že zhotoviteľovi diela bolo znemožnené dielo dokončiť, a teda splniť si svoj záväzok zo zmluvy o dielo, ktorú so zhotoviteľom uzatvorila aj samotná žalovaná ako vlastníčka jedného z bytov. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na to, že uzatvorenie predmetnej zmluvy o dielo bolo vlastníkmi bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu schválené na základe ich písomného hlasovania, prostredníctvom ktorého sa podľa § 14 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníci bytov a nebytových priestorov zúčastňujú na správe domu a rozhodujú o všetkých veciach, ktoré sa správy bytového domu týkajú (napríklad práve výmeny stúpačkových rozvodov), pričom takéto rozhodnutie je podľa § 14a ods. 10 zákona č. 182/1993 Z.z. záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov predmetného bytového domu, a teda aj pre žalovanú, a to bez ohľadu na to, či hlasovala proti uzatvoreniu predmetnej zmluvy o dielo (t.j. výmene stúpačkových rozvodov) alebo sa pri hlasovaní zdržala. Akékoľvek právne úkony týkajúce sa bytového domu, jeho spoločných častí alebo spoločných zariadení (t.j. aj predmetná zmluva o dielo) podľa § 9 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, t.j. aj žalovanú. Na jednej strane tak správcovi, ako aj zhotoviteľovi, patrilo oprávnenie požadovať od žalovanej sprístupniť jej byt za účelom výmeny stúpačkových rozvodov, ku ktorým je prístup z jej bytu, a na druhej strane žalovanej svedčala povinnosť takejto požiadavke zo strany správcu alebo zhotoviteľa vyhovieť, pričom prvoinštančný súd mal osvedčené, že zo strany žalovanej sa tak nestalo, a keďže takéto odmietnutie splnenia si povinnosti zo strany žalovanej môže mať dôsledok v nemožnosti zhotoviteľa dokončiť predmetné dielo. 3. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 255 ods. 1 C.s.p.; vzhľadom na plný úspech žalobcov v konaní im priznal plnú náhradu trov konania. 4. Uvedené uznesenie v celom rozsahu napadla žalovaná v zákonom stanovenej lehote odvolaním. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že napadnuté uznesenie jej bolo súdom doručené bez návrhu na jeho nariadenie a príloh, nebol jej sprístupnený ani elektronický súdny spis, v dôsledku čoho jej bolo znemožnené, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Bez možnosti oboznámenia sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh žalovaná nemôže riadne odôvodniť odvolanie proti napadnutého uznesenia. Žalovaná ďalej poprela skutkové tvrdenia žalobcov, podľa ktorých svoj byt odmietla sprístupniť za účelom realizácie diela v zmysle uvedenej zmluvy. Žalovaná má vo svojom byte zrekonštruované bytové jadro, kde má murované steny s keramickými obkladmi. Prístup k bytovým stúpačkám je zabezpečený cez stavebný otvor s dvierkami. Žalovaná v súvislosti s výmenou stúpačiek v jej byte od zhotoviteľa požadovala, aby v prípade, že vznikne potreba vybúrania murovanej steny pred bytovými stúpačkami, táto bola daná do pôvodného stavu, a že mu za týmto účelom poskytne aj stavebný materiál. Zhotoviteľ napokon skonštatoval, že otvor v stene je nedostatočný a bude potrebné ho za účelom výmeny bytových stúpačiek zväčšiť. Zároveň uviedol, že stenu uvedie do pôvodného stavu len za osobitnú odplatu, ktorú mala znášať žalovaná (a to bez daňového dokladu). Žalovaná s takýmto postupom nesúhlasila a trvala na tom, aby zhotoviteľ postupoval rovnako ako aj pri iných bytoch v bytovom dome. Žalovaná zhotoviteľa opakovane vyzývala, aby danú výmenu bytových stúpačiek v jej byte zrealizoval tak, aby nedošlo k poškodeniu jej bytu, a že prípadnú škodu si bude uplatňovať. Zhotoviteľ následne výmenu stúpačiek v byte žalovanej odmietol zrealizovať. Podľa žalovanej neboli preukázané ani podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže nebola osvedčená naliehavosť situácie. 5. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalovaná ako vlastníčka bytu neumožnila zhotoviteľovi, aby vymenil v jej byte spoločné rozvody z dôvodu uvádzaného v odvolaní, pričom v zmysle čl. 3 ods. 3 Zmluvy o dielo č. XXXX/XXXX pokiaľ ide o spätnú montáž (murovaných, sadrokartonových zásten) tieto si v prípade záujmu bude hradiť vlastník z vlastných zdrojov. Postup žalovanej je v rozpore jednak s platnou právnou úpravou a tiež zmluvným záväzkom medzi žalobcom a zhotoviteľom. Ak by v byte žalovanej bola spôsobená škoda v súvislosti s výmenou spoločných rozvodov, pričom za túto škodu by zodpovedal zhotoviteľ, žalovaná má k dispozícii právne prostriedky, ktorými sa môže domáhať jej náhrady. Žalovaná však v odvolaní žalovanej vznik žiadnej škody ani nepreukazuje. Jediná škoda, ktorá vzniká, je škoda žalobcovi a zhotoviteľovi tým, že im žalovaná bezdôvodne neumožňuje splnenie zmluvného záväzku v zmysle zmluvy o dielo.
6. Žalovaná v replike, po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že neboli splnené procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Mala za to, že advokátka, ktorá na súd prvej inštancie podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, sa nepreukázala splnomocnením, ktoré by ju oprávňovalo podať v mene vlastníkov takýto návrh. Zo splnomocnenia vyplýva, že ju správca bytového domu vo vlastnom mene splnomocnil na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanej. V tomto splnomocnení nie je uvedené, že by správca bytového domu konal vo vzťahu k advokátke v mene vlastníkov. Správca nesplnomocnil advokátku na právne zastupovanie vlastníkov (nekonal v ich mene), ale vo svojom vlastnom mene. V splnomocnení nie je žiadnym spôsobom uvedené, že by bola advokátka oprávnená zastupovať vlastníkov v súdnom konaní. Advokátka teda vystupuje ako právny zástupca správcu bytového domu, nie ako právny zástupca vlastníkov. Druhým dôvodom, prečo neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého uznesenia je, že žalobca nie je v návrhu riadne označený. Subjekt s názvom „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu na ulici X. X Q. W.“ neexistuje. Ak žalobu podávajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, tak majú byť v zmysle § 133 ods. 1 C.s.p. jednotlivo označení menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Podľa žalovanej napadnuté uznesenie by nedokázalo upraviť pomery medzi stranami. Nepopiera, že je povinná sprístupniť svoj byt za účelom rekonštrukcie bytového domu a aj ho zhotoviteľovi sprístupnila. Medzi stranami je sporné iba to, či sa má sprístupnenie bytu uskutočniť spôsobom, ktorý požaduje zhotoviteľ. Ak by nadobudlo právoplatnosť napadnuté uznesenie, tak by mala žalovaná v zmysle jeho výroku sprístupniť svoj byt zhotoviteľovi. Opätovne by však bolo sporné, či je zhotoviteľ oprávnený vykonávať dielo tak, že žalovanej vybúra murovanú stenu pred bytovými stúpačkami bez jej uvedenia do pôvodného stavu. Napadnuté uznesenie vo svojom výroku tiež nekonkretizuje spôsob, akým má žalovaná zhotoviteľovi sprístupniť byt. Povinnosť, ktorá má byť uložená žalovanej nie je dostatočne konkretizovaná a napadnuté uznesenie by bolo nevykonateľné. 7. Žalobcovia v duplike zotrvali na svojich predošlých vyjadreniach a dodali, aby odvolací súd na námietky žalovanej uvedené v replike neprihliadol, keďže boli žalovanou predložené po uplynutí lehoty na podanie odvolania. K absencii riadneho splnomocnenia žalobcov na konanie uviedli, že podľa ust.§ 9 zák. č.182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je tak zákonným zástupcov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, ktorý koná v mene a na účet vlastníkov a v tomto kontexte splnomocnil právneho zástupcu na podanie a zastupovanie v konaní proti žalovanej o nariadení neodkladného opatrenia. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie, že žalobcovia majú byť v konaní ako vlastníci označení jednotlivo a individualizovane uviedli, že tento názor žalovanej bol súdnou praxou prekonaný a nie je správny. Žalobcovia neboli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označení menami, priezviskami a adresou trvalého pobytu, pri ich identifikácii však boli individualizovaní ich označením na príslušnom liste vlastníctva. Žalobcami tak nebol niekto kto nemal právnu subjektivitu, ale jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome. V tejto súvislosti poukázali na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/25/2022, v zmysle ktorého označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v zmluve spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné a orientačné číslo, obec), spĺňa zákonnú podmienku určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 8. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.) a zistil, že napadnuté uznesenie je nutné zrušiť a konanie vo veci nariadenia neodkladného opatrenia zastaviť, z procesných dôvodov, pre nedostatok procesnej podmienky. 9. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky„).
10. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak, ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 11. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 12. Podľa § 62 C.s.p., ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. 13. Podľa § 67 C.s.p., každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony. 14. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 15. Podľa § 133 ods. 2 C.s.p., právnická osoba sa v žalobe označuje názvom, alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. 16. Procesná subjektivita patrí medzi procesné podmienky, ktoré musí spĺňať strana sporu (žalobca, žalovaný). Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 C.s.p.). Procesnému pojmu „procesná subjektivita“ zodpovedá v hmotnom práve pojem „právna subjektivita“ (t.j. spôsobilosť na práva a povinnosti). Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom, t.j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného registra (obchodného registra, registra nadácií, registra občianskych združení a pod.). Procesná subjektivita vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou; jej nedostatok vedie k zastaveniu konania, avšak len v prípade, ak tento nedostatok existuje už v momente začatia konania. Súd je povinný skúmať procesné podmienky, a teda aj procesnú subjektivitu strán sporu, v ktoromkoľvek štádiu konania ( porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 67/2014 zo dňa 29. septembra 2016 ). 17. Civilná žaloba v procesnom zmysle je procesný úkon, ktorým sa žalobca obracia na súd so žalobou, aby o jeho práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol. Presné vymedzenie strán v žalobe je v sporových veciach bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie žaloby. Dostatočne jasná, zrozumiteľná a nezameniteľná identifikácia žalobcu a žalovaného je esenciálnou a obligatórnou náležitosťou každej žaloby. Zohľadnením postupu, ktorí zvolili žalobcovia, keď vychádzajúc z obsahu spisu, na identifikáciu žalobcov považovali za postačujúce k návrhu priložiť internetový výpis z listu vlastníctva, by v právnych vzťahoch dochádzalo k vážnemu narúšaniu právnej istoty. V civilnom konaní je totiž nemysliteľné, že by sa určenie žalobcu a žalovaného prenechávalo niekomu inému, napr. súdu. Uvedený záver je dôsledok súkromnoprávnej povahy uplatňovaných práv a prejav dispozičnej a prejednacej zásady. Strany musia byť presne označené v žalobe aj preto, aby im súd mohol garantovať rovnosť a uplatnenie všetkých procesných práv od samého začiatku konania. Strany sporu predstavujú individualizačný prvok žaloby. 18. Vychádzajúc z označenia žalobcov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhujúcou stranou v danej právnej veci nie je fyzická osoba, podľa označenia by mohlo ísť aj o právnickú osobu; je však nesporné, že navrhujúca strana nie je ani fyzickou ani právnickou osobou. Pokiaľ by stranou v spore mala byť právnická osoba („Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ulici X. X Q. W., zapísaní na LV číslo XXXX pre okres: Bratislava Q., obec: Bratislava - F., k.ú.: F.“), táto musí byť v žalobnom návrhu identifikovaná názvom, prípadne obchodným menom, sídlom a identifikačným číslom, ak je pridelené. Názov alebo obchodné meno právnickej osoby musí zodpovedať údajom vyplývajúcim z príslušného registra, v ktorom je právnická osoba zapísaná. Pokiaľ by žalobný návrh obsahoval údaje, ktoré by nezodpovedali údajom uvedeným v príslušnom registri, v ktorom je právnická osoba zapísaná, mal by súd zvoliť postup podľa § 129 C.s.p. a žalobcov vyzvať na odstránenie rozporu alebo nedostatku v označení právnickej osoby. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v predmetnej právnej veci nevznikol dôvod ani na postup v zmysle spomínaného ust. § 129 C.s.p., nakoľko nevznikli pochybnosti, že žalobcovia nie je (nie sú) právnickou osobou. Žalobcovia sa teda ako strana v spore sami označili ako subjekt, ktorý nemá procesnú subjektivitu (ktorý vôbec neexistuje).
19. Žalobcovia sú v návrhu označení ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ulici X. X Q. W., zapísaní na LV č. XXXX pre okres: Bratislava Q., obec: Bratislava - F., k.ú.: F.“, keď v danom prípade po správnosti mali byť žalobcovia - jednotliví vlastníci - fyzické osoby - uvedení menom, priezviskom, dátumom narodenia, bydliskom, t.j. identifikačnými znakmi v zmysle zákona (§ 133 ods. 1 C.s.p.), resp. len správca ako právnická osoba s poukazom na ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Subjekt označený ako „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ulici X. X Q. W.“ neexistuje, je subjektom bez právnej subjektivity (a teda aj bez procesnej subjektivity), takýto subjekt nie je registrovaný v žiadnom z príslušných verejných registrov. Na adrese X. X Q. W. žiadny subjekt pod názvom „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ulici X. X Q. W.“ nesídli. Ako neexistujúci subjekt potom nemohol byť v konaní ani zastúpený správcom Bratislavská správcovská spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 838 209, so sídlom Rusovská cesta 36, Bratislava. Pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdom prvej inštancie teda neboli splnené podmienky; súd prvej inštancie otázku procesnej spôsobilosti navrhujúcej strany neposúdil správne. Na nedostatok procesnej podmienky - v danom prípade nedostatok právnej, a teda i procesnej subjektivity žalobcov - je súd povinný ex offo prihliadať v každom štádiu konania. 20. Žalobcovia v odvolacej duplike namietali, že v žalobe boli dostatočne identifikovaní, a že pri ich identifikácii boli individualizovaní ich označením na príslušnom liste vlastníctva a žalobcami tak nebol niekto, kto nemal právnu subjektivitu, ale jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome a v tejto súvislosti na podporu svojej argumentácie poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/25/2022. Odvolací súd túto námietku žalobcov neuznal dôvodnou. Podľa odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obdo/25/2022, predmetom ktorého bolo aj posúdenie absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu nedostatočnej identifikácie účastníka zmluvy (zmluvnej strany) „vlastníci bytov v bytovom dome na ul. ....", všeobecné označenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome spôsobom, že ide o vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome s konkrétnym súpisným číslom, označením vchodov bytového domu a s uvedením presnej adresy, na ktorej sa bytový dom nachádza (ulica, súpisné číslo a orientačné číslo, obec) je postačujúce pre označenie účastníkov právneho úkonu (zmluvného vzťahu), a teda je postačujúce pre splnenie zákonnej podmienky určitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú autonómiu pri označení účastníka zmluvy. Označenie žalobcu ako sporovej strany: „Vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ulici X. X Q. W., zapísaní na LV č. XXXX pre okres: Bratislava Q., obec: Bratislava - F., k.ú.: F.“ v predmetnom sporovom súdnom konaní však nie je postačujúce v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. 21. Nedostatok procesnej subjektivity (61 C.s.p.) je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania / nejde len o nedostatočné, nezrozumiteľné alebo nesprávne označenie strany sporu, ktorej identita je inak nepochybná a ktorý nedostatok je odstrániteľný / a vedie vždy k zastaveniu konania (§ 62, § 161 ods. 1 C.s.p.). Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a ) C.s.p. zrušil a konanie v zmysle § 391 ods. 1 C.s.p. zastavil, keď nič nebráni správne označenému žalobcovi podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. 22. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. V danom prípade k zastaveniu konania nedošlo zavineným konaním žalovanej, a preto by jej voči žalobcovi/žalobcom prináležala náhrada trov konania. Subjekt na strane žalobcu však neexistuje, ktorá skutočnosť bola dôvodom na zastavenie konania. Žalovanej nie je preto možné priznať náhradu trov konania voči subjektu, ktorý neexistuje, a preto žalovanej nie je voči komu priznať náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. 23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).