Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/146/2025 1425205136 18. 12. 2025 JUDr. Magdaléna Floreková ECLI:SK:KSBA:2025:1425205136.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : OMNIUM CAPITAL, o.c.p., a.s., Potočná 169/85, Skalica, IČO : 51 306 573, zastúpený : JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, Potočná 169/85, Skalica, IČO : 42 293 529, proti žalovanému : News and Media Holding a.s., Einsteinova 25, Bratislava, IČO : 47 256 281, zastúpený advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO : 36 861 154, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. 5. 2025 sp. zn. 4C/29/2025 - 43, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I, II m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť odstrániť z portálu A..L..sk a ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným článok zo dňa 11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce" a zdržať sa šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi, to všetko do troch dní po právoplatnosti uznesenia ( výrok I ), ako aj povinnosť na internetovom portáli A..L..sk zverejniť ospravedlnenie v znení, že článok zo dňa 11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce" sa nezakladal na pravde, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy, že žalobca vykonáva akékoľvek podvodné praktiky, ani že je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital a.s. ( výrok II ). Napokon súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ( výrok III ). 2/ Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že konaním žalovaného dochádza k zásahu do jeho práv, konkrétne k poškodzovaniu dobrej povesti v zmysle ust. § 19b ods. 3 Obč. zák. Uviedol, že dňa 11.04.2025 bol v denníku L. Y. J., ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, na internetovom portáli uverejnený článok „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce". Obsahom uvedeného článku sú informácie, ktoré sú nepravdivé, zavádzajúce, klamlivé a spôsobilé poškodiť dobrú povesť a dobré meno žalobcu, ako aj povesť jeho obchodných partnerov. Omnium Capital je obchodník s cennými papiermi a jeho obchodné aktivity sú založené na vysokej miere dôvery so zákazníkmi a obchodnými partnermi, ktorí zverujú klientovi značné finančné prostriedky, a to buď priamo, alebo prostredníctvom investícií do klientom odporúčaných produktov. Nepravdivé a zavádzajúce informácie zverejnené v uvedenom článku poškodzujú dobrú povesť žalobcu spoločnosti Omnium Capital a zároveň mu spôsobujú škodu veľkého rozsahu. 3/ V predmetnom článku, hneď v úvode, popisuje autor „investigatívne odhalenie", zrejme s cieľom vzbudiť dojem, že v danej veci prebehlo minimálne zo strany denníka L. Y. J. nejaké šetrenie,
výsledkom ktorého je zistené prepojenie medzi spol. Omnium Capital a spol. Arca Capital, čo však v žiadnom prípade nie je pravdou. Celý článok je potom v kontexte prepojenia žalobcu a jeho zástupcov so spol. Arca Capital, ktorá je v médiách dlhodobo označovaná ako podvodnícka spoločnosť, čím úmyselne žalovaný vzbudzuje dojem, že konanie žalobcu a jeho obchodné aktivity sú rovnaké, alebo prinajmenšom podobné ako u spoločnosti Arca Capital, čo je nepodložená fabulácia. V skutočnosti však k žiadnemu hlbšiemu prevereniu zo strany redakcie a redaktorov nedošlo a všetky informácie zverejnené v predmetnom článku je nutné označiť za nepravdivé s jedinou snahou autora a vydavateľa o poškodenie dobrého mena a povesti žalobcu, na čo bola zneužitá zlá verejná mienka o spoločnosti Arca Capital, a to napriek tomu, že s touto spoločnosťou nemá žalobca absolútne žiadne prepojenie, a to či už personálne, majetkové, alebo akékoľvek iné. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreveroval informácie pred ich uverejnením a zrejme ich len prijal od oznamovateľa, a tieto nepravdivé informácie bez ďalšieho zverejnil. U predmetného článku nie je uvedený autor ani zdroj (informátor). Spoločnosť Omnium Capital, ani osoby zmienené v článku p. T. P. a p. L. U. nie sú a nikdy neboli personálne ani majetkovo prepojení so spoločnosťou Arca Capital, a nepravdivé informácie uvedené v predmetnom článku sú spôsobilé značnou im mierou poškodiť dobrú povesť žalobcu a spôsobiť mu vážnu ujmu a škodu. 4/ Článok, ako aj výsledná grafika úmyselne budí dojem prepojenia Omnium Capital so spoločnosťou Arca Capital a zneužíva pritom negatívne emócie a nálady spoločnosti, voči spoločnosti Arca Capital a jej predstaviteľom. Z obsahu zverejneného článku je zrejmé, že zverejnené nepravdivé a nepodložené informácie nie sú ani reakciou na aktuálne spravodajstvo, resp. na spoločenskú situáciu, ale sú podsúvané čitateľovi s cieľom poškodiť povesť a dobré meno žalobcu Omnium Capital a ostatných v článku uvedených osôb a znevýhodniť ho pred konkurenciou. Takýmto konaním vzniká žalobcovi nenávratná škoda, rádovo v miliónoch eur, pričom táto škoda nie je nijako iluzórna, ale vychádza z obchodných aktivít klienta a vysokej miery dôvery požívanej u zákazníkov a obchodných partnerov. Po uverejnení uvedeného článku, ktorého obsah prevzali, resp. zdieľali aj iné portáli, čelí žalobca extrémnemu a nevyžiadanému záujmu zo strany jeho klientov, ktorí konfrontujú klienta s obsahom článku, teda s nepravdivými informáciami, ktoré boli zverejnené v predmetnom článku a domáhajú sa vysvetlenia. V dôsledku zverejnenia článku dochádza k odlivu klientov žalobcu, resp. k odmietavému postoju nových klientov, ktorí s poukazom na predmetný zverejnený článok akúkoľvek formu spolupráce so žalobcom odmietli. Konanie žalovaného je preukázateľne účelovým, úmyselným konaním s cieľom poškodiť dobrú povesť žalobcu, čo dokazuje tiež fakt, že redaktor O. T. zaslal žalobcovi emailom otázky vo štvrtok dňa 10.4.2025 o 21.34 hod. s výzvou na ich zodpovedanie a v piatok ráno o 5.45 hod. už zverejnil článok s nepravdivými informáciami spôsobilými značnou mierou poškodiť dobré meno a povesť žalobcu, čím absolútne vylúčil možnosť akokoľvek reagovať a učiniť efektívnejšie kroky zo strany žalobcu. 5/ Žalobca adresoval žalovanému výzvu na okamžité upustenie od neoprávneného zásahu do jeho práv, a to tým, že vyzval žalovaného na okamžité odstránenie predmetného článku s poukazom na nepravdivosť údajov v ňom uvádzaných. Táto výzva však ostala bez akejkoľvek odozvy a článok je stále zverejnený na predmetnom portáli. Neodkladnosť zásahu súdu, teda bezodkladného vydania neodkladného opatrenia je ďalej odôvodnená a zosilnená tiež tým, že uvedený článok, resp. práva k nemu, poskytol žalovaný ďalším subjektom, ktoré zverejnili články s rovnakým alebo obdobným obsahom, čím dochádza k trvalému a opakovanému zásahu do práv žalobcu a nenávratne poškodzuje jeho dobrú povesť. Článok bol zverejnený dňa 23.5.2025 na internetovej stránke Slovenskej tlačovej agentúry pod názvom „Omnium Capital vykazuje alarmujúce podobnosti s Arca Capital, varujú odborníci", dňa 23.5.2025 v týždenníku O. na internetovom portáli pod názvom „Na slovenskom finančnom trhu sa objavil „nástupca" podvodnej Arca Capital, varujú odborníci", dňa 23.5.2025 v denníku L. na internetovom portáli uverejnený článok „Arca nechala stovky oklamaných a milióny eur stratené. Slováci, pozor na novú investičnú spoločnosť", dňa 26.5.2025 na internetovej stránke U.O..sk pod názvom „Investičnú spoločnosť označujú za nástupcu skrachovanej Arcy Capital. Firma hovorí o diskreditačnej kampani". Nepravdivé informácie uverejnené v predmetnom článku a na iných verejných, zdieľním a podobne majú za následok priamy zásah do dobrej povesti žalobcu, výsledkom čoho je tiež aktívne konanie osôb požadujúcich vrátenie plnení od žalobcu, dokonca aj zo strany osôb, ktoré so spoločnosťou žalobcu nemali nikdy akýkoľvek zmluvný vzťah a automaticky sa snažia prenášať na žalobcu zodpovednosť, kedy žalobca je nútený vyvíjať právne a iné kroky k ochrane jeho povesti jeho ostatných práv. 6/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá , § 330 ods. 2 CSP.
7/ Súd prvej inštancie po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu, priložených listín v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. 8/ Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu z dôvodu, že žalobcovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Žalobca tak musí osvedčiť také konkrétne správanie sa žalovaného, ktorým spôsobuje žalobcovi nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP), sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Neodkladné opatrenie tak predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej súdnej ochrany stranám, avšak za predpokladu aspoň osvedčenia nároku. Je taktiež možné nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 CSP), kedy návrh konzumuje vec samu. 9/ Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie neodkladného opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. 10/ Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ dospeje k záveru, že žalobca sa domáha niektorého zo zákonom predpokladaných neodkladných opatrení, skúma bez ďalšieho splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení riadne dokazovanie nevykonáva, a vychádza z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok. 11/ Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť (alebo už dochádza) a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany. 12/ Po dôkladnom oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priloženými listinami mal súd prvej inštancie za preukázané, že sú tu dôvody pre jeho nariadenie podľa
vyššie citovaných ustanovení § 324 a nasl. CSP. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že žalobca svoj nárok, ktorého ochrany sa domáha, osvedčil. Je nepochybné, že žalovaný na internetovom portáli A..L..sk uverejnil predmetný článok, ktorého obsah sa týka žalobcu a ktorý obsahuje také nejasné, vágne a nepreukázané tvrdenia, nie názor autora článku, ktoré sú bez ďalšieho spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Autor článku na svoje tvrdenia, týkajúce sa žalobcu neuvádza žiadne konkrétne dôkazy, napr. súdne rozhodnutia, rozhodnutia iných štátnych orgánov, prípadne vyjadrenia konkrétnych osôb, ktoré by ich podporovali. Súd si je vedomý, že článok v ,,bulvárnom“ denníku, akým portál nepochybne je, nemusí spĺňať kritéria odborného časopisu, avšak ani v tomto prípade nemôže autor článku rezignovať na označenie objektívnych skutočností a obviňovať žalobcu z nezákonného konania, resp. vytvárať o ňom obraz podvodníka len na základe známeho ,,jedna baba povedala“, pričom ani reálne neumožní pred uverejnením takéhoto ,,investigatívneho“ článku sa dotknutému subjektu k veci vyjadriť. Žalobca tak isto osvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov. Tým, že predmetný článok je naďalej dostupný v internetovom prostredí a má k nemu prístup neobmedzený počet užívateľov tohto média a to aj cez iné portály, ako osvedčil v návrhu žalobca, napriek predchádzajúcej žiadosti žalobcu o jeho stiahnutie, existuje reálna obava, že by pri zachovaní terajšieho status quo došlo k vzniku škody na dobrej povesti žalobcu, ktorá doposiaľ nebola žiadnym objektívnym spôsobom narušená. 13/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia. 14/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zmeny ( výroky I a II ) tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne; zároveň navrhoval zmeniť aj výrok III o trovách konania napadnutého uznesenia a žalobcovi nepriznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a napokon mu voči žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie podal žalovaný z dôvodu, že uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP ), ďalej, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ), ďalej, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( § 365 ods. 1 písm. g/ CSP ), ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 365 ods. 12 písm. d/ CSP ) a napokon, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 365 ods. 1 písm. b/ CSP ). Žalovaný v odvolaní uviedol, že je vydavateľom periodickej tlače a prevádzkovateľom spravodajského portálu A..L..sk; na uvedenom internetovom portáli bol dňa 11. 4. 2025 zverejnený článok pod názvom „Ďalší PODVOD ? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce“. Žalobca je obchodník s cennými papiermi. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie dospel k záveru, že Článok obsahuje nejasné, vágne a nepreukázané tvrdenia, ktoré sú bez ďalšieho spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, hoci v návrhu ani v uznesení nie sú tieto tvrdenia/výroky uvedené. Uznesenie tak podľa žalovaného nedáva odpoveď na základnú otázku, akými výrokmi žalovaný údajne zasiahol do povesti žalobcu. Konštatovanie žalobcu, že celý Článok zasahuje do dobrej povesti žalobcu neobstojí, nakoľko sa Článok z prevažnej časti týkal spoločnosti Arca ( skupiny Arca ) a nie žalobcu. Súd prvej inštancie v uznesení uviedol, že autor Článku ku svojim tvrdeniam, týkajúcich sa žalobcu, neuviedol žiadne konkrétne dôkazy. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že predmetný záver súdu sa nezakladá na pravde, nakoľko ku každej informácii uvedenej v Článku autor uviedol aj zdroj odkiaľ túto informáciu prevzal. Žalovaný poukazuje na niekoľko zdrojov informácií, ktoré boli uvedené priamo v Článku : U., J. B., obchodný register a odkazom aj na konkrétne spoločnosti ( Triflex Consulting s.r.o., Private Consulting Group s.r.o., Median Analytics s.r.o., SEPVAM s.r.o. ), ďalej sú to najmä sociálne siete MMA zápasníka H. P.É., ďalej rôzne internetové fóra, register darov KDH, podanie na NBS a ČNB; týmito zdrojmi a pravdivosťou Článku sa žalovaný zaoberá potom v texte odvolania nižšie. Súd prvej inštancie v uznesení tiež uviedol, že spoločnosť žalobcu nedostala priestor na vyjadrenie pred uverejnením Článku; avšak žalovaný poukazoval na to, že priestor na vyjadrenie žalobca dostal, avšak keďže neodpovedal do uzávierky, Článok bol publikovaný s poznámkou priamo v jeho texte, že ( v závere ) : „Spoločnosť Omnium Capital sme kontaktovali s viacerými otázkami, do uzávierky nám však neodpovedali. V prípade, že sa tak stane, budeme článok aktualizovať.“ Žalovaný tiež uviedol, že sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie o tom, že žalobca osvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy vzájomných pomerov, keďže súd ani len okrajovo nevykonal test proporcionality. Súdna prax pri posudzovaní stretu práva na slobodu
prejavu a práva na ochranu osobnosti, ku ktorému dochádza aj v prejednávanom prípade, pristupuje k tzv. testu proporcionality ( napr. II. ÚS 152/08, II. ÚS 326/09, I. ÚS 408/2010, IV. ÍS 492/2012 ). Testom proporcionality sa posudzuje, ktoré právo má v okolnostiach konkrétneho prípadu väčšiu váhu a teda prednosť. Žalovaný je názoru, že súd prvej inštancie sa daným testom mal zaoberať, aj keď v prejednávanej veci ide o neodkladné opatrenie, a teda dokazovanie sa vykonáva v obmedzenom rozsahu. 15/ V teste proporcionality je nutné dať odpovede na otázky KTO ?, O KOM ?, AKO ?, KEDY ?, KDE ?. V prípade otázky KTO ? žalovaný zopakoval, že je vydavateľom periodickej tlače, pričom slobodu tlače zaručuje čl. 26 ods. 2 Ústavy SR; slobode prejavu sa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR zaručuje osobitná ochrana. Médiá majú kľúčovú úlohu pri ochrane demokracie, preto treba prísne posudzovať každý zásah do slobody prejavu médií. Podľa názoru žalovaného zverejnením dotknutého Článku len realizoval právo na slobodu prejavu plne v súlade s čl. 26 Ústavy SR; podľa konštantnej súdnej praxe ani existencia zásahu do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu nemusí nevyhnutne viesť k záveru o neoprávnenosti takéhoto zásahu, ak zásah bol dôsledkom uplatňovania iného základného práva ( v danom prípade výkonom práva na slobodu prejavu ), pričom vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci tento zásah nepresiahol hranice primeranosti ( proporcionality ). 16/ K otázke O KOM ? žalovaný uviedol, že Článok informoval o žalobcovi, ktorý je predmetom verejného záujmu, nakoľko jeho personálne obsadenie ( T. P. - predseda predstavenstva a L. U. - člen dozornej rady, s poukazom na výpis z obchodného registra SR ) je médiami spájané s kontroverznou spoločnosťou Arca, kvôli ktorej investori prišli o nemalé finančné čiastky. Pre úplnosť žalovaný dodal, že T. P. a L. U. sú aj konečnými užívateľmi výhod žalobcu. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal na viaceré mediálne výstupy, ktoré potvrdzujú, že personálne obsadenie žalobcu je skutočne spájané so spoločnosťou Arca a ktoré preukazujú, že žalobcu je potrebné z tohto dôvodu považovať za osobu verejného záujmu : V.:/..J..U.-L.-T.I.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.-L.-na-X.-W.; V.:/..J..U.-B.-H.-L.-P.-J.-D.U.-Y.-P.-O.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-H.-T.-W.-Q.-na-Y.-P.-Z.-Y.-W.-B.-H.-Z.-I.-T.; V.:/..J..U.-D.-P.-B.-U.-L.-Z.-O.U.-L.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-J.-Z.-L.-P.-H.S.-J.-W.-N.-H.-T.-T.. Žalovaný k tomu dodal, že podľa jeho názoru, ale aj súdnej praxe, vrátane ESĽP, za osoby verejného záujmu je možné považovať aj známych podnikateľov. Uvedené platí o to viac, pokiaľ je potrebné informovať verejnosť o činnosti takéhoto podnikateľa v súvislosti s témami verejného záujmu. 17/ K otázke ČO ? žalovaný uviedol, že predmet Článku je potrebné podľa neho subsumovať pod tému verejného záujmu. V zmysle súdnej praxe Ústavného súdu Českej republiky sa za verejnú vec považuje všetko, čo na seba púta pozornosť, teda : „Vecou verejnou je nielen všetka agenda štátnych inštitúcií, ako aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t.j. napr. činnosť politikov, úradníkov, sudcov, advokátov alebo kandidátov či čakateľov na tieto funkcie; vecou verejnou je aj umenie vrátane novinárskych aktivít a showbiznisu a ďalej všetko, čo na seba upútava verejnú pozornosť. Tieto verejné záležitosti môžu byť verejne posudzované.“ Článok vo svojom celku informoval hlavne o nasledovných skutočnostiach, ktorých pravdivý skutkový podklad je daný ( keďže žalobca neoznačil výroky, ktoré v návrhu napádal, žalovaný sa z právnej opatrnosti vyjadrí k hlavným témam/výrokom obsiahnutým v Článku ) : 18/ „Spoločnosť Omnium ( žalobca ) vykazuje alarmujúce podobnosti s obchodným modelom Arcy a personálne prepojenia naznačujú, že nejde o náhodu.“ Žalobca do konania predložil dva výpisy z obchodného registra ( Arca Capital, a.s. a OMNIUM CAPITAL, o.c.p., a.s. ), ktoré mali preukazovať, že spoločnosť Arca nie je majetkovo a ani personálne prepojená so žalobcom. V Článku však žiadne informácie o majetkovom prepojení týchto dvoch spoločností neodzneli, hoci sa za mne musel žalovaný žalobcovi dokonca aj ospravedlniť. Na okraj žalovaný poznamenal, že do finančnej skupiny Arca patria aj iné spoločnosti ako len Arca Capital Slovakia ( Arca Investments a.s. je materská spoločnosť ). Čo sa týka personálneho prepojenia spoločnosti Arca a žalobcu, tak autor Článku nemal na mysli prepojenie prostredníctvom identických štatutárnych orgánov a vlastníkov týchto dvoch spoločností, ale prepojenia väčšieho významu, o ktorých informovali aj mnohé iné médiá. Personálnym prepojením sa teda poukazovalo na prepojenia predstaviteľov žalobcu ( T. P. - predseda predstavenstva a L. U. - člen dozornej rady ) ktorí boli významne zapojení do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, ktorá sa neskôr ukázala ako údajne podvodná spoločnosť, kvôli ktorej prišli ľudia o finančné úspory. T. P. sa dokonca aj na vlastnej stránke A..T..S. ( ktorá dnes už nie je aktívna ), prezentoval tým že sa ako finančník pozná s bývalým spoluvlastníkom a zakladateľom Arcy L. W.. Na tejto stránke mal aj fotografiu, na ktorej sedí a diskutuje spolu s G. P. z Arcy. Žalovaný dodal, že v prílohe predkladá aj odpoveď Národného operačného centra Policajného prezídia ČR na žiadosť KRPZ v Trnave, v zmysle ktorého sú práve T. P. a L. U. záujmovými osobami, ktoré sú policajnými orgánmi ČR preverované v súvislosti so slovenskou spoločnosťou Arca Investments. Žalovaný súdu predkladá aj video, z ktorého je vidieť zásah kukláčov priamo v sídle žalobcu; video potvrdzuje aj následne zverejnený status p. L. K. X. na sociálnej sieti K.,
v ktorom bol tento zásah bližšie opísaný ako zásah súvisiaci s údajne podvodnou činnosťou žalobcu. Predmetné doklady ( Odpoveď a video ) boli žalovanému doručené od zdroja informácií, ktorý je chránený podľa § 6 zákona č. 265/2022 Z.z. o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 19/ „Medzi najznámejšie obete praktík spoločnosti Arca Investments patrí slovenský herec T. W..“ T. W., ktorý bol obeťou podvodov spoločnosti Arca, o tejto téme verejne diskutoval v médiách a snažil sa upozorniť verejnosť, aby chránila svoje investície a aby sa vyvarovala podobných chýb pri investovaní. 20/ „Podľa viacerých dôveryhodných zdrojov vrátane U., J. B. a oficiálnych obchodných registrov bol P. významne zapojený do distribúcie zmeniek Arca Capital, ktoré sa neskôr ukázali ako problematické.“ Zdroj citovanej informácie vychádza priamo z textu Článku, pričom je ním napr. J. B.. Predstaviteľ žalobcu, p. T. P., bol zapojený do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, za uvedené bral odplatu a k tejto téme sa dokonca aj sám vyjadroval ( V.:/..J..U.-L.-T.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.S.-L.-na-X.W.; V.:/..J..U.-B.-H.-L.-P.-J.-D.-U.-Y.-P.-O.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-H.-T.-W.-Q.-na-Y.-P.-Z.-Y.-W.-B.-H.-Z.B.-I.T.; V.:/..J..U.-D.-P.-B.-U.-L.-Z.-O.-U.-L.-L.; V.:/..J..U.-U.-T.-J.-Z.-L.-P.-H.-J.-W.-N.-H.-T.-T.. 21/ „P. meno sa objavuje v sieti firiem, ako je Triflex Consulting s.r.o., kde pôsobil ako konateľ a spoločník, a Private Consulting Group s.r.o., ktorá je momentálne v likvidácii a bola predtým prepojená na L. U.. Ďalšou firmou je Median Analytics s.r.o., kde mal v minulosti podiel L. U., pričom neskôr došlo k prepisu na osobu z Maďarska. V mediálnych výstupoch sa spomína aj spoločnosť SEPVAM s.r.o. ako sprostredkovateľ kontroverzných zmeniek.“ Žalovaný k uvedenému výroku uviedol, že jeho pravdivý skutkový podklad vyplýva priamo z obchodných registrov a verejne dostupných zdrojov : v spoločnosti PRIVATE CONSULTING GROUP, s.r.o., figuroval T. P. ako spoločník ( aj ako konateľ ) spolu s firmou Arca Investments, a.s. Ďalej v spoločnosti Triflex Consulting s.r.o. figuroval T. P. ako spoločník ( aj ako konateľ ); v spoločnosti Median Analytics s.r.o. bol konateľ a taktiež spoločník L. U., pričom v r. 2021 došlo k prepisu na osobu z Maďarska a to konkrétne na J. X., čo dokladuje výpismi z obchodného registra. V mediálnych výstupoch sa spomína aj spoločnosť SEPVAM s.r.o. ako sprostredkovateľ kontroverzných zmeniek ( V.:/..J..U.-L.-T.-Q.-za-L.-P.-T.-H.-K.-S.-B.-L.-na-X.-W.; V.:/..U..U.-H.-B.-Y.-H.-X.-H.-S.-U.-B.-T.Y.-L.-C..V.. 22/ „Zápasník H. P. aktívne propaguje produkty Omnium Capital, bez toho, aby komunikoval riziká spojené s investíciami.“ Aj tieto tvrdenia sa zakladajú na pravdivých skutočnostiach, nakoľko H. P. na svojich sociálnych sieťach skutočne propaguje/robí reklamu žalobcovi, dokonca ho vo svojom videu aj priamo označil. V týchto príspevkoch však nie sú uvedené žiadne riziká týkajúce sa investovania. 23/ „T. P. je oficiálne spojený s viacerými firmami, ktoré v minulosti získavali finančné prostriedky od klientov pre pochybné brokerské služby. Na internetových fórach sa jeho meno opakovane spomína v súvislosti so schémou falošného obchodovania.“ Pravdivý skutkový podklad výroku vyplýva z dôkazov, v ktorých bežní ľudia spomínajú meno T. P. :V.:/..K..S.; V.:/..U..L.?O.;V.:/..U..L.?O.. 24/ „Zaujímavosťou je aj politické prepojenie - podľa verejne dostupných informácií daroval P. 26. septembra 2022 sumu 5.000 eur politickej strane KDH, čo vyvoláva otázky o možnej snahe získať politický vplyv a ochranu.“ Pravdivosť uvedeného výroku vyplýva z verejne dostupného zoznamu darcov KDH : V.:/..U.-S. C. L.-na S. W. XXXX-X.L.. 25/ „Podľa našich informácií boli na Národnú banku Slovenska podané podnety na prešetrenie činnosti spoločnosti Omnium a jej prepojenia na osoby spojené s minulosťou Arca Capital.“ Pravdivosť uvedeného výroku vyplýva z dokladov, ktorými žalovaný disponuje a to konkrétne z Oznámenia NBS o prijatí podania zo dňa 26. 3. 2025. Pripravuje sa tiež podanie pre Českú národnú banku, keďže niektoré aktivity presahujú aj do Českej republiky. NBS sa k prebiehajúcemu vyšetrovaniu zatiaľ oficiálne nevyjadrila, čo je v súlade s jej štandardnými postupmi. Presah aktivít žalobcu na územie Českej republiky vyplýva aj zo spomenutej odpovede Národného operačného centra Policajného prezídia Českej republiky na žiadosť KRPZ v Trnave, v zmysle ktorej sú práve T. P. a L. U. záujmovými osobami, ktoré sú policajnými orgánmi v Českej republike preverované v súvislosti so slovenskou spoločnosťou Arca Investments. 26/ K otázke AKO ?, žalovaný poukazoval na to, že žalobca v návrhu neuviedol, ktoré konkrétne výroky v Článku považuje za „nepravdivé“, ale en bloc označil za „nepravdivý“ celý Článok, hoci sa ho tento z prevažnej časti ani len netýkal, ale týkal sa spoločnosti Arca. Napriek uvedenému súd vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu, keď sa nezaoberal charakterom jednotlivých výrokov z pohľadu skutkových tvrdení/hodnotiacich úsudkov. V tomto kontexte poukázal žalovaný na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 189/2010 zo dňa 13. 1. 2011, v ktorom Ústavný súd SR judikoval, že „v prípade ochrany osobnosti v súvislosti s výrokmi uverejnenými v printových médiách je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré konkrétne výroky považuje za zásah do osobnostných práv. Bez jednoznačného vymedzenia týchto výrokov nie je žaloba spôsobilým predmetom súdneho konania. Pokiaľ všeobecný súd i napriek tomu
o žalobe meritórne koná a rozhodne, poskytne tým súdnu ochranu niekomu, kto o ňu predpísaným spôsobom nepožiadal. Naopak, zároveň porušuje základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania ( žalovaného ), keďže tento pre nejasnosť predmetu konania nemá možnosť účinne sa žalobe brániť.“ Žalovaný ďalej upriamil pozornosť na rozdielnu povahu skutkového tvrdenia a hodnotiaceho úsudku; keďže žalobca v návrhu nedefinoval výroky, ktoré napáda, žalovaný má za to, že návrhu nemohlo byť už len z tohto dôvodu vyhovené. 27/ K otázke KEDY ?, žalovaný uviedol, že Článok zverejnil krátko po tom, ako obdržal od svojho zdroja Oznámenie NBS o prijatí podania zo dňa 26. 3. 2025 a Podnet na preverenie činnosti spoločnosti OMNIUM CAPIZAL, o.c.p., a.s. na území Českej republiky zo dňa 26. 3. 2025, resp. krátko po tom ako zozbieral a sám preveril všetky potrebné informácie uverejnené v Článku. 28/ K otázke KDE ?, žalovaný uviedol, že v prípade tohto kritéria ide o priestor, v ktorom došlo k zverejneniu informácií, pričom „vo všeobecnosti platí, že čím hromadnejšie sa informácia distribuuje, tým vyššia je ochrana osobnostných práv....ak je ich autorom novinár, tak jeho privilegované postavenie do určitej miery neutralizuje kritérium miesta ich zaznenia.“ ( Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2010 zo dňa 7. 7. 2011 ). 29/ Vo vzťahu k povinnosti ospravedlniť sa žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nebolo možné takémuto návrhu žalobcu vyhovieť, nakoľko domáhať sa primeraného zadosťučinenia, či už formou ospravedlnenia alebo peňažnou formou, je možné v zásade len v konaní vo veci samej a nie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sa riadi osobitnými a špecifickými pravidlami, resp. ak by aj bolo možné poskytnúť primerané zadosťučinenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, tak len v prípadoch absolútne zjavných zásadných pochybení a zásahov, čo v predmetnom prípade bez akýchkoľvek pochybností nebolo. Okrem toho, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho uznesenia nikde nezdôvodnil, na základe akých skutočností a prečo priznal žalovanému morálne zadosťučinenie a prečo práve takáto forma „bezodkladnej úpravy pomerov“ bola podľa súdu potrebná. 30/ Už z povahy veci je evidentné, že požiadavka na uverejnenie ospravedlnenia za údajný zásah do osobnostných práv v sebe nenesie ani prvok naliehavosti a ani prvok nevyhnutnosti, čo si naopak vyžaduje úprava pomerov formou neodkladného opatrenia. Žalobca potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodňoval aj tým, že aj iné médiá zverejňovali na základe Článku informácie o žalobcovi; žalovaný však za obsah článkov vydávaných inými médiami nezodpovedá. V prípade neodkladného opatrenia súd riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby bolo možné žalobcovi priznať akékoľvek primerané zadosťučinenie a teda aj ospravedlnenie, ktoré slúži ako satisfakcia za spôsobenú nemajetkovú ujmu, musí sa v konaní vykonať riadne dokazovanie a žalobca musí v konaní preukázať všetky hmotným právom predpokladané aspekty pre priznanie zadosťučinenia. V danom prípade žalobca nedoložil jediný dôkaz, ktorým by preukazoval akúkoľvek ujmu, hoci návrh podal po vyše mesiaci od zverejnenia Článku. 31/ Žalovaný je tiež názoru, že uloženie povinnosti žalovanému uverejniť ospravedlnenie nebolo primerané a žalobcovi prinieslo nespravodlivú výhodu v tom, že dosiahol zadosťučinenie tým, že obišiel riadne konanie vo veci samej s riadnym dokazovaním. Okrem toho žalovaný ospravedlnenie zverejnil, čím mu vznikla škoda nie len v tom, že musel uhradiť náklady na jeho zverejnenie, ale aj škoda v nemajetkovej podobe, keďže ho ospravedlnenie vykreslilo ako klamára, ktorý si neoveruje skutočnosti, ktoré zverejňuje, čo nie je pravda. V neposlednom rade súd vytvoril nezvratnú situáciu, kedy žalovaný na podklade uznesenia ospravedlnenie uverejnil; uvedený stav nemožno vziať späť, naproti tomu, keby mal žalovaný povinnosť len odstrániť Článok ( ani na to však podmienky splnené neboli ). Odstránený článok možno zverejniť znovu, avšak ospravedlnenie, ktoré už bolo zverejnené, nemožno „vziať späť“. Svojím uznesením súd prvej inštancie rozhodol ( osobitne vo vzťahu k ospravedlneniu ) rovnakými výrokmi, akoby rozhodol rozsudkom vo veci samej, hoci na to neboli splnené predpoklady. 32/ Samotné znenie ospravedlnenia je naformulované nesprávne materiálne aj formálne. Článok neobsahoval žiadny výrok, ktorý by tvrdil, že žalobca „vykonáva podvodné praktiky“ a ani žiadny výrok, ktorý by tvrdil, že žalobca je „majetkovo prepojený so spoločnosťou Arca Capital a.s.“ Žalovaný sa teda žalobcovi ospravedlnil za niečo, čo v Článku ani len neodznelo. Keďže žalobca v návrhu nedefinoval sporné výroky a súd sa ich pravdivosťou ani len nezaoberal, v žiadnom prípade nemohol súd takému návrhu žalobcu vyhovieť. V tejto súvislosti žalovaný odkázal na obsah rozhodnutia II.ÚS 340/09 zo dňa 18. 9. 2012, v ktorom Ústavný súd uviedol : „Funkciou ( účelom ) je upútať a zaujať čitateľa, aby si článok prečítal a až na tomto základe si osvojil tlačou ponúkané informácie a urobil si o nich vlastný úsudok. Vychádzajúc z tejto funkcie titulku, možno aj z hľadiska ochrany práva na súkromie dotknutých osôb vo všeobecnosti akceptovať a tolerovať, že sa v titulku objavujú expresívnejšie, provokujúce či zveličujúce vyjadrovacie prostriedky, a to najmä vtedy, ak ide o médium bulvárneho typu.....novinárom sa dokonca
umožňuje používať určitú mieru preháňania a provokácie......zároveň treba tiež zdôrazniť, že izolovaným posudzovaním titulku spravidla nemožno hodnoverne dôjsť k záveru, či v ňom obsiahnuté tvrdenie je pravdivé alebo naopak nepravdivé.“ 33/ Žalovaný v odvolaní osobitne poukazoval na to, že žalobca pripojil na preukázanie svojich tvrdení o „nepravdivosti Článku“ v podstate dva výpisy z obchodného registra, ktorými preukazoval to, že žalobca nie je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital Slovakia, a.s. Článok však neobsahoval informácie o tom, že tieto spoločnosti sú majetkovo prepojené; a ako už žalovaný uviedol v texte vyššie, personálnym prepojením spoločnosti Arca a žalobcu sa myslelo prepojenie predstaviteľov žalobcu ( T. P., L. U. ), ktorí boli významne zapojení do distribúcie zmeniek spoločnosti Arca, t.j. uvedené prepojenia nebolo možné výpisom z Obchodného registra SR nijako dokázať alebo vyvrátiť. Naopak, žalovaný personálne prepojenia medzi spoločnosťou Arca a žalobcom preukázal. Súd prvej inštancie sa nielen že nezaoberal obsahom Článku a dôkazmi predloženými žalobcom, ale ani znením samotného ospravedlnenia, ktoré s Článkom nemá žiadny súvis. 34/ Súd prvej inštancie vo výroku I napadnutého uznesenia uložil žalovanému povinnosť „zdržať sa šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi“, ktorý výrok označil žalovaný za neurčitý a z ktorého nie je zrejmé, šírenia akých konkrétnych informácií sa má žalovaný zdržať. Ak sa pod „nepravdivými informáciami“ myslia informácie uverejnené v Článku, potom žalovaný uvádza, že tieto sú pravdivé, čo žalovaný v rámci svojho odvolania aj riadne preukázal. Súd sa mal tiež zaoberať posudzovaním toho, či uložením povinnosti „zdržať sa“ šírenia informácií do budúcnosti, nedôjde k obmedzeniu slobody prejavu, ktorá môže predstavovať cenzúru. 35/ Záverom žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď v rozhodnutí neposkytol základné odpovede na otázky, prečo vôbec vydal neodkladné opatrenie, aké výroky Článku považoval súd za „klamlivé“ a z akých dôkazov vyvodil svoje závery a pod. 36/ Na odvolanie žalovaného podal žalobca písomné vyjadrenie ( č.l. 182 až 191 spisu ), v ktorom označil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, riadne odôvodnené, vychádzajúce z osvedčeného skutkového stavu. Žalobca zdôraznil, že je obchodníkom s cennými papiermi, na základe riadne udeleného povolenia NBS a spoločnosť Arca bola klasickou spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom táto informácia je celkom jasne vyvoditeľná z verejných registrov, ktoré mal žalovaný k dispozícii a z ktorých pri tvorbe článku údajne čerpal. Túto informáciu žalovaný zrejme zámerne zamlčuje a vyvoláva v čitateľoch dojem rovnakosti uvedených subjektov, s rovnakým výsledkom pre koncových spotrebiteľov, teda že musia zaručene prísť o svoje investície. Teda nesporne a hlavne nepodložene zasahuje do dobrej povesti žalobcu. Žalobca nikdy nepredával zmenky či už vlastné alebo sprostredkovane, čo bolo naopak hlavnou náplňou činnosti spoločnosti Arca. Žalobca tiež nikdy nevyberal investície do vlastných projektov ( stavby nehnuteľností, elektrární a pod. ). Akákoľvek podobnosť medzi spoločnosťou Arca a žalobcom je absolútne vymyslená a nepodložená, preto zverejnenie článku, ktorý hovorí o rovnakej či podobnej činnosti spoločnosti a praktikách je v rozpore so spoločnosťou, s jediným úmyslom privodiť žalobcovi škodu a zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Celý článok je v kontexte prepojenia žalobcu a jeho zástupcov so spoločnosťou Arca, ktorá je v médiách dlhodobo označovaná ako podvodnícka spoločnosť, čím žalovaný úmyselne vzbudzuje dojem, že konanie žalobcu a jeho obchodné aktivity sú rovnaké alebo prinajmenšom podobné ako u spoločnosti Arca Capital, čo je nepodložená fabulácia. 37/ Žalovaný žiadnym spôsobom nijako nepreveroval informácie pred ich uverejnením a zrejme ich len prijal od oznamovateľa, a tieto nepravdivé informácie bez ďalšieho zverejnil. U predmetného článku nie je uvedený autor ani zdroj ( informátor ). Spoločnosť žalobcu ani osoby zmienené v článku T. P. a L. U. nie sú a nikdy neboli personálne ani majetkovo prepojené so spoločnosťou Arca Capital, a nepravdivé informácie uvedené v predmetnom článku sú spôsobilé značnou mierou poškodiť dobrú povesť žalobcu a spôsobiť mu vážnu ujmu a škodu. Zverejnené nepravdivé a nepodložené informácie sú v článku podsúvané čitateľovi s cieľom poškodiť žalobcu pred konkurenciou. 38/ Zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca mal možnosť sa k článku vyjadriť - žalovaný zaslal žalobcovi otázky emailom vo štvrtok dňa 10. 4. 2025 o 21.34 hod. ( evidentne po pracovnej dobe ) s výzvou na ich zodpovedanie a v piatok 11. 4. 2025 ráno o 5.45 hod. ( pred začiatkom pracovnej doby ) už žalovaný zverejnil článok. Test proporcionality podľa názoru žalobcu nie je a ani nemá byť predmetom konania o neodkladnom opatrení, keď charakter tohto konania je ovplyvnený zásadou osvedčenia skutočností, pričom žalobca nesporne osvedčil, že uvedený článok je poškodzujúci dobrú povesť žalobcu, nakoľko sú v ňom uvádzané dezinterpretované, nepravdivé a nepodložené informácie o žalobcovi sledujúce jediný cieľ, zdiskreditovať žalobcu. Sloboda prejavu nie je bezmedzná, i keď je garantovaná ako prejav demokratického zriadenia; je však neprípustné, aby základné právo slobody prejavu nedôvodne významne zasahovalo do iných základných práv ostatných subjektov. Určitá
miera preháňania, ktorou argumentuje žalovaný, nemôže byť zamieňaná s fabulovaním a uvádzaním zavádzajúcich, nepodložených a klamlivých informácií novinárom či vydavateľom. 39/ Povinnosť novinára overovať získané informácie patrí medzi základné zásady profesionálnej žurnalistiky. Preverovanie informácií je v novinárskej praxi kľúčový prvok na zabezpečenie dôveryhodnosti a objektivity poskytovanej informácie. Najmä etický kódex novinára Slovenského syndikátu novinárov v čl. III, odstavec 1 uvádza, že novinár je povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní, a to spravidla z dvoch navzájom nezávislých zdrojov a ďalej v čl. II odstavec 2 sa zameriava na povinnosť novinára, dôsledne overovať fakty a považuje túto povinnosť za jednu zo základných zásad práce novinára ( spolu s nestrannosťou, objektivitou, pravdivosťou atď. ). Informácie zverejnené v spornom článku predstavujú nedodržanie všetkých vyššie opísaných zásad práce novinára. 40/ Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného o tom, že je predmet článku potrebné subsumovať pod tému verejného záujmu, a to ani rozšíreným výkladom pojmu ochrana verejného záujmu; žalobcova činnosť nemá významný vplyv na spoločnosť alebo jej záujmy. Ide o súkromného podnikateľa, obchodníka s cennými papiermi, preto snaha podradiť ho pod osobu verejného záujmu je nedôvodná a účelová. Podľa názoru žalobcu ani jedno z tvrdení v článku nemá pravdivý skutkový podklad. 41/ Žalovaný na podporu svojich tvrdení predložil odpoveď Národného operačného centra Policajného prezídia Českej republiky, v zmysle ktorého sú osoby T. P. a L. U. záujmovými osobami, ktoré sú policajnými orgánmi ČR preverované v súvislosti so spoločnosťou Arca Investments. Z poverenia T. P. a L. U. žalobca odvolaciemu súdu predkladá informáciu, že obaja menovaní boli vypočutí v právnom postavení svedka orgánmi činnými v trestnom konaní vo veci spoločnosti Arca Investments, rovnako ak ďalších cca 50 osôb. Postavenie oboch menovaných nemalo žiaden mimoriadne zásadný význam pre vedené vyšetrovanie a od doby ich prvého a jediného výsluchu v r. 2022 neboli vo veci políciou ČR a ani políciou SR kontaktovaní. Žalovaný súdu predložil aj video, z ktorého má byť vidieť zásah kukláčov v sídle žalobcu, k tejto informácii žalobca uviedol, že v sídle spoločnosti žalobcu nikdy nezasahovali špeciálne zložky PZ SR. 42/ V prípade činnosti H. P., ktorý podľa žalovaného aktívne propaguje produkty Omnium Capital, bez toho, aby komunikoval riziká spojené s investovaním, žalobca uviedol, že aktivitu H. P. vyhodnotila NBS po šetrení ako konanie neodporujúce regulatíve, a teda zistila, že p. P. nepropagoval svojím konaním produkty žalobcu. Aj keby skutočne zo strany p. P. došlo k propagácii ( čo nedošlo ), nemohlo by to znamenať taký záver, že sa jedná o podvodné praktiky žalobcu. 43/ Žalobca považuje za neprijateľné, aby žalovaný čerpal ako zdroj relevantných informácií sociálnu sieť K.. Zo strany žalovaného nebola v žiadnom prípade preukázaná naliehavosť a nevyhnutnosť ochrany spoločnosti zverejnením informácií v inkriminovanom článku, nakoľko žalovaný disponoval jediným podnetom od svojho zdroja, ktorý bol následne vyhodnotený ako nedôvodný. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 44/ Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný odvolacou replikou ( č. l. 215 až 218 spisu ), v ktorej zopakoval a zotrval na svojich predošlých argumentoch a vyjadreniach. 45/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu ( t.j. v celom rozsahu ), v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 46/ Žalobca sa voči žalovanému domáhal formou nariadenia neodkladného opatrenia jednak uloženia povinnosti odstrániť z portálu A..L..sk a ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným článok zo dňa 11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce" a zdržať sa šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi, to všetko do troch dní po právoplatnosti uznesenia ( výrok I ), a rovnako formou neodkladného opatrenia aj povinnosti na internetovom portáli A..L..sk zverejniť ospravedlnenie v znení, že článok zo dňa 11.04.2025 s názvom „Ďalší PODVOD? Nová firma pripomína ARCA CAPITAL, v ktorej prišli známe osobnosti o státisíce" sa nezakladal na pravde, nakoľko nejestvujú žiadne dôkazy, že žalobca vykonáva akékoľvek podvodné praktiky, ani že je majetkovo a personálne prepojený so spoločnosťou Arca Capital a.s. ( výrok II ). 47/ Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 48/ Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 49/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP je predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie
musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP potom príkladmo ( t.j. nie taxatívne ) stanovuje prostriedky, ktorými môže súd poskytnúť dočasnú ochranu. V danom prípade žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( t.j. že strana nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinnú stranu sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný. 50/ Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť navrhované neodkladné opatrenie, v záujme, aby dosiahol ochranný účel neodkladného opatrenia. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť ( t. j. nemusí tieto skutočnosti preukázať ), teda tieto sa musia javiť aspoň ako pravdepodobné. Osvedčenie ( na rozdiel od dokazovania ) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti ( t.j. nie všetky rozhodujúce skutočnosti ), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality tak, ako pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda rozhoduje za situácie, kedy skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený a teda subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Vzhľadom na povahu neodkladného opatrenia a zákonný účel tohto inštitútu je ďalej nevyhnutné, aby bolo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté pomerne rýchlo - v zmysle § 328 ods. 2 CSP v danom prípade v lehote 30 dní. Bolo už povedané v texte vyššie, že táto pomerne krátka lehota na rozhodnutie nevytvára podmienky pre plnohodnotné dokazovanie, ktoré súd z objektívnych dôvodov nemôže vykonať. Preto súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla rozhoduje len na základe osvedčenia podstatných skutočností. Preskúmajúc spisový materiál dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol vecne správne, keď návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel ( výroky I, II napadnutého uznesenia ). 51/ Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdí, že žalovaný svojím konaním poškodzuje jeho dobrú povesť v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáha voči žalovanému ochrany dobrej povesti právnickej osoby podľa § 19b ods. 3 Obč. zák. na tom skutkovom základe, že žalovaný zverejnil na internete článok, obsah ktorého žalobca považuje za nepravdivý a difamačný, a ktorý má potenciál spôsobiť mu ujmu. 52/ Podľa § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Obč. zák., právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. 53/ Právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti. K porušeniu práva na dobrú povesť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej ( zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej ) povahy; ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, je nutné pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či ide o skutkové tvrdenie alebo o hodnotiaci úsudok ( kritiku ), nakoľko podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia. 54/ Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby chránené v zmysle § 19b ods. 2, ods. 3 Obč. zák.; môže ním byť aj kritika, v prípade, že presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej
osoby je založená na objektívnom princípe, t.j. nevyžaduje sa aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca neoprávneného zásahu sa zbaví ( spočíva na ňom dôkazné bremeno ) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé ( tzv. dôkaz pravdy ). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; kým existenciu faktov možno preukázať, tak otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Kým teda skutkové tvrdenia predstavujú fakty, ktorých pravdivosť alebo nepravdivosť môže byť predmetom dokazovania, tak hodnotiaci úsudok dôkaz o nepravdivosti nepripúšťa, nakoľko ide o subjektívne vyjadrenie názoru. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že sloboda prejavu sa nevzťahuje len na informácie a myšlienky, ktoré sú prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. To je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP Handyside v. Spojené kráľovstvo zo 7. decembra 1976). Pri vyjadrení negatívneho postoja (informácií, myšlienok), teda pri kritike, treba rozlišovať medzi oprávnenou kritikou a neoprávneným zásahom, pričom rozdiel medzi nimi treba vidieť v rozhodujúcom hľadisku pravdivosti, hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom sleduje. Zákonná ochrana je daná len vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Kritika nie je neoprávnená, ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú), a ak je primeraná obsahom aj formou (R 103/1967). Posudzovaním oprávnenosti kritiky sa v početných rozhodnutiach zaoberal i ESĽP (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Barford v. Dánsko z 22. februára. 1989, rozhodnutie ESĽP vo veci Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, rozhodnutie ESĽP vo veci De Haes a Gijels v. Belgicko z 24. februára 1997, rozhodnutie ESĽP vo veci Schöpfer v. Švajčiarsko z 20. mája 1998, rozhodnutie ESĽP vo veci Perna v. Taliansko z 25. júla 2001, rozhodnutie ESĽP vo veci Nikula v. Fínsko z 21. marca 2002, rozhodnutie ESĽP vo veci Steur v. Holandsko z 28. októbra 2003, rozhodnutie ESĽP vo veci Veraart v. Holandsko z 30. novembra 2006), pričom dospel k záveru, že ak sa vychádza z nepravdivých premís, ktorých výsledkom je znevažujúci hodnotiaci úsudok, je potrebné takúto kritiku kvalifikovať ako neprípustnú. Z rovnakého dôvodu nie je prípustná ani kritika, ktorá nemá faktografický, skutkový základ. Kritika by sa mala vyvarovať výlučne všeobecných súdov, ktoré nie sú podporené konkrétnymi argumentmi. V prípade, keď má nejaké vyjadrenie podobu hodnotiaceho úsudku, môže jeho prípustnosť závisieť od toho, či pre tento úsudok existuje dostatočný faktický podklad, pretože i hodnotiaci úsudok bez akéhokoľvek faktického podkladu môže byť prehnaný (napr. rozhodnutie ESĽP vo veci De Haes a Gijels v. Belgicko z 24. februára 1997, rozhodnutie ESĽP vo veci Feldek v. Slovenská republika z 12. júla 2001). 55/ Samotné uverejnenie nepravdivého údaju, dotýkajúceho sa dobrej povesti právnickej osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do takejto dobrej povesti; avšak nie každé zverejnenie nepravdivého údaju musí automaticky znamenať takýto zásah - ten je daný len vtedy, ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať. 56/ Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 57/ Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. 58/ Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. 59/ Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. 60/ Prejednávaná právna vec je typickým prípadom, kedy sa v rámci rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostala do kolízie sloboda prejavu, právo na informácie na jednej strane a ochrana dobrej povesti ( právnickej osoby ) na strane druhej. Napriek rôznorodosti judikatúry možno vysledovať niekoľko základných orientačných kritérií, ktoré zvyknú byť tradične zohľadňované pri riešení otázky ochrany osobnostných práv v strete so slobodou prejavu. Ich posúdením možno uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak osobnostným právam. Na tento účel judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR využíva test proporcionality
založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom prípade „hovorí“, resp. uverejnil informáciu ( napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012 z 18. 4. 2013 ). Nutno skonštatovať, že súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení spomínaný test proporcionality na danú vec nepoužil, hoci mal; bez ohľadu na to, že rozhodoval v konaní o neodkladnom opatrení. 61/ V prípade výroku I uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť odstrániť z portálu A..L..sk a „ostatných portálov prevádzkovaných žalovaným“ sporný článok a tiež sa zdržať „šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi“. Tento žalobcom naformulovaný výrok obsahuje okrem špecifikovaného portálu A..L..sk ďalej už len všeobecne určené „ostatné portály prevádzkované žalovaným“, čo odporuje požiadavke vymedziť uložené povinnosti žalovanej strane natoľko konkrétne, aby nedochádzalo pri či už dobrovoľnom alebo nútenom výkone ( v prípade právoplatne ) uloženej povinnosti k pochybnostiam či sporom, na čo všetko sa vlastne súdom uložená povinnosť vzťahuje. Povinnosť zákazu „šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi“ v tomto výroku je obdobne formulovaná príliš všeobecne, ale predovšetkým, takáto formulácia naráža na problém možnej cenzúry, ktorá v podmienkach nášho právneho poriadku nie je dovolená. Uloženie takejto povinnosti zdržať sa zverejňovania informácií tak, ako to navrhoval žalobca, by neprimerane zasahovalo do práva žalovaného na slobodu prejavu a práva na informácie v zmysle čl. 26 ods. 2 Ústavy SR. Obrana proti zverejňovaniu prípadných nevhodných textov, príspevkov či informácií a pod. by nemala spočívať v zákazoch, keď Občiansky zákonník má k dispozícii prostriedky na ochranu proti zneužívaniu slobody slova a práva na informácie - ich zmyslom je postihovať excesy z práva na slobodu slova, slobodu prejavu či práva na informácie, ale nie ustanovovať zákazy. Odvolací súd preto aj túto časť napadnutého výroku I uznesenia súdu prvej inštancie, týkajúci sa uloženia povinnosti zdržať sa „šírenia nepravdivých informácií“ do budúcna posúdil ako vecne nesprávnu. 62/ Ďalej sa žalobca - navrhovateľ neodkladného opatrenia proti žalovanému domáhal výrokom II tiež priznania morálneho zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia; súd prvého stupňa vychádzal zo správneho záveru, že názov a dobrá povesť právnickej osoby sú obdobou mena a cti fyzickej osoby, a ako také patria k primárnym individualizujúcim znakom každej právnickej osoby. V prípade neoprávneného zásahu do názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby ochranu proti takýmto zásahom poskytuje súd, ktorého úlohou je posúdiť, či neoprávnený zásah je objektívne spôsobilý privodiť právnickej osobe ujmu na chránených nemateriálnych hodnotách. Povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadom objektívne spôsobilého zásahu do dobrej povesti, zaťažuje dotknutú právnickú osobu - tu žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia. 63/ Vo výroku II napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť uverejniť na internetovom portáli A..L..sk ospravedlnenie s konkrétnym textom. Aj túto časť rozhodnutia súdu prvej inštancie vyhodnotil odvolací súd ako po vecnej stránke nesprávnu. Súd takúto povinnosť uložil žalovanému vo forme neodkladného opatrenia; avšak zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z ostatného obsahu spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosti a potrebe úpravy pomerov strán navrhovaným spôsobom. Žalobca ničím neosvedčil, že je bezodkladne potrebné, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené, a prečo by nemalo prebehnúť riadne konanie o ochranu dobrej povesti právnickej osoby s riadne vykonaným dokazovaním. Ako už uviedol odvolací súd v texte vyššie, predmetný spor je typickým sporom, v ktorom sa do kolízie dostalo právo na slobodu prejavu s právom na ochranu dobrej povesti, ktoré práva sú navzájom plne rovnocenné. Pri rozhodovaní, ochrane ktorého práva má dať súd v konkrétnom spore prednosť, súdna prax používa už spomínaný test proporcionality. V prípade difamačných sporov je možné až po vykonaní dokazovania posúdiť, či zverejnené informácie sú alebo nie sú pravdivé a či sú alebo nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu. Vykonávanie dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má svoje limity ( v zmysle ust. § 329 ods. 1 CSP súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania ). Potom nariadenie neodkladného opatrenia navrhovanej povahy bude prípustné skôr výnimočne, keď pôjde napr. o prípady výrokov nenávistných, podnecujúcich k násiliu, netolerantných, t.j. takých, ktoré by aj v podmienkach konania o neodkladnom opatrení viedli k presvedčivému záveru o vzniku ťažko napraviteľnej majetkovej či nemajetkovej ujme, t.j. vyžadovali by si bez akýchkoľvek väčších pochybností okamžitý zásah súdu. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia ( jeho výroku II ) však plynie, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nezaložil na záveroch založených na teste proporcionality kolidujúcich práv na slobodu prejavu a ochranu dobrej povesti. Ako už ale odvolací súd uviedol, na dôkladné vykonanie testu proporcionality jednak nie je v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení potrebný časový priestor a jednak vykonávanie samotného dokazovania naráža na limity právnej úpravy konania o neodkladnom opatrení ( § 329 ods.
1 CSP ). Osobitne vo vzťahu k navrhovanému ospravedlneniu by až vykonanie riadneho dokazovania a testu proporcionality umožnilo súdu rozhodnúť, či došlo k zverejneniu pravdivých alebo nepravdivých informácií a či tieto boli objektívne spôsobilé zasiahnuť do práv žalobcu, a teda či je priznanie práva na ospravedlnenie žalobcovi dôvodné. 64/ Odvolací súd tak dospel k odlišným záverom, než súd prvej inštancie; keď odvolací súd je názoru, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, a preto toto uznesenie v jeho výrokoch I, II zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP ). 65/ O trovách celého ( prvoinštančného aj odvolacieho konania ) rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. 66/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP ). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 CSP ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).