Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/109/2025 1425207232 14. 10. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:1425207232.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci navrhovateľa: zoskla.sk, s.r.o., so sídlom Robotnícka 11591/1J, 036 01 Martin, IČO: 50 559 923, právne zastúpeného: Hronček & Partners, s. r. o., so sídlom Kálov 1, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti odporcovi: INVEST 30 - Kubániho dvory Zvolen a.s., so sídlom Karloveská 34, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 53 624 807, práv. zast.: AK Dlhopolec s.r.o., Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 84Cb/82/2025-67 zo dňa 27.8.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 84Cb/82/2025-67 zo dňa 27.8.2025 p o t v r d z u j e . II. Súd priznáva odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľovi veci - sklo s označením ,,ESG/VGS 884 číre“ rozmerov 1300 x 1000 mm, v počte 79 kusov (ďalej aj ako ,,veci“) alternatívne, aby zakázal odporcovi, ako aj akejkoľvek tretej osobe, ktorá by konala v jeho mene alebo na jeho pokyn, nakladať s vecami - sklom s označením ,,ESG/VGS 884 číre“ rozmerov 1300 x 1000 mm, v počte 79 kusov, a to najmä ho premiestňovať, prevádzať vlastnícke právo alebo ho inak scudziť, prenajať, vložiť do majetku obchodnej spoločnosti alebo družstva, použiť ich na zabezpečenie záväzku, zaťažovať ho právami tretích osôb, alebo ho akokoľvek znehodnocovať, prípadne uskutočniť taký úkon, dôsledkom ktorého by bola zmena vlastníctva, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 2. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 1.3.2024 uzatvoril so spoločnosťou A-HOR development s.r.o (ďalej aj ako A-HOR) zmluvu o dielo v znení dodatku č. 1, predmetom ktorej bola dodávka a montáž skleneného zábradlia na stavbu Bytové domy Kubániho ulica, Zvolen (ďalej len ,,stavba“). Cena diela bola dohodnutá vo výške 191.856,20 Eur. Na základe objednávky č. 043/2024/Kub boli dohodnuté práce naviac. Spoločnosť A-HOR je, resp. bola de facto hlavným zhotoviteľom stavby na základe zmluvného vzťahu so spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. (ďalej aj ako ,,BEGBIE“) Odporca - spoločnosť INVEST 30 - Kubániho dvory Zvolen, a.s. je investorom celej stavby. Medzi spoločnosťou INVEST 30 - Kubániho dvory Zvolen a.s. a spoločnosťou BEGBIE s.r.o. existuje zmluvný vzťah, na základe ktorého spoločnosť BEGBIE s.r.o. vystupuje ako zhotoviteľ stavby voči investorovi. Navrhovateľ, ako zhotoviteľ diela si svoj záväzok splnil riadne a včas, bez vád a nedorobkov, čím si plnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo. Uvedené potvrdzuje odovzdávajúci protokol zo dňa 28.12.2024.
3. Navrhovateľ eviduje voči spoločnosti A-HOR, pohľadávky v celkovej sume 19.687,06 Eur bližšie špecifikované v návrhu. Pred podaním návrhu sa pokúsil o vyriešenie vzniknutej situácie mimosúdnou cestou, avšak nedošlo k uspokojeniu nárokov navrhovateľa, ani k žiadnej konštruktívnej reakcii zo strany adresátov (odporcu, A-HOR a BEGBIE). Vzhľadom na nečinnosť a porušenie zmluvných povinností navrhovateľ čiastočne odstúpil od zmluvy o dielo v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy o dielo. Predmetom čiastočného odstúpenia bolo dodanie skla s označením ,,ESG/VGS 884 číre“ rozmerov 1300 x 1000 mm, v počte 79 kusov. 4. Navrhovateľ tiež uviedol, že spoločnosť A-HOR, podľa jeho informácii, nedokáže uhrádzať svoje záväzky. Počas realizácie stavby viacerí zhotovitelia, ktorí odmietli pokračovať v prácach z dôvodu neuhradených pohľadávok zo strany spoločnosti A-HOR, boli následne vyplácaní priamo spoločnosťou BEGBIE s.r.o., a to napriek tomu, že medzi nimi neexistoval žiadny zmluvný vzťah. Aj samotný navrhovateľ obdržal takúto platbu. Uviedol, že má tiež informácie o tom, že na predmetnom developerskom projekte neboli uhradené záväzky subdodávateľov až vo výške 700.000,- Eur. V tejto súvislosti navrhovateľ iniciuje právne kroky aj vrátane trestného konania. Zároveň navrhovateľ uviedol, že jednotlivé spoločnosti sú prepojené prostredníctvom fyzickej osoby p. X.. K. A., ktorý tieto spoločnosti ovláda alebo v minulosti ovládal. Účelovosť a nečestnosť v celej veci videl aj v tom, že po adresovaní výziev došlo k zmene vlastníckej a radiacej štruktúry A-HOR, čím sa pán X.. A. ,,zbavil“ tejto spoločnosti. 5. Podľa názoru navrhovateľa dochádza k účelovým krokom smerujúcim k zmareniu uspokojenia veriteľov tejto spoločnosti, a v neposlednom rade i vydania vecí, ktorých výlučným vlastníkom je navrhovateľ a ku ktorých vydaniu malo dôjsť v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Navrhovateľ poukázal na výhradu vlastníctva v bode 3.5 zmluvy o dielo, z ktorej vyplýva, že vlastnícke právo k jednotlivým hnuteľným veciam, ktoré boli predmetom podľa zmluvy o dielo sú od počiatku vo vlastníctve navrhovateľa a táto skutočnosť sa nezmenila ani v priebehu zhotovovania diela. Aj z dôvodu upozornenia na túto skutočnosť navrhovateľ adresoval jednotlivé písomnosti aj na spoločnosti v subdodávateľskom reťazci, ktoré neboli priamo jeho zmluvným partnerom. 6. Z krokov jednotlivých subjektov a najmä osoby konajúcej v ich mene, X.. K. A. je podľa navrhovateľa evidentný úmysel ponechať hlavných zhotoviteľov, spoločnosti A-HOR a BEGBIE bez finančných prostriedkov postačujúcich na úhradu záväzkov svojím subdodávateľom, a to i v prípade insolvenčného konania, pričom potom, ako budú jednotlivé byty v developerskom projekte odporcom prevedené jednotlivým kupujúcim, navrhovateľ stratí akúkoľvek relevantnú možnosť domáhať sa vydania veci, ktorá je v jeho vlastníctve. Aktuálne sú predmetné veci v držbe odporcu, ktorý vzhľadom na jednotlivé výzvy a listy, ktoré mu navrhovateľ adresoval, má vedomosť, že vo vzťahu k veciam na odporcu nemohlo prejsť vlastnícke právo od nevlastníka - spoločnosti BEGBIE ako zmluvného partnera odporcu, nakoľko ani spoločnosť BEGBIE nemohla dobromyseľne nadobudnúť vlastnícke právo od spoločnosti A-HOR, nakoľko spoločnosť A-HOR vlastnícke právo nenadobudla od navrhovateľa. O (ne)dobromyseľnosti odporcu, BEGBIE a A-HOR nemôžu vzniknúť akékoľvek pochybnosti, nakoľko vo všetkých spoločnostiach figuruje a/alebo v rozhodnom čase figuroval X.. K. A., ktorý bol navrhovateľom niekoľkokrát upovedomený o týchto skutočnostiach. Bez nariadenia neodkladného opatrenia hrozí, že odporca vykoná právne úkony, ktorými dôjde k zmene vlastníctva alebo k strate kontroly nad predmetnými vecami, čím by sa mohla definitívne zmariť možnosť úspešného vydania veci. Predovšetkým v prípade prechodu vlastníckeho práva na dobromyseľného nadobúdateľa (kupujúcich jednotlivých bytov). 7. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listín a zároveň po vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich, dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. 8. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedol, že z obsahu predmetného návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je jednoznačne zrejmý účel a cieľ sledovaný navrhovateľom, ktorým je v prvej eventualite dosiahnutie vydania veci (skla s označením ,,ESG/VGS 884 číre“ rozmerov 1300 x 1000 mm, v počte 79 kusov). Rovnako je zrejmé, že v prípade takto navrhovaného neodkladného opatrenia nejde o neodkladné opatrenie dočasného charakteru, ale nesporne vykazuje znaky neodkladného opatrenia s trvalým charakterom a jeho obsah je totožný s výrokom vo veci samej, ktorý by v danom prípade zodpovedal výroku rozhodnutia súdu vo veci samej na základe žaloby o vydanie vecí (tzv. vindikačná, resp. reivindikačná žaloba), v prípade ktorej ide, ako súd uviedol vyššie, o
žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP. Uvedené neplatí pri druhej navrhovateľom navrhovanej eventualite. Súd prvej inštancie mal za to, že povaha danej veci nepripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia konzumujúceho vec samu, nakoľko nariadením navrhovateľom navrhovaného neodkladného opatrenia s výrokom totožným s výrokom vo veci samej (v danom prípade na základe vindikačnej žaloby) by došlo k neprimeranému zásahu do práv a oprávnených záujmov odporcu, a to najmä s ohľadom na jeho následky jednoznačne nahrádzajúce konanie vo veci samej, v ktorom majú byť medzi stranami sporné skutočnosti riešené riadnym zistením skutkového a právneho stavu a vykonaním riadneho dokazovania v súlade s princípom kontradiktórnosti konania pred súdom. Navrhovateľ taktiež žiadnym spôsobom neosvedčil, že sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva vo vzťahu k osobe, ktorá by mala mať predmetné hnuteľné veci vo svojej faktickej dispozícií. Navrhovateľ svoje vlastnícke právo k predmetným veciam síce vyvodzuje z výhrady vlastníckeho práva zmluvne dojednanej so spoločnosťou A-HOR, no žiadnym spôsobom sa nevenuje, netvrdí a teda ani neosvedčuje skutočnosť, či odovzdaním diela „Dodávka a montáž skleneného zábradlia pre BLOK A a BLOK B na stavbu Bytové domy Kubániho ulica, Zvolen“ nemohlo dôjsť, resp. nedošlo k spracovaniu konkrétnych hnuteľných vecí spôsobom, že sa stali súčasťou veci a či vlastnícky vzťah žalobcu ich spracovaním nezanikol. Existencia dlhu (nesplatených záväzkov) vo vzťahu k osobe odlišnej od odporcu, ako aj postoj odporcu, tým že nereagoval na výzvu navrhovateľa, ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na uvedenom nemení nič ani prípadné iniciovanie právnych krokov, ako aj trestného konania, čo ani v tomto prípade nebolo zo strany navrhovateľa súdu žiadnym spôsobom osvedčené. Ani samotné tvrdenie navrhovateľa o prevádzaní vlastníckych práv k jednotlivým bytom navrhovateľ súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom neosvedčil. 9. Súd prvej inštancie preto nemal v danom štádiu konania za osvedčený samotný nárok, ktorého sa navrhovateľ domáha, a ktorému má byť poskytnutá ochrana prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia a súčasne nemal za osvedčené ani ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia (ktoré musia byť navyše splnené kumulatívne) a preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný. 10. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., avšak odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli. 11. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že má za to, že v dostatočnej miere osvedčil, že odporca má predmetné hnuteľné veci vo svojej faktickej dispozícii. Predložil zmluvu o dielo a jej dodatok, na základe ktorých realizoval dodávku a montáž predmetných hnuteľných vecí, pričom v zmluve o dielo je výslovne uvedené, že ide o nehnuteľnosť - bytový dom, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Z listu vlastníctva č. XXXXX je zrejmé, že vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, konkrétne bytových domov so súpisným číslom XXXXX, postavených na parcelách registra C KN č. XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XX, druh stavby: bytový dom, nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, je odporca - INVEST 30 - Kubániho dvory Zvolen a.s. Predmetné veci boli dodané a namontované do stavby, ktorá je vo vlastníctve odporcu, a teda odporca má nad nimi faktickú kontrolu. Uvedené skutočnosti priamo vyplývali už z návrhu a to konkrétne z priloženej Zmluvy o dielo, pričom v návrhu navrhovateľ riadne označil príslušné parcely v k.ú. U., ktoré si súd v čase rozhodovania o návrhu mohol preskúmať aj sám, prostredníctvom verejne dostupných informácií na stránke katastrálneho portálu. Zároveň navrhovateľ predložil súdu fotografie, na ktorých možno vidieť predmetné hnuteľné veci - sklá ESG/VGS 884 číre, rozmerov 1300 × 1000 mm, ktoré boli dodané a namontované navrhovateľom v rámci realizácie zmluvy o dielo. Fotografie zachytávajú sklenené zábradlia a výplne na balkónoch a terasách bytového domu, ktorý je vo vlastníctve odporcu, čo potvrdzuje list vlastníctva č. XXXXX. Tieto sklá sú identifikovateľné podľa špecifikácie uvedenej v zmluve o dielo a sú umiestnené na stavbe, ktorá je predmetom sporu. 12. Navrhovateľ nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého neosvedčil, či odovzdaním diela „Dodávka a montáž skleneného zábradlia pre BLOK A a BLOK B na stavbu Bytové domy Kubániho ulica, Zvolen“ nedošlo k takému „spracovaniu“ vecí, že sa stali súčasťou stavby a jeho vlastnícke právo zaniklo. V danej veci ide o mechanicky montované sklenené panely (ESG/VGS 884 číre, 1300 × 1000 mm) uchytené cez kovania/úchyty, ktoré sú demontovateľné bez znehodnotenia stavby aj samotných skiel a to pomerne jednoduchým spôsobom. Takéto komponenty si zachovávajú povahu individuálne identifikovateľných hnuteľných vecí, ktoré nie sú neoddeliteľnou stavebnou súčasťou. Navrhovateľ má priamo v zmluve o dielo (so subdodávateľom, dnes už spol. A-HOR) dohodnuté právo demontovať
dielo, na čo odporcu upozorňoval vo svojich výzvach, ktoré boli súdu prvej inštancie predložené. Vlastnícke právo navrhovateľa je zmluvne chránené výhradou vlastníckeho práva podľa § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka. V článku 3 bode 3.5 Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo je výslovne dohodnuté, že objednávateľ nenadobudne vlastnícke právo k dielu skôr, ako úplne zaplatí cenu. Keďže k úplnej úhrade nedošlo, vlastnícke právo na zhotovované prvky neprešlo na A-HOR, a teda nemohlo prejsť ani ďalej v subdodávateľskom či investorskom reťazci. Prípadná námietka nadobudnutia od nevlastníka by navyše v prostredí personálne prepojených subjektov narážala na požiadavku dobromyseľnosti, o dobromyseľnosti odporcu nemožno hovoriť, keď mal (najmenej) osvedčenú vedomosť o existencii zmluvnej výhrady a o neuhradení ceny. 13. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že preukázal, že odporca je vlastníkom bytového domu, v ktorom sú namontované predmetné sklá, a že v čase podania návrhu prebiehal aktívny predaj bytových jednotiek v projekte „Kubániho dvory“. Táto skutočnosť je verejne dostupná prostredníctvom realitných inzercií a bola doložená fotodokumentáciou, ktorá zachytáva predmetné sklá na stavbe. Ak by došlo k prevodu bytových jednotiek na tretie osoby, navrhovateľ by sa len veľmi ťažko mohol domáhať svojich práv voči dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí by predmetné veci nadobudli spolu s bytmi. Ide teda o reálne a bezprostredné riziko zmareniu výkonu budúceho rozhodnutia, čo napĺňa podmienku podľa § 325 ods. 1 C.s.p. Z predloženého listu vlastníctva je zrejmé, že dochádza k prevodu bytových jednotiek na tretie subjekty, nakoľko pri viacerých bytoch je vyznačená plomba na základe kúpnych zmlúv a zmlúv o zriadení záložného práva. Uvedené jednoznačne smeruje k predaju bytov, ktoré potenciálne obsahujú sklá dodané navrhovateľom. V čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ nedisponoval spisovou značkou trestného konania, ktoré inicioval. Dňa 27.9.2025 však bolo navrhovateľovi doručené upovedomenie o odstúpení konania Okresnej prokuratúre Zvolen pod sp. zn. 1Kn 230/25/6600, čo potvrdzuje, že navrhovateľ podnikol aj právne kroky na ochranu svojich práv. Táto skutočnosť ďalej podporuje záver, že navrhovateľ konal s cieľom predísť zmareniu svojich práv a že jeho obavy neboli subjektívne, ale objektívne. 14. V prípade nevydania neodkladného opatrenia podľa navrhovateľa hrozí reálne riziko, že exekúcia bude ohrozená. Spoločnosť A-HOR development s. r. o., voči ktorej má navrhovateľ splatnú pohľadávku, nevykazuje žiadny majetok, pričom podľa verejne dostupných údajov na stránke finstat.sk vykázala za rok 2024 stratu vo výške 107.268 Eur. Z celkových aktív vo výške 1.006.998 EUR tvorí pohľadávka voči spoločnosti BEGBIE, s.r.o., IČO: 36 638 676, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, približne 850.000 Eur. Spoločnosť BEGBIE však v odpovedi zo dňa 30.05.2025 uviedla, že túto pohľadávku neplánuje uhradiť, keďže spoločnosť A-HOR si údajne nesplnila záväzky zo zmluvy o dielo, nevykonala ho riadne a včas a prekročila dohodnutú cenu diela. Navyše, podľa výpisu z registra poverení na vykonanie exekúcií sú voči spoločnosti A-HOR vedené dve exekúcie. Jediným efektívnym spôsobom, ako sa navrhovateľ môže domôcť uspokojenia svojho nároku, je prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia a následného rozhodnutia vo veci samej. 15. Odporca sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 9.10.2025, v ktorom uviedol, že Nesúhlasí s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a to predovšetkým preto, že nie je vlastníkom ani držiteľom vecí, ktoré žiada vydať, eventuálne s ktorými žiada zakázať nakladať. Odporca ako objednávateľ uzatvoril so spoločnosťou BEGBIE, s.r.o. zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo odplatné zhotovenie diela - Bytového domu na Kubániho ulici vo Zvolene. Dielo resp. bytový dom pozostáva z bytov a nebytových priestorov, ako to vyplýva z LV č. XXXXX pre k.ú. U.. Spoločnosť BEGBIE, s.r.o. bola pre odporcu jediným (výlučným) dodávateľom diela. Odporca ďalej uviedol, že je vlastníkom, resp. je oprávnený nakladať len s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú na www.J..sk označené ako „voľné“. Ide o cca. 10 z celkového počtu 112 bytov a nebytových priestorov, teda k bytom a nebytovým priestorom v počte 102 už boli uzavreté zmluvy o prevode ich vlastníctva v prospech budúcich vlastníkov. Predmetné sklá v počte 79 kusov nie sú podľa názoru odporcu samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, ale - za predpokladu, že boli použité pri zhotovovaní Diela - spracovaním sa stali súčasťou tejto veci. Sklá o rozmere 1300 x 1000 mm sú osadené na niektorých balkónoch a terasách. Balkóny a terasy nie sú súčasťou ani príslušenstvom bytov. Patria medzi spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu a sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odporca preto uviedol, že predmetné sklá nevlastní, nemá v držbe, nemá v úmysle s nimi nakladať a ani s nimi nakladať nemôže.
16. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania navrhovateľa, vyjadrením odporcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné. 17. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 18. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 19. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 20. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 21. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 22. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 23. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. 24. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. 25. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
26. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty navrhovateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia navrhovateľa uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zrušenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia . 27. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že navrhovateľ nepodal žalobu vo veci samej, a z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie nie je zrejmé, že by sa tak vôbec chystal urobiť. Navrhované neodkladné opatrenie má však povahu uspokojovacieho opatrenia, pretože by (v jeho prvej alternatíve) viedlo k odňatiu vecí z dispozície odporcu a ich vydaniu navrhovateľovi. Nariadením takéhoto opatrenia by došlo k vytvoreniu trvalého a nezvratného stavu, ktorý by zodpovedal výsledku konania vo veci samej o vydanie vecí. Takéto opatrenie by teda fakticky nahrádzalo rozhodnutie vo veci samej, hoci dokazovanie o vlastníckom práve navrhovateľa nebolo vykonané a žaloba, v rámci ktorej by súd mohol posúdiť všetky rozhodné skutočnosti, nebola podaná. 28. Otázka, či je navrhovateľ stále vlastníkom skiel aj po ich osadení do stavby, je právne aj skutkovo sporná a možno ju vyriešiť len po vykonaní dokazovania v konaní vo veci samej. Zo skutkového stavu vyplýva, že predmetné sklené tabule boli zabudované do stavby - bytového komplexu Kubániho dvory ako súčasť zábradlí balkónov a terás. V prípade, že tieto tabule boli zabudované tak, že stratili charakter samostatnej veci v právnom zmysle, mohlo dôjsť k zániku vlastníckeho práva žalobcu a k nadobudnutiu vlastníctva osobou, ktorej patrí stavba. Ak by súd napriek tomu nariadil neodkladné opatrenie v podobe vydania týchto vecí alebo zákazu s nimi nakladať, vytvoril by tým faktický stav, zodpovedajúci dôsledkom rozhodnutia vo veci samej, a to bez riadneho preskúmania a dokazovania o tom, komu vlastnícke právo k predmetným sklám skutočne patrí. Takéto opatrenie by navrhovateľovi umožnilo dosiahnuť výsledok, ktorý by mal byť vyhradený až právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, čím by sa poprel základný princíp spravodlivého procesu a rovnosti účastníkov. 29. Pokiaľ ide o druhú časť (alternatívu) petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa žalobca domáha, aby súd odporcovi, ako aj akejkoľvek tretej osobe, ktorá by konala v jeho mene alebo na jeho pokyn, zakázal nakladať s vecami - sklom s označením „ESG/VGS 884 číre“ v počte 79 kusov, je potrebné uviesť, že takéto opatrenie by bolo neproporcionálne a v konečnom dôsledku aj nespravodlivé vo vzťahu k odporcovi a tretím osobám, s ohľadom na hodnotu tvrdeného nároku navrhovateľa, ktorému má byť poskytnutá ochrana, oproti hodnote nehnuteľností, pri ktorých by odporca po vydaní neodkladného opatrenia fakticky stratil právo nakladať s nimi. 30. Predmetné sklené tabule boli použité ako zábradlia na balkónoch a terasách bytového komplexu Kubániho dvory, teda sa stali súčasťou jednotlivých bytov a spoločných častí stavby. Vzhľadom na túto skutočnosť by zákaz nakladania s uvedenými „vecami“ znamenal faktické obmedzenie nakladania s celými bytmi, ktorých sú tieto sklá súčasťou. Hodnota samotného skla, ktorú navrhovateľ uvádza vo výške 19.687,06 Eur, je pritom v zjavnom nepomere k hodnote celého bytového komplexu, resp. jednotlivých bytových jednotiek, v ktorých sú sklá zabudované a ktoré majú rádovo vyššiu hodnotu. Nariadením navrhovaného zákazu by súd neprimerane zasiahol do vlastníckeho a dispozičného práva odporcu, ktorý by nebol oprávnený s bytmi nakladať (prevádzať ich, či dokončiť proces prevodov). Navyše, z obsahu vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa návrhu vyplýva, že k viacerým bytom už boli uzatvorené zmluvy o prevode vlastníckeho práva, v niektorých prípadoch sa vedú konania o povolení vkladu vlastníckeho práva, a už došlo aj k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech tretích osôb. 31. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ nevyhovel návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neboli naplnené predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že odporcovi priznal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 33.Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).