Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoZm/9/2022 1513225546 18. 03. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1513225546.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 911 07 Bratislava proti žalovaným: 1/ CCA, s.r.o., Bratislavská cesta 308, 946 12 Zlatná na Ostrove, IČO: 36 538 574, 2/, nar. XX.XX.XXXX, E. I. XX, XXX XX O., obaja zastúpení: X-legal, s.r.o., advokátska kancelária, Riazanská 806/66A, 831 03 Bratislava, IČO: 55 213 022, o zaplatenie 21.673,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava č. k. 1CbZm/744/2015 - 390 zo dňa 2. 6. 2021 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm/744/2015 - 390 zo dňa 2. 6. 2021 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č. k. 1CbZm/744/2015 - 390 zo dňa 2.6.2021 rozhodol, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 21.673,78 Eur s úrokom 6% ročne zo sumy 21.673,78 Eur od 23.09.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 72,25 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. rozhodol, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie zmenkovej sumy 21.673,78 Eur, úroku 6% ročne z tejto sumy od 23.09.2010 do zaplatenia, odmeny 72,25 Eur a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako vystaviteľ vystavením cudzej zmenky v celkovej sume 21.673,78 Eur prikázal zmenečníkovi - žalovanému v 1. rade zaplatiť remitentovi - žalobcovi zmenkovú pohľadávku 21.673,78 Eur dňa 22.09.2010. Zaplatenie zmenky je zabezpečené zmenečným ručením žalovaného v 2. rade. Žalovaní uviedli, že žalobca dňa 04.08.2004 vystavil cudziu blankozmenku opatrenú doložkou bez protestu, ktorú akceptoval žalovaný v 1. rade a avaloval žalovaný v 2. rade. V súvislosti s touto zmenkou bolo dňa 04.08.2004 podpísané Vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve č. LZF/04/01513, v ktorom sa vystaviteľ a akceptant zmenky dohodli na tom, že žalobca je oprávnený doplniť údaje len v prípade vzniku záväzku leasingového nájomcu. Okrem iného z dôvodu zničenia predmetu leasingu, ktorý prešetrovala poisťovňa aj polícia, žalovaný v 1. rade ako leasingový nájomca prestal so splácaním leasingu. Listom zo dňa 18.08.2010 žalobca zaslal žalovanému v 1. rade Finančné vyúčtovanie
predčasne ukončenej zmluvy č. LZF/04/01513, v ktorom bol vyčíslený celkový nedoplatok leasingového nájomcu v sume 21.673,78 Eur, pričom bolo v liste uvedené, aby leasingový nájomca uhradil výsledok finančného vyúčtovania - sumu 21.673,78 Eur s upozornením, že v prípade, ak nedoplatok nebude riadne a včas uhradený, bude ho žalobca vymáhať v súlade s právnym poriadkom SR. 3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 1CbZm/744/2015 - 319 zo dňa 03.12.2019 tak, že žalobu zamietol s odôvodnením, že postup žalobcu, ktorý predmet leasingu odobral od žalovaného v 1. rade ako leasingového nájomcu po vypovedaní zmluvy a po tom, čo nastala škodová udalosť, a následne vyžaduje, aby mu zostatok istiny zaplatil bez toho, aby o možnú výšky poistného plnenia túto pohľadávku znížil, pričom práve v dôsledku jeho konania, resp. nečinnosti k vyplateniu poistného plnenia nedošlo, považoval súd za výkon práva spôsobom, ktorým sa výrazne narúša rovnováha vo vzájomných vzťahoch a vedie k neprimeranému zhoršeniu postavenia druhej strany, k jej neodôvodnenému poškodeniu a je v podstate zneužitím práva a ako odporujúci zásadám poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Žalobca sa zjavne spoliehal len na to, že mu leasingová zmluva a Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sám koncipoval, zaručujú nárok na doplatenie zostatku istiny. Zároveň súd poukázal aj na neurčitosť dojednania zmenkového prehlásenia v časti dátumu splatnosti. 4. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2CoZm/4/2020 - 35 zo dňa 13.10.2020 napadnutý rozsudok zrušil, pričom uviedol, že poistná zmluva ani leasingová zmluva neustanovila žalobcovi žiadne povinnosti ako postupovať pri likvidácii poistnej udalosti. Zmluvný vzťah z poistnej udalosti, ktorou bol predmet leasingu poistený je osobitným vzťahom nesúvisiacim s leasingovou zmluvou, z ktorej nároky zabezpečené zmenkou sú predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu tak nie je, podľa názoru odvolacieho súdu, možnosť zamieňať záväzok žalovaného v prvom rade a v druhom rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy a to zaplatenie zmluvne dojednaných vyúčtovaných nárokov z dôvodu predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, ktorých zaplatenie je zabezpečené zmenkou s udaným porušením povinností žalobcu, vyplývajúcich z poistnej zmluvy pri nakladaní s predmetom leasingu. Zároveň odvolací súd poukázal na abstraktnosť zmenky. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie, aj keď zistil správny skutkový stav veci, vyvodil nesprávny právny záver v predmetnej veci a bude potrebné opätovne zohľadniť všetky predložené listinné dôkazy a opätovne posúdiť uplatnenú pohľadávku žalobcu v súvislosti s tým, že túto si uplatňuje zo zmenky a vo veci znovu rozhodnúť. 5. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca prvopisom zmenky, ktorú vystavil v Bratislave 04.08.2004 preukázal, že sa žalovaný v 1. rade ako príjemca cudzej zmenky, zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 22.9.2010 zmenkovú sumu 21.673,78 Eur s doložkou bez protestu. Ako ručiteľ za príjemcu zmenku podpísal žalovaný v 2. rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre cudziu zmenku. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovanými, súd poukázal na to, že podľa čl. I § 70 ods. 1 zmenkového zákona zmenečné nároky proti prijímateľovi zmenky sa premlčujú v troch rokoch odo dňa sročnosti zmenky. Táto lehota sa týka všetkých priamych dlžníkov, teda príjemcu zmenky a jeho avalistov. Keďže zmenka bola splatná dňa 22.09.2010 a žalobca si zmenkové nároky uplatnil dňa 25.07.2013, t.j. pred uplynutím trojročnej lehoty od dátumu splatnosti zmenky, námietka premlčania nie je dôvodná. 6. V konaní nebolo podľa súdu sporné, že zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu k Leasingovej zmluve č. LZF/04/01513 zo dňa 04.08.2004 uzavretej medzi žalobcom ako leasingovým nájomcom a žalovaným ako leasingovým prenajímateľom. Predmetom leasingu bol automat pre videopožičovňu ROBOT MIDI CHIP MACHINE s príslušenstvom. Súd konštatoval, že z ukončenia leasingovej zmluvy zo dňa 17.08.2006 vyplýva, že žalobca dňom 03.08.2006 vypovedal predmetnú leasingovú zmluvu v súlade s bodom 4.4.1 písm. f) Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s., pričom dôvodom bolo odstúpenie od inej medzi oboma stranami uzavretej leasingovej alebo inej zmluvy. Zároveň žalobca vyzval žalovaného v 1. rade, aby predmet leasingu vrátil do piatich dní. Z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 18.08.2010 vyplýva, že žalobca si vyúčtoval nedoplatok vo výške 21.673,78 Eur, ktorá suma predstavuje dlžné sumy do predčasného ukončenia zmluvy - a to neuhradené splátky vo výške 579,81 Eur a zmluvné pokuty a úroky z omeškania vo výške 275,47 Eur, a nárok prenajímateľa v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy 20.818,50 Eur. Z oznámenia o vzniku poistnej udalosti vyplýva, že v noci z 23. na 24.8.2006 vznikla na predmete leasingu škoda, čo žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi a poisťovni ČSOB Poisťovňa, a.s.
7. Z obsahu spisu poistnej udalosti súd prvej inštancie zistil, že v zmysle Protokolu o vrátení predmetu leasingu dňa 26.09.2006 žalovaný v 1. rade predmet leasingu vrátil žalobcovi, a to automatickú videopožičovňu M2-1225, výrobné číslo 2-316-CT-KT-BN-L1-R, automatickú videopožičovňu M4-2714 výrobné číslo 1-314-CT-KT-BN-L1-R a automat pre videopožičovňu ROBOT MIDI CHIP MACHINE, výrobné číslo 84729080/2004. Podľa protokolu preberajúci vykonal okrem iného kontrolu príslušných výrobných čísiel alebo iných identifikačných údajov predmetov leasingu. Od tohto momentu bol predmet leasingu v dispozícii žalobcu, ktorý zároveň potvrdil, že v čase jeho prevzatia na ňom bolo uvedené výrobné číslo, ktoré zodpovedalo výrobnému číslu zariadenia uvedenému v protokole o prevzatí predmetu financovania, ktorý prevzal žalovaný v 1. rade dňa 04.08.2004 v čase uzavretia leasingovej zmluvy. Z oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti zo dňa 08.07.2010 vyplýva, že poisťovňa ukončila vyšetrovanie poistnej udalosti, pričom jej šetrením sa nepodarilo identifikovať výrobné číslo predmetu leasingu a z uvedeného dôvodu sa nepreukázalo, či bol poškodený predmet leasingu a teda i predmet poistenia, preto nevznikla poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie. 8. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdom o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, napokon dospel k záveru, že poistná zmluva ani leasingová zmluva neustanovila žalobcovi žiadne povinnosti ako postupovať pri likvidácii poistnej udalosti. Zmluvný vzťah z poistnej udalosti, ktorou bol predmet leasingu poistený je osobitným vzťahom nesúvisiacim s leasingovou zmluvou, z ktorej nároky zabezpečené zmenkou sú predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu tak nie je možnosť zamieňať záväzok žalovaného v prvom rade a v druhom rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy a to zaplatenie zmluvne dojednaných vyúčtovaných nárokov z dôvodu predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, ktorých zaplatenie je zabezpečené zmenkou s udaným porušením povinností žalobcu, vyplývajúcich z poistnej zmluvy pri nakladaní s predmetom leasingu. Nakoľko teda nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti zo strany žalobcu pri likvidácii poistnej udalosti, predložením prvopisu zmenky preukázal, že je oprávnený žiadať zmenkovú sumu v požadovanej výške spolu s jej príslušenstvom a odmenou zo zmenky. 9. Čo sa týka námietky o neurčitosti dojednania o dátume splatnosti v zmenkovom prehlásení, vzhľadom na to, že táto námietka bola aj predmetom odvolacieho konania, keď žalobca tvrdil, že zmenkové prehlásenie je dostatočne určité, pričom odvolací súd po preskúmaní všetkých dôvodov odvolania a odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vrátil vec na opätovné prejednanie veci, súd mal za to, že sa s týmto odôvodnením súdu prvej inštancie v pôvodom rozsudku odvolací súd nestotožnil, a preto v konečnom dôsledku súd dospel k záveru, že zmenkové prehlásenie je dostatočne určité. Z vyplňovacieho zmenkového prehlásenia vyplýva, že v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy výpoveďou je žalobca oprávnený doplniť dátum splatnosti a zmenkovú sumu v zmysle čl. 4 bod 4.4.4. Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu. V čl. 4 bod 4.4.4. týchto podmienok sú upravené nároky leasingového prenajímateľa voči leasingovému nájomcovi v prípade ukončenia leasingovej zmluvy výpoveďou. Súd mal za to, že veriteľ bol oprávnený ako dátum splatnosti vyplniť na zmenke akýkoľvek dátum, ktorý nasledoval po vzniku týchto nárokov. 10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, žalovaní sú povinní nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu. 11. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej iba žalovaní) odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. V úvodnej časti citovali z pôvodného rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm/744/2015 - 319 a Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoZm/4/2020 (ďalej iba uznesenie KS BA). Konštatovali, že v nadväznosti na uznesenie KS BA, ktorým odvolací súd zrušil pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, súd prvej inštancie vytýčil vo veci samej pojednávanie na termín 02.06.2021. Na pojednávaní dňa 02.06.2021 súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol napadnutým rozsudkom. 12. Poukázali na to, že povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva zo základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uviedol, že „okrem prístupu k súdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý proces. Uviedli, že jednou z najdôležitejších súčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je povinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi a návrhmi strán súdneho konania. Táto povinnosť je prejavom skutočnosti, že proces právnej argumentácie sa považuje za dialóg medzi účastníkmi argumentácie, v ktorom účastníci
uvádzajú argumenty na podporu určitého stanoviska a proti tomuto stanovisku, pričom najlepší z argumentov určí výsledok (rozhodnutie vo veci). „Vyrovnať sa“ s argumentom alebo návrhom strany konania znamená uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov/návrhov. Ak súd odmietne nejaký argument/návrh strany konania, musí ho v odôvodnení rozhodnutia vyvrátiť resp. aspoň spochybniť, alebo vysvetliť, prečo tento argument/návrh považuje za irelevantný. Argumenty súdu uvedené pre odmietnutie argumentov/návrhov strán konania musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne - aby naozaj smerovali k vyvráteniu alebo spochybneniu argumentov/návrhov strán konania. Ďalej poukázali na to, že rozdielna rozhodovacia prax súdu o „totožných", resp. obdobných veciach nie je žiadúca. Zákonná formulácia princípu právnej istoty vyjadrená v čl. 2 CSP chráni hodnotu predvídateľnosti práva resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších ústavných hodnôt materiálneho právneho štátu. 13. Zdôraznili, že odo dňa vydania pôvodného rozsudku, resp. odo dňa vydania uznesenia KS BA sporové strany nepredložili súdu prvej inštancie žiadne nové dôkazy, ani žiadne nové dôkazy nenavrhli vykonať, rovnako sporové strany neuviedli súdu prvej inštancie žiadne nové skutkové tvrdenia alebo právne posúdenia veci. Rovnako súd prvej inštancie v danom prípade po zrušení pôvodného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie odvolacím súdom nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie vo veci samej, neskúmal žiadne nové skutkové tvrdenia, neobdržal nové vyjadrenia sporových strán a ani neavizoval sporovým stranám akúkoľvek zmenu svojho právneho posúdenia veci a/alebo odklon vo svojom rozhodovaní vo vzťahu k pôvodnému rozsudku. S ohľadom na uvedené skutočnosti sa následné rozhodnutie súdu prvej inštancie javí žalovaným ako prekvapivé a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prezentovanom súdom prvej inštancie v rámci konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozsudku. Podľa ich názoru, z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie však nie je vôbec zrejmé, ktoré dôkazy predložené stranami sporu a ktoré argumenty strán sporu súd prvej inštancie pri opätovnom rozhodovaní posudzoval, ktoré považoval za relevantné pre svoje rozhodovanie, no predovšetkým zmenu rozhodnutia vo vzťahu k pôvodnému rozsudku, ktoré dôkazy a argumenty strán sporu neuznal a/alebo nepovažoval za relevantné v danej právnej veci a pre zmenu svojho rozhodnutia a z akého dôvodu, ako sa vysporiadal s námietkami oboch sporových strán a v neposlednej rade, z akého dôvodu niektoré námietky neuznal. 14. Majú za to, že skutočnosť, že sa súd prvej inštancie zodpovedajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaných a dostatočným a presvedčivým spôsobom neodôvodnil odklon vo svojom rozhodovaní vo vzťahu k pôvodnému rozhodnutiu, je zrejmá najmä vo vzťahu k posúdeniu námietky žalovaných týkajúcej sa neurčitosti dojednania o dátume splatnosti v zmenkovom prehlásení súdom prvej inštancie. Odôvodnenie zmeny právneho posúdenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k námietke žalovaných týkajúcej sa neurčitosti dojednania o dátume splatnosti v zmenkovom prehlásení uvedením odkazu na znenie ustanovenia Všeobecných zmluvných podmienok žalobcu, ktoré súd prvej inštancie posudzoval aj v rámci konania predchádzajúceho vydaniu pôvodného rozsudku a na ktorého podklade v rámci pôvodného rozsudku dospel k odlišnému právnemu posúdeniu a rozhodnutiu, nie je možné v žiadnom prípade považovať za dostatočné a presvedčivé zdôvodnenie dôvodov pre tento odklon súdu prvej inštancie od pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie o tejto námietke a právneho posúdenia tejto námietky obsiahnutého v rámci pôvodného rozsudku. 15. Sú toho názoru, že súd prvej inštancie popísaným nesprávnym procesným postupom a nedostatočným odôvodnením napadnutého rozsudku, v rámci ktorého súd prvej inštancie neposkytol odpovede na podstatné otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci samej, znemožnil žalovaným ako sporovej strane, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. 16. V časti IV. odvolania popísali skutkový stav s tým, že majú za to, že z popísaného konania žalobcu sú zrejmé nasledovné závery: 1. v priamej príčinnej súvislosti s (ne)konaním žalobcu bola poistná udalosť zo strany ČSOB Poisťovňa uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia, a súčasne, 2. v priamej príčinnej súvislosti s konaním žalobcu, kedy nariadil zošrotovanie predmetu leasingu pred ukončením šetrenia poistnej udalosti došlo k zmareniu identifikácie predmetu leasingu pre účely šetrenia poistnej udalosti a teda aj zmareniu prípadných možností obrany proti rozhodnutiu ČSOB Poisťovňa o neposkytnutí poistného plnenia, ako aj zmareniu prípadného predaja poškodeného predmetu leasingu a získania aspoň čiastočného výťažku z predaja a teda poníženia nároku žalobcu voči žalovaným, a súčasne, 3. v priamej príčinnej súvislosti s (ne)konaním žalobcu, kedy neuplatnil včas a riadne svoj nárok z titulu
poistného plnenia voči ČSOB Poisťovňa podaním žaloby na súd došlo k premlčaniu tohto nároku a teda zmareniu možnosti poníženia nároku žalobcu voči žalovaným vyplývajúceho zo Zmluvy prostredníctvom započítania získaného poistného plnenia. 17. Žalovaní majú za to, že pokiaľ doplnenie konkrétnej zmenkovej sumy do blankozmenky záviselo od výpočtu výšky nárokov určeného žalobcom v zmysle ustanovení Zmluvy a VOP žalobcu, potom je nevyhnutné dospieť k záveru, že preukázanie dôvodnosti vyplnenia zmenky v uvedenom chýbajúcom údaji zo strany žalobcu a dôvodnosť výpočtu uvedenej sumy zo strany žalobcu nie je možné odčleniť od posudzovania samotnej zmenky a nároku z nej vyplývajúceho. Zároveň, nakoľko výpočet uvedeného nároku realizoval žalobca, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k dôvodnosti uplatneného nároku, resp. dôvodnosti vyplnenia blankozmenky o uvedený údaj zo strany žalobcu, podľa názoru žalovaných zaťažuje v tomto konaní žalobcu. Žalobca však v konaní dôvodnosť nim uplatneného nároku, resp. dôvodnosť vyplnenia blankozmenky o uvedený údaj a súlad tohto konania s ustanoveniami Zmluvy, VOP a príslušných právnych predpisov nepreukázal. 18. Opätovne zdôraznili skutočnosť, že žalobca zmenku doplnil o chýbajúci údaj o splatnosti zmenky a chýbajúci údaj o zmenkovej sume až s odstupom cca 4 rokov odo dňa vypovedania Zmluvy zo strany žalobcu a až po doručení oznámenia ČSOB Poisťovňa o ukončení šetrenia poistnej udalosti, z ktorého sa žalobca dozvedel o skutočnosti, že mu nebude poskytnuté poistné plnenie. Uvedené podľa ich názoru takisto preukazuje účelové konanie žalobcu pri vypĺňaní blankozmenky a následnom uplatnení nároku voči žalovaným zo zmenky, kedy žalobca nevyužil právo vyplniť blankozmenku bezprostredne po ukončení zmluvného vzťahu výpoveďou ku dňu 03.08.2006 (napriek skutočnosti, že nároky v zmysle čl. 4. bodu 4.4.4. VOP žalobcu boli viazané na predčasné ukončenie zmluvy), ale toto právo využil až po vlastnom zlyhaní v súvislosti s uplatňovaním nároku na získanie poistného plnenia za účelom sanovania straty žalobcu s tým súvisiacej na úkor žalovaných. 19. Majú za to, že vyššie popísané konanie žalobcu je jednoznačne možné charakterizovať ako konanie žalobcu v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku a tomuto konaniu žalobcu, resp. nárokom žalobcu uplatneným žalobcom v tomto konaní v bezprostrednej príčinnej súvislosti s popísaným konaním žalobcu nie je možné priznať právnu ochranu súdu s poukazom na ust. § 265 Obchodného zákonníka. 20. Žalovaní navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 21. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že zmenková suma predstavuje nesplatenú sumu zlyhaného leasingu, ktorá primárne vznikla z titulu porušenia zmluvných povinností žalovaného v I. rade z leasingovej zmluvy a neplatenia leasingových splátok v dôsledku čoho došlo k predčasnému ukončeniu leasingového vzťahu a vyúčtovaniu dlžnej sumy. Uviedol, že zmenka, aj keď bola vystavená ako zabezpečovacia, si naďalej zachováva svoju povahu abstraktného cenného papiera, ktorý je dokonalý, nesporný, v ktorom sú práva a záväzky definované len zmenkovou listinou, vyplývajú len z nej a sú nezávislé od mimozmenkového vzťahu, aj keď sa jedná o záväzky zmenkou zabezpečené, s čím sa stotožnil aj odvolací Krajský súd v Bratislave v uznesení pod č. k. 2CoZm/4/2020 - 358. Dokonalosť zmenky predstavuje skutočnosť, že právo zmenkového veriteľa je v zmenke priamo uvedené, práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou a nie sú závislé od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom jej vystavenia, čo je nosná odvolacia námietka žalovaných. Podporne odkazuje na právne závery vyjadrené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lMObdoV/9/2007 zo dňa 27.11.2008. 22. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. l CSP potvrdil ako vecne správne v celom rozsahu a zaviazal žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 26.02.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaných dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
24. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca prvopisom zmenky, ktorú vystavil v Bratislave dňa 04.08.2004 preukázal, že sa žalovaný v 1. rade ako príjemca cudzej zmenky, zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 22.9.2010 zmenkovú sumu 21.673,78 Eur s doložkou bez protestu. Ako ručiteľ za príjemcu zmenku podpísal žalovaný v 2. rade. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 1 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre cudziu zmenku. V konaní nebolo sporné, že zmenka plnila zabezpečovaciu funkciu k Leasingovej zmluve č. LZF/04/01513 zo dňa 04.08.2004 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako leasingovým nájomcom. Predmetom leasingu bol automat pre videopožičovňu ROBOT MIDI CHIP MACHINE s príslušenstvom. Z finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 18.08.2010 vyplýva, že žalobca si vyúčtoval nedoplatok vo výške 21.673,78 Eur, ktorá suma predstavuje dlžné sumy do predčasného ukončenia zmluvy - a to neuhradené splátky vo výške 579,81 Eur a zmluvné pokuty a úroky z omeškania vo výške 275,47 Eur, a nárok prenajímateľa v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy 20.818,50 Eur. Z oznámenia o vzniku poistnej udalosti vyplýva, že v noci z 23. na 24.8.2006 vznikla na predmete leasingu škoda, čo žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi a poisťovni ČSOB Poisťovňa, a.s. Z oznámenia o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej udalosti zo dňa 08.07.2010 vyplýva, že poisťovňa ukončila vyšetrovanie poistnej udalosti, pričom jej šetrením sa nepodarilo identifikovať výrobné číslo predmetu leasingu a z uvedeného dôvodu sa nepreukázalo, či bol poškodený predmet leasingu a teda i predmet poistenia, preto nevznikla poisťovateľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel, konštatoval, že v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení zo dňa 13.10.2020 (viď odsek 8) zmluvný vzťah z poistnej udalosti, ktorou bol predmet leasingu poistený, je osobitným vzťahom nesúvisiacim s leasingovou zmluvou, z ktorej nároky zabezpečené zmenkou sú predmetom žaloby. Z uvedeného dôvodu tak nie je možnosť zamieňať záväzok žalovaného v 1. rade a v 2. rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy a to zaplatenie zmluvne dojednaných vyúčtovaných nárokov z dôvodu predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, ktorých zaplatenie je zabezpečené zmenkou s údajným porušením povinností žalobcu, vyplývajúcich z poistnej zmluvy pri nakladaní s predmetom leasingu. 25. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 26. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 27. Žalovaní v odvolaní namietali, že „súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku náležitým, jednoznačným a presvedčivým spôsobom neobjasnil, z akých skutkových tvrdení a dôkazov predložených stranami pri svojom rozhodovaní vychádzal, na ktoré z týchto skutkových tvrdení a dôkazov prihliadal a na ktoré naopak neprihliadal a z akého dôvodu, no predovšetkým súd prvej inštancie dostatočne, jasne a presvedčivo nezdôvodnil svoj odklon od pôvodného rozsudku, čím zaťažil svoje rozhodnutie prvkami svojvôle/arbitrárnosti. Majú za to, že samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je tzv. prekvapivým rozhodnutím, ktoré je výsledkom prejavu svojvôle súdu odporujúcej základnému princípu materiálneho právneho štátu.“ Žalovaní teda namietajú odklon od pôvodného rozsudku, kedy súd prvej inštancie prihliadol na obranu žalovaných a to, že nemožno priznať súdu ochranu nároku zo zmenky z dôvodu, že je výsledkom výkonu práva, ktorý odporuje zásadám poctivého obchodného styku. 28. Odvolací súd si je vedomý rozhodnutí Ústavného súdu SR, na ktoré poukazujú žalovaní v odvolaní (týkajúce sa riadneho odôvodnenia súdnych rozhodnutí a predvídateľnosti rozhodovania), s odvolacou námietkou žalovaných sa však nestotožňuje. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie sa neodklonil od svojho predchádzajúceho právneho názoru svojvoľne, ale bol v súlade s § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v citovanom zrušujúcom uznesení. 29. Podľa CSP platí, že ak súd vyššej inštancie (odvolací alebo dovolací súd) zruší rozhodnutie súdu nižšej inštancie, tak právny názor, ktorý uvedie vo svojom zrušovacom rozhodnutí, je pre súd nižšej
inštancie záväzný. Za právny názor súdu je vo všeobecnosti možné považovať názor súdu, ako sa má prejednávaná vec právne posúdiť. To znamená, ktorú právnu normu je potrebné zvoliť na zistený skutkový stav a ako interpretovať jej obsah. Môže ísť napríklad o právne posúdenie, či predložená zmluva je platným alebo neplatným právnym úkonom. Právna teória však dodáva, že nemusí ísť výhradne o právne posúdenie v rovine hmotného práva. Naopak, právny názor súdu sa môže týkať aj právnych noriem procesného práva. Právny názor by mal súd vyjadriť určite a presne. V prípade zrušovacieho rozhodnutia by malo byť z neho zrejmé aj to, prečo bolo právne posúdenie súdu nižšej inštancie nesprávne. Od právneho názoru súdu je napokon nutné odlišovať procesné pokyny súdu, ktorými súd vyššej inštancie usmerňuje súd nižšej inštancie ohľadom ďalšieho postupu v konaní, ako sú napríklad pokyny súdu k doplneniu dokazovania. Záväznosť právneho názoru súdu vyššej inštancie uvedený v zrušovacom rozhodnutí spôsobuje, že súd nižšej inštancie je pri ďalšom rozhodovaní v danej veci týmto názorom viazaný. To znamená, že súd nižšej inštancie už nemá naďalej voľnú úvahu pri právnom posúdení skutkového stavu v danom spore a je povinný riadiť sa právnym posúdením súdu vyššej inštancie a na jeho základe spor rozhodnúť. V tomto prípade hovoríme o kasačnej záväznosti zrušovacieho rozhodnutia, v zmysle ktorej je súd nižšej inštancie povinný bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie vyslovenému v zrušovacom rozhodnutí. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti už niekoľkokrát judikoval, že pri kasačnom rozhodnutí neexistuje pre súd nižšej inštancie priestor na právny dialóg alebo úvahy o tom, či je záväzný právny názor správny, fundovaný alebo úplný. Podľa Najvyššieho súdu SR: „Táto povinnosť (bezvýhradne sa podriadiť právnemu názoru súdu vyššej inštancie -pozn.) súdu nižšej inštancie vyplýva z nutnosti definitívne ukončiť konkrétny spor a predísť nekonečnému súdnemu presúvaniu spisu medzi súdmi, čo by neúmerne predlžovalo konanie, a tým porušovalo ústavné práva účastníkov na skončenie veci v primeranej dobe a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 a 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.“ 30. Z uvedeného teda vyplýva, že nerešpektovanie právneho názoru súdu vyššej inštancie je závažným pochybením a zakladá porušenie práva strany na spravodlivý proces. Z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít vyplýva, že viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom vyššieho stupňa je vykonaním ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou, nie prekážkou. Ako už bolo uvedené, pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený a vrátený na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o vplyv poistného zmluvného vzťahu na nárok zo zmenky a teda, že nie je správny záver, podľa ktorého nemožno s poukazom na § 265 Obchodného zákonníka od žalovaných spravodlivo požadovať zaplatenie zmenky. Tento svoj právny názor odôvodnil odvolací súd tým, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy abstraktnosť a nezávislosť zmenkových vzťahov od príčinného vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenka, aj keď bola vystavená ako zabezpečovacia, si zachováva povahu abstraktného cenného papiera, ktorý je dokonalý, nesporný a v ktorom sú práva a záväzky definované len zmenkovou listinou. V tejto súvislosti poukázal odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/9/2007 zo dňa 27.11.2008. Odvolací súd jednoznačne vyslovil, že nie je možné zamieňať záväzok žalovaného v 1. rade a v 2. rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy a to zaplatenie zmluvne dojednaných vyúčtovaných nárokov z dôvodu predčasne ukončenej leasingovej zmluvy, ktorých zaplatenie je zabezpečené zmenkou s údajným porušením povinností žalobcu, vyplývajúcich z poistnej zmluvy pri nakladaní s predmetom leasingu. 31. Ak sa teda súd prvej inštancie odklonil od svojho predchádzajúceho právneho názoru rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu, nemožno tento postup hodnotiť ako procesné pochybenie zo strany súdu, ani ako prekvapivé rozhodnutie, naopak jeho rozhodnutie je v súlade s princípom predvídateľnosti a právnej istoty. Od posledného rozhodnutia nedošlo k zmene skutkového stavu, ani neboli predložené nové dôkazy (čo uvádzajú aj žalovaní v odvolaní), preto nebol dôvod na nerešpektovanie právneho názoru odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie postupoval v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý vyslovil právny názor na záver súdu, že kauzálna pohľadávka je výsledkom výkonu práva, ktorý nepožíva právnu ochranu a konštatoval, že súd aj keď správne zistil skutkový stav, vyvodil nesprávny právny záver a preto uložil opätovne sa vysporiadať s listinnými dôkazmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Súd prvej inštancie takto postupoval, z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi špecifikovanými v odseku 9, zistil totožný skutkový stav, z ktorého vyvodil právne posúdenie rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu. Nemožno súhlasiť so žalovanými, že vzhľadom na totožný skutkový stav sa nemohol súd prvej inštancie od svojho pôvodného názoru odkloniť. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno považovať za nepreskúmateľný. Ako vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Odvolací súd zároveň poukazuje na citované ust. § 387 ods. 3 CSP, podľa ktorého je odvolací súd povinný vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami strán sporu, ak sa s nimi nevysporiadal súd prvej inštancie. 33. Z obsahu odvolania vyplýva, že konanie žalobcu podrobne popísané žalovanými v časti IV. odvolania a ktoré predchádzalo vyplneniu zmenky, pokladajú žalovaní za konanie v rozpore s poctivým s obchodným stykom, keďže záväzkovoprávny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy, záväzkovoprávny vzťah vyplývajúci z poistnej zmluvy ako aj záväzkovoprávny vzťah vyplývajúci zo zmenky a vyplňovacieho prehlásenia sú navzájom prepojené a vzájomne závislé záväzkovoprávne vzťahy. Ako už bolo uvedené, s touto odvolacou námietkou nemožno súhlasiť. Žalovaní na jednej strane namietajú samotné vyplňovacie právo a na strane druhej sa bránia dôvodmi majúci pôvod v kauzálnom vzťahu. Pokiaľ ide o vyplnenie zmenky, odvolací súd zdôrazňuje, že samotní žalovaní uvádzajú, že podľa čl. 4. bodu 4.4.4. písm. e) VOP žalobcu bol žalobca v prípade predčasného ukončenia leasingovej zmluvy oprávnený vyúčtovať škodu z predaja predmetu leasingu vo výške rozdielu medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy výpoveďou a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH, prípadne vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH pri uzavretí novej leasingovej zmluvy. Dňa 04.08.2004 žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaný ako leasingový nájomca uzavreli Leasingovú zmluvu č. LZF/04/01513. Žalobca dňa 04.08.2004 vystavil cudziu blankozmenku opatrenú doložkou bez protestu, ktorú akceptoval žalovaný 1 a avaloval žalovaný 2. V predmetnej blankozmenke neboli vyplnené údaje o splatnosti zmenky a zmenkovej sume. Blankozmenka tvorila zabezpečovací inštitút vo vzťahu k povinnosti žalovaného 1/ na plnenie leasingových splátok a príslušenstva v zmysle Zmluvy. Dňa 04.08.2004 bolo podpísané Vyplňovacie zmenkové prehlásenie k zmluve č. LFZ/04/01513, v rámci ktorého sa vystaviteľ a akceptant zmenky dohodli na tom, že žalobca je oprávnený doplniť chýbajúce údaje do zmenky (dátum splatnosti zmenky a zmenková suma) v prípade vzniku záväzku žalovaného 1/ ako leasingového nájomcu. 34. Ak teda žalobca vyplnil zmenku v súlade so zmluvou o vyplňovacom práve, námietka nesprávneho vyplnenia zmenky neobstojí. V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, ktorá má zaisťovaciu funkciu ku kauzálnemu vzťahu, v tomto prípade leasingovej zmluve. Účelom takejto zmenky je zaistiť do budúcnosti splnenie kauzálnej pohľadávky veriteľa. Veriteľovi, ktorý je zároveň aj majiteľom zmenky, vzniká právo domáhať sa plnenia zmenky iba v prípade, ak nedôjde včas k splneniu kauzálneho záväzku. Žalovaní sa ani nebránia tým, že ich záväzok z kauzálneho vzťahu neexistuje, resp. zanikol niektorým zo zákonných dôvodov, majú za to, že „konanie/nekonanie“ žalobcu, kedy bola poistná udalosť uzavretá bez poskytnutia poistného plnenia je konaním v rozpore s poctivým obchodným stykom. Odvolací súd zdôrazňuje zaisťovaciu funkciu zmenky vo vzťahu ku kauzálnemu záväzku a je toho názoru, že ak si uplatnil žalobca nárok z platnej zmenky a žalovaní porušili povinnosť z kauzálneho vzťahu, ktorý bol zmenkou zaistený, nemožno jeho konanie vyhodnotiť ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom. 35. Žalovaní v odvolaní namietali, že žalobca blankozmenku doplnil o údaj splatnosti (zročnosti) zmenky až s časovým odstupom cca 4 rokov odo dňa predčasného ukončenia Zmluvy výpoveďou. Podľa ich názoru tak odvolací súd, ako aj súd prvej inštancie v danom prípade posudzovali možné premlčanie nároku len vo vzťahu k dátumu splatnosti uvedenému/doplnenému žalobcom na zmenke a dátumu podania žaloby na súd, avšak neskúmali v širšej súvislosti (napriek námietkam žalovaných o premlčaní nároku a rozporu postupu žalobcu predchádzajúceho doplnenia údajov do zmenky so zásadami poctivého obchodného styku) značný a ničím neodôvodnený časový odstup doplnenia údaja o zročnosti zmenky zo strany žalobcu odo dňa predčasného ukončenia Zmluvy a rozpor tohto konania žalobcu so
zásadami poctivého obchodného styku, resp. dôsledky tohto (ne)konania žalobcu na premlčanie nároku samotného. 36. K uvedenej odvolacej námietke poukazuje odvolací súd na komentár k zmenkovému zákonu (JUDr. Branislav Jablonka PhD, Wolters Kluver, 2017, str. 64), podľa ktorého prevláda v zmenkovej doktríne názor, že vyplňovacie právo je nepremlčateľné. Začiatok premlčacej lehoty začína plynúť od zročnosti (splatnosti) práva , t.j. od doby vzniku nároku. Majetkové právo uplatňuje veriteľ voči dlžníkovi. Špecifickosť vyplňovacieho práva však spočíva v tom, že ho neuplatňuje majiteľ zmenky voči zmenkovému dlžníkovi. Vyplňovacie právo uplatňuje majiteľ zmenky vo svoj prospech, pričom nevykonáva žiadny úkon vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi ako tretej osobe. To znamená, že z hľadiska doktríny civilného práva nie je možné hovoriť o zročnosti vyplňovacieho práva tak, ako je zročnosť všeobecne doktrinálne ponímaná. Právo sa teda nemôže premlčať, keďže nedozrelo, pretože nezačala plynúť premlčacia lehota. 37. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).