Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/59/2025 1515221182 27. 05. 2025 JUDr. Jana Vlčková ECLI:SK:KSBA:2025:1515221182.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanému: D. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D. - N., o zaplatenie 670,43 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 10. mája 2018, č.k. 15C/603/2015-56, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 670,43 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, do troch dní. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 670,43 eur, zamietol žalobu v časti príslušenstva a žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania. Listinnými dôkazmi mal za preukázané, že predchodca žalobcu VÚB, a.s. a žalovaná dňa 2.9.2010 uzatvorili Zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty Quatro, na základe ktorej veriteľ žalovanému schválil úverový rámec vo výške 300,- EUR na kartovom účte XXXXXXXX s úrokovou sadzbou 23,76 % ročne a určil mu povinnú mesačnú splátku 10,00 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. a sadzobník poplatkov. Z výpisov z kartového účtu č. XXXXXXXX je zrejmé, že žalovaný uhrádzal splátky nepravidelne a v rôznych čiastkach, poslednú uhradil vo výške 48,26 EUR dňa 10.4.2013. Podľa výpisu z účtu vyhotoveného dňa 10.9.2015 za obdobie od 2.9.2010 do 31.8.2015, na účte sú za toto obdobie evidované debetné operácie (vrátane štandardných úrokov, sankčných úrokov, poplatkov za platby kartou, za výbery z bankomatov, za poistenie, správu kartového účtu a i.) v celkovej výške 1.053,02 EUR, kreditné operácie sú evidované v celkovej výške 382,59 EUR (úhrady žalovaného). Banka tento výpis zaslala žalovanému a vyzvala ho na zaplatenie nedoplatku vo výške 670,43 EUR v lehote do 15.9.2015. Dňa 27.11.2015 Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupník uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok v zmysle § 524 a nasl. občianskeho zákonníka, ktorou postúpila svoju pohľadávku zo zmluvy č. 34856181 vo výške 696,51 na žalobcu. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods.1 Obchodného zákonníka, § 524, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvorenia zmluvy bolo potrebné aplikovať na daný záväzkový vzťah zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Mal preukázané, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje zákon o spotrebiteľskom úvere č. 129/2010 Z.z. Písomná zmluva v spojení s obchodnými podmienkami obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, ktorá určuje
rozsah povinností obidvoch účastníkov zmluvy a vyčíslenie platobných povinností dlžníka. Žalovaný porušil svoj záväzok splácať úver spolu s úrokom a poplatkami riadne a včas. Z výpisov z kreditného účtu mal za preukázané, že veriteľ svoj nárok voči žalovanému spočívajúci v nesplatenej časti úveru, úrokov z úveru, poplatkov za úver vyčíslil ku dňu 31.8.2015 správne. Žalovaný uplatnený nárok ničím nespochybnil, a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie dlhu z úveru v celkovej výške 670,43 EUR, ktorý je povinný zaplatiť žalobcovi. Poukázal na to, že ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V súlade s § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 je úrok z omeškania určený vo výške základnej úrokovej sadzby ECB zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, od 1.2.2013 zvýšenej o 5 percentuálnych bodov. Žalobca uplatňoval úrok z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne od 16.9.2015, keď omeškanie odvodzoval od márneho uplynutia lehoty, ktorú dal žalovanému vo výpise z účtu zo dňa 10.9.2015. Dňa 16.9.2015 bola zákonná výška úroku z omeškania určená v sadzbe 5,05 %. Keďže žalobca požaduje úrok presahujúci zákonnú výšku, súd mu tento nárok nepriznal a žalobu v časti príslušenstva zamietol. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní o priznanie žalovanej istiny úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. 2. Proti tomuto rozsudku, v časti zamietnutia úroku z omeškania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že si v žalobnom petite uplatnil istinu spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 670,43 € od 16.09.2015 do zaplatenia. Podľa Čl. I Naradenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. z 23. januára 2013, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa mení § 3 nasledovne: Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zároveň sa podľa vyššie uvedeného nariadenie dopĺňa § 10c, podľa ktorého Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Keďže záväzkový vzťah vznikol na základe Zmluvy vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. uzavretej dňa 02.09.2010, t.j. pred 01.02.2013, je potrebné vychádzať z predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného k 31.01.2013. Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vyčíslil výšku úrokov z omeškania správne a nebol dôvod ju v uplatnenej výške nepriznať. Pokiaľ mal súd za to, že sadzba úroku z omeškania uvedená v žalobe presahovala zákonnú výšku, mohol nepriznať len časť úroku z omeškania, t.j. znížiť úrokovú sadzbu a nie ho v celej výške zamietnuť. Nárok na úrok z omeškania vzniká žalobcovi ako veriteľovi priamo zo zákona a je zákonným dôsledkom omeškania dlžníka s úhradou dlžnej sumy, na ktorý veriteľovi vzniká nárok týmto okamihom, pričom zároveň zvyšuje snahu dlžníka o úhradu dlžnej sumy v čo najkratšom čase, keďže v prípade neúmerne dlhého časového obdobia s úhradou dlžnej sumy rastú aj úroky z omeškania. Dodal, že žalovaný uplatnený nárok nerozporoval, rovnako nerozporoval, že sa dostal do omeškania s jeho úhradou. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že bude žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 670,43 € od 16.09.2015 do zaplatenia vyhovené. 3. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia istiny 670,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 670,43 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 2.09.2010, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver. Súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi vznikla voči žalovanému uplatnená pohľadávka v sume 670,43 eur a napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu a v časti úroku z omeškania zo sumy 670,43 eur od 16.09.2015 do zaplatenia vo výške 8,05 % ročne, určenej podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobu zamietol. 5. Podľa § 10c Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 01.02.2013 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. 6. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.07.2010 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 7. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že záväzkový vzťah medzi stranami vznikol dňa 02.09.2010, t.j. pred 01.02.2013, a preto v zmysle § 10c citovaného nariadenia sa výška úrokov z omeškania riadi podľa § 3 tohto nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa v danom prípade dostal do omeškania od 16.09.2015, ku ktorému dňu bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky vo výške 0,05 %, a preto úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako táto základná úroková sadzba predstavuje 8,05 %. 8. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 8,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 670,43 eur od 16.09.2015 do zaplatenia. 9. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca, ktorý mal úspech v konaní, má nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného aj odvolacieho) v celom rozsahu. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).