Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 34CoR/1/2025 1517202965 25. 11. 2025 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2025:1517202965.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: v spore žalobcu: M. R., nar. XX.XX.XXXX J. XX, XXX XX H., proti žalovanému: Orange Slovensko, a. s., Metodova 8 82108 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s. r. o., Tomášikova 28, 821 01 Bratislava IČO: 35 855 673, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.: B5-29Cr/4/2017 zo dňa 19. marca 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k.: B5-29Cr/4/2017 zo dňa 19. marca 2024, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 1750/16 zo dňa 24.11.2016 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100%.2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.02.2017, doplnenou podaním zo dňa 06.04.2017, domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn.: 1750/16 zo dňa 24.11.2016 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave. V žalobe tvrdil, že rozhodcovský súd sa nezaoberal jeho námietkami, a to hlavne podvodom pracovníka žalovaného s poistením pri zmluve na pracovný pomer, hoci o bol v tom čase živnostníkom, keď nastala poistná udalosť na základe chyby - podvodu zo strany žalovaného, bolo odmietnuté plnenie - poistenie faktúr, a tým pádom by nevznikol ani tento súdny spor, čo jej meritom veci a ďalšie skutočnosti, ktoré uviedol už žalobnej odpovedi. Je presvedčený, že rozhodcovský súd aj v odôvodnení bol tendenčný, účelový, v prospech len žalovaného.3. Žalovaný sa vyjadril k žalobe a uviedol, že v rozhodcovskom konaní ani jeden z účastníkov nie je spotrebiteľ, a preto rozhodcovský súd neaplikoval zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobca ani nepreukázal dôvody na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko mal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva bola uzavretá v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, rozhodcovským súdom sa rozhodol spor, pre ktorý bola uzavretá rozhodcovská zmluva, rozhodcovský súd bol ustanovený a rozhodcovské konanie prebiehalo v súlade s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca podpísal zmluvy a ich dodatky so žalovaným a vyjadril svoj súhlas so znením zmluvy, vrátane toho, že bol oboznámený s obsahom zmluvy. V bode 4.13 oboch dodatkov k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý upravuje rozhodcovskú doložku, sú dve možnosti, a to buď súhlasím s dohodou alebo nesúhlasím s dohodou. Žalobca si vybral možnosť súhlasím s dohodou, takže on sám si zvolil možnosť riešenia prípadných sporov medzi zmluvnými stranami na rozhodcovskom súde a bol schopný
ovplyvniť túto časť zmluvy. Ohľadom tvrdení žalobcu týkajúcich sa poistenia faktúr uviedol, že žalovaný nie je zmluvnou stranou poistnej zmluvy, je iba sprostredkovateľom, respektíve podáva prihlášky do poistenia.. V prípade vzniku poistnej udalosti túto žalobca musí nahlásiť poisťovni, ktorá následne pristúpi k jej riešeniu. Sumu poistného 1,- euro mesačne žalovaný fakturoval žalobcovi v prospech tretej osoby spoločnosti I. poisťovňa a. s. Suma poistenia faktúr nebola predmetom žaloby uplatnenej na rozhodcovskom súde voči žalobcovi, žalovaný túto sumu nevymáha. Žalobca neuvádza v žalobe, ani v doplnení žaloby, žiaden dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní a ani ho nepreukázal.4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného (tzv. replike) a uviedol, že zo strany žalovaného nebola predložená aktuálna zmluva o poskytovaní služieb operátorom, kde je merito veci tomto spore. Má za to, že zo strany žalovaného dokladanie tlačív ako zmluva o poskytovaní služieb GSM je účelové, ďalej dodatky k zmluve sú síce už aktuálne, ale ich písomný obsah je absolútne vôbec nečitateľný, strašne malé písmená, čo je minimálne vysoko neetické. V častiach dodatkov je dopredu predtlačené „súhlasím s dohodou“ (rozhodcovský súd), všetko veľmi miniatúrnymi písmenami a pri podpise ani zmienka o ničom v dodatkoch a prílohách od pracovníka žalovaného, preto o tom ani nevedel, jednoducho povedané postup žalovaného je vysoko nemorálny, neetický, priam zavádzajúci a tvrdí, že na Slovensku nie je ani jediný klient, ktorému by bolo všetko vysvetlené zrozumiteľne v medziach zákona a bez miniatúrnych, nečitateľných písmen, ktoré klienta neinformujú, ale zavádzajú. 5. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský súd vydal dňa 24.11.2016 rozhodcovský rozsudok, v ktorom žalobe vyhovel, rozhodol o trovách a v treťom výroku rozhodol, že právomoc Rozhodcovského súdu v Bratislave zriadeného pri Asociácií pre rozhodcovského konanie rozhodnúť vo veci je daná. 6. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2, § 40 ods. 1, ods. 2 a ods. 4, § 41 a § 50 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - účinným od 01.07.2009 do 31.12.2009. 7. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu a za použitia citovaných ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.8. Žalobca v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného podal proti žalovanému v postavení žalobcu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku na bývalý Okresný súd Bratislava V ako kauzálne príslušný súd, čím je daná aktívna aj pasívna legitimácia strán sporu. 9. Medzi uzavretím rozhodcovskej zmluvy dňa 31.05.2011 a 05.06.2013 a rozhodcovským konaním začatým dňa 27.04.2016 a skončený rozsudkom zo dňa 24.11.2016 došlo k zmene zákona o rozhodcovskom konaní a to zákonom č. 336/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015. Prechodné ustanovenia uvedeného zákona neobsahujú akúkoľvek úpravu pre rozhodcovské konanie (vrátane postupu) založené na rozhodcovskej zmluve uzavretej za skoršej právnej úpravy. Preto predmetné rozhodcovské konanie vedené na rozhodcovskom súde a zároveň dôvody zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku sú dôvodmi upravenými zákonnou úpravou rozhodcovského konania účinného od 01.01.2015. 10. Nebolo sporné, že žalobca v rozhodcovskom konaní v žalobnej odpovedi namietol právomoc rozhodcovského súdu, rozhodcovský súd tejto námietke nevyhovel a poukázal na rozhodcovské doložky uvedené v Zmluve o pripojení č. I zo dňa 31.05.2011 a v Dodatkoch k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. I zo dňa 05.06.2013. Súd z jednotlivých rozhodcovských doložiek, na ktoré poukázal aj rozhodcovský súd, mal preukázané, že strany sporu sa dohodli na rozhodcovskej zmluve v podobe rozhodcovskej doložky podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že námietka právomoci, z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy, podaná žalobcom nie je dôvodná.11. Ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku sa týkali žalovaného nároku a to poistenia, odmietnutia poskytnutia poistného plnenia, ďalej použitie malých, nečitateľných písmen v uzavretých zmluvách medzi stranami a z uvedeného vyplýval nemorálny a neetický prístup žalovaného. Tieto dôvody nie sú dôvodmi zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa citovaného § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Súd v konaní o tejto žalobe nevykonáva meritórny prieskum uplatneného nároku, nakoľko konanie o žalobe nie je odvolacím konaním a zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje všeobecnému súdu zisťovať skutkovú a vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. 12. Súd je obligatórne povinný skúmať dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s § 50 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade arbitrability sporu súd konštatuje, že predmet sporu sporových strán, t. j. nárok týkajúci sa zmlúv o pripojení, bolo podľa platného práva možné a dovolené riešiť v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 244/2002 Z. z). Žalobca až pri svojom výsluchu uviedol, že pri uzatváraní zmlúv mal postavenie spotrebiteľa. Avšak z listinných dôkazov a to zo Zmluvy o pripojení č. I zo dňa 31.05.2011 a z Dodatkov k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. I zo dňa 05.06.2013 mal preukázané, že tieto zmluvy podpisoval v postavení fyzickej osoby podnikateľa. Ďalej ani v rozhodcovskom konaní žalobca netvrdil, že by zmluvy uzatváral ako spotrebiteľ. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku konštatoval, že ani jedna zo strán sporu nie je spotrebiteľom a žalobca ani v žalobe o zrušenie tohto rozhodcovského
rozsudku túto skutočnosť netvrdil. Nakoľko súd prvej inštancie z uzavretých zmlúv mal preukázané, že žalobca mal postavenie fyzickej osoby podnikateľa, dospel k záveru, že nie je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a nejednalo sa o spotrebiteľské rozhodcovské konanie. 13. Vo vzťahu k skúmaniu porušenia verejného poriadku súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnom rozhodcovskom spore žiadne porušenie verejného poriadku nezistil. 14. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalobcu súd prvej inštancie poukázal na to, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných stranami sporu Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003).15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP; žalovaný mal proti žalobcovi plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP. 16. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a rozhodnutie alebo ho zmeniť a podanej žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok zrušiť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil ako strane sporu uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že hoci ho súd prvej inštancie predvolal na pojednávanie k vypočutiu, kde bol ospravedlnený, ale nikde sa nezmienil, ani nereagoval na ďalšie navrhované možnosti v časti postupu vo veci k jeho relevantným osobným skutočnostiam týkajúcich sa jeho záujmu vypovedať v konaní pred súdom. Súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a nebral do úvahy jeho námietky k meritu veci a k rozhodujúcim skutočnostiam. Celkovo mal za to, že neboli splnené procesné podmienky na konanie vo veci.17. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach dôvodov podaného odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a podľa § 378 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. 18. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a s následnou odvolacou argumentáciou, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku formuloval svoje závery týkajúce sa otázok podstatných pre rozhodnutie vo veci samej, v dôsledku čoho odvolací súd ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu argumentáciu žalobcu. 19. V posudzovanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1750/16 zo dňa 24.11.2016 vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave v právnej veci o zaplatenie sumy 757,44 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenej ceny za poskytovanie elektronických komunikačných služieb a zmluvnej pokuty a dospel k správnym skutkovým záverom, a to pokiaľ ide o obsah zmluvy o pripojení v znení jej dodatkov, ktorej sa predmetné rozhodcovské konanie týkalo, povahu zmluvných strán danej zmluvy, no tiež vo vzťahu k priebehu rozhodcovského konania a obsahu rozhodcovského rozsudku. Na ich základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené predpoklady na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, pretože žalobca v danom prípade nedisponoval právnym postavením spotrebiteľa, a teda nepožíva ani tomu zodpovedajúcu spotrebiteľskú ochranu, na ktorej bola postavená podstatná časť námietok žalobcu, pričom zároveň nebol naplnený žiadny z dôvodov na zrušenie daného rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 4 zákona. Rozhodca sa totiž na základe námietky žalobcu náležite vysporiadal s otázkou právomoci daný spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok ako aj s námietkami žalobcu uvedenými v jeho žalobnej odpovedi, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené. Celkom správne súd prvej inštancie zdôraznil, že konanie o zrušenie rozhodcovského
rozsudku súdom nemôže byť koncipované obdobne ako opravné konania v rámci civilného súdneho konania a všetky námietky vedúce k jeho zrušeniu podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní musia byť nevyhnutne procesného charakteru, musia sa teda týkať postupu rozhodcovského súdu pri prejednávaní sporu a nie správnosti skutkových alebo právnych záverov rozhodcovského súdu. Práve spochybnenie správnosti právnych záverov rozhodcovského súdu je pritom dôvodom podania odvolania žalobcu. Za daného stavu, keď súd prvej inštancie nezistil, že by bol naplnený ktorýkoľvek z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, správne dospel k záveru, že podanú žalobu je nevyhnutné zamietnuť. Pre úplnosť sa žiada dodať, že všetky svoje úvahy, ktoré ho viedli k tomuto záveru súd prvej inštancie zrozumiteľne, logicky a vnútorne konzistentne v dostatočnom rozsahu zhrnul v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré nepochybne spĺňa všetky náležitosti odôvodnenia rozsudku v zmysle ust. § 220 C.s.p., a preto je nedôvodná odvolacia námietka žalobcu, že prvoinštančný súd nedostatočným odôvodnením svojho rozsudku zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces. 20. Pokiaľ žalobca v odvolaní zotrváva na názore, že uvedenom zmluvnom vzťahu so žalovaným mal právne postavenie spotrebiteľa, odvolací súd opätovne uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že takýmto postavením nedisponuje. V prípade žalobcu totiž išlo o postavenie fyzickej osoby - podnikateľa, čo napokon sám žalobca tvrdil aj v žalobnej odpovedi ako ja samotnej žalobe v tomto konaní a uvedená skutočnosť vyplýva tak z obsahu zmlúv a dodatkov, ako aj z jednotlivých faktúr, ktoré mu boli žalovaným vystavené za poskytované služby, na ktorých dokumentoch je žalobca jednoznačne identifikovaný pomocou identifikačného čísla (IČO), teda je celkom nepochybné, že v tomto prípade jednoznačne podnikateľský charakter záväzkového vzťahu strán sporu vylučuje možnosť spotrebiteľského postavenia žalobcu. 21. Nedôvodné sú však tiež námietky žalobcu, že v danej veci boli splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovský súd svojim rozsudkom rozhodol tendenčne, neeticky a v rozpore s dobrými mravmi. Ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, konanie pred všeobecným súdom o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu podľa zákona cˇ. 244/2002 Z. z. na rozhodcovské´ konanie nenadväzuje a nie je možné´ ho považovaťˇ za ďalšie opravne´ konanie. Predmetom takého konania všeobecného súdu nie je vecná´ správnosťˇ rozhodnutia rozhodcovského súdu vo veci samej. Zisťovanie priebehu konania rozhodcovského súdu a ním vydaného rozsudku je v súdnom konaní´ o zrušenie rozhodcovského rozsudku predmetom dokazovania všeobecného súdu a tým otázkou skutkovou a následne právnou, avšak výlučne z hľadiska úvah o procesnom postupe rozhodcovského súdu v rámci posudzovaných dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona cˇ. 244/2002 Z. z. (por. napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.01.2020). Žalobca sa síce snaží ním namietaný rozpor rozhodcovského rozsudku a postup rozhodcovského súdu kvalifikovať ako procesné pochybenie rozhodcovského súdu, avšak táto jeho snaha je zjavne účelová, keď hodnotenie súladu určitého správania (zmluvnej strany) s dobrými mravmi je výsledkom hmotnoprávneho posúdenia, ktoré nachádza odraz vo výroku rozhodnutia a nie otázka procesného postupu. Ani táto argumentácia žalobcu preto nemôže obstáť a privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie v spore. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru o nepreukázaní skutkovej a právnej opodstatnenosti žalobcom tvrdených dôvodov na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) bod 1 a bod 3 ZoRK. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Pre úplnosť odvolací súd len dodáva, že preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku z hmotnoprávneho hľadiska nespadá pod právomoc všeobecného súdu konajúceho o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. 23. O vzťahu k námietke žalobcu, že nebol prítomný na pojednávaní a nebolo mu umožnené, aby bol vo veci vypočutý v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd dáva do pozornosti žalobcovi, že práve na základe jeho žiadosti zo dňa 31.03.2021, v ktorej požiadal súd prvej inštancie o vypočutie cestou dožiadaného súdu, bol dňa 15.11.2022 po zákonnom poučení podľa § 150 a 203 CSP vypočutý na Okresnom súde v Prešove (dožiadaný súd). Následne bol predvolaný na pojednávanie nariadené na deň 19.03.2024 .Mestským súdom Bratislava III. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.02.2024 ospravedlnil zo zdravotných, osobných aj finančných dôvodov svoju neúčasť na pojednávaní (bez ich riadneho preukázania), pričom nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a opätovne uviedol, že v danej veci chce podľa potreby vypovedať pred súdom v mieste svojho bydliska.
Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti žalobcu (ktorý navyše už bol vo veci vypočutý dožiadaným súdom). Podľa ustálenej judikatúry pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Po preskúmaní postupu súdu prvej inštancie, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie tým, že neodročil pojednávanie podľa § 184 CSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, nedošlo k porušeniu práva žalobcu, keď na odročenie pojednávania neexistoval zákonný dôvod. Súd prvej inštancie svojím postupom neodňal žalobcovi ako strane sporu možnosť konať pred súdom a postupom súdu prvej inštancie preto nedošlo k porušeniu jeho právo na spravodlivý proces.24. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. 25. Odvolací súd zdôrazňuje, ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, že iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (por. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019, 5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018). 26. Záverom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na uznesenie NS SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5Cdo/218/2010, v zmysle ktorého: „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.27. Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správne ustáleného skutkového stavu, no najmä správneho právneho posúdenia veci a nakoľko ani žalobcom
uplatňované odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých bola žaloba zamietnutá, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).