Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5CoZm/3/2024 1517207370 25. 03. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:1517207370.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: LAURINSKÁ s.r.o., so sídlom Laurinská 18, Bratislava, IČO: 35 726 938, zastúpeného: slc partners s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 16, Bratislava, IČO: 47 246 634, proti žalovanej: W.. O. P., narodená dňa XX. K. XXXX, bytom D., zastúpenej: Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., so sídlom Ružová dolina 8, Bratislava, IČO: 47 248 301, o zaplatenie 44.437,83 eura s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/25/2017-154 zo dňa 06.10.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-3CbZm/25/2017 - 214 zo dňa 11.12.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/25/2017-154 zo dňa 06.10.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III č.k. B5-3CbZm/25/2017 - 214 zo dňa 11.12.2023 potvrdzuje. II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej zmenkovej sumy s príslušenstvom na základe zmenky, zabezpečujúcej pohľadávku žalobcu zo zmluvy o nájme nebytových priestorov z 1. septembra 2013 (ďalej len „zmluva o nájme“), uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a právnym predchodcom pôvodne žalovaného 1/ ako nájomcu, predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru v budove na Laurinskej ulici 18 v Bratislave. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v najpodstatnejších častiach odôvodnil nasledovne: „24. Žalovaná 2/ sa proti uplatnenému zmenkovému nároku bránila tvrdením, že v spore nie je pasívne vecne legitimovaná. Vo všeobecnosti pod vecnou legitimáciou rozumieme oprávnenie alebo povinnosť subjektu vyplývajúce mu z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v spore rozhoduje. Vecná legitimácia subjektov je v zmenkovo-právnych sporoch preukázaná predložením prvopisu zmenky, v ktorej je inkorporované oprávnenie majiteľa zmenky žiadať zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom a zároveň povinnosť zmenečne zaviazaných osôb na zmenku plniť. V predmetnom spore je voči žalovanej 2/ uplatnený nárok z vlastnej zmenky, ktorú žalovaná 2/ podpísala ako avalistka (zmenkový ručiteľ). Pasívna vecná legitimácia žalovanej 2/ v danom prípade vyplýva zo samotnej zmenkovej listiny, v ktorej je vyjadrený záväzok žalovanej ako avalistky za vystaviteľa zmenky
(čl. III. § 1 ZZŠ v spojení s čl. I § 30 ods. 1 a § 32 ods. 1 ZZŠ), zaplatiť plnenie vyplývajúce zo zmenky jej majiteľovi. 25. V konaní nebolo sporné, že zmenka bola pôvodne blankozmenkou a podľa dohody o vyplňovacom práve zabezpečovala akékoľvek peňažné záväzky právneho predchodcu žalovaného 1/ vyplývajúce pre neho zo zmluvy o nájme (čl. II bod 1 dohody o vyplňovacom práve). Sporným tiež nebolo uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy o nájme, uzatvorenej 10. decembra 2014 medzi žalobcom a žalovaným 1/. 26. Žalovaná 2/ v spore v podstate namietala, že žalobca nebol oprávnený doplniť chýbajúce údaje do blankozmenky, keďže záväzok žalovaného 1/ zo zmluvy o nájme, ktorý blankozmenka zabezpečovala zanikol v dôsledku uzatvorenia dohody o ukončení zmluvy o nájme a bol nahradený novým záväzkom podľa § 570 ods. 1 OZ. Zároveň (na pojednávaní 6. októbra 2022) namietala neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, ktorá je súčasťou zmenkovej sumy a žiadala, aby súd využil moderačné právo a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu znížil (§ 301 ObZ). 27. Vo vzťahu k týmto námietkam je potrebné uviesť, že ide o relatívne - kauzálne námietky zmenkového dlžníka (podľa čl. I § 17 ZZŠ). Podstata kauzálnych námietok spočíva v tom, že zmenkový dlžník sa bráni plneniu zo zmenky z dôvodov majúcich základ v kauzálnom vzťahu, ktorý zmenka najčastejšie zaisťuje (zabezpečuje). Kauzálnu námietku môže uplatniť len konkrétny zmenkový dlžník voči konkrétnemu majiteľovi zmenky (inter partes). Zmenkový dlžník teda nenamieta voči zmenke ako skriptúre, ale voči kauzálnemu záväzku (vzťahu) súvisiacemu so zmenkou. Kauzálne námietky sú prípustné vždy, pokiaľ účastníci zmenkového a kauzálneho vzťahu (ktorý zmenka zabezpečuje) sú totožní. Pokiaľ tomu tak nie je, teda zmenkový dlžník nie je zmluvnou stranou kauzálneho vzťahu, kauzálne námietky mu neprináležia, keďže zmenkový dlžník môže vzniesť len námietky, ktoré majú pôvod vo vlastnom vzťahu k zmenkovému veriteľovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/362/2005.... K totožným záverom dospel aj Krajský súd v Trnave v rozsudku z 15. októbra 2013, sp. zn. 21CoZm/3/2013....Súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. júna 2018, sp. zn. 4CoZm/50/2017....V prejednávanom spore vzniesla kauzálne námietky žalovaná 2/, ktorá je avalistkou za vystaviteľa vlastnej zmenky, pričom zo zmluvy o nájme, ktorú zmenka zabezpečovala je zrejmé, že žalovaná 2/ nebola jej priamou účastníčkou a preto uvedené námietky žalovanej 2/ nie sú prípustné. 28. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj súd pripustil možnosť vznesenia kauzálnych námietok zo strany žalovanej 2/ ako avalistu, keďže zmluvu o nájme, dohodou o vyplňovacom práve a dohodu o ukončení zmluvy o nájme podpísala žalovaná 2/ ako konateľka vystaviteľa zmenky - právneho predchodcu žalovaného 1/ (m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. júna 2009, sp. zn. 29Cdo/3727/2007), uvedené by nemalo žiaden vplyv na jej povinnosť na zmenku plniť. 29. Z čl. I bod. 1.2 Dohody vyplýva zhodný prejav vôle žalobcu a žalovaného 1/ ukončiť nájomný vzťah založený zmluvou o nájme k 31. decembru 2014. V čl. II Dohody sa zmluvné strany dojednali na vysporiadaní vzájomných záväzkov tak, že žalovaný 1/ mal dlžné nájomné, ktoré k 13. októbru 2014 predstavovalo 22.406,80 eura, zaplatiť podľa splátkového kalendára v 7 mesačných splátkach do 31. júla 2015 (bod 2.2) a nájomné, spolu so službami spojenými s nájomným od 13. októbra 2014 do 31. decembra 2014, mal žalovaný 1/ zaplatiť do 10 dní odo dňa podpisu tejto Dohody (bod 2.4). V čl. II bod 2.3 a 2.6 Dohody si zmluvné stany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania. 30. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej 2/ o tom, že uzatvorenie dohody o ukončení zmluvy o nájme spôsobuje zánik záväzku zo zmluvy o nájme podľa § 570 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho by žalobca nebol oprávnený vyplniť blankozmenku o údaj zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. O privatívnej novácii (§ 570 ods. 1 OZ) je možné hovoriť len v prípade takého právneho úkonu, z obsahu ktorého nepochybne vyplýva vôľa účastníkov na nahradení pôvodného záväzku novým záväzkom, pričom tento úmysel (vôľu) strán nemožno predpokladať - musí vyplývať z dohody účastníkov. V prejednávanom spore má súd za to, že úmyslom strán v prípade dohody o ukončení zmluvy o nájme bolo ukončenie zmluvy o nájme, uznanie záväzku a dohoda o vzájomnom vysporiadaní už vzniknutých záväzkov zo zmluvy o nájme. Zo žiadneho ustanovenia Dohody podľa názoru súdu nevyplýva vôľa zmluvných strán smerujúca k zániku doterajších záväzkov zo zmluvy o nájme a ich nahradením novým záväzkom tak, aby bolo možné hovoriť o privatívnej novácii podľa § 570 ods. 1 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 516 OZ, v zmysle ktorého účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti. Na rozdiel od tzv. privatívnej novácie podľa ust. § 570 ods. 1 OZ, pri kumulatívnej novácii (podľa § 516 OZ) ide o zmenu za trvania existujúceho právneho vzťahu spočívajúceho v zániku určitých doterajších vzájomných práv a povinností a v ich nahradení novo dohodnutými, prípadne k vzniku ďalších práv a povinností vedľa už existujúcich. Z Dohody nemožno vyvodiť, že by záväzok žalovaného 1/ zaplatiť dlžné nájomné (čl. II body 2.2 a 2.4 Dohody) mal zaniknúť; naopak, je z nej bezpochyby zrejmé, že záväzok žalovaného
1/ vyplývajúci mu zo zmluvy o nájme bol účastníkmi Dohody modifikovaný len pokiaľ ide o splatnosť dlžného nájomného [splátkovým kalendárom (bod 2.2), resp. do 10 dní od podpisu Dohody (bod 2.4)]. Z Dohody zároveň vyplýva vznik ďalších práv a povinností pre prípad neuhradenia záväzkov žalovaného 1/ riadne a včas, v podobe zmluvnej pokuty (čl. II bod 2.3 a 2.6 Dohody). K zániku záväzku žalovaného 1/ zo zmluvy o nájme podľa § 570 ods. 1 OZ nedošlo a žalobca bol preto v súlade s dohodou o vyplňovacom práve oprávnený do blankozmenky doplniť chýbajúce údaje, keďže žalovaný 1/ sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o nájme. Žalovaná 2/ preto nedôvodne namietala neoprávnené vyplnenie blankozmenky žalobcom. 31. Vzhľadom k tomu, že súčasťou zmenkovej sumy bola suma predstavujúca zmluvnú pokutu, na námietku žalovanej 2/ sa súd zaoberal aj otázkou jej primeranosti (§ 301 ObZ, k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. apríla 2013, sp. zn. 29Cdo/692/2011). V danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná v rámci Dohody a mala predstavovať sankciu za omeškanie nájomcu s platením dlžného nájomného. Výška zmluvnej pokuty bola dojednaná vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (18,25% ročne, pozn.). 32. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 ObZ je postupom výnimočným a jeho použitie je na mieste len v odôvodnených prípadoch, ak sa výška pokuty javí ako neprimerane vysoká (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2006, sp. zn. 1ObdoV/93/2004). 33. V prejednávanom spore súd nepovažoval za potrebné moderačné právo použiť, keď s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečenej povinnosti (zaplatenie dlžného nájomného vo výške 22.406,80 eura a 6.997,28 eura) mal za to, že výška zmluvnej pokuty (0,05% denne, resp. 18,25% ročne) nie je neprimeraná zabezpečenej povinnosti žalovaného 1/ (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. júla 2019, sp. zn. 3Obdo/11/2019, publikované ako R 43/2019 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2019, ako aj judikatúru v ňom citovanú). Zmluvná pokuta vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute zmluvnými stranami sledovaný - včasné splnenie povinnosti zaplatiť nájomné. Neprimeranosť dohodnutej zmluvnej pokuty nemožno konštatovať ani pri zohľadnení žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžného nájomného; celková sankcia za omeškanie so zaplatením nájomného predstavuje 27,3% ročne (0,075% denne), čo nemožno v obchodných záväzkových vzťahoch považovať za neprimerane vysoké. Zároveň je potrebné poznamenať, že neprimeranosť zmluvnej pokuty nie je možné vyvodzovať z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným navyšovaním o inak primeranú dennú sadzbu zmluvnej pokuty. Opačný záver je neprijateľný, pretože by vo svojich dôsledkoch zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal by popretie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Zmluvná pokuta vo výške 10.473,21 eura, obsiahnutá v zmenkovej sume, je v predmetnom prípade dôsledkom dlhodobého (viac ako 2 roky trvajúceho) neplnenia si zmluvných povinností žalovaného 1/ a preto ju nie je možné považovať za neprimeranú. 34. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ani v prípade, ak by súd prihliadal na kauzálne námietky žalovanej 2/, tieto námietky by nebolo možné vyhodnotiť ako opodstatnené. 35. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná 2/ nemala z dôvodov prezentovaných v priebehu sporu povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkový záväzok, ktorý jej vznikol avalovaním zmenky, súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. 36. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto je žalovaná 2/ povinná nahradiť mu trovy konania v celom rozsahu.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení čl. I: § 75, § 10, § 30 ods. 1, § 31, § 32 ods.1, § 47 ods. 1, ods. 2, § 48, § 77, § 78 ods. 1, čl. III § 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový, § 516 ods. 1 a § 570 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), a § 301 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ). 5. Proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/25/2017-154 zo dňa 06.10.2022 podala včas odvolanie žalovaná (pôvodne žalovaná v 2/rade), ktorá namietala vydaný rozsudok v celom jeho rozsahu. Odvolací dôvod vymedzila ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (CSP) a odôvodnila ho nasledovne: 6. Žalovaná nesúhlasila s právnym vyhodnotením danosti jej pasívnej legitimácie. Trvala na tom, že táto nie je v danom prípade daná, nakoľko dňa 10.12.2014 došlo medzi žalobcom a spoločnosťou RM economy, s. r. o. k uzavretiu dohody o ukončení nájomnej zmluvy, pričom táto dohoda v článku II. bode 2. 2. a nasl. modifikovala aj spôsob vyporiadania a zabezpečenia záväzkov vzniknutých z nájomnej
zmluvy. Žalovaná mala za to, že odo dňa 10.12.2014 už zabezpečovacie ustanovenie k zabezpečeniu záväzku nájomcu v podobe vystavenej blanko zmenky dojednané v nájomnej zmluve z uvedeného dôvodu nemožno ďalej aplikovať, v dôsledku čoho nie je daná pasívna jej legitimácia v spore. 7. Odvolateľka ďalej namietala právne vyhodnotenie ňou namietaného vyplnenia zmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke, poukazujúc na to, že v zmysle čl. II. ods. 1 tejto dohody bolo zmluvnými stranami dohody dojednané, že ,,podmienkou vyplnenia blanko zmenky údajmi, ktoré z nej urobia riadnu zmenku je, že dlžník sa dostane do omeškania so zaplatením akejkoľvek platby nájomného a/alebo úhrady za služby, ktoré sú spojené s užívaním nebytového priestoru a/alebo akéhokoľvek peňažného záväzku, ktorý pre neho vyplýva z nájomnej zmluvy.“ Žalovaná trvala na tom, že platnosť tejto zmluvy však bola vzájomnou dohodou žalobcu a spoločnosti RM economy, s. r. o. ukončená, a to ku dňu 10.12.2014. 8. Poukázala na to, že zmenková suma bola do blanko zmenky doplnená podľa ustanovení dohody o ukončení nájomnej zmluvy zo dňa 10.12.2014, čo je podľa jej názoru v rozpore so zmluvou o použití zmenky, konkrétne jej čl. II., ktorý predpokladá je vyplnenie podľa nájomnej zmluvy a nie dohody o ukončení nájomnej zmluvy alebo akejkoľvek inej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou RM economy, s.r.o. 9. Žalovaná trvala na tom, že uzatvorením dohody o ukončení nájomnej zmluvy došlo k ukončeniu platnosti nájomnej zmluvy a k jej nahradeniu novým záväzkovým vzťahom medzi žalobcom a spoločnosťou RM economy, s. r. o., ktorý ale už nebol zabezpečený zmenkovým ručením žalovanej, keďže v čase vyplnenia zmenky nájomná zmluva už nebola v platnosti, a teda ani nemohlo dôjsť k platnému vyplneniu zmenky, a teda pasívna legitimácie žalovanej nie je a ani nemôže byť v danom prípade daná. 10. Na základe skôr uvedených dôvodov žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podanú žalobu zamietne a žalovanej prizná náhradu trov konania. V prípade, že odvolací súd po preskúmaní veci zaujme stanovisko, že nie sú splnené predpoklady na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie tak, žalovaná navrhla, aby odvolací súd predmetný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 11. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.05.2023, v ktorom uviedol, že s odvolacou argumentáciou žalovanej nesúhlasí a odvolanie považuje za nedôvodné. Zotrval na tom, že uzavretím dohody o ukončení nájomnej zmluvy pôvodný záväzok nájomcu - právneho predchodcu pôvodne žalovanej v l/ rade uhradiť nájomné a služby spojené s nájmom, vrátane príslušenstva vyplývajúci z nájomnej zmluvy nezanikol, čo nevyplýva ani zo samotného obsahu tejto dohody. V tejto súvislosti absentuje vôľa strán smerujúca k nahradeniu pôvodného záväzku vyplývajúceho z nájomnej zmluvy, novým záväzkom, čo je nevyhnutným predpokladom privatívnej novácie podľa ustanovenia § 570 ods. l OZ. Podľa tohto ustanovenia vôľa účastníkov zrušiť doterajší záväzok a namiesto neho zriadiť nový záväzok musí jednoznačne vyplývať z obsahu ich dohody. 12. Dohodou o ukončení nájomnej zmluvy došlo iba k zmene práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, v dôsledku čoho naďalej existuje tak pôvodný záväzok vyplývajúci z nájomnej zmluvy, ako aj zabezpečenie predmetných nárokov žalobcu prostredníctvom zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Na základe týchto skutočností potom naďalej trvá aj pasívna vecná legitimácia žalovanej. 13. K námietke žalovanej k vyplneniu blankozmenky v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, žalobca uviedol, že zmenka má všetky náležitosti podľa ustanovenia § 75 ZZŠ, ako i ostatné zákonné náležitosti a bola vyplnená v súlade dohodou o vyplňovacom práve. Žalobca sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaná ako avalistka za vystaviteľa vlastnej zmenky nebola priamou účastníčkou zmluvy o nájme, t.j. kauzálneho vzťahu a preto sú jej námietky sú neprípustné. 14. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. 15. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 17. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 18. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovanej ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne
súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 20. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 21. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 22. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 23. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 24. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 25. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 26. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej zmenkovej sumy s príslušenstvom ako nároku žalobcu zo zmenky. 27. Prednostne odvolací súd poukazuje na to, že podané odvolanie takmer neobsahuje odvolacie dôvody, ale je zopakovaním argumentov žalovanej, uplatnených v priebehu súdneho konania, ktorými popierala nárok žalobcu. 28. Riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby: - sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň - zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň - nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu. 29. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie uplatnených odvolacích dôvodov, tj. uvedenie akéhokoľvek dôvodu nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie s výnimkou ich slovného a paragrafového označenia a zopakovania argumentácie, uplatnenej pred súdom prvej inštancie. 30. Vo vzťahu k námietke odvolateľky, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 31. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaná vymedzený odvolací dôvod - nesprávne právne posúdenie veci žiadnym nezdôvodnila. Neuviedla, v čom by mal spočívať označený odvolací dôvod, teda nesprávne práve posúdenie veci súdom prvej inštancie, t.j. či súd prvej inštancie na vec aplikoval nesprávny právny
predpis, či použil správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 32. Žalovaná v tejto súvislosti iba zopakovala svoju argumentáciu o absencii jej pasívnej vecnej legitimácie pre zánik dojednaní nájomnej zmluvy o zabezpečení záväzkov (okrem iného) v dôsledku uzatvorenia dohody o ukončení nájomnej zmluvy. Touto otázkou sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal v odsekoch 29 a 30 napadnutého rozhodnutia. Odvolateľka k týmto záverom súdu prvej inštancie neuplatnila žiadny argument alebo výhradu, z ktorých by bolo možné usúdiť, v čom konkrétne sú tieto závery súdu prvej inštancie nesprávne. 33. K skôr uvedenému odvolací súd dopĺňa, že zo žiadneho ustanovenia dohody o ukončení nájomnej zmluvy nevyplýva zánik ustanovení o zabezpečení záväzkov nájomnej zmluvy, ani to, že by dohoda o ukončení nájomnej zmluvy mala nahradiť všetky práva a povinnosti zmluvných strán z nájomnej zmluvy. Nevyplýva to ani zo žiadneho zákonného ustanovenia, ktoré bolo v dohode použité, resp. je možné na daný zmluvný vzťah aplikovať. Odvolateľka doposiaľ žiaden takýto konkrétny zmluvný alebo zákonný dôvod nešpecifikovala. 34. Žalovaná ďalej namietala rozpor vyplnenia zmenky s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke vzhľadom na to, že údaje na zmenke mali byť podľa žalovanej vyplnené podľa dohody o ukončení nájomnej zmluvy nie podľa nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti opakovane poukazovala na zánik platnosti nájomnej zmluvy ku dňu 10.12.2014. 35. Odvolací súd k vyššie uvedenému uvádza, že v podstate celá procesná argumentácia žalovanej je založená na jej tvrdení, že došlo k ukončeniu platnosti nájomnej zmluvy, a to dohodou o ukončení nájomnej zmluvy. Zo skôr uvedeným predpokladom o ukončení nájomnej zmluvy odvolací súd nesúhlasí a žalovaná neuviedla žiaden konkrétny dôvod (zmluvný alebo zákonný), z ktorého by táto skutočnosť vyplývala. Odvolaciemu súdu sa javí ako pravdepodobné, že žalovaná vychádzala z dohody o ukončení nájomnej zmluvy, konkrétne z päty označeného dokumentu, v ktorom je na každej strane uvedené „Dohoda o ukončení platnosti Nájomnej zmluvy“. Právne úkony však je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu, bez ohľadu na ich označenie. A v obsahu - texte Dohody o ukončení nájomnej zmluvy nie je obsiahnuté žiadne zmluvné dojednanie o tom, že platnosť nájomnej zmluvy sa ukončuje, ani to, k akému konkrétnemu dátumu sa tak má stať. Preto odvolací súd musí konštatovať, že len z dôvodu uvedenia textu „Dohoda o ukončení platnosti Nájomnej zmluvy“ v päte Dohody o ukončení nájomnej zmluvy k ukončeniu platnosti nájomnej zmluvy nedošlo. Ak žalovaná v priebehu konania argumentovala tým, že článok II. bod 2. 2. Dohody o ukončení nájomnej zmluvy modifikoval aj spôsob zabezpečenia záväzkov vzniknutých z nájomnej zmluvy, nemožno jej obrane priznať relevanciu vzhľadom na to, že neuviedla konkrétne zmluvné ustanovenie, z ktorého má ňou uvádzaná skutočnosť vyplývať a odvolací súd žiadne takéto zmluvné ustanovenie ani v dotknutej dohode nenašiel. 36. Aj argumentáciu žalovanej o nesprávnom vyplnení blanko zmenky odvolací súd musel vyhodnotiť ako nedôvodnú. Bez ohľadu na názor žalovanej, aké údaje boli do zmenky doplnené (t.j. či sa jednalo o údaje z nájomnej zmluvy alebo o údaje z dohody o ukončení nájomnej zmluvy), zo Zmluvy o použití zmenky zo dňa 01.09.2013, z bodu II. 2 vyplýva, že zmenkový veriteľ bol oprávnený do zmenky doplniť „zmenkovú sumu vo výške rovnajúcej sa výške aktuálnej dlžnej sumy dlžníka, vrátane jej súčastí a príslušenstva“. Zároveň z bodu II. 1 vyplýva, že dlžná suma musí vyplývať zo vzťahu o nájme nebytového priestoru z Nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 01.09.2013 medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ktorá je predmetom tohto konania. 37. Keďže dohoda o ukončení nájomnej zmluvy len špecifikuje v tom čase nezaplatené pohľadávky z nájomnej zmluvy a nevymedzuje žiadne nové nároky zmenkového veriteľa voči zmenkovému dlžníkovi, je vyplnenie zmenky v tejto časti súladné so Zmluvou o použití zmenky zo dňa 01.09.2013. Žalovaná opak ani netvrdila, ani nepreukázala a zároveň v podanom odvolaní neuviedla žiaden argument, z ktorého by takýto rozpor bolo možné vyvodiť. 38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovanej ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalovaná v danom prípade neurobila. 39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).