Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7CoZm/2/2024 1523200043 19. 02. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:1523200043.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a JUDr. Antónie Bednarčík, v spore žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, zastúpeného: SCHWEIZER LEGAL, s.r.o., so sídlom Budova ORBIS, Rajská ul. 7, 811 08 Bratislava, IČO: 36 681 075, proti žalovanému: R. P., s miestom podnikania Pezinská 18, Malacky, IČO: 44 658 281, o zaplatenie 35.686,30 eur s príslušenstvom zo zmenky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-14CbZm/2/2023-64 zo dňa 21.11.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B5-14CbZm/2/2023-64 zo dňa 21.11.2023 potvrdzuje. II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. B5-14CbZm/2/2023-64 zo dňa 21.11.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobou domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 35.686,30 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania; a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení čl. I § 16 ods. 1 prvá veta, § 48, § 75, § 77 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“) a § 132 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.2. Vychádzal zo skutkového stavu tvrdeného žalobcom, že so žalovaným uzatvorili 31.08.2015 zmluvu o AutoKredite č. XXXXXX (ďalej tiež „zmluva o úvere“), predmetom ktorej malo byť poskytnutie úveru vo výške 36.000,- eur k predmetu financovania motorového vozidla zn. Audi A6 3,0. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite. Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere mal podľa žalobcu žalovaný vystaviť dňa 31.08.2015 blankozmenku, ktorá mohla byť zo strany žalobcu vyplnená v prípade omeškania žalovaného s uhradením jeho záväzku zo zmluvy, tak ako sa uvádza v Dohode o určení vyplňovacieho práva blankozmenky zo dňa 31.08.2015. Keďže žalobca evidoval voči žalovanému splatný záväzok, pristúpil k vyplneniu blankozmenky tak, že do blankozmenky doplnil zmenkovú sumu 35.686,30 eura a dátum splatnosti dňa 25.11.2022. Žalovaný do podania žaloby nemal uhradiť dlžnú sumu ani len čiastočne. 1.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že súd skúma vecnú legitimáciu v spore vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009). Aktívna vecná legitimácia v prípade zmenkového nároku vyplýva z ust. čl. I § 16 ZZŠ. K legitimácii majiteľa zmenky na výkon práv zo zmenky je podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné, aby zmenkou disponoval a zároveň bol ako remitent na zmenke označený (v prípade, že práva zo zmenky vykonáva jej prvý majiteľ), prípadne svoje právo preukáže
nepretržitým radom indosamentov. Zmenka je cenný papier, ktorý stelesňuje právo samé osebe, t. j. nie je len dôkazom o práve, ale v samotnej zmenkovej listine je toto právo inkorporované prostredníctvom zápisov na zmenke. Pre relevantné preukázanie zmenkového nároku je preto nevyhnutné predložiť prvopis (originál) zmenky, pričom túto povinnosť nie je možné nahradiť fotokópiou zmenky, resp. zaslanie zmenky súdu elektronickou formou, aj keď so zaručenou konverziou (m. m. uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 22. júna 2022 č. k. 3CoZm/10/2022-187 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 1. júla 2021 č. k. 1CoZm/22/2018-1483, ods. 59). Na tomto základe je podľa súdu prvej inštancie pre uplatnenie práv zo zmenky potrebné, aby bola zmenka stiahnutá z obehu a bolo zabránené prípadným ďalším prevodom zmenky počas sporového konania, ktoré by mohlo mať vplyv na vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie dodal, že v konaniach o nárokoch vyplývajúcich zo zmenky je pre legitimačný charakter zmenky vždy potrebné vykonať dokazovanie prvopisom zmenky pre odstránenie pochybností. 1.4. Povinnosťou žalobcu v súlade s ust. § 132 CSP je podľa súdu prvej inštancie dôkazy preukazujúce skutkové tvrdenia, uvedené v žalobe, nielen označiť, ale ich aj súdu predložiť. Žalobca vo vzťahu k preukázaniu jeho aktívnej vecnej legitimácie v spore zostal nečinný, pričom prvopis zmenky nebol súdu prvej inštancie predložený ani do vyhlásenia tohto rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Keďže žalobca zmenku nepredložil, súd prvej inštancie nemal v spore preukázané, že žalobcu je možné považovať za aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom spore, teda za osobu oprávnenú požadovať od žalovaného plnenie podľa čl. I § 48 ZZŠ, čo bolo podľa súdu prvej inštancie dôvodom pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. 1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalovaný síce mal v spore plný procesný úspech, zo súdneho spisu však nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (rozhodnutie č. R 72/2018 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 8/2018). 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci§ 365 ods. 1 písm. h) CSP. 2.1. Uviedol, že ten istý súd o jeho návrhu na základe ním predložených dôkazov rozhodol platobným rozkazom zo dňa 28.12.2022, ktorým zaviazal žalovaného - R. P., miesto podnikania: Pezinská 18, Malacky, IČO: 44 658 281 k úhrade nároku žalobcu uplatneného návrhom. Poukázal na to, že v zmysle § 265 CSP súd môže o rozhodnúť platobným rozkazom na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov. Vzhľadom na uvedené mal žalobca počas celého konania za to, že ním uplatnený návrh netrpí vadami, na základe ktorých by mohlo dôjsť k jeho zamietnutiu zo strany súdu prvej inštancie, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že zo strany žalovaného ani následne nedošlo k popretiu nároku žalobcu. Podľa žalobcu bolo zrejmé, že súd prvej inštancie bez ďalšieho zmenil v priebehu konania názor na už vykonané dokazovanie a dospel k záveru, že na základe predložených dôkazov žalobca nie je preukázateľne vlastníkom, resp. majiteľom zmenky. Pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že žaloba žalobcu trpí vadami, mal už po jej doručení v zmysle ust. § 129 CSP žalobcu vyzvať na odstránenie vád, a teda predloženie originálu vlastnej zmenky, v opačnom prípade by nemohol dňa 28.12.2022 rozhodnúť platobným rozkazom voči žalovanému, keďže ako následne uvádza v napadnutom rozsudku, pohľadávku voči žalovanému mal za nepreukázanú. Žalobca poukázal na to, že takýto názor prezentoval aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn.: 1CoKR/70/2016 zo dňa 03.11.2016, v ktorom uviedol, že ako „Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočný dôkaz fotokópiu zmenky mal žalobcu riadne vyzvať na predloženie jej originálu.“ a taktiež v konaní rozhodnutí sp. zn.: 4CoZm/2/2023 zo dňa 02.08.2023, v ktorom uviedol ,,Dôvodná je aj námietka žalobcu, že ak súd prvej inštancie mal prípadné pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobcom, mal sa ich pokúsiť odstrániť výzvou zaslanou žalobcovi, resp. ak mal za to, že právo na zaplatenie sumy z návrhu na vydanie platobného rozkazu a predložených listinných dôkazov nevyplýva, zvoliť postup podľa § 256 ods. 3 C.s.p. a nevydať platobný rozkaz.“ Preto pokiaľ došlo k zmene hodnotenia dôkazov zo strany súdu, pričom v odôvodnení napadnutého tozsudku sa súd prvej inštancie vôbec nevyjadruje k takejto zmene, z pohľadu žalobcu došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, keďže súčasťou tohto práva je aj zákaz ľubovôle.
2.2. Žalobca mal za to, že súdu prvej inštancie preukázal, že je majiteľom vlastnej zmenky nakoľko aj v zmysle § 821 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je advokát povinný doručovať súdu podania do elektronickej schránky a prílohy môže doručovať v elektronickej podobe. Súd si v zmysle týchto ustanovení môže vyžiadať predloženie príloh v listinnej podobe, ak to považuje za potrebné, čo však súd prvej inštancie nevykonal. 2.3. Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa žalobcu vyplýva, že „Teória procesného práva pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno zistiť skutočný stav veci. Vyššie citované ustanovenie § 125 prvej vety O. s. p. vypočítava príkladmo najbežnejšie dôkazné prostriedky. Patrí medzi ne aj listina, za ktorú sa na účely občianskeho súdneho konania považuje písomný prejav v jazykovej forme spôsobilý na vykonanie dôkazu spôsobom predpokladaným v Občianskom súdnom poriadku (ust. § 129 ods. 1). Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. 3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1, 2 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 5. V prejednávanom spore je žalobou uplatnený nárok z vlastnej zmenky vystavenej žalovaným, ktorá mala byť pôvodne blankozmenkou - neobsahovala údaj o dátume splatnosti a zmenkovej sume, ktoré boli v súlade s Dohodou o určení vyplňovacieho práva blankozmenky doplnené o zmenkovú sumu: 35.686,30 eur a dátum splatnosti: 25.11.2016. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok zo zmenky, ktorú súdu predložil vo fotokópii (v elektronickej podobe). Žalobu žalobcu súd prvej inštancie zamietol najmä z dôvodu, že žalobca v danom spore hodnoverne nepreukázal, že je majiteľom zmenky, a preto súd prvej inštancie nemal preukázanú existenciu kauzálneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. 6. Podľa § 132 ods. 1, 2, 3 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 7. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. 12. Žalobca ako odvolací dôvod uviedol, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 12.1. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). 12.2. Pokiaľ žalobca namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. 12.3. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že „ten istý súd o jeho návrhu na základe ním predložených dôkazov rozhodol platobným rozkazom zo dňa 28.12.2022, ktorým zaviazal žalovaného - R. P., miesto podnikania: Pezinská 18, Malacky, IČO: 44 658 281 k úhrade nároku žalobcu uplatneného návrhom,“ odvolací súd uvádza, že v tento deň 28.12.2022 žalobca podal návrh na vydanie platobného rozkazu na Okresný súd Bratislava V, pričom tento súd žiadny platobný rozkaz nevydal a vo veci bolo vydané prvé rozhodnutie až dňa 21.11.2023 Mestským súdom Bratislava III, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Rovnako tak nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že súd prvej inštancie zmenil hodnotenie dôkazov, ktorú skutočnosť mal podľa žalobcu odôvodniť, nakoľko v predmetnom konaní zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnej zmene hodnotenia dôkazov. 13. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli
najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 14. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Do^kazy hodnotil podlˇa svojej u´vahy, kazˇdy´ do^kaz jednotlivo a vsˇetky do^kazy v ich vza´jomny´ch su´vislostiach tak, ako to prikazuje § 191 CSP. Zistenia su´du prvej inštancie maju´ vecne´ a logicke´ zakotvenie vo vykonany´ch do^kazoch, a prijate´ skutkove´ a pra ´vne za´very su´ odo^vodnene´ zrozumitelˇne a v su´lade s usta´lenou su´dnou praxou, pri su´cˇasnom zohlˇadneni´ ochrany subjekti´vneho pra´va oboch sporovy´ch stra´n, ich rovnosti v uplatneni´ pra´va, ochrany ich opra´vnenej do^very v pra´vo, ako i predvi´datelˇnosti su´dneho rozhodnutia. Preto odvolaci ´ su´d prebera´ v celom rozsahu su´dom zisteny´ skutkovy´ stav, ktory´ vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci. Dokazovanie je cˇastˇ obcˇianskeho su´dneho konania, v ra´mci ktorej si su´d vytva´ra poznatky, potrebne´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Pra´vomoc konatˇ o veci, ktorej sa na´vrh ty´ka, v sebe obsahuje i pra´vomoc posu´ditˇ to, cˇi a ake´ do^kazy na zistenie skutkove´ho stavu su´ potrebne´ a aky´m spo^sobom sa zabezpecˇi´ do^kaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). 15. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 16. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. 17. K námietke žalovaného, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h) CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových
zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 18. Podľa čl. I § 16 ods. 1 prvá veta zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len „ZZŠ“), o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich je blankoindosament. 19. Podľa čl. I § 48 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti; 3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške. 20. Podľa čl. I § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj sročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa. 21. Podľa čl. I § 77 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74). (ods. 1) Pre vlastnú zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nesrovnalostiach v údajoch zmenkovej sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke (§ 10). (ods. 2) Rovnako platia pre vlastnú zmenku ustanovenia o zmenečnom ručení (§§ 30 až 32); v prípade § 31 ods. 4 platí, že sa zmenečné ručenie, ak nie je udané, za koho sa prejíma, prejíma za vystaviteľa vlastnej zmenky (ods. 3). 22. Jednou z osobitostí zmenkového konania je, že prílohou žaloby, ktorou zmenkový veriteľ uplatňuje svoje nároky vyplývajúce zo zmenky musí byť originál zmenky. Dôvodom, prečo musí byť k žalobe pripojený originál zmenky je jej obežiteľnosť, a preto v čase rozhodovania o nároku zo zmenky, musí byť táto uložená na súde. Súd vydá žalobcovi zmenku až po právoplatnom skončení konania. 23. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v spore, nakoľko nepredložil originál zmenky, čo je povinnou náležitosťou predmetnej žaloby. Súd v takomto prípade nevyzýva na doloženie originálu zmenky, zmenka musí byť stiahnutá z obehu a uložená na súde do právoplatného skončenia konania. Vychádzajúc z § 132 CSP žalobca musí dôkazy nielen označiť, ale ich aj predložiť. Aby bol majiteľ zmenky na výkon práv zo zmenky aktívne vecne legitimovaný, musí zmenkou disponovať a zároveň musí byť ako remitent na zmenke označený (v prípade, že práva zo zmenky vykonáva jej prvý majiteľ), prípadne svoje právo preukázať nepretržitým radom indosamentov. Pre relevantné preukázanie zmenkového nároku je nevyhnutné predložiť prvopis (originál) zmenky, pričom túto povinnosť nie je možné nahradiť fotokópiou zmenky, resp. zaslanie zmenky súdu elektronickou formou, aj keď so zaručenou konverziou. 24. Žalobca nesprávne poukazuje na skutočnosť, že advokát je povinný doručovať súdu podania do elektronickej schránky a prílohy môže doručovať v elektronickej podobe, rovnako na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom, keď v prejednávanom spore zo zákona vyplýva povinnosť predložiť originál listiny - zmenky. Pokiaľ poukazuje žalobca na rozhodnutie sp. zn. 1CoKr/1/2023, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade súd nerozhodoval v konaní o zmenkovom nároku, kde ide o predloženie zmenky v zmysle čl. I § 16 ZZŠ, ale zmenka tu bola predložená v rámci konkurzného konania, navyše týmto cit. rozhodnutím sa zrušovalo rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal výškou vyrovnacieho podielu a mal tak podľa odvolacieho súdu zlý a predčasný záver o neunesení dôkazného bremena, keď nemal žalobca predložiť originál zmenky. Ide teda o odlišnú situáciu ako v prejednávanom prípade. Rovnako tiež žalobcom cit. rozhodnutie 32CbZm/5/2021 sa na prejednávaný prípad nevzťahuje, nakoľko Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec z pohľadu uplatneného nároku žalobcu ako neexistenciu zmenkového ručenia z dôvodu nepredloženia prvopisu zmenky do sporu. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobcom namietané odvolacie dôvody neboli naplnené, pretože súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu, vyplývajúceho z posúdenia nároku žalobcu, aplikoval správne ustanovenia právnej úpravy, tieto aj správne interpretoval, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. V konaní sa nevyžadovalo vykonanie žiadneho ďalšieho dokazovania. Preskúmaním postupu súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku nebolo zistené ani žiadne porušenie procesných práv žalobcu, pre ktoré by sa súdne konanie ako celok mohlo javiť voči jeho osobe ako nespravodlivé. Žalobca zmenku v oigináli v konaní nepredložil a súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že nemal v spore preukázané, že žalobcu je možné považovať za aktívne vecne legitimovaný subjekt v predmetnom spore, teda za osobu oprávnenú požadovať od žalovaného plnenie podľa čl. I § 48 ZZŠ. 26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 27. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 255 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní u´spesˇne´mu zˇalovanému nepriznal na´rok na na´hradu trov odvolacieho konania, nakolˇko mu zˇiadne trovy nevznikli. 28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).