Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111234236 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111234236.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: T. S., Q.. XX.XX.XXXX, D. XX, XXX XX U., zast. FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Marek Letkovský, so sídlom Legionárska 1/C, 831 04 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, v konaní o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky popretej pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.01.2016, č. k. 5Cbi/128/2011-43, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 5Cbi/128/2011-43 zo dňa 13.01.2016, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I v konaní pod č. k. 5Cbi/128/2011-43 vydal dňa 13.01.2016 rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Zároveň súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 22.09.2011 sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že pohľadávka ním prihlásená do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, popretá žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu, je v celom rozsahu zistená a nesporná. Súd prvej inštancie v rámci vykonania dokazovania zistil, že žalobca si riadnym spôsobom prihlásil do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 pohľadávku v celkovej sume 1.026,25 Eur, pričom táto bola dňa 22.08.2011 popretá správcom konkurznej podstaty na základe nemožnosti preveriť jej skutočnú existenciu a jej evidenciu v účtovníctve úpadcu. Súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného návrhu uznesením č. k. 5Cbi/128/2011-26 zo dňa 12.01.2016 a zistil, že žalobca si v konkurznom konaní prihláškou prihlásil svoju pohľadávku vo výške 1.026,25 Eur zo zmenky č. 3915, ktorá bola vystavená úpadcom dňa 10.01.2011. Žalovaný pred súdom prvej inštancie poukazoval na to, že si žalobca v konaní uplatňuje zmenku, ktorú úpadca neeviduje. Žalobca súdu vôbec nepredložil v zmysle ust. § 118a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku originál zmenky, hoci bol povinný tak učiniť najneskôr do skončenia prvého pojednávania, a preto súd na tento dôkaz neprihliadol. Súd prvej inštancie preskúmal Stanovy PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „PDSI“), a to článok 2 ods. 1, ods. 3, článok 10, čl. 11, čl. 14, čl. 21 bod 2 a bod 3 a zistil, že v konaní bolo sporné osvedčenie existencie právneho dôvodu určenia pohľadávky vo výške 1.026,25 Eur a jej výšky (určenie vyrovnacieho podielu po zániku člena družstva v družstve úpadcu) uplatnenej žalobcom ako veriteľom úpadcu uvedených v prihláške do konkurzného konania vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu. Súd prvej inštancie preto s poukazom na ust. § 32 ods. 1, ods. 3, ods. 4, ods. 6, ods. 9 a ods. 10 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“) mal za preukázané zo Stanov družstva čl. 11 bod 11, že koeficient AH je tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov. Na takto zistenom skutkovom základe, preto súd prvej inštancie vychádzajúc zo súvahy úpadcu k 18.04.2011, určil výpočet koeficientu AH podľa čl. 11 ods. 11 Stanov družstva vo výške -0,3037. Ďalej uviedol, že koeficient AH nie je 1,00 a neurčuje sa rozhodnutím predstavenstva, ale „koeficient AH je v zmysle čl. 11 ods. 11 tvorený podielom rozdielu medzi vlastným imaním, definovaným podľa príslušného právneho predpisu po zdanení a nedeliteľným fondom k sume všetkých nominálnych hodnôt členských vkladov.“ Nedeliteľný fond = 331.939,19 Eur Vlastné imanie v roku 2011 = -5.426.397,00 Eur Súhrn nominálnych hodnôt vkladov = 18.962.742,11 Eur Z vyššie opísaného spôsobu výpočtu koeficientu AH je možné vypočítať koeficient AH pre tento prípad, čo je (-5.426.397,00 Eur - 331.939,19 Eur) / 18.962.742,11 Eur = -0,3037. Z tohto výpočtu vyplýva, že koeficient AH bol záporný, čo znamená, že vyrovnací podiel žalobcu klesol na 0 (keďže pri výpočte s týmto koeficientom AH vyjde teoreticky záporný vyrovnací podiel). Žalovaný doručil do spisu Súvahu ku dňu 18.04.2011, t. j. ku dňu, ktorý predchádzal dňu, kedy bol vyhlásený konkurz (19.04.2011) a zároveň je to obdobie, kedy došlo k zániku členstva žalobcu v družstve. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že vlastné imanie bolo v účtovnom období k 18.04.2011 podľa súvahy vo výške -5.426.397,00 Eur, nedeliteľný fond vo výške 331.939,19 Eur a súhrn nominálnych vkladov bol 18.962.742,11 Eur. Žalovaný koeficient AH vypočítal tak, že od vlastného imania odpočítal nedeliteľný fond a celú sumu vydelil súhrnom nominálnych hodnôt vkladov, a teda koeficient AH bol v čase skončenia členstva v družstve žalobcu stanovený vo výške -0,3037. Z daného výpočtu vyplýva, že vyrovnací podiel žalobcu bol v čase skončenia jeho členstva v družstve 0. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 08.01.2016 opísal spôsob výpočtu koeficientu AH a uviedol, že v danom prípade určil vyrovnací podiel žalobcu podľa čl. 21 ods. 3 stanov. Žalovaný z tohto dôvodu navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Z vyššie opísaného spôsobu výpočtu koeficientu AH je možné vypočítať koeficient AH pre tento prípad, čo je (-5.426.397,00 Eur - 331.939,19 Eur) / 18.962.742,11 Eur = -0,3037. Z tohto výpočtu vyplýva, že koeficient AH bol záporný, čo znamená, že vyrovnací podiel žalobcu klesol na 0 (keďže pri výpočte s týmto koeficientom AH vyjde teoreticky záporný vyrovnací podiel). Z uvedeného výpočtu vyplýva, že tento koeficient bol v čase zániku členstva žalobcu v družstve úpadcu záporný a vyrovnací podiel žalobcu bol v čase skončenia jeho členstva v družstve rovný nule. Súd prvej inštancie preto uviedol, že v incidenčnom spore o určenie pohľadávky popretej čo do právneho dôvodu a výšky je dôkazné bremeno na veriteľovi spornej pohľadávky, ktorý je žalobcom. Podstatné je, či veriteľ preukáže, že sporná pohľadávka existuje z dôvodov a najviac v rozsahu, ako to uviedol v prihláške tejto pohľadávky. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k skutkovému záveru, že žalobca v konaní neosvedčil právny dôvod určenia pohľadávky vo výške 1.026,25 Eur a jej výšku uplatnenej žalobcom v prihláške do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 3K/95/2010, zapísanej v zozname pohľadávok úpadcu, a preto žalobu zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov. Nakoľko v konaní mal úspech žalovaný, čím by mu vznikol nárok na náhradu trov konania, avšak žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd ich náhradu nepriznal. 3. Dňa 19.02.2016 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie žalobcu, prostredníctvom jeho právneho zástupcu FUTEJ & Partners, s.r.o., v ktorom sa konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval vecne nesprávne, ak nevyhovel návrhu navrhovateľa/žalobcu vo vzťahu k ním uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a e) a písm. f) OSP. V odvolaní ďalej uviedol, že žalobca si svoju pohľadávku vo výške 1.026,25 Eur, vyplývajúcu zo zmenky č. 3915 vystavenej úpadcom, do konkurzu riadne a včas prihlásil dňa 27.05.2011, pričom žalovaný túto pohľadávku poprel z dôvodu nemožnosti jej preverenia z účtovníctva úpadcu. Má za to, že súd prvej inštancie pochybil, ak na jednej strane konštatoval, že prihlásenie pohľadávky nie je sporné, že je sporné osvedčenie existencie právneho dôvodu určenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmenky a jej výšky a následne v odôvodnení rozsudku sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý poukázal na skutočnosť, že žalobca si ako pohľadávku uplatňuje zmenku, ktorá bola iba platobným prostriedkom vyrovnacieho podielu. V nadväznosti na túto skutočnosť sa súd prvej inštancie v rozsudku ďalej zaoberal výpočtom výšky vyrovnacieho podielu, vzorcom pre jeho výpočet vyrovnacieho podielu a koeficientom AH, ktorý je upravený stanovami úpadcu ako jedna z premenných obsiahnutá vo vzorci nevyhnutnom pre určenie konečnej výšky vyrovnacieho podielu vystupujúceho člena úpadcu. Žalobca ako odvolateľ v nadväznosti na uvedené skutočnosti uvádza, že výpočet vyrovnacieho podielu, ako aj určenie koeficientu AH, nie sú v konaní relevantnými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci. Zmenkové záväzky sú záväzky z listinného cenného papiera, a teda skutočnosť, kto a akým spôsobom je zo zmenky zaviazaný, vyplýva zo samotnej zmenky (cituje záver NS SR v konaní pod č. k. 4Obo 21/2012 zo dňa 31.07.2012). Obdobne cituje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 383/2011-12. Má za to, že abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že jej vznik sa viaže len na splnenie náležitostí určených právnymi predpismi, je teda úplne samostatná a oddelená od záväzkovo-právnych vzťahov. Má za to, že súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené skutočnosti, nemal posudzovať právny vzťah, z ktorého zmenka vznikla (t.j. kauzu zmenky) a už vôbec nie skutočnosť, v akej výške vznikol nárok žalobcu na vyrovnací podiel, resp. aká bola výška koeficientu AH nevyhnutného pre výpočet vyrovnacieho podielu. Žalobca považuje zmenku za platnú a spĺňajúcu formálne náležitosti v zmysle ust. zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení. Na takto uvedenom základe žiada, aby odvolací súd napadnutý 1. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13.01.2016 zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo, ak nie sú dané dôvody, navrhuje, aby napadnutý 1. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13.01.2016 odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 4. Okresný súd Bratislava I vyzval dňa 15.04.2016 odporcu/žalovaného, aby sa vyjadril k odvolaniu žalobcu/navrhovateľa, výzva doručená dňa 25.04.2016 tak, ako vyplýva z doručenky na č. listu 47 spisu s tým, že žalovaný/odporca sa písomne k odvolaniu nevyjadril. 5. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je možné potvrdiť ani zmeniť a ide o predčasné rozhodnutie vo veci. 6. Odvolací súd s poukazom na obsah odvolania konštatuje, že pohľadávku si navrhovateľ prihlásil prihláškou do konkurzu dňa 27.05.2011 v sume 1.026,25 Eur titulom vlastnej zmenky vystavenej úpadcom PDSI. Z kópie zmenky založenej v spise súdu prvej inštancie (č. l. 38) odvolací súd zistil, že ide o vlastnú zmenku vystavenú úpadcom dňa 10.01.2011 na rad, splatnú na videnie a bez protestu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že zmenka mala byť vystavená z dôvodu zániku členstva žalobcu v PDSI. Členstvo navrhovateľa malo zaniknúť na základe rozhodnutia predstavenstva o zrušení členstva, pričom vyrovnací podiel mal byť splatný v súlade so zánikom členstva v družstve (s poukazom na článok 21 bod 2 Stanov družstva). Odvolací súd zistil, že v spise absentuje potvrdenie o zániku členstva žalobcu, chýba žiadosť žalobcu o zrušenie členského podielu v družstve, v ktorej by žiadal vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 1.026,25 Eur a skutočnosť o popretí pohľadávky vo výške 1.026,25 Eur správcom na prihláške. 7. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že pokiaľ súd prvej inštancie nepovažoval za dostatočný dôkaz fotokópiu zmenky mal žalobcu riadne vyzvať na predloženie jej originálu. Z povahy incidenčného sporu totiž nevyplýva, že žalobca mal povinnosť predložiť súdu za každých okolností originál zmenky, resp. inej listiny, ktorou preukazuje svoj nárok. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca ako dôkaz založil fotokópiu zmenky. Navyše z obsahu spisu nevyplýva, že by správca konkurznej podstaty (žalovaný) spochybnil existenciu zmenky titulom nedostatku jej originálu, ktorým sa žalobca preukazuje vo vzťahu k správcovi. Žalovaný správca, ako vyplýva z obsahu spisu spochybnil pravosť pohľadávky len z dôvodu, že žalobca zmenku neeviduje v účtovníctve a z tohto dôvodu ju poprel čo do výšky a právneho dôvodu. Rozsah a dôvody popretia pohľadávky už žalovaný nemôže meniť. 8. Vo vzťahu k posudzovanej právnej veci odvolací súd uvádza, že je potrebné sa zaoberať vystavenou zmenkou. Z charakteru označenej kópie zmenky vyplýva, že ide o zmenku pro soluto, ktorá je uhradzovacou (platobnou zmenkou) a je určená na platenie. Odvolací súd tiež zistil, že v spise absentuje aj písomná dohoda o úprave niektorých práv a povinností, ktorá mala byť podľa čl. 15 stanov uzavretá medzi dlžníkom a veriteľom (bývalým členom družstva), v konaní v procesnom postavení žalobcu. Odvolací súd sa po posúdení odvolaním napadnutého rozsudku stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu, že právne vzťahy k zmenke sa riadia ustanoveniami zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon (ďalej „ZZŠ“). 9. Popretie pohľadávky uplatnenej titulom zmenky musí zodpovedať námietkam zmenečným (vytýkajúce formálne vady zmenky) alebo kauzálnym námietkam (vychádzajúce z príčinného vzťahu, ktorého existencia a obsah boli dôvodom vzniku zmenkového záväzku). 10. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nie je oprávnený skúmať kauzu zmenky (vychádzajúcu z príčinného vzťahu, ktorého existencia a obsah boli dôvodom vzniku zmenkového záväzku - hmotnoprávny dôvod, na základe ktorého zmenka vznikla). Odvolací súd má za to, že aj pri solučnom charaktere zmenky sú prípustné kauzálne námietky, ktorých podstatou je zistenie, či výkon práva zo zmenky má povahu riadneho výkonu práva (obdobne NS ČR 29Cdo 1363/2011). 11. Existencia zmenky je daná splnením formálnych náležitostí zmenky vyžadovaných ZZŠ, ktoré sú v prípade vlastnej zmenky upravené v čl. I § 75 a § 76 ZZŠ. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný spochybnil predloženie zmenky, alebo že by vytkol formálne vady zmenky spôsobujúce jej neplatnosť. 12. Žalovaný nespochybnil nárok žalobcu na vyrovnací podiel (pozn. súdu ide o nárok zákonný) a jeho kauzálne námietky spočívali len v spochybnení výšky zmenkovej sumy, a že vo svojej evidencii úpadca takú zmenku neeviduje ako bola žalobcom vydaná. 13. Je preto potrebné náležite a vecne správne posúdiť skutkový stav uplatneného nároku žalobcu s tým, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie vyhodnotí argumentáciu a obranu správcu konkurznej podstaty (žalovaného), ktorá spočíva v tom, že neuznal právny dôvod titulom zmenky, výšku a vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa uplatnenej prihláškou titulom vystavenia zmenky. 14. Zároveň je potrebné náležite vyhodnotiť a zaoberať sa námietkami právneho zástupcu žalobcu vo vzťahu k argumentácii, že žalobca svoj nárok tak, ako bol uplatnený v konkurznej prihláške, neodvodil od nároku na vyplatenie vyrovnacieho podielu, ale od nároku vyplývajúceho zo zmenky. Súd prvej inštancie preto musí vyhodnotiť, či správca konkurznej podstaty (žalovaný) uplatnil voči zmenke právne relevantné formálne alebo kauzálne námietky. 15. Z obsahu spisu vyplýva, že zmenka bola vystavená na sumu 1.026,25 Eur, ktorá by mala predstavovať výšku vyrovnacieho podielu člena v družstve titulom zániku jeho členstva. 16. Podstatou sporu účastníkov a podstatou kauzálnych námietok žalovaného, ako vyplýva z obsahu spisu, je výška vyrovnacieho podielu žalobcu. Danosť nároku žalobcu na vyrovnací podiel, spojená so zánikom členstva v družstve úpadcu, sporná nie je, nakoľko tento nárok má charakter nároku zákonného. Spor účastníkov však spočíva vo výške vyrovnacieho podielu v závislosti od rozhodného obdobia, z ktorého bol počítaný. Zatiaľ čo žalovaný ako správca konkurznej podstaty tvrdí, že rozhodným obdobím je rok 2011 a správne bola použitá mimoriadna účtovná závierka za rok 2011, odvolací súd má za to, že rozhodným obdobím je rok 2010 a na výpočet vyrovnacieho podielu mala byť použitá účtovná závierka za rok 2010 tak, ako to vyplýva z ust. § 233 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu zániku členstva žalobcu. 17. Vo vzťahu k posúdeniu tejto výšky pohľadávky žalobcu (veriteľa), popretej správcom konkurznej podstaty, odvolací súd zistil, že Stanovy družstva neurčujú rozhodné obdobie na výpočet vyrovnacieho podielu, preto je v rámci skúmania kauzy zmenky potrebné v posudzovanej právnej veci vychádzať z ust. § 233 zákona č. 513/1991 Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu zániku členstva navrhovateľa v družstve. 18. Podľa ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pre určenie vyrovnacieho podielu je rozhodný stav čistého obchodného imania družstva podľa riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. V predmetnej právnej veci bola ako základ pre výpočet vyrovnacieho podielu použitá mimoriadna účtovná závierka zostavená pre účely konkurzu. Odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené ust. § 233 ods. 3 Obchodného zákonníka, pričom uvádza, že je potrebné aplikovať riadnu účtovnú závierku, ktorá má byť zostavená, alebo bola zostavená, za účtovné obdobie, ktoré predchádza účtovnému obdobiu, v ktorom členstvo zaniklo. 19. Súd prvej inštancie sa v doterajšom konaní a dokazovaní nezaoberal výškou vyrovnacieho podielu, ktorá by vyplývala z riadnej účtovnej závierky za rok 2010 a jeho právny záver o rozhodnom období, v ktorom sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, je nesprávny. Za nesprávny a minimálne predčasný odvolací súd považuje aj záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď súdu nepredložil originál zmenky. 20. S poukazom na takto zistený skutkový základ, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako predčasné rozhodnutie a vec vracia tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie. 21. Súd prvej inštancie si vyžiada od žalobcu potvrdenie o zániku členstva žalobcu, dohodu o ukončení členstva (čl. 15 stanov), žiadosť žalobcu o zrušenie členského podielu v družstve, v ktorej by žiadal vyplatiť vyrovnací podiel vo výške 1.026,25 Eur. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude náležite sa oboznámiť s príslušnou časťou zoznamu pohľadávok a v ňom uvedeným dôvodom popretia pohľadávky žalobcu správcom konkurznej podstaty, ktorý dôvod už žalovaný nemôže dodatočne meniť a pri zisťovaní skutkového stavu zameria dokazovanie na zistenie, či žalovaný uplatnil opodstatnené formálne námietky a pri skúmaní kauzálnych námietok zmenky zameria dokazovanie na zistenie, či žalobcom uplatnená pohľadávka zodpovedá výške vyrovnacieho podielu vypočítaného v súlade so zákonom (§ 233 ods. 3 Obchodného zákonníka), stanoveného rozhodného obdobia (t. j. z roku 2010). 22. Nakoľko odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie v zmysle § 391 ods. 1 CSP, rozhodne o náhrade trov i odvolacieho konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 23. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP).