Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 9Co/47/2024 1619201644 30. 05. 2025 JUDr. Zuzana Posluchová ECLI:SK:KSBA:2025:1619201644.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: P. F., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, proti žalovanej: N. F., nar. XX.XX.XXXX, T. XXX, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 33C/51/2019-198 zo dňa 4. januára 2024, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že : I. Súd určuje, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripadá do výlučného vlastníctva žalovanej:- práčka X. v zostatkovej hodnote 100,- €; - televízor X. v zostatkovej hodnote 100,-€. II. Žalobcovi sa prikazuje k úhrade zostatok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 20.01.2016 s veriteľom CETELEM SLOVENSKO a.s. vo výške 11.571,89 €. III. Žalovanej sa prikazuje k úhrade zostatok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 20.01.2016 s veriteľom CETELEM SLOVENSKO a.s. vo výške 11.571,89 €. IV. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom vyrovnania sumu 6254,12 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V. Súd žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania. 1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav ( pozri odsek 10. až 19. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a po právnej stránke vec odôvodnil ustanoveniami § 143 ,§ 144 , § 148 ods. 1,2 ,§ 149 ods. 1 až 4 § 150 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán vzniklo dňa 20.01.2006 a zaniklo dňa 12.05.2017, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/11/2016-98, ktorým bolo manželstvo strán rozvedené. Žalobca v trojročnej lehote podľa ust. § 149 Občianskeho zákonníka, teda včas, podal proti žalovanej žalobu o vyporiadanie zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi stranami nebola uzavretá. Súd v prvom rade pristúpil k zisťovaniu, čo tvorí masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú je potrebné v konaní vyporiadať. Pre posúdenie otázky, či vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je rozhodujúce, či bola nadobudnutá za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, kým bola nadobudnutá a z akých prostriedkov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva môže byť len ten majetok, ktorý patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ktorý existoval ku dňu jeho zániku ako spoločný majetok. Rozhodujúcim z hľadiska vyporiadania je deň zániku bezpodielového spoluvlastníctva, teda v tomto prípade deň právoplatnosti rozsudku o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva. 1.2. Zhodnými tvrdeniami strán, ku ktorým došlo na pojednávaní dňa 15.2.2023 a 23.06.2023 mal súd prvej inštancie za preukázané, že do masy BSM z vecí, ktoré uviedol žalobca v žalobe (spolu s podaním zo dňa 06.05.2020 a podaním zo dňa 26.11.2022) patria iba televízor X. a automatická práčka X.. Strany
sporu zhodne uviedli, že hodnota uvedených spotrebičov ku dňu zániku bola: televízor X. 100,- € a práčka X. 100,- €. Žalovaná súhlasila, aby televízor X. a automatická práčka X. zostali v jej výlučnom vlastníctve. Čo sa týka ostatných hnuteľných vecí uvádzaných v žalobe, strany sporu zhodne uviedli, že automatická práčka W., kuchynský jedálenský stôl s lavicou a stoličkami a manželská posteľ už boli vyhodené a teda nejestvujú. Rovnako ako jedálenská sada tanierov a sedacia súprava do obývačky. Na zaradení chladničky B. do masy BSM žalobca netrval. Strany sporu zhodne uviedli, že Notebook HP patrí dcére žalovanej a motorová štvorkolka patrí synovi, nepatria teda do BSM a rovnako, že telefóny, ktoré uviedol žalobca v doplnení žaloby do BSM nepatria. Žalovaná tvrdila, že televízor D. má žalobca, ktorý ale k tomu uviedol, že bol v tom, že televízor má žalovaná, ale pokiaľ ho ona nemá, nemá ho ani on. Súd na základe uvedeného tieto hnuteľné veci do masy BSM nezahrnul. Pokiaľ ide o osobný automobil Q. F. rok výroby 2009, žalobca uviedol, že bol kupovaný na leasing s tým, že po splatení všetkých splátok ho so žalovanou mali nadobudnúť do vlastníctva. Do zániku BSM však nadobudnuté do vlastníctva nebolo. Jeho vlastníkom je podľa žalobcu stále leasingová spoločnosť, čo žalovaná nepoprela, preto ho súd do masy BSM taktiež nezahrnul. 1.3. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva však nie je možné ponechať bokom ani pohľadávky a dlhy, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva (R 46/1966). Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa spoločné záväzky stávajú predmetom vyporiadania v tzv. širšom zmysle podľa zásad platných pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Také spoločné majetkové práva či pohľadávky alebo dlhy sa potom rovnako ako veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, pokiaľ existovali v dobe vyporiadania, prikazujú tomu-ktorému účastníkovi. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že manželia mali spoločné záväzky z uzavretých zmlúv o úvere / pôžičke, a to: zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.03.2014 so spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s., ktorou čerpali úver vo výške 15.000,- €, zmluva o spotrebiteľskom úvere s CETELEM SLOVENSKO a.s. zo dňa 30.4.2015, ktorou čerpali bezúčelový úver vo výške 19 061,- € a z tohto úveru vyplatili okrem iného aj úver zo zmluvy zo dňa 03.03.2014, zmluva o spotrebiteľskom úvere s CETELEM SLOVENSKO a.s. zo dňa 20.1.2016, ktorou čerpali úver vo výške 34.000,- €, zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX so Slovenskou sporiteľňou z 27.5.2015, ktorou čerpali bezúčelový úver vo výške 25.000,- €. Z potvrdenia BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA ( č.l. 3, 52) vyplýva, že zostatok úveru č. XXXXXXXXXXXXXX ku dňu zániku BSM bol 25.090,-€. Z potvrdenia BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA vystaveného dňa 18.11.2022 ( č.l. 51) vyplýva, že dlh zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX veriteľ eviduje ako uhradený na základe poskytnutej zľavy (generálny pardon). Keďže tento dlh už zanikol na základe generálneho pardónu, nemožno ho prikázať na úhradu žiadnej zo strán sporu. Žalobca nepreukázal, že by po zániku BSM uhrádzal na úhradu tohto dlhu nejaké splátky, ktorých čiastočné nahradenie by žiadal od žalovanej v tomto konaní, preto súd vo výroku rozhodnutia na tento dlh neprihliadal. Žalobca v žalobe uvádzal aj dlh na karte od Cetelem Slovensko a.s. vo výške 1.500,- €, tento však podľa žalobcových vyjadrení na pojednávaní dňa 15.02.2023, ktoré žalovaná výslovne nepoprela, je už uhradený a nemieni si v súvislosti s tým nič uplatňovať. Z potvrdenia Slovenskej sporiteľne, a.s. ( č.l. 5 a 75) vyplýva, že zostatok úveru ku dňu zániku BSM bol 21.666,42 €. Žalobca doložil výpis z úverového účtu (vedeného na jeho meno) za obdobie od 25.5.2015 do 23.9.2016 (č.l. 76), z ktorého vyplýva, že z účtu žalovanej (žalobca tvrdí, že išlo o ich spoločný účet) sa hradili splátky tohto úveru. Nebolo sporné, že po rozvode tento úver splácal len žalobca. Tento dlh už ale bol v čase rozhodovania súdu podľa tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná výslovne nepoprela, uhradený a nič si v súvislosti s týmto dlhom voči žalovanej neuplatňuje. Súd preto v konaní tieto dlhy (dlh na karte Cetelem a dlh voči Slovenskej Sporiteľni, a.s.) nevyporiadaval. 1.4. Čo sa týka dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2016 voči spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s.), súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že tento je ku dňu vyporiadania BSM nesplatený a zaplatenie jeho zostatku je predmetom konania na Okresnom súde Senica o zaplatenie 23.143,78 € s príslušenstvom. Tento dlh zostal medzi stranami nevyporiadaný a jeho vyporiadanie je predmetom tohto konania. Žalobca na poslednom pojednávaní žiadal tento dlh spravodlivo rozdeliť. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 06.09.2021 uviedla, že úver od CETELEM SLOVENSKO a.s. z 20.01.2016 vo výške 34.000,- € slúžil aj na splatenie dlhu jej bratovi, od ktorého si požičiavali peniaze, keď žalobca dva roky nikde nepracoval. Tento úver si žalobca zobral až po odchode zo spoločnej domácnosti a z veľkej časti si z neho zrejme financoval vlastné bývanie. Žalovaná odmietla zaplatiť akúkoľvek sumu v súvislosti s týmto úverom, keďže trvá na tom, že žalobca prostriedky z neho použil najmä pre svoje potreby ako napr. na dovolenku so sesternicou a zariaďovanie svojej novej domácnosti. Žalovaná výšku žalobcom takto použitých peňažných prostriedkov nijako nešpecifikovala a ani nepreukázala, pričom v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach ťaží toho z manželov, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí (rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22Cdo/2727/1999). Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prvom rade je potrebné prihliadnuť na časový aspekt takto predneseného návrhu žalovanej. Žalovaná ho uplatnila až podaním doručeným súdu dňa 06.09.2021, t.j. po viac ako 4 rokoch od zániku manželstva. Súd údajné investície, o ktorých žalovaná tvrdila, že boli použité žalobcom do jeho výlučného majetku neskúmal a do vyporiadania nezahrnul, nakoľko neboli uplatnené v lehote 3 rokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Náhradu takýchto nákladov možno uplatniť až po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na to, kedy boli počas manželstva vynaložené, na uplatnenie týchto nárokov sa síce nevzťahuje premlčacia doba, ale nemožno ich uplatniť po uplynutí 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, kedy dochádza k vyporiadaniu zo zákona. Uvedené je v súlade so závermi Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo/3000/2011. Žalovaná síce uplatnila tento svoj nárok vo svojom prvom vyjadrení k žalobe, avšak v zmysle zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ mala žalovaná dostatočnú dobu na to, aby sa sama pokúsila BSM so žalobcom vyporiadať, resp. uplatniť svoj nárok na súde (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/3000/2011, uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2881/2008 ). Takéto hodnotenie je aj v súlade so zásadou dispozičnou v rámci civilného sporového konania, kedy strany sporu určujú rozsah predmetu konania. 1.5. Na základe zhodných tvrdení strán, súd prvej inštancie ustálil, že masu BSM tvorili tieto hnuteľné veci televízor - X. a pračka X. spolu v hodnote 200,- €. Na základe zhodného návrhu strán ich súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Hodnotový podiel každého z manželov bol teda v sume 100,- € každý (200 : 2). Žalobca nadobudol spolu hodnoty vo výške 0 €. Žalovaná nadobudla spolu hodnoty vo výške 200,- €. Na vyrovnanie podielov tak bola žalovaná povinní uhradiť žalobcovi sumu 100,- €. V konaní bolo preukázané, že za trvania manželstva bol žalobcovi a žalovanej spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO a.s. dňa 20.1.2016 poskytnutý úver vo výške 34.000,- €, jeho zostatok bol ku dňu vyporiadania BSM 23.143,78 € s príslušenstvom. Tieto finančné prostriedky poskytnuté titulom úveru boli poskytnuté obom manželom do BSM, súd preto zostatok úveru rozdelil a uložil povinnosť uhradiť 1 záväzku, t.j. sumu 11.571,89 € s príslušenstvom žalobcovi a 1 záväzku, t.j. sumu 11.571,89 € s príslušenstvom žalovanej. Keďže po zániku BSM pokračoval žalobca v splácaní tohto úveru a podľa potvrdenia spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (CETELEM SLOVENSKO a.s.) zo dňa 27.06.2023 splatil od 12.05.2017 (zániku BSM) do 19.02.2020 celkovo sumu 12.308,24 €, súd zaviazal žalovanú na úhradu polovice tejto sumy teda na úhradu sumy 6.154,12 € za účelom vyrovnania podielov oboch manželov na splatení uvedenej pôžičky. 1.6. Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyporiadaní BSM sú podiely oboch manželov rovnaké, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi na úplné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 6254,12 € (suma 100,- € za nadobudnuté aktíva a suma 6154,12 € za splatenie časti pôžičky zo strany žalobcu). Lehotu na plnenie určil súd 30 dní vzhľadom na to, že ide o značnú sumu peňazí, ktorých obstaranie môže byť spojené s časovo náročnejším procesom. 1.7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods.1,2, § 262 ods. 1 C.s.p., keď prihliadal na to, že vyporiadanie bolo v záujme oboch účastníkov a úspešnosť bola prakticky rovnaká, preto ani jednej zo strán náhradu trov konania nepriznal. 2. Proti tomuto rozsudku a to proti výrokom III., IV. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že sa žaloba zamieta, resp. o aby odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Nesúhlasila aby sa podieľala na dlhu (11.571,89 € - CETELEM SLOVENSKO, a.s.), ktorý nespôsobila, z úveru nemala žiadny osoh a tiež nesúhlasila s tým, aby vyplácala bývalého manžela sumou 6.254,12 €. Čo sa týka úverov - tie boli postupne refinancované. Z vyjadrení bývalého manžela nie je zrejmé, v akej výške bol dlh ku dňu zániku manželstva a čo všetko sa z úverov zaplatilo, resp. kto tieto úvery spotreboval. Súd teda nezisťoval, či peniaze z úverov boli spotrebované na služby, alebo či z nich boli zakúpené veci na osobnú potrebu bývalého manžela. Ak tu bola druhá možnosť a z úverov boli zakúpené veci pre bývalého manžela tak súd mal tieto okolnosti zohľadniť a takto zakúpené veci mali byť tiež predmetom vyporiadania. Nemožno teda mechanicky oddeliť úver (na ktorý sa bude prihliadať pri vyporiadaní) od toho, čo za tento úver bolo zakúpené (na čo sa pri vyporiadavaní neprihliadalo). Súd prvej inštancie nezohľadnil ani ten fakt, že úver si bývalý manžel vzal až po odchode zo spoločnej domácnosti, a že finančné prostriedky z úveru
boli vyplácané na jeho účet. Súd teda mohol a mal žiadať výpisy z jeho účtu, kde by sa preukázalo, kam tieto finančné prostriedky smerovali. Z predchádzajúcich úverov bola len veľmi malá časť použitá v jej prospech, resp. v prospech detí. Tu je teda rozpor v bode 29 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd uvádza, že nešpecifikovala - čo všetko bývalý manžel mal zakúpiť, keď ona nemala prístup do jeho banky a banka by mi kvôli bankovému tajomstvu takéto informácie neposkytla. Súd teda nevykonal dostatočné dokazovanie. 2.1. Ďalej uviedla, že ak súd v jej neprospech uviedol, že neskoro uplatnila svoje nároky, tak tento istý argument by sa dal uviesť aj v neprospech bývalého manžela, ktorý rovnako neskoro uplatnil / špecifikoval nároky voči nej. Tu totiž išlo o vyporiadanie BSM ako celku, a preto nemožno BSM chápať ako súhrn jednotlivých vecí, ktoré nemožno upravovať v priebehu konania (resp. len v priebehu 3 rokov od zániku manželstva). Takéto chápanie vyporiadania nemá oporu v zákone ani v judikatúre. Inak sa tu vytvára nerovnosť zbraní, keď býv. manžel mohol upravovať rozsah BSM bez obmedzenia a jej v tomto istom konaní to umožnené nebolo. V konaní totiž obaja vystupujú v pozícii navrhovateľa aj odporcu zároveň (uznesenie ÚS SR z 11. 9. 2018, č. k. IV. ÚS 479/2018-28), a preto nemožno hovoriť o tom, kto čo neskoro uplatnil. 2.2. Namietala, že v skorších písomných podaniach poukazovala na to, že v čase, keď žiadala zvýšiť výživné na deti (rok 2017), tak bývalý manžel bol vlastníkom nehnuteľnosti v k. ú. X.. Súd si ani tieto okolnosti nepreveril - hoci je silný predpoklad, že na zaobstaranie nehnuteľností boli použité práve prostriedky z BSM. Poukázala aj na nesprávny výpočet ( odsek 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď v úvode tohto bodu sa nachádza zmienka o tom, že zostatok ku dňu vyporiadania BSM je 23.143,78 €. Tento deň vyporiadania však nie je špecifikovaný. Ďalej je uvedené, že bývalý manžel splácal od 12.05.2017 do 19.02.2020 sumu 12.308,24€, ktorá sa má vraj tiež rozdeliť na polovičku. Súd však nikde neuviedol, čo sa dialo a ako sa splácal úver od 19.02.2020 do dátumu vyhlásenia rozsudku. Súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, keď nezohľadnil, čo sa zo spoločných úverov vynaložilo na ostatný majetok bývalého manžela a takisto neprihliadol na potreby maloletých detí a kto o nich vykonával starostlivosť a rozsudok je teda v tomto smere arbitrárny. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že mala dostatok času od podania žaloby na predloženie dokumentov by preukázal veci na ktoré v odvolaní poukazuje. Jej tvrdenia v odvolaní sú zavádzajúce a nepravdivé, keď všetky finančné prostriedky z úverov boli poukazované na jej osobný účet. Ohľadom detí, ktoré žalovaná spomína žalobca uviedol, že dcéra mala v roku 2017 22 rokov, syn 9 rokov a na toho pravidelne prispieva výživným, ktoré určil súd. 4. Žalovaná v replike uviedla, že žalobca vôbec nespochybnil jej argumenty ohľadne tohto, že nebolo aplikované ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka a tiež nespochybnil to, že z úveru boli platené predovšetkým jeho veci. Súd si mohol zadovážiť výpisy z účtov z ktorých by zistil, že s peniazmi disponoval žalobca. 5. Žalobca v duplike zotrval na tom, že on všetko zdokladoval a naopak žalovaná mala 5 rokov na doloženie dokumentov a z jej strany neboli doložené. Uviedol, že sa nebude vyjadrovať k jej obvineniam, ktoré nemajú opodstatnenia. 6. Na dupliku žalobcu reagovala žalovaná vyjadrením, v ktorom neuviedla žiadne nové skutočnosti vzťahujúce sa na vec. 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 písm. c), 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku 8. Odvolací súd preskúmal všetky výroky napadnutého rozsudku, z dôvodu, že i keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero výrokov (medziiným o tom, čo sa z BSM prikazuje tej - ktorej strane sporu a o tom, či a čo má jedna z nich plniť druhej na ich úplné vyrovnanie), treba na rozhodnutie o vyporiadaní BSM hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva strán sporu z BSM a konštituovať ich nové práva. Ak jedna strana sporu napadne odvolaním rozsudok súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (či už ako celok, alebo niektorý z jeho výrokov),
odvolací súd nie je v zmysle § 379 písm. c/ C.s.p. viazaný rozsahom odvolania. V takom prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť (§ 367 ods. 2 C.s.p.); odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len ako celok buď potvrdiť (§ 387 C.s.p.) alebo zmeniť (§ 388 C.s.p.) alebo zrušiť (§ 389 C.s.p.). 9. Predmetom tohto konania je vyporiadanie BSM, ktoré zaniklo rozvodom manželstva strán sporu (právoplatnosťou rozsudku súdu o rozvode) dňa 12.5.2017. V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak nebol návrh podaný do troch rokov od jeho zániku a nebolo vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti (§ 150 Občianskeho zákonníka). 9.1. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet BSM, platí zásada, podľa ktorej treba vychádzať z ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania BSM (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Cdo/9/97). Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani dĺžka konania o vyporiadanie BSM, preto žalobca nedôvodne namieta, že nakoľko od podania návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM do rozhodnutia súdu uplynula doba takmer 9 rokov, bola v konaní nedôvodne zvýhodnená žalovaná. Vyporiadanie BSM v širšom zmysle zahŕňa otázky tzv. investície do spoločného majetku, ktoré boli vynaložené niektorým z bezpodielových spoluvlastníkov. Právne vzťahy bývalých manželov sa v dobe medzi zánikom manželstva a vyporiadaním BSM riadia primerane ustanoveniami upravujúcimi BSM. 10. Prvoinštančný súd sa týmito zásadami neriadil a jeho rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p., je nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami strán sporu. 11. Čo sa týka dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2016 voči spoločnosti BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA (pôvodne CETELEM SLOVENSKO a.s.), sa súd prvej inštancie nezaoberal námietkami žalovanej, že úver bol vyplatený na účet žalobcu a žalobca prostriedky z neho použil najmä pre svoje potreby ako napr. na dovolenku so sesternicou a zariaďovanie svojej novej domácnosti a to z dôvodu jej neunesenia dôkazného bremena, keďže výšku žalobcom takto použitých peňažných prostriedkov nijako nešpecifikovala a ani nepreukázala. Námietkami žalovanej sa nezobral tiež z dôvodu časového aspektu takto predneseného návrhu žalovanej, ktorá ho uplatnila až podaním doručeným súdu dňa 06.09.2021, t.j. po viac ako 4 rokoch od zániku manželstva a preto údajné investície, o ktorých žalovaná tvrdila, že boli použité žalobcom do jeho výlučného majetku neskúmal a do vyporiadania nezahrnul, nakoľko neboli uplatnené v lehote 3 rokov odo dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V tomto smere súd prvej inštancie citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v rozsudku sp. zn. 22Cdo/3000/2011, 22Cdo/2881/2008 ( pozri odsek 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Uvedené závery súdu prvej inštancie nie sú správne a dôvody, pre ktoré sa odmietol súd prvej inštancie zaoberať námietkami a obranou žalovanej neobstoja. 12. Uplatňovanie zásady, že predmetom konania o vyporiadanie BSM je len to, čo predmetom konania do troch rokov od zániku BSM urobili strany sporu môže viesť k nespravodlivým rozhodnutiam. V Českej republike sa vyvinula judikatúra tak, že predmetom konania o vyporiadanie BSM (resp. od 01.08.1998 v Českej republike „společné jmění manželů“ - pre zjednodušenie bude odvolací súd v tomto odseku ďalej používať aj skratku „BSM“) je len to, čo predmetom tohto konania urobili účastníci do troch
rokov od zániku BSM (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 22Cdo/1192/2007, 22Cdo/51/2011, 22Cdo/2380/2012, 22Cdo/3395/2012, 22Cdo/2881/2008), úvahy ktoré si v danej veci osvojil aj súd prvej inštancie. Je nutné uviesť, že - na rozdiel od slovenskej právnej úpravy - v Českej republike zákon č. 40/1964 Sb. Občanský zákoník v znení účinnom od 01.08.1998 (novelizovaný zákonom č. 91/1998 Sb.), ako aj Nový Občanský zákoník (zákon č. 89/2012 Sb., ďalej len „NOZ“) vymedzujú BSM (společné jmění manželů) podstatne širšie (§ 143 ods. 1 Občanského zákoníka od 01.08.1998, resp. § 708 NOZ) s tým, že jeho súčasťou sú aj spoločné záväzky a dlhy a ustanovujú tiež spôsob ich vyporiadania po zániku BSM (§ 150 ods. 4 Občanského zákoníka od 01.08.1998, resp. § 742 NOZ). Otvára sa tak priestor pre vyporiadanie vnosov bývalých manželov fikciou (po uplynutí trojročnej lehoty od zániku BSM) nako súčasti spoločného dlhu/záväzku manželov (kde veriteľom je jeden z nich), aj keď tieto vnosy neboli predmetom konania o vyporiadanie BSM. Preto nekritické preberanie českej judikatúry v tomto prípade odvolací súd nepovažuje za správne. Citovaná česká judikatúra ako hlavný prínos zásady, že predmetom konania o vyporiadanie BSM je len to, čo predmetom tohto konania urobili účastníci do troch rokov od zániku BSM, uvádza, že sa tak zabráni neprimeranému predlžovaniu sporov, keď by kedykoľvek v priebehu konania o vyporiadanie BSM mohla ktorákoľvek strana navrhnúť na vyporiadanie nové položky. Táto situácia sa však v slovenských podmienkach dá riešiť aplikáciou sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 C.s.p.. V prejednávanej veci žalovaná uplatnila prostriedky procesnej obrany včas a to pri prvom úkone vo Vyjadrení k žalobe ( č.l 34 spisu) v dôsledku čoho súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď síce na zistený skutkový stav aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenie (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka), avšak toto ustanovenie nesprávne vyložil. Súd prvej inštancie správne vyvodil, že vyporiadanie BSM súdom neprichádza do úvahy vtedy, keď žaloba bola podaná po troch rokoch od zániku BSM, rovnako tak, že súd nemusí vyporiadať celú masu BSM, ale len to, čo predmetom konania o vyporiadanie BSM urobili strany spor,. Nesprávne však vyvodil, že predmetom vyporiadania BSM v konaní začatom na základe žaloby podanej v stanovenej lehote je len to, čo predmetom tohto konania urobili strany sporu ( reps. žalovaná) do troch rokov od zániku BSM. Konanie o vyporiadanie BSM je považované za „iudicium duplex“, t.j. spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami konania (čl. 2 a čl. 4 Základných princípov C.s.p.) zodpovedá taký postup súdu, keď obe strany majú možnosť (aspoň raz) sa vyjadriť k tomu, čo považujú za súčasť svojho (zaniknutého) BSM a čo má podľa nich byť predmetom konania o vyporiadanie BSM. Ak vyjadrenie k žalobe bolo súdu doručené v primeranej lehote (hoci medzitým uplynula lehota troch rokov od zániku BSM), je potrebné naň prihliadať a za predmet konania považovať to, čo urobili predmetom konania obe strany, nie iba jedna z nich (pozri napr. uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 479/2018-28). 12.1. Vo vzťahu k neuneseniu dôkazného bremena žalovanou odvolací súd nespochybňuje závery súdu prvej inštancie, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dôkazné bremeno o určitých skutočnostiach ťaží toho z manželov, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Zároveň je potrebné ale prihliadnuť aj nato, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. V civilnom sporovom konaní totiž platí aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti (napr. tvrdenie, že úver bol vyplatený na účet žalobcu a žalobca prostriedky z úveru použil pre svoje potreby), v dôsledku čoho dochádza k preneseniu dôkazného bremena na protistranu, v tomto prípade na žalobcu aby preukázal opak, keď naviac žalovaná navrhla v tomto smere aj vykonanie dôkazu a to výpisom z účtu žalobcu, ktorý ona nemohla z dôvodu bankového tajomstva zadovážiť. Ak teda jeden z manželov tieto peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom BSM použil (podľa tvrdení žalovanej to mal byť žalobca) vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu nesie žalobca dôkazné bremeno, že ich použil v súlade s ustanovením § 144 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda na bežnú spotrebu, náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve, resp. že boli spotrebované v rámci BSM. Len ten, kto tieto peniaze použil, vie ako ich použil a preto je na ňom dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie. 13. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia ( odsek 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku) okrem iného uviedol, že zostatok úveru č. XXXXXXXXXXXXXX ku dňu vyporiadania BSM je 23.143,78 € s príslušenstvom a že žalobca splatil od 12.05.2017 (zániku BSM) do 19.02.2020 celkovo sumu 12.308,24 €. 13.1. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia nepodal zrozumiteľný a jasný výklad ako dospel k záveru, že ku dňu vyporiadania t.j. ku dňu 4.1.2024 ( deň vyhlásenia napadnutého rozsudku) bol zostatok 23.143,78 € s príslušenstvom. Z vyjadrenia advokátskej kancelárie Remedium Legal, s.r.o.
zo dňa 11.10.2023 (č.l. 183 spisu) vyplýva, že tento zostatok je ku dňu 11.10.2023 a nie ku dňu vyporiadania. Rovnako z odôvodnenia nie je zrejmé ako súd prvej inštancie dospel k čiastke 12.308,24 € ktorú mal žalobca zaplatiť od 12.05.2017 (zániku BSM) do 19.02.2020. Z Potvrdenia BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA zo dňa 27.06.2023 (č.l. 131 a 136 spisu ) vyplýva, že na úverovom prípade č. 42725571920009 bola v tomto období uhradená suma 21.218,24 €. Dôvodné sú teda námietky žalovanej ( pozri odsek 2.2.), že súd prvej inštancie konštatoval zostatok úveru ku dňu vyporiadania BSM vo výške 23.143,78 €, ale deň vyporiadanie nie je uvedený. Rovnako tak, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pretože nezohľadnil, čo sa zo spoločných úverov vynaložilo na ostatný majetok bývalého manžela, neprihliadol na potreby maloletých detí a kto o nich vykonával starostlivosť. 14. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v časti zostatku úveru, v časti čiastky uhradenej žalobcom a absencia vysporiadania sa s obranou žalovanej ( pozri odsek 11.) má za následok, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu práva žalovanej na spravodlivé súdne konanie. Identicky tak v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ( pozri odsek 12., 12.1.) súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú povinnosť strán sporu a nevykonal žalovanou navrhnuté dôkazy, čím tiež znemožnil žalovanej aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a to s poukazom na princíp dvojinštančnosti konania, spočívajúci v tom, že každá skutková a právna otázka, ktorá je v prejednávanej veci rozhodujúca, musí byť predmetom posúdenia súdu nielen súdom prvej inštancie, ale aj odvolacieho súdu. 15. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) a c) C.s.p. zrušil a s odkazom na ustanovenie § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Súd prvej inštancie bude pri vyporiadaní BSM postupovať v súlade zo zásadami uvedenými v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka a po opätovnom vyhodnotení doteraz vykonaného dokazovania a doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodne. V odôvodnení rozsudku musia byť vyriešené komplexne všetky sporné otázky týkajúce sa rozsahu vyporiadavanej masy BSM a nové rozhodnutie musí mať náležitosti v zmysle § 220 C.s.p.. 17. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie ako o trovách prvoinštančného tak i odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.). 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).