Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/150/2024 1619201892 24. 09. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:1619201892.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpený: AK Balara, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému X/ H.. U.. B. W., B.Á. XXXX/XXA, XXX XX Q., H.: XX XXX XXX, práv. zast. advokátom JUDr. Ľuboslavom Linderom, Družstevná 706, 908 80 Sekule, 2/ EHR INVEST spol. s r.o., Duklianskych hrdinov 380/1, 901 01 Malacky, IČO: 47 544 341, práv. zast. advokátkou JUDr. Martou Vícenovou, Záhorácka 5478/15B, 901 01 Malacky, o zaplatenie 61.384,02EUR s príslušenstvoma o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky, sp. zn. 10Cb/57/2019 zo dňa 17.5.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 10Cb/57/2019 zo dňa 17.5.2024 p o t v r d z u j e. II. Žalovanému 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu sa pôvodný žalobca (spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332) žalobou doručenou súdu dňa 16.8.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 61.384,02EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.3.2016 uzatvoril s poisteným Služby a Správa s.r.o. poistnú zmluvu č. 2405159556 ProFi poistenie majetku a zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia 1.4.2016 na neurčito. Predmetom poistenia bolo poistenie stavieb a to konkrétne stavby - bytového domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XXX, D. Q. XXXX/XXA, Q.. Rozsah poistenia zahŕňal poistné riziká požiar, poistenie proti živlom v celom rozsahu, vodovodné škody a náraz DP. Jednotlivé riziká boli špecifikované vo všeobecných poistných podmienkach živelného poistenia VPP PPZ 14, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Poistený žalobcovi nahlásil poistnú udalosť evidovanú pod č. 3091074856, ku ktorej došlo dňa 10.8.2017 v noci, kedy víchrica odtrhla z predmetného bytového domu strechu, ktorá ostala visieť z vrchu až po zem. Z poškodeného bytového domu boli evakuovaní obyvatelia. Ohliadka miesta škody bola vykonaná zo strany žalobcu dňa 14.8.2017. Podľa zistení
technika na mieste škody strecha bola konštruovaná tak, že fólie Fatrafol, textília boli uložené a uchytené na hranoly cca 30 x 20 cm, ktoré však boli voľne položené na ukotvených vymedzovacích hranoloch. Vietor podľa vyjadrenia technika podfúkol strechu, ktorá nebola pevne ukotvená o stavbu. Znalecká organizácia EXPERTA, s.r.o. vyhotovila dňa 24.1.2018 znalecký posudok č. 5/2018, ktorým stanovila výšku nákladov na opravu strechy v sume 52.139,12EUR s DPH a cenu provizórneho zastrešenia na sumu 9.344,89EUR, teda celkové náklady na opravu boli vyčíslené vo výške 61.484,02 EUR. Žalobca poistenému poistné plnenie predstavujúce náhradu nákladov na opravu vyplatil dňa 7.2.2018 vo výške 61.384,02 EUR (z výšky škody bola odrátaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť 100,- EUR). Znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, že k strhnutiu strešného plášťa vrátane krovu došlo v miestach, kde bolo nedostatočné prikotvenie strechy k stropu nad najvyšším podlažím. Ďalej znalec dospel k záveru, že v projektovej dokumentácii časť statika chýba posúdenie strechy podľa STN EN 1991-1-1 Zaťaženie konštrukcií, časť 1-4, zaťaženie vetrom a následne z toho chýba, aké bolo spojenie nosnej konštrukcie strechy k stropu a spojenie nosných prvkov krovu navzájom (okrem spojenia pomúrnice so stropom), Vzhľadom na zaťaženie konkrétnej strechy vetrom bolo pripojenie krovu k stropu nad najvyšším podlažím nedostatočné a to po ploche strechy medzi pomúrnicami. Tiež opatrenie „použiť tesárske klincové spoje“ pre spájanie iných konštrukčných prvkov krovu je nedostatočné, bolo potrebné presne špecifikovať klincové spoje. Žalovaný 2/ ako zhotoviteľ strechy vyhotovil strechu, ktorá nebola schopná odolávať zaťaženiu vyvolanému vonkajšími vplyvmi (vetrom) a toto zaťaženie prenášať do základov stavby. Došlo teda k určeniu príčiny vzniku poistnej udalosti ako aj určeniu zodpovedných subjektov. 4. Žalobca poskytol poistné plnenie poistenému a v súlade s ustanovením § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe záverov znalca vyzval žalovaného 1/ ako projektanta strechy a žalovaného 2/ ako zhotoviteľa na náhradu vyplateného poistného plnenia. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k výzve z 5.5.2019 odmietol svoju zodpovednosť a oznámil žalobcovi svojho poisťovateľa Komunálnu poisťovňu, a.s., u ktorého má uzavreté poistenie profesnej zodpovednosti na výkon činnosti autorizovaného architekta. Poisťovateľ Komunálna poisťovňa, a.s. vo vyjadrení z 13.7.2018 potvrdil platné poistenie zodpovednosti architekta žalovaného 1/ a uhradenie nároku odmietol, nakoľko ho nepovažoval za preukázaný. Poukázal na okolnosť, že v oblasti vzniku škody dňa 10.8.2017 dosahoval vietor maximálnu rýchlosť 93 km/h, teda k strhnutiu strechy došlo v dôsledku víchrice. Ďalej sa odvolal na to, že silnú víchricu je nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, za ktorej príčinu nenesie zodpovednosť žiadna osoba. Ďalej uviedol, že v prípade víchrice sa nedajú použiť statické výpočty, nakoľko sa jedná o živelnú udalosť a nie bežnú záťaž vetra. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení z 22.5.2019 odmietol svoju zodpovednosť a jeho vyjadrenie bolo identické ako vyjadrenie poisťovateľa žalovaného 1/. Žalobca považoval zhodné tvrdenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ za nepravdivé a ničím nepodložené. Žalovaní svojím konaním spoločne a nerozdielne spôsobili vznik škody, a teda žalobca mal za to, že ich zodpovednosť je spoločná a nerozdielna. Žalobca si okrem nároku na náhradu poistného plnenia uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia. 5. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 30.3.2016 uzatvoril so spoločnosťou Služby a Správa s.r.o. poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 1.4.2016, na dobu neurčitú, obsahom ktorej bolo poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ako adresné miesto poistenia pre poistenie majetku bol dohodnutý bytový dom na adrese Cesta mládeže 5889/16A, 16B, 901 01 Malacky. Dňa 10.8.2017 došlo k poškodeniu strechy na poistenej nehnuteľnosti. Poistený nahlásil právnemu predchodcovi žalobcu poistnú udalosť a požiadal o likvidáciu škody v zmysle poistnej zmluvy. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 2.2.2018 oznámil poistenému, že v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou ukončil šetrenie poistnej udalosti a stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02EUR. Výška škody bola vypočítaná na základe Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., v zmysle poistného krytia a rozsahu škody zdokumentovanej fotodokumentáciou vyhotovenou obhliadkou škody. Od celkového poistného plnenia bola odpočítaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť vo výške 100,-EUR. Dňa 7.2.2018 právny predchodca žalobcu poukázal na účet spoločnosti Služby a Správa s.r.o. titulom poistného plnenia sumu 61.384,02EUR. Jednou zo základných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka je predovšetkým to, že musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. Predmetom posúdenia súdom prvej inštancie bolo, či dňa 10.8.2017 došlo k škodovej udalosti v dôsledku niektorého z rizík definovaných v poistnej zmluve, vo Všeobecných
poistných podmienkach, prípadne Superdoložke ProFi 2014, tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie zistil, že z poistnej zmluvy vyplýva, že bytový dom, ktorý bol predmetom poistenia, bol poistený pre nasledovné poistné riziká: požiar, živel CELÝ, vodovodné, náraz DP, superdoložka pre poistenie bytových domov 2012. Pod poistné riziko „živel CELÝ“ spadalo aj poistné riziko víchrica. V poistnej zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné poistné podmienky živelného poistenia VPP PPZ 14 a tiež Superdoložka ProFi 2014. V článku II., bode 4. je upravené vymedzenie poistnej udalosti tak, že poistnou udalosťou je udalosť uvedená v bode 1. až 3. tohto článku VPP PPZ 14, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. V článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 je uvedené vymedzenie poistného rizika víchrica tak, že víchricou sa na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s a viac. Ak nie je táto rýchlosť pre miesto škody zistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. V zmysle bodu 9. Superdoložky ProFi 2014 bolo pre predmetný bytový dom, keďže bol poistený pre prípad poškodenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom víchrica, dojednané rozšírenie poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa rozumie prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť 60 km/hod., resp. 16,6 m/s a viac. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že dňa 10.8.2017 došlo ku škodovej udalosti na poistenej nehnuteľnosti vplyvom silného vetra. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle bodu 9. Superdoložky ProFi 2014 bol pre prípad poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor dojednaný maximálny limit poistného plnenia za jedno poistné obdobie 1.000,- EUR so spoluúčasťou 30,-EUR. Podľa oznámenia zo dňa 2.2.2018 právny predchodca žalobcu v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02EUR s tým, že výška škody bola vypočítaná na základe Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., v zmysle poistného krytia a rozsahu škody zdokumentovanej fotodokumentáciou vyhotovenou obhliadkou škody, pričom od celkového poistného plnenia bola odpočítaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť vo výške 100,-EUR. Z uvedeného je tak zrejmé, že takto poskytnutý rozsah poistného plnenia korešponduje s rozsahom poistenia dojednaným v poistnej zmluve pre prípad poistného rizika víchrica (článok II., bod. 2. poistnej zmluvy), keďže v prípade poistného rizika búrlivý vietor výrazne prekračuje dojednaný maximálny limit poistného plnenia a tiež aj dojednanú spoluúčasť. Tomuto záveru svedčí aj obsah samotného súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom, kde sa výslovne uvádza, že k poškodeniu strechy bytového domu došlo vplyvom víchrice. Na základe uvedeného tak mal súd za to, že poisťovateľ v danom prípade poskytol v zmysle poistnej zmluvy poistné plnenie z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom - víchricou. Zistenie, že išlo o víchricu preukazuje aj Meteorologický posudok č. 451/2018 zo dňa 3.7.2018, vypracovaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom, z ktorého vyplýva, že v období 9.-10.8.2017 v brázde nízkeho tlaku vzduchu sa nad Nemeckom, Rakúskom a Českom vlnil studený front. Pred ním prúdil do našej oblasti veľmi teplý tropický vzduch od juhu. V období 9.-10.08.2017 dosiahol v oblasti mesta Malacky vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 93 km/h (10.08.2017). V konaním tak bolo preukázané, že prúdenie vzduchu v čase poškodenia strechy bolo až 93 km/h, čo je podľa Beauforttovej stupnice silná víchrica, ktorá vyvracia stromy a spôsobuje väčšie škody na stavbách. V zmysle článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 sa víchricou na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s (t.j. 74,88 km/h) a viac, čo teda v danom prípade bolo splnené. Na základe uvedeného tak súd uzavrel, že škodová udalosť zo dňa 10.8.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy na poistenej nehnuteľnosti je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, čím považoval za splnenú jednu zo základných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka. 6. Ustanovenie § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Poistná udalosť však môže byť zapríčinená aj objektívnou udalosťou (napr. prírodnou udalosťou, povodňou, zemetrasením, zosuvom pôdy a pod.) a vtedy aplikácia § 813 ods. 1, neprichádza do úvahy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kedy súd ustálil, že poisťovateľ pristúpil k poistnému plneniu z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom - víchricou, podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka, keď víchrica je prírodná živelná udalosť, vo vzťahu ku ktorej nie je možné uvažovať o zavinení vzniku škody akoukoľvek treťou osobou. V tomto prípade teda
poistná udalosť zo dňa 10.8.2017 (poškodenie strechy poisteného bytového domu vplyvom víchrice) bola zapríčinená objektívnou udalosťou, na základe čoho súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa (nebola naplnená podmienka spôsobenia poistnej udalosti treťou osobou), a teda žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom domáhať sa nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie uviedol, že zo zistených skutočností vyplýva, že samotný právny predchodca žalobcu evidentne posúdil víchricu ako výlučnú príčinu vzniku škody, keďže pristúpil k poskytnutiu poistného plnenia v celom rozsahu v zmysle poistnej zmluvy, nakoľko v opačnom prípade súdu nebolo zrejmé, na základe čoho by poisťovateľ ustálil svoju povinnosť plniť. V prípade, že by k poškodeniu strechy bytového domu došlo z dôvodu, že strecha nebola zhotovená riadne, teda nie vplyvom víchrice, daná situácia by nespadala pod poistné krytie v zmysle poistnej zmluvy (predmetný bytový dom nebol poistený pre prípad jeho poškodenia v dôsledku konštrukčnej vady stavby), a preto by škodovú udalosť zo dňa 10.8.2017 nebolo možné vyhodnotiť ako poistnú udalosť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. V priebehu konania žalobca tvrdil viaceré príčiny vzniku škody, pričom zároveň žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v akom rozsahu bola vyčíslená škoda spôsobená víchricou ako objektívnou udalosťou, za ktorej vznik nemožno pričítať zavinenie žiadnej tretej osobe, a v akom rozsahu sa na vzniku vyčíslenej škody mali podieľať žalovaní. Uvedená skutočnosť pritom už sama o sebe predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby, bez potreby zaoberať sa splnením jednotlivých zákonných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa, vrátane otázky prípadnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaných, čo by bolo za danej situácie nadbytočné a v konečnom dôsledku tak aj nehospodárne. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka je totiž limitovaný nielen výškou plnenia, ktoré poistiteľ vyplatil poistenému, ale aj rozsahom výšky škody, ktorú je zodpovedný subjekt (žalovaný) povinný uhradiť. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní, že na neho prešiel nárok podľa § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, ktorý má za to, že záver súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie v spore považuje za nesprávny. Žalobca považuje za nesprávny a neudržateľný záver súdu v tom, že prírodná živelná udalosť, vo vzťahu ku ktorej nie je možné uvažovať o zavinení vzniku škody ako akoukoľvek treťou osobou. Sila vetra kvalifikovaná ako víchrica nezbavuje súd povinnosti ďalej skúmať, či nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovanými. Predložený súkromný znalecký posudok konštatoval viacnásobné pochybenie žalovaných pri stavbe strechy bytového domu. Podľa platnej technickej normy, podľa ktorej bytové domy na okraji zastavaného územia (ako je to v tomto prípade) majú byť schopné odolávať nárazom vetra o vyššej rýchlosti, ako je 93km/h. Ak by žalobca prijali záver súdu, že víchrica o rýchlosti vetra 93 km/h vylučuje zodpovednosť kohokoľvek za škodu, znamená to nadbytočnosť a neaplikovateľnosť ustanovení : - Eurokódu ako súboru európskych technických noriem pre projektovanie stavebných konštrukcií, poskytujúceho metodiku na zabezpečenie stability, použiteľnosti a trvanlivosti stavebných objektov. Používa sa ako referenčná norma pre stavebné predpisy v mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska. Eurokód a jeho národná príloha, STN EN 1991-1-4/NA, uvádzajú základnú referenčnú rýchlosť vetra 26 m/s, t. j. 93,6 km/h. Toto je rýchlosť vetra, ktorú by mala konštrukcia bytového domu vydržať podľa technických noriem. § 43d Stavebného zákona (stavby musia byť čo do mechanickej odolnosti a stability navrhnuté tak , aby zaťaženie, ktorému sú vystavené v priebehu používania, neviedlo okrem iných udalostí aj k zrúteniu celej stavby alebo jej časti), - § 47 písm. k) Stavebného zákona (stavby majú byť navrhnuté tak , aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami stavby a aby bola zabezpečená čo najväčšia ochrana stavby pred vetrom), - § 48 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon (nosná konštrukcia strechy musí spĺňať požiadavky mechanickej odolnosti a stability), - § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška 532/2002“) stavebné konštrukcie a stavebné prvky sa musia navrhnúť a zhotoviť tak, aby vyhovovali požadovanému účelu a odolali každému zaťaženiu a vplyvu, ktoré sa môžu bežne a predvídateľne vyskytovať pri uskutočňovaní a užívaní stavby, a škodlivému pôsobeniu prostredia, okrem iných vplyvov aj atmosférickému vplyvu.
8. Ak víchrica dosahovala rýchlosť vetra, ktorému má stavba zhotovená podľa platnej legislatívy odolať, nemôže byť správny záver súdu, že neprichádza do úvahy zodpovednosť za škodu. Súd má v takom prípade skúmať dôvody, pre ktoré stavba nespĺňala kvalitatívne parametre požadované legislatívou, čo viedlo k vzniku škody. Odmietnutie posudzovania predpokladov zodpovednosti za škodu z dôvodu, že vietor dosahoval silu, ktorá ho podľa medzinárodne uznávanej stupnice klasifikuje ako víchricu, považujeme za porušenie zákazu denegatio iustitiae, teda za nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci uskutočňovanie nám patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k nesprávnym skutkovým zisteniam poukázal na predložený súkromný znalecký posudok konštatujúci pochybenia žalovaných pri stavbe strechy bytového domu. V spore vyšlo tiež najavo, že stavba strechy bytového domu bola postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením a tento rozpor neodstránilo ani rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením. K týmto skutkovým okolnostiam súd neprihliadol z dôvodu, že ustálil víchricu ako jediný dôvod vzniku škody. 9. Žalovaní postupovali pri stavbe strechy bytového domu v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, technickými normami a aj v rozpore s individuálnymi správnymi aktmi. Nedodržanie týchto noriem žalovanými bolo dôvodom, pre ktorý strecha bytového domu neodolala pôsobeniu víchrice o sile, ktorej podľa daných noriem mala odolať. Nebyť porušenia noriem žalovanými, k vzniku škody by ani v prípade víchrice nedošlo (neboli preukázané škody na okolitých stavbách), pretože dané normy predpokladajú možnosť výskytu víchrice a ukladajú povinnosti pri výstavbe, ktorých dodržanie zabezpečí, že stavba odolá víchrici. Ak by žalovaní konali pri stavbe strechy bytového domu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, technickými normami, a s individuálnymi správnymi aktmi, nedošlo by pri víchrici o sile vetra 93 km/h k vzniku škody, k vzniku poistnej udalosti a ani k poistnému plneniu zo strany právneho predchodcu našej poisťovne. Rozsah zodpovednosti za vznik škody, ktorý pripisuje žalovaným, je v celom rozsahu vzniknutej škody. Žiadna časť škody, ktorá vznikla, nemôže byť bez ďalšieho pripísaná výlučne pôsobeniu prírodného javu (víchrice), pretože technická norma predpokladá odolnosť stavieb v takom rozsahu, že by mali odolávať aj vetru silnejšiemu ako bol preukázaný (93 km/h). Víchrica je poistným rizikom, ktoré však nevylučuje zodpovednosť za škodu u subjektu, ktorý konal protiprávne, následkom čoho bol vznik škody na poistenom majetku pri víchrici. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a v prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru o možnosti rozsudok zmeniť, navrhuje zaviazať žalovaných 1/ a 2/ na plnenie v rozsahu uplatnenom žalobou a priznať žalobcovi na základe zásady úspechu voči žalovanému 1/ a voči žalovanému 2/ právo na náhradu trov súdneho konania v rozsahu 100%. 10. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 30.7.2024 vyjadril žalovaný 1/, v ktorom uviedol, že súd správne konštatoval, že ustanovenie § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Poistná udalosť však môže byť zapríčinená aj objektívnou udalosťou (napr. prírodnou udalosťou, povodňou, zemetrasením, zosuvom pôdy a pod.) a vtedy aplikácia § 813 ods. 1, neprichádza do úvahy. Súd ustálil, že poisťovateľ pristúpil k poistnému plneniu z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom - víchricou, podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka, keď víchrica je prírodná živelná udalosť, vo vzťahu ku ktorej nie je možné uvažovať o zavinení vzniku škody akoukoľvek treťou osobou. Súd mal za to, že poisťovateľ v danom prípade poskytol v zmysle poistnej zmluvy poistné plnenie z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom - víchricou. V tomto prípade teda poistná udalosť zo dňa 10.8.2017 (poškodenie strechy poisteného bytového domu vplyvom víchrice) bola zapríčinená objektívnou udalosťou, na základe čoho súd správne dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa (nebola naplnená podmienka spôsobenia poistnej udalosti treťou osobou), a teda žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom domáhať sa nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by súd vychádzal zo žalobcom tvrdených skutočností, teda, že príčinou vzniku škody v danom prípade nebola víchrica, ale konštrukčná vada strechy, rovnako by musel dospieť k záveru o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Ako už súd opakovane uviedol, jednou zo základných podmienok tohto prechodu je predovšetkým to, že musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. V prípade, že by k poškodeniu strechy bytového domu došlo z dôvodu, že strecha nebola zhotovená riadne, teda nie vplyvom víchrice, daná situácia by nespadala pod poistné krytie v zmysle poistnej zmluvy (predmetný bytový dom nebol poistený pre prípad jeho poškodenia v dôsledku konštrukčnej vady stavby), a preto by škodovú udalosť zo dňa 10.8.2017
nebolo možné vyhodnotiť ako poistnú udalosť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. Žalovaný 1/ má za to, že rozhodnutie súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v sebe obsahuje aj rozhodnutie, že na žalobcu neprešlo právo na náhradu škody, ktorá vznikla poistenému. Poisťovateľ na zistenie výšky poistného plnenia a zistenia príčin vzniku škody dal vypracovať znalecký posudok č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o.. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že príčinou vzniku škody bolo pôsobenie vetra o sile víchrice. Na základe znaleckého posudku vyplatil poistenému poistné plnenie vo výške 61.384,02EUR. Uvedenú sumu uplatnil žalobca žalobou, ako regresný nárok od žalovaných, ktorých považuje za zodpovedné osoby za vznik škody, napriek tomu, že určil príčinu vzniku škody neodvrátiteľnú udalosť. Žalovaný 1/ postavil svoju procesnú obranu na tvrdení, ktoré dostatočne preukázal, že nenesie zodpovednosť za vznik škody z viacerých dôvodov. K poškodeniu strechy prišlo v dôsledku pôsobenia víchrice preukázanej Meteorologický posudkom č. 451/2018 zo dňa 3.7.2018. Poukazuje taktiež na argumentáciu v konaní týkajúcej sa výstavby strechy v rozpore so staveným povolením, ale taktiež v rozpore s jeho architektonickým návrhom, ktorý bol vyhotovený len na posúdenie nákladov investora, ak by sa rozhodol pre zmenu konštrukcie strechy. V čase realizácie zmeny konštrukcie strechy nebola v stavebnom konaní schválená a správoplatnená žiadna projektová dokumentácia. Tento architektonický návrh zahŕňal v sebe aj statický posudok, taktiež doporučený spôsob kotvenia krokiev k pomúrniciam, ktorý nebol subdodávateľom stavby dodržaný. Taktiež táto časť dokumentácie nebola poisteným odovzdaná znalcovi na posúdenie. Z toho dôvodu nie je na mieste sa domnievať, že v dôsledku zanedbania povinností žalovaným 1/ prišlo ku škodovej udalosti. Taktiež má žalovaný 1/ za to, že právo na uplatnenie náhrady škody voči jeho osobe, bolo v čase podania žaloby v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1, OZ premlčané. So záverom prvostupňového súdu sa žalovaný 1/ stotožňuje, nakoľko správne právne vec posúdil. Žalovaný 1/ navrhol odvolaciemu súdu, odvolanie žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 11. K odvolaniu žalobcu sa podaním zo dňa 9.8.22024 ( správne má byť 2024 ) vyjadril žalovaný 2/, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje v celom rozsahu s napadnutým rozsudkom a s dôvodmi, ktoré viedli súd k rozhodnutiu. Strany sporu sa zhodnú v tom, že nie každá škodová udalosť je poistnou udalosťou. Je teda nesporné, že žalobca ohlásenú škodovú udalosť vyhodnotil ako poistnú udalosť a plnil podľa vlastného vyčíslenia škody podľa predloženého znaleckého posudku. Ak žalobca konal unáhlene v hodnotení či sa skutočne jednalo o poistnú udalosť, je v konečnom dôsledku na jeho ťarchu. Následný regresný postup voči žalovaným 1/, 2/ preto nie je dôvodný. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 17.9.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p.. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalobca v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie, podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. 15. Odvolací súd poukazuje na ust. § 185 ods. 1, C.s.p., podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a na ust. § 191 ods. 1,2, C.s.p., podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil v zmysle bodu 9. Superdoložky ProFi 2014 bolo pre predmetný bytový dom, keďže bol poistený pre prípad poškodenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom víchrica, dojednané rozšírenie poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa rozumie prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť 60 km/hod., resp. 16,6 m/s a viac. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že dňa 10.8.2017 došlo ku škodovej udalosti na poistenej nehnuteľnosti vplyvom silného vetra. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle bodu 9. Superdoložky ProFi 2014 bol pre prípad poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor dojednaný maximálny limit poistného plnenia za jedno poistné obdobie 1.000,- EUR so spoluúčasťou 30,-EUR. Podľa oznámenia zo dňa 2.2.2018 právny predchodca žalobcu v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02EUR. Žalobcom poskytnutý rozsah poistného plnenia korešponduje s rozsahom poistenia dojednaným v poistnej zmluve pre prípad poistného rizika víchrica (článok II., bod. 2. poistnej zmluvy), keďže v prípade poistného rizika búrlivý vietor výrazne prekračuje dojednaný maximálny limit poistného plnenia a tiež aj dojednanú spoluúčasť. Tomuto záveru svedčí aj obsah samotného súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom, kde sa výslovne uvádza, že k poškodeniu strechy bytového domu došlo vplyvom víchrice. Zistenie, že išlo o víchricu preukazuje aj Meteorologický posudok č. 451/2018 zo dňa 3.7.2018, vypracovaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom, z ktorého vyplýva, že v období 9.-10.8.2017 v brázde nízkeho tlaku vzduchu sa nad Nemeckom, Rakúskom a Českom vlnil studený front. Pred ním prúdil do našej oblasti veľmi teplý tropický vzduch od juhu. V období 9.-10.8.2017 dosiahol v oblasti mesta Malacky vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 93 km/h (10.8.2017). 17. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie v tom, že poistná udalosť môže byť zapríčinená aj objektívnou udalosťou (napr. prírodnou udalosťou, povodňou, zemetrasením, zosuvom pôdy a pod.) a vtedy aplikácia § 813 ods. 1, neprichádza do úvahy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kedy súd ustálil, že poisťovateľ pristúpil k poistnému plneniu z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom - víchricou, podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 813 ods. 1, Občianskeho zákonníka, keď víchrica je prírodná živelná udalosť, vo vzťahu ku ktorej nie je možné uvažovať o zavinení vzniku škody akoukoľvek treťou osobou. V tomto prípade teda poistná udalosť zo dňa 10.8.2017 (poškodenie strechy poisteného bytového domu vplyvom víchrice) bola zapríčinená objektívnou udalosťou, na základe čoho súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa (nebola naplnená podmienka spôsobenia poistnej udalosti treťou osobou), a teda žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom domáhať sa nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka. 18. Podľa názoru odvolacieho súdu je zrejmé, že žalobca v súlade s predmetnou poistnou zmluvou posúdil vzniknutú škodu ako poistnú udalosť a v súlade s preukázanou škodou aj poškodenému plnil. Na žalobcu, ktorý posúdil poistnú udalosť výlučne ako poškodenie poistenej veci poistným nebezpečenstvom - víchrica, ktorá je prírodná živelná udalosť, vo vzťahu ku ktorej nie je možné uvažovať o zavinení vzniku škody akoukoľvek treťou osobou a teda nemohlo prejsť právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa (nebola naplnená podmienka spôsobenia poistnej udalosti treťou osobou). Odvolací súd stotožňuje s vecne správnym odôvodnením napadnutého rozsudku a v ostatnom naň odkazuje. 19. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd priznal úspešnému žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 22. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).