Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 10Cb/57/2019 1619201892 17. 05. 2024 Mgr. Denisa Drúžková ECLI:SK:OSMA:2024:1619201892.23
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Malacky sudkyňou Mgr. Denisou Drúžkovou v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., Spálená 75/16, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 54 228 573, zastúpený: AK Balara, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovaným: 1/ A. B. C., B. XXXX/XXX, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, zastúpený: E. F. G., H., I. XXX, XXX XX C., 2/ EHR INVEST spol. s r.o., Duklianskych hrdinov 380/1, 901 01 Malacky, IČO: 47 544 341, zastúpený: E. D. B., H., J. XXXX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie 61.384,02 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Súd p r i z n á v a žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. III. Súd p r i z n á v a žalovanému 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332) sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 16.08.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu vo výške 61.384,02 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby na súd až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. 1.1. Svoju žalobu odôvodnil žalobca na tom skutkovom a právnom základe, že uzatvoril dňa 30.03.2016 s poisteným Služby a Správa s.r.o. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ProFi poistenie majetku a zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia 01.04.2016 na neurčito. Predmetom poistenia bolo poistenie stavieb a to konkrétne stavby – bytového domu nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XXX, K. D. XXXX/XXX, D.. Rozsah poistenia zahŕňal poistné riziká požiar, poistenie proti živlom v celom rozsahu, vodovodné škody a náraz DP. Jednotlivé riziká boli špecifikované vo všeobecných poistných podmienkach živelného poistenia VPP PPZ 14, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy. Poistený žalobcovi nahlásil poistnú udalosť evidovanú pod č. XXXXXXXXXX, ku ktorej došlo dňa 10.08.2017 v noci, kedy víchrica odtrhla z predmetného bytového domu strechu, ktorá ostala visieť z vrchu až po zem. Z poškodeného bytového domu boli evakuovaní obyvatelia. Ohliadka miesta škody bola vykonaná zo strany žalobcu dňa 14.08.2017. Podľa zistení technika na mieste škody strecha bola konštruovaná tak, že fólie Fatrafol, textília boli uložené a uchytené na hranoly cca 30 x 20 cm, ktoré však boli voľne položené na ukotvených vymedzovacích hranoloch. Vietor podľa vyjadrenia technika podfúkol strechu, ktorá nebola pevne ukotvená o stavbu. Z dôvodu nedostatočného ukotvenia strechy odporučil vyhotovenie znaleckého posudku. Žalobca na základe zisteného stavu požiadal znaleckú
organizáciu EXPERTA, s.r.o. o vypracovanie znaleckého posudku s tým, že úlohou znalca bolo určenie rozsahu poškodenia a výpočet nákladov na opravu poistenej nehnuteľnosti a uvedenie iných zistení, ku ktorým dospeje znalec pri vypracovaní znaleckého posudku (posúdenie projektovej dokumentácie, stanovenie príčiny vzniku škody). Znalecká organizácia EXPERTA, s.r.o. vyhotovila dňa 24.01.2018 znalecký posudok č. 5/2018, ktorým stanovila výšku nákladov na opravu strechy v sume 52.139,12 eur s DPH a cenu provizórneho zastrešenia na sumu 9.344,89 eur, teda celkové náklady na opravu boli vyčíslené vo výške 61.484,02 eur. Žalobca poistenému poistné plnenie predstavujúce náhradu nákladov na opravu vyplatil dňa 07.02.2018 vo výške 61.384,02 eur (z výšky škody bola odrátaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť 100,- eur). Znalcovi bola pri spracovaní posudku predložená dokumentácia, ktorá bola žalobcovi poskytnutá zo strany poisteného, a to projektová dokumentácia vypracovaná žalovaným 1/ s dátumom 05/2012 a následne dokumentácia ZMENA STRECHY s dátumom 06/2014, podľa ktorej bola zo strany žalovaného 2/ realizovaná výstavba poškodenej strechy. Znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, že k strhnutiu strešného plášťa vrátane krovu došlo v miestach, kde bolo nedostatočné prikotvenie strechy k stropu nad najvyšším podlažím. Ďalej znalec dospel k záveru, že v projektovej dokumentácii časť statika chýba posúdenie strechy podľa STN EN 1991-1-1 Zaťaženie konštrukcií, časť 1-4, zaťaženie vetrom a následne z toho chýba, aké bolo spojenie nosnej konštrukcie strechy k stropu a spojenie nosných prvkov krovu navzájom (okrem spojenia pomúrnice so stropom), Vzhľadom na zaťaženie konkrétnej strechy vetrom bolo pripojenie krovu k stropu nad najvyšším podlažím nedostatočné a to po ploche strechy medzi pomúrnicami. Tiež opatrenie „použiť tesárske klincové spoje“ pre spájanie iných konštrukčných prvkov krovu je nedostatočné, bolo potrebné presne špecifikovať klincové spoje. Žalovaný 2/ ako zhotoviteľ strechy vyhotovil strechu, ktorá nebola schopná odolávať zaťaženiu vyvolanému vonkajšími vplyvmi (vetrom) a toto zaťaženie prenášať do základov stavby. Došlo teda k určeniu príčiny vzniku poistnej udalosti ako aj určeniu zodpovedných subjektov. Žalobca poskytol poistné plnenie poistenému a v súlade s ustanovením § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe záverov znalca vyzval žalovaného 1/ ako projektanta strechy a žalovaného 2/ ako zhotoviteľa na náhradu vyplateného poistného plnenia. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k výzve z 05.05.2019 odmietol svoju zodpovednosť a oznámil žalobcovi svojho poisťovateľa Komunálnu poisťovňu, a.s., u ktorého má uzavreté poistenie profesnej zodpovednosti na výkon činnosti autorizovaného architekta. Poisťovateľ Komunálna poisťovňa, a.s. vo vyjadrení z 13.07.2018 potvrdil platné poistenie zodpovednosti architekta žalovaného 1/ a uhradenie nároku odmietol, nakoľko ho nepovažoval za preukázaný. Poukázal na okolnosť, že v oblasti vzniku škody dňa 10.08.2017 dosahoval vietor maximálnu rýchlosť 93 km/h, teda k strhnutiu strechy došlo v dôsledku víchrice. Ďalej sa odvolal na to, že silnú víchricu je nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, za ktorej príčinu nenesie zodpovednosť žiadna osoba. Ďalej uviedol, že v prípade víchrice sa nedajú použiť statické výpočty, nakoľko sa jedná o živelnú udalosť a nie bežnú záťaž vetra. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení z 22.05.2019 odmietol svoju zodpovednosť a jeho vyjadrenie bolo identické ako vyjadrenie poisťovateľa žalovaného 1/. Žalobca považoval zhodné tvrdenia žalovaného 1/ a žalovaného 2/ za nepravdivé a ničím nepodložené. Žalobca mal za to, že za vady a nedostatky projektovej dokumentácie je primárne zodpovedný projektant – žalovaný 1/. Povaha jeho zodpovednosti je jednak všeobecná zodpovednosť a jednak vyplýva z noriem verejného práva, a to § 46 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov. Zároveň v tomto prípade bola zhotoviteľovi – žalovanému 2/ k realizácii diela predložená projektová dokumentácia s nedostatkami, pričom žalobca mal za to, že u zhotoviteľa sa predpokladá určitá úroveň odbornosti a profesionality, na ktorej základe by mal byť schopný upozorniť na nedostatky projektovej dokumentácie, aj keď tento projekt nevytvoril. Ak na nevhodnosť projektovej dokumentácie neupozornil, žalobca mal za to, že nastupuje jeho zodpovednosť. V danom prípade išlo o nedostatok projektu, ktorý zhotoviteľ mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti, nakoľko bolo jeho povinnosťou posúdiť správnosť projektovej dokumentácie. Žalobca na základe predloženého posudku a vyjadrenia osloveného znalca mal za to, že v prípade, ak by riešenie poškodenej strechy bolo správne, strecha by bola schopná odolať zaťaženiu vetrom, aké bolo v deň poistnej udalosti. Uplatnený nárok bol zo strany žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/ prioritne spochybnený s odvolávkou na víchricu, pri ktorej sa podľa ich názoru už nedajú uplatniť statické výpočty, nakoľko sa jedná o živelnú udalosť. Vietor v čase poistnej udalosti dosahoval rýchlosť 93 km/ hod. Žalovaný 1/ ako ani žalovaný 2/ však nepredložili žiadny prepočet resp. odborné vyjadrenie, ktoré by potvrdzovalo ich tvrdenia. Pre danú oblasť v zmysle platnej normy STN EN 1991-1-4 je predpokladaná
základná rýchlosť vetra na úrovni 26 m/s, čo predstavuje 93,6 km/h, nakoľko ide o bytový dom na okraji zastavaného územia, kde sa zaťaženie vyvolané základnou rýchlosťou zvyšuje. Teda vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že pri správnom návrhu a správnom zhotovení diela by strecha odolávala danému zaťaženiu. Tieto závery podľa žalobcu potvrdzujú aj zverejnené ponuky projektových kancelárií, ktoré deklarujú už pri štandardnom dome odolnosť zaťaženia vetrom na priemernú rýchlosť vetra na našom území 95 km/h. Žalobca zároveň doložil Klimatologické zhodnotenie roka 2017, ktoré vydal Slovenský hydrometeorologický ústav, pričom v uvedenom dokumente deň 10.08.2017, kedy nastala poistná udalosť, je uvedený ako deň, kedy sa silný vietor vyskytoval izolovane pri búrkach, pričom nebol zhodnotený ako extrémny resp. živelný. Žalobca mal za to, že žalovaný 1/ zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka ako osoba, ktorá spôsobila škodu porušením povinnosti vypracovať projektovú dokumentáciu riadne a v súlade s platnými normami, pričom porušenie tejto povinnosti je v príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou. Žalovaný 1/ týmto konaním priamo spôsobil vznik škody. Voči žalovanému 2/ žalobca odvodzoval svoj nárok od ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaní svojím konaním spoločne a nerozdielne spôsobili vznik škody, a teda žalobca mal za to, že ich zodpovednosť je spoločná a nerozdielna. Žalobca si okrem nároku na náhradu poistného plnenia uplatnil aj nárok na zákonný úrok z omeškania odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia. 2. Okresný súd Malacky vydal dňa 04.12.2019 platobný rozkaz č.k. 10Cb/57/2019-130, v ktorom uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu vo výške 61.384,02 eur s príslušenstvom alebo podať v tej istej lehote odpor. 3. Žalovaný 2/ podaním doručeným súdu dňa 21.01.2020 proti vydanému platobnému rozkazu podal odpor s vecným odôvodnením. V odpore namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keď žalobca neuviedol, z akého právneho predpisu vyplýva povinnosť investora a zhotoviteľa stavby posudzovať správnosť projektovej dokumentácie. Žalovaný 2/ uviedol, že medzi stranami je nesporné, že projekt vyhotovil žalovaný 1/. V tejto súvislosti poukázal na preberací protokol k obytnému komplexu STAVA zo dňa 03.08.2012 uzatvorený medzi žalovaným 1/ a pôvodným stavebníkom – predávajúcim a novým stavebníkom – preberajúcim – žalovaným 2/ a súhlas s vykonanými zmenami na obytnom komplexe STAVA vydaný medzi EHR STAV a spracovateľom projektu žalovaným 1/. EHR STAV, spol. s.r.o. vykonával práce pre žalovaného 2/ na základe zmluvy o dielo. Ďalej žalovaný 2/ považoval za nesporné, že stavebný dozor pre zhotoviteľa vykonával žalovaný 1/, a to na základe objednávky zo dňa 03.09.2013, čo preukazuje faktúra č. XXXXXXX, na základe ktorej žalovaný 2/ zaplatil žalovanému 1/ sumu 8.400,eur a na základe faktúry č. XXXXXXX sumu 8.400,- eur, to všetko za činnosť stavebného dozora. Svoju spôsobilosť vykonávať činnosť stavebného dozora preukázal žalovaný 1/ jednak písomnou prezentáciou svojej činnosti a jednak predložením preukazu o odbornej spôsobilosti aj v činnosti „výkon činnosti stavebného dozora“. Z uvedeného tak podľa žalovaného 2/ vyplýva, že zhotovil predmetnú strechu v súlade s projektom, vyhotoveným odborne spôsobilou osobou, a postup stavebných prác bol kontrolovaný stavebným dozorom ako odborne spôsobilou osobou. Zároveň žalovaný 2/ poukázal na to, že v deň vzniku škodovej udalosti nastala mimoriadna poveternostná situácia a z predloženého znaleckého posudku nie je zrejmé, či aj za týchto poveternostných podmienok sa dalo vzniku škody predchádzať pri akejkoľvek odbornej starostlivosti. Jednalo sa o víchricu v sile vetra 93 km/h, čo je nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, čo konštatuje aj Komunálna poisťovňa, a.s. Z opatrnosti žalovaný 2/ predložil zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení majetku a zodpovednosti za škodu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným 2/, predmetom ktorej je poistenie všeobecnej zodpovednosti. Žalovaný 2/ v závere odporu poukázal na ustanovenie § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že uplatneniu objektívnej zodpovednosti žalovaného 2/ musí predchádzať porušenie povinnosti, pričom žalovaný 2/ neporušil ani zákonnú ani zmluvnú povinnosť. Z uvedených dôvodov tak voči žalovanému 2/ nemožno uplatňovať zodpovednosť za škodu, a preto navrhol, aby súd po nariadení pojednávania a vykonanom dokazovaní žalobu zamietol a priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Žalovaný 1/ podaním doručeným súdu dňa 29.01.2020 proti vydanému platobnému rozkazu rovnako podal odpor s vecným odôvodnením, v ktorom priame spôsobenie vzniku škody porušením povinností pri vypracovaní projektovej dokumentácie odmietol. Žalovaný 1/ poukázal na to, že pôvodná projektová dokumentácia overená v stavebnom konaní bola konštrukcia strechy monolitická, bez dodatočnej konštrukcie dreveného krovu. Návrh pôvodnej monolitickej nosnej konštrukcie strechy zo stavebného
povolenia bol následne rozpracovaný do stupňa projektu pre realizáciu stavby v potrebnom rozsahu aj v časti Statika (objednal si ho priamo investor u projektanta statiky). Počas realizácie stavby bola vznesená požiadavka investora na zmenu konštrukcie strechy – požiadavka navrhnúť na daný objekt konštrukciu plytkého dreveného krovu, ktorý by tvarovo zachoval presahy strechy z pôvodne schváleného projektu. Návrh zmeny konštrukcie strechy bol žalovaným 1/ spracovaný v období 06/2014 v stupni „Zmena stavby pred dokončením“ v rozsahu projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu. V časti architektúra bol navrhnutý tvar a pôdorysné rozmiestnenie jednotlivých nosných prvkov krovu. Boli to 3 výkresy: 11b-Pôdorys strechy, 14b-Pôdorys krovu a 13b-Rezy krovu (všetky sú aj v znaleckom posudku žalobcu). Tento návrh dal žalovaný 1/ posúdiť projektantovi statiky, ktorý spracoval „Statický posudok“ pre Bytový komplex STAVA „B“ – zmena strechy, v ktorom posúdil konštrukciu navrhnutého krovu, stanovil dimenzie jednotlivých drevených prvkov. Na základe tohto bol spracovaný výkaz reziva krovu. Vo výkresovej časti bola vyznačená poloha závitových tyčí priemeru 16 mm na kotvenie pomúrnic. Kotviace prvky reziva krovu neboli v tejto fáze projektových prác konkrétne riešené ani predpísané (kotviace prvky aj statický posudok je v znaleckom posudku žalobcu). Podľa názoru žalovaného 1/ bol tento stupeň projektovej dokumentácie (zmeny stavby pred dokončením v rozsahu pre stavebné povolenie) vypracovaný riadne v súlade s platnými normami a neprišlo k porušeniu povinnosti pri jeho vypracovaní ako tvrdí žalobca. Požiadavka, aby žalovaný 1/ spracoval ďalší stupeň projektovej dokumentácie, kde bude podrobne riešené kotvenie a detaily s tým spojené, nebola na neho investorom ani dodávateľom stavby vznesená. Žalovaný 1/ nemá vedomosť, či návrh kotvenia (ak chýbal realizátorovi stavby) bol riešený v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie – realizačnom projekte niekým iným alebo v dodávateľskej dokumentácii dodávateľa stavby. Nevie, podľa čoho realizátor stavby zvolil konkrétne kotvenia krovu do nosných prvkov stavby a podľa čoho postupoval pri realizácii kotvenia. Preto žalovaný 1/ nevidel svoju mieru zavinenia pri realizácii konkrétneho stupňa projektových prác, čo by preukázateľne spôsobilo škodu. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že v noci 10.08.2017 sa prehnala Záhorím, Bratislavou a časťou Západného Slovenska víchrica o rýchlosti od 90 do 104 km/h; tieto údaje si vyhľadal vo verejne dostupných zdrojoch. Akým najsilnejším nárazom vetra bol zasiahnutý objekt v Malackách nie sú presné poznatky, ale dá sa podľa žalovaného 1/ predpokladať, že sa to hýbalo v intervale výsledkov od D. E., cez L., po Bratislavu, nameraných na staniciach SHMÚ. Podľa posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý vo veci obdržala KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. VIG, dosiahol dňa 10.08.2017 v oblasti vzniku škody vietor maximálnu rýchlosť až 93 km/h, čo sa klasifikuje ako silná víchrica. V samotnom znaleckom posudku, ktorý bol žalobcom predložený, sa taktiež konštatuje, že k strhnutiu časti strechy došlo v dôsledku víchrice. Čo sa týka posudzovania zodpovednosti za vznik škody, typickou okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť je neodvrátiteľná alebo nepredvídateľná udalosť, za ktorej príčinu, priebeh a následky nemôže niesť zodpovednosť žiadna osoba. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR sa za neodvrátiteľnú udalosť považujú udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo byť zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená. Víchricu, resp. silnú víchricu je tak v zmysle uvedeného nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť, za ktorej príčinu, priebeh a následky nenesie zodpovednosť žiadna osoba. V prípade víchrice (a o to viac silnej víchrice) sa jedná o živelnú udalosť a nie bežnú záťaž vetra. Vo vzťahu k odporu žalovaného 2/ upresnil, že on vyhotovil projekt pre stavebné povolenie pre stavbu „Bytový komplex STAVA“ a nie „Obytný komplex STAVA“, ako je mylne uvedené. Spomínaný a priložený preberací protokol bol uzatvorený dňa 03.08.2012 medzi ním a firmou EHR STAV spol. s.r.o. a nie medzi ním a žalovaným 2/, ako je mylne uvedené. Súhlas s vykonanými zmenami bol podpísaný v roku 2013 po vydaní stavebného povolenia na stavbu pre potreby budúcich zmien, ktoré budú vykonané počas realizácie oproti projektu pre stavebné povolenie. Na tieto zmeny vykonané v budúcnosti žalovaný 1/ ako projektant projektu pre stavebné povolenie nemohol mať vplyv a zodpovednosť v prípade, že nebol spracovateľ zmien. Tieto prípadné zmeny mali byť realizované tak či tak odborným vedením uskutočnenia stavby zodpovedným realizátorom stavby. Žalovaný 1/ vykonával v roku 2012 inžiniersku činnosť spojenú s vydaním stavebného povolenia pre firmu EHR STAV spol. s.r.o. a nie pre žalovaného 2/, ako je mylne uvedené. Na základe objednávky zo dňa 03.09.2013 žalovaný 1/ vykonával na stavbe činnosť dozora investora. Tento dozor bol v tomto prípade nazvaný podľa inštrukcií a podmienok banky poskytujúcej úver „stavebným dozorom“. To ale odporuje definícii stavebného dozoru podľa stavebného zákona. Takúto činnosť v iných prípadoch žalovaný 1/ vykonáva ako technický dozor investora. Podľa stavebného zákona nesmú byť na stavbe dvaja s „pečiatkou“ a rovnakou zodpovednosťou. Stavbyvedúci a stavebný dozor nemôžu pôsobiť súčasne na konkrétnej stavbe. Na stavbe mal zhotoviteľ zodpovedného stavbyvedúceho, a preto zo zákona tam nesmel byť stavebný dozor definovaný podľa stavebného zákona, ale len technický dozor investora. Žalovaný 1/ poukázal na to, že takéto definovanie kontrolnej činnosti je časté. Nesprávny názov činnosti (a tým
aj definovanie povinností vyplývajúcich zo zákona) je nielen pri vykonávaní kontrolnej činnosti pre banky, ale aj napríklad pre Štátny fond rozvoja bývania a ďalšie inštitúcie a orgány štátnej a verejnej správy. Stavba „Bytový komplex STAVA“ nie je jednoduchá stavba a bola uskutočňovaná zhotoviteľom (stavebná firma), kde odborné vedenie uskutočňovania stavby zabezpečuje zodpovedný stavbyvedúci, za ktorého rozhodnutia a postupy pri riadení stavby nemôže niesť dozor vykonávajúci kontrolnú činnosť zodpovednosť, ako je mylne uvedené v odpore žalovaného 2/. Vzhľadom k vyššie popísaným skutkovým okolnostiam žalovaný 1/ navrhol, aby súd vydaný platobný rozkaz zrušil a po prerokovaní veci žalobu žalobcu vo vzťahu k nemu v celom rozsahu zamietol a priznal mu plnú náhradu trov konania. 5. Pretože žalovaní 1/ a 2/ podali proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením, súd tento v súlade s ust. § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku uznesením č.k. 10Cb/57/2019-180 zo dňa 04.05.2020 zrušil. 6. Žalobca sa k odporom podaným žalovanými 1/ a 2/ vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.06.2020. Vo vzťahu k odporu žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ je autorizovaný architekt zapísaný v zozname autorizovaných architektov podľa § 3 ods. 1 zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Následne citoval príslušné ustanovenia tohto zákona, stavebného zákona ako aj vyhlášok Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. a č. 532/2002 Z. z., na základe čoho uzavrel, že aj bez ustálenia toho, či vykonával žalovaný 1/ stavebný dozor alebo nie, je zrejmé viacnásobné pochybenie žalovaného 1/ ako projektanta, ktoré bolo preukázané závermi predloženého znaleckého posudku. Podľa žalobcu neobstojí tvrdenie žalovaného 1/, že posudok v oblasti statiky si žalovaný 2/ objednával sám, keďže podľa platnej legislatívy bolo obstaranie tohto posudku zákonnou povinnosťou žalovaného 1/ podľa § 46 ods. 1 Stavebného zákona. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovaného 1/, že žalovaný 2/ u neho neskôr neobjednával podrobnejšie spracovanie projektovej dokumentácie, pretože je zrejmé, že projektová dokumentácia vypracovaná žalovaným 1/ nespĺňala požiadavky platnej legislatívy ani v tých fázach projektovania, v ktorých vykonával žalovaný 1/ projektovú činnosť pre žalovaného 2/, keď žalovaný 1/ nepreukázal, že by žalovaný 2/ neskôr u tretej osoby objednával zmeny v projektovej dokumentácii, ktoré by spôsobili rozpor projektovej dokumentácie s platnou legislatívou. K odporu žalovaného 2/ žalobca uviedol výpočet zákonných povinností porušených žalovaným 2/ ako stavebníkom bytového domu, z ktorých vyplýva, že žalovaný 2/ ako stavebník bytového domu nie je oprávnený zhotoviť stavbu na základe projektovej dokumentácie bez ohľadu na jej správnosť a nemôže sa zbaviť zodpovednosti za škodu tvrdením, že stavbu zhotovil na základe chybnej projektovej dokumentácie. Bez právneho významu je taktiež podľa žalobcu argumentácia žalovaného 2/, že práce na stavbe bytového domu vykonávala spoločnosť EHR STAV, spol. s r. o. ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo so žalovaným 2/ ako objednávateľom, keď podľa § 538 Obchodného zákonníka môže zhotoviteľ diela poveriť jeho vykonaním inú osobu, pričom pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám. K odporom oboch žalovaných, v ktorých sa zhodne vyskytuje námietka existencie okolností vylučujúcich zodpovednosť, žalobca uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že k spôsobeniu škody došlo vplyvom silného vetra, rozporuje však tvrdenia žalovaných, že sa jednalo o víchricu o konkrétnej sile vetra, ktorú uvádzajú, ktorú nebolo možné predvídať alebo odvrátiť, ako uvádzajú žalovaní bez predloženia dôkazov na podporu svojich tvrdení. Bytový dom je súčasťou Obytného komplexu STAVA, ktorý pozostáva z viacerých blokov, usporiadaných v pôdoryse do tvaru U, so sedlovou strechou s dreveným krovom s sklonom 3 stupne. Vetrom bola poškodená strecha bloku B. Z dôvodu odstránenia konštrukčných prvkov poškodeného bloku B žalovaným 2/ boli spoločnosťou EXPERTA, s. r. o. posudzované konštrukčné prvky strechy bloku C, ktoré boli podľa vyjadrenia poškodeného vyhotovené rovnakým spôsobom, ako konštrukčné prvky strechy bloku B daného obytného komplexu. V prípade, ak by bolo pôsobenie vetra neodvrátiteľnou udalosťou, došlo by podľa žalobcu k poškodeniu celej strechy Obytného komplexu STAVA, teda k poškodeniu strechy na všetkých jeho blokoch. Taktiež by došlo k poškodeniu striech na okolitých stavbách. Nič také nebolo preukázané a ak nedošlo ku škodám na iných nehnuteľnostiach v okolí, očividne sa podarilo vlastníkom daných nehnuteľností odvrátiť následky pôsobenia vetra a pôsobenie vetra nemožno hodnotiť ako neodvrátiteľnú udalosť. Ďalej žalobca poukázal na to, že obaja žalovaní argumentujú právnou úpravou okolností vylučujúcich zodpovednosť podľa § 374 Obchodného zákonníka ako okolnosťou zbavujúcou žalovaných zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu však nie je žiadny dôvod aplikovať v tomto spore o náhradu škody predpisy obchodného práva, pretože na žalobcu prešli zo zákona práva poškodeného na náhradu škody podľa predpisov občianskeho práva. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka preukázal závermi znaleckého
posudku spoločnosti EXPERTA, s. r. o. č. 05/2018. Na podporu dôvodnosti nároku, ktorý si uplatňuje voči žalovanému 1/, navrhol zároveň pribrať do konania súdneho znalca z odboru Stavebníctvo a odvetvia Statika stavieb (alebo Projektovanie v stavebníctve), ktorý by vypracoval znalecký posudok, v ktorom by uviedol závery prieskumu projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným 1/, jej súladu s právnymi predpismi a technickým normami upravujúcimi požiadavky na projektovú dokumentáciu z hľadiska statického posúdenia projektovanej stavby. Zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu podľa § 420a Občianskeho zákonníka považoval za preukázanú nespornými skutočnosťami, že žalovaný 2/ bol stavebníkom stavby bytového domu, ktorého strecha bola poškodená, a že došlo k poškodeniu strechy. Vzhľadom na uvedené žalobca zotrval v celom rozsahu na ním uplatnenom nároku vo vzťahu k obom žalovaným. 7. Žalovaný 1/ sa vyjadril k obsahu podania žalobcu podaním doručeným súdu dňa 11.08.2020 tak, že priame spôsobenie vzniku škody porušením povinnosti pri vypracovaní projektovej dokumentácie opätovne odmietol. V tejto súvislosti uviedol, že pôvodná projektová dokumentácia k stavebnému povoleniu bola overená v stavebnom konaní a bolo vydané stavebné povolenie pod OÚRŽP-792/2013/ Re dňa 02.04.2013 a právoplatné dňa 09.05.2013 na „M. L. C. B. D.“. Projektová dokumentácia bola skontrolovaná aj Technickou inšpekciou. V tejto schválenej dokumentácii k stavebnému povoleniu bola konštrukcia strechy monolitická, bez dodatočnej konštrukcie dreveného krovu. Tento stav platil až do 10.07.2015, kedy bolo stavebným úradom vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením pod č.j. ÚVaŽP/1704/15/BS. Až v dokumentácii k tejto zmene pred dokončením sa objavujú výkresy, kde je zaznamenaná zmena konštrukcie strechy a návrh krovu. Dodávateľ stavby realizoval stavbu zmeny strechy na bytovom dome niekedy koncom leta 2014. Keďže prišlo k zmene tvaru a stavebnej koncepcie strechy a k zásahu do nosných konštrukcií (do statiky stavby), pred realizáciou týchto zmien mal byť vypracovaný projekt stavby – zmena stavby pred dokončením, tento následne schválený v stavebnom konaní zmeny stavby pred dokončením. Až po správoplatnení tejto zmeny mal dodávateľ a zo zákona zodpovedný stavbyvedúci realizovať danú konštrukciu. Jednou z povinností stavbyvedúceho je aj realizácia stavby len v súlade s overenou dokumentáciou v stavebnom konaní. Žalovaným 1/ vypracovaná dokumentácia predstavovala návrh zmeny konštrukcie strechy, ktorý bol spracovaný v období 06/2014 a išlo o návrh, na základe ktorého sa urobil výkaz výmer a investor a dodávateľ v jednom sa rozhodoval o takejto realizácii. K zadaniu na vypracovanie tohto návrhu nie je zo strany investora písomná objednávka. Žalovaný 1/ si nepamätá, či svoju požiadavku na vypracovanie takéhoto návrhu zadal investor v telefonickom rozhovore alebo pri osobnom stretnutí. V návrhu bol navrhnutý nový tvar strechy, rozmiestnenie jednotlivých nosných prvkov krovu s navrhnutými prierezmi jednotlivých prvkov krovu, zakreslené základné kotvenie prvkov. Tento návrh dal žalovaný 1/ posúdiť projektantovi statiky, ktorý spracoval statický posudok. Na základe tohto bol spracovaný výkaz reziva krovu. Kotviace prvky reziva krovu neboli v tomto návrhu v textovej časti konkrétne vymenované ani vykázané, lebo sa jednalo len o návrh, na základe ktorého investor a dodávateľ rozhodovali o zmene konštrukcie krovu. Na stavbu bol návrh v papierovej forme doručený a odovzdaný majstrovi, pánovi C. (žalovaný 1/ nemá potvrdené prevzatie). Návrh riešenia obsahoval tri výkresy, pričom od investora ani zo stavby neprišli následne požiadavky na akékoľvek dopracovanie projektovej dokumentácie. Na stavbe zrealizovali konštrukciu strechy aj s nosným plytkým krovom, pričom ako sa neskôr ukázalo po havárii spôsobenej vetrom, že kotvenie krokiev nebolo prevedené podľa návrhu, ktorý bol žalovaným 1/ dodaný investorovi a dodávateľovi v jednom. Namiesto kotvenia krokiev k pomúrnici oceľovou pásovinou, ktorá je v detaile rezu krovu v návrhu aj v statickom posudku, prišlo k zmene pri realizácii a použitiu klincovaných spojov. Druhou podstatnou zmenou, ktorá mala vplyv na odolnosť konštrukcie pred účinkami vetra, bola zmena v materiáli okapotovania presahu strechy. V návrhu dodanom žalovaným 1/ na stavbu je detail, ktorý používajú a je osvedčený rokmi. Presahujúce krokvy mimo objekt sú vo vodorovnom a zvislom smere okapotované OSB doskou, na nej je kotvený extrudovaný polystyrén s povrchovou úpravou z lepiacej stierky so sklovláknitou armovacou sieťkou a konečnou fasádnou omietkou. Takáto osvedčená bežne používaná konštrukcia by zabránila vniknutiu vetra pod konštrukciu strešného plášťa. Tento typ konštrukcie bol nakoniec použitý pri oprave poškodenej aj nepoškodenej časti strechy, keď nahradil pôvodne zvolené plastové podbitie. Nekonzultovaným rozhodnutím prišlo pri realizácii k nahradeniu z návrhu popísanej osvedčenej konštrukcie plastovým podbitím podhľadu ľahkými plastovými lamelami, ktoré nemohli odolávať náporu vetra a našli sa odfúknuté vo vzdialenosti aj 150 m od objektu. V tejto súvislosti žalovaný 1/ navrhol ako dôkaz vykonať výsluch stavbyvedúceho, ktorý viedol uskutočňovanie stavby v období od júna 2014, kedy sa realizovala zmena konštrukcie strechy, za účelom zistenia, čo viedlo k zmene kotvenia krokiev krovu a zmene v konštrukcii podbitia. Žalovaný 1/ ďalej vo svojom vyjadrení opätovne zdôraznil, že realizáciu tejto stavby, keďže sa nejedná o jednoduchú stavbu, mohla
realizovať len stavebná firma, ktorá spĺňa podmienky podľa stavebného zákona. Žalovaný 1/ tiež zopakoval, že podľa jeho názoru bola dokumentácia návrhu, ktorý bol dodaný na stavbu – Návrh riešenia zmeny strechy vypracovaný riadne v súlade s platnými normami a neprišlo k porušeniu povinnosti pri jeho vypracovaní, ako tvrdí žalobca. Ak by neprišlo pri realizácii konštrukcie strechy k vyššie popísaným zmenám voči návrhu dodaného na stavbu, strecha by bola podľa žalovaného 1/ nepoškodená a k žiadnej škodovej udalosti by neprišlo. O správnosti návrhu podľa neho svedčí aj to, že pri oprave poškodenej strechy boli krokvy kotvené šróbmi (čo adekvátne nahrádza oceľovú pásovinu z pôvodného návrhu) a ľahké plastové podbitie bolo nahradené detailom konštrukcie podbitia z pôvodného návrhu. Zároveň žalovaný 1/ vo vyjadrení zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu vo vzťahu k víchrici ako neodvrátiteľnej udalosti a okolnosti vylučujúcej zodpovednosť za škodu. 7.1. Na základe nových zistení a dohľadaní dokumentov na stavebnom úrade žalovaný 1/ dňa 12.02.2021 doručil doplnenie svojho vyjadrenia. Pre upresnenie rozsahu jeho projektovej činnosti súvisiacej s realizáciou stavby bytového domu pridal žalovaný 1/ rekapituláciu ním vyhotovenej projektovej dokumentácie aj s dátumami vypracovania nasledovne: V roku 2010 bola vypracovaná projektová dokumentácia bytového domu v štádiu projektovej dokumentácie pre územné konanie a následne v roku 2012 pre stavebné povolenie. Táto dokumentácia neriešila konštrukciu dreveného krovu strechy. Konštrukcia strechy bola monolitická doska. Projektová dokumentácia bola skontrolovaná aj Technickou inšpekciou, ktorá dňa 13.11.2012 vydala súhlasné stanovisko k posudzovanej dokumentácii stavby a nemala námietky k vydaniu stavebného povolenia, nenašla pri vypracovaní rozpor s platnou legislatívou a rozpor s normami upravujúcimi požiadavky na danú projektovú dokumentáciu. Táto dokumentácia bola overená v stavebnom konaní a stavebné povolenie bolo vydané dňa 02.04.2013 a právoplatné dňa 09.05.2013. V júni 2014 žalovaný 1/ vypracoval architektonický návrh zmeny konštrukcie strechy. Bol to len architektonický návrh, ktorý nebol dopracovaný do vyšších stupňov projektovej dokumentácie použiteľnej pre realizáciu stavby investorom. Táto dokumentácia nebola overená v žiadnom stavebnom konaní. Nešlo o právoplatný podklad, ktorý by oprávňoval realizátora realizovať podľa neho zmenu konštrukcie strechy. V lete 2014 investor zrealizoval zmenu konštrukcie strechy bez právoplatne overenej dokumentácie. V tom čase bola jedinou právoplatnou dokumentáciou pôvodná schválená z roku 2013, ktorá ale neriešila konštrukciu krovu. Po výstavbe sedlovej strechy s dreveným krovom, na základe ústnej dohody s investorom – žalovaným 2/ z 15.03.2015 vyhotovil žalovaný 1/ projektovú dokumentáciu pre konanie o zmene stavby pred dokončením. Táto zachytávala spolu s ďalšími zmenami na realizovanej stavbe aj zmenu tvaru strechy a drevenú konštrukciu krovu strechy. Overená bola v samostatnom konaní stavebným úradom dňa 10.07.2015. Až v tejto právoplatne overenej dokumentácii sa nachádzajú výkresy, kde je zaznamenaná zmena konštrukcie strechy a návrh krovu, ale to už bola strecha 1 rok zrealizovaná. Na jeseň 2017 žalovaný 1/ na požiadanie investora pre jeho potreby vyhotovil 3 výkresy, ktoré tvoria obsah znaleckého posudku, aj keď s realizáciou stavby nemali nič spoločné. V čase vyhotovenia týchto 3 výkresov bola strecha už 3 roky zrealizovaná a celá stavba 2 roky skolaudovaná a užívaná. Žalovaný 1/ upriamil pozornosť na rozpory v dokumentácii doloženej žalovaným 2/ žalobcovi k vypracovaniu znaleckého posudku s dokumentáciou, ktorú žalovaný 1/ vypracoval pre žalovaného 2/. Žalovaný 1/ ďalej poprel tvrdenie žalobcu o tom, že porušil povinnosti stavebného dozoru a povinnosti projektanta, nakoľko funkcia stavebný dozor pri realizácii bytového domu v zmysle stavebného zákona nie je možná ani dovolená. Žalovaný 1/ poukázal na zásadnú povinnosť stavebníka podľa § 48 ods. 1 stavebného zákona a v tejto súvislosti uviedol, že investor a súčasne dodávateľ stavby realizoval zmenu strechy na bytovom dome koncom leta 2014 bez projektovej dokumentácie a schválenej zmeny s pôvodnou projektovou dokumentáciou. Projektová dokumentácia zmeny stavby pred jej dokončením bola vyhotovená až po realizácii strechy v období po 02/2015 a overená 07/2015. Z uvedeného vyplýva, že realizovaná zmena konštrukcie dreveného krovu strechy v lete 2014 nemohla byť zrealizovaná podľa technickej dokumentácie „zmeny stavby pred jej dokončením“ vypracovanej žalovaným 1/. Projektová dokumentácia overená v júli 2015 nemá žiaden vzťah k samotnej realizácii strechy v lete 2014, keď v čase realizácie strechy ešte neexistovala a v správnom konaní nebola overená a povolená. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že napriek tomu, že ním v júni 2014 vypracovaný architektonický návrh zmeny konštrukcie strechy nepredstavoval právoplatný podklad, ktorý by oprávňoval realizátora realizovať podľa neho zmenu konštrukcie strechy, tento obsahoval statický posudok aj doporučenia pre upevnenie strechy k stropu, pričom žalovaný 2/ zrejme z tohto dokumentu predložil žalobcovi len časť. Tá časť, v ktorej sa uvádza spôsob uchytenia strechy, žalobcovi zrejme predložená nebola, pretože v znaleckom posudku sa vytýka práve tento nedostatok. Žalovaný 1/ poukázal na dôležitú skutočnosť, že sedlová strecha bola postavená bez potrebnej projektovej dokumentácie a navyše neboli pri realizácii dodržané ani jeho odporučenia
v architektonickom návrhu. V ďalej časti svojho doplňujúceho vyjadrenia žalovaný 1/ poprel závery žalobcom predloženého znaleckého posudku, keď mal za to, že znalec nedostatočne zistil skutkový stav veci, podľa žalovaného 1/ zrejme z dôvodu, že mu nebol doložený dostatok relevantných podkladov a z tohto dôvodu posúdil podklady časovo a vecne nesúvisiace s realizáciou konštrukcie krovu. Žalovaný 1/ mal tiež za to, že v záveroch posudku sa vyjadruje k statike stavby nad rámce svojho znaleckého oprávnenia. Spochybňoval tiež objektívnosť žalobcu pri zabezpečovaní podkladov pre spracovanie znaleckého posudku, vzhľadom na jeho vzťah k správcovi objektu, dodávateľovi stavby a investorovi objektu – žalovanému 2/, keď žalobca je ako poisťovateľ vo vzťahu ku všetkým trom uvedeným subjektom. Pochybnosti žalovaného 1/ o objektívnosti žalobcu pri zabezpečovaní podkladov od poistníka – správcu objektu pre spracovanie znaleckého posudku vychádzajú z jestvujúceho personálneho prepojenia všetkých troch spoločností, ktoré majú toho istého konateľa a vlastníka, a teda podľa žalovaného 1/ mohlo prísť k selektívnemu dodaniu podkladov k znaleckému posudku. Ďalej žalovaný 1/ poukázal na to, že v posudku boli použité podklady zo 4 rôznych dokumentácií, z ktorých ani jedna časovo ani obsahovo nesúvisí s realizáciou zmeny konštrukcie strechy. Z uvedených dôvodov bol žalovaný 1/ toho názoru, že predmetný znalecký posudok nemožno považovať za relevantný dôkaz v civilnom sporovom konaní a v tejto súvislosti navrhol vykonať dokazovanie výsluchom znalca. 8. Uznesením č.k. 10Cb/57/2019-381 zo dňa 08.03.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.03.2022, súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že žalobca: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava – Staré Mesto, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 1325/B z konania vystúpil a do konania vstúpil na miesto žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., C. XX/XX, N. D., XXX XX O. X, P. Q., IČ: 45 272 956, zapísaná v Obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, sp. zn. B 1464. 9. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní dňa 10.05.2022 pridržal všetkých svojich doterajších písomných podaní. Nad rámec toho uviedol, že nie je možné vychádzať zo zhodných skutkových tvrdení o tom, či bola alebo nebola v rozhodnom čase a na rozhodnom mieste víchrica. Skutkový stav tak ako ho vníma žalobca a vyplýva aj z vyjadrení žalovaných je taký, že stavba strechy sa realizovala na základe zmeny stavby pred jej dokončením, avšak bez príslušných povolení, aj bez projektovej dokumentácie, a z toho dôvodu je pre žalobcu otázkou, akým spôsobom mohla byť skolaudovaná. Podľa zmluvy o dielo bol žalovaný 2/ povinný obstarať všetky príslušné rozhodnutia. Žalovaný 1/ uviedol, že strecha bola zhotovená koncom leta 2014 a on až následne vyhotovoval projektovú dokumentáciu k zmene v marci 2015, v máji 2015 bola podaná žiadosť na príslušný stavebný úrad, o ktorej bolo rozhodnuté až v júli 2015. Žalovaný 1/ teda musel po dobu jeden rok vedieť, že stavba je zrealizovaná bez príslušného projektu a povolenia. Stavba bola skolaudovaná na jeseň v roku 2015. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal na to, že žalovaný 1/ je označený v zmluve o dielo ako stavebný dozor, pričom aj z predloženej fakturácie vyplýva, že za túto činnosť si účtoval odmenu, napriek skutkovým tvrdeniam, že vykonával len technický dozor investora, vedel teda, alebo musel vedieť, že strecha sa stavia bez rozhodnutia príslušného orgánu, keď až rok po jej zhotovení vypracovával projekt, resp. že sa stavia na základe neexistujúcej projektovej dokumentácie a inak ako v projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie. Poukázal tiež na zmenu skutkových tvrdení samotného žalovaného 1/, ktorý pôvodne tvrdil, že vypracovával len 3 výkresy, následne tvrdil, že vypracovával zmenu stavby pred kolaudáciou a napokon v poslednom vyjadrení uviedol, že vypracoval len architektonický návrh, ktorý nebol overený v žiadnom konaní. Navrhol vypočuť v konaní žalovaného 1/ ako stranu sporu, rovnako konateľa žalovaného 2/, O. R.. Čo sa týka právnej kvalifikácie, pridržal sa právnej kvalifikácie ako je uvedená v žalobe s tým, že zároveň uviedol, že vo vzťahu k žalovanému 2/, aj keď by sa preukázalo, že nebol zhotoviteľom, ako investor a vlastník byty predal, a teda zodpovedá za vady diela, ako bolo zhotovené. 9.1. Právny zástupca žalovaného 1/ sa na pojednávaní rovnako pridržal obsahu písomných podaní. Na upresnenie uviedol, že zhotoviteľ, pokiaľ je právnickou osobou, môže realizovať stavbu len v prípade, ak má osobu, ktorá vykonáva na stavbe činnosť stavbyvedúceho. Žalovaný 1/ nemá oprávnenie na túto činnosť. Stavbyvedúci nesie zodpovednosť za stavebnú činnosť, tieto povinnosti žalovaný 1/ nemal. Žalovaný 1/ fakturoval odmenu za činnosť ako stavebný dozor, táto činnosť sa vykonáva pri jednoduchých stavbách, stavba bytového domu takouto jednouchou stavbou nie je. Žalovaný 1/ vykonával len technický dozor na stavbe a teda neniesol zodpovednosť ako stavbyvedúci. Osoba stavbyvedúceho je pre žalovaného 1/ neznáma. Ďalej mal za to, že prišlo k nesprávnemu pochopeniu vyjadrení žalovaného 1/ žalobcom o skutkových okolnostiach týkajúcich sa projektovej dokumentácie. Žalovaný 1/ vypracoval projektovú dokumentáciu schválenú v stavebnom konaní a podľa nej sa aj
stavala stavba, žalovaný 1/ bol zodpovedným architektom, išlo o stavbu s rovnou strechou. Ďalej vypracoval technické výkresy a následne formálne vypracoval projekt do stavebného konania o zmene stavby. Podľa jeho názoru je irelevantné, či žalovaný 1/ mal alebo nemal vedomosť, že sa stavala stavba s inou strechou, pretože toto bola zodpovednosť stavbyvedúceho. Z tohto dôvodu sa žalovaný 1/ nepovažuje za vecne pasívne legitimovaného. V konaní navrhol vykonať výsluch žalovaného 1/ ako strany sporu a rovnako výsluch znalca I. C.. Ďalej navrhol vypočuť konateľa žalovaného 2/ ku skutkovým okolnostiam, kto vykonával na stavbe činnosť stavbyvedúceho. 9.2. Taktiež právna zástupkyňa žalovaného 2/ sa na pojednávaní pridržala obsahu svojich písomných podaní, namietala vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného 2/. Pokiaľ je žaloba voči žalovanému 2/ podľa jej obsahu odvodená od zodpovednosti vyplývajúcej z § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, z prevádzkovej činnosti z titulu jeho postavenia ako zhotoviteľa stavby, predložila krátkou cestou listinné dôkazy preukazujúce, že zhotoviteľom stavby bola spoločnosť EHR STAV spol. s r. o., žalovaný 2/ mal postavenie objednávateľa. Na základe toho považovala za preukázané, že zhotoviteľom stavby teda nebol žalovaný 2/, ale spoločnosť EHR STAV spol. s r.o a z toho dôvodu navrhla, aby súd voči žalovanému 2/ žalobu zamietol. 10. Súd na pojednávaní dňa 24.08.2023 vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných ako strán sporu. 10.1. Žalovaný 1/ vo výpovedi uviedol, že pôvodne spracoval dokumentáciu k územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu pre objekt O. S. C. a tieto dokumentácie boli posúdené stavebným úradom, technickou inšpekciou. Pôvodné stavebné povolenie bolo právoplatné niekedy v roku 2013, v tejto dokumentácii nebola riešená strecha s dreveným krovom, o ktorú sa v tomto konaní jedná. Stavba bola realizovaná podľa tejto právoplatne schválenej dokumentácie a v roku 2014 bol požiadaný na vypracovanie návrhu investorom stavby, ktorý by riešil možnosť zastrešenia objektov plytkým dreveným krovom. V pôvodnej dokumentácii bola strecha riešená ako monolitická doska. Niekedy v období aprílmáj roku 2014 spracoval architektonický návrh, možnosti tohto riešenia. Tento návrh slúžil investorovi na posúdenie, čo sa týka finančného, aby zhodnotil, či sa mu to finančne oplatí takáto realizácia. Tento návrh obsahoval pôdorysy krovu, návrh strechy a návrh dimenzií jednotlivých prvkov. Aby sa dopracovali k relevantným rozpočtovým nákladom na túto zmenu, statik posúdil jednotlivé prvky a cez výkaz stanovili objem drevených prvkov konštrukcií. Takto spracovaný návrh poslal elektronicky zástupcovi investora. V tomto období stále bola platná len jediná projektová dokumentácia, ktorá bola správoplatnená v roku 2013. Čo mu je vytýkané žalobcom, že dokumentácia, podľa ktorej bola realizovaná konštrukcia krovu, nemala náležitosti podľa stavebného zákona, toto sa nevzťahuje na tento návrh, lebo žalobca cituje náležitosti, ktoré má obsahovať projektová dokumentácia k stavebnému povoleniu a takúto dokumentáciu žalovaný 1/ v tom období pred realizáciou stavby nerobil. Konštrukcia bola zrealizovaná v roku 2015 a niekedy v marci začal spracovávať dokumentáciu zmeny stavby pred dokončením na základe dohody s investorom. Táto zmena obsahovala a už prvýkrát sa objavila aj v tejto dokumentácii, ale boli tam riešené aj iné veci zmien, o ktoré malo byť žiadané. O zmenu stavby pred dokončením bolo požiadané investorom niekedy v lete 2015 a zmena stavby pred dokončením bola správoplatnená dňa 10.07.2015. Toto je prvýkrát, kedy sa zmena strechy z monolitickej na strechu s dreveným krovom objavila v právoplatnom rozhodnutí stavebného úradu. Takže do toho 10.07.2015 bola jediná právoplatná dokumentácia ním vytvorená, ešte tá pôvodná z roku 2013, podľa ktorej mohla byť stavba realizovaná. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že strecha domu B obytného komplexu bola postavená niekedy v júni-júli 2014. V čase stavby strechy bola platná projektová dokumentácia správoplatnená v roku 2013 s pôvodnou strechou monolitickou. Projektová dokumentácia k stavebnému povoleniu neobsahovala riešenie krovu, bola tam navrhnutá monolitická doska, tým pádom nebola stavba strechy s plytkým krovom vykonaná v súlade s projektovou dokumentáciou. Žalovaný 1/ neupozornil žalovaného 2/, že stavba strechy prebehla v rozpore s vydaným staveným povolením. Nevie z čoho by mu táto povinnosť vyplývala. Nevie, kto vykonával na stavbe činnosť stavbyvedúceho. Na stavbe sa konali kontrolné dni. Stavbu riadili určití ľudia, ale ich postavenie, či je to majster, vedúci, to žalovaný 1/ neriešil. Boli zodpovední ľudia, ktorí s ním komunikovali, ale akú presnú funkciu na stavbe zastávali, on nevedel. Z kontrolných dní sa robili do stavebného denníka zápisy. Dané zápisy podpisovali osoby, ktoré sa zúčastňovali vedenia stavby za firmu a takisto sú tam aj podpisy žalovaného 1/, lebo na základe dohody s investorom na stavbe vykonával autorský dozor. Tento autorský dozor slúžil aj pre potreby banky, ktorá financovala úver pri realizácii stavby a ona si vyžadovala určitú kontrolu, ktorú mal zabezpečiť investor stavby. Nevie, či mal so žalovaným 2/ uzatvorenú písomnú zmluvu alebo len ústnu, bol dohodnutý rozsah, ale nevie teda či písomne alebo ústne. Pokiaľ ide o náplň jeho činnosti, na stavbe operatívne
aj počas kontrolných dní riešil problémy, riešil veci, ktoré súviseli s výstavbou. Pri hrubej stavbe to bola napríklad kontrola, či stavba je realizovaná v súlade s dokumentáciou, ale väčšinou to bolo operatívne na základe toho, čo bolo potrebné riešiť. Na tejto stavbe nebola spracovaná v plnom rozsahu dokumentácia realizačná, bola spracovaná len k stavebnému povoleniu a činnosť žalovaného 1/ na stavbe často nahrádzala to, čo by sa riešilo v realizačnej dokumentácii. Na otázku, či oznámil žalovanému 2/, že obsahom jeho činnosti na stavbe nie je činnosť stavebného dozoru, žalovaný 1/ uviedol, že neoznamoval niečo, čo je zo stavebného zákona jasné. Na takejto stavbe stavebný dozor nemôže byť. Stavebný dozor nepredstavuje kontrolnú činnosť, stavebný dozor je spôsob realizácie stavby, ktorý ale na takúto stavbu nie je povolený, lebo sa nejednalo o jednoduchú stavbu. Počas spolupráce prezentoval žalovanému 2/, že v minulosti vykonával stavebný dozor aj na stavbách bytových domov a polyfunkčných objektov, ale skorej to bolo ako technický dozor investora, lebo tak to je. Stavebná spoločnosť potrebovala pre banku zabezpečiť kontrolnú činnosť, ktorá je technický dozor investora, ale banka si vyžadovala aj dodnes vyžaduje, aby činnosť technického dozora investora sa nazývala stavebný dozor. Nerobia to len banky, ale robia to bežne aj samosprávy, aj Fond rozvoja bývania, ktoré mylne v rozpore so stavebným zákonom vyžadujú určitú kontrolnú činnosť na stavbách a technický dozor investora si zamieňajú so stavebným dozorom. Na danej stavbe a na všetkých stavbách okrem jednoduchých, povinnosť dohliadať, aby stavba prebiehala v súlade s platným staveným povolením vyplýva stavbyvedúcemu, ktorý jediný má na to oprávnenie. Na danej stavbe boli osoby, ktoré viedli realizáciu stavby, ale či mali spôsobilosť stavbyvedúceho to žalovaný 1/ nevie. Žalovaný 1/ nevie, kto rozhodol o spôsobe kotvenia strechy domu B tak, ako to bolo zrealizované. Daný spôsob kotvenia strechy nenamietal, lebo pre konkrétne obdobia kotvenia strechy do nosných konštrukcií sa nezúčastnil a nebol na stavbe. Nenamietal použitie klincovaných spojov namiesto kotvenia krokiev oceľovou pásovinou, lebo o tom nevedel. Nenamietal ani nedodržanie navrhnutého okapotovania presahujúcich krokiev strechy OSB doskami, pretože nemal ani možnosť namietať daný spôsob okapotovania, nevie kto o ňom rozhodol. Zmena okapotovania s ním nebola konzultovaná. Projektovú dokumentáciu spracovávalo niekoľko projektantov podľa jednotlivých častí, takže zúčastňovali sa toho aj iní projektanti, podľa profesií a oprávnení pre jednotlivé časti projektovej dokumentácie. Nemá vedomosť o projektantoch, ktorí sa zúčastňovali bez spolupráce s ním. Projektovú dokumentáciu, ktorá bola podkladom v konaní o zmene stavby pred jej dokončením vyhotovil žalovaný 1/ v období po marci 2015. V tom čase bola strecha domu B už postavená. Nevie vysvetliť skutočnosť, že v rozhodnutí o zmene stavby vydanom dňa 10.07.2015 sa nespomína zmena stavby strechy, ani vo výroku ani v odôvodnení. Čo si len domýšľa, projektová dokumentácia zmeny stavby pred dokončením obsahovala viacero zmien a táto strecha bola len jednou časťou. Nevie posúdiť z právneho hľadiska, či bola teda povolená zmena stavby strechy, ak rozhodnutie neobsahuje výrok o tom, ale v overenej dokumentácii sú jednotlivé výkresy, kde to je správoplatnené. Žalovaný 1/ má vedomosť o rozsahu poškodení, ku ktorým došlo pri búrke dňa 10.08.2017. Investor ho po tejto udalosti zavolal na miesto a zúčastnil sa obhliadky daného stavu. Bytový dom A nebol poškodený a takisto nebola poškodená polovica strechy bytového domu B. Nemá vedomosť, že by vznikli škody na iných okolitých stavbách pri danej búrke, akurát vie, že neďaleko odtiaľ vyvrátilo strom a v meste v Zámockom parku boli poškodené stromy. Ďalej uviedol, že v návrhu zmeny konštrukcie strechy boli nakreslené kotvenia pomúrnic šroubmi, závitovou tyčou a prichytenie krokiev k pomúrniciam bolo odporúčané, nakreslené oceľovou pásovinou. V tomto stupni projektovej dokumentácie základnej ani nie je povinnosť určovať kotvenie týchto prvkov, ale keďže statik posudzoval jednotlivé prvky krovu, aby vedeli určiť objem materiálu pre túto zmenu, tak on to vo svojom statickom posudku tieto dve kotvenia dal a ešte v krátkej technickej správe píše, že konštrukciu krovu treba kotviť do nosných konštrukcií pôvodných. K podrobnému výpisu kotviacich prvkov by malo následne prísť až v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie, možno ani nie k povoleniu, ale až v realizačnom projekte, alebo v dielenskej dokumentácii, ktorá sa ale na stavbách nerealizuje. Po samotnej škodovej udalosti pri obhliadke miesta žalovaný 1/ videl, že boli použité iné kotvenia ako odporúčal statik, ale či bolo adekvátne, to už on nevie posúdiť. Ostávajúca druhá polovica strechy, ktorá nebola poškodená a strecha na budove A boli realizované rovnakým spôsobom. Aby žalovaný 1/ vedel dorobiť architektonický návrh a navrhnúť jednotlivé profily drevených prvkov, nechal ich posúdiť statikovi, takže to bola súčasť toho návrhu. Či bolo toto posúdenie statika oficiálne odovzdané investorovi nevie, takisto návrh nebol oficiálne odovzdaný investorovi, bol preposlaný na email pracovníka investora, čiže neexistuje nejaký protokolárny zápis o odovzdaní statického posúdenia investorovi, takisto neexistuje ani zápis o odovzdaní toho architektonického návrhu. 10.2. Štatutárny zástupca žalovaného 2/, O. R., vo výpovedi uviedol, že on ako konateľ žalovaného 2/ sa necíti byť vinný v tejto žalovanej veci, a to z dvoch dôvodov. Prvý dôvod - všetky firmy, ktoré
sa na výstavbe bytových domov zúčastnili, poctivo vyplatil a vec druhá - zabezpečil stavebný dozor žalovaného 1/, ktorého takisto za túto činnosť vyplatil, to znamená, že nikomu nič nedlžia a to je práca investora. Presný termín kedy bola postavená strecha domu B nevie uviesť, ale myslí, že v roku 2014 júl až október. Strecha domu B bola postavená na základe projektovej dokumentácie od žalovaného 1/. Bola to projektová dokumentácia z fázy výstavby zmena stavby pred dokončením s tým, že na stavebnom úrade bolo dohodnuté, že strechy sa zrealizujú ako drevené krovy, doskový záklop a izolácia fatrafol s podbitím nešpecifikovaným akým. Stavebný úrad prisľúbil, že pred kolaudáciu urobí zmenu stavby pred dokončením, ale strecha už musí byť zrealizovaná a stavebný úrad svoje slovo dodržal. Štatutárny zástupca nemá vedomosť, či bolo v čase stavby strechy domu B vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením, za inžiniersku činnosť platili žalovaného 1/, takže to mal na starosti on s pani A. L.. Nevie uviesť, či bola zmena konštrukcie strechy domu B obsahom konania o zmene stavby pred jej dokončením, on sa na konaniach zúčastňoval len formálne ako zástupca investora. Žalovaný 2/ splnil povinnosť zabezpečiť na stavbe stavebný dozor, objednal ako stavebný dozor žalovaného 1/, jeho faktúry mu zaplatil a dohoda bola, že kontroluje všetky firmy a najdôležitejšie statiku, to znamená výstuž v železobetónových konštrukciách a ostatných konštrukciách. Žalovaný 1/ mu neoznámil, že na stavbe nemôže podľa stavebného zákona vykonávať stavebný dozor. Keby mu to oznámil, tak najme niekoho iného. Nepotreboval ho pre banku, banka mala svojho dozora, nie stavebného, ale investičného, to znamená, že kontroloval či to, čo fakturujú dodávatelia, je fyzicky vykonané a banka môže poskytnúť financie na krytie ich faktúr. Žalovaný 1/ ho v priebehu stavby neinformoval o tom, že by časť stavby bola vykonávaná v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a vydanými povoleniami. Činnosť stavbyvedúceho na stavbe vykonávali na začiatku zamestnanci EHR STAV, to znamená generálneho dodávateľa stavby, v stavebnom denníku sú určite zapísaní. Denníky boli odovzdané na stavebný úrad pri kolaudácii. Hlavný stavbyvedúci je potrebný len na hrubú stavbu, ďalej už nie. Profesisti majú svojich stavbyvedúcich, to znamená plynári plynára, nie stavbára. Štatutárny zástupca sa nezúčastňoval kontrolných dní na stavbe. Ak áno, tak len výnimočne. Kontrolných dní sa mal zúčastňoval žalovaný 1/, pokiaľ sa dohodol s dodávateľmi. Žalovaný 2/ mal so žalovaným 1/ uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon jeho činnosti na stavbe, táto bola dokladovaná financujúcej banke. Náplňou činnosti žalovaného 1/ na stavbe bola kontrola dodávateľských firiem, to znamená činnosť, ktorú vykonali, mal skontrolovať, odobriť alebo niečo vytknúť tak, aby to opravili, následne povoľoval betonáž napríklad. Z jeho pohľadu bolo povinnosťou žalovaného 1/ i dohliadať, aby stavba prebiehala v súlade s projektovou dokumentáciou a vydanými povoleniami. Celkovú odmenu, ktorú žalovaný 2/ uhradil žalovanému 1/ za jeho činnosť na stavbe nevie uviesť, ale myslí, že okolo 18.000,eur. Nevie uviesť, podľa čoho bolo realizované kotvenie strechy domu B. Nevie o tom, že by sa zúčastnil tvorby projektovej dokumentácie v akejkoľvek fáze výstavby aj iný projektant ako žalovaný 1/ a s ním spolupracujúci projektant, žalovaný 2/ objednával projektovú dokumentáciu len u žalovaného 1/. Ďalej štatutárny zástupca uviedol, že pri búrke dňa 10.08.2017 došlo k vzniku škôd aj na okolitých budovách vo vzťahu k obytnému komplexu C., keď na susednej ulici B. na rodinnom dome odtrhlo atiky a plochú strechu. Generálnym dodávateľom celej stavby až po kolaudáciu bola firma EHR STAV. Pre generálneho dodávateľa vykonávali činnosti aj iné stavebné firmy ako subdodávatelia. Dodávateľom strechy bola firma Krytstav. Myslí si, že spoločnosť Krytstav mala k dispozícii projektovú dokumentáciu vypracovanú žalovaným 1/, ale nie kompletnú, to znamená bez statického posudku. O vybudovaní dreveného krovu strechy bez právoplatného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením rozhodol za žalovaného 2/ on ako konateľ. 11. Žalobca sa k vykonanému dokazovaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.09.2023. K obsahu výpovede žalovaného 1/ uviedol, že žalovaný 1/ vo výpovedi potvrdil svoju vedomosť o tom, že strecha časti B bytového domu bola postavená v rozpore so stavebným povolením a v rozpore s projektovou dokumentáciou k stavebnému povoleniu. Z vyjadrení žalovaného 1/ podľa žalobcu vyplýva, že o stavbu strechy sa nezaujímal. Napriek tvrdeniu žalovaného 1/, že absenciu realizačnej dokumentácie na stavbe nahrádzal svojou činnosťou, tomu tak v prípade strechy nebolo. O stavbe strechy nič nevedel, na stavbe v tom čase nebol, o technických veciach a o použití prvkov nemal žiadne znalosti a nevie posúdiť, či použité kotvenie strechy bolo adekvátne. Žalovaný 1/ podával dňa 15.05.2015 ako splnomocnenec návrh na začatie konania o zmene stavby pred jej dokončením. Proti rozhodnutiu Mesta D. zo dňa 10.07.2015 o povolení zmeny stavby pred jej dokončením nebolo podané odvolanie a rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 14.07.2015. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že v predmetnom rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením nie je žiadna zmienka o zmenenej projektovej dokumentácii, z ktorej by malo podľa výpovede žalovaného 1/ vyplývať oprávnenie postaviť strechu s dreveným krovom. V platnosti ostalo, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie spracovanej
žalovaným 1/, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia. Ďalej žalobca uviedol, že stavebný zákon ukladá povinnosť mať stavebný dozor pri jednoduchých stavbách uskutočňovaných svojpomocou. Na iných stavbách nie je stavebný dozor povinný, ale ani zakázaný. Podľa § 46b písm. b) Stavebného zákona zodpovedá žalovaný 1/ ako stavebný dozor za dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a spoluzodpovedá za dodržanie podmienok rozhodnutí vydaných na uskutočnenie stavby, najmä územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Podľa § 46b písm. c) Stavebného zákona žalovaný 1/ ako stavebný dozor vplýva na odstránenie závad, ktoré na stavbe zistil; ak nemožno závady odstrániť v rámci výkonu stavebného dozoru, bezodkladne ich oznámi stavebnému úradu. V skutočnosti sa žalovaný 1/ o priebeh výstavby strechy v rozpore s projektovou dokumentáciou pre stavebné povolenie a teda v rozpore s vydaným stavebným povolením nezaujímal. K obsahu výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného 2/ žalobca uviedol, že žalovaný 2/ vyvracia tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že projektovú dokumentáciu k zmene stavby pred jej dokončením spracoval žalovaný 1/ až po výstavbe strechy. Žalovaný 2/ potvrdil, že strecha bola postavená skôr, ako bolo vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením. Malo k tomu dôjsť na základe údajného ústneho súhlasu stavebného úradu, ktorého existenciu nepreukázal. Takýto súhlas neprichádza podľa žalobcu do úvahy vzhľadom na subsidiárne použitie Správneho poriadku v konaní o zmene stavby pred jej dokončením, keď Správny poriadok ústny súhlas ako formu rozhodnutia nepozná. Rozhodnutie žalovaného 2/, ktoré prijal jeho štatutárny zástupca O. R., o stavbe dreveného krovu strechy bez právoplatného rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením, považoval žalobca za vedomé protiprávne konanie žalovaného 2/. Žalovaný 2/ poukázal na generálneho zhotoviteľa stavby a na to, že tento mal vlastných stavbyvedúcich. Pri tejto argumentácii žalovaného 2/ je však podľa žalobcu opomínaná skutočnosť, že na žalobcu prešlo právo na náhradu škody z poškodených, t. j. vlastníkov bytov M. L. C. B. D., ktorí sú spoluvlastníci spoločných častí daného bytového domu (aj strechy, ktorá bola poškodená). Vlastníci bytov nemajú žiadny právny vzťah so zhotoviteľom stavby, nepoznajú ani jeho totožnosť. Poznajú žalovaného 2/ ako stavebníka a pôvodného vlastníka bytov, ktorý im byty predal, a žalovaného 1/, ktorý zodpovedal za súlad stavby s platnou legislatívou a technickými normami. Nevedomosť žalovaných 1/ a 2/ o tom, ako a podľa čoho bola postavená strecha bytového domu, ich tak nezbavuje zodpovednosti za škodu. Naopak zakladá ich zodpovednosť za škodu, keď žalovaný 2/ ako stavebník vedome prijal rozhodnutie o stavbe strechy iným spôsobom, ako bola navrhnutá v schválenej projektovej dokumentácii, a keď sa žalovaný 1/ ako stavebný dozor o stavbu strechy nezaujímal, na stavbe strechy nebol a nič o nej nevie. Žalobca v konaní preukázal, že strecha nebola zhotovená riadne. Žalovaný 1/ a 2/ tak môžu v prípade, ak budú zaviazaní na náhradu škody, následne po jej náhrade uplatňovať právo na náhradu škody voči generálnemu dodávateľovi stavby. V závere svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že v priebehu konania bol z jeho strany vznesený návrh, aby súd pribral do konania súdneho znalca z odboru Stavebníctvo a odvetvia Statika stavieb (alebo Projektovanie v stavebníctve) za účelom vypracovania znaleckého posudku, pričom na tomto návrhu na doplnenie dokazovania žalobca netrvá. 12. Žalovaný 1/ sa v nadväznosti na vykonané dokazovanie vyjadril k obsahu výpovede žalovaného 2/ podaním doručeným súdu dňa 26.09.2023, kde rozporoval vyjadrenie žalovaného 2/ o tom, že strecha domu B bola postavená na základe projektovej dokumentácie od žalovaného 1/ dôvodiac, že konštrukcia strechy nebola postavená podľa overenej dokumentácie pre stavebné povolenie schválenej stavebným úradom dňa 09.05.2013 na „M. L. C. B. D.“. V tejto schválenej dokumentácii k stavebnému povoleniu bola konštrukcia strechy monolitická doska, bez dodatočnej konštrukcie dreveného krovu. Táto pôvodná dokumentácia bola v lete 2014, v čase realizácie zmeny konštrukcie krovu strechy, jedinou právoplatne overenou dokumentáciou v stavebnom konaní, na základe ktorej bol stavebník oprávnený stavať. Len touto dokumentáciou sa tak zhotoviteľ stavby a jeho zodpovedný stavbyvedúci mohli riadiť. Žalovaný 1/ ďalej poprel tvrdenie žalovaného 2/, ktorý uviedol, že nemal vedomosť o tom, či bolo v čase stavby strechy domu B vydané rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončím s tým, že za inžiniersku činnosť platil žalovaného 1/, keďže uvedené tvrdenie žalovaného 2/ je v rozpore s jeho ďalšími tvrdeniami, z ktorých vyplýva, že investor ešte pred realizáciou drevenej konštrukcie strechy niečo dohadoval na stavebnom úrade ohľadne zmeny. Bez vedomosti investora a jeho rozhodnutia by strechu nebolo možné zrealizovať. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že na stavbe bytového domu nie je povinnosť zabezpečiť stavebný dozor, keďže takáto povinnosť je len pri uskutočňovaní jednoduchých stavieb. Žalovaný 1/ oznámil investorovi, že na takejto stavbe môže vykonávať iba Autorský dozor a Technický dozor investora a nie stavebný dozor. Investor mu vysvetlil, že pre banku potrebuje deklarovať, že má na stavbe zabezpečenú dozornú činnosť a banka si vyžaduje, aby táto činnosť bola vedená ako Stavebný dozor. Konateľ investora a konateľ generálneho dodávateľa stavby bol v dobe realizácie zmeny
konštrukcie strechy jedna osoba, O. R.. Z toho dôvodu jediný človek rozhodoval za obe spoločnosti. Nebolo potrebné investora informovať o tom, čo robí dodávateľ stavby. Preto konateľ investora vedel čo jedna spoločnosť pre druhú realizuje a či činnosť vykonáva v rozpore so schválenou projektovou dokumentáciou a vydanými povoleniami. Sám konateľ žalovaného 2/ uviedol, že zmenu realizácie stavby mimo schválenej dokumentácie dohadoval na stavebnom úrade. Ak si to konateľ neuvedomil, mal ho na to upozorniť jeho zodpovedný stavbyvedúci, ktorý je jediný zodpovedný za správnu realizáciu stavby, podľa vtedy schválenej právoplatnej dokumentácie stavby. Podľa žalovaného 1/ žalovaný 2/ s ním nemal uzatvorenú písomnú zmluvu na výkon činnosti na stavbe. Žalovaný 1/ popieral tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1/ nesie zodpovednosť za vznik škody, keďže podľa ním vypracovanej a stavebným úradom schválenej projektovej dokumentácie staviteľ strešnú konštrukciu nestaval. Staviteľ vykonal realizáciu stavby strešnej konštrukcie svojvoľne, bez dôkladne vypracovanej a schválenej projektovej dokumentácie. Žalovaný 1/ poukázal na to, že staviteľ realizoval stavbu drevenej strešnej konštrukcie len podľa architektonického návrhu, ktorý vypracoval žalovaný 1/ a ktorý mal slúžiť len na posúdenie výšky nákladov na zmenu druhu strechy. Staviteľ nebol oprávnený podľa takéhoto návrhu stavbu realizovať a keď ju realizoval, aj tak nedodržal žalovaným 1/ doporučené kotvenie pásovinou. 13. Podaním doručeným súdu dňa 29.09.2023 žalobca navrhol, aby súd podľa § 189 Civilného sporového poriadku vyžiadal od spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, písomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, ktorá jej bola predložená v súvislosti so Zmluvou o financovaní č. 12/ZF/2014. Súd tomuto návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vyhovel, pričom spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. podaním doručeným súdu dňa 04.12.2023 oznámila, že požadovanú zmluvu nemá k dispozícii. 14. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní konanom dňa 22.01.2024 doplnil doterajšiu procesnú obranu žalovaného 1/ vznesením námietky premlčania žalobou uplatneného nároku. Poukázal na to, že postihový nárok poistiteľa, teda žalobcu, v zmysle ust. § 813 Občianskeho zákonníka má charakter nároku na náhradu škody sui generis, čiže je odvodený od nároku poisteného na náhradu škody voči zodpovednej osobe. Poistný vzťah je čistý „neobchod“, teda neobchodná zmluva, preto sa tu vzťahuje premlčacia doba objektívna trojročná a subjektívna dvojročná. Poistený, ktorým bola spoločnosť Služby a správa s.r.o., ktorého konateľom je a v tom čase bol A. R., ktorý bol taktiež konateľom stavebníka EHR STAV s.r.o. a taktiež investora EHR INVEST s.r.o., čiže všetky tri spoločnosti mali rovnakého konateľa s rovnakými vedomosťami. Dňa 10.08.2017 prišlo k škodovej udalosti, následne bola škodová udalosť oznámená poisťovateľovi a dňa 14.08.2017 bola vykonaná obhliadka. Dňa 11.08.2017 štatutárny orgán poisteného tak mal vedomosť o tom, kto bol staviteľom, kto realizoval stavbu subdodávateľom, mal vedomosť o tom, kto vypracoval projektovú dokumentáciu, z čoho vyplýva, že si mohol uplatniť náhradu škody dňa 11.08.2017 a vtedy začala plynúť premlčacia doba subjektívna. Na žalobcu prešiel nárok regresný voči zodpovednej osobe v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka, ktorý je odvodený tak, že nemá samostatnú premlčaciu dobu. Žalobca podal žalobu dňa 16.08.2019, čo bolo až po uplynutí 2 rokov od začiatku plynutia premlčacej doby. 14.1. Súd zároveň na predmetnom pojednávaní podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku požiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k tomu, na základe akého ustanovenia poistnej zmluvy, prípadne VPP v danom prípade poskytol poistenému poistné plnenie, teda na základe akých skutočností bola udalosť zo dňa 10.08.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy bytového domu, žalobcom posúdená ako poistná udalosť podľa predmetnej poistnej zmluvy. 15. Žalobca sa vyjadril vo veci písomným podaním doručeným súdu dňa 06.02.2024 tak, že námietku premlčania vznesenú žalovaným 1/ nepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že búrka bola dňa 10.08.2017, za účelom vyčíslenia výšky škody bol dňa 24.01.2018 vyhotovený znalecký posudok, na základe ktorého žalobca dňa 02.02.2018 oznámil poistenému ukončenie likvidácie danej poistnej udalosti a dňa 07.02.2018 vyplatil poistné plnenie. Právo na náhradu škody sa premlčuje podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. V prípade škody spôsobenej búrkou zo dňa 10.08.2017 tento okamih nastal momentom vyhotovenia znaleckého posudku, v ktorom bola výška škody vyčíslená. Na žalobcu prešlo právo na náhradu škody
z poškodeného okamihom poskytnutia poistného plnenia poškodenému. Na základe ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalobca vstúpil do práv poškodeného a nezačala plynúť nová premlčacia doba, teda žalobca je viazaný pri plynutí premlčacej doby okamihom, kedy premlčacia doba začala plynúť poškodenému. Poškodený sa „dozvedel o škode“ nie v okamihu, kedy zistil poškodenie bytového domu, ale až v okamihu, kedy sa dozvedel o výške škody, ktorá vznikla poškodením strechy bytového domu. Poškodený sa dozvedel o škode (o výške škody) v okamihu, kedy mu žalobca oznámil ukončenie likvidácie danej poistnej udalosti výplatou poistného plnenia v konkrétnej výške, teda najskôr dňa 02.02.2018. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 02.02.2018 a uplynula by dňa 02.02.2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 16.08.2019 a v začatom konaní žalobca riadne pokračuje, a preto podľa žalobcu nemohlo dôjsť k premlčaniu práva na náhradu škody. Vo vzťahu ku skutočnostiam, na základe ktorých bola škodová udalosť zo dňa 10.08.2017 posúdená ako poistná udalosť, žalobca uviedol, že dňa 30.03.2016 uzatvoril Poistnú zmluvu ProFi poistenie majetku a zodpovednosti za škodu č. XXXXXXXXXX s poistníkom Služby a správa, s. r. o., I. T. XXX/X, XXX XX D., A.: XX XXX XXX, obsahom ktorej bolo poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ako adresné miesto poistenia pre poistenie majetku bol dohodnutý bytový dom na adrese K. D. XXXX/XXX, XXX, XXX XX D.. Poistenie sa vzťahovalo na tie poistné nebezpečenstvá (riziká), ktoré boli dojednané pre konkrétny predmet poistenia v článku II, bode 2 poistnej zmluvy. Bytový dom bol poistený pre nasledovné poistné riziká: požiar, živel CELÝ (článok II, bod 2 a článok XIV., bod 5. až 12. a 14 VPP PPZ 14), vodovodné, náraz DP, super doložka pre poistenie bytových domov 2012 (článok II, bod 2. poistnej zmluvy). Poistený mal právo na poistné plnenie v prípade, ak k poistnej udalosti došlo na mieste uvedenom v poistnej zmluve ako miesto poistenia, ak nie je dohodnuté v poistnej zmluve inak. Poistné riziko „Živel CELÝ“ bolo definované v článku II, bode 2 a v článok XIV., bodoch 5. až 12. a 14. VPP PPZ 14. Pod Poistné riziko „Živel CELÝ“ spadá aj poistné riziko víchrica definované v článku XIV, bode 7. VPP PPZ 14. Víchricou sa na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s viac. Ak nie je táto rýchlosť pre miesto škody zistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách a rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Dojednania Superdoložky ProFi 2014 sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, dopĺňajú znenie poistnej zmluvy a poistných podmienok a vzťahujú sa na poistenia dojednané podľa poistných podmienok VPP PPZ 14. Pre poistené stavby, pre ktoré je dojednané poistenie pre prípad poškodenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom víchrica, sa dojednáva rozšírenie poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistnej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa rozumie prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť 60km/hod, resp. 16,6 m/s a viac (bod 9 Superdoložky ProFi 2014). Podmienkou kvalifikovania škodovej udalosti ako poistnej udalosti nebolo to, aby búrlivý vietor dosahoval silu víchrice, pretože bytový dom bol poistený pre prípad oboch týchto poistných rizík. Žalobca mal preukázanú existenciu poistného rizika (búrlivého vetra), vznik škody na poistenom bytovom dome a jej rozsah. Z tohto dôvodu vyhodnotil škodovú udalosť ako poistnú udalosť a poskytol poistné plnenie. Ďalej žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaných o tom, že k vzniku škody došlo z dôvodu víchrice, bolo z jeho strany popreté ako nepreukázané. Nie je sporné, že na poistenom bytovom dome nebola poškodená celá strecha, ale len strecha bloku B. Nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniu striech na iných stavbách v okolí v takom rozsahu, že by bolo možné vietor hodnotiť ako neodvrátiteľnú udalosť. Počas likvidácie poistnej udalosti vyšlo najavo, že k vzniku škody došlo v dôsledku silného vetra, ale aj v dôsledku viacerých pochybení oboch žalovaných pri zhotovovaní stavby bytového domu. Z tohto dôvodu si žalobca uplatnil voči žalovaným právo na náhradu škody žalobou, na základe ktorej je vedený tento súdny spor. K otázke pasívnej vecnej legitimácii žalovaných žalobca dal do pozornosti, že vo vzťahu k žalovanému 1/ je možné aplikovať aj uznesenie NS ČR zo dňa 13.11.2003, sp. zn. 25Cdo 1006/2002 a rozsudok NS ČR zo dňa 02.11.2004, sp. zn. 25Cdo 1829/2003 a vo vzťahu k žalovanému 2/ aj rozhodnutie NS ČR zo dňa 22.04.2003, sp. zn. 25Cdo 2102/2002. 16. Žalovaný 1/ sa k obsahu vyjadrenia žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 06.03.2024, v rámci ktorého poukázal na to, že sám žalobca v žalobe uvádza, že k poistnej udalosti prišlo vplyvom víchrice, pričom víchrica je neodvrátiteľnou udalosťou, exkulpačným dôvodom v ustanoveniach Občianskeho zákonníka vzťahujúcich sa na náhradu škody. Žalovaný 1/ naďalej považoval vznesenú námietku premlčania nároku za opodstatnenú a vyjadrenia žalobcu za neopodstatnené a neudržateľné. Dôvodil tým, že poistený nahlásil škodovú udalosť a obhliadka bola vykonaná dňa 14.08.2017. Už v čase zistenia poistnej udalosti a taktiež v čase obhliadky konateľ poisteného, investora a dodávateľa stavby,
ktorým je tá istá osoba, mal vedomosť, kto bol projektant, stavebník, hlavný dodávateľ, subdodávatelia a aká je pravdepodobná výška škody. Ďalej žalovaný 1/ uviedol, že žalobca napriek tomu, že si je vedomý skutočnosti, že stavba strechy bola postavená bez stavebného povolenia, neuviedol vo vyjadrení dôležitú skutočnosť a to, že podľa článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 poistenie sa nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci víchricou alebo krupobitím, ak škoda nastala v príčinnej súvislosti s tým, že poistená stavba bola bez okien, dverí či s odstránenou, neúplnou alebo provizórne urobenou strešnou krytinou (fólia, lepenka a pod.) alebo v príčinnej súvislosti s tým, že na poistenej stavbe boli vykonané práce, ku ktorým je treba stavebné povolenie. Podľa žalobcu ako aj Beauforttovej stupnice sily vetra sa víchricou rozumie prúdenie vzduchu rýchlosťou 20,8 m/s, čo je 74,88 km/h. Podľa žalovaného 1/ bolo v konaní dostatočne preukázané, že prúdenie vzduchu v čase poškodenia strechy bolo 93 km/h, čo je podľa Beauforttovej stupnice silná víchrica, ktorá vyvracia stromy a spôsobuje väčšie škody na stavbách. Z verejne dostupných zdrojov bolo zistené, že v dôsledku víchrice v Meste Malacky boli spôsobené aj škody v uliciach. Žalovaný 1/ popieral tvrdenie žalobcu, že príčinou vzniku škody nebola víchrica. Zároveň mal za to, že podľa VPP PPZ 14, ktoré sú prílohou uzavretej poistnej zmluvy, nevznikol poistenému nárok na poistné plnenie, žalobca plnil bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že poskytol poistné plnenie na základe preukázania poistného rizika „búrlivý vietor“, nie poistného nebezpečenstva víchrica, mal žalovaný 1/ za to, že žalobca vo vyjadrení zavádza alebo plnil bez právneho dôvodu, nakoľko poskytol plnenie v rozpore s Dojednaniami Superdoložky ProFi 2014. Podľa názoru žalovaného 1/ na základe dojednania rozšíreného poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor mal poistený právo na poistné plnenie v maximálnom limite poistného plnenia za jedno poistné obdobie 1.000,- eur so spoluúčasťou 30,- eur. Žalovaný 1/ opakovane uviedol, že k vzniku škody došlo preukázateľne príčinou víchrice, keď podľa posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu, ktorý vo veci obdržala KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. VIG, u ktorej má žalovaný 1/ uzatvorenú poistnú zmluvu pre prípad vzniku škody, dosiahol dňa 10.08.2017 v oblasti vzniku škody vietor maximálnu rýchlosť až 93 km/h, čo sa klasifikuje ako silná víchrica. V samotnom znaleckom posudku, o ktorý sa žaloba opiera, sa pritom taktiež konštatuje, že k strhnutiu časti strechy došlo v dôsledku víchrice. Žalovaný 1/ ďalej opätovne zdôraznil, že nevykonával v zmysle stavebného zákona činnosť stavbyvedúceho a nemohol byť zodpovedný za vedenie uskutočňovania stavby. V tejto súvislosti poukázal aj na výkladové stanovisko Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, kde sa uvádza, že stavebný zákona nepredpisuje súbežne vykonávanie činnosti stavbyvedúceho a stavebného dozora na tej istej stavbe. Výkladové stanovisko upozorňuje ďalej, že pokiaľ si stavebník sám objedná (dohodne zmluvne) vykonávanie dozornej činnosti na stavbe, ktorú realizuje zhotoviteľ a odborné vedenie jej uskutočňovania zabezpečuje stavbyvedúci, môže tak urobiť, ale tento postup je nad rámec povinností, ktoré mu predpisuje stavebný zákon, a preto rozsah činnosti takéhoto „dozoru“ je určený výlučne v zmluve a takýto dozor nemá oprávnenia a povinnosti definované voči stavebnému úradu, ale len voči stavebníkovi, ktorý si ho objednal. Žalovaný 1/ mal naďalej za to, že nenesie zodpovednosť za vznik škody. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností navrhol, aby súd žalobu voči nemu zamietol a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania. 17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, predloženým súkromným znaleckým posudkom a vykonal tiež dokazovanie výsluchom žalovaných tak ako bolo uvedené vyššie. 18. Súd mal v konaní po vykonanom dokazovaní a na základe zhodných tvrdení strán, resp. tvrdení strán, ktoré neboli protistranou sporované, za preukázaný nasledovný skutkový stav. 19. C. C. H. C. C., C. C. I. T. XXX/X, XXX XX D., A.: XX XXX XXX ako poistník uzavrela s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332 ako poisťovateľom dňa 30.03.2016 Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX ProFi poistenie majetku a zodpovednosti za škodu so začiatkom poistenia dňa 01.04.2016, na dobu neurčitú, obsahom ktorej bolo poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ako adresné miesto poistenia pre poistenie majetku bol dohodnutý bytový dom na adrese K. D. XXXX/ XXX, XXX, XXX XX D.. Poistenie sa vzťahovalo na tie poistné nebezpečenstvá (riziká), ktoré boli dojednané pre konkrétny predmet poistenia v článku II., bode 2. poistnej zmluvy. Bytový dom bol poistený pre nasledovné poistné riziká: požiar, živel CELÝ, vodovodné, náraz DP, superdoložka pre poistenie bytových domov 2012. V prípade poistných rizík: požiar, živel CELÝ, vodovodné, náraz DP bolo poistenie dojednané v rozsahu poistnej sumy 3.500.000,- eur, so spoluúčasťou 100,- eur. Pod poistné riziko „živel CELÝ“ spadalo aj poistné riziko víchrica. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli okrem iného Všeobecné
poistné podmienky živelného poistenia VPP PPZ 14, Superdoložka pre poistenie bytových domov 2012, Superdoložka ProFi 2014. 19.1. V zmysle článku II., bod 4. Všeobecných poistných podmienok živelného poistenia VPP PPZ 14 (ďalej len „VPP PPZ 14) poistnou udalosťou je na účely týchto VPP PPZ 14 udalosť uvedená v bode 1. až 3. tohto článku VPP PPZ 14, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. Podľa článku III., bod 1. VPP PPZ 14 poistený mal právo na poistné plnenie v prípade, ak poistnej udalosti došlo na mieste uvedenom v poistnej zmluve ako miesto poistenia, ak nie je dohodnuté v poistnej zmluve inak. V zmysle článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 víchricou sa na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s a viac. Ak nie je táto rýchlosť pre miesto škody zistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Poistenie sa však nevzťahuje na poškodenie alebo zničenie poistenej veci víchricou alebo krupobitím, ak škoda nastala v príčinnej súvislosti s tým, že poistená stavba bola bez okien, dverí či s odstránenou, neúplnou alebo provizórne urobenou strešnou krytinou (fólia, lepenka a pod.) alebo v príčinnej súvislosti s tým, že na poistenej stavbe boli vykonávané stavebné práce, ku ktorým je treba stavebné povolenie. 19.2. Dojednania Superdoložky ProFi 2014 boli neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, dopĺňali znenie poistnej zmluvy a poistných podmienok a vzťahovali sa na poistenia dojednané podľa poistných podmienok VPP PPZ 14. V zmysle bodu 9. superdoložky (búrlivý vietor) pre poistené stavby, pre ktoré je dojednané poistenie pre prípad poškodenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom víchrica, sa dojednáva rozšírenie poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa rozumie prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť 60 km/hod., resp. 16,6 m/s a viac. Poistenie podľa tohto bodu sa nevzťahuje na budovy vo výstavbe. Ak nie je v poistnej zmluve dojednané inak, maximálny limit poistného plnenia za jedno poistné obdobie podľa tohto bodu je 1.000,- eur so spoluúčasťou 30,- eur. 20. Poistený nahlásil právnemu predchodcovi žalobcu poistnú udalosť evidovanú pod č. XXXXXXXXXX, ku ktorej došlo dňa 10.08.2017 v noci, kedy víchrica odtrhla z predmetného bytového domu strechu, ktorá ostala visieť z vrchu až po zem. Z poškodeného bytového domu boli evakuovaní obyvatelia. Zo strany právneho predchodcu žalobcu bola dňa 14.08.2017 vykonaná obhliadka miesta škody. Podľa zistení technika na mieste škody strecha bola konštruovaná tak, že fólie Fatrafol, textília boli uložené a uchytené na hranoly cca 30 x 20 cm, ktoré však boli voľne položené na ukotvených vymedzovacích hranoloch. Vietor podľa vyjadrenia technika podfúkol strechu, ktorá nebola pevne ukotvená o stavbu. Z dôvodu nedostatočného ukotvenia strechy odporučil vyhotovenie znaleckého posudku. 21. Zo Znaleckého posudku č. 5/2018 vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o. dňa 24.01.2018 vo veci škody na budove ul. K. D. P. XXXX/XXX, D. spôsobenej víchricou zo dňa 10.08.2017 súd zistil, že úlohou znalca v predmetnom znaleckom posudku bolo určenie rozsahu poškodenia a výpočet nákladov na opravu na bytovom dome č. s. XXXX/XX-X, K. D., D. víchricou dňa 10.08.2017: a) zistenie rozsahu poškodenia; b) iné zistenia (projektová dokumentácia); c) výpočet nákladov na opravu. Zadávateľom posudku bola spoločnosť Generali Poisťovňa, a.s. Zo záverov znaleckého posudku vo vzťahu k zisteniu rozsahu poškodenia vyplynulo, že víchrica strhla časť strechy na bloku B. Časť pri dilatácii blokov A-B strana nad vchodmi ostala visieť zo strechy pred fasádou, na úrovni strechy. Časť strechy ostala na pôvodnej výškovej úrovni, avšak poškodená. Okrem škody na streche došlo k poškodeniu časti fasády vrátane poškodenia okien previsom odtrhnutej časti strešného plášťa a pri jeho odstraňovaní k poškodeniu stožiara vonkajšieho osvetlenia. Vzhľadom na pretrvávajúci dážď vo víchrici došlo k zatekaniu do bytov pod strhnutou strechou, na 7. nadzemnom podlaží. V časti znaleckej úlohy: iné zistenia (projektová dokumentácia) znalec konštatoval, že v projektovej dokumentácii chýba, aké bude spojenie nosnej konštrukcie strechy k stropu a spojenie nosných prvkov krovu navzájom (okrem spojenia pomúrnice so stropom). Vzhľadom na zaťaženie konkrétnej strechy vetrom bolo pripojenie krovu k stropu nad najvyšším podlažím nedostatočné a to po ploche strechy medzi pomúrnicami. Tiež opatrenie „použiť tesárske klincované spoje“ pre spájanie iných konštrukčných prvkov krovu je nedostatočné, bolo potrebné presne špecifikovať spoje. Podľa záveru znalca zhotoviteľ strechy vyhotovil strechu, ktorá nebola schopná odolávať zaťaženiu vyvolanému vonkajšími vplyvmi (vetrom) a toto zaťaženie prenášať do základov stavby. Celkové náklady na opravu strechy vrátane provizórneho
zastrešenia boli vyčíslené v sume 61.484,02 eur s DPH. Doplnenie č. 1 zo 04.05.2022 k Znaleckému posudku č. 5/2018 obsahuje doložku o tom, že znalci sú si vedomí následkov nepravdivého znaleckého posudku. 22. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.02.2018 oznámil poistenému, že na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX v súvislosti s poistnou udalosťou číslo XXXXXXXXXX vzniknutou dňa 10.08.2017, ukončil šetrenie poistnej udalosti a stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02 eur. Výška škody bola vypočítaná na základe znaleckého posudku č. 5/2018 v zmysle poistného krytia a rozsahu škody zdokumentovanej fotodokumentáciou vyhotovenou obhliadkou škody. Od celkového poistného plnenia bola odpočítaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť vo výške 100,- eur. 22.1. Dňa 07.02.2018 právny predchodca žalobcu poukázal na účet spoločnosti Služby a Správa s.r.o. titulom poistného plnenia sumu 61.384,02 eur. 23. Právny predchodca žalobcu výzvou na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 17.04.2018 v súvislosti s poistnou udalosťou číslo XXXXXXXXXX-X vzniknutou dňa 10.08.2017 vyzval žalovaného 1/, aby v prípade, že má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v inej poisťovni, poveril svoju poisťovňu vysporiadaním regresného nároku a zároveň oznámil názov poisťovne a číslo poistnej udalosti, pod ktorým je zaregistrovaná poistná udalosť najneskôr v termíne do 30.04.2018. Pre prípad, že žalovaný 1/ nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, vyzval ho na úhradu sumy 61.384,02 eur najneskôr v termíne do 16.05.2018. Výzva bola doručená žalovanému 1/ dňa 30.04.2018. 23.1. Žalovaný 1/ listom zo dňa 04.05.2018 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu požadované údaje o svojom poistení. Zároveň oznámil, že mu nie sú známe dôvody, prečo ho poisťovňa považuje za vinníka škody, keďže bola spôsobená v dôsledku živelnej udalosti – víchrice a predpokladá, že z príčiny živlu bolo aj vyplatené poistné plnenie poškodenému. Mal za to, že v zmysle zákona nie je oprávnený prevziať zodpovednosť za vznik škody spôsobenej víchricou. 23.2. Spoločnosť KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, s ktorou mal žalovaný 1/ v čase vzniku škody uzatvorenú poistnú zmluvu o poistení profesnej zodpovednosti na výkon činnosti autorizovaného architekta v rámci Slovenskej komory architektov, listom zo dňa 13.07.2018, oznámila právnemu predchodcovi žalobcu, k jeho žiadosti o refundáciu, že uplatnený nárok nie je možné považovať za preukázaný, nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť poisteného za vznik škody. Ďalej uviedla, že podľa posudku Slovenského meteorologického ústavu, ktorý vo veci obdržala, dosiahol dňa 10.08.2017 v oblasti vzniku škody vietor maximálnu rýchlosť až 93 hm/hod., čo sa klasifikuje ako silná víchrica. V samotnom znaleckom posudku č. 5/2018 sa taktiež konštatuje, že k strhnutiu časti strechy došlo v dôsledku víchrice. Čo sa týka posudzovania zodpovednosti za vznik škody, typickou okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť je neodvrátiteľná alebo nepredvídateľná udalosť, za ktorej príčinu, priebeh a následky nemôže niesť zodpovednosť žiadna osoba. V súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa za neodvrátiteľnú udalosť považujú udalosti spôsobené najmä vonkajšími prírodnými silami, napr. živelná udalosť, ktorej nemohlo byť zabránené, ani nemohla byť objektívne odvrátená. Víchricu, resp. silnú víchricu je tak v zmysle vyššie uvedeného nutné považovať za neodvrátiteľnú udalosť (a teda typickú okolnosť vylučujúcu zodpovednosť), za ktorej príčinu, priebeh a následky nenesie zodpovednosť žiadna osoba, teda ani poistený. V prípade víchrice (a o to viac silnej víchrice) sa statické výpočty už ani nedajú uplatniť, jedná sa o živelnú udalosť a nie bežnú záťaž vetra. Zároveň poisťovňa pre úplnosť dodala, že z vyjadrenia poisteného, ktoré vo veci obdržala, vyplýva, že poistený nepriznáva svoju zodpovednosť za vznik škody, nakoľko nebol objednávateľom diela poverený spracovaním ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie, kde sa malo podrobne riešiť kotvenie a detaily s tým spojené (túto časť dokumentácie nevytváral, nebola u neho objednaná). S ohľadom na vyššie uvedené okolnosti prípadu a vzniku škody, t.j. na existenciu živelnej udalosti a nepreukázania základu nároku voči poistenému, nebolo možné podľa poisťovne konštatovať likvidnosť predmetného nároku z poistnej zmluvy poisteného, a preto udalosť uzatvorila bez poskytnutia náhrady škody. 24. Právny predchodca žalobcu výzvou na náhradu vyplateného poistného plnenia zo dňa 14.05.2019 v súvislosti s poistnou udalosťou číslo XXXXXXXXXX-X vzniknutou dňa 10.08.2017 vyzval žalovaného 2/, aby v prípade, že má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu v inej poisťovni, poveril svoju poisťovňu vysporiadaním regresného nároku a zároveň oznámil názov poisťovne a číslo poistnej udalosti, pod ktorým je zaregistrovaná poistná udalosť najneskôr v termíne do 29.05.2019. Pre prípad, že
žalovaný 2/ nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu, vyzval ho na úhradu sumy 64.614,24 eur najneskôr v termíne do 29.05.2019. Výzva bola doručená žalovanému 2/ dňa 17.05.2019. 24.1. Žalovaný 2/ listom zo dňa 22.05.2019 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu požadované údaje o svojom poistení. Zároveň oznámil, že výzvu na náhradu vyplateného poistného plnenia v plnom rozsahu odmieta, lebo nepochybil. Uplatnený nárok nie je možné považovať za preukázaný, nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť za vznik škody. Ďalej uviedol identické vyjadrenie ohľadom víchrice ako neodvrátiteľnej udalosti a okolnosti vylučujúcej zodpovednosť ako poisťovateľ žalovaného 1/ v liste zo dňa 13.07.2018. 25. Z Meteorologického posudku č. 451/2018 zo dňa 03.07.2018, vypracovaného Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Jeséniova 17, Bratislava, IČO: 00 156 884, vyplynulo, že v období 9.-10.08.2017 v brázde nízkeho tlaku vzduchu sa nad Nemeckom, Rakúskom a Českom vlnil studený front. Pred ním prúdil do našej oblasti veľmi teplý tropický vzduch od juhu. V období 9.-10.08.2017 dosiahol v oblasti mesta Malacky vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 93 km/h (10.08.2017). 26. Mesto Malacky ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad dňa 02.04.2013 vydalo Stavebné povolenie pod č.j. OÚRŽP-792/2013/Re na stavbu: M. L. C. B. D., N. O. P. XXXX/XX – C. S. I., XX/X H. XX/X – O. N., L.U. D., pre investora: EHR STAV s.r.o., Hlavná 185/106, 900 61 Gajary, IČO: 44 073 160 s tým, že stavba bude uskutočnená podľa dokumentácie spracovanej žalovaným 1/, overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia, pričom prípadné zmeny nemôžu byť urobené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. 26.1. Dňa 20.01.2014 bola medzi spoločnosťou EHR STAV spol. s r.o., so sídlom Hlavná 185/106, 900 61 Gajary, IČO: 44 073 160 a žalovaným 2/ uzatvorená Zmluva o prevode práv a povinností, ktorou spoločnosť EHR STAV spol. s r.o. previedla práva a povinnosti vyplývajúce s výstavbou Obytný komplex C. B. D. na základe stavebného povolenia č.j. OÚRŽP-792/2013/Re zo dňa 02.04.2013 D., správoplatneného dňa 09.05.2013 na žalovaného 2/ bezodplatne. Žalovaný 2/ tieto práva a povinnosti prijal, pričom sa zaviazal dodržiavať všetky právne a technické normy. 26.2. Dňa 05.02.2014 uzatvoril žalovaný 2/ ako objednávateľ so spoločnosťou EHR STAV, spol. s r.o., so sídlom Hlavná 106/185, 900 61 Gajary, IČO: 44 073 160 ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. XXXXXXXX, ktorou sa zhotoviteľ zaviazal zhotoviť pre objednávateľa výstavbu „S. L. C.“ časť B podľa súťažných podkladov. 26.3. Mesto D. ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad dňa 10.07.2015 vydalo Rozhodnutie pod č.j. ÚVaŽP/1704/15/BS, ktorým povolilo zmenu stavby „Obytný komplex C. B. D.“ na pozemkoch parc. č. XXXX/XX v k.ú. D. pred jej dokončením v tomto rozsahu: • Zmena stavby bude spočívať: - spočíva v zmene stavebníka: EHR INVEST, spol. s r.o., Cesta mládeže 5727, 901 01 Malacky, IČO: 47 5422 341 - v dispozičných zmenách: Bytový dom A - 1.N.P. – z jednej pivnice vznikne miestnosť pre elektromery priamo prístupná z ulice, pod schodiskom nebude strojovňa výťahu ale pivnica (13 pivníc) Bytový dom B vchod č. 1 - z jednej pivnice vznikne miestnosť pre elektromery priamo prístupná z ulice, pod schodiskom nebude strojovňa výťahu ale pivnica (19 pivníc) - bude zrušených 7 garáží čím bude rozšírený nebytový priestor č. 1 Bytový dom B vchod č. 2 - z jednej pivnice vznikne miestnosť pre elektromery priamo prístupná z ulice, pod schodiskom nebude strojovňa výťahu ale pivnica (19 pivníc) - budú zrušené 2 garáže čím bude rozšírený nebytový priestor č. 2 • Akékoľvek zmeny nesmú byť uskutočnené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. • Ostatné podmienky stavebného povolenia č.j. OÚRŽP-792/2013-Re dňa 02.04.2013, právoplatné dňa 09.05.2013 zostávajú v platnosti.
26.4. Mesto D. ako vecne, miestne a správne príslušný stavebný úrad dňa 29.10.2015 vydalo Kolaudačné rozhodnutie pod č.j. ÚVaŽP/2111/15/BS, ktorým povolilo užívanie stavby: M. L. C. B. D. (bytový dom A a bytový dom B), na pozemku parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, v k.ú. D., pre navrhovateľa – žalovaného 2/ s tým, že stavba bytového domu bude využívaná pre účely trvalého bývania. 27. Podľa autorizačného osvedčenia vydaného Slovenskou komorou architektov žalovaný 1/ je autorizovaným architektom, zapísaným do zoznamu autorizovaných architektov dňa 14.01.1997 po splnení zákonných podmienok, pod registračným číslom 0363 AA. Podľa preukazu o odbornej spôsobilosti je žalovaný 1/ zároveň aj osobou spôsobilou na výkon činnosti stavebného dozoru. 27.1. Žalovaný 1/ vystavil dňa 16.05.2015 žalovanému 2/ ako odberateľovi faktúru č. XXXXXXX, ktorou mu na základe objednávky z 03.09.2013 fakturoval sumu 7.000,- eur bez DPH (8.400,- eur s DPH) za výkon stavebného dozoru pri realizácii stavby „BYTOVÝ L. C.“ v D. N. K. D. O. P. XXXX/XX, podľa dohody ako tretiu časť honorára za obdobie od 01.11.2014 do 15.06.2015 a následne dňa 27.10.2015 faktúru č. XXXXXXX, ktorou mu na základe objednávky z 03.09.2013 fakturoval sumu 7.000,- eur bez DPH (8.400,- eur s DPH) za výkon stavebného dozoru pri realizácii stavby „S. L. C.“ B. D. N. K. D. O. P. XXXX/XX, podľa dohody ako štvrtú časť honorára za obdobie od 16.06.2015 do 27.10.2015. 27.2. Žalovaný 1/ vystavil dňa 27.10.2015 žalovanému 2/ ako odberateľovi faktúru č. XXXXXXX, ktorou mu na základe dohody z 15.03.2015 fakturoval sumu 4.750,- eur bez DPH (5.700,- eur s DPH) za dodanie realizačných projektov a projektov zmeny stavby pred dokončením počas realizácie stavby „S. L. C.“ B. D. N. K. D. O. P. XXXX/XX, podľa dohody ako honorár. 28. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Podľa § 420a ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
29. Po zohľadnení skutkového stavu, zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. 30. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy vo výške 61.384,02 eur s príslušenstvom titulom práva na náhradu škody, ktoré na jeho právneho predchodcu prešlo ako na poistiteľa vyplatením poistného plnenia v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 10.08.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy bytového domu, poisteného na základe poistnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Služby a Správa s.r.o. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného 1/ za vzniknutú škodu žalobca dôvodil ust. § 420 Občianskeho zákonníka a v tej súvislosti porušením jeho právnych povinností ako projektanta a zároveň osoby vykonávajúcej stavebný dozor. Zodpovednosť žalovaného 2/ za škodu považoval za danú s odkazom na ust. § 420a Občianskeho zákonníka. V konkrétnostiach žalobca dôvodil tým, že strecha bytového domu nebola zhotovená riadne, bola postavená v rozpore s vydaným stavebným povolením a bez potrebnej projektovej dokumentácie. Žalovaný 1/ žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v rámci svojej procesnej obrany namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti a zároveň vzniesol i námietku premlčania žalobou uplatneného nároku. Žalovaný 2/ rovnako žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom v rámci svojej procesnej obrany namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní dôvodiac, že nebol zhotoviteľom predmetnej stavby bytového domu. Obaja žalovaní zároveň zhodne namietali, že príčinou vzniku škody v danom prípade bola víchrica, ktorá všeobecne predstavuje neodvrátiteľnú udalosť a typickú okolnosť vylučujúcu zodpovednosť za škodu. 31. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu žalobcu. Nositeľom vecnej legitimácie v spore je ten, kto je zúčastnený na právnom vzťahu, o ktorý v konaní ide. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný vtedy, keď má povinnosť, ktorej splnenia sa žalobca od neho domáha alebo ktorá má byť určená v čase rozhodovania súdom. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Ide teda o stav, ktorý odpovedá na otázku, či je žalobca nositeľom tvrdeného subjektívneho práva a či žalovaný nositeľom tvrdenej subjektívnej povinnosti. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Otázka vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej), prípadne otázka nedostatku vecnej legitimácie je otázkou právnou, čo znamená, že sa týka právneho posúdenia veci súdmi (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). 32. Občiansky zákonník v ustanovení § 813 upravuje prechod práva poisteného proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Ide o zákonný prechod práva (tzv. subrogačný postih), ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Pre obsah postihového práva poisťovateľa je určujúci obsah právneho vzťahu medzi poisteným, ktorému poisťovateľ nahradil škodu, a osobou, ktorá spôsobila škodu. Predpokladom vzniku tohto práva je to, že poisťovateľ poskytol poistné plnenie a že poistený mal v tej dobe právo na náhradu škody, resp. iné obdobné právo, proti tomu, kto ju spôsobil. Postihový nárok poisťovateľa smeruje voči tretej osobe bez ohľadu na to, v akom právnom vzťahu bola k poistenému, ktorému poisťovateľ vyplatil na základe existujúceho poistenia majetku poistné plnenie. Na poisťovateľa prechádza právo poisteného len do výšky, do ktorej poskytol plnenie; výška poistného plnenia poisťovateľa predstavuje horný limit postihového nároku poisťovateľa. 32.1. Ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Pokiaľ ide o prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa, tento prechod nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené podmienky tohto prechodu uvedené v citovanom ustanovení. Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, ďalej musí ísť o škodu, za ktorú zodpovedá tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody, plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu a napokon veľmi dôležitou podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je aj to, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza
právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 157/2008 zo dňa 25.11.2008). 33. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že právny predchodca žalobcu dňa 30.03.2016 uzatvoril so spoločnosťou Služby a Správa s.r.o. poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 01.04.2016, na dobu neurčitú, obsahom ktorej bolo poistenie stavieb a poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ako adresné miesto poistenia pre poistenie majetku bol dohodnutý bytový dom na adrese K. D. XXXX/XXX, XXX, XXX XX D.. Dňa 10.08.2017 došlo k poškodeniu strechy na poistenej nehnuteľnosti. Poistený nahlásil právnemu predchodcovi žalobcu poistnú udalosť a požiadal o likvidáciu škody v zmysle poistnej zmluvy. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 02.02.2018 oznámil poistenému, že v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou ukončil šetrenie poistnej udalosti a stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02 eur. Výška škody bola vypočítaná na základe Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., v zmysle poistného krytia a rozsahu škody zdokumentovanej fotodokumentáciou vyhotovenou obhliadkou škody. Od celkového poistného plnenia bola odpočítaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť vo výške 100,- eur. Dňa 07.02.2018 právny predchodca žalobcu poukázal na účet spoločnosti Služby a Správa s.r.o. titulom poistného plnenia sumu 61.384,02 eur. 34. Ako bolo uvedené vyššie, jednou zo základných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je predovšetkým to, že musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. Súd v tomto smere považuje za potrebné zdôrazniť, že nie každá škodová udalosť je zároveň aj poistnou udalosťou, s ktorou by bola spojená povinnosť poistiteľa plniť, nakoľko na to, aby mal poistený právo na vyplatenie poistného plnenia z titulu vzniku škody na poistenej nehnuteľnosti, musia byť splnené podmienky podľa poistnej zmluvy. Právne významnou skutočnosťou v tejto veci bolo preto v prvom rade posúdenie, či dňa 10.08.2017 došlo k škodovej udalosti v dôsledku niektorého z rizík definovaných v poistnej zmluve, vo Všeobecných poistných podmienkach, prípadne Superdoložke ProFi 2014, tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Z poistnej zmluvy vyplýva, že bytový dom, ktorý bol predmetom poistenia, bol poistený pre nasledovné poistné riziká: požiar, živel CELÝ, vodovodné, náraz DP, superdoložka pre poistenie bytových domov 2012. Pod poistné riziko „živel CELÝ“ spadalo aj poistné riziko víchrica. V poistnej zmluve je uvedené, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné poistné podmienky živelného poistenia VPP PPZ 14 a tiež Superdoložka ProFi 2014. V článku II., bode 4. je upravené vymedzenie poistnej udalosti tak, že poistnou udalosťou je udalosť uvedená v bode 1. až 3. tohto článku VPP PPZ 14, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť. V článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 je uvedené vymedzenie poistného rizika víchrica tak, že víchricou sa na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s a viac. Ak nie je táto rýchlosť pre miesto škody zistiteľná, musí poistený preukázať, že pohyb vzduchu spôsobil v okolí miesta poistenia škody na riadne udržiavaných budovách alebo rovnako odolných iných veciach alebo že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy alebo budovy, v ktorej sa nachádzajú poistené veci, mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. V zmysle bodu 9. Superdoložky ProFi 2014 bolo pre predmetný bytový dom, keďže bol poistený pre prípad poškodenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom víchrica, dojednané rozšírenie poistného krytia pre prípad poškodenia alebo zničenia poistenej veci poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor. Búrlivým vetrom sa rozumie prúdenie vzduchu dosahujúce v mieste poistenia rýchlosť 60 km/hod., resp. 16,6 m/s a viac. Ak nie je v poistnej zmluve dojednané inak, maximálny limit poistného plnenia za jedno poistné obdobie podľa tohto bodu je 1.000,- eur so spoluúčasťou 30,- eur. 34.1. Súd v tomto smere na pojednávaní dňa 22.01.2024 podľa § 150 ods. 2 Civilného sporového poriadku požiadal žalobcu o doplnenie skutkových tvrdení vo vzťahu k tomu, na základe akého ustanovenia poistnej zmluvy, prípadne Všeobecných poistných podmienok v danom prípade poskytol poistenému poistné plnenie, teda na základe akých skutočností bola udalosť zo dňa 10.08.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy bytového domu, posúdená ako poistná udalosť podľa predmetnej poistnej zmluvy. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2024 uviedol, že v danom prípade mal preukázanú existenciu poistného rizika (búrlivého vetra), vznik škody na poistenom bytovom dome a jej rozsah. Z tohto dôvodu vyhodnotil škodovú udalosť ako poistnú udalosť a poskytol poistné plnenie. Žalobca teda tvrdil, že pristúpil k poistnému plneniu titulom poistného rizika búrlivý vietor. Súd však tomuto tvrdeniu žalobcu neuveril, keďže takto tvrdená skutočnosť bola v rozpore so zisteným
skutkovým stavom. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 10.08.2017 došlo ku škodovej udalosti na poistenej nehnuteľnosti vplyvom silného vetra. Ako bolo uvedené vyššie, v zmysle bodu 9. Superdoložky ProFi 2014 bol pre prípad poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom búrlivý vietor dojednaný maximálny limit poistného plnenia za jedno poistné obdobie 1.000,- eur so spoluúčasťou 30,- eur. Podľa oznámenia zo dňa 02.02.2018 právny predchodca žalobcu v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou stanovil poistné plnenie vo výške 61.384,02 eur s tým, že výška škody bola vypočítaná na základe Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., v zmysle poistného krytia a rozsahu škody zdokumentovanej fotodokumentáciou vyhotovenou obhliadkou škody, pričom od celkového poistného plnenia bola odpočítaná zmluvne dohodnutá spoluúčasť vo výške 100,- eur. Z uvedeného je tak zrejmé, že takto poskytnutý rozsah poistného plnenia korešponduje s rozsahom poistenia dojednaným v poistnej zmluve pre prípad poistného rizika víchrica (článok II., bod. 2. poistnej zmluvy), keďže v prípade poistného rizika búrlivý vietor výrazne prekračuje dojednaný maximálny limit poistného plnenia a tiež aj dojednanú spoluúčasť. Tomuto záveru svedčí aj obsah samotného súkromného znaleckého posudku predloženého žalobcom, kde sa výslovne uvádza, že k poškodeniu strechy bytového domu došlo vplyvom víchrice. Na základe uvedeného tak mal súd za to, že poisťovateľ v danom prípade poskytol v zmysle poistnej zmluvy poistné plnenie z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom – víchricou. Zistenie, že išlo o víchricu preukazuje aj Meteorologický posudok č. 451/2018 zo dňa 03.07.2018, vypracovaný Slovenským hydrometeorologickým ústavom, z ktorého vyplýva, že v období 9.-10.08.2017 v brázde nízkeho tlaku vzduchu sa nad Nemeckom, Rakúskom a Českom vlnil studený front. Pred ním prúdil do našej oblasti veľmi teplý tropický vzduch od juhu. V období 9.-10.08.2017 dosiahol v oblasti mesta D. vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 93 km/h (10.08.2017). V konaním tak bolo preukázané, že prúdenie vzduchu v čase poškodenia strechy bolo až 93 km/h, čo je podľa Beauforttovej stupnice silná víchrica, ktorá vyvracia stromy a spôsobuje väčšie škody na stavbách. V zmysle článku XIV., bod 7. VPP PPZ 14 sa víchricou na účely tohto poistenia rozumie dynamické pôsobenie hmoty vzduchu, ktorá sa pohybuje rýchlosťou 20,8 m/s (t.j. 74,88 km/h) a viac, čo teda v danom prípade bolo splnené. Na základe uvedeného tak súd uzavrel, že škodová udalosť zo dňa 10.08.2017, pri ktorej došlo k poškodeniu strechy na poistenej nehnuteľnosti je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, čím považoval za splnenú jednu zo základných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 34.2. Ustanovenie § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa neuplatňuje vždy, ale len vtedy, keď poistná udalosť bola spôsobená treťou osobou, ktorá za ňu zodpovedá podľa príslušných ustanovení o zodpovednosti za spôsobenie škody. Poistná udalosť však môže byť zapríčinená aj objektívnou udalosťou (napr. prírodnou udalosťou, povodňou, zemetrasením, zosuvom pôdy a pod.) a vtedy aplikácia § 813 ods. 1 neprichádza do úvahy. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, kedy súd ustálil, že poisťovateľ pristúpil k poistnému plneniu z dôvodu poškodenia poisteného bytového domu poistným nebezpečenstvom – víchricou, podľa názoru súdu v danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď víchrica je prírodná živelná udalosť, vo vzťahu ku ktorej nie je možné uvažovať o zavinení vzniku škody akoukoľvek treťou osobou. V tomto prípade teda poistná udalosť zo dňa 10.08.2017 (poškodenie strechy poisteného bytového domu vplyvom víchrice) bola zapríčinená objektívnou udalosťou, na základe čoho súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa (nebola naplnená podmienka spôsobenia poistnej udalosti treťou osobou), a teda žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom domáhať sa nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka. 34.3. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného prednesu uviedol, že rozhodnutie súdu o tom, že v prípade poistnej udalosti zo dňa 10.08.2017 to bol výlučne vietor o rýchlosti 93 km/h, ktorý spôsobil vznik škody, by žalobca nevnímal ako spravodlivé. K tomuto súd uvádza, že zo zistených skutočností vyplýva, že samotný právny predchodca žalobcu evidentne posúdil víchricu ako výlučnú príčinu vzniku škody, keďže pristúpil k poskytnutiu poistného plnenia v celom rozsahu v zmysle poistnej zmluvy, nakoľko v opačnom prípade súdu nebolo zrejmé, na základe čoho by poisťovateľ ustálil svoju povinnosť plniť. Žalobca v priebehu konania rozporoval tvrdenia žalovaných o tom, že sa jednalo o víchricu o konkrétnej sile vetra a zároveň tvrdil, že nebolo preukázané, že by došlo k poškodeniu striech na iných stavbách v okolí. Za tejto situácie článok XIV., bod 7. VPP PPZ 14 potom vyžadoval pre to, aby mal poistený právo na vyplatenie poisteného plnenia z titulu poistného rizika víchrica, zo strany poisteného preukázanie, že škoda pri bezchybnom stave poistenej budovy mohla vzniknúť iba v dôsledku víchrice. Pokiaľ právny predchodca žalobcu pristúpil k poistnému plneniu, možno tak predpokladať, že táto skutočnosť mu bola
zo strany poisteného riadne preukázaná. Súd zároveň v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že právny predchodca žalobcu už v štádiu likvidácie predmetnej poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia mal k dispozícii Znalecký posudok č. 5/2018, vypracovaný znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., na základe ktorého určil výšku poistného plnenia a z ktorého záverov následne v súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou vyvodzoval zodpovednosť žalovaných za spôsobenú škodu v tomto konaní. 35. Žalobca v žalobe vo vzťahu k ním uplatnenému nároku podľa § 813 Občianskeho zákonníka dôvodil závermi Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., v zmysle ktorých boli zistené nedostatky projektovej dokumentácie vypracovanej žalovaným 1/ a tiež bolo konštatované, že zhotoviteľ strechy vyhotovil strechu, ktorá nebola schopná odolávať zaťaženiu vyvolanému vonkajšími vplyvmi (vetrom) a toto zaťaženie prenášať do základov stavby. Tým podľa žalobcu došlo k určeniu príčiny vzniku poistnej udalosti ako aj určeniu zodpovedných subjektov. Žalobca teda tvrdil, že k poškodeniu strechy došlo z dôvodu, že strecha nebola zhotovená riadne. K tomuto súd uvádza, že pokiaľ by vychádzal z takto žalobcom tvrdených skutočností, teda, že príčinou vzniku škody v danom prípade nebola víchrica, ale konštrukčná vada strechy, rovnako by musel dospieť k záveru o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa podľa § 813 Občianskeho zákonníka. Ako už súd opakovane uviedol, jednou zo základných podmienok tohto prechodu je predovšetkým to, že musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy. V prípade, že by k poškodeniu strechy bytového domu došlo z dôvodu, že strecha nebola zhotovená riadne, teda nie vplyvom víchrice, daná situácia by nespadala pod poistné krytie v zmysle poistnej zmluvy (predmetný bytový dom nebol poistený pre prípad jeho poškodenia v dôsledku konštrukčnej vady stavby), a preto by škodovú udalosť zo dňa 10.08.2017 nebolo možné vyhodnotiť ako poistnú udalosť v zmysle uzavretej poistnej zmluvy. 36. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2024 uviedol, že počas likvidácie poistnej udalosti vyšlo najavo, že k vzniku škody došlo v dôsledku silného vetra, ale aj v dôsledku viacerých pochybení oboch žalovaných pri zhotovovaní stavby bytového domu. Zároveň však žalobca žiadnym spôsobom neuviedol mieru, akou sa tieto ním tvrdené skutočnosti podieľali na vzniku škody. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa 10.08.2017 poskytol poistenému poistné plnenie vo výške celej vzniknutej škody vyčíslenej na základe Znaleckého posudku č. 5/2018, vypracovaného znaleckou organizáciou EXPERTA, s.r.o., zníženej len o dohodnutú spoluúčasť, čiže vo výške 61.384,02 eur a následne si náhradu celej takto vyplatenej sumy uplatnil podanou žalobou voči žalovaným. V priebehu konania žalobca tvrdil viaceré príčiny vzniku škody, pričom zároveň žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v akom rozsahu bola vyčíslená škoda spôsobená víchricou ako objektívnou udalosťou, za ktorej vznik nemožno pričítať zavinenie žiadnej tretej osobe, a v akom rozsahu sa na vzniku vyčíslenej škody mali podieľať žalovaní. Uvedená skutočnosť pritom už sama o sebe predstavuje dôvod na zamietnutie žaloby, bez potreby zaoberať sa splnením jednotlivých zákonných podmienok prechodu práva poisteného na náhradu škody na poistiteľa, vrátane otázky prípadnej zodpovednosti za škodu na strane žalovaných, čo by bolo za danej situácie nadbytočné a v konečnom dôsledku tak aj nehospodárne. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa v zmysle ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka je totiž limitovaný nielen výškou plnenia, ktoré poistiteľ vyplatil poistenému, ale aj rozsahom výšky škody, ktorú je zodpovedný subjekt (žalovaný) povinný uhradiť. 37. Sumarizujúc vyššie uvedené, kedy súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní, že na neho prešiel nárok podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 38. Súd nevykonal žalovaným 1/ navrhnuté dokazovanie výsluchom stavbyvedúceho a znalca I. A. E. C., K., keďže vzhľadom na záver o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, považoval takto navrhnuté dokazovanie za nadbytočné. Pokiaľ ide o žalovaným 1/ navrhnuté dokazovanie výsluchom stavbyvedúceho, súd v tomto prípade navyše nepovažoval návrh na vykonanie dokazovania za riadne špecifikovaný, určitý, keď súdu nebolo ani zrejmé, akú konkrétnu osobu by v tomto smere mal vypočuť, čo už bolo samo o sebe tiež dôvodom pre nevyhovenie takto uplatnenému návrhu. 39. Záverom súd zdôrazňuje, že v zmysle konštantnej judikatúry (por. napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004) súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo strany na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Vzhľadom na uvedené, kedy súd dospel k záveru o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, sa súd s ďalšou argumentáciou strán, okrem iného tiež s námietkou premlčania nároku vznesenou žalovaným 1/, ktorá je vzhľadom na posúdenie veci súdom irelevantná, nezaoberal. 40. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 41. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa úspešnosti žalovaných v spore a žalovanému 1/ a žalovanému 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške týchto trov bude v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd Malacky. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.