Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/65/2024 1620202373 27. 02. 2025 Mgr. Nina Dubovská ECLI:SK:KSBA:2025:1620202373.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Niny Dubovskej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a JUDr. Zuzany Kučerovej, v spore žalobcu: S. E. E., E..A..O.., B.O.: XX XXX XXX, E. E. D. R. XXXX/XX, G., právne zast. C.. G. H., K. E. E.Í. Q. XXXX/XXB, G., B.: XX XXX XXX, proti žalovaným: X/ C. E.L., U.. XX.XX.XXXX, F. R. O. G., D. R. R. T. XX, O. E., K. pre N.: V. G. XXXX/ X, G., X/ O. E., U.. XX.XX.XXXX, F. R. O. G., D. R. R. T. XX, O. E., K. pre N.O.: V. G. XXXX/X, G., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25.01.2024, č.k. 34C/50/2020-146, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e. II. Žalobca m á proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných 1/ a 2/ na prerušenie konania (výrok I.), uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území G., obec G., okres G., ktoré sú Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to pozemky parcely registra „V. parc. č. XX/X, o výmere 49 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X, o výmere 391 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XX/X, o výmere 77 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a stavbu - rodinný dom so súpisným číslom XXXX postavený na parc. č. XX/X (ďalej len „rodinný dom“ alebo spolu ako „nehnuteľnosti“), do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 150 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ust. § 123, § 126 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ust. § 162 ods. 1 písm. a), § 164 a § 162 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ vypratať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. G. dôvodiac, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, keď tieto nadobudol titulom uznesenia Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/107/2017, ktorým bol schválený príklep udelený pri dražbe nehnuteľností v exekučnom konaní EX 6/2017, pričom žalovaní svojím konaním znemožňujú žalobcovi, aby predmet svojho vlastníctva užíval a nakladal s ním, a to napriek tomu, že nemajú právny dôvod, ktorý by ich oprávňoval k užívaniu nehnuteľností. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že žalobca sa podanou žalobou o vydanie veci (vindikačnou, resp. reivindikačnou žalobou) zakotvenou v ust. § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka domáhal
vypratania nehnuteľností a s poukazom na predpoklady úspechu vlastníka ako žalobcu v konaní, v ktorom sa domáha ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou (a) preukázanie vlastníckeho práva k predmetu sporu, t. j. k veci, ktorá je predmetom rei vindicatio (aktívna legitimácia); b) preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako pasívne legitimovaná (pasívna legitimácia); c) preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe ako pasívne legitimovaná zadržiava vec u seba neoprávnene) uviedol, že žalovaní nárok uplatnený žalobcom neuznávali, keď považovali za sporné vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam s poukazom na to, že žalovaní 1/ a 2/ (v procesnom postavení žalobcov) podali na Okresný súd Malacky žalobu o určenie neplatnosti dražby, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 31C/14/2020, pričom v uvedenom súdnom konaní sa žalovaní domáhajú aj zrušenia príklepu udeleného na dražbe a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; v tejto súvislosti navrhli žalovaní prerušiť konanie až do právoplatného skončenia vyššie uvedeného konania. Súd prvej inštancie v zmysle pokynu odvolacieho súdu v konečnom rozhodnutí opätovne rozhodol o návrhu žalovaných na prerušenie konania, pričom pri svojom rozhodovaní o tomto návrhu vychádzal z právneho názoru vysloveného Krajský súdom v Bratislave v uznesení č. k. 7Co/26/2023-115 zo dňa 31.03.2023, ktorým bol podľa ust. § 391 ods. 2 CSP konajúci súd viazaný. Súd prvej inštancie zhrnul, že žalovaní navrhli, aby súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 31C/14/2020 o určenie neplatnosti dražby, keď mali za to, že je splnený zákonný dôvod na obligatórne prerušenie tohto súdneho konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Z pripojeného spisu sp. zn. 31C/14/2020 súd prvej inštancie zistil, že je ide o konanie žalobcov: X/ C. E., X/ O. E.L., proti žalovaným: X/ B.. C.. Š. T., súdny exekútor, X/ S. E. E., E..A..O.., o určenie neplatnosti dražby, v ktorom sa žalobcovia domáhajú zrušenia uznesenia o schválení príklepu dražby vydaného Okresným súdom Malacky zo dňa 21.11.2019, sp. zn. 23Er/107/2017, vyhlásenia dražby za neplatnú a navrátenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam; konanie v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo právoplatne skončené (vo veci nebolo rozhodnuté). Súd prvej inštancie rozlišoval v súlade s CSP medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania a vyvodil, že konanie o určenie neplatnosti dražby nie je konaním, ktorého výsledkom by bol konajúci súd viazaný, a posúdením možnosti fakultatívneho prerušenia konania uzavrel, že v danom prípade nemožno vyvodiť záver, že by prebiehajúce konanie sp. zn. 31C/14/2020, ktoré pojednáva o neplatnosti dražby, bránilo pokračovaniu a rozhodnutiu súdu v tomto konaní, t. j. v konaní o vypratanie nehnuteľností. Poukázal na to, že odvolací súd v uznesení č. k. 7Co/26/2023-115 zo dňa 31.03.2023 konštatoval, že súd prvej inštancie v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutí iného súdu (okrem prípadov náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.), že zrušenie uznesenia exekučného súdu mimo exekučného konania preto neprichádza do úvahy, t. j. zrušenie takéhoto uznesenia je možné iba v rámci odvolacieho príp. dovolacieho exekučného konania. Navyše, z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 31C/14/2020 vyplynulo, že žalovaní v exekučnom konaní podali námietky voči schváleniu príklepu, o ktorých rozhodol Okresný súd Malacky uznesením č. k. 23Er/107/2017-183 zo dňa 15.11.2019 tak, že im nevyhovel. Doplnil, že rovnako nepripadalo do úvahy vyslovenie neplatnosti dražby súdom, nakoľko nejde o dražbu vykonanú podľa zákona o dobrovoľných dražbách, ale o dražbu vykonanú v rámci exekučného konania, preto je žaloba o určenie neplatnosti exekučnej dražby procesne neprípustná. Na základe uvedených skutočností, v zhode s názorom odvolacieho súdu, nevzhliadol relevantný dôvod na prerušenie konania, rozhodol opätovne o návrhu žalovaných na prerušenie konania v konečnom rozhodnutí tak, že tento návrh zamietol, keďže v danej veci neboli zistené dôvody na obligatórne ani fakultatívne prerušenie konania. Nad rámec uvedeného súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na vyjadrenie žalovaných v ich žiadosti o odročenie pojednávania zo dňa 01.12.2023, kde žalovaní uviedli, že plne rešpektujú výrok Krajského súdu v Bratislave, s ktorým v plnom rozsahu súhlasia. Súd prvej inštancie posúdením nároku vo veci samej dospel po zohľadnení skutkového stavu, zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov samostatne a vo vzájomnej súvislosti a aplikácii právnych predpisov, k záveru, že nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľností bol uplatnený dôvodne. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že Okresný súd Malacky uznesením č. k. 23Er/107/2017-183 zo dňa 15.11.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.12.2019, schválil príklep udelený na dražbe konanej dňa 31.07.2018 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora C.. B.. Š. T. H. G. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 6/2017 na predmetné nehnuteľnosti žalobcovi ako vydražiteľovi, ktorý urobil najvyššie podanie. Žalobca tak nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle ust. § 150 Exekučného poriadku a bol zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností na LV č. XXXX pre k.ú. G.. Žalobca sa takto za aplikácie ust. § 126 Občianskeho zákonníka mohol domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Uviedol, že žalovaní v konaní nepopreli užívanie predmetných nehnuteľností a tiež nebolo sporné, že
žalovaným nesvedčí žiadny právny titul, ktorý by ich oprávňoval k ich užívaniu. Žalobca ako vlastník nehnuteľností je v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a správaním sa žalovaných, ktorí odmietajú nehnuteľnosti (predmet vlastníctva) žalobcovi vydať nastal stav, ktorý vyžaduje súdnu ochranu a podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca sa žalobou na plnenie oprávnene domáhal vypratania predmetných nehnuteľností. Uzavrel, že boli splnené všetky predpoklady vyžadované právnym poriadkom (žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, označil správne pasívne legitimované subjekty osoby, ktoré zadržiavajú nehnuteľnosti, resp. ich užívajú neoprávnene bez právneho titulu), preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaných, ktorí považovali vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam za sporné s poukazom na prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti dražby, súd prvej inštancie túto nepovažoval za dôvodnú, ich námietky považoval za irelevantné, keďže týmto konaním nemožno revidovať postupy a záver exekučného konania. Doplnil, že pre posúdenie otázky vlastníckeho práva má podľa názoru súdu prvej inštancie rozhodujúci význam to, že žalobcovi svedčí výlučné vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré získal v dražbe po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Malacky č. k. 23Er/107/2017-183 o schválení príklepu zo dňa 15.11.2019, pričom konajúci súd nemá právo spochybňovať závery, ku ktorým dospel Okresný súd Malacky v konaní sp. zn. 23Er/107/2017 (porov. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/52/2022 zo dňa 13.04.2023). O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP, teda podľa úspešnosti žalobcu v konaní tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; o výške týchto trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti rozhodnutiu vo výroku II. (posudzujúc rozsah odvolania podľa jeho obsahu) a v závislom výroku III. o trovách konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní dôvodiac, že dňa 25.01.2024 prebehlo súdne pojednávanie v ich neprítomnosti, pričom k ich neúčasti uviedli, že pri príprave pred odchodom na pojednávanie žalovaná 2/ (manželka žalovaného 1/ s diagnózou diabetes melitus 2 stupňa na inzulíne od r. 2016) utrpela glykemický šok, pričom upadla do chvíľkového bezvedomia (z dôvodu psychického pôsobenia a strachu sa jej výrazne zvýšila hladina cukru, následkom čoho skolabovala) a žalovaný 1/ pri záchrane jej života nebol schopný dať vedieť konajúcemu súdu, čo sa prihodilo a z tohto dôvodu sa žalovaní nemohli na pojednávaní zúčastniť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považovali za tendenčné, neobjektívne a nezodpovedajúce skutočnosti, ktoré nezohľadnilo pri poukaze na snahu žalobcu vec riešiť mimosúdnou cestou napadnutie žalovaných zo strany advokátky a jej klientov, vyhrážanie sa hrubokrkými ľuďmi, psychologickým nátlakom, násilným nasťahovaním rómskych občanov atď., a to počas pandémie v núdzovom stave, zloženie zapáchajúcej maringotky do výjazdu z rodinného domu pred Vianocami, čím zabránili a doteraz zabraňujú výjazdu vozidla žalovaného 1/ z dvora (ísť s vozidlom na STK). Poukázali na to, že na LV je poznámka, že sa vedie žaloba proti exekúcii, že márne žiadali, aby súd vydal neodkladné opatrenie k zabráneniu takejto činnosti, ktorý stav trvá doteraz. Konajúca sudkyňa mylne interpretovala ich súhlas, že plne rešpektujú výrok krajského súdu, keď plne rešpektujú rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/26/2023-115 zo dňa 31.03.2023, ktorým konanie prerušil s poukazom na nateraz prebiehajúce konanie vo veci žaloby proti podvodne vykonanej dražbe, a až do ukončenia veci celej na tomto žalovaní trvajú. Žalobca podľa žalovaných nepredložil žiadny relevantný dôkaz dokazujúci neoprávnenosť ich pobytu v rodinnom dome (nehnuteľnostiach) a predložili dôkazy/zásielky, ktoré asi 3 roky donášajú poštové doručovateľky na adresu V. G. XXXX/X H. G.V. (adresované pravdepodobne vietnamským občanom, list zaslaný Sociálnou poisťovňou na meno F. N., pravdepodobne občianke Z., zásielka do vlastných rúk žalobcu na meno U. H. H. K., asi občana H., doporučený list adresátovi E. D.Á.), pričom pani poštárka podľa žalovaných vie, kto býva na tejto adrese a preto veľa takýchto zásielok bolo vrátených, a uvedené je len úlomok z toho, čo poštou prichádzalo a prichádza na ich adresu. Podľa žalovaných sa žalobca dopúšťal a dopúšťa trestnej činnosti, prevádzkuje podľa ich zistení personálnu agentúru, ktorá sprostredkováva zamestnanie a podľa vyššie uvedeného aj ubytovanie; nakoľko sa podľa žalovaných zo strany žalobcu s určitosťou jedná o legalizácii pobytu na našom území a možnosti pobytu po celej EU, poberanie príplatkov za ubytovanie osôb na inkriminovanej adrese sa môže v skutočnosti jednať o pokračujúci podvod v zmysle Trestného zákona, neoprávnené obohacovanie, krátenie DPH, špekulácie, zneužívanie právomoci a rôznych druhov trestnej činnosti. Na základe uvedeného sa žalovaným javí napadnutý rozsudok irelevantný, nakoľko je preukázané, že žalovaní v rodinnom dome (nehnuteľnostiach) nebývajú, ale bývajú tam nimi menované osoby. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.03.2024, v ktorom uviedol, že žalovaní nepreukázali tvrdenia o dôvode svojej neprítomnosti - priložili lekárske
správy, z ktorých nie je preukázané, že v deň pojednávania nastal taký akútny stav žalovanej 2/, ako v odvolaní popisuje. Namietal, že žalovaní opakovane napádajú žalobcu alebo jeho právnu zástupkyňu, že nesprávne pochopili uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/26/2023-115 zo dňa 31.03.2023, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania, teda súd prvej inštancie správne vo veci pokračoval a ich návrh na prerušenie konania zamietol, že na jednej strane žalovaní uvádzajú, že na adrese vypratávaných nehnuteľností (rodinného domu) nebývajú a na druhej strane sa dožadujú zamietnutia žaloby o jej vypratanie a v závere žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 5. Žalovaní sa k vyjadreniu žalobcu viac nevyjadrili. 6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je podané dôvodne. 7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd nezistil v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodil. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 CSP). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami vyjadruje sa len k relevantným odvolacím námietkam žalovaných. 8. V súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalovanými odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 9. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaní výslovne uviedli a skutkovo vymedzili v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. 10. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) z 05.11.2019 sp. zn. IV. ÚS/90/2019, podľa ktorého: „Iba uvedenie všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní nie je postačujúce na to, aby odvolací súd mohol o odvolaní rozhodnúť, resp. uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie
je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní odvolacie dôvody. Právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania.“ 11. Podľa ust. § 150 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, (1) Po udelení príklepu môže sa vydražiteľ ujať držby vydraženej veci; o tom je povinný upovedomiť exekútora. (2) Ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu. 12. Podľa ust. § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. 13. Podľa ust. § 126 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, (1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. (2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba. 14. Z napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáha vypratania nehnuteľností v jeho výlučnom vlastníctve podľa zápisu na LV č. XXXX pre k. ú G., ktoré nadobudol titulom uznesenia Okresného súdu Malacky sp. zn. 23Er/107/2017, ktorým bol schválený príklep udelený pri dražbe nehnuteľností v exekučnom konaní EX 6/2017 (námietkam žalovaných v exekučnom konaní voči schváleniu príklepu Okresný súd Malacky uznesením č. k. 23Er/107/2017-183 zo dňa 15.11.2019 nevyhovel), pričom žalovaní svojím konaním znemožňujú žalobcovi výkon jeho vlastníckeho práva (§ 123 Občianskeho zákonníka), a to napriek tomu, že nedisponujú titulom k užívaniu nehnuteľností žalobcu. Žalobca vyzval žalovaných k vyprataniu nehnuteľností najprv osobne a následne písomne výzvou zo dňa 13.02.2020 na vypratanie nehnuteľností ku dňu 02.03.2020, doručenou žalovaným dňa 18.02.2020 (aj s upozornením na platbu spojenú s užívaním nehnuteľností). V nadväznosti na reakciu žalovaných a podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie voči žalobcovi, uzatvorili strany dňa 27.02.2020 Dohodu o užívaní rodinného domu, v ktorej bolo dohodnuté, že po rozhodnutí o neodkladnom opatrení, ktorým by žalovaným súd nevyhovel, nehnuteľnosti vypracú. Listom zo dňa 14.04.2020 bolo žalovaným oznámené, že žalobca vstúpi do užívania nehnuteľností a žiada žalovaných o plnenie v zmysle uvedenej dohody. Emailom zo dňa 29.04.2020 žalovaný 1/, v ktorom okrem iného požadoval predĺženie lehoty na vypratanie nehnuteľností, uviedol, že prerába rodinný dom v Bílkových Humenciach, kde hodlá s rodinou bývať. Dňa 29.05.2020 oznámil žalovaný 1/, že rodinný dom (nehnuteľnosti) nevyprace. Žalobca argumentoval, že žalovaní svojím konaním znemožňujú žalobcovi ako vlastníkovi, aby nehnuteľnosti ako predmet svojho vlastníctva užíval a nakladal s ním (§ 123 a § 126 Občianskeho zákonníka, článok 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“)). 15. Vo vzťahu k odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), čo žalovaní v zásade odôvodňovali tým, že súd prvej inštancie na pojednávaní konal a rozhodol v ich neprítomnosti spôsobenou náhlym zhoršením zdravotného stavu žalovanej 2/, odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľov, čím by im bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré im zákon (CSP) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a sp. zn. 1 Cdo 6/2014,
3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že ako vyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr. I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1 Cdo 213/2019, 2 Cdo 190/2019, 3 Cdo 168/2018, 4 Cdo 3/2019, 5 Cdo 57/2019, 6 Cdo 33/2020, 7 Cdo 308/2019, 8 Cdo 152/2018). 17. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľom realizáciu ich procesných práv a ktorá by im zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. Súd prvej inštancie v konaní postupoval správne, ak pojednávanie dňa 25.01.2024 vykonal a spor rozhodol v neprítomnosti žalovaných 1/ a 2/ konštatujúc, že žalovaní, ktorí mali predvolanie na pojednávanie riadne doručené dňa 08.12.2023, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a o odročenie pojednávania nepožiadali (uvedené vyplýva z obsahu spisu). Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že sa pojednávania dňa 25.01.2024 nezúčastnili pre náhlu zdravotnú indispozíciu žalovanej 2/ (glykemický šok a chvíľkové bezvedomie) s poukazom na priložené lekárske správy žalovanej 2/, odvolací súd uvádza, že z ich obsahu je zrejmé, že sa týkajú časového obdobia od 23.11.2023 do 08.07.2024, teda nepreukazujú tvrdenia žalovaných o dôvode ich neprítomnosti na pojednávaní dňa v 25.01.2024. Naviac, s poukazom na viazanosť odvolacieho súdu uplatnenými dôvodmi odvolania, z odvolacej argumentácie žalovaných o ich ospravedlniteľnej neprítomnosti na pojednávaní dňa 25.01.2024, ani nevyplývajú žiadne skutkové tvrdenia o tom, v čom konkrétne uskutočnenie pojednávania v ich neprítomnosti súdom prvej inštancie znamenalo znemožnenie uplatnenia ich procesných práv. 18. Podstatným pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo, či užívanie nehnuteľností žalovanými je oprávnené. Odvolatelia namietali to, že na adresu nehnuteľností sú doručované zásielky tretím osobám odlišným od žalovaných, čím je podľa žalovaných preukázané, že žalovaní v rodinnom dome (nehnuteľnostiach) nebývajú, ale bývajú tam nimi menované osoby. K odvolateľmi takto podľa obsahu uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 19. Správny skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca je výlučný vlastník nehnuteľností a že žalovaní neoprávnene (bez preukázania platného užívacieho titulu) užívajú nehnuteľnosti, nie je spôsobilá vyvrátiť ani nimi prezentovaná odvolacia argumentácia o tom, že (i) súd prvej inštancie mylne interpretoval ich súhlas s výrokom Krajského súdu v Bratislave v uznesení č. k. 7Co/26/2023-115 zo dňa 31.03.2023, ktorým podľa žalovaných konanie prerušil, keďže citovaným uznesením bolo práve naopak zrušené uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania v
prejednávanej veci do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dražby, vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 31C/14/2020, (ii) nehnuteľnosti užívajú tretie osoby, a to bez ohľadu na to, či takéto osoby nehnuteľnosti žalobcu skutočne užívajú (so súhlasom alebo bez súhlasu žalobcu ako výlučného vlastníka nehnuteľností), ktoré užívanie nijak nelegitimizuje užívanie nehnuteľností (rodinného domu) žalovanými a ani nepreukazuje, že ich žalobcovia neužívajú (žalovaní sami reagovali na výzvy žalobcu o vypratanie nehnuteľností jednak zamietavým vyjadrením, že ich nevypracú, naviac podľa dohody zo dňa 27.02.2020 súhlasili ich vypratať po zamietnutí ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v neposlednom rade žiadali žalobcu o predĺženie lehoty na vypratanie nehnuteľností do ukončenia rekonštrukcie ich rodinného domu v R. T.). 20. Bez významu k vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sú aj ostatné odvolacie námietky žalovaných (týkajúce sa konania žalobcu a jeho právnej zástupkyne, príp. neoprávnenosti podnikania alebo trestnej činnosti žalobcu a ďalšie), ktoré sú nespôsobilé vyvrátiť závery súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby žalobcu v napadnutom výroku II. 21. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 22. Na základe všetkého zhora uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. o trovách konania ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešným v odvolacom konaní bol žalobca, ktorý má proti neúspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).