Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4To/144/2024 1621010235 20. 02. 2025 Mgr. Michal Kačáni ECLI:SK:KSBA:2025:1621010235.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Karola Kováča a Ing. Mgr. Anny Přikrylovej, v trestnej veci odsúdeného Z. Q., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona a iné, o odvolaní odsúdeného proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 28.08.2024 sp. zn. 1T/39/2021, na neverejnom zasadnutí konanom 20. februára 2025 takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie odsúdeného Z. Q., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a . odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 28.08.2024 sp. zn. 1T/39/2021 v bode I./ bol podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku v dôsledku zániku trestnosti činu zrušený výrok o treste uložený odsúdenému Z. Q. rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/39/2021, z 20.06.2022, právoplatným dňa 07.07.2022, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V bode II./ tohto rozsudku bol na základe § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku odsúdenému Z. Q. za zostávajúce zbiehajúce trestné činy a to, prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, z ktorého bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/39/2021, zo dňa 20.06.2022, právoplatným dňa 07.07.2022, a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona, z ktorého bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 6T/25/2020, zo dňa 03.07.2020, právoplatným dňa 08.08.2020, uložený podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona účinného ku dňu 20.06.2022 s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ a písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bol odsúdený pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 prvá veta Trestného zákona bol zrušený výrok o treste, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03.07.2020, sp. zn. 6T/25/2020, právoplatným dňa 08.08.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie odsúdený, ktoré následne odôvodnil písomným podaním urobeným prostredníctvom svojho obhajcu.
V dôvodoch odvolania odsúdený konštatoval, že výmeru trestu súd odvodil od najprísnejšej trestnej sadzby zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov, ktorých trestnosť činu nezanikla, a to bol v danom prípade prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, kde výška trestnej sadzby bola ku dňu rozhodovania o pôvodnom treste v rozpätí od 1 roka do 5 rokov. Aplikovaním ustanovenia § 38 ods. 2 a § 38 ods. 4 Trestného zákona potom súd určil rozpätie trestnej sadzby od 28 mesiacov (2 roky a 4 mesiace) až 5 rokov a uložil nový trest na spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Podľa odsúdeného však týmto postupom súd porušil zákon v jeho neprospech, keď neaplikoval ustanovenie § 2 ods. 1 alinea druhá Trestného zákona, podľa ktorého ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Trestná sadzba za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona je podľa znenia zákona účinného ku dňu rozhodovania o treste v rozmedzí od 6 mesiacov do 3 rokov. Spodná hranica trestu zvýšená o jednu tretinu tak mala byť určená na 16 mesiacov ( 36-6=30, 30:3=10, 6+10=16) a súd mal novú výmeru trestu určiť na tejto spodnej hranici. Na tomto základe odsúdený navrhoval, aby odvolací súd zrušil výrok napadnutého rozsudku a sám vo veci rozhodol o uložení trestu. Na neverejnom zasadnutí (§ 405d ods. 3 Trestného poriadku) odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti na podklade odvolania podaného oprávnenou osobou zistil, že odvolanie odsúdeného nie je dôvodné. Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné. Podľa § 405d ods. 2 Trestného poriadku rozsudok v konaní podľa tohto dielu sa vyhlasuje na verejnom zasadnutí, ktoré sa vykoná iba za účelom vyhlásenia rozsudku; ustanovenia tohto zákona o verejnom zasadnutí sa použijú primerane. Podľa § 405d ods. 3 Trestného poriadku nadriadený súd rozhoduje podľa tohto dielu na neverejnom zasadnutí; odsek 2 tým nie je dotknutý. Krajský súd v Bratislave z obsahu spisu zistil, že rozsudkom Okresného súdu Malacky z 20.06.2022, sp. zn. 1T/39/2021, bol Z. Q. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku a za túto trestnú činnosť mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky a 4 mesiace a zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Súčasne bol zrušený výrok o treste, ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03.07.2020, sp. zn. 6T/25/2020, právoplatným dňa 08.08.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2022. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03.07.2020, sp. zn. 6T/25/2020, bol Z. Q. uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom základe. Týmto trestným rozkazom mu bol uložený trest odňatia
slobody vo výmere 15 mesiacov, pričom výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/39/2021, zo dňa 15.01.2024. právoplatným 25.04.2024 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/40/2024, zo dňa 25.04.2024 bolo rozhodnuté, že odsúdený Z. Q., ktorému bol rozsudkom Okresného súdu Malacky z 20.06.2022, sp. zn. 1T/39/2021, uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 2 roky a 4 mesiace, sa neosvedčil a trest vykoná so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rovnako je z obsahu spisu zrejmé, že odsúdený Z. Q. uložený súhrnný trest odňatia slobody doposiaľ nevykonal. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré nadobudli účinnosť dňom 15.03.2024, krajský súd konštatuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď po zistení, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV z 03.07.2020, sp. zn. 6T/25/2020 uznaný za vinného aj pre trestný čin, ktorého trestnosť zanikla (prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, pri ktorom spôsobená škoda nedosiahla malú škodu v zmysle Trestného zákona účinného od 06.08.2024), pričom rozsudkom Okresného súdu Malacky z 20.06.2022, sp. zn. 1T/39/2021 bol odsúdenému Z.. v dôsledku aplikácie ustanovení o súhrnnom treste uložený trest aj za tento trestný čin, pristúpil k postupu podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku a rozhodol o zrušení výroku o treste právoplatného rozsudku a o uložení primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, teda za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. e/ Trestného zákona. Rovnako za správny a zákonný považuje krajský súd výrok o treste napadnutého rozsudku, ktorým bol odsúdenému Z. Q. podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona (a § 42 ods. 1 Trestného zákona) uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že účelom ustanovení § 405a a 405b Trestného poriadku je výlučne preskúmanie už právoplatných rozhodnutí v tom smere, či sa vzťahujú na trestné činy, ktorých trestnosť zanikla v dôsledku zmeny zákona, a to v prípadoch, v ktorých k vykonaniu uloženého trestu ešte nedošlo. V prípade pozitívneho zistenia súd buď rozhodne o tom, že sa zvyšok trestu nevykoná, alebo za situácie, že bol ukladaný úhrnný alebo súhrnný trest, rozhodne o uložení primeraného trestu za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých k zániku trestnosti nedošlo, avšak stále za použitia tých ustanovení Trestného zákona, ktoré boli platné a účinné v čase pôvodného rozhodnutia (rozsudku), ktorý už nadobudol právoplatnosť a ktorého výrok o treste sa novým rozhodnutím zrušuje. V takýchto prípadoch sa pri ukladaní nového trestu za ostatné zbiehajúce sa trestné činy rozhodne nemôže postupovať podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže na základe vyššie uvedených ustanovení sa špecificky reaguje iba na už existujúce právoplatné rozhodnutia súdov výlučne vo vzťahu k výroku o treste uloženého aj za trestné činy, ktorých trestnosť neskôr v dôsledku zmeny zákona zanikla (právoplatnosť tohto rozhodnutia trvá až do momentu nadobudnutia právoplatnosti nového rozhodnutia podľa § 405b Trestného poriadku). Takýto postup sa nijako nedotýka (a v týchto prípadoch sa zo zákona ani nemôže dotýkať) otázky viny, a teda aj naďalej platí, že otázky viny a trestu sa posudzujú podľa jedného a toho istého zákona. Sumarizujúc uvedené krajský súd konštatuje, že cieľom zákonodarcu bolo výlučne to, aby odsúdená osoba nevykonávala trest uložený za trestný čin (alebo aj za trestný čin), ktorého trestnosť v čase výkonu trestu už zanikla, a teda aby v prípade zbiehajúcich sa trestných činov vykonával trest uložený iba za ostatné trestné činy (ktorých trestnosť nezanikla), a to na základe nového rozhodnutia súdu za použitia všetkých do úvahy prichádzajúcich ustanovení toho Trestného zákona, podľa ktorého rozhodoval už rozsudkom, ktorého výrok o treste sa novým rozhodnutím zrušuje. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa aj pri novom rozhodovaní o treste správne ustálil pomer prevažujúcich okolností, keď u odsúdeného zistil iba jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní a oľutovaní trestného činu (§ 36 písm. l/ Trestného zákona) a dve priťažujúce okolnosti spočívajúce v spáchaní viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona) a v tom, že už bol za trestné činy
odsúdený (§ 37 písm. m/ Trestného zákona), v dôsledku čoho sa u neho zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. Keďže súd ukladal súhrnný trest, bol povinný postupovať podľa zásad na uloženie súhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Trestného zákona), a teda ukladať súhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Takýmto trestným činom je v prípade odsúdeného prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, preto súd prvého stupňa správne ukladal trest podľa § 218 ods. 3 Trestného zákona, v ktorom je ustanovená trestná sadzba 1 rok až 5 rokov. Pri zvýšení dolnej hranice uvedenej trestnej sadzby za použitia § 38 ods. 4 Trestného zákona a spôsobom výpočtu podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona predstavovala výsledná trestná sadzba, z ktorej bol súd povinný vychádzať pri ukladaní trestu, rozpätie 2 roky a 4 mesiace až 5 rokov. Okresný súd tak odsúdenému za ostatné zbiehajúce sa trestné činy uložil súhrnný trest odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Takto uložený trest je trestom zákonným a podľa názoru odvolacieho súdu aj spravodlivým, pričom ani krajský súd nezistil žiadne také okolnosti, pre ktoré by bolo dôvodné uvažovať o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace zodpovedá tak povahe spáchanej trestnej činnosti, ako aj osobe obžalovaného, ktorý už bol v minulosti opakovane odsúdený pre úmyselnú trestnú činnosť (odsúdený Z. má okrem zmienených odsúdení v odpise registra trestov ďalších 5 záznamov). V tomto smere je preto potrebné dôsledne dbať na požiadavku na dosiahnutie účelu trestu a splnenie všetkých jeho funkcii, čo možno očakávať práve od takého druhu trestu a jeho výmery, akú určil prvostupňový súd. Ako to už pritom bolo naznačené, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti nižšia výmera trestu ani neprichádzala do úvahy. Zákonu zodpovedá aj zaradenie odsúdeného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko odsúdený v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona). Napokon prvostupňový súd postupoval správne aj v tom, keď v dôsledku uloženia súhrnného trest zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV z 03.07.2020, sp. zn. 6T/25/2020, právoplatného dňa 08.08.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu možno vytknúť iba pochybenie v tom smere, že vo výroku rozsudku opomenul uviesť použitie § 42 ods. 1 Trestného zákona, hoci inak vo výroku správne uviedol, že ukladal súhrnný trest s následným použitím § 42 ods. 2 Trestného zákona v časti výroku o zrušení výroku o treste vyššie označeného trestného rozkazu. Ide však o pochybenie výlučne formálne, bez akéhokoľvek zásadného vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto krajský súd naň iba poukazuje bez potreby toto pochybenie naprávať. S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti a prezentované úvahy Krajský súd v Bratislave nezistil žiaden relevantný dôvod na zrušenie a zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolanie odsúdeného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.