Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3To/26/2025 1624010029 29. 04. 2025 JUDr. Mária Šimková ECLI:SK:KSBA:2025:1624010029.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Šimkovej a členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obžalovaného ml. T. L., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2024 zo dňa 11.11.2024, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.04.2025 jednomyseľne takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa prvostupňový rozsudok z r u š u j e. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2024 zo dňa 11.11.2024 bol obžalovaný ml. T. L. uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 23.09.2022 v čase od 22:00 hod. do 24:00 hod. v Stupave na čerpacej stanici VOMS na adrese Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážať poškodeného L. F., ktorému povedal: „to si ty, čo som ťa pred pol rokom rozjebal pred L-barom“, následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti chrbta a udierať do hornej časti tela. Za to mu súd prvého stupňa podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 117 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2 a § 54 Trestného zákona uložil trest povinnej práce vo výmere 60 hodín. Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný trest povinnej práce vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia výkonu trestu. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona je obžalovaný povinný vykonať trest povinnej práce osobne, bez nároku na odmenu vo svojom voľnom čase. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného L. F. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.02.2025. Prokurátor odvolanie odôvodnil tým, že dňa 11.01.2024 bola na obvineného ml. T. L. podaná prokurátorom obžaloba pre v podstate dva skutku, napriek tomu, že v obžalobe neboli takto formálne oddelené, ktoré nasledovali v krátkom časovom slede po sebe a to, že: 1, dňa 23.09.2022 v čase od 22.00 h do 24.00 h v Stupave na čerpacej stanici VOMS na adrese Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážať
poškodeného L. F., ktorému povedal: „to si ty, čo som ťa pred pol rokom rozjebal pred L-barom“, následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti chrbta a udierať do hornej časti tela, 2, následne dňa 24.09.2022 v čase od 00.00 h do 2.10 h v Stupave na poľnej ceste, v blízkosti uvedenej čerpacej stanice, s GPS súradnicami: 48,25626°S, 17,03024°V, inicioval presne nezisteným spôsobom požiar tam zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia s ev. číslom Z.-P., striebornej metalízy s O.:G v dôsledku čoho došlo k totálnemu zhoreniu uvedeného motorového vozidla, čím poškodenému L. F., trvale bytom Z. XXX spôsobil škodu vo výške 1.080 EUR, čím podľa obžaloby spáchal v bode 1) prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2) prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd Malacky uznal obvineného ml. T. L. vinného iba z prečinu výtržníctva, teda z konania v skutku 1). Túto časť žalovaného konania teda súd považuje za preukázanú na podklade vykonaného dokazovania. Na túto časť konania však podľa názoru prokuratúry bezprostredne nadväzuje ďalšie konanie obvineného, nepriateľsky zamerané na osobu poškodeného a to podpálenie, resp. zničenie jeho motorového vozidla patriaceho (užívaného) poškodeným, uvedené v bode 2), ktorú však súd z výroku o uznaní viny vypustil. Zo skutkovej vety rozsudku vyplýva, že súd považoval za preukázané, že obvinený sa nepriateľského konania, ktoré vyústilo do fyzického útoku, voči osobe poškodeného dopustil z nenávisti na podklade predchádzajúceho fyzického konfliktu spred L-baru, ktorý sa mal odohrať asi pol roka pred skutkom zo dňa 23.09.2022. Dôvodom fyzického napadnutia poškodeného dňa 23.09.2022 bol teda predchádzajúci konflikt, opäť fyzický, zo strany obvineného voči poškodenému. Obvinený teda dlhodobo prechovával zášť k osobe poškodeného a tohto opätovne fyzicky napadol a bil a to napriek skutočnosti, že poškodený spadol na zem a v podstate sa nijako nebránil, iba si kryl hlavu a ležal na zemi. Zároveň v tomto smere prokurátor poukázal na intenzitu konania obvineného, ktorá je najmarkantnejšia z vykonaného oboznámenia kamerového záznamu z čerpacej stanice VOMS. Kamerové záznamy tiež preukazujú skutočnosť, že obvinený sa pokúšal poškodeného vyviesť z budovy čerpacej stanice, čo sa mu však nepodarilo, lebo poškodený sa opätovne vrátil do budovy a vyvedeniu z nej sa zo strachu pred obvineným bránil. Strach poškodeného z osoby obvineného je jednoznačne preukázaný týmito záznamami a vypovedajú o ňom viacerí svedkovia a aj obsluha čerpacej stanice. Po uvedenom fyzickom útoku obvineného a ukrytí sa poškodeného vo vnútri budovy čerpacej stanice boli vo vonkajších priestoroch čerpacej stanice svedkyňou K. nájdené kľúče od motorového vozidla, o ktorých obvinený prehlásil, že sú jeho a preto mu ich svedkyňa odovzdala. Obvinený jednoznačne vedel, že predmetné kľúče od vozidla nepatria jemu, vedel, že patria poškodenému a svedkyňu oklamal s cieľom zmocniť sa predmetných kľúčov, vzhľadom k jeho nepriateľstvu k poškodenému, nie s úmyslom poškodenému kľúče riade odovzdať, ale ich zneužiť na spôsobenie ďalšej škody, keď už nemohol pokračovať v útoku na poškodeného z dôvodu jeho ukrývania sa v budove čerpacej stanice. Svedok Z. M. vypovedal, že poškodený sa bál odísť z budovy čerpacej stanice a preto ho on potom viezol domov a pri ceste späť k čerpacej stanici videli horiace auto, pri ktorom sa pohybovali dve soby, zazrel ich, mohlo by sa jednať o obžalovaného a Z., pritom to bolo v čase, keď na mieste ešte neboli ani policajti ani hasiči. Skutočnosť, že bol na mieste požiaru, dokonca pri jeho iniciovaní, potvrdil samotný obvinený, ktorý vypovedal, že bol so svedkom Z. pri vozidle poškodeného, ktoré chcel Z. otvoriť, následne rozbil okno a pomocou zapálenia reflexnej vesty mal Z. zapáliť interiér vozidla. Obvinený proti tomuto popisovanému konaniu však nič neurobil, nenamietal. Toto svedok Z. poprel, z jeho prečítanej výpovede však vyplýva, že po incidente s fyzickým napadnutím poškodeného obvineným, popíjaní na čerpacej stanici, išiel s obvineným domov, obvinený býva v inej časti Stupavy, preto sa rozdelili. Po cca 15-20 minútach prišiel pre neho obvinený k nemu domov, aby išli znovu von, išli na pumpu tou istou cestou a videli ako idú okolo hasiči a potom videli požiar a po jeho uhasení identifikoval zhorený predmet ako auto. Z tejto výpovede vyplýva, že obvinený sa mal cca 15-20 minút sám zdržiavať vonku v dostupne vzdialenosti čerpacej stanice VOMS, čo bolo v čase pred požiarom vozidla, resp. práve v čase začatie horenia vozidla. Na základe uvedených skutočností hodnotí prokurátor ako nepravdivé a účelové tvrdenie obvineného, že vozidlo zapálil Z.. Tvrdenie obvineného, že bol na mieste iniciovania požiaru vozidla však hodnotní ako pravdivé a preukázané nielen jeho priznaním, ale i výpoveďou svedka Z. M.. Nie svedok Z. mal motív
(nenávisť a zášť) poškodiť vozidlo L. F., nie svedok Z. minimálne dvakrát fyzicky napadol poškodeného F., nie svedok Z. tvrdil svedkyni K., že nájdené kľúče od vozidla sú jeho, aby mu ich dala. Nie je nijako uveriteľné, že by sa obvinený nepodieľal na iniciovaní požiaru motorového vozidla poškodeného (iba tam nič nerobiac stál) potom, čo krátko predtým z nenávisti opätovne fyzicky brutálne napadol nebrániaceho sa poškodeného, ktorého sa potom aj snažil dostať von z bezpečia budovy čerpacej stanice, čo sa mu nepodarilo z dôvodu prítomnosti viacerých svedkov, polície a napokon odvozu poškodeného taxikárom M.. Vyhodnotením produkovaných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, resp. oboznámených z prípravného konania považuje prokurátor za preukázané, že bola produkovaná uzavretá reťaz nepriamych dôkazov, ktoré dostatočne preukazujú vinu obvineného i za konanie týkajúce sa úmyselného poškodenia cudzej veci - podpálenie vozidla používaného poškodeným L. F.. Zároveň v časti napadnutého rozsudku o uložení trestu za trestný čin výtržníctva prokurátor uvádza, že uložený alternatívny trest povinnej práce vo výmere 60 hodín považuje za úplne nedostatočný na nápravu páchateľa, a to najmä vzhľadom k okolnostiam fyzického útoku na poškodeného, jeho motívy a brutalitu , akou bol vykonaný, čo vidno z kamerových záznamov. Z vedených dôvodov prokurátor navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie rozhodnutie. Obžalovaný sa vyjadril k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 24.02.2025. Obhajoba uvádza, že vymedzenie skutku, tak ako to uvádza prokuratúra vo svojom vyjadrení, kde je snaha o modifikovanie obžaloby tak, že ide o dva samostatné skutky, v tomto štádiu trestného konania nie je možná; uvedené pochybenie mohol prokurátor konvalidovať pri prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní, avšak, hoc prokurátor vedel o tomto nedostatku a bol naň upozornený, tento nenapravil a predniesol obžalobu v zmysle písomného vyhotovenia s jednou skutkovou vetou. Z hľadiska rovností zbraní obžaloba nemá žiadne možnosti konvalidácie akéhokoľvek pochybenia v rámci trestného konania. Následne je potom pochopiteľné správanie súdu, kedy odsúdil obžalovaného iba za trestný čin výtržníctva; ako nesprávny postup však obhajoba považuje z hľadiska vymedzenia skutkovej vety, že žalovaný trestný čin poškodzovania cudzej veci „vypadol“ z rozhodovania súdu. Ak však budeme striktne vychádzať z obžalobného návrhu v zmysle podanej obžaloby (jedna skutková veta s dvoma následkami), tak vzhľadom na vykonané dokazovanie je nutné prijať záver o oslobodení obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu. Vo vzťahu k dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní je pochybné správanie svedka Z., ktorý po prvotnom poučení sa rozhodol, že zotrvá na svojom spôsobe správania z prípravného konania, kedy využil svoje právo a odmietol vypovedať (potom čo bol usvedčovaný obžalovaným z trestného činu poškodzovania cudzej veci) a to z dôvodu, aby si neprivodil trestné stíhanie. Až po niekoľkonásobnom poučení sa napokon rozhodol na hlavnom pojednávaní vypovedať, pričom za páchateľa skutku poškodzovania cudzej veci obžalovaného neusvedčil a to aj napriek skutočnosti, že sa na mieste zapálenia vozidla jednoznačne nachádzal. Na záver obhajoba uvádza, že konaním obžalovaného nebolo poškodenému F. spôsobené žiadne zranenie; tento nevyhľadal ani lekársku pomoc, a ani ostatní svedkovia udalosti nevideli na poškodenom také zranenia, ktoré by mali svedčiť o prokurátorom tvrdenej „brutalite“ obžalovaného. Navyše, pokiaľ obžaloba poukazuje na „ intenzitu konania obvineného„, a tvrdenú „brutalitu„ útoku, je prinajmenšom zaujímavé, že tieto skutočnosti obžaloba vôbec neuvádza vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 11.11.2024 ako dôvod na uloženie prísnejšieho trestu. Z hľadiska osoby obžalovaného - mladistvého (hoci jeho rozumová vyspelosť skúmaná nebola), ako aj s poukazom na jeho register trestov bez záznamu, ako aj z hľadiska hierarchie trestania mladistvých obhajoba považuje trest povinnej práce za dostatočný. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania (306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné. Podľa § 163 ods. 3 Trestného poriadku výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil nasledovné: Obžalovaný ml. T. L. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky zo dňa 11.01.2024 stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na skutkovom základe, že dňa 23.09.2022 v čase od 22.00 h do 24.00 h v Stupave na čerpacej stanici VOMS na adrese Hviezdoslavova č. 2008/165 začal bez predchádzajúceho konfliktu verbálne nadávať a urážať poškodeného L. F., ktorému povedal: „to si ty, čo som ťa pred pol rokom rozjebal pred L-barom“, následne ho fyzicky napadol tým spôsobom, že ho udrel zovretou dlaňou v päsť do oblasti hlavy, načo poškodený začal pred ním ustupovať, pričom sa potkol a spadol na zem, kde ho začal kopať do oblasti chrbta a udierať do hornej časti tela, následne dňa 24.09.2022 v čase od 00.00 h do 2.10 h v Stupave na poľnej ceste, v blízkosti uvedenej čerpacej stanice, s GPS súradnicami: 48,25626°S, 17,03024°V, inicioval presne nezisteným spôsobom požiar tam zaparkovaného motorového vozidla zn. Škoda Fabia s ev. číslom Z.-P., striebornej metalízy s O.:G v dôsledku čoho došlo k totálnemu zhoreniu uvedeného motorového vozidla, čím poškodenému L. F., trvale bytom Z. XXX spôsobil škodu vo výške 1.080 EUR. Obžalovaný ml. T. L. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný, preto súd vykonal vo veci dokazovanie. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vypočul ml. obžalovaného T. richtera, svedkov L. F., W. O., Z. Z., I. K., B. N., F. N., Z. M., X. W., podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy a podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku prehral kamerové záznamy. Následne bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a po záverečných rečiach a poslednom slove obžalovaného samosudkyňa rozhodla napadnutým rozsudkom. Súd prvého stupňa obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zo skutkovej vety vypustil časť, v ktorej bolo uvedené, že obžalovaný inicioval požiar motorového vozidla. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nenašiel adekvátne vysvetlenie, prečo si súd prvého stupňa počínal takýmto spôsobom. Uvedený postup by totiž prichádzal do úvahy iba v prípade jednočinného súbehu trestných činov. V prípade jednočinného súbehu, ak súd dospeje k záveru, že skutok nenapĺňa znaky niektorého z týchto trestných činov, obžalovaného neoslobodí spod obžaloby pre tento trestný čin, ale túto právnu kvalifikáciu opomenie (vynechá) a v odôvodnení rozsudku uvedie, aké skutočnosti a právne dôvody ho k takémuto záveru viedli. Čo však nie je prejednávaný prípad. V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť, že i napriek tomu, že prokurátor v podanej obžalobe skutkovú vetu formuloval tak, že formálne neoddelil konanie obžalovaného, zo skutkovej vety je nepochybné, že opisuje dve konania a tiež dva rozličné trestnoprávne následky, t. j. že ide o dva trestné činy spáchané vo viacčinnom súbeh. Skutková veta je vymedzená znakmi a parametrami tak, že bolo možné samostatne rozhodnúť o každom trestnom čine, ktorý bol spáchaný vo viacčinnom súbehu. Preto ak súd
prvého stupňa dospel k záveru, že pred súdom nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by tvorili uzavretú reťaz na usvedčenie obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku v časti zničenia motorového vozidla, resp. ktoré by inú alternatívu než vinu obžalovaného nepripustili, nemohol postupovať tak, že zo skutkovej vety vypustil túto časť skutku, nakoľko to malo za následok, že nebolo rozhodnuté o niektorom zo skutkov uvedených v obžalobe. Súd prvého stupňa v prípade, ak dospel k vyššie uvedeným skutkovým záverom, mohol postupovať podľa § 285 Trestného poriadku a obžalovaného z uvedeného skutku oslobodiť. Táto podstatná chyba bráni odvolaciemu súdu splniť si prieskumnú povinnosť v rozsahu § 317 ods. 1 Trestného poriadku a preskúmavať vecnú správnosť napadnutých výrokov na podklade odvolania prokurátora, keďže nebolo rozhodnuté o niektorom zo skutkov v obžalobe. Preto nie je možné zaoberať sa dôvodmi odvolania, ktoré smerujú k hodnoteniu dôkazov a právnemu posúdeniu konania obžalovaného, ako aj k výške uloženého trestu. Vyššie uvedené pochybenie súdu prvého stupňa malo potom za následok zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko je rozsudok neúplný a neobsahuje výroky, ktoré obligatórne musí v zmysle § 163 ods. 3 Trestného poriadku obsahovať. S poukazom na vyššie popísané úvahy, odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vrátil vec okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci je potrebné opätovne nariadiť hlavné pojednávanie, zistiť, či strany nenavrhujú doplniť dokazovanie a po jeho skončení umožniť stranám prednesenie záverečných rečí a posledného slova obžalovanému. Následne je možné pristúpiť k vyhláseniu rozsudku, ktorý nevyhnutne musí spĺňať obsahové aj formálne náležitosti vymedzené už citovanými ustanoveniami Trestného poriadku. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.