KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Bratislava14. 8. 2025plný textcitované 1×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/81/2025 z 14. 8. 2025

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. augusta 2025, sp. zn. 4To/81/2025, ECLI:SK:KSBA:2025:1625010022.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 4To/81/2025 1625010022 14. 08. 2025 Mgr. Michal Kačáni ECLI:SK:KSBA:2025:1625010022.1

Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho, PhD. a sudcov JUDr. Karola Kováča a JUDr. Erika Tomusa, v trestnej veci obžalovaného S. H., pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 24. apríla 2025 sp. zn. 1T/5/2025, na verejnom zasadnutí konanom 14. augusta 2025 takto rozhodol: Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v časti výroku o treste prepadnutia veci - motorového vozidla značky AUDI A6 ALL ROAD QUATRO, VIN: P., EČV: G V ostatnej časti zostávajú všetky výroky napadnutého rozsudku nedotknuté. odôvodnenie: Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 24. apríla 2025 sp. zn. 1T/5/2025 bol obžalovaný S. H. uznaný za vinného pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, a to na tom skutkovom základe, že obvinený si od presne nezisteného času a dňa, minimálne od roku 2022 do 05.40 h dňa 06.08.2024, kedy bol zadržaný, rôznym spôsobom neoprávnene bez povolenia opakovane zadovažoval za finančnú hotovosť omamné látky a psychotropné látky, najmä kokaín, metamfetamín a konope (marihuanu), a to z doposiaľ nestotožnených miest v Slovenskej republike ako aj zo zahraničia, za účelom získavania majetkového prospechu ako aj ďalších finančných prostriedkov na opätovné zakúpenie omamných a psychotropných látok, kde takto nadobudnutý kokaín, metamfetamín a konope prechovával pri sebe ako aj v mieste svojho pobytu v byte č. X na D. č. XX v I. a v nebytovom priestore slúžiacom ako štúdio na C. č. XX v I., minimálne kokaín a marihuanu ďalej predával alebo bezodplatne poskytoval iným osobám po predchádzajúcom telefonickom dohovore alebo po kontakte prostredníctvom rôznych mobilných aplikácií a distribuoval ich na vopred dohodnuté miesta najmä v okrese Malacky, a to Q. B. od roku 2022 predal kokaín opakovane 1 gram kokaínu za 60,- eur až 70,- eur, naposledy dňa 02.08.2024, minimálne v nepatrnom množstve, ktorý bol po užití spôsobilý ovplyvnil' jeho psychiku, N. I. predal marihuanu od roku 2022 dvakrát po 1 grame za sumu 10,- eur, minimálne v nepatrnom množstve, ktorá bola po užití spôsobilá ovplyvniť jeho psychiku, M. H. od roku 2023 minimálne päťkrát bezodplatne poskytol po 1 grame kokaínu v hodnote 10,- eur, minimálne v nepatrnom množstve, ktorý bol po užití spôsobilý ovplyvniť jeho psychiku, Z. Y. od roku 2023 minimálne päťkrát predal 10 gramov až 20 gramov kokaínu za sumu 500,- eur až 1.000,- eur, minimálne vo väčšom množstve, ktorý bol po užití spôsobilý ovplyvniť jeho psychiku, rovnako tak minimálne kokaín a marihuanu predával alebo poskytoval aj ďalším

doposiaľ nestotožneným osobám, v množstve, ktoré bolo po užití spôsobilé ovplyvniť psychiku týchto konzumentov metamfetamínu, rovnako tak bez oprávnenia prechovával kokaín, metamfetamín a marihuanu pri sebe na miestach, kde sa zdržiaval ako aj v priestoroch bytu č. X na D. č. XX v I., a to od doposiaľ nezisteného času až do dňa 06.08.2024 približne do 05.40 h, kde pri vykonaní domovej prehliadky bolo zistené, že tu okrem iným vecí prechovával aj plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely kryštalický materiál s hmotnosťou 3.442 mg s priemernou koncentráciou 76,8 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 2.643 mg absolútneho metamfetamínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 9.893 mg s priemernou koncentráciou 84,7 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 8.379 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 10.078 mg s priemernou koncentráciou 73,7 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 7.427 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 34.199 mg s priemernou koncentráciou 70,8 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 24.213 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 48.838 mg s prímesou lidokaínu a levamizolu s priemernou koncentráciou 50,5 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 24.663 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 49.816 mg s priemernou koncentráciou 82,7 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 41.198 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 49.665 mg s priemernou koncentráciou 84,6 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 42.017 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 49.493 mg s priemernou koncentráciou 74,8 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 37.021 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 49.474 mg s priemernou koncentráciou 79,7 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 39.431 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely jemne rozdrvený hrudovitý materiál s hmotnosťou 99.325 mg s priemernou koncentráciou 82,7 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 82.142 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely jemne rozdrvený hrudovitý materiál s hmotnosťou 99.610 mg s priemernou koncentráciou 81,2 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 80.883 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely jemne rozdrvený hrudovitý materiál s hmotnosťou 99.580 mg s priemernou koncentráciou 81,9 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 81.556 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely jemne rozdrvený hrudovitý materiál s hmotnosťou 149.340 mg s priemernou koncentráciou 84,5 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 126.192 mg absolútneho kokaínu, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúcim biely hrudkovitý materiál s hmotnosťou 99.620 mg s priemernou koncentráciou 84,4 % hmotnostných kokaínu, ktorý obsahoval 84.079 mg absolútneho kokaínu, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúce sušené konope (marihuanu) s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného (fajčiteľného) materiálu 13.309 mg s priemernou koncentráciou 14.2 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 1.890 mg THC, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúcim biely kryštalický materiál s hmotnosťou 926 mg s priemernou koncentráciou 76,7 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 710 mg absolútneho metamfetamínu, plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahujúcim biely kryštalický materiál s hmotnosťou 3.601 mg s priemernou koncentráciou 77,1 % hmotnostných metamfetamínu, ktorý obsahoval 2.776 mg absolútneho metamfetamínu,

plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúce sušené konope (marihuanu) s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného (fajčiteľného) materiálu 46.918 mg s priemernou koncentráciou 14,6 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 6.850 mg THC, vákuovo zatavené plastové vrecko obsahujúce sušené konope (marihuanu) s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného (fajčiteľného) materiálu 93.931 mg s priemernou koncentráciou 15.2 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 14.278 mg THC, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúce sušené konope (marihuanu) s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného (fajčiteľného) materiálu 47.303 mg s priemernou koncentráciou 13,9 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 6.575 mg THC, plechovú konzervu s vákuovo zataveným plastovým vreckom obsahujúce sušené konope (marihuanu) s celkovou hmotnosťou upotrebiteľného (fajčiteľného) materiálu 47.168 mg s priemernou koncentráciou 13,9 % hmotnostných tetrahydrokanabinolu (THC), obsahujúce 6.556 mg THC, kde celkové množstvo kokaínu o hmotnosti 848,931 g možno považovať za značné množstvo kokaínu, celkové množstvo metamfetamínu o hmotnosti 7,969 g možno považovať za väčšie množstvo metamafetamínu a celkové množstvo fajčiteľnej konopy (marihuany) o hmotnosti 248,629 g možno považovať za väčšie množstvo konopy (marihuany), ktoré boli zaistené obvinenému S. H., čo spolu predstavuje veľké množstvo omamných a psychotropných látok, minimálne sčasti určeného na ďalší predaj doposiaľ nestotožneným osobám, s tým, že v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny omamných látok, účinná látka tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok a kokaín je zaradený do II. skupiny omamných látok. Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 173 ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona (v znení účinnom od 06.08.2024) uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovaný pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci a to: - 1 ks sklenená číra fajka, - motorové vozidlo značky AUDI A6 ALL ROAD QUATRO, VIN: P EČV: G - 1ks zatvárač konzerv, - 1 ks mobilný telefón Samsung Galaxy Z Flip 5, čiernej farby, výrobného čísla R5CX404PMNX, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX, - 1 ks kuchynská váha značky Sesorides, - 1 ks kuchynská váha značky Perel, - 1 ks kuchynská váha bez značky, - 1 ks kuchynská váha značky Digital scale, - 1 ks kuchynská váha čiernej farby, - 1 ks zariadenie na vákuovanie, - 1 ks magnetická tabuľa s rozpisom. Podľa § 60 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 2.400,- eur, ktorá sa nachádza na depozitnom účte Okresného súdu Malacky pod položkou č. Dl5/1/2025. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona bolo vyslovené, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát Slovenská republika. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie. Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona sa ochranné protitoxikomanické liečenie vykoná ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, pričom odvolanie smerovalo výlučne voči výroku o treste napadnutého rozsudku. Obžalovaný S. H. podané odvolanie odôvodnil písomným podaním urobeným prostredníctvom svojho obhajcu. V jeho dôvodoch uviedol, že napadnutým rozhodnutím mu bol určený druh trestu a vymeraná výška trestu v rozpore so zásadami pre ukladanie trestov. V tejto súvislosti dodal, že účelom trestu je ochrana spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom ako potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Súd v napadnutom rozhodnutí odôvodnil druh a výmeru trestu pri jeho osobe najmä na základe skutočností, ktoré sú zákonnými znakmi trestného činu, pričom tieto okolnosti v rámci zákazu pričítania nemôžu odôvodňovať uloženie neprimeranej výšky trestu v prípadoch, keď zákon umožňuje využitie miernejších prostriedkov trestného práva, najmä uloženie podmienečného trestu, keďže na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Obžalovaný poukázal na rozhodnutie R 9/1967-11, v ktorom sa konštatuje, že účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život pracujúceho človeka a tým pôsobiť výchovne aj na ostatných členov spoločnosti. Pri aplikácii všeobecných zásad na konkrétnu trestnú vec musia byť spolu s okolnosťami, ktoré charakterizujú osobu páchateľa, hodnotené aj ostatné okolnosti, ktoré spoluurčujú závažnosť činu, najmä tiež povaha a rozsah spôsobených následkov a vždy musia byť zohľadnené i momenty, ktoré ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním posudzovanej trestnej činnosti. Obžalovaný tiež zdôraznil, že ku skutku kladenému mu za vinu sa v celom rozsahu priznal a v plnej miere tento skutok oľutoval. Okrem iného v konaní pred súdom urobil vyhlásenie o vine. Taktiež poukázal na to, že bol od začiatku konania súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní a vypovedal v inom konaní vo vyhradenom režime. Trest, ktorý mu bol uložený, považuje aj napriek použitiu § 39 Trestného zákona za prísny a neprimeraný prihliadnuc na závažnosť spáchaného skutku. Okrem represívnej a výchovnej funkcie trestu je potrebné klásť dôraz na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa. Vo vzťahu k trestu prepadnutia veci, a to konkrétne motorového vozidla značky AUDI A6 ALL ROAD QUATRO, obžalovaný argumentoval tým, že toto vozidlo nie je v jeho výlučnom vlastníctve, nakoľko predmetné vozidlo je financované prostredníctvom spotrebiteľského úveru a viazne na vozidle ťarcha. Vozidlo je financované na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 12.10.2023. Veriteľom je v zmysle zmluvy spoločnosť Z. Spotrebiteľský úver vo výške (13.320,- eur ), je viazaný na dodanie konkrétneho predmetu financovania a to vyššie uvedeného motorového vozidla. Dátum splatnosti poslednej splátky je určený na deň 20.10.2028. S poukazom na uvedené obžalovaný zopakoval, že nie je vlastníkom predmetného vozidla a financie na obstaranie tohto vozidla nepochádzali a ani nepochádzajú z výnosu z trestnej činnosti. Toto vozidlo ani nikdy nepoužíval k páchaniu trestnej činnosti. S poukazom na rozhodnutie R 29/1972 obžalovaný uviedol, že podmienkou prepadnutia veci je, že vec je vo vlastníctve páchateľa. Táto podmienka musí byť splnená v dobe vyhlasovania rozsudku. Ak páchateľ previedol takúto vec platne na inú osobu, nie je možné rozhodnúť o jej prepadnutí. Na základe uvedených skutočností obžalovaný navrhoval, aby Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol vo veci sám. K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor písomným podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.06.2025. V jeho rámci konštatoval, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo riadne vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, pričom súdom uložený trest je primeraný osobe obžalovaného a charakteru spáchaného skutku (sofistikovaná drogová činnosť). Súd zohľadnil vyhlásenie o vine učinenom obžalovaným a použil zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona, čo je pre obžalovaného mimoriadne priaznivý postup zo strany súdu. Pokiaľ ide o trest prepadnutia veci (vozidla) prokurátor poukázal na to, že súd v tomto smere vykonal pomerne rozsiahle dokazovanie a na uvedený postup boli splnené zákonné podmienky. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že vozidlo je vo vlastníctve obžalovaného, čo je zadokumentované vo vyšetrovacom spise (č. l. 807, IV. zväzok vyšetrovacieho spisu). Rovnako bolo zdokumentované, že vozidlo obžalovaný používal pri drogovej trestnej činnosti.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa zúčastnili obžalovaný S. H., jeho obhajca a prokurátor krajskej prokuratúry. Na verejnom zasadnutí odvolací súd podľa § 326 ods. 5 Trestného poriadku v spojení s § 295 ods. 2 a § 269 Trestného poriadku doplnil dokazovanie prečítaním lustrácie v systéme REGOB vo vzťahu k osobe obžalovaného. Prokurátor na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny, a to aj s ohľadom na použitie zmierňujúceho ustanovenia. Preto navrhoval, aby bolo odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuté. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného odôvodnenia podaného odvolania a návrhu v ňom uvedeného. Obžalovaný S. H. sa na verejnom zasadnutí pripojil ku konečnému návrhu svojho obhajcu a následne dodal, že od začiatku bol súčinný a spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní. Poskytol informácie a dôkazy, ktoré smerovali k odhaleniu rozsiahleho obchodu s drogami a jeho organizátora, s ktorým aj on spolupracoval, pričom aj naďalej je súčinný orgánom činným v trestnom konaní. Poukázal tiež na to, že už jeho správanie vo väzbe, ktoré bude ukončené pochvalou, nasvedčuje tomu, že sa jeho správanie zlepšilo a chcel by sa čo najskôr vrátiť a zaradiť do života. Na záver uviedol, že celého skutku ľutuje. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Trestného poriadku) primárne konštatoval prípustnosť podaného odvolania (§ 306 ods. 1 Trestného poriadku) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného je čiastočne dôvodné, a to len v časti výroku o treste prepadnutia veci týkajúceho sa vyššie špecifikovaného motorového vozidla. Povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu, determinovaného vyššie uvedeným ustanovením, bolo posúdenie vytýkaných chýb vo vzťahu k tým výrokom rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku. Výnimkou z uvedenej zásady by bolo to, že by odvolací súd musel prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré by boli takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Takéto chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli. V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu iba zo strany obžalovaného a iba voči výroku o treste napadnutého rozsudku, a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd už nepreskúmaval výrok o vine, vrátane právneho posúdenia skutku, ako ani výrok o ochrannom opatrení. Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaný S. H. na hlavnom pojednávaní konanom 24.04.2025 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, t. j. že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následne okresný súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného. Je nutné tiež uviesť, že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, ako aj o práve urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ až c/ Trestného poriadku a o následkoch spojených s vyhlásením viny. Súd prvého stupňa obžalovanému položil podľa § 257 ods. 5 a § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Trestného poriadku otázky, na ktoré obžalovaný odpovedal kladne a až potom rozhodol okresný súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení. Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Trestného poriadku, odvolací súd sa zaoberal iba výrokom o treste.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd v rámci revízneho princípu zistil, že obžalovanému S. H. bol v predmetnej trestnej veci uložený primeraný a spravodlivý trest odňatia slobody vrátane jeho výmery, pričom za chybný je potrebné považovať už zmienený čiastočný výrok o treste prepadnutia veci - motorového vozidla AUDI A6 ALL ROAD QUATRO, nakoľko pre uloženie trestu prepadnutia tejto veci neboli splnené zákonné podmienky. V súvislosti s výrokom o treste považuje krajský súd za potrebné zdôrazniť, že stanovenie druhu trestu a jeho výmery musí vychádzať nielen z podmienok upravených v ustanoveniach pri tom ktorom druhu trestu, ale je tiež potrebné dôsledne skúmať všetky skutočnosti významné z hľadiska účelu trestu obsiahnutého v § 34 ods. 1 Trestného zákona, ako aj ostatné na účel trestu nadväzujúce kritériá rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktorých zohľadnenie predpokladá úprava zásad pre ukladanie trestov. Ustanovenie § 34 ods. 1 Trestného zákona o účele trestu je spolu s ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona základným vodidlom pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. Z hľadiska týchto ustanovení, uložený trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň trest vyjadrí morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Závery na primeranosť postihu páchateľa trestného činu sa musia opierať o skutočný stav veci a musia z neho vyplynúť. To sa nepochybne vzťahuje aj na posudzovanie splnenia podmienok pre mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 vo vzťahu k možnosti aplikácie § 39 ods. 5 druhá veta Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Vychádzajúc z trestnej sadzby upravenej v § 173 ods. 4 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ktorá predstavuje rozpätie 8 až 20 rokov, krajský súd zistil, že v posudzovanom prípade obžalovaného S. H. nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody predpokladané v § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, a preto akákoľvek úvaha o možnosti ukladania trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ako to v odôvodnení odvolania naznačoval obžalovaný, neprichádzala do úvahy. V prípade obžalovaného totiž neboli zistené žiadne také mimoriadne okolnosti prípadu alebo mimoriadne pomery na strane obžalovaného, ktoré by použitie tohto ustanovenia robili opodstatneným. Rovnako nebola zistená ani žiadna taká skutočnosť, ktorú by bolo možné subsumovať pod niektorý z dôvodov pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody upravených v § 39 ods. 2 Trestného zákona. Hoci obžalovaný uviedol, že poskytol informácie a dôkazy, ktoré smerovali k odhaleniu rozsiahleho obchodu s drogami a jeho organizátora, s ktorým aj on spolupracoval, táto okolnosť nebola doložená spôsobom, ktorý by odôvodňoval záver o splnení podmienok upravených v § 39 ods. 2 písm. b/ alebo písm. d/ Trestného zákona. V posudzovanej veci bolo možné vychádzať iba z tých podmienok pre mimoriadne zníženie trestu, ktoré sú upravené v § 39 ods. 5 prvá veta Trestného zákona účinného od 06.08.2025, podľa ktorého by bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody znížený maximálne o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Ako už bolo uvedené, obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, ktoré súd uznesením prijal, čo s prihliadnutím na zistenú poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu a na súčasnú neexistenciu žiadnej z priťažujúcich okolností upravených v § 37 Trestného zákona umožňovalo postupovať podľa zmieneného zmierňujúceho ustanovenia. V tejto súvislosti je však potrebné zdôrazniť, že jeho aplikácia za uvedených podmienok nie je obligatórna, keďže sa upravuje len ako možnosť súdu zohľadniť v naznačenom smere vyhlásenie obžalovaného o vine v prípadoch, v ktorých tomu nebude brániť povaha a závažnosť spáchaného činu a ani osoba obžalovaného. Uvedené platí aj pokiaľ ide o rozsah, v akom súd ustanovenie § 39 ods. 5 prvá veta Trestného zákona aplikuje, keďže so zreteľom na požiadavku na dosiahnutie účelu trestu a zohľadňujúc naň nadväzujúce zásady ukladania trestov môže súd zvážiť, či aj v prípade použitia tohto ustanovenia je maximálny rozsah zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu dôvodný, alebo je opodstatnené obžalovanému znížiť trest v menšom rozsahu, než aký je podľa tohto zákonného ustanovenia prípustný. Odvolací súd v zhode s názorom prvostupňového súdu konštatuje, že u obžalovaného bolo možné pristúpiť k zníženiu výmery trestu odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu o jeden rok, a teda

obžalovanému pri tomto druhu trestu určiť výmeru 7 rokov, nakoľko miernejšie potrestanie obžalovaného by nezodpovedalo vysokej závažnosti spáchaného zločinu a všetkým zisteným skutkovým okolnostiam premietnutým do tzv. skutkovej vety rozsudku, a v konečnom dôsledku by tak dostatočne nebol zohľadnený ani samotný účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere odvolací súd zohľadňoval nielen dobu páchania trestnej činnosti obžalovaným, v rámci ktorej predával návykové látky iným osobám, ale aj samotný jej rozsah daný okrem iného veľkým množstvom u neho zaistených drog, pričom súčasne prihliadal aj na to, že obžalovanému bolo zaistených viacero druhov návykových látok (kokaín, matemafetamín a konope), ktoré si obžalovaný zabezpečoval a prechovával a ktoré, minimálne pokiaľ ide o kokaín a konope (marihuanu), predával alebo poskytoval iným osobám. Vzhľadom na množstvo zaistených drog a ostatné zistené skutočnosti možno nepochybne konštatovať, že obžalovaný sa uvedenej trestnej činnosti dopúšťal za účelom dosiahnutia vysokého majetkového prospechu. S poukazom na vysokú závažnosť spáchaného zločinu, určovanú takto ustálenými okolnosťami, ani krajský súd nezistil žiaden relevantný dôvod na to, aby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody v miernejšej výmere, než akú mu určil súd prvého stupňa. Aj skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, možno v kontexte všetkých kritérií upravených v § 34 ods. 4 Trestného zákona zohľadniť v spojení s jeho vyhlásením o vine len v smere mimoriadneho zníženia trestu o jeden rok pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby, pričom z tohto hľadiska nemožno prehliadať, že obžalovaný sa dopustil viacerých priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to okrem iného aj opakovane prekročením maximálne povolenej rýchlosti (v jednom prípade prekročil rýchlosť o viac ako 50 km/h v obci, resp. o 60 km/h mimo obce, za čo mu bola uložená pokuta v sume 800,- eur), pričom z hľadiska posudzovania osoby obžalovaného má význam najmä priestupok, ktorého sa obžalovaný dopustil tým, že ako vodič viedol vozidlo počas toho, ako sa v jeho tele nachádzali omamné a psychotropné látky. Vzhľadom na opakované páchanie priestupkov pred spáchaním trestného činu nebolo možné obžalovanému pričítať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona spočívajúcu vo vedení riadneho života pred spáchaním trestného činu, keďže pod vedením riadneho života nemožno rozumieť len to, že sa páchateľ nedopustil trestného činu, ale že sa aj inak neodpustil závažnejšieho protiprávneho konania. Za daných okolností aj krajský súd považuje trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov za adekvátny tak spáchanému zločinu, ako aj osobe obžalovaného, pričom takto uložený trest zodpovedá účelu trestu a všetkým jeho funkciám, teda možno od neho očakávať pôsobenie výchovné a súčasne preventívne (v rovine individuálnej aj generálnej prevencie), ale aj represívne (v zmysle takého spravodlivého potrestania páchateľa za závažný zločin, ktorý zohľadňuje okolnosti prípadu a osobu obžalovaného a ktorý nedáva rozumný dôvod pre úvahu, že by išlo o prepínanie trestnej represie) a napokon aj jeho pôsobenie v smere ochrany spoločnosti pred páchaním závažnej drogovej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, že súd prvého stupňa určil druh a výmeru trestu na základe skutočností, ktoré sú zákonnými znakmi trestného činu, pričom tieto okolnosti v rámci zákazu pričítania nemôžu odôvodňovať uloženie neprimeranej výšky trestu, krajský súd poznamenáva, že od naplnenia konkrétnych zákonných znakov trestného činu, vrátane znakov jeho kvalifikovanej skutkovej podstaty, sa odvíja trestná sadzba trestu odňatia slobody, v rámci ktorej možno obžalovanému konkrétnu výmeru pri tomto druhu trestu za trestný čin uložiť. Už len z tohto hľadiska je uvedená argumentácia obžalovaného zjavne nesprávna. Okolnosti prípadu a samotná povaha a závažnosť spáchaného trestného činu (spolu s osobou páchateľa) tak nepochybne musia byť zohľadňované aj v prípade ukladania mimoriadne zníženého trestu odňatia slobody v tom smere, aká konkrétna výmera zmierneného trestu zodpovedá požiadavke na dosiahnutie účelu trestu. Okresný súd nepochybil ani v tom, že obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko doposiaľ nebol súdne trestaný a teda ani nemohol byť v posledných desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona). Súd prvého stupňa sa však dôsledne nezaoberal splnením zákonných podmienok pre uloženie trestu prepadnutia veci vo vzťahu k motorovému vozidlu značky AUDI A6 ALL ROAD QUATRO, VIN: P EČV: G Hoci samotná argumentácia obžalovaného v tejto otázke je zjavne neopodstatnená, nakoľko pre otázku vlastníctva veci nie je rozhodujúce, či obžalovaný si na jej zaobstaranie (kúpu) vzal úver alebo nie, pričom z doložených dokumentov vyplýva , že na uvedenom motorovom vozidle neviazne ani akákoľvek ťarcha (záložné právo), krajský súd nemohol prehliadnuť, že obžalovaný už v čase kúpy tohto vozidla bol v

manželskom zväzku s Y. H., rod. Z. (čo vyplýva z lustrácie v systéme REGOB), v dôsledku čoho uvedené motorové vozidlo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na to, či zmluvu o kúpe tohto vozidla uzatvoril iba obžalovaný a bez ohľadu na to, či je v evidenčnej karte vodiča uvedený ako vlastník len on (evidenčná karta vodiča nie je dokladom preukazujúcim skutočnosť, že vlastníkom vozidla je výlučne obžalovaný). Tieto skutočnosti neboli predmetom dokazovania a na tomto základe bol odvolací súd povinný vychádzať z ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého uvedené vozidlo je v bezpodielovom vlastníctve obžalovaného a jeho manželky. Prepadnutie veci je pritom trestom, ktorým možno postihnúť iba obžalovaného, ktorý bol odsúdený za konkrétny trestný čin, nie iné osoby, ktoré nie sú trestne stíhané. Preto ak obžalovaný nie je výlučným vlastníkom veci, ale iba jej bezpodielovým spoluvlastníkom, nemožno vysloviť prepadnutie veci (R 46/1967). Za daných okolností preto nebolo potrebné sa zaoberať otázkou platnosti právneho úkonu so zreteľom na to, či bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, nakoľko v prípade neplatnosti tohto právneho úkonu by prepadnutie uvedenej veci vôbec neprichádzalo do úvahy. Ohľadne ostatných prepadnutých veci krajský súd nezistil žiadne skutočnosti, pre ktoré by neboli splnené podmienky pre uloženie tohto druhu trestu a takýto záver vyplýva z výsledkov procesu dokazovania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom, pričom tieto veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka nepatria, nakoľko ide o veci slúžiace osobnej potrebe obžalovaného (pre účely protiprávnej činnosti), resp. sú výnosom z trestnej činnosti. Vzhľadom na zistené pochybenie iba vo výroku o treste prepadnutia veci - motorového vozidla, odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozsudku výlučne v tejto časti výroku o treste (treste prepadnutia veci ako oddeliteľného výroku nielen vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody, ale aj výroku o treste prepadnutia veci vo vzťahu k ostatným vo výroku prvostupňového rozsudku špecifikovaných vecí, keďže každá jednotlivá vec by mohla byť súčasťou samostatného výroku o treste prepadnutia veci) bez toho, aby bolo potrebné napadnutý rozsudok akokoľvek meniť alebo dopĺňať. Z tohto dôvodu preto rozhodol uznesením, keďže s ohľadom na povahu tohto zrušujúceho výroku nebolo potrebné rozhodnúť vo veci rozsudkom, nakoľko všetky ostatné výroky napadnutého rozsudku zostali týmto uznesením nedotknuté. S poukazom na vyššie rozvedené skutočnosti a prezentované úvahy krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1625010022

  1. 24. 4. 2025Rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2025 z 24. 4. 2025zrušené
  2. 14. 8. 2025Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4To/81/2025 z 14. 8. 2025 (toto rozhodnutie)