Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/31/2025 1625200215 30. 06. 2025 JUDr. Roman Bolebruch ECLI:SK:KSBA:2025:1625200215.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v právnej veci žalobkyne: X. S., Q.. XX.X.XXXX, W. U. J., zast. JUDr. Ľubicou Sopkovou, advokátkou so sídlom Pribinova 3, Malacky, proti žalovanému: R. U., Q.. XX.X.XXXX, W. U. D.. Y. XX, J., zast. JUDr. Róbertom Šegedom, advokátom so sídlom Záhorácka 11A, Malacky, v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vypratanie nehnuteľností, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 3.3.2025, č. k. 7C/10/2025-47, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu žalobkyne z nehnuteľnosti, a to rodinného domu na Q. I. Č.. XXXX/X T. J., ako i zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami v okrese J., obci J., katastrálnom území J., a to rodinného domu na Q. I. Č.. X T. J., súpisné číslo XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, a parcely registra „O.“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 259 m2, zapísanej Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J., najmä previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, uzavrieť nájomnú zmluvu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva. 2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, 2 CSP odôvodnil splnením zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobkyňa osvedčila ňou tvrdené skutočnosti, vrátane základných predpokladov pre dôvodnosť nároku vo veci samej, ako aj požiadavku neodkladnosti, resp. naliehavosti požadovaného neodkladného opatrenia. Uviedol, že zo žalobkyňou opísaných skutočností a priložených listinných dôkazov zistil, že medzi sporovými stranami došlo dňa 28.11.2016 k uskutočneniu zmluvného vzťahukúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobkyňa ako predávajúca odplatne previedla do vlastníctva žalovaného ako kupujúceho rodinný dom na Q. I. Č.. XXXX/X T. J. so zastavanou plochou a nádvorím o výmere 259 m2 a za dohodnutú kúpnu cenu 130.000 eur. Žalobkyňa podľa osvedčenia o pravosti podpisu listinu podpísala dňa 27.11.2017. Podľa čl. IV. kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena uhradená v troch častiach, a to dňa 4.10.2016 ako záloha v sume 20.000 eur, ďalšia čiastka v sume 104.000 eur z úveru SLSP, a.s., z ktorej mal byť vyplatený úver v ČSOB banke, a.s., pričom zvyšná časť úveru mala byť žalobkyni zaslaná na jej účet a doplatok v sume 6.000 eur mal byť uhradený pri podpise kúpnej zmluvy. V čl. VI. bod 1. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho (žalovaný) podá žalovaný a predávajúca splnomocnila kupujúceho na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy, ako aj na všetky úkony týkajúce sa predmetného prevodu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 14.12.2017 pod č. V 6363/2017. Sporové strany začali žiť ako partneri v uvedenej nehnuteľnosti ešte
v čase, kedy tieto boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Z partnerstva pochádza maloletá dcéra narodená 8.12.2016. Sporové strany sa mali rozísť koncom roka 2023 s tým, že žalovaný sa mal z nehnuteľnosti odsťahovať v januári 2024 a od februára 2024 mu začala žalobkyňa na základe ich dohody posielať pravidelne každý mesiac sumu 300 eur, aktuálne 400 eur, na splátku hypotéky, ktorá mala byť na podnet žalovaného ponížená o sumu rodinného poistenia (100 eur). Podľa tvrdení žalobkyne sa mali sporové strany pri odchode žalovaného z nehnuteľnosti dohodnúť, že tento jej rodinný dom späť predá, a to za kúpnu cenu rovnajúcu sa zostatku hypotéky, čo si žalovaný následne rozmyslel. Žalovaný sa začal žalobkyni vyhrážať, že dom predá a ju z neho vyhodí, čo malo začať po tom, ako dňa 5.12.2024 na informatívnom stretnutí rodičov bolo dohodnuté, že bude prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 250 eur. Nehnuteľnosti jej odpredať odmieta, od januára 2025 s ňou prestal komunikovať, žalobkyni a jej maloletému synovi J. mal dňom 30.1.2025 zrušiť trvalý pobyt v nehnuteľnosti a od 5.2.2025 začal ponúkať predmetné nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, čo má vyplývať z inzerátu uverejneného na portáli bazos.sk. Výzvou zo dňa 12.2.2025 ju žalovaný vyzval na vypratanie nehnuteľnosti najneskôr do 31.3.2025, a to z dôvodu, že jej nesvedčí vlastnícke, užívacie a ani iné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti chodí realitná maklérka na obhliadky spolu so záujemcami o kúpu. Od februára 2024 žalobkyňa uhrádza mesačné platby žalovanému určené na splátku hypotéky, prepláca mu aj ostatné platby, vrátane preddavkových platieb za energie. Potrebu nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vzhliadol predovšetkým v aktívnom konaní žalovaného, ktorý podniká kroky smerujúce k zmene vlastníckeho práva k označenému rodinnému domu s pozemkom, tento rodinný dom ponúka na predaj a žalobkyňu žiada v lehote do 31.3.2025 o ich vypratanie. Z opísaného konania žalovaného vyvodil existenciu predpokladov pre neodkladnú potrebu úpravy pomerov medzi sporovými stranami, a to preto, aby sa eliminovalo riziko právneho zhoršenia právnej pozície žalobkyne do takej miery, že by jej bolo zbytočné uchádzať sa o konečnú ochranu. Uviedol, že v prípade, ak by žalovaný účinne previedol vlastnícke právo k rodinnému domu s pozemkom na tretiu osobu skôr, ako by sa skončilo konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, žalobkyňa by sa nemusela vôbec domôcť svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Okrem toho súd prvej inštancie zvažoval aj skutočnosť, či nárok vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je aspoň v základnom ohľade osvedčený a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem, ktorého preukázanie žalobkyňou predstavuje predpoklad dôvodnosti žaloby o určenie, sa javí byť z opisu tvrdených skutočností nateraz pravdepodobný, nakoľko žalobkyňa namieta, že kúpna zmluva na sporné nehnuteľnosti bola oboma stranami považovaná od začiatku za zastretý právny úkon, ako „divadlo pre banku“, niečo, čo banka od nich vyžaduje, avšak v skutočnosti sa nikdy podľa toho nesprávali, keďže žalobkyňa nikdy nemala v úmysle previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Právnemu úkonu mala chýbať vážnosť a vôľa, žalovaný mal rovnako vždy akceptovať a plne rešpektovať skutočnosť, že nehnuteľnosti vlastnícky patria žalobkyni a vždy sa mal podľa toho aj správať. O existencii akejsi pomyselnej dohody medzi sporovými stranami by podľa predbežných zistení súdu mohli svedčiť aj doklady predložené žalobkyňou o realizovaní pravidelných platieb za obdobie od 9.2.2024 do 10.1.2025, ktoré sú v prevažnej miere označené ako hypotéka splátka X.. Vo vzťahu k druhému žalobou uplatnenému nároku na vypratanie nehnuteľnosti žalovaným, tento považoval súd prvej inštancie nateraz za predčasne uplatnený, nakoľko sporné nehnuteľnosti teraz obýva žalobkyňa, nie žalovaný. Na základe opísaných celkových okolností uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným na rodinný dom s pozemkom, ktorý obývali na začiatku obe strany sporu ako partneri spoločne, a na základe pravidelného vykonávania platieb žalobkyňou žalovanému, prvoinštančný súd považoval nariadený zásah do vlastníckeho práva žalovaného prostredníctvom neodkladného opatrenia za adekvátne obmedzenie trvajúce do právoplatného skončenia sporu vo veci samej. Záverom upozornil, že týmto rozhodnutím neprejudikuje rozhodnutie v konaní o žalobe, v ktorom bude rozhodovať na základe riadneho dokazovania s konečnou platnosťou, pričom predmetom sporu bude určenie vlastníckeho práva a s tým súvisiace dokazovanie a následné posúdenie splnenia predpokladov pre žalobu o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosti a s tým súvisiace dokazovanie. Nakoľko sa jedná o nemeritórny návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný v rámci konania o veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval. 3. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnuté uznesenie pre nesprávne skutkové zistenia v celom rozsahu zrušiť za súčasného priznania nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalovanému. Podanú žalobu označil za nedôvodnú a šikanóznu, nestotožnil sa s tvrdeniami uvedenými pod bodmi II.- V. žaloby. Uviedol, že žalobkyňou opísané konanie, na základe ktorého sa snaží dosiahnuť zmenu vlastníckeho práva, vychádza z nepravdivých a lživých tvrdení, a ak by sa skutočne stalo tak, ako to opisuje žalobkyňa, mohlo by podľa jeho názoru zakladať
skutkovú podstatu trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, resp. krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona. Potvrdil, že dňa 28.11.2016 uzatvoril so žalobkyňou kúpnu zmluvu na predmet vymedzený v žalobe, z ktorej je zrejmé, že žalobkyňa ju podpísala dňa 28.11.2016 a 28.11.2016 podpis riadne osvedčila na matrike. Následne dňa 28.11.2016 žalobkyňa ako záložca podpísala aj záložnú zmluvu so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Už uvedené listiny zásadne spochybňujú jej tvrdenia, že nikdy nemala v úmysle previesť na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Podľa neho je viac ako zrejmé, že žalobkyňa uvádza nepravdu o okolnosti, ktorá by mohla mať podstatný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa si musela byť vedomá, že tieto dva právne úkony vyjadrujú jej skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, že ich neuzatvára v tiesni za nápadne nevyhovujúcich podmienok, čo vyplýva aj z prehlásenia v kúpnej zmluve. Listom zo dňa 12.7.2017 SLSP, a.s. vyzvala žalovaného, aby splnil podmienky úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX po poskytnutí úveru, a to predloženie aktuálneho listu vlastníctva, na ktorom je žalovaný ako dlžník zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti financovanej z úveru do 6 mesiacov od úplného poskytnutia úveru. Nakoľko žalovaný si nebol vedomý, že nedošlo k podaniu návrhu na vklad do katastra na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016 (uvedené mal vybaviť finančný poradca), tak bol nútený, nakoľko nedisponoval ďalším originálom kúpnej zmluvy, ktorú by mohol zavkladovať do katastra, podpísať kúpnu zmluvu, kde došlo k overeniu podpisu až dňa 27.11.2017. Obsah kúpnej zmluvy bol totožný a žalobkyňa o tejto skutočnosti vedela, nakoľko žalovanému boli poskytnuté finančné prostriedky z úveru práve na kúpu tohto rodinného domu, t. j. išlo o splnenie podmienok financujúcej banky a konvalidáciu nedostatku, ktorý mal podľa dohody vybaviť finančný poradca. Uvedené vysvetľuje žalobkyňou tvrdený rozdiel medzi overením podpisu kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016, nie však zamlčanie týchto skutočností žalobkyňou pred súdom. Naviac suma, za ktorú žalovaný nehnuteľnosť kúpil (130.000 eur), vychádzala čiastočne aj z podkladov znaleckého posudku č. 151/2011 znalca Z.. R. P. objednaného právnou zástupkyňou žalobkyne dňa 8.7.2011 (115.000 eur). Žalobkyňa sa v blízkej minulosti pred podaním tejto šikanóznej žaloby pokúšala nehnuteľnosť od žalovaného kúpiť, keď napr. 3.2.2025 mu poslala sms, kde sa ho pýtala na kúpnu cenu za dom a dňa 5.2.2025 mu ponúkla za dom kúpnu cenu 130.000 eur. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nikdy nespochybňovala vlastnícke právo žalovaného, nakoľko však nedošlo k dohode o výške kúpnej ceny, rozhodla sa podať túto šikanóznu žalobu založenú na nepravdivých (možno až úmyselne zamlčaných) skutočnostiach s cieľom nezákonne sa obohatiť na úkor žalovaného. Nespornosť jeho vlastníckeho práva dokonca konštatuje v bode III. žaloby, keď sama uvádza, že účastníci sa rozprávali o možnosti/ pláne predaja rodinného domu žalobkyni už v januári 2024 (žalovaný výslovne popiera, že by kúpna cena sa mala rovnať zostatku jeho hypotéky). Dodal, že suma 300 eur, ktorú žalobkyňa svojvoľne označuje ako splátku hypotéky, je v skutočnosti dohodnuté nájomné za užívanie rodinného domu. Je tak zrejmé, že vo vzťahu k vlastníckemu právu k rodinnému domu neboli a nie sú pochybnosti, medzi účastníkmi je sporná len kúpna cena, za ktorú chcela žalobkyňa rodinný dom nadobudnúť, ohľadom čoho sa nedohodli, a preto sa žalovaný rozhodol tento inzerovať a predať za reálnu kúpnu cenu, o čom svedčil aj záujem potencionálnych kupcov. Naviac finančná situácia žalobkyne ani v roku 2024 a ani v súčasnosti neumožňuje kúpiť rodinný dom za inzerovanú kúpnu cenu, a preto žalobkyňa plní svoje vyhrážky a robí všetko pre zmarenie predaja rodinného domu. Žalobkyňa si je vedomá toho, že žalovaný nehnuteľnosť predáva za 250.000 eur a týmito krokmi odradila záujemcov o kúpu, čím žalovanému vzniká škoda. K odvolaniu žalovaný pripojil kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.2016, záložnú zmluvu zo dna 28.11.2016, zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 28.11.2016, výzvu SLSP, a.s. zo dňa 12.7.2017, smskomunikáciu a znalecký posudok Z.. P. č. 151/2011. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že žalovaný žiadnym spôsobom v odvolaní nespochybnil právne posúdenie veci. Zotrvala na všetkých doterajších tvrdeniach, ktoré v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísala pravdivo s tým, že preukázanie toho, že sa skutočne jednalo o zastretý právny úkon bude predmetom ďalšieho dokazovania vo veci samej. Žalovaný právnu argumentáciu opiera o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré žalobkyňa kategoricky popiera. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by si nebol vedomý skutočnosti, že neprišlo k podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva a ani, že toto mal vybaviť finančný poradca, že žalobkyňa nikdy nespochybňovala jeho vlastnícke právo. Naopak žalovaný nikdy nespochybňoval vlastnícke právo žalobkyne k rodinnému domu, vždy ho rešpektoval a o rodinnom dome v J. na Q. I. sa vždy vyjadroval ako o jej dome. V tejto súvislosti bude žalobkyňa navrhovať na preukázanie jej tvrdení výsluch viacerých svedkov. Rovnako namietala aj tvrdenie, že by suma 300 eur, ktorú žalovanému mesačne uhrádza, mala predstavovať dohodnuté nájomné za užívanie rodinného domu, nakoľko medzi sporovými stranami nikdy neprišlo k dohode o nájme a ani o výške nájomného, ale vždy vo vzájomnej komunikácii riešili iba platby za hypotéku. Súd
prvej inštancie tak riadne a dôsledne zhodnotil dôkazy, a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, a na základe toho vecne správne rozhodol a rozhodnutie aj postačujúco odôvodnil. 5. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že rovnako sa v plnom rozsahu pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe a odvolania, zotrváva na všetkých ním uvádzaných skutočnostiach, ktoré navyše žalobkyňa vo vyjadrení nepopiera, a to najmä vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 28.11.2016, ktorú v žalobe účelovo a klamlivo označila ako „bez úradného osvedčenia podpisu“. Tvrdenia žalobkyne sa tak nezakladajú na pravde a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu sú vymyslené s cieľom poškodiť žalovaného na jeho právach a tým sa na jeho úkor bezdôvodne obohatiť. 6. Žalobkyňa v stanovenej lehote odvolaciu dupliku na výzvu súdu nedoručila. 7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 324 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 12. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 13. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou. Uvedené neplatí v prípade, ak sa jedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana (napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích
osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej). 16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie zo žalobkyňou predložených dôkazov a po posúdení jej argumentácie správne dospel k záveru o splnení predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým je žalovanému dočasne, do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva, obmedzené vlastníkovi prislúchajúce právo nakladať s nehnuteľnosťou a rozhodovať o jej ďalšom faktickom a právnom osude. Žalobkyňa vo veci samej namieta absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016, ako právneho titulu, na základe ktorého sa mal vlastníkom sporných nehnuteľností stať žalovaný. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie, žalobkyňa pre účely nariadenia neodkladného opatrenia predloženými listinnými dôkazmi (inzercia z internetového portálu bazoš.sk, oznámenie o zrušení trvalého pobytu a výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 12.2.2025) osvedčila naliehavosť potreby ingerencie súdu do súčasných pomerov sporových strán, ktorá je daná aktívnym konaním žalovaného smerujúcim k predaju nehnuteľností, ktoré sú predmetom zákazu, a vysťahovaniu žalobkyne s jej maloletými deťmi z nehnuteľnosti. Naviac je potrebné uviesť, že žalovaný tieto skutočnosti v odvolaní ani nespochybňoval, naopak potvrdil svoj aktuálny záujem sporné nehnuteľnosti predať. Súčasne žalobkyňa pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami založeného kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2016, ktorej platnosť v konaní napáda tvrdeniami o absencii existencie skutočnej, slobodnej a vážnej vôle sporových strán, a ktorých preukázanie bude vecou dokazovania v konaní o veci samej. Ňou uvádzané skutočnosti, ktorými spochybňuje vlastnícke právo žalovaného, ktorý je ako vlastník sporných nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností, súčasne spravdepodobňujú aj záver o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako základného procesného predpokladu určovacej žaloby. Pri závere o proporcionalite a efektívnosti požadovaného neodkladného opatrenia, ktoré do právoplatného skončenia konania obmedzuje výkon žalobkyňou spochybneného vlastníckeho práva žalovaného, súd prvej inštancie správne prihliadol aj na to, že žalobkyňa listinnými dôkazmi osvedčila, že žalovanému hradí náklady na hypotéku, poplatok za komunálny odpad, poistenie, daňovú povinnosť. Zo žalovaným predloženej sms- komunikácie so žalobkyňou naviac vyplýva, že žalovaný ani nemal vedomosť o výške nákladov spojených s užívaním rodinného domu. Napadnuté uznesenie žalovaný považoval za nesprávne z dôvodu, že vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení, keď tie, ktoré uviedla žalobkyňa, označil za nepravdivé. Pri prísnej viazanosti odvolacími dôvodmi je potrebné v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaného zdôrazniť, že žiaden z ním predložených listinných dôkazov nateraz sám o sebe zásadne nespochybňuje a nevylučuje hodnovernosť žalobkyňou uvádzaných podstatných skutkových tvrdení. Naopak väčšina žalovaným predložených listinných dôkazov sa týka skutočností, ktoré nie sú v konaní sporné, a ktoré v žalobe uvádzala aj samotná žalobkyňa (uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016, záložná zmluva zo dňa 28.11.2016, zmluva o splátkovom úvere zo dňa 28.11.2016). Žalovaný neosvedčil ani ním prezentované skutkové vysvetlenie k časovému rozdielu medzi uzavretím zmluvy a zavkladovaním vlastníckeho práva, ktorým žalobkyňa podporovala svoju argumentáciu. Ním predloženou kúpnou zmluvou zo dňa 28.11.2016 a na nej vyznačenou osvedčovacou doložkou len vyvrátil tvrdenie žalobkyne, že jej podpis na kúpnej zmluve nebol v čase podpisu úradne osvedčený. Z obsahu žalovaným predloženej sms- komunikácie rovnako nemožno vyvodiť skutočnosti, ktoré mali byť rozhodné v čase podpísania kúpnej zmluvy (existenciu skutočnej, vážnej a slobodnej vôle predať nehnuteľnosti žalovanému). 17. Zhrnúc uvedené, pri argumentácii spochybňujúcej existenciu a danosť slobodnej, skutočne a vážnej vôle, ako esenciálneho predpokladu pre platnosť každého právneho úkonu, ktorej preukázanie v konaní bude zaťažovať žalobkyňu, odvolací súd sa stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu o uprednostnení ochrany žalobkyne, ktorej v prípade úspechu v konaní a nenariadenia požadovaného neodkladného opatrenia a s tým spojeného úspešného predaja sporných nehnuteľností tretej osobe, reálne hrozí, že konečné rozhodnutie nebude mať pre ňu v čase právoplatného skončenia konania reálny význam.
18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie nemeritórneho neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v meritórnom rozhodnutí. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).