Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Malacky 7C/10/2025 1625200215 03. 03. 2025 Mgr. Zuzana Krajňáková ECLI:SK:OSMA:2025:1625200215.1
Uznesenie Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ľubica Sopková, Pribinova 3, Malacky, proti žalovanému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, C., v konaní o žalobe o určenie vlastníckeho práva a uloženie povinnosti žalovanému vypratať nehnuteľnosť a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto rozhodol: Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia: „Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa akýchkoľvek úkonov, smerujúcich k vyprataniu žalobkyne z nehnuteľnosti - rodinného domu na H. I. J. XXXX/X K. C., ako i zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami v okrese C., obci C., katastrálnom území C., a to rodinného domu na H. I. č. X v C., súpisné číslo XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, a parcely registra "L." evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísanej Okresným úradom C., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C., najmä previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, uzavrieť nájomnú zmluvu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva.“ odôvodnenie: 1. Dňa 10.02.2025 žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu žalobu, ktorou žiadala rozhodnúť dvoma petitmi, a to petitom 1. určiť, že je vlastníčkou rodinného domu na H. ulici č. X v C. so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele č. XXXX a pozemku s parcelným číslom XXXX (zastavaná plocha a nádvorie) s výmerou XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. a petitom 2. žiadala uložiť žalovanému povinnosť vypratať tieto nehnuteľnosti. Zároveň žiadala nariadiť žalovanému neodkladné opatrenie spočívajúce v jeho povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov, smerujúcich k jej vyprataniu z rodinného domu na H. ulici č. XXXX/X v C., ako i povinnosti zdržať sa akéhokoľvek nakladania s rodinným domom na H. I. J. XXXX/X K. C. a zastavanej plochy a nádvoria o výmere XXX m2, najmä previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, uzavrieť nájomnú zmluvu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť inými právami tretích osôb, a to až do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva. 2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila skutočnosťou, že žalovaný už podnikol konkrétne kroky a nehnuteľnosti momentálne sú v ponuke realitnej kancelárie na predaj za navrhovanú kúpnu cenu 250 000 Eur, čím žalobkyňu a jej maloleté deti C. B., nar. XX.XX.XXXX a M. E., nar. XX.XX.XXXX vystavuje hrozbe straty bývania a vzniku ujmy, resp. škody. Dňa 19.02.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doplnila o predloženie výzvy od žalovaného, ktorou žalovaný žalobkyňu požiadal, aby predmetné nehnuteľnosti vypratala v stanovenej lehote do 31.03.2025. V doplnení tiež uviedla, že žalovaný naďalej ponúka sporné nehnuteľnosti, pričom do nehnuteľnosti naďalej chodí realitná maklérka B. E. na obhliadky nehnuteľnosti spolu so záujemcami o kúpu.
3. V samotnej žalobe žalobkyňa opísala, že so žalovaným sú bývalými partnermi, z ich vzťahu sa im dňa 08.12.2016 narodila dcéra M. E.. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území C., a to rodinného domu na H. ulici č. X v C. so súpisným číslom XXXX, postaveného na parc. č. XXXX, a parcely registra "L." evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Uvedené nehnuteľnosti sú zapísané Okresným úradom C., katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C.. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalovaný nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2016, pričom podpisy na zmluve boli overené až o rok neskôr, t.j. dňa 27.11.2017. Kúpna zmluva nadobudla právoplatnosť rozhodnutím Okresného úradu C., katastrálneho odboru, dňa 14.12.2017. Predávajúcou pritom bola práve žalovaná, ktorá bola v období od 12.10.2015 do 14.12.2017 (teda až do právoplatnosti kúpnej zmluvy medzi ňou a žalovaným) výlučnou vlastníčkou nehnuteľností. Vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti X/X v pomere k celku pritom nadobudla už na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.02.2014, ktorá nadobudla právoplatnosť dňom 10.03.2014. V tom čase, t.j. v roku 2014, pritom žalobkyňa kupovala nehnuteľnosti spolu so svojím vtedajším partnerom E. N., s ktorým boli podielovými spoluvlastníkmi, a to každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 v pomere k celku. Kúpnu cenu za nehnuteľnosť pritom čiastočne uhrádzali z prostriedkov hypotekárneho úveru, poskytnutého kupujúcim (žalobkyňa a jej vtedajší partner E. N.) za týmto účelom Československou obchodnou bankou a. s.. Niekoľko mesiacov po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa však žalobkyňa a pán E. N. rozišli a pán N. sa koncom roka 2014 z domu odsťahoval, takže v dome zostala bývať žalobkyňa so svojím synom C. B.. Žalobkyňa následne vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti druhej 1/2 v pomere k celku nadobudla od pána N. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2015, podpisy na zmluve overené dňa 27.08.2015, ktorá nadobudla právoplatnosť dňom 12.10.2015, čím sa žalobkyňa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v pomere 1/1 k celku. Pán N. so žalobkyňou však naďalej zostali spoludlžníkmi hypotekárneho úveru, ktorý im práve za účelom kúpy nehnuteľnosti poskytla Československá obchodná banka a. s. (ďalej tiež skrátene „ČSOB“). Dohodli sa totiž, že žalobkyňa sa stane jedinou dlžníčkou z hypotekárneho úveru voči ČSOB tak, aby banka mohla vyňať pána N. zo zmluvného vzťahu ako dlžníka. Žalobkyňa teda začala vybavovať všetky potrebné doklady, aby splnila dohodu s pánom N. a splnila podmienky banky. Jej príjem však nepostačoval na to, aby bola voči banke dlžníčkou iba ona sama. Začala preto hľadať v okruhu svojich najbližších príbuzných osobu, ktorá by bola ochotná prevziať spolu s ňou záväzok, vyplývajúci z hypotekárneho úveru voči banke. V rodinnom dome s ňou v tom čase bývala jej matka, ktorá však poberala dôchodok, ktorého výška pre banku nebola postačujúca. Dohodla sa teda so svojím bratom, že namiesto pána N. vstúpi on do zmluvného vzťahu s bankou. Keďže ale brat dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, vybavovanie všetkých potrebných dokladov trvalo dlhšie. Medzitým však žalobkyňa nadviazala známosť so žalovaným a začali spolu žiť v nehnuteľnosti (v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalobkyne). Žalobkyňa teda na podnet svojho bývalého partnera začala riešiť vyňatie pána N. zo záväzku v prospech ČSOB, vzniknutého na základe zmluvy o hypotekárnom úvere. Keďže však začiatkom roka 2016 otehotnela a takmer celé tehotenstvo bola uznaná ako práceneschopná z dôvodu rizikového tehotenstva, nevedela si v tom čase už prevziať hypotéku na seba ani len čiastočne, keďže z dôvodu dlhodobej PN ju banka nechcela akceptovať ani ako spoludlžníčku (banka neakceptovala práceneschopnosť v čase podpisu dodatkov k hypotekárnej zmluve). So žalovaným sa teda dohodli, že hypotéku si na seba preberie on. Ani jeho príjem však nepostačoval na to, aby bol jediným dlžníkom voči banke, a preto ako spoludlžníčka do úverového vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a. s., kde si žalovaný vybavil úver, vstúpila ako spoludlžníčka i jeho matka O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom rovnako ako žalovaný (t.j. F. G. XXXX/ XX, C.). Dňa 28.11.2016 teda podpísali s bankou zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a. s., im poskytla úver vo výške 104.000,- Eur, ktorý bol použitý na vyplatenie skôr poskytnutého úveru zo strany ČSOB ešte žalobkyni s predchádzajúcim partnerom v roku 2014. Obe zmluvy, teda zmluva o splátkovom úvere, ako aj zmluva o zriadení záložného práva na zabezpečenie tohto úveru, boli so Slovenskou sporiteľňou, a. s. podpísané dňa 28.11.2016, teda 10 dní pred narodením dcérky strán sporu M. E., nar. XX.XX.XXXX. V rovnaký deň, t.j. 28.11.2016, žalovaný nechal žalobkyňu podpísať (bez úradného osvedčenia podpisu) i kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak s tým, že to je len „kvôli banke“, a preto (keďže nemali úmysel vložiť vlastnícke právo žalovaného do katastra nehnuteľností) podpisy na kúpnej zmluve ani úradne neoverili. Následne po takmer roku od žalovaného banka začala vyžadovať preukázanie účelu využitia úveru, ktorým mala byť kúpa nehnuteľnosti (žalobkyni tvrdil, že v zmysle úverových podmienok žalovaného na poskytnutie úveru), preto so žalobkyňou podpisy na kúpnej zmluve zo dňa 28.11.2016 úradne overili u notára JUDr.
Ivana Lošonského, PhD. až dňa 27.11.2017 a v rovnaký deň podali na Okresný úrad C., katastrálny odbor, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Obe strany sporu však od počiatku brali túto zmluvu len ako zastretý právny úkon, ako „divadlo pre banku“, doslova len niečo, čo od nich síce banka vyžaduje, avšak v skutočnosti sa podľa toho nikdy nesprávali, keďže žalobkyňa nikdy nemala v úmysle previesť na žalovaného vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Právnemu úkonu teda chýbala vôľa i vážnosť. Rovnako tak aj žalovaný vždy akceptoval a plne rešpektoval skutočnosť, že nehnuteľnosti vlastnícky patria žalobkyni a vždy sa podľa toho aj správal. Koncom roka 2023 sa strany sporu ako partneri rozišli, keďže medzi nimi dlhodobo nefungovali vzťahy a prenášalo sa to i na spoločnú dcéru M., ktorú od tejto situácie chceli uchrániť. Už dňa 30.11.2023 podala žalobkyňa tunajšiemu súdu návrh na úpravu pomerov k maloletej M., vedený pod sp. zn. 34P/154/2023, nakoľko sa jej žalovaný začal vyhrážať, že dom predá, a ona si teda má začať hľadať pre seba a pre deti iné bývanie. V tom čase však ešte bývali v rodinnom dome spolu. Žalovaný sa z domu odsťahoval až v januári 2024 a počnúc od februára 2024 mu žalobkyňa na základe ich dohody posiela pravidelne každý mesiac na jeho účet sumu 300,- Eur na splátku hypotéky (aktuálne vo výške cca 400 Eur mesačne), ktorá je na podnet žalovaného ponížená o platbu vo výške 100,- Eur mesačne na tzv. rodinné poistenie, ktoré mali uzatvorené spoločne na oboch bývalých partnerov a obe deti (teda žalobkyňa, žalovaný, ich dcéra M. a syn žalobkyne C.). Žalovaný so žalobkyňou sa pritom už v januári 2024 pri jeho odchode zo spoločnej domácnosti dohodli, že žalovaný jej dom opätovne predá, a to za kúpnu cenu, ktorá sa bude rovnať zostatku hypotéky. S týmto žalobkyňa súhlasila, avšak žalovaný si to následne „rozmyslel“. V konaní o úpravu pomerov k maloletej M. E., sp. zn. 34P/154/2023, bolo na deň 13.05.2024 vytýčené pojednávanie, na ktorom však žalobkyňa návrh na úpravu pomerov zobrala späť, a to práve na základe toho, že sa so žalovaným dohodli, že ona od neho nebude požadovať výživné a on jej odpredá nehnuteľnosti za kúpnu cenu, rovnajúcu sa zostatku hypotéky. Pred súdom teda uviedli, že obnovili spolužitie a žiadajú konanie zastaviť, čo sa aj stalo a súd konanie zastavil. Žalovaný si však celú vec opätovne rozmyslel a už dňa 03.09.2024 podal na tunajší súd návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej M. E. (konanie je vedené pod sp. zn. 34P/123/2024). Dňa 05.12.2024 sa v uvedenej veci konalo informatívne stretnutie rodičov, na ktorom bolo dohodnuté, že žalovaný bude prispievať na maloletú Riu výživným vo výške 250 Eur mesačne. Následne po tom stretnutí rodičov na tunajšom súde si žalovaný myslel, že výživné platiť nemusí, avšak keď zistil, že je skutočne povinný prispievať na výživu svojej dcéry, žalobkyni sa začal opätovne vyhrážať, že dom predá a ňu z domu vyhodí, a že pokiaľ on je povinný platiť na dcéru výživné, v žiadnom prípade dom do jej vlastníctva neprevedie. Od januára 2025 navyše so žalobkyňou prestal absolútne komunikovať a na jej návrhy ohľadom domu a prevzatia hypotéky nereaguje. V zmysle Oznámenie Mesta C. o zrušení trvalého pobytu zo dňa 30.01.2025 dokonca žalobkyni a jej maloletému synovi C. B. zrušil trvalý pobyt na adrese H. XXXX/X, C.. Začiatkom februára svoje výhražky o predaji nehnuteľností žalovaný skutočne naplnil a od 05.02.2025 je na inzertnom portáli bazos.sk inzerovaný rodinný dom na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie. Žalovaný pritom žalobkyni zobral kompletne všetky doklady o rodinnom dome, takže bola nútená kópie jej vlastných kúpnych či záložných zmlúv žiadať priamo od Okresného úradu C., katastrálneho odboru. Žalobkyňa od februára 2024 uhrádza nielen splátky hypotéky na účet žalovaného (ponížené o 100,- Eur mesačne za platbu rodinného poistenia do doby, kým sa jej podarí toto poistenie zrušiť ku dňu výročia), ale prepláca žalovanému aj všetky ostatné platby súvisiace s nehnuteľnosťami (poistenie, daň z nehnuteľnosti, poplatok za komunálny odpad). Rovnako tak žalobkyňa uhrádza aj všetky mesačné preddavkové platby za energie v rodinnom dome (elektrika, plyn, vodné a stočné, TV + internet). 4. K žalobe a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa priložila kúpnu zmluvu zo dňa 28.11.2016, výpis z listu vlastníctva č. XXXX vyhotovený dňa 30.01.2025 s údajmi platnými ku dňu 03.01.2025, rozhodnutie Okresného úradu C., katastrálny odbor číslo vkladu V 6363/2017 zo dňa 14.12.2017, oznámenie Mesta C. o zrušení trvalého pobytu zo dňa 30.01.2025, inzerát č. 174837181 zo dňa 05.02.2025, 15 x potvrdenie o platbe za obdobie od 09.02.2024 do 10.01.2025. V doplnení návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia doplnila inzerát zo stránky zoznamrealít.sk a výzvu na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 12.02.2025. 5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 9. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 10. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. 12. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej) na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 13. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 14. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených
záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. 15. Súd skúmal splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že podmienky na jeho nariadenie sú splnené. Za tým účelom sa oboznámil so všetkými prílohami návrhu a vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Z návrhu navrhovateľky bolo zrejmé, že navrhuje nariadiť žalovanému v pozícii odporcu neodkladné opatrenie v súlade s ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, a to aby sa odporca do právoplatného skončenia konania zdržal akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu navrhovateľky z nehnuteľnosti (rodinného domu na H. ulici č. XXXX/X v C.), ako i akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami (rodinného domu na H. ulici č. XXXX/X v C. a zastavanej plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C.), najmä previesť vlastnícke právo, zriadiť záložné právo, uzavrieť nájomnú zmluvu alebo akýmkoľvek iným spôsobom zaťažiť inými právami tretích osôb. Tohto obmedzenia pre žalovaného ako odporcu sa navrhovateľka domáha v rámci konania o žalobe o určenie, že žalobkyňa je vlastníčkou predmetných nehnuteľností (rodinného domu so zastavanou plochou a nádvorím) a o žalobe o uloženie povinnosti žalovanému vypratať predmetné nehnuteľnosti (rodinný dom a zastavanú plochu a nádvorie). Z navrhovateľkou opísaných skutočností a z priložených listín súd zistil, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo dňa 28.11.2016 k uskutočneniu zmluvného vzťahu (kúpnej zmluvy), ktorým navrhovateľka ako predávajúca odplatne previedla do vlastníctva odporcu ako kupujúceho rodinný dom na H. ulici č. XXXX/X v C. so zastavanou plochou a nádvorím o výmere 259 m2 za dohodnutú kúpnu cenu v sume 130 000 Eur. Podľa osvedčenia o pravosti podpisu bol podpis predávajúcej (navrhovateľky) osvedčený dňa 27.11.2017, ktorá listinu pred overovateľom vlastnoručne podpísala. Podľa článku IV. kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena kupujúcim hradená v troch častiach, dňa 04.10.2016 ako záloha čiastka v sume 20 000 Eur, ďalšia čiastka v sume 104 000 Eur z úveru G., z ktorej mal byť vyplatený úver v ČSOB banke, pričom zvyšná časť úveru mala byť navrhovateľke zaslaná na jej účet a doplatok v sume 6 000 Eur mal byť uhradený pri podpise kúpnej zmluvy. Podľa článku VI. bodu 1. kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúceho (odporcu) podá odporca a podľa bodu 2. tohto článku predávajúci (navrhovateľka) splnomocnil kupujúceho (odporcu) na podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy, ako aj na všetky úkony, týkajúce sa prevodu vlastníckeho práva z predávajúcej na kupujúceho. Podľa rozhodnutia Okresného úradu C., katastrálny odbor, číslo vkladu: V XXXX/ XXXX zo dňa 14.12.2017, bol vklad vlastníckeho práva k rodinnému domu na H. ulici č. XXXX/X v C. a zastavanej ploche a nádvoriu o výmere XXX m2 povolený v prospech kupujúceho (odporcu) dňa 14.12.2017. Navrhovateľka a odporca mali začať spolu žiť ako partneri v predmetnej nehnuteľnosti ešte v čase, keď nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Z partnerstva pochádza maloletá Ria, narodená XX.XX.XXXX. Navrhovateľka a odporca sa mali ako partneri rozísť koncom roka 2023, odporca sa mal z nehnuteľnosti odsťahovať v januári 2024, od februára 2024 mu navrhovateľka mala začať na základe ich dohody posielať pravidelne každý mesiac sumu 300 Eur, aktuálne 400 Eur, na splátku hypotéky, ktorá mala byť na podnet odporcu ponížená o sumu rodinného poistenia (100 Eur). Podľa tvrdení navrhovateľky sa mali odporca a navrhovateľka v januári 2024 dohodnúť pri odchode navrhovateľa z domácnosti, že odporca jej dom opätovne predá, a to za kúpnu cenu, ktorá sa bude rovnať zostatku hypotéky. Odporca si mal následne dohodu rozmyslieť. Medzi stranami aktuálne prebieha i konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej M. na základe návrhu odporcu. Odporca sa mal začať navrhovateľke vyhrážať, že dom predá a ju z domu vyhodí. Vyhrážky mali začať po tom, ako dňa 05.12.2024 na informatívnom stretnutí rodičov bolo dohodnuté, že odporca bude prispievať na výživné maloletej M. sumou 250 Eur. Nehnuteľnosti jej v zmysle dohody odpredať odmieta. Od januára 2025 mal prestať s navrhovateľkou komunikovať. Navrhovateľke a jej maloletému synovi C. mal dňom 30.01.2025 zrušiť trvalý pobyt v nehnuteľnosti a od 05.02.2025 začal ponúkať predmetné nehnuteľnosti na predaj prostredníctvom realitnej kancelárie, ako má vyplývať z inzerátu uverejneného na portáli E.. Výzvou zo dňa 12.02.2025 odporca navrhovateľku vyzval na vypratanie nehnuteľnosti najneskôr do 31.03.2025, a to z dôvodu, že jej nesvedčí vlastnícke, užívacie, ani iné právo k predmetnej nehnuteľnosti. Do nehnuteľnosti chodí realitná maklérka na obhliadky spolu so záujemcami o kúpu.
Navrhovateľka od februára 2024 naďalej uhrádza mesačné platby odporcovi určené na splátku hypotéky, prepláca mu aj ostatné platby, vrátane preddavkových platieb za energie. 17. Preskúmaním navrhovateľkou uvádzaných dôvodov, pre ktoré sa dožadovala nariadenia neodkladného opatrenia odporcovi, súd dospel k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP boli splnené. Splnenie predpokladov súd hodnotil predovšetkým z hľadiska požiadavky neodkladnosti, resp. naliehavosti tohto opatrenia, ďalej z hľadiska osvedčenia navrhovateľkou tvrdených skutočností, ako aj osvedčenia základných predpokladov pre dôvodnosť jej nárokov vo veci samej a ich trvania. Záver pre nariadenie povinnosti odporcovi zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k vyprataniu navrhovateľky z nehnuteľnosti, ako i povinnosti zdržať sa akéhokoľvek konkrétneho nakladania s nehnuteľnosťami, súd vzhliadol predovšetkým v aktívnom konaní odporcu, ktorý podniká kroky smerujúce k zmene vlastníckeho práva k rodinného domu na H. ulici č. XXXX/X v C. s pozemkom, tento rodinný dom ponúka na predaj a navrhovateľku žiada, aby v lehote do 31.03.2025 rodinný dom vypratala. Z tohto konania odporcu súd vyvodil existenciu predpokladov pre neodkladnú potrebu upraviť pomery strán sporu, a to z dôvodu, aby sa eliminovalo riziko prípadného zhoršenia právnej pozície navrhovateľky do takej miery, že by jej bolo zbytočné sa ďalej uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V prípade, ak by odporca účinne previedol vlastnícke právo k rodinnému domu s pozemkom na tretiu osobu skôr, ako by sa skončilo konanie o určenie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, navrhovateľka by sa nemusela vôbec domôcť svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Keďže však súd prostredníctvom neodkladného opatrenia nemôže poskytnúť ochranu akémukoľvek nároku vo veci samej, zvažoval pri nariadení neodkladného opatrenia aj skutočnosť, či nárok vo veci samej, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je aspoň v základnom ohľade osvedčený a dospel k záveru, že naliehavý právny záujem, ktorého preukázanie žalobkyňou predstavuje predpoklad dôvodnosti jej žaloby o určenie, sa javí byť z opisu tvrdených skutočností nateraz pravdepodobný, pretože navrhovateľka ako žalobkyňa tvrdí, že kúpna zmluva na predmetné nehnuteľnosti bola oboma stranami považovaná od začiatku za zastretý právny úkon. Navrhovateľka v návrhu zdôrazňovala , že obe zmluvné strany brali túto zmluvu od počiatku len ako zastretý právny úkon, ako „divadlo pre banku“, doslova len niečo, čo od nich síce banka vyžaduje, avšak v skutočnosti sa podľa toho nikdy nesprávali, keďže navrhovateľka nikdy nemala v úmysle previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Právnemu úkonu mala chýbať vôľa i vážnosť. Odporca mal rovnako vždy akceptovať a plne rešpektovať skutočnosť, že nehnuteľnosti vlastnícky patria navrhovateľke a vždy sa mal podľa toho aj správať. O existencii tejto akejsi pomyselnej dohody medzi navrhovateľkou a odporcom by podľa predbežných zistení súdu mohli svedčať doklady predložené navrhovateľkou o realizovaní pravidelných platieb za obdobie od 09.02.2024 do 10.01.2025, ktoré sú v prevažnej miere označené ako hypoteka splatka A.. Pokiaľ však ide o predpoklady dôvodnosti druhého nároku vo veci samej, a to uloženia povinnosti žalovanému vypratať predmetné nehnuteľnosti, súd túto žalobu považoval nateraz za predčasne podanú, nakoľko sporné nehnuteľnosti obýva toho času žalobkyňa, a nie žalovaný. Na základe opísaných celkových okolností uzavretia kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcom na rodinný dom s pozemkom, ktorý obývali na začiatku obe strany sporu ako partneri spoločne a na základe pravidelného vykonávania platieb navrhovateľkou odporcovi, súd považuje nariadený zásah do vlastníckeho práva odporcu prostredníctvom neodkladného opatrenia za adekvátne obmedzenie trvajúce do právoplatného skončenia sporu vo veci samej medzi stranami. 18. Súd na tomto mieste upozorňuje strany sporu, že toto uznesenie nijako neprejudikuje rozhodnutie v konaní o žalobe, v ktorom súd bude rozhodovať na základe riadneho dokazovania s konečnou platnosťou, pričom predmetom sporu bude určenie vlastníckeho práva a s tým súvisiace dokazovanie a následne posudzovanie splnenia predpokladov pre žalobu o uloženie povinnosti žalovanému vypratať predmetné nehnuteľnosti a s tým súvisiace dokazovanie. 19. Keďže navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci samotnej žaloby, súd nerozhodoval o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale rozhodne o nároku na náhradu trov konania ako o celku v rozhodnutí, ktorým sa konanie skoční. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.