Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/58/2025 1708201721 30. 09. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:1708201721.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: EX CREDIT, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 572 586, proti žalovaným: 1/ PEER Slovakia, s.r.o., Družstevná 28, 902 03 Pezinok, IČO: 35 913 886, 2/ Ľ. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. H. XXXX/XX, XXX XX X., zastúpený: BW AK, s. r. o., advokátska kancelária, Dunajská 7614/8, 811 08 Bratislava, IČO: 56 621 957, v konaní o zaplatenie 1.157,80 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 70Cb/55/2023 - 174 zo dňa 23.1.2025 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 70Cb/55/2023 - 174 zo dňa 23.1.2025 vo výroku I. a III. p o t v r d z u j e . II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného 2/ proti výroku II. o d m i e t a . III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 70Cb/55/2023 - 174 zo dňa 23.1.2025 vo výroku I zaviazal žalovaného 2/ povinnosťou zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.157,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 1.157,80 Eur od 3.5.2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,25% denne zo sumy 1.157,80 Eur od 22.8.2023 do 23.1.2025, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, a to tak, že plnením žalovaného 1/ v zmysle platobného rozkazu Okresného súdu Pezinok č. k. 18Rob/646/2008 zo dňa 9.6.2008 právoplatného voči žalovanému 1/ dňa 25.4.2009 zaniká povinnosť žalovaného 2/ v rozsahu tohto plnenia; výrokom II vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty žalobu zamietol a vo výroku III žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 73,20%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.2.2008 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 1.157,80 Eur (34.880,- Sk) s príslušenstvom a zmluvnou pokutou vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 3.5.2007 do zaplatenia z titulu neuhradenia kúpnej ceny za kávovar s príslušenstvom, ktorý žalovaný 1/ kúpil od žalobcu ako predávajúceho na základe Zmluvy o predaji na splátky č. 0909060505 zo dňa 2.10.2006. Kúpnu cenu vo výške 4.303,25 Eur (129.640,- Sk) sa žalovaný 1/ zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach po 289,45 Eur (8.720,- Sk). Žalovaný 1/ uhradil pri podpise zmluvy akontáciu 829,85 Eur (25.000,- Sk) a v súlade so splátkovým kalendárom len tri splátky spolu vo výške 868,35 Eur. Keďže ďalšie splátky neuhradil, stal sa celý záväzok splatným v zmysle čl. VI písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej aj „VOP“) a žalobca zmluvu vypovedal v súlade s čl. V písm. b) VOP. Po splatnosti dlhu žalovaný 1/ uhradil žalobcovi sumu 1.447,25 Eur (43.600,- Sk), z celkovej kúpnej ceny tak žalovaný 1/ uhradil sumu 3.145,45 Eur.
Súčasťou zmluvy bola zmluva o ručení, ktorou sa žalovaný 2/ zaviazal v prípade neuspokojenia dlhu žalovaným 1/ ako dlžníkom uspokojiť splatné pohľadávky žalobcu. 2. Okresný súd Pezinok rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 18Rob/646/2008 dňa 9.6.2008, ktorým žalobe vyhovel, platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť dňa 25.4.2009. Uznesením č. k. 18Rob/646/2008-62 zo dňa 24.4.2023 súd prvej inštancie voči žalovanému 2/ platobný rozkaz zrušil z dôvodu nemožnosti jeho doručenia. Žalovaný 2/ v rámci procesnej obrany uviedol, že sa nezaviazal na žiadne pravidelné uhrádzanie splátok, spochybnil platnosť a rozsah ručiteľského záväzku a namietal, že ak by aj bol platný, bol účastníkom výlučne v rozsahu vyhlásenia v čl. III zmluvy. Splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy a zo zmluvy nevyplýva, kedy je splatná prvá splátka, ani k akému dňu v mesiaci sú splátky splatné, čo je relevantné vo vzťahu k posúdeniu, či a kedy došlo k porušeniu zmluvy a kedy nastalo omeškanie. VOP neboli súčasťou zmluvy, preto nie je jasné, z čoho žalobca odvodzoval zosplatnenie ceny a výpoveď zmluvy. Žalobca nepreukázal existenciu dohody, ktorá by umožňovala zosplatniť celý dlh pre neuhradenie niektorej splátky a pokiaľ zmluva zanikla výpoveďou, zanikol aj záväzok žalovaného. Ďalej vzniesol námietku premlčania, keď záväzok ručiteľa je akcesorickým a subsidiárnym hlavnému záväzku, pričom proti hlavnému dlžníkovi bolo konanie právoplatne skončené platobným rozkazom v roku 2009 a právo je premlčané v zmysle § 110 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). I v prípade, ak by sa vzťah spravoval Obchodným zákonníkom, podľa § 408 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) nie je možné nárok uplatniť po 10 rokoch odo dňa, kedy premlčacia lehota začala plynúť. Žalovaný 2/ uviedol, že záväzok už bol žalovaným 1/ splnený, aj keď vzhľadom na časový odstup nemá dôkazy. Namietal tiež neplatnosť zmluvy ako celku, nakoľko odporuje dobrým mravom a v rozpore s dobrými mravmi je aj ustanovenie o zmluvnej pokute, ktorá je extrémne vysoká a predstavuje v podstate takmer 100% istiny za rok, navyše nie je úplne jasné, čo zmluvná pokuta sankcionuje, keď spomína každé porušenie zmluvy. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 409 ods. 1 a 2, § 447, § 448 ods. 1, § 303, § 1 ods. 2 prvá a druhá veta, § 544 ods. 1 a ods. 2, § 301, § 392 ods. 2, § 397, § 408 ods. 1 prvá veta, § 365, § 369 ods. 1, § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania ustálil skutkový stav, že žalobca ako predávajúci a žalovaný 1/ ako kupujúci uzatvorili dňa 2.10.2006 zmluvu o predaji na splátky č. 0909060505, na základe ktorej žalovaný 1/ kúpil na splátky kávovar s príslušenstvom za dohodnutú kúpnu cenu 4.303,25 Eur (129.640,- Sk), pričom pri podpise uhradil akontáciu vo výške 829,85 Eur (25.000,- Sk) a zvyšok kúpnej ceny sa zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 289,45 Eur (8.720,- Sk). Žalovaný 1/ uhradil v súlade so splátkovým kalendárom tri splátky spolu vo výške 868,35 Eur, ďalšie splátky neuhradil, čím sa stal celý záväzok splatným v zmysle čl. VI písm. d) Všeobecných zmluvných podmienok. Po splatnosti dlhu žalovaný 1/ uhradil žalobcovi sumu 1.447,25 Eur (43.600,- Sk), z kúpnej ceny tak uhradil 3.145,45 Eur. Súčasťou zmluvy bola dohoda o ručení, ktorou sa žalovaný 2/ zaviazal v prípade neuspokojenia dlhu žalovaným 1/ ako dlžníkom, uspokojiť za neho splatné pohľadávky žalobcu. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny vzťah, čo konštatoval aj Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 7Ncb/4/2024-130 zo dňa 16.4.2024. Žalovaným 2/ vznesenú námietku premlčania posudzoval v zmysle Obchodného zákonníka a vyhodnotil ju ako nedôvodnú. K zosplatneniu záväzku (celej kúpnej ceny) došlo v zmysle čl. IV. písm. d) VOP deň nasledujúci po dni splatnosti druhej dlžnej splátky, t. j. 3.5.2007, žalobca podal žalobu dňa 29.2.2008, teda včas v zmysle § 397 ObZ, ako aj v zmysle § 408 ods. 1 ObZ. Z predloženej zmluvy mal za preukázané, že jej súčasťou bola dohoda o ručení, ktorou sa žalovaný 2/ zaviazal v prípade neuspokojenia dlhu žalovaným 1/ ako dlžníkom, uspokojiť za neho splatné pohľadávky voči žalobcovi. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky (VOP) a taktiež splátkový kalendár, ktoré žalobca spolu so žalobou predložil. Z údajov o trvaní zmluvy (od 2.10.2006 do 2.10.2007), počte splátok (12), periódy splátok uvedených v splátkovom kalendári vyplýva splatnosť jednotlivých splátok, a to vždy k 2. dňu v mesiaci. Keďže žalovaný 1/ neuhradil splátku za mesiac apríl a následne ani máj 2007, žalobca dňa 3.5.2007 pristúpil v zmysle čl. IV. písm. d) VOP (deň nasledujúci po dni splatnosti druhej dlžnej splátky) k zosplatneniu dlhu (kúpnej ceny) a k vypovedaniu zmluvy. Zároveň vyzval žalovaného 1/ ako dlžníka, ako aj žalovaného 2/ ako ručiteľa na úhradu dlžnej kúpnej ceny. Žalovaný 1/ uhradil tri splátky a po zosplatnení dlhu uhradil sumu 1.447,25 Eur. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že z celkovej kúpnej ceny žalovaný 1/ uhradil sumu 3.145,45 Eur (tri splátky pred zosplatnením a po zosplatnení sumu 1.447,25 Eur), neuhradená ostala suma v žalovanej výške 1.157,80 Eur, táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná, preto žalovaného 2/ ako ručiteľa zaviazal na úhradu tejto dlžnej sumy, ktorú žalovaný 1/ žalobcovi ako predávajúcemu neuhradil. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného 2/ o neplatnosti dohody o ručení,
ani neplatnosti zmluvy, keďže v danom prípade nejde o spotrebiteľskú zmluvu a ustanovenia, na ktoré poukazoval žalovaný 2/ neovplyvňujú postavenie ručiteľa ani žalovaného 1/ ako dlžníka. V danom prípade nešlo o úverovú zmluvu a už vôbec nie zmluvu o spotrebiteľskom úvere, teda skutočnosť, že v zmluve nie je uvedené RPMN, prípadne, že sú tam uvedené ustanovenia o zastúpení, ktoré i tak neboli v neprospech žalovaných zneužité, nevyvolávajú neplatnosť zmluvy. V prípade neuvedenia RPMN a ďalších povinných údajov v spotrebiteľskej zmluve, by dané skutočnosti ani nespôsobovali neplatnosť zmluvy, iba fakt, že by zmluva bola bez úročná a bez poplatková, avšak žalobca si takéto nároky ani neuplatňoval. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania v súlade so žalobou vo výške 8,50% ročne, v zmysle čl. IV písm. d) VOP, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti druhej dlžnej splátky, t. j. od 3.5.2007, ktorá je nižšia, ako mohol žalobca žiadať v zmysle v danom čase platných a účinných ustanovení Obchodného zákonníka. 4. K nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty zo žalovanej sumy vo výške 0,25% denne od 3.5.2007 do zaplatenia súd prvej inštancie uviedol, že výška zmluvnej pokuty vyplýva z čl. IV. písm. c) VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy a nepovažoval ju za neprimeranú v obchodnoprávnych vzťahoch. Voči žalovanému 2/ zmluvnú pokutu nepriznal v rozsahu uplatnenom žalobou, nakoľko z čl. IV. písm. b) vyplýva, že zmluvné pokuty sú splatné do 10 dní od obdržania písomnej výzvy na úhradu. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovanému 2/ doručoval písomnú výzvu na úhradu zmluvnej pokuty, za výzvu na jej úhradu považoval doručenie žaloby s prílohami žalovanému 2/ dňa 10.8.2023. Splatnosť zmluvnej pokuty tak nastala až po 10 dňoch odo dňa doručenia žaloby, t. j. 21.8.2023. Súd prvej inštancie priznal dohodnutú zmluvnú pokutu až odo dňa nasledujúceho t. j. 22.8.2023 a zároveň len do dňa vyhlásenia rozsudku, keďže zmluvná pokuta nepredstavuje príslušenstvo pohľadávky, ale samostatný nárok so samostatným skutkovým základom, pričom o porušení zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného 2/ môže súd prvej inštancie rozhodnúť najneskôr ku dňu rozhodnutia súdu (ku dňu vyhlásenia rozsudku), keďže len k predmetnému dátumu môže deklarovať porušenie zmluvnej povinnosti, nemôže deklarovať porušenie zmluvnej povinnosti do budúcnosti. V tejto súvislosti v podrobnostiach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23.03.2022, sp. zn. 3Cob/180/2020, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 9.05.2012, sp. zn. 3MCdo/8/2011 a zo 14.06.2012, sp. zn. 3MCdo/12/2011 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.06.2010, sp. zn. 23Cdo/5280/2009 a jeho rozsudok z 30.03.2011, sp. zn. 32Cdo/1432/2010, so závermi ktorých sa plne stotožnil. 5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Žalovaný 2/ mal vo veci čiastočný úspech, pri výpočte pomernej náhrady trov konania vychádzal z celkovej hodnoty konania, t.j. 19.902,57 Eur (istina 1.157,80 Eur a zmluvná pokuta od 3.5.2007 do 23.1.2025 vo výške 18.744,77 Eur), žaloba bola dôvodná v časti istiny 1.157,80 Eur a zmluvnej pokuty od 22.8.2023 do 23.1.2025 (t. j. 1.508,03 Eur), t. j. 13,40% celkovej sumy. Čistý úspech žalovaného 2/ vypočítal v pomere 73,20% (86,6% úspech žalovaného 2/ - úspech žalobcu 13,40%). 6. Proti rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalovaný 2/. V odvolaní namieta, že ručiteľský záväzok zanikol spolu so zmluvou, má za to, že úkony, ktoré žalobca adresoval žalovaným je potrebné interpretovať podľa obsahu ako odstúpenie od zmluvy. Napriek skutkovému ustáleniu, že zmluva zanikla (došlo k vypovedaniu zmluvy) súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok zo zmluvy a neposudzoval ho ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch z dôvodu, že právny dôvod plnenia žalobcu odpadol a žalovaný nemôže vrátiť prijaté plnenie (kávovar). Odstúpením od zmluvy žalobca mienil dosiahnuť zánik právnych vzťahov založených zmluvou, preto žalovaný 2/ je toho názoru, že ručiteľský záväzok zanikol, keďže žalobca urobil úkony, ktorými mienil rozviazať vzájomné stipulácie. Podľa žalovaného 2/ potom nemôže byť viazaný ručiteľským vyhlásením voči žalobcovi v zmluve. 7. Žalovaný 2/ ďalej namieta nesprávnosť rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s § 388 ods. 1 ObZ, keď je rozhodné celé znenie tohto ustanovenia. Podľa žalovaného 2/ je nárok voči nemu akcesorickým nárokom k nároku voči žalovanému 1/ a nárok voči žalovanému 1/ je premlčaný. Žalovaný 2/ poukazuje na § 306 ods. 2 ObZ a uvádza, že súd prvej inštancie ustálil, že k zosplatneniu celého záväzku prišlo 03.05.2007, žalobca podal žalobu 29.02.2008. Platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č. k. 18Rob/646/2008 dňa 9.6.2008 nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť dňa 25.4.2009, od čoho uplynulo bezmála 16 rokov a od splatnosti záväzku žalovaného 1/ bezmála 18. Nárok voči žalovanému 1/ je podľa 408 ods. 1 ObZ minimálne 8 rokov premlčaný. Podľa žalovaného 2/ je v rozpore so základnými princípmi ručiteľského vyhlásenia, aby na úhradu hlavného záväzku, ktorý bol premlčaný pred 8 rokmi, bol súdom zaviazaný
žalovaný 2/, čo je navyše v rozpore aj s § 306 ods. 2 ObZ. Pokiaľ súd prvej inštancie na námietku premlčania neprihliadol, porušil právo žalovaného 2/ ako ručiteľa na uplatnenie všetkých námietok voči veriteľovi, na ktorých uplatnenie by bol oprávnený dlžník, a poukázal aj na § 310 ObZ. 8. Žalovaný 2/ ďalej namieta premlčanie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. V prípade nároku je zrejmé, že k doručeniu výzvy na zaplatenie pokuty došlo dňa 21.8.2023, teda 16 rokov po tom, čo malo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniknúť. Žalovaný 2/ ocenil zmoderovanie výšky zmluvnej pokuty, avšak má za to, že samotný nárok na zmluvnú pokutu je premlčaný. Ak k porušeniu povinnosti došlo pred 18 rokmi, potom hoc by aj porušenie povinnosti sankcionovanej zmluvnou pokutou naďalej trvalo, je neprípustné, aby bolo možné na základe výzvy doručenej po 16 rokoch priznať právo na zaplatenie takejto sankcie. 9. K odvolaniu žalovaného 2/ sa žalobca nevyjadril a žiadne ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 14. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak: a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 15. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného 2/ bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením dňa 10.09.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a súčasne podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods. 1 CSP dôvodmi odvolania žalovaného 2/ dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného 2/ dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné a rozhodnutie v napadnutých výrokoch I. a III. je vecne správne. K uplatneným dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné: 17. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu a obsahu spisu vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o predaji na splátky, na základe ktorej žalovaný 1/ ako kupujúci kúpil od žalobcu ako predávajúceho kávovar s príslušenstvom, ktorého kúpnu cenu v celkovej výške 4.303,25 Eur sa zaviazal uhradiť tak, že akontáciu vo výške 829,85 Eur uhradil pri podpise zmluvy a zvyšok kúpnej ceny sa zaviazal uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach po 289,45 Eur. V zmluve bola dojednaná dohoda o ručení, ktorou sa žalovaný 2/ zaviazal v prípade neuspokojenia dlhu žalovaným 1/ uspokojiť za neho splatné pohľadávky voči žalobcovi, a tiež zmluvná pokuta vo výške 0,25% denne splatná do 10 dní od obdržania písomnej výzvy na úhradu dojednaná v čl. IV. písm. c) VOP. Žalovaný 1/ z celkovej kúpnej ceny uhradil sumu 3.145,45 Eur (tri splátky a po zosplatnení dlhu sumu 1.447,25 Eur) a neuhradená
ostala suma v žalovanej výške 1.157,80 Eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o predaji na splátky nie je úverovou zmluvou a už vôbec nie zmluvu o spotrebiteľskom úvere. 18. Žalovaný 2/ v odvolaní v prvom rade namieta, že ručiteľský záväzok zanikol spolu so zmluvou, keď úkony žalobcu adresované obom žalovaným treba interpretovať podľa obsahu ako odstúpenie od zmluvy a ručenie tak zaniklo okamihom, kedy jej žalobca doručil písomný prejav vôle, že si ďalej neželá byť účastníkom zmluvy. Odvolací súd sa s argumentáciou žalovaného 2/ nestotožňuje. Podstatou ručenia, ktoré je upravené v § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, je sľub ručiteľa, že uspokojí veriteľa, ak dlžník svoj dlh nesplní. Medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným 2/ ako ručiteľom nie je vzťah solidarity, ručiteľský záväzok je akcesorický, t. j. vedľajší, závislý čo do svojho vzniku, zániku splatnosti a spravidla aj obsahu od záväzku medzi dlžníkom a veriteľom, ktorý je hlavný, určujúci. Vzťah ručiteľského záväzku k hlavnému záväzku dlžníka teda charakterizuje akcesorita (vedľajší záväzok závislý čo do svojho vzniku, zániku platnosti a obsahu od záväzku hlavného medzi dlžníkom a veriteľom) a subsidiarita (povinnosť ručiteľa plniť nastupuje až vtedy, ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok). Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobca zmluvu vypovedal, čo korešponduje so zmluvným konsenzom strán o spôsobe ukončenia zmluvného vzťahu v čl. V. Všeobecných obchodných podmienok finančného prenájmu/predaja na splátky, ktoré boli súčasťou zmluvy o predaji na splátky č. 0909060505. Keďže žalovaný 1/ neuhradil dve po sebe idúce dlžné splátky, žalobca postupoval podľa bodu IV. písm. d) VOP, keď sa celý dlh stal automaticky splatným a následne podľa bodu V. písm. b) bod 3. a písm. d) VOP zmluvu vypovedal. Pokiaľ by aj právny úkon žalobcu bolo možné právne posúdiť ako odstúpenie od zmluvy, ako argumentuje odvolateľ, nezanikol by dlh záväzok žalovaného 1/ ani záväzok žalovaného 2/ ako ručiteľa, voči ktorému si žalobca nárok písomne uplatnil výzvou zo dňa 3.5.2007. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy nespôsobuje zánik ručiteľského záväzku žalovaného 2/, a to nielen s poukazom na § 311 ods. 1 ObZ (z ktorého vyplýva, že ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje, ručenie však nezaniká, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a záväzok je splniteľný ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom podľa (ods. 2 § 311 ObZ), ale aj s poukazom na § 351 ods. 1 ObZ, podľa ktorého sa odstúpenie od zmluvy nedotýka o.i. aj ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy. Ručenie je nepochybne povahou takým záväzkom, ktoré má trvať aj po ukončení zmluvy. Výklad žalovaného 2/ by bol tak v rozpore s podstatou ručenia ako jedného zo spôsobov zabezpečenia záväzku, ktorý vznikol za trvania zmluvného vzťahu. 19. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou nesprávneho posúdenia uplatnenej námietky premlčania, keď podľa žalovaného 2/ je nárok voči žalovanému 2/ akcesorickým a nárok voči žalovanému 1/ je premlčaný a súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s § 388 ods. 1 ObZ. Odvolaciemu súdu nie je vôbec zrejmé, v čom by mal súd prvej inštancie nerešpektovať celé znenie ustanovenia § 388 ods. 1 ObZ, ako tvrdí odvolateľ. Púhe uplatnenie námietky premlčania ešte neznamená zákaz priznať alebo uznať uplatnené právo súdom, takýto účinok má len dôvodná námietka premlčania. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o skutočnostiach týkajúcich sa premlčacej doby (jej začiatku a plynutia) zaťažuje toho účastníka konania, ktorý vzniesol námietku premlčania a keďže ide o hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP, podlieha koncentrácii konania. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach na plnenie záväzku je východiskom pre posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby deň, kedy je actio nata, t.j. deň keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). V prejednávanej veci nastala splatnosť celého záväzku dňa 3.5.2007, kedy začala plynúť žalobcovi premlčacia doba 4 roky (§ 397 ObZ) a žaloba bola doručená na súd voči dlžníkovi a ručiteľovi dňa 29.2.2008. K premlčaniu nároku voči dlžníkovi teda nepochybne neprišlo a odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca podal žalobu včas v premlčacej lehote nielen v zmysle § 397, ale aj podľa § 408 ods. 1 ObZ. Odôvodnenie námietky premlčania žalovaným 2/ neobstojí. Žalovaný 2/ tvrdí, že platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok č. k. 18Rob/646/2008 zo dňa 9.6.2008 nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť dňa 25.4.2009, od tohto uplynulo 16 rokov a od splatnosti záväzku žalovaného 1/ 18 rokov, preto je nárok voči žalovanému 1/ podľa 408 ods. 1 ObZ minimálne 8 rokov premlčaný a námietku premlčania uplatnil vo vzťahu k záväzku dlžníka (žalovaného 1/) s poukazom na § 306 ods. 2 ObZ, podľa ktorého môže ručiteľ voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník. Žalovaný 2/ má za to, že nemôže byť zaviazaný súdom na zaplatenie premlčaného záväzku žalovaného 1/. Právo voči žalovanému 1/ žalobca včas uplatnil na súde v premlčacej dobe a bolo súdom právoplatne priznané, preto nemohlo dôjsť k jeho premlčaniu, rovnako včas ho uplatnil aj voči ručiteľovi. Nemôže byť na ťarchu veriteľa taký postup ručiteľa v súdnom konaní, že je nekontaktný,
na neznámom mieste a nie je možné mu dlhodobo doručiť písomnosti cestou súdu, ani dĺžka súdneho konania. Pokiaľ žalovaný 2/ poukazuje na § 408 ods. 1 ObZ a dôvodí, že maximálna dĺžka premlčacej doby je 10 rokov, pričom začiatok sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz, zjavne účelovo opomína poslednú vetu tohto kogentného ustanovenia, podľa ktorej námietku premlčania nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Nakoľko záväzok žalovaného 1/ nebol premlčaný (ako je odôvodnené vyššie), nemohlo nastať jeho premlčanie ani vo vzťahu k žalovanému 2/, voči ktorému žalobca uplatnil nároky na súde žalobou. Žalovaný 2/ tiež opomína, že premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní (§ 402 ObZ). 20. Žalovaný 2/ napokon osobitne namieta posúdenie premlčania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že k doručeniu výzvy na zaplatenie pokuty došlo dňa 21.8.2023. Odvolací súd sa so žalovaným 2/ nestotožňuje, i keď čiastočne z iných právnych dôvodov, ako uviedol súd prvej inštancie. Žalovaný 2/ v odvolaní jednak nesprávne interpretuje záver súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v ods. 18 rozhodnutia neuviedol, že žalobca na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaného 2/ nikdy nevyzval, ale uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie zmluvnej pokuty. Rovnako odvolateľ nesprávne uvádza, že k doručeniu výzvy na zaplatenie pokuty došlo dňa 21.8.2023, takéto skutkové zistenia nevyplývajú z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi voči žalovanému 2/ zmluvnú pokutu v rozsahu, ako si ju uplatnil s odôvodnením, že z čl. IV. písm. b) vyplýva, že zmluvné pokuty sú splatné do 10 dní od obdržania písomnej výzvy na úhradu a keďže žalobca nepreukázal, že by žalovanému 2/ doručoval písomnú výzvu na úhradu zmluvnej pokuty, za výzvu na jej úhradu považoval doručenie žaloby s prílohami, pričom žaloba s prílohami bola žalovanému (správne má byť uvedené žalovanému 2/, pozn. odvolacieho súdu) riadne doručená až dňa 10.08.2023, splatnosť zmluvnej pokuty tak nastala až po 10 dňoch odo dňa doručenia žaloby, t. j. 21.08.2023 a teda priznal zmluvnú pokutu až odo dňa nasledujúceho, 22.08.2023. 21. Odvolací súd k uvedenému však uvádza, že podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh za dlžníka je len to, že ho dlžník (žalovaný 1/) nesplnil napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný a zmluvná pokuta bola dojednaná ako zabezpečovací inštitút vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/, preto pre jej uplatnenie voči ručiteľovi je podstatné, že žalovaný 1/ bol vyzvaný žalobcom na plnenie doručením žaloby, a to (vzhľadom na nepreukázanie iného dňa doručenia výzvy na jej zaplatenie) dňa 09.04.2009, kedy bola žaloba doručená žalovanému 1/. Dohoda o zabezpečení pohľadávky ručením a ani právna úprava (§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka) bližšie nevymedzujú obsah výzvy ani spôsob, akým sa má dlžníkovi doručiť. V súdnej, ale aj v bežnej právnej praxi (napr. Jaromír Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Eurounion, s.r.o., Bratislava, 1994, str. 389, Jehlička, Švestka, Škárová, Občanský zákoník, komentář, C. H. Beck, 9. vydanie 2004, str. 799 a ďalšie) sa podanie žaloby, ktorou sa uplatňuje zaplatenie dlhu považuje za kvalifikovanú výzvu dlžníkovi na plnenie. Jej účinky nastanú doručením žaloby dlžníkovi. Uvedené je plne aplikované i na doručenie písomnej výzvy vo vzťahu k ručiteľovi. V aplikačnej praxi sa uznáva ako výzva na plnenie aj doručenie faktúry dlžníkovi alebo doručenie žaloby (doručením žaloby dlžníkovi, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, viď. rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 248/98). V zmysle platnej právnej úpravy § 306 ods. 1 ObZ určuje podmienky, pri splnení ktorých sa veriteľ môže domáhať splnenia záväzku od ručiteľa. Je tomu tak v prípade, ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok, a to ani v primeranej lehote potom, čo bol na plnenie písomne vyzvaný (ak bola takáto výzva potrebná, viď. § 306 ods. 1 druhá veta ObZ). Povinnosť informovať ručiteľa o tom, že dlžník svoj splatný záväzok nesplnil a povinnosť ho vyzvať na plnenie ručiteľského záväzku pre veriteľa z ustanovenia § 306 ods. 1 ObchZ a ani z jeho ďalších ustanovení upravujúcich ručenie, vyvodiť nemožno. Veriteľ sa tak môže domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, bez toho, aby ho k takémuto plneniu musel vopred vyzvať. Je vecou ručiteľa, aby si zadovážil potrebné informácie o zabezpečovanej pohľadávke vrátane jej splatnosti, nehľadiac k tomu, že ustanovenie § 305 ObZ ukladá veriteľovi, aby bez zbytočného odkladu oznámil ručiteľovi na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky. (napr. rozsudok NS ČR zo dňa 28.06.2005, sp. zn. 29Odo 405/2005). Pokiaľ žalovaný 2/ poukazuje na § 408 ods. 1 ObZ, i v prípade nároku na zmluvnú pokutu zjavne účelovo opomína poslednú vetu tohto kogentného ustanovenia, podľa ktorej námietku premlčania nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty. Žalovaný 2/ tiež účelovo opomína, že premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa
považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní (§ 402 ObZ). 22. Vo vzťahu k posúdeniu námietky premlčania nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty odvolací súd dodáva, že pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie ustanovená osobitná úprava (§ 393). Pri zmluvnej pokute dojednanej percentuálnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania je povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, porušovaná opakovane. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou zo stanovenej čiastky za každý deň omeškania, začína plynúť premlčacia doba vždy každým dňom, za ktorý veriteľovi vzniklo právo na zmluvnú pokutu (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Obdo/18/2022). K zosplatneniu záväzku žalovaného 1/ (celej kúpnej ceny) došlo v zmysle čl. IV. písm. d) VOP deň nasledujúci po dni splatnosti druhej dlžnej splátky, t.j. 03.05.2007, žalobca si zmluvnú pokutu uplatnil odo dňa 3.5.2007 (odo dňa vypovedania zmluvy a výzvy na uhradenie celej dlžnej sumy žalovanému 1/). Nakoľko žalobu doručil na súd dňa 29.2.2008, uplatnil nárok vo štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť 03.05.2007 (dňom, keď bola povinnosť porušená, § 393 ObZ). 23. Žalobca by uplatnil nárok včas aj v prípade posúdenia námietky premlčania vzhľadom na doručenie výzvy veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty. Výzva dlžníkovi na zaplatenie zmluvnej pokuty (žaloba) bola doručená dňa 09.04.2009, podľa čl. IV. písm. b) VOP sú zmluvné pokuty splatné do 10 dní od obdržania písomnej výzvy na úhradu, preto rovnako platí, že nárok v zmysle § 397 ObZ preukázateľne voči žalovanému 1/ aj žalovanému 2/ žalobca uplatnil v štvorročnej premlčacej lehote odo dňa 03.05.2007, kedy začala v zmysle § 393 ObZ plynúť (a to aj za obdobie, za ktoré súd prvej inštancie žalobu v časti nároku voči žalovanému 2/ zamietol, len z iného právneho dôvodu, keď vychádzal z doručenia žaloby žalovanému 2/, žalobca však výrok II nenapadol opravným prostriedkom). 24. Odvolací súd dodáva, že rovnako je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia tvrdenie žalovaného 2/, že súd prvej inštancie moderoval výšku zmluvnej pokuty. Moderačné právo súdu v prípade neprimeranej výšky zmluvnej pokuty upravuje § 301 ObZ, čo odvolateľ nesprávne zamieňa s nepriznaním časti nároku z dôvodu jeho nepreukázania alebo z dôvodu záveru, že žalobcovi nepatrí. Nakoľko však neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty nebola predmetom odvolania (aj keď zjavne z dôvodu neprávneho právneho posúdenia veci odvolateľom), odvolací súd sa touto otázkou v súlade so zásadou viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) nezaoberal. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na vecnú správnosť rozhodnutia vo vzťahu k výroku I rozhodnutia odvolací súd potom potvrdil napadnuté rozhodnutie aj v súvisiacom výroku o trovách konania, t. j. výroku III napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému 2/ voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 73,20%. Žalovaný 2/ v obsahu odvolania ani neuviedol žiadne dôvody nesprávnosti rozhodnutia o trovách konania. 26. V časti odvolania žalovaného voči výroku II, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietnutá, odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ odmietol. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pri skúmaní toho, či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného 2/ sa zisťuje tzv. materiálna ujma. Tá sa určuje tým, či vydané rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t. j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv, rozšírením jej povinností) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné rozhodnutie vo svoj prospech (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1355 - 1361: S. Ficová). Podľa názoru odvolacieho súdu zo súdneho spisu nevyplýva, že by bol daný dôvod, ktorý žalovaného 2/ oprávňuje podať odvolanie voči výroku II napadnutého rozsudku, nakoľko nie je zrejmé, že by rozhodnutím súdu prvej inštancie bol negatívne dotknutý, prípadne, že by bolo rozhodnuté v jej neprospech. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).