Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14CoCsp/8/2025 1722201591 11. 11. 2025 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2025:1722201591.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Panónska cesta č. 2, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., A. č. XXX/X, zastúpený: O., advokátska kancelária, so sídlom Hollého č. 745/34, Senica, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 19, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 3.703,65 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára 2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára 2025 v časti výroku, ktorým súd žalobu o zaplatenie 3.703,65 eur zamietol potvrdzuje. II. V časti výroku, ktorým súd zamietol úroky z omeškania a vo výroku o trovách konania rozsudok z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok rozsudkom č.k 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára 2025 žalobu o zaplatenie 3.703,65 eur s príslušenstvom zamietol, žalovanému a intervenientovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.703,65 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.08.2022 do zaplatenia a to titulom náhrady za zaplatenie liečebných nákladov poškodenej, ako účastníčke dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný. 3. Žalovaný a intervenient zhodne namietali výšku a opodstatnenosť sumy vynaloženej na liečebné náklady poškodenej. Poukazovali na iné konanie v obdobnej veci, vedené na súde, kde na vyriešenie tejto spornej otázky prebieha znalecké dokazovanie a navrhli konanie prerušiť až do vyhotovenia znaleckého posudku, ktorý zodpovie položené otázky. Súd konanie na návrh strán sporu prerušil. 4. Po vyhotovení znaleckého posudku 02/2023 znalcom A.. O.. M. S., Y.., a doplnení znaleckého posudku č. 03/2024, bola pohľadávka žalobcu zo strany intervenienta zaplatená a to v sume 3.703,65 eur, v dvoch platbách, zo dňa 09.06.2023 v sume 980,49 eur a zo dňa 01.08.2024 v sume 2.723,16 eur. Zároveň, žalovaný a intervenient súdu oznámili, že v prípade späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, súhlasia so zastavením konania.
5. Žalobca nereagoval na čiastočnú úhradu žalovanej sumy a ani na celkové zaplatenie istiny a nezobral žalobu späť, naopak oznámil, že trvá na zaplatení úrokov z omeškania a to odo dňa podania žaloby t.j. od 30.08.2022, v sume 299,88 eur. 6. Interveniet reagoval podaním doručeným súdu dňa 07.01.2025, kde poukázal na úhradu pohľadávky žalobcu a spornosť žalovaného nároku, ktorá bola odstránená až po doplnení znaleckého dokazovania a preto opodstatnenosť úrokov z omeškania prichádza do úvahy najskôr od 14.06.2024. 7. Žalovaný doručil súdu podanie dňa 15.01.2025, kde uviedol, že ak žalobca nevezme žalobu späť v časti uhradenej sumy, tak navrhuje zamietnutie celej žaloby a priznanie náhrady trov konania žalovanému. V prípade, že žalobca zoberie žalobu späť v časti, tak navrhuje konanie v časti zastaviť a vo zvyšku zamietnuť a to s poukazom na vyjadrenie intervenienta, s ktorým sa stotožňuje. 8. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 9 ods. 7 , písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. 9. Súd prvej inštancie v danej veci vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie poskytnutej zdravotnej starostlivosti a to voči žalovanému, ako osobe, ktorá spôsobila zranenie poškodenej svojím protiprávnym konaním. V konaní nebolo sporné, že žalovaný zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej utrpela poškodená poškodenie zdravia vyžadujúce si zdravotnú starostlivosť. V konaní bola sporná výška vynaložených liečebných nákladov, ktoré podľa názoru žalovaného a intervenienta nesúviseli priamo so samotnou dopravnou nehodou a konaním žalovaného. Na tieto otázky dalo odpoveď znalecké dokazovanie vykonané v inom súdnom konaní, v dôsledku čoho sa odstránila ich spornosť a intervenient v dvoch platbách zo dňa 09.06.2023 v sume 980,49 eur a zo dňa 01.08.2024 v sume 2.723,16 eur, žalovanú sumu v časti istiny uhradil. V priebehu konania sa teda stala postupne nedôvodnou žalovaná suma tvoriaca základ nároku žalobcu, avšak žalobca na tieto zmeny skutkového stavu veci nereagoval, minimálne ani čiastočným späťvzatím žaloby. V čase vyhlásenia rozsudku dňa 22.01.2025, v zmysle zisteného skutkového stavu bol nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy 3.703,65 eur už nedôvodným, nakoľko bol v tomto rozsahu uhradený. Žaloba tak v tejto časti stratila opodstatnenosť a súd rozhodol tak, že žalobu o zaplatenie sumy 3.703,65 eur zamietol. 10. Žalobca sa tiež domáhal zaplatenia úrokov z omeškania, pôvodne vo výške 5 % ročne zo sumy 3.703,65 % ročne od 30.08.2022, teda odo dňa datovania žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 05.09.2022. Po úhradách žalovanej sumy vyčíslil žalobca úrok z omeškania na sumu 299,88 eur a to za obdobie od 30.06.2022 do 08.06.2023 a od 30.06.2022 do 31.07.2024. Vyčíslenie úroku žalobcom nekorešpondovalo s jeho tvrdením, že si úrok z omeškania uplatňuje od 30.08.2022, pretože vyčíslený úrok je od 30.06.2022, čo je rozdiel 2 mesiacov. Poukazoval na to, že jeho nárok bol nesporným a má právo na zaplatenie úroku z omeškania. Okrem toho, dňa 23.09.2024 adresoval žalobca výzvu žalovanému a to s nasledujúcim znením : " Rozhodnutím Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9Csp/26/2022 zo dňa 26.09.2022 Vám bola uložená povinnosť uhradit' v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., sumu 3.703,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 3.703,65 eur odo dňa 30.08.2022 do jej zaplatenia ". Prvoinštančný súd dáva do pozornosti, že rozhodnutie, na ktoré žalobca poukazuje, je platobným rozkazom, ktorý nikdy nenadobudol právoplatnosť, nakoľko bol proti nemu podaný odpor. Žalovaný, resp. intervenient uhradil pohľadávku žalobcu v časti 3.703,65 eur dobrovoľne, ešte pred skončením konania a vynesením rozhodnutia. Rovnako nie je správnym tvrdenie žalobcu, že jeho nárok nebol v konaní sporným. Práve naopak, sporným bol, nakoľko žalovaný a intervenient jeho výšku od začiatku namietali, čo napokon viedlo k prerušeniu konania až do skončenia znaleckého dokazovania. Odhliadnuc však od týchto nepresností v tvrdeniach žalobcu, súd konštatuje, pokiaľ ide o nárok na zaplatenie úroku z omeškania nasledovné: Žalobca si uplatnil zákonný nárok na náhradu vynaložených liečebných nákladov a to podaním žaloby doručenej súdu dňa 05.09.2022. Ešte predtým, adresoval žalovanému výzvu na zaplatenie sumy 3.703, 65 eur , datovanú dňa 01.12.2021, v ktorej vyzval žalovaného na zaplatenie sumy v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy s tým, že rovnopis výzvy doručil i intervenientovi. Ani dátum doručenia žaloby, ani deň uplynutia lehoty na zaplatenie podľa výzvy žalobcu, však nie sú okamihom splatnosti žalobcovej pohľadávky a ani počiatkom omeškania žalovaného. Žalobca si uplatnil výzvou i žalobou svoj nárok a ten ak by mu bol súdom priznaný, by sa stal splatným až vykonateľnosťou súdneho rozhodnutia. Žalovaný preto nebol vo vzťahu k žalobcovi
v omeškaní a úrok z omeškania mu nepatrí. Obdobným nárokom je napríklad nárok na náhradu škody a s ním súvisiaci nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý sa dá vykladať analogicky. I v prípade náhrady škody vzniká omeškanie povinného až priznaním nároku zo strany súdu a následnou vykonateľnosťou výroku o uložení povinnosti plniť. 11. Súd žalobu ako celok napokon zamietol, nakoľko žalobca nereflektoval včas a správne na vyvíjajúci sa skutkový stav veci a nezohľadnil, že jeho nárok v čase vyhlásenia rozsudku už minimálne v rozsahu 3.703,65 eur neexistoval. Na túto skutočnosť súd nemohol reagovať inak ako zamietnutím žaloby. Pokiaľ ide o úrok z omeškania , súd posúdil tento nárok žalobcu ako nedôvodný, ako už vysvetlil v texte vyššie. 12. Dôsledkom zamietnutia žaloby je neúspech žalobcu v konaní, čo má dosah na rozhodnutie o náhrade trov konania. Podľa § 255 ods. 1/ CSP, ktorý v sebe zakotvuje zásadu úspechu, má ten, kto bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, právo na náhradu trov konania, rovnako v plnom rozsahu. V tomto konaní boli úspešní žalovaný a intervenient, ktorým súd v zmysle tejto zásahy priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a navrhol aby odvolací súd zmenil rozsudok a v časti zaplatenej istiny konanie zastavil a v časti úrokov z omeškania žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť na náhradu trov konania, nakoľko žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania prípadne aby vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. 14. Žalobca v podanom odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 b, c, Civilného sporového poriadku, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca uviedol, že si žalobou uplatnil svoj nárok na úhradu náhrady ďalších nákladov zdravotnej starostlivosti vynaložených a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uhradených v súvislosti s poškodením zdravia poistenej S. ktorá v čase poškodenia zdravia bola poistená u žalobcu. Jedná sa o zdravotnú starostlivosť, ktorá bola vynaložená žalobcom na liečenie zranení v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej žalovaným dňa 07.05.2020. Žalovaný prostredníctvom intervenienta bez výhrad uhradil náklady liečby poskytnutej v období bezprostredne po zranení od 07.05.2020 do 28.05.2020 vo výške 2.548,51 eur. Ďalšiu zdravotnú starostlivosť od 29.05.2020 do 06.10.2021 vo výške 3.703,65 eur, ktorá je predmetom tohto konania, žalobca odmietol uhradiť, z dôvodu že nie všetky výkony zdravotnej starostlivosti boli v príčinnej súvislosti so zranením pri dopravnej nehode zo dňa 07.05.2020, nakoľko, údajne poškodená už pred týmto zranením trpela zdravotnými problémami, ktorých liečba je údajne zahrnutá v žalovanej sume. Žalovaný, resp. intervenient vychádzal z hodnotenia zdravotného stavu, ktorý vyhotovili posudkoví lekári intervenienta. Proti tomuto tvrdeniu žalobca predložil prehľad výkonov zdravotnej starostlivosti vypracovaný revíznymi lekármi žalobcu a vychádzajúci zo zdravotnej dokumentácie poškodenej, ktoré boli vyčíslené v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi kontrolnú činnosť revíznych lekárov žalobcu, tiež v súlade s Medzinárodnou klasifikáciou chorôb a v súlade s metodickými predpismi vydanými Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tiež bol predložený posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia O. č. posudku 915472-23/20 vrátane doplnku č. 1 k predmetnému posudku, z ktorého jednoznačne vyplýva záver, že poškodená utrpela ťažkú ujmu na zdraví pri predmetnej dopravnej nehode s ďalšou liečbou a trvalými následkami. Prvoinštančný súd sa priklonil k námietkam žalovaného, resp. intervenienta a nepovažoval uplatnené náklady za preukázané, že boli v žalovanej výške vynaložené výlučne v súvislosti so zranením pri dopravnej nehode, hoci, ako žalobca uvádza vyššie, disponoval žalobca dôkazmi vyššej právnej sily ako žalovaný a ktoré si zadovážil v súlade s platnými právnymi predpismi. V tejto súvislosti žalobca podotýka, že zdravotná poisťovňa je zriadená na základe zákona a jej činnosť a postavenie je upravené zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa § 8 ods. 1 a: 2 citovaného zákona zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny /§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)/. Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nedohodne inak. Podľa § 9 ods. 1, 5, 6 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Kontrolnú činnosť vykonáva revíznymi lekármi, revíznymi farmaceutmi, revíznymi sestrami, ale aj inými
revíznymi zamestnancami, ak je to potrebné na kontrolu hospodárnosti vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Revízni lekári kontrolujú rozsah a kvalitu poskytnutej ambulantnej starostlivosti a ústavnej starostlivosti, vzhľadom na zdravotný stav poistenca, účtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa písm. a), vykazovanie zdravotnej starostlivosti uhrádzanej podľa klasifikačného zoznamu. Žalobca podotýka, že ako verejná zdravotná poisťovňa má určené svoje práva a povinnosti zákonom, t.j. zák. č. 581/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov a tiež zákonom o zdravotnom poistení. Povinnosťou zdravotnej poisťovne v zmysle citovaných zákonov je nielen uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, na základe uzatvorených zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z tejto povinnosti priamo vyplýva aj vykonávanie kontrolnej činnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Na účely kontroly vykonávajú revízni lekári kontrolu rozsahu a kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti, účtovnú kontrolu a kontrolu dokumentácie a pod. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že práve v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobca ako zdravotná poisťovňa predložením vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia, ktoré bolo vyhotovené v zmysle citovaného zákona, splnil svoju povinnosť a preukázal opodstatnenosť a dôvodnosť vykonaných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré v súdenom prípade, uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V kompetencii revíznych lekárov je práve posúdenie dôvodnosti poskytnutia toho-ktorého výkonu zdravotnej starostlivosti. Revízny lekár je odborne znalá osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť v zmysle zákona. Žalobca tvrdil, že činnosť revízneho lekára nemožno bez reálneho preukázania jeho prípadného pochybenia alebo zneužitia právomoci, spochybňovať ako sa to stalo v súdenom prípade. Žalobca tvrdil, že v danom prípade revízny lekár potvrdil náklady konkrétneho poškodeného, súvisiace s konkrétnym poškodením zdravia spôsobeným zavineným protiprávnym konaním žalovaného, posúdil a odsúhlasil ich dôvodnosť a výšku. Žalobca tvrdí, že všetky výkony zdravotnej starostlivosti ako súvisiace s poškodením zdravia zavinením žalovaného vyšpecifikoval a posúdil revízny lekár, v zmysle záväzných ustanovení, všeobecne záväzných ustanovení zákonov a Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca adekvátne - predložením špecifikácie výkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktoré vyšpecifikoval a odkontrolovala a odsúhlasila odborne znalá osoba, t.j. revízny lekár a tiež predložením dokladov o úhrade zdravotnej starostlivosti, jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, preukázal opodstatnenosť, dôvodnosť a úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobca tvrdí, že ak by si prvostupňový súd osvojil predmetnú právnu úpravu mohol žalobe vyhovieť, hlavne, keď následne žalovaný prostredníctvom intervenienta časť nákladov zdravotnej starostlivosti uhradil - náklady vo výške 980,49 eur uhradil dňa 09.06.2023. Pokiaľ sa jedná o zvyšok žalovanej sumy, žalovaný prostredníctvom intervenienta naďalej spochybňoval príčinnú súvislosť so zranením pri dopravnej nehode. Súd podľa názoru žalobcu pochybil, keď sa priklonil k návrhu žalovaného, aby vyčkal výsledky znaleckého dokazovania, ktoré sa malo vykonať v inom konaní, ktorého žalobca nebol účastníkom a jednalo sa o konanie, v ktorom si poškodená uplatňovala vlastné nároky, hlavne bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Ako žalobca uvádza vyššie, nebol účastníkom tohto konania, nijako sa ho nezúčastňoval, nijako sa nevyjadroval. Avšak vzhľadom na to, že intervenient okrem iného aj prípisom zo dňa 11.10.2024 zn. UP 0062023/2080110285 oznámil žalobcovi a konajúcemu súdu, že pristúpil k doplateniu zvyšných nákladov 2.723,16 eur (01.08.2024), čím došlo k úhrade celej žalovanej sumy. Z uvedeného správania žalovaného, resp. intervenienta sa žalobca dôvodne domnieva, že znalec potvrdil, že všetky vyšpecifikované náklady ďalšej zdravotnej starostlivosti boli vynaložené dôvodne, opodstatnene a boli v príčinnej súvislosti so zranením poškodenej poistenky, ktoré utrpela pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným. Úrok z omeškania odmietol uhradiť. To znamená, že spochybňovanie dôvodnosti a výšky vynaloženej zdravotnej starostlivosti, ku ktorému sa priklonil aj súd sa javí ako účelové a spôsobilo prieťahy v konaní. Žalobca totiž tvrdí, že dôvodnosť, výšku a príčinnú súvislosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti vierohodne preukázal už v predsporovej komunikácii so žalovaným a intervenientom a následne aj na prvom pojednávaní, ktoré dôkazy však súd nevyhodnotil správne. A nesprávne právne vec posúdil. S poukazom na uvedené sa rozhodnutie porvostupňového súdu sp. zn. 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára 2025, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, javí ako nesprávne a ako stranu v spore neúspešnú zaviazal žalovaného k náhrade trov konania vo výške 100%. Žalobca sa s týmto názorom súdu nestotožňuje, žaloba bola v celom rozsahu dôvodná nakoľko žalovaný dobrovoľne dlžné náklady neuhradil s to aj napriek tomu, že žalobca od počiatku tvrdil a preukázal, že zdravotná starostlivosť súvisela so zraneniami, ktoré poškodenej spôsobil žalovaný. K úhrade pristúpil až na základe žalobného návrhu žalobcu a uhradil ich po podaní žaloby. Konštatovanie prvostupňového súdu, že žaloba žalobcu nebola dôvodná, neobstojí. Žalobca považuje postup prvostupňového súdu za
nesprávny, keď žalobu zamietol nakoľko bola žalovaná suma uhradená. Predmetom žalobného návrhu žalobcu bol aj úrok z omeškania, ktorý žalobca vyúčtoval a ktorý žalovaný, resp. intervenient neuhradil, dôvodiac, že sa do omeškania nedostal, resp. čiastočné omeškanie priznal (od 14.06.2024). Súd prvého stupňa však žalobcovi nepriznal ani tento čiastočný úrok, čo žalobca považuje za nesprávne rozhodnutie súdu aj v tejto časti. Žalobca tvrdí, že úrok z omeškania mu patrí, tak ako si ho vyúčtoval. Ak sa súd nestotožnil s vyúčtovaním úroku z omeškania žalobcom, mal žalobu zamietnuť len čo do úroku z omeškania a nie v celom rozsahu. Pre žalobcu je neprijateľné napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, nakoľko žalovaný odmietol plniť dobrovoľne, žalobca bol nútený domáhať sa priznania svojho práva súdnou cestou, žalobca tvrdí, že bol v konaní úspešný, nakoľko došlo k uspokojeniu jeho nároku žalovaným, resp. intervenientom a preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 9Csp/26/2022-288 zo dňa 22. januára 2025 zmenil tak, že v časti zaplatenej istiny konanie zastaví a v časti úroku z omeškania žalobe žalobcu vyhovie a žalovanú stranu zaviaže znášať trovy konania, nakoľko žalovaný svojim správaním zavinil zastavenie konania resp. o trovách konania rozhodne podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci, alebo vec vráti na nové konanie. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné, výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že uplatnený nárok bol uhradený je vecne správny a výrok, ktorým boli zamietnuté aj úroky z omeškania nie je vecne správny, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec o zaplatenie úrokov z omeškania vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 16. Vzhľadom na dôvody odvolania žalobcu bolo predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a právne správne posúdil nárok žalobcu. 17. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.703,65 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 30.08.2022 do zaplatenia a to titulom náhrady za zaplatenie liečebných nákladov poškodenej, ako účastníčke dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný. 18. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 9 ods. 7 , písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. 19. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že žalovaný, resp. intervenient uhradil pohľadávku žalobcu v časti 3.703,65 eur dobrovoľne, ešte pred skončením konania a vyhlásením rozhodnutia. Na základe takto zisteného stavu veci dospel k záveru, že nárok žalobcu potom, ako bol uspokojený v priebehu konania, nie je dôvodný. 20. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť. 21. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 24. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 25. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 26. Podľa § 216 ods. 1 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. 27. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že nárok žalobcu v čase rozhodovania už nebol dôvodný, predsa súd nemohol vyhovieť žalobe a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu, ktorú mu už v uplatnenej sume žalovaný, resp. intervenient zaplatil. Preto nebolo dôvodné tvrdenie odvolateľa, že jeho nárok bol dôvodný. Jeho nárok nemohol byť uhradený dvakrát, pretože ak by súd žalobe vyhovel, žalobcovi by priznal nárok, ktorý mal už uspokojený v priebehu konania. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd riešil aj situáciu, či žalobca zobral žalobu späť, kedy by bolo možné konania zastaviť, ale zistil, že žalobca úkon späťvzatia súdu neoznámil, nezobral žalobu o zaplatenie 3.703,65 eur späť a preto súd správne rozhodol, že žalobu zamietol, keď neboli splnené podmienky pre zastavenie konania, nakoľko žalobca žalobu o zaplatenie uplatneného nároku nevzal späť. Nebolo správne tvrdenie odvolateľa, žalobcu, že súd nemal žalobu zamietnuť, pretože on dôvodne uplatňoval svoj nárok. Bolo tomu tak dovtedy, kým žalovaný dlh uhradil, potom už nebol dôvodne uplatňovaný nárok a žalobca mal možnosť vziať žalobu späť, čo ale neurobil do rozhodnutia súdu vo veci. Pokiaľ súd prvej inštancie postupoval tak, že žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil. 28. Iná situácia bola ohľadne uplatnených úrokov z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil spolu nárokom o zaplatenie 3.703,65 eur. V tomto výroku súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca si nemôže úroky z omeškania uplatňovať. 29. Podľa odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa § 9 ods. 7 , písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z., o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého zdravotná poisťovňa má právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. 30. Podľa § 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoZP“), tento zákon ustanovuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „poistné“). 31. Žalobca v podanom odvolaní v súvislosti s uplatneným nárokom podľa § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, poukázal na to, že zdravotná poisťovňa je zriadená na základe zákona a jej činnosť a postavenie je upravené zákonom č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach v znení neskorších zmien a doplnkov. Podľa § 8 ods. 1 a: 2 citovaného zákona zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny /§ 7 ods. 9 písm. c) alebo písm. e)/. Podkladom na úhradu zdravotnej starostlivosti je finančné zúčtovanie, ktorého obsah a štruktúru určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti nedohodne inak. Podľa § 9 ods. 1, 5, 6 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa vykonáva kontrolnú činnosť u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Kontrolnú činnosť vykonáva revíznymi lekármi, revíznymi farmaceutmi, revíznymi sestrami, ale aj inými revíznymi zamestnancami, ak je to potrebné na kontrolu hospodárnosti vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Revízni lekári kontrolujú rozsah a kvalitu poskytnutej ambulantnej starostlivosti a ústavnej starostlivosti, vzhľadom na zdravotný stav poistenca, účtovné doklady a dokumentáciu súvisiacu s rozsahom poskytnutej zdravotnej starostlivosti podľa písm. a), vykazovanie zdravotnej starostlivosti uhrádzanej podľa klasifikačného zoznamu. Žalobca podotýka, že ako verejná zdravotná poisťovňa má určené svoje práva a povinnosti zákonom, t.j. zák. č. 581/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov a tiež zákonom o zdravotnom poistení. Povinnosťou zdravotnej
poisťovne v zmysle citovaných zákonov je nielen uhrádzať zdravotnú starostlivosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, na základe uzatvorených zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Z tejto povinnosti priamo vyplýva aj vykonávanie kontrolnej činnosti u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorým uhrádza úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Na účely kontroly vykonávajú revízni lekári kontrolu rozsahu a kvality poskytnutej zdravotnej starostlivosti, účtovnú kontrolu a kontrolu dokumentácie a pod. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že práve v zmysle citovaných zákonných ustanovení žalobca ako zdravotná poisťovňa predložením vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť pri poškodení zdravia, ktoré bolo vyhotovené v zmysle citovaného zákona, splnil svoju povinnosť a preukázal opodstatnenosť a dôvodnosť vykonaných výkonov zdravotnej starostlivosti, ktoré v súdenom prípade, uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. V kompetencii revíznych lekárov je práve posúdenie dôvodnosti poskytnutia toho-ktorého výkonu zdravotnej starostlivosti. Revízny lekár je odborne znalá osoba, ktorá vykonáva kontrolnú činnosť v zmysle zákona. Žalobca tvrdil, že činnosť revízneho lekára nemožno bez reálneho preukázania jeho prípadného pochybenia alebo zneužitia právomoci, spochybňovať ako sa to stalo v súdenom prípade. Žalobca tvrdil, že v danom prípade revízny lekár potvrdil náklady konkrétneho poškodeného, súvisiace s konkrétnym poškodením zdravia spôsobeným zavineným protiprávnym konaním žalovaného, posúdil a odsúhlasil ich dôvodnosť a výšku. Žalobca tvrdí, že všetky výkony zdravotnej starostlivosti ako súvisiace s poškodením zdravia zavinením žalovaného vyšpecifikoval a posúdil revízny lekár, v zmysle záväzných ustanovení, všeobecne záväzných ustanovení zákonov a Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca adekvátne - predložením špecifikácie výkonov poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktoré vyšpecifikoval a odkontrolovala a odsúhlasila odborne znalá osoba, t.j. revízny lekár a tiež predložením dokladov o úhrade zdravotnej starostlivosti, jednotlivým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, preukázal opodstatnenosť, dôvodnosť a úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. 32. S prihliadnutím na uvedené, môžu poisťovne posúdiť zavinenie škodcu aj sami, a to na základe všetkých skutočností a podkladov, ktoré majú v dispozícii. Súd na základe uvedeného mal rozhodnúť o nároku na úrok z omeškania, tento nárok riadne prejednať a o ňom rozhodnúť, nakoľko žalovaný neplnil hneď, ako ho žalobca na plnenie vyzval. 33. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 34. Podľa § 517 ods. 1 OZ prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. 35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 36. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnenia aj úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi, ustanovený právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený žiadnym z uvedených spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia § 563 OZ veriteľ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/16/2010 zo dňa 26.05.2011). 37. Ustanovenie § 563 OZ ukladá dlžníkovi povinnosť plniť deň nasledujúci po tom, ako ho o plnenie veriteľ požiadal. Ak veriteľ vo výzve určí čas plnenia, pohľadávka sa stane splatnou uplynutím tejto doby. Za výzvu sa považuje aj návrh na začatie súdneho konania podaný veriteľom. V takomto prípade dlh sa stane splatným deň po doručení návrhu dlžníkovi (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2014 zo dňa 30.09.2014). 38. Odvolací súd hodnotí rozhodnutie mestského súdu a tiež jeho odôvodnenie ako nepreskúmateľné. Žalobca dôvodne namietal, že súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď neprejednal a nerozhodol na základe vykonaného dokazovania a následného právneho posúdenia veci o jeho nároku na
zaplatenie úrokov z omeškania. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 39. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 40. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 41. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že rozsudok súd prvej inštancie a jeho odôvodnenie nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, nejasné a nezrozumiteľné. V odôvodnení rozsudku nie sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje. Rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti, neobsahuje pádne hodnotenie dôkazov. 42. Uvedeným postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené stranám, aby uskutočňovali procesné práva a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a nemožno tento nedostatok napraviť v odvolacom konaní. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Odôvodnenie záveru súdu musí byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore, keďže súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na tvrdenie žalobcu o jeho nároku na úroky z omeškania a neskúmal, v akom rozsahu a či je nárok žalobcu dôvodný, iba konštatoval, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania. Za týchto okolností rozsudok súdu prvej inštancie nie je odôvodnený v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Rozhodnutie mestského súdu nie je potom jasné a zrozumiteľne, nedáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti, s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia. 43. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôraziť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy, tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. 44. S prihliadnutím na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 45. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova vychádzajúc z výsledkov dokazovania posúdiť žalobou uplatnený nárok na úroky z omeškania, podľa príslušných právnych noriem. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť, vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. 46. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). 47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to Zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).