Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoKR/51/2025 2124202514 28. 10. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:2124202514.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: CREDIS Law s.r.o., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 955 341, zast.: JUDr. Dávid Dvorják, advokát, so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 822 858, proti žalovanému: FRDS advisory, k.s., so sídlom kancelárie Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 736 048, značka správcu: S 2072, správca úpadcu: SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, zast.: ARIES LEGAL s.r.o., so sídlom Skalná 7622/9, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 726 417, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/2/2024-93 zo dňa 17.04.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/2/2024-93 zo dňa 17.04.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 908,47 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 4, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 62O, výrokom II. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 555,43 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb, zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 5, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, výrokom III. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 548,39 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 6, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, výrokom IV určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 373,77 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 7, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, výrokom V. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 206,- eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 8, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom
Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, výrokom IV. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 3.379,51 eur z dôvodu poskytnutia právnych služieb zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 9, prihlásenej do konkurzu vyhlásenom na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620. Výrokom VII. Rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. čl. 8, § 132, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 32 ods. 1, 2, 3, 5, 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“). 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.03.2024 domáhal určenia, že jeho pohľadávky uplatnené v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, pod sp. zn. 20K/8/2023, a zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 sú nesporné čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky. Do konkurzu úpadcu si prihlásil prihláškou pohľadávky v celkovej výške 5.725,65 eur z titulu neuhradených faktúr za poskytnuté právne služby. Pohľadávky pozostávajú z istiny vo výške 5.394,48 eur, úrokov z omeškania vo výške 291,17 eur a nákladov na uplatnenie pohľadávok 40,eur. Žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu pohľadávky žalobcu zapísané pod poradovým číslo 4, 5, 6, 7, 8 a 9 dňa 19.02.2023 poprel čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti s odôvodnením, že predložené faktúry nie sú právnym dôvodom vzniku pohľadávky, pretože ide len o jednostranný účtovný úkon vystaviteľa a zároveň ním nie je ani platobný rozkaz súdu, pretože je to iba deklaratórne rozhodnutie. Žalobca ďalej uviedol, že s úpadcom uzatvoril zmluvu o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej sa žalobca zaviazal za odplatu poskytovať právne služby v rôznych konaniach úpadcu a/alebo podľa pokynov úpadcu. Úpadca sa zaviazal za poskytnuté právne služby platiť žalobcovi dohodnutú odmenu. Na základe týchto skutočností a poskytnutých právnych služieb vystavil žalobca faktúry č. 2022/269, 2022/345, 2022/437, 2023/015, 2023/052 a 2023/177. Úpadca však tieto faktúry neuhradil, a to ani sčasti. Predmetné pohľadávky boli predmetom konania na Okresnom súd Banská Bystrica, ktorý vydal v upomínacom konaní vedenom pod sp. zn. 36Up/1011/2023 dňa 31.07.2023 platobný rozkaz a zároveň totožný súd dňa 19.09.2023 v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 46Ek/2137/2023 poverenie na vykonanie exekúcie. Žalovaný poprel pohľadávky žalobcu, ktoré boli pred tým už súdom uznané a priznané žalobcovi. Aj judikovaná pohľadávka môže byť správcom popretá. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Obdo/61/2018) však vyplýva, že „Dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia.“ Žalobcovi však takéto skutočnosti nie sú známe a žalobca žiadne takéto skutočnosti v upovedomení ani popretí pohľadávok neoznačil. Žalobca pripojil k prihláškam pohľadávok č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 všetky relevantné dokumenty, a to jednak samotné faktúry o právnych službách zo dňa 25.08.2022, 10.10.2022, 12.12.2022, 10.02.2023, 10.03.2023 a 12.06.2023, ako aj súhrn vykonaných prác. Všetky tieto faktúry boli pritom riadne zaúčtované v účtovníctve úpadcu. V emailovej komunikácii likvidátor úpadcu deklaroval, že žalobca je veriteľom úpadcu. Zároveň bol žalobca informovaný, že pohľadávky budú splatené po predaji majetku úpadcu (prevažne nehnuteľností). 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že odvolaný správca postupoval s odbornou starostlivosťou v rozsahu ust. § 32 ods. 1 ZKR. Dôvodom popretia pohľadávok por. č. 4-9 bolo, že faktúra nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky. Faktúra je len daňovými dokladom, resp. dokladom účtovným, ktorý slúži ako podklad pre jednoduché alebo podvojné účtovníctvo. Ide o jednostranný účtovný úkon vystaviteľa, ktorý v žiadnom rozsahu nepreukazuje, či k plneniu zo strany veriteľa úpadcovi reálne aj došlo. Platobný rozkaz sám o sebe nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky, nakoľko ide iba o deklaratórne rozhodnutie. Pri rozhodovaní o platobnom rozkaze súd neposudzuje a neskúma vec čo do merita. Veriteľ je povinný pri prihlasovaní pohľadávok vymedziť právny dôvod. Uvedené nie je dotknuté ani skutočnosťou, že veriteľ ako prílohu týchto faktúr, priložil aj špecifikáciu jednotlivých úkonov právnej služby. Veriteľ k prihláške nepripojil žiadne listiny, ktoré by preukázali, že veriteľ poskytoval služby úpadcovi, resp. v akom rozsahu. Žalobca k súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok doložil faktúry, ktoré neobsahujú podpis žalobcu, ani podpis úpadcu, príp. povereného zamestnanca úpadcu a pečiatku úpadcu, ktoré by preukazovali prijatie týchto faktúr úpadcom. Rovnako žalobca k prihláške pohľadávky nedoručil dôkaz, ktorý by preukazoval doručenie faktúry úpadcovi, na základe čoho odvolaný správca objektívne nevedel preskúmať oprávnenosť nároku žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že pohľadávky priznané súdnym a vykonateľným rozhodnutím, sa nepovažujú ex lege za zistené, pričom aj takéto pohľadávky podliehajú preskúmavaniu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obo/71/2007. K tvrdeniu žalobcu, že dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, žalovaný uviedol, že takýto záver možno aplikovať výlučne na prípad, kedy bola pohľadávka správcom popretá iba z dôvodu vymáhateľnosti a poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.11.2018, sp. zn. 3Obdo/61/2018. 4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný poprel prihlásené pohľadávky bezdôvodne, keď pohľadávky žalobcu už boli samotným žalovaným, ako aj následne likvidátorom žalovaného uznané, žiadajúc žalobcu iba o dodatočný primeraný čas. Pohľadávky žalobcu už boli v celom rozsahu súdne uznané, t.j. judikované, a to Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý vydal dňa 31.07.2023 platobný rozkaz pod sp. zn. 36Up/1011/2023. Žalobca poukázal na § 32 ods. 1 ZKR. Žalobca poukázal na prílohu č. 21 podanej žaloby a na emailovú komunikáciu likvidátor úpadcu, ktorý im adresoval správu o možnosti prihlásenia pohľadávky žalobcu do likvidácie. Zároveň likvidátor v tejto emailovej komunikácii ubezpečil žalobcu, že všetky záväzky budú uhradené, pretože hodnota majetku úpadcu je vyššia ako hodnota jeho záväzkov. Tvrdenie žalovaného, že nebol schopný nájsť dôkazy o existencii pohľadávok žalobcu v účtovných a iných dokumentáciách úpadcu je podľa žalobcu zavádzajúce. Podľa žalobcu žalovaný opakovanie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/61/2018, z textu ktorého však nevyplýva, že uvedený postup sa bude aplikovať iba na pohľadávky popreté z dôvodu ich vymáhateľnosti. 5. Žalovaný v duplike zo dňa 20.12.2024 uviedol, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že by žalovaný popreté pohľadávky žalobcu uznal. Žalovaný poukázal na povinnosť veriteľa vyplývajúcu z § 30 ods. 2 ZKR. Spornosť uplatneného nároku je o to viac odôvodnená, že z listín predložených žalobcom vyplýva, že ak by aj došlo k akémukoľvek poskytovaniu domnelých služieb zo strany žalobcu, tieto neboli poskytované úpadcovi a už vôbec nepreukazujú, že by boli poskytované žalobcom, keďže osoby tam uvedené nemajú žiaden súvis so žalobcom. Záznamy o dochádzke predložené žalobcom sú nepodpísané úpadcom a nie je z nich možné identifikovať, či naozaj došlo k uskutočneniu tam uvedených úkonov. Mali byť poskytované výlučne osobe, ktorá zároveň vykonávala funkciu likvidátora úpadcu. Žalovaný opätovne uviedol, že prihlásenú pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná (právoplatným alebo vykonateľným) rozhodnutím súdu alebo iného príslušného orgánu, poprípade či o nej prebieha doteraz neskončené konanie. (R (ČR) 52/1998). Žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.01.2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 7/2017, podľa ktorého, „účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.“ Aj pri judikovanej pohľadávke môžu nastať okolnosti majúce za následok jej spornosť, čím je daný zákonný dôvod popretia pohľadávky správcom v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR. Platobný rozkaz je iba deklaratórnym rozhodnutím. Ohľadom uvedeného správca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.05.2010, sp. zn. 30Cdo/3832/2009, ako aj na judikatúru vyšších súdov ČR, a to nálezy ÚS ČR zo dňa 01.07.2010, sp. zn. Pl. ÚS 14/10, zo dňa 25.06.2002, sp. zn. Pl. ÚS 36/01 alebo uznesenie ÚS ČR zo dňa 28.08.2022 sp. zn. IV. ÚS 233/2002. Zákonom predpokladaný prieskum judikovaných pohľadávok, čo do merita veci, bez vykonania dokazovania sa javí o to viac byť dôvodný, ak práve u týchto pohľadávok objektívne hrozí, že vydanie či dosiahnutie exekučného titulu vo forme platobného rozkazu, mohol (ne)veriteľ dosiahnuť v kooperácii s dlžníkom, a to za účelom dosiahnuť vplyv na priebeh konkurzného konania (možnosť priznania hlasovacích práv § 32a ods. 1 písm. b) ZKR) a podieľať sa na pomernom uspokojení, na základe „judikovanej“ súdom čo do merita veci, nepreskúmanej pohľadávky. V tomto smere žalovaný poukazuje aj na aktuálnu judikatúru konajúceho súdu rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327 zo dňa 21.03.2024 (bod 53), ktorého rozhodnutie rovnako vychádza z vyššie uvedeného právneho posúdenia. 6. Na pojednávaní 18.03.2025 strany zotrvali na svojich vyjadreniach. 7. Po vykonanom dokazovaní (predloženou súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok) mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dostatočným spôsobom vymedzil právny dôvod vzniku ním prihlásených pohľadávok, uvedením skutočností, na ktorých sa pohľadávka zakladá a ktorou mali byť poskytnuté právne služby, za poskytnutie ktorých žalobca vystavil úpadcovi k prihláške predložené faktúry vrátane špecifikácie jednotlivých úkonov právnej služby. Z ustanovenia § 32 ods. 18 ZKR nevyplýva záver, že by pohľadávky priznané súdnym rozhodnutím alebo iného orgánu verejnej moci
nemali podliehať preskúmavaniu. Správca je v prípade zistenia spornosti povinný poprieť aj pohľadávku priznanú rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci. Ako však uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/61/2018, dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, a nie skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, pretože ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že žalovaný považuje rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica za deklaratórne, ohľadom ktorého nebolo vykonané meritórne dokazovanie nepredstavuje dôvod pre účinné popretie judikovanej pohľadávky. Všetky dôvody, ktoré správca uvádzal v popretí pohľadávky a vo svojich vyjadreniach, nie sú dôvodmi, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Uvádzané skutočnosti mohol úpadca uvádzať (a popri tom aj navrhovať dôkazy) v odpore, ktorý však nepodal. Správca úpadcu tak nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu úpadcu v právoplatne skončenom konaní, v prípade pokiaľ bol úpadca v pôvodnom konaní, ktoré sa skončilo právoplatným rozhodnutím súdu, nečinný a nedošlo zákonným spôsobom k zrušeniu takéhoto rozhodnutia. Žalovaný v rámci obrany ďalej uviedol, že samotný petit žaloby je neurčitý, nakoľko neidentifikuje právny dôvod vzniku pohľadávky, ktorého sa žalobca domáha. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 132 ods. 1 CSP. Uviedol, že najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho vôle mal súd rozhodnúť a určuje súdu medze toho, o čom a ako má súd rozhodnúť. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý nemôže okrem zákonom stanovených prípadoch prekročiť (§ 216 ods. 1 CSP). V incidenčnej žalobe sa popretý veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške, tým sa jeho nárok limituje. Znamená to, že súd nemôže v incidenčnom konaní priznať veriteľovi vyššiu sumu, lepšie poradie, väčší rozsah zabezpečovacieho práva, prípadne lepšie poradie zabezpečovacieho práva, ako uviedol v prihláške. Petit návrhu musí byť presný, určitý a zrozumiteľný, aby súd vedel, o čom má konať a rozhodnúť. Pretože iba súd, ktorý pozná právo, rozhoduje o tom, ako bude výrok jeho rozhodnutia formulovaný, aby bol aj materiálne vykonateľný, takže návrhom navrhovateľa na znenie tohto výroku nie je viazaný, avšak pri formulácii výroku rozhodnutia súd dbá nato, aby z obsahového hľadiska celého návrhu vyjadroval to, čoho sa navrhovateľ návrhom na začatie konania domáhal. V predmetnej veci sa žalobca žalobným petitom domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Trnava na majetok úpadcu pod sp. zn. 20K/8/2023 a zapísané v zozname pohľadávok pod poradovým číslom č. 4, 5, 6, 7, 8 a 9 sú nesporné, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie žalobný nárok žalobcu jasne a zrozumiteľne vyplýva z obsahu žaloby. Súd vo výrokovej časti nerozhoduje o tom, že pohľadávka je nesporná, pretože zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu. Uvedený rozpor medzi navrhovaným petitom a výrokom rozsudku však sám o sebe podľa súdu prvej inštancie nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP a žalovaného ako stranu v konaní procesne neúspešnú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. 8. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces. Žalovaný namietal, že záznamy o dochádzke (prílohy k faktúram uvedené v bode 17. napadnutého rozhodnutia) sú v inom ako slovenskom jazyku, v ktorom prebieha konanie, teda súd nie je oprávnený na tieto listinné dôkazy ani len prihliadať a tieto ako dôkazy v konaní vykonávať. Žalobca mal možnosť v konaní predložiť / zabezpečiť ich úradný preklad do slovenského jazyka, pokiaľ chcel, aby tieto listiny mali byť predmetom vykonávaného dokazovania. Namietal záver súdu prvej inštancie, že sa jednalo o listiny, ktoré sú vyhotovené v jazyku slovenskom, ale text plnenia, ktorý obsahuje stručné označenie úkonov právnej služby je uvedený v anglickom jazyku. Namietanie takejto listiny žalovaným ako listiny cudzojazyčnej, vyžadujúcej preklad do jazyka slovenského súd prvej inštancie považoval za účelové, najmä ak štatutárny orgán žalovaného, ako aj konateľ právneho zástupcu žalovaného deklarujú znalosť anglického jazyka. Žalovanému nebolo zrejmé, akým spôsobom bolo v konaní preukázané alebo jednou zo sporových strán tvrdené, že štatutárny orgán žalovaného alebo konateľ právneho zástupcu žalovaného deklarujú znalosť anglického jazyka tak, ako to uvádza súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Zo súdom vykonaného dokazovania (viď bod 8. napadnutého rozhodnutia) nevyplýva, že by dôkaz na preukázanie takejto skutočnosti bol žalobcom navrhnutý, a už vôbec, že by takýto dôkaz bol aj súdom vykonaný. 9. Ďalej žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že keďže existujú faktúry (nepodpísané, bez dokladu o ich doručení úpadcovi), tak je zrejmý nárok veriteľa voči
úpadcovi a nie je potrebné k prihláške pohľadávky pripojiť žiadne ďalšie listiny preukazujúce nárok veriteľa na odmenu za poskytnuté služby, resp. preukázanie že vôbec došlo k poskytnutiu služieb zakladajúcim nárok na plnenie zo strany úpadcu. Žalovaný poukazoval na to, že spornosť uplatneného nároku je odôvodnená, nakoľko z listín predložených žalobcom vyplýva, že ak by aj došlo k akémukoľvek poskytovaniu domnelých služieb zo strany žalobcu, tieto neboli poskytované úpadcovi a už vôbec nepreukazujú, že by boli poskytované žalobcom, keďže osoby tam uvedené nemajú žiaden súvis so žalobcom (opak žalobca netvrdí a ani nepreukázal). Záznamy o dochádzke predložené žalobcom sú nepodpísané úpadcom a nie je z nich možné identifikovať, či naozaj došlo k uskutočneniu tam uvedených úkonov, keďže tieto úpadca nepotvrdil. Navyše tieto mali byť poskytované výlučne osobe, ktorá zároveň vykonávala funkciu likvidátora úpadcu, podľa záznamov, čo odôvodňuje aj dôvod (omisívne konanie likvidátora), pre ktorý sa zrejeme likvidátor v súdnom spore na úkor úpadcu, tomuto domnelému nároku žalobcu nebránil. Nebolo preukázané, že by akékoľvek služby, ak by aj boli poskytnuté žalobcom, boli poskytnuté priamo úpadcovi. Súd sa v žiadnom rozsahu nezaoberal povinnosťou žalobcu preukázať v prihláške pohľadávky skutočnosti, ktoré sú v nej uvedené, ani tým či právny dôvod vzniku pohľadávok je definovaný jasne a zreteľne, aby nevyvolal pochybnosti o jeho existencii. 10. Žalovaný ďalej namietal, že z podanej žaloby je nepochybné, že žalobca vo svojej žalobe zo dňa 25.03.2024 nevymedzil žalobný návrh (petit) tak, ako predpokladá zákon. Z obsahu petitu nie je možné zistiť, kedy malo dôjsť k vzniku záväzkovoprávneho vzťahu, t.j. zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Rovnako nie je možné určiť, či týchto zmlúv bolo uzavretých viacero, alebo iba jedna, na základe ktorých mali byť poskytované právne služby, prípadne či k vzniku tohto záväzkovoprávneho vzťahu došlo na základe udelenia plnomocenstva, čo predpokladá existenciu mandátnej, resp. príkaznej zmluvy, ktorú však ani bez ďalších skutkových tvrdení žalobcu, a s tým súvisiacich dôkazov nie je možné jednoznačne identifikovať (určiť). S prihliadnutím na uvedené závery má žalovaný za to, že žalobca v predmetnom spore nie je aktívne vecne legitimovaný s poukazom na znenie ustanovenia § 27 ods. 1 písm. c/ ZKR, keďže žalobca sa právne perfektným spôsobom nedomáhal podanou incidenčnou žalobou určenia konkrétneho právneho dôvodu vzniku pohľadávok v prekluzívnej lehote 30 dní, s poukazom na § 32 ods. 9 ZKR. 11. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie nevykonal preskúmanie popieracieho prejavu správcu v takej miere v akej to predpokladá ust. § 32 ZKR. Žalovaný sa rovnako nestotožňuje ani s právnym názorom súdu týkajúcim sa popretia pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu, konkrétne Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 36Up/1011/2023 zo dňa 31.07.2023 v upomínacom konaní. Platobný rozkaz (exekučný titul), ktorým bola pohľadávka žalovaného právoplatne priznaná súdom, je iba deklaratórnym rozhodnutím, a teda pohľadávka nebola zo strany súdu vecne preskúmaná, nebolo vedené plnohodnotné súdne konanie, v rámci ktorého by sa dokazoval jej vznik a existencia, úpadca nemal možnosť vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam (skutkovým a právnym otázkam), t.j. ide o tzv. súdom nepreskúmanú (neposúdenú) pohľadávku. Aj pri judikovanej pohľadávke môžu nastať okolnosti majúce za následok jej spornosť, čím je daný zákonný dôvod popretia pohľadávky správcom v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR. V prípade, že exekučným titulom vykonateľnej pohľadávky je platobný rozkaz, je nevyhnutné dôvod vzniku pohľadávky tiež náležite doložiť listinnými dôkazmi. Pokiaľ veriteľ vo svojej prihláške odkáže iba na platobný rozkaz, je zrejmé, že jeho prihláška pohľadávky je čo do právneho dôvodu jej vzniku nepreskúmateľná, keďže v nej nie sú uvedené dôvody, resp. skutočnosti odôvodňujúce vznik pohľadávky. Poukázal na uznesenie VS Praha zo dňa 24.11.2009, sp. zn. KSUL 45 INS 797/2009, 1VSPH 379/2009. Platí, že plnenie poskytnuté z majetkovej podstaty dlžníka jednému z veriteľov, tomu zodpovedajúcom rozsahu znižuje uspokojenie všetkých ostatných. Preto je v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov všetkých veriteľov, v súlade s právom na prístup k súdu a spravodlivý súdny proces, aby správca bral do úvahy tento dvojitý záujem opísaný vyššie, ktorý musí byť v danom kontexte zohľadnený. Záujem dlžníka by mal byť zohľadnený v konaní, z ktorého vzišlo právoplatné rozhodnutie (ak v tomto konaní nebol pasívny), ale záujmy ostatných veriteľov, ktorí neboli účastní predmetného sporu a právoplatného rozhodnutia (ktorého účinky pôsobia inter partes) v tomto procese zohľadnené neboli (z princípu veci ani zohľadnené byť nemohli). Prieskum súdom nepreskúmaných pohľadávok, čo do merita veci tak zabezpečuje právo prihlásených veriteľov na spravodlivý súdny proces. V tomto smere žalovaný poukazoval aj na aktuálnu judikatúru konajúceho súdu Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327 zo dňa 21.03.2024. Z obsahu napadnutého rozhodnutia však nie je možné zistiť ako sa s vyššie označeným rozhodnutím totožného súdu vysporiadal súd, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, keďže
absentuje akákoľvek argumentácia vo vzťahu k správnosti alebo nesprávnosti tam uvedeného právneho posúdenia, čo odôvodňuje zásah do právnej istoty žalovaného a porušenie práva na spravodlivý proces. 12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné. Súd prvej inštancie sa podľa neho riadne vysporiadal so všetkými argumentami. Žalovaný naplnenie odvolacích dôvodov nepreukázal. Rozsudok považuje v celom rozsahu za zákonný, vecne správny a riadne odôvodnený. Žalobca zotrval na tom, že nebolo nevyhnutné listiny prekladať. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil, že prihliadal len na časť faktúr, ktorá bola v slovenskom jazyku a na tomto aj založil odôvodnenie svojho rozhodnutia. To, že právnym dôvodom bolo poskytnutie právnych služieb, vyplýva pritom okrem iného z časti faktúr v slovenskom jazyku, kde sa uvádza: „Zasielame vám faktúru na poskytnuté právne služby.“ Faktúry a ich prílohy sú postačujúce pre skutkové a právne závery súdu vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného o porušení práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca pre úplnosť podotýka, že argumentácia žalovaného neobstojí aj s ohľadom na existenciu právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 36Up/1011/2023 dňa 31.07.2023, ktorý potvrdil existenciu pohľadávok žalobcu, a na podklade ktorého bolo dňa 19.09.2023 v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 46Ek/2137/2023 vydané Okresným súdom Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie. Poukázal, že konateľ žalovaného deklaruje znalosť anglického jazyka v zozname advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou. Žalobca predložil ako dôkaz výpis zo zoznamu advokátov. Žalovaný poprel prihlásené pohľadávky bezdôvodne, a to v situácii, keď pohľadávky žalobcu už boli samotným žalovaným, ako aj následne likvidátorom žalovaného uznané. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Obdo/61/2018 podľa, ktorého dôvodom pre účinné popretie pohľadávky, ktorá bola priznaná rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci, môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. Z textu rozhodnutia však nevyplýva, že takýto postup sa bude aplikovať iba na pohľadávky popreté z dôvodu ich vymáhateľnosti. Žalobca trvá na tom, že v konaní je aktívne vecne legitimovaný. Argumentácia žalovaného odkazom na rozhodnutia českých súdov (uznesenie VS Praha zo dňa 24.11.2009, sp. zn. KSUL 45INS 797/2009, 1VSPH 379/2009) je v tomto smere irelevantná, keďže žaloba bola podložená aj listinnými dôkazmi o existencií pohľadávok žalobcu. 13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 25.06.2025. Namietal, že žalobca v odvolacom konaní predložil nové dôkazy (Výpis zo zoznamu advokátov), na ktorý nie je možné prihliadať. Zotrval na argumentácii, že právny zástupca žalovaného nie je sporovou stranou a žalobca nepreukázal, žeby žalovaný ovládal anglický jazyk. Je irelevantné, či právny zástupca žalovaného ovláda anglický jazyk, navyše v čase prieskumného konania podľa § 32 ZKR bol správcom iný subjekt. Namietal predloženie nového dôkazu - Výpisu zo zoznamu SAK, ako nového dôkazu. Na predložené listiny nie je možné prihliadať. Poukázal na právo konať v materinskom jazyku vyplývajúceho z čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327 zo dňa 21.03.2024 bolo súdu prvej inštancie známe z úradnej moci, preto žalovaným citovaným obsah si mohol súd prvej inštancie kedykoľvek overiť a vysporiadať sa s ním. 14. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.07.2025 zotrval na svojich vyjadreniach a pri žalovaným uvádzanom rozhodnutí Okresného súdu Trnava č.k. 60Cbi/3/2022-327 zo dňa 21.03.2024 nejde podľa žalobcu o aktuálnu judikatúru konajúceho súdu a zároveň namietal nepredloženie uvedeného rozhodnutia. Uviedol, že vysporiadanie sa so závermi v danom rozhodnuté nie je podstatné. 15. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZKR po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 CSP), následnými vyjadreniami strán, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie a obsahom súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny. Odvolacie námietky nenaplnili odvolacie dôvody. Odvolací súd oznámil dňa 20.10.2025 termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 28.10.2025. 17. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 ZKR, každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v
akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. 18. Podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou európskej únie. 19. Podľa ustanovenia § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky. 20. Podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. 21. Podľa ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. 22. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 23. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku, pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Súd prvej inštancie sa podrobne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Rozhodnutie spĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odvolaním napadnuté rozhodnutie je v potrebnom rozsahu odôvodnené a zrozumiteľné, odvolací súd sa s odôvodnení stotožňuje a na odôvodnenie odkazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné: 24. Konkurz na majetok úpadcu SAMKANG DIECASTING SLOVAKIA, s.r.o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Bratislavská 4356, 926 01 Sereď, IČO: 36 269 620, bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 28.11.2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 230/2023 dňa 04.12.2023.
25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku, že záznamy o dochádzke (prílohy k faktúram uvedené v bode 17. napadnutého rozhodnutia) sú v inom ako slovenskom jazyku, v ktorom prebieha konanie, teda súd nie je oprávnený na tieto listinné dôkazy ani len prihliadať a tieto ako dôkazy v konaní vykonávať. 26. Konanie pred súdom sa vedie v slovenskom jazyku. Spôsob vykonania dôkazu listinou je upravený v ustanovení § 204 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Cdo 16/2013 zo dňa 25.11.2013 (R 142/2014) v zmysle ktorého vtedy platný a účinný § 129 OSP neumožňoval dokazovanie prečítaním listiny, ktorej preklad nebol vyhotovený v štátnom alebo českom jazyku. Obdobne to platí teraz. Ako vyplýva z ods. 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie prílohy, ktoré žalovaný namietal z dôvodu ich cudzojazyčnosti, vykonal a s predmetnou námietkou sa vysporiadal, keď uviedol, že predmetné listiny sú listiny vyhotovené v slovenskom jazyku a v anglickom jazyku je len text plnenia. Odvolací súd sa s uvedeným stotožňuje. Predmetné prílohy sú vyhotovené kombinovane v anglickom a slovenskom jazyku, pričom v anglickom jazyku je len text plnenia. Ostatné údaje vymedzujúce dátum, rozsah, zákazníka, zákazky a pracovníka je v slovenskom jazyku. Námietka týkajúca sa absencie prekladu predmetných písomností, by bola relevantná, ak by pre posúdenie veci bol predmetný text plnenia uvedený v anglickom jazyku podstatný. V opačnom prípade je možné takúto požiadavku na preklad časti listiny považovať za nehospodárnu a účelovú. V predmetnom konaní však uvedený text plnenia nebol vzhľadom na skutkové okolnosti podstatný. Predmetom konania o určení popretej pohľadávky je preskúmanie popieracieho prejavu správcu. Z popieracieho prejavu správcu však nevyplýva, že by dôvodom popretia mala byť okolnosť súvisiaca zo skutočnosťou, že časť predmetných listín je v anglickom jazyku, resp. samotný tento dôvod. Správca v popieracom prejave uvedenú skutočnosť nenamietal. Dôvod popretia teda nesúvisel s absenciou prekladu predmetných listín. Predmetom konania nebolo posúdenie rozsahu poskytnutého plnenia žalobcom žalovanému, ktoré predstavovalo predmet prihlásených pohľadávok. Tento rozsah, resp. nárok už bol predmetom posúdenia v rámci konania pred Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý vydal dňa 31.07.2023 platobný rozkaz pod sp. zn. 36Up/1011/2023. Uvedený nárok žalobcu je teda judikovaný súdnym rozhodnutím a predmetom tohto konania nie je jeho opätovné posudzovanie. Z uvedeného dôvodu by teda bolo bezpredmetné aj prípadné pochybenie súdu prvej inštancie, v prípade že by sa predmetné prílohy považovali za listiny vyhotovené v cudzom jazyku a súd by ich vykonal bez prekladu do jazyka slovenského. 27. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného o neprípustných novotách v odvolacom konaní. Žalobca v odvolacom konaní predložil ako dôkaz výpis zo zoznamu advokátov, ktorý má preukazovať ovládanie anglického jazyka právnym zástupcom žalovaného. Na tento dôkaz a súvisiacu argumentáciu vzhľadom k tomu, že nebol predložený v konaní pred súdom prvej inštancie a nespĺňa možnosti na jeho pripustenie resp. použitie ako novoty v odvolacom konaní podľa § 366 CSP, odvolací súd neprihliadal, nakoľko odvolateľ mal možnosť tento dôkaz predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. 28. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Namietal záver súdu prvej inštancie, že keďže existujú faktúry (nepodpísané, bez dokladu o ich doručení úpadcovi), tak je zrejmý nárok veriteľa voči úpadcovi a nie je potrebné k prihláške pohľadávky pripojiť žiadne ďalšie listiny preukazujúce nárok veriteľa na odmenu za poskytnuté služby. Odvolací súd uvádza, že predmetná odvolacia námietka nie je dôvodná. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/61/2018, podľa ktorého dôvodom pre účinné popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia a nie skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním rozhodnutia, pretože ich posúdenie patrilo do právomoci orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. V prípade pohľadávky judikovanej súdom, sú teda ďalšie požiadavky správcu na preukázanie nároku, resp. pripojenie ďalších príloh preukazujúcich nárok veriteľa bezpredmetné, nakoľko predmetný nárok už bol podrobený posúdeniu jeho dôvodnosti v konaní pred súdom a je jedno akou formou rozhodnutia v merite veci takýto súd rozhodol. Námietky žalovaného o možnom špekulatívnom konaní úpadcu, ktorý sa voči platobnému rozkazu účelovo nebráni, sú len v teórii hypotézy. Uvedená argumentácia žalovaného neobstojí. Vylúčenie prípadnej účelovej slabej procesnej obrany úpadcu by nebolo možné ani pri rozhodnutí súdu vo forme rozsudku. Konajúci súd sa neriadi vyšetrovacou zásadou a výsledok konania závisí práve od účelnosti a vhodnosti prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany. Podstatné sú však závery z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého dôvodom pre popretie pohľadávky nemôžu byť skutočnosti, ktoré mali nastať pred rozhodnutím iného súdu, resp. orgánu verejnej moci. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že obsahom popieracieho prejavu také skutočnosti, teda tie, ktoré by nastali po takom rozhodnutí, neboli. 29. Odvolací súd ako dôvodnú neposúdil ani odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal preskúmanie popieracieho prejavu správcu v takej miere, v akej to predpokladá ust. § 32 ZKR. Súd prvej inštancie dôvody popretia a argumentáciu žalovaného zhrnul v ods. 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dôvodom popretia bola absencia právneho dôvodu vzniku uplatnených pohľadávok, pričom takýmto dôvodom podľa žalovaného nemala byť faktúra ani platobný rozkaz. Súd prvej inštancie správne dospel v ods. 31 odôvodnenia napadnutého rozsudku k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom vymedzil právny dôvod vzniku ním prihlásených pohľadávok uvedením skutočností, ktorými mali byť právne služby, za ktoré boli vystavené faktúry. Odvolací súd sa s uvedeným záverom v celom rozsahu stotožňuje. Ako vyplýva z obsahu spisu pri všetkých predmetných prihlásených pohľadávkach bolo ako právny dôvod uvedené poskytnutie právnych služieb. Ako právny dôvod teda nebola uvedená faktúra ani platobný rozkaz. V prihláške bolo uvedené, že uvedené právne služby boli fakturované špecifikovanými faktúrami a že bolo o predmetnom nároku rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica. Ako vyplýva z obsahu spisu podstatou popieracieho prejavu správcu bolo namietanie faktúry a platobného rozkazu ako právnych dôvodov. Takýto popierací prejav neobstojí, nakoľko v predmetných prihláškach bolo ako právny dôvod uvedené poskytnutie právnych služieb. 30. K námietke žalovaného vo vzťahu k formulácii petitu žaloby, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa pri uvedenej skutočnosti odvolal na právny záver rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.9.2010, sp. zn. 5Cdo 254/2009, podľa ktorého „Požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť žalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal.“ Súd prvej inštancie v odsekoch 35. až 37. dostatočne odôvodnil oprávnenosť súdu pri úprave žalobného petitu. S predmetným odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. So žaloby podanej žalobcom jednoznačne vyplývalo, čoho sa podanou žalobou žalobca domáhal a úprava žalobného petitu súdom prvej inštancie predstavovala len podrobnejšie špecifikovanie uplatneného nároku žalobcu. Pokiaľ žalovaný namietal, že z obsahu petitu upraveného súdom prvej inštancie nie je možné zistiť kedy došlo k uzavretiu zmlúv, resp. či bolo tých zmlúv niekoľko alebo iba jedna, resp. či bolo udelené nejaké plnomocenstvo, čo predpokladá existenciu mandátnej zmluvy, odvolací súd uvádza, že petit tak, ako ho špecifikoval súd prvej inštancie, ako poskytnutie právnych služieb, s odkazom na poradové číslo prihlásenej pohľadávky dostatočne identifikuje, o akú pohľadávku sa jedná. Odvolací súd rovnako ako nedôvodnú posúdil odvolaciu námietku žalovaného, ktorou v tomto kontexte namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Z podanej žaloby dostatočne vyplýval uplatnený nárok žalobcu, žaloba bola podaná v lehote a žalobca je v tomto konaní aktívne legitimovaným, nakoľko je osobou prihlasujúcou popretú pohľadávku. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil. 32. Pokiaľ žalovaný namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s rozhodnutím okresného súdu, na ktoré poukazoval žalovaný, odvolací súd uvádza, že konajúci súd prvej inštancie nie je viazaný rozhodnutím iného okresného súdu. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 33. náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).