Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/54/2025 2124204381 27. 11. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:2124204381.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu: X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XX, ktorého správcom je: KONFRERO Insolvency k. s., so sídlom Plynárenská 1, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 665 299, o návrhu správcu na uloženie pokuty a o odvolaní povinnej osoby InWork s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 1194/1, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 34 117 121, právne zastúpeného: JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., so sídlom Poľná cesta 966/9, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 869 295, proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 36OdK/95/2024 - 64 zo dňa 08.07.2025, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 36OdK/95/2024 - 64 zo dňa 08.07.2025 p o t v r d z u j e. II. Súd navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 75 ods. 4, ods. 5, ods. 12 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoKR“), uložil spoločnosti InWork, s.r.o., IČO: 34 117 121 (ďalej aj „povinný“), povinnosť zaplatiť na účet správcu konkurznej podstaty pokutu vo výške 3.300,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že správca navrhol uloženie pokuty povinnej osobe ako zamestnávateľovi úpadcu za neposkytnutie súčinnosti správcovi. Dlžník poskytol správcovi informáciu o tom, že mzda mu bola zamestnávateľom poskytnutá na účet brata. Dlžník tak má pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia voči bratovi. V záujme úplného zistenia skutkového stavu správca vyzval povinnú osobu na poskytnutie súčinnosti (oznámenie o majetku dlžníka, oznámenie o známych deponovaných zrážkach a oznámenie o tom, kedy a na aký účet bola dlžníkovi zaslaná mzda). Na výzvu zaslanú mu dňa 21.08.2024 povinný žiadnym spôsobom nereagoval. Opakovaná výzva bola povinnému zaslaná dňa 20.11.2024, kedy bol povinný zároveň vyzvaný na predloženie splnomocnenia zamestnanca na príjem mzdy inou osobou podľa § 130 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZP“). Ide o esenciálne informácie, keďže informáciou o deponovaných zrážkach dlžník nedisponuje a s ohľadom na chýbajúce informácie v zmysle § 130 ZP nie je možné zistiť, či zamestnávateľ bol oprávnený vyplatiť mzdu dlžníkovi na účet brata a či nastali účinky vyplatenia mzdy, t. j. či zamestnávateľ nie je aj naďalej dlžníkom dlžníka. Podľa správcu povinný svoju povinnosť nesplnil. 3. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že správca žiadal potrebnú súčinnosť, ktorú mu tretí subjekt neposkytol v požadovanom rozsahu. Správca na splnení súčinnosti naďalej trvá, pričom tretí subjekt bol o následkoch neposkytnutia súčinnosti riadne poučený. Súd prvej inštancie uložil
pokutu vo výške 3.300,- eur, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu, mieru porušenia povinností, ktoré mal povinný v konkurze porušiť svojím nekonaním. Dôvodnosť výšky správcom navrhnutej pokuty a aj súdom uloženej, mal súd prvej inštancie za riadne preukázanú zo správcom predložených listinných dôkazov, ktoré márne doručil povinnému. Výška uloženej pokuty je podľa súdu primeraná zistenému skutkovému stavu, pomerom povinného a závažnosti porušenej povinnosti v konkurznom konaní. 4. Rozhodnutie v zákonnej lehote napadol povinný, ktorý má za to, že boli naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Odvolateľ namieta, že by nereagoval na výzvu správcu, práve naopak, komunikovali spolu a za tým účelom pripojil k odvolaniu doklad o aktívnej komunikácii zo dňa 04.07.2025 a 08.07.2025. Odvolateľ tak reagoval na výzvy správcu, poskytol potrebnú súčinnosť a vysvetlenia ohľadom mzdových zrážok a ďalších skutočností súvisiacich s pracovným pomerom úpadcu. Zo strany odvolateľa nešlo o úmyselné alebo zámerné odmietnutie poskytnutia súčinnosti, a preto tvrdenie správcu o neposkytnutí súčinnosti je nepravdivé a nemôže byť dôvodom na uloženie sankcie. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal iba z jednostranných tvrdení správcu a pred vydaním rozhodnutia nevyzval odvolateľa na vyjadrenie sa ku skutočnostiam tvrdeným správcom a predloženie dôkazov na svoju obranu. 5. Odvolateľ zároveň namieta neprimeranosť uloženej pokuty, ktorá bola uložená v maximálnej výške. Takto uložená pokuta je neadekvátna k významu poskytovanej súčinnosti, ako aj k majetkovým pomerom úpadcu, ktorého mzda je 750,- eur. Takýto postup je v rozpore so zásadou proporcionality sankcie k závažnosti porušovanej povinnosti. Účelom konkurzného konania je efektívne a hospodárne uspokojenie veriteľov z majetku úpadcu a nie zarábanie na ich uspokojenie cez sankcie voči tretím osobám. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie uloženú výšku dostatočne nezdôvodnil, iba všeobecnými formuláciami o závažnosti a okolnostiach prípadu. Súd neuviedol konkrétne dôvody, prečo považuje maximálnu výšku pokuty za primeranú a neodpovedal na podstatné argumenty pri určení výšky uloženej sankcie. Nedostatočné odôvodnenie zároveň zakladá vadu zmätočnosti. Súd pri určení výšky neuviedol žiadne úvahy o majetkových pomeroch účastníka, o hodnote majetku, ktorý mal byť zabezpečený poskytnutím súčinnosti a ani o tom, či správca mohol požadované informácie získať iným spôsobom. Podľa odvolateľa sa jednalo o informácie, ktoré mohol správca získať od brata úpadcu a od exekútora. Správca napokon pri opakovaných žiadostiach už nepožadoval všetky informácie ako v prvej výzve, čo potvrdzuje, že už časťou informácií disponoval, a to znižuje význam neposkytnutej súčinnosti zo strany odvolateľa. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, návrh na uloženie pokuty zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 6. Správca úpadcu sa k podanému odvolaniu vyjadril, pričom považuje uznesenie súdu za správne. Odvolateľa vyzval na poskytnutie súčinnosti ako zamestnávateľa úpadcu. Výzva zo dňa 21.08.2024 mu bola doručená dňa 04.09.2024. Odvolateľ žiadnym spôsobom nereagoval. Druhá výzva zo dňa 20.11.2024 bola odvolateľovi doručená dňa 06.12.2024, ktorý opäť žiadnym spôsobom nereagoval. Tri mesiace po doručení druhej výzvy správca podal návrh na uloženie pokuty. Dňa 04.07.2025 odvolateľ reagoval na výzvu správcu, avšak iba čiastočne, preto správca zaslal aj tretiu výzvu mailom dňa 04.07.2025. V deň vydania napadnutého uznesenia 08.07.2025, bola správcovi doručená opäť iba čiastočná odpoveď. Zostávajúce informácie neboli poskytnuté správcovi doposiaľ. Odvolateľ neuviedol požadované oznámenie o majetku dlžníka, nepredložil požadované splnomocnenie v zmysle ZP, resp. neoznámil, že takýmto splnomocnením nedisponuje. Odvolateľ je tak aj naďalej v omeškaní s plnením požadovanej súčinnosti a jeho tvrdenia o aktívnej spolupráci sú nepravdivé. V zmysle § 75 ZoKR bol odvolateľ povinný poskytnúť súčinnosť bezodkladne, avšak jej neposkytnutie je takmer rok. V podanom odvolaní ani odvolateľ netvrdí a nepreukazuje, že by súčinnosť poskytol riadne a včas. Závažnosť porušenia je daná tým, že nereagoval na dve výzvy, následne poskytol informáciu nesúvisiacu s konkurzom (o ukončení pracovného pomeru) a viac ako desať mesiacov od prvej výzvy čiastočne poskytol požadované informácie. Navyše sa jedná o spoločnosť, ktorá je profesionálom v oblasti zamestnávania, nakoľko vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania. Povinnosť bola porušená odvolateľom prakticky po neposkytnutí súčinnosti v lehote určenej v prvej výzve a každé ďalšie plynutie času zvyšovalo mieru závažnosti porušenia povinnosti. Tvrdenia o neprimeranosti výšky sankcie, s ohľadom na majetkové pomery a mzdu úpadcu, sú absolútne irelevantné a nemajú súvis s dlhodobým porušovaním povinnosti odvolateľa. Správca požadovanými informáciami zisťoval, či došlo zo strany odvolateľa k vyplateniu mzdy, či toto vyplatenie bolo pred alebo po začatí konkurzu, či v prípade vyplatenia na iný účet disponoval splnomocnením podľa § 130 ZP, inak nemožno mzdu považovať za vyplatenú a úpadca by mal pohľadávku voči odvolateľovi. Zároveň, ak bola mzda vyplatená na účet inej
osoby, bolo potrebné posúdiť, či sa táto bezdôvodne obohatila na úkor úpadcu. Uvedené skutočnosti správca zisťuje na účely určenia rozsahu konkurznej podstaty. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať náhradu trov odvolacieho konania. 7. Odvolateľ sa vyjadril k vyjadreniu správcu a uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením správcu, že by úplne neposkytol súčinnosť. Síce s oneskorením, ale túto poskytol ako mohol a vedel. Tým, že dňa 08.07.2025 zaslal správcovi výplatný lístok dlžníka za 05/2024, poskytol informáciu o majetku dlžníka ku dňu 15.06.2024. Ak odvolateľ nepredložil plnú moc, asi ňou nedisponoval. Jej nedisponovanie nie je možné vnímať ako neposkytnutie súčinnosti. Ustanovenie § 75 ZoKR zároveň nevyžaduje riadne splnenie súčinnosti, ale ustanovuje povinnosť poskytnúť súčinnosť bezodkladne a bezodplatne. Riadne poskytnutie súčinnosti zároveň predstavuje subjektívny pojem. Ohľadne výšky pokuty a jej odôvodenia zotrváva odvolateľ na tom, čo uviedol v odvolaní. Výška pokuty závisí od úvahy súdu, pričom úvaha musí byť zdôvodnená. Konkurznej podstate nevznikla škoda a ani jej nehrozí. Zároveň majetok úpadcu dotknutý neposkytnutím súčinnosti a ani samotné konkurzné konanie úpadcu nemajú takú váhu, ktoré by odôvodňovalo uloženie pokuty v maximálnej možnej sume tak, aby konkurzná podstata „zarábala“. Odvolateľ rovnako zotrval na tom, že mal byť pred vydaním rozhodnutia upovedomený o návrhu správcu na uloženie pokuty. 8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie povinnej osoby nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie plne akceptuje požiadavku zákona. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. 12. Správca je oprávnený požadovať informácie od tretích osôb na základe písomnej žiadosti. V žiadosti uvedie druh a rozsah požadovaných údajov s potrebnou mierou konkretizácie tak, aby dožiadaný subjekt vedel, aké údaje má poskytnúť. Tretie osoby sú povinné poskytnúť požadovanú súčinnosť bezodkladne a bezodplatne. Bezodkladnosť znamená, že súčinnosť musí byť zo strany tretej osoby poskytnutá v objektívne najkratšej možnej lehote. Bezodplatnosť znamená, že za poskytnutie súčinnosti nemôže byť zo strany tretej osoby účtovaná žiadna odplata. Za neposkytnutie požadovanej a ustanovenej súčinnosti môže súd na návrh správcu uložiť tretej osobe pokutu do výšky 3.300,- eur. Správca musí v návrhu uviesť všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie súdu o uložení pokuty. Pretože tretie osoby sú povinné splniť požadovanú súčinnosť bezodkladne, môže súd uložiť pokutu aj v prípade, ak povinný požadovanú súčinnosť poskytne, avšak nie bezodkladne. 13. Je vecou úvahy súdu, či a v akej výške pokutu uloží. Výška pokuty musí byť vždy zdôvodnená, pričom musí vychádzať zo závažnosti porušenia povinnosti, najmä nakoľko je významné pre daný konkurzný prípad, aby súčinnosť bola poskytnutá, príp. či vznikla škoda, aké sú dôvody, prečo súčinnosť nebola poskytnutá, či bola poskytnutá aspoň čiastočne, či ide o opakované neposkytnutie súčinnosti a pod.. Pokuta je príjmom všeobecnej konkurznej podstaty. Proti uzneseniu o uložení pokuty je prípustné odvolanie, ktoré je oprávnená podať osoba, ktorej bola uložená pokuta, v lehote do 30 dní od jeho doručenia. Rozhodnutie sa jeho právoplatnosťou stáva exekučným titulom. 14. Odvolací súd z obsahu spisu a v ňom predložených listinných dôkazov zistil, že správca žiadal povinného o poskytnutie súčinnosti, a to listom zo dňa 21.08.2024 (č. l. 43 spisu), doručeným povinnému dňa 04.09.2024 (č. l. 39 spisu) a listom zo dňa 20.11.2024 (č. l. 54 spisu), doručeným povinnému dňa 06.12.2024 (č. l. 48 spisu), pričom povinný na tieto výzvy žiadnym spôsobom nereagoval. Správca preto podal dňa 07.03.2025 návrh na uloženie pokuty povinnému. Prvou výzvou správca žiadal poskytnutie
informácie o majetkových pomeroch úpadcu ku dňu 15.06.2024, o deponovaných zrážkach zo mzdy ku dňu 15.06.2024 a tiež informáciu o tom, kedy bola úpadcovi vyplatená mzda za mesiac máj 2024, jej výšku a číslo účtu, na ktorý bola poukázaná. V opakovanej výzve žiadal okrem uvedených informácií tiež predložiť plnú moc v zmysle § 130 ZP, nakoľko mal informáciu priamo od úpadcu, že mzda za mesiac 05/2024 nešla na účet úpadcu, ale jeho brata (č. l. 56 spisu). V čase podania návrhu správcu na uloženie pokuty tak nebola súčinnosť poskytnutá žiadnym spôsobom polroka od prvej výzvy. Z obsahu podaného odvolania a k nemu pripojených príloh vyplýva, že správca dňa 02.07.2025 opätovne zaslal žiadosť o súčinnosť prostredníctvom mailovej správy (č. l. 79 spisu), na ktorú povinný reagoval tak, že správcovi oznámil, že úpadca bol u povinného InWork s.r.o. zamestnaný do 31.01.2025 a od 01.02.2025 je zamestnaný v InWork Personnel Services (č. l. 79 spisu). Následne dňa 04.07.2025 správca opäť prostredníctvom mailovej správy zaslal povinnému žiadosť o poskytnutie súčinnosti ohľadne mzdy úpadcu za 05/2024 a dňa 08.07.2025 bola správcovi mailom zaslaná odpoveď o dni výplaty mzdy a čísle účtu, ako aj informácia o tom, že exekučné zrážky boli vykonané, ale tieto boli z dôvodu zastavenia exekučného konania vyplatené úpadcovi vo výplate za mesiac november (č. l. 78 spisu). 15. Odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie správne zistil, že povinný neposkytol správcovi konkurznej podstaty potrebnú súčinnosť v plnom rozsahu v zmysle výzvy a opakovanej výzvy správcu, pričom je nepochybné, že správca požadoval informácie nevyhnutné pre posúdenie konkurznej podstaty, ktoré bol odvolateľ povinný poskytnúť. Napriek tomu, že úpadca sám správcovi oznámil účet, na ktorý bola poukázaná jeho mzda za mesiac 05/2024, bol to práve odvolateľ, ktorý bol povinný zodpovedať otázku, či disponoval plnou mocou v zmysle § 130 ZP, teda či mzdu oprávnene zaslal na daný účet alebo, či takýmto splnomocnením nedisponoval, a teda sa mzda považuje za nevyplatenú. Rovnako to bol odvolateľ ako zamestnávateľ úpadcu, kto bol povinný poskytnúť informáciu ohľadne realizovaných zrážok zo mzdy a o prípadných deponovaných sumách. Odvolateľ tak bránil správcovi počas priebehu konania vo vykonávaní jeho povinnosti ako správcu a v zistení rozsahu konkurznej podstaty. Jeho povinnosti poskytnúť súčinnosť nebránila ani skutočnosť, že zákon v ustanovení § 75 ods. 12 ZoKR neuvádza, že súčinnosť má byť poskytnutá riadne, na čo odvolateľ upozornil vo svojom vyjadrení. Je nepochybné, že svoju povinnosť nesplnil bezodkladne, čo napokon ani sám povinný nepoprel. Správca povinného v jednotlivých výzvach upozornil na následky neposkytnutia súčinnosti v zmysle § 75 ZoKR, ako aj o trestnoprávnych následkoch v súvislosti s marením konkurzného konania. Napriek tomu povinný požadovanú súčinnosť správcovi neposkytol ani opakovane viac ako desať mesiacov. Z vyjadrenia správcu k odvolaniu je zrejmé, že povinný naďalej nesplnil súčinnosť v rozsahu, v akom ju správca oprávnene požadoval. Odvolací súd preto v súlade so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti návrhu správcu. 16. V otázke výšky uloženej pokuty, odvolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by uloženie pokuty vo výške 3.300,- eur nebolo správne. Odvolateľ v podanom odvolaní namieta, že nie je pravdou, že by súčinnosť neposkytol, práve naopak, bol aktívny v komunikácii so správcom, o čom v rámci podaného odvolania predložil komunikáciu medzi kanceláriou správcu a povinným. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o komunikáciu z dní 04.07.2025 a 08.07.2025, je nepochybné, že od prvej žiadosti správcu z augusta 2024, uplynula značná doba, po ktorú nebolo možné zo strany správcu riadne ustáliť rozsah konkurznej podstaty. Následne aj od podania návrhu správcu do vydania rozhodnutia o uložení pokuty uplynuli ďalšie mesiace, po ktoré súčinnosť poskytnutá nebola. Ako už bolo uvedené, povinný neposkytol správcovi súčinnosť pri určení rozsahu konkurznej podstaty ani do podania vyjadrenia správcu k odvolaniu povinného. Skutočnosť, že odvolateľ so správcom vôbec nekomunikoval desať mesiacov, nie je možné vnímať ako aktívne poskytovanie súčinnosti. Ide tak o závažné porušenie povinnosti odvolateľa poskytnúť požadovanú súčinnosť, na ktorú bol ako zamestnávateľ úpadcu povinný a jej neposkytnutie neumožňovalo správcovi riadne špecifikovať majetok úpadcu určený na uspokojenie veriteľov. 17. Rovnako nie je možné prihliadnuť na námietku odvolateľa, že výška pokuty je neprimeraná k majetku úpadcu a že konkurzné konanie nemá takú váhu, aby mala byť uložená pokuta vo výške 3.300,- eur. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že otázka hodnoty majetku úpadcu je v prípade určenia výšky pokuty absolútne bezvýznamná a jej výška nie je závislá od toho, aká je hodnota majetku úpadcu. Neboli tak dané dôvody, aby súd prvej inštancie v odôvodnení uvádzal úvahy o majetkových pomeroch úpadcu, ako požadoval odvolateľ. Odvolací súd ďalej uvádza, že ani váha konkurzného konania nemá vplyv na výšku uloženej pokuty. Je potrebné uviesť, že cieľom konkurzného konania je vždy uspokojenie čo najväčšieho počtu veriteľov v čo najvyššej možnej miere. Z uvedeného pohľadu potom neexistujú
konkurzy, ktoré majú vyššiu alebo nižšiu váhu, všetky sú z pohľadu veriteľov a ich možného uspokojenia podstatné. 18. Dlhodobé neposkytnutie súčinnosti, a to ani po opakovaných výzvach správcu, pričom sa jednalo o informácie, ktorými disponoval práve odvolateľ ako zamestnávateľ úpadcu, t. j. subjekt, ktorý nakladal so mzdou úpadcu, plne odôvodňovalo uloženie pokuty vo výške 3.300,- eur. Odvolateľ smeroval svoje námietky aj k tomu, že sa jednalo o informácie, ktoré správca mohol získať od iných subjektov, napr. od exekútora, či úpadcu. Podľa odvolacieho súdu ani v tomto prípade neboli dané dôvody na zníženie výšky pokuty, keďže to bol povinný, kto bol vyzvaný na poskytnutie súčinnosti. Nie je možné vážnosť nesplnenia povinnosti zamestnávateľa zmierňovať len z toho dôvodu, že niektoré informácie sa dali zistiť aj od iného subjektu. Jednou z požadovaných informácií bola tá skutočnosť, či odvolateľ ako zamestnávateľ úpadcu disponoval splnomocnením na poukázanie mzdy úpadcu na iný účet ako účet úpadcu. Poskytnutie súčinnosti v tomto rozsahu však nemohol splniť žiadny iný subjekt ako odvolateľ. Takúto súčinnosť si odvolateľ nesplnil. Navyše odvolací súd uvádza, že táto nebola poskytnutá ani dodatočne, čo je zrejmé z odpovedí povinného, ktoré boli zaslané správcovi mailom a ktoré povinný pripojil k svojmu odvolaniu. Súd prvej inštancie tak správne poukázal v konaní povinného na závažnosť porušenia povinnosti, ako aj na okolnosti prípadu. 19. V neposlednom rade odvolací súd uvádza, že odvolateľ neuvádza žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mu bránili v poskytnutí súčinnosti po tak dlhú dobu a ktoré by mohli mať vplyv na určenie výšky pokuty. Nebolo zároveň povinnosťou súdu prvej inštancie vyzývať odvolateľa na vyjadrenie sa k návrhu správcu. Správca poučil odvolateľa opakovane o možnosti podania návrhu na uloženie pokuty v zmysle § 75 ods. 12 ZoKR, ak súčinnosť nebude bezodkladne poskytnutá. Odvolateľ preto vedel, že ak súčinnosť bezodkladne neposkytne, môže mu byť pokuta uložená. Napriek tomu bezdôvodne súčinnosť po dlhú dobu neposkytol a keď ju po desiatich mesiacoch čiastočne poskytol, snažil sa to prezentovať ako aktívnu spoluprácu so správcom. Súd prvej inštancie tak prijal správny záver aj pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty. 20. Odvolacie námietky odvolateľa sú nedôvodné a tieto žiadnym spôsobom nespochybňujú vecnú správnosť rozhodnutia o uložení pokuty a o jej výške. Uloženie pokuty vychádzalo z riadne zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia. O uložení pokuty tak bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté v súlade so zákonom a súd správne konštatoval aj tú skutočnosť, že boli splnené podmienky na jej uloženie vo výške 3.300,- eur. 21. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku napadnutého uznesenia, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že navrhovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v konaní podľa zákona NR SR č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je prípustné (§ 198 ods. 1 tretia veta ZoKR).