Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4CoKR/36/2025 2124206770 28. 08. 2025 JUDr. Dana Šiffalovič ECLI:SK:KSBA:2025:2124206770.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanému: O. Š., X.. XX.XX.XXXX, L. H. XXX, XXX XX H., zastúpený: JUDr. Vladimír Haládik, advokát, Clementisove sady 1616, 924 01 Galanta, IČO: 32 357 273, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby zo dňa 19.05.2025 pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Odi/5/2024-109 zo dňa 11. apríla 2025 zrušuje a konanie vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 23Odi/5/2024 zastavuje. II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol a II. výrokom žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému (vo výroku chyba v písaní - uvedené „žalobcovi“) trovy konania v rozsahu 100 % trov konania s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2. Žalobca v odvolacej lehote písomným podaním zo dňa 19.05.2025 oznámil súdu, že žalobu berie v celom rozsahu späť a navrhuje, aby odvolací súd konanie zastavil a žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žiadal, aby súd nepriznal žiadnej zo strán konania náhradu trov konania, nakoľko nepoctivý zámer sa preskúmava až v súdnom konaní. V čase podania návrhu nemal žalobca vedomosť o skutkových okolnostiach produkovaných žalovaným, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby. 3. V písomnom podaní doručeným súdu prvej inštancie dňa 22.05.2025 žalovaný uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania súdom, ale nesúhlasí s návrhom žalobcu, aby súd žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že je nepochybné, že žalobca vykonal späťvzatie žaloby z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 11.4.2025 bola jeho žaloba zamietnutá a žalobca bol zaviazaný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Predmetný rozsudok bol vyhlásený na základe vykonaného dokazovania, keď žalobca nepreukázal skutočnosti uvádzané v žalobe a naopak žalovaný preukázal dôvody na oddlženie a svoj poctivý zámer. Žalobca v späťvzatí žaloby uvádza ako dôvod nepriznania náhrady trov konania skutočnosť, že „v čase podania návrhu nemal žalobca vedomosť o skutkových okolnostiach produkovaných žalovaným, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby“. Skutočnosť je taká, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o údajnom nepoctivom zámere žalovaného pri oddlžení. V žalobe uvádzal ničím nepodložené a nepreukázané skutočnosti, ktoré mali u súdu vzbudiť nepoctivý zámer žalovaného.
Z rozhodnutí iných súdov, ktoré žalobca pripojil k žalobe, sám žalobca dokázal, že vo svojich žalobách používa určitú šablónu - vzor, podľa ktorého opakuje svoje nepreukázané tvrdenia. V niektorých prípadoch bol úspešný, v mnohých prípadoch však bol určite aj neúspešný (čo samozrejme neuvádza). O premyslenom a prepracovanom systéme žalobcu pri podávaní žalôb o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer svedčí aj jeho späťvzatie žaloby, ktoré podľa mojich informácií vykoná žalobca vždy, keď nie je v konaní úspešný. Žalovaný mal za to, že sa tým snaží zachrániť aspoň pred povinnosťou náhrady trov konania úspešnej strane konania. Žalobca jednoznačne zavinil späťvzatie žaloby, keď jeho žaloba bola zamietnutá, lebo neuniesol svoju dôkaznú povinnosť. Trovy žalovaného vznikli oprávnene, pretože na jeho obranu pred žalobou bola nevyhnutná a účelná kvalifikovaná právna pomoc. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd konanie zastavil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. 4. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 5. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 6. Nakoľko žaloba bola vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie a žalovaný vyjadril so späťvzatím žaloby súhlas, odvolací súd v zmysle cit. ust. zákona späťvzatie žaloby zo dňa 19.05.2025 pripustil, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Odi/5/2024-109 zo dňa 11. apríla 2025 zrušil a konanie vedené pred Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 23Odi/5/2024 zastavil. 7. Žalobca v späťvzatí žaloby žiadal, aby súd nepriznal žiadnej zo strán konania náhradu trov konania, nakoľko nepoctivý zámer sa preskúmava až v súdnom konaní. Uviedol, že v čase podania návrhu nemal vedomosť o skutkových okolnostiach produkovaných žalovaným, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby. 8. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. K ustanoveniu § 257 CSP odvolací súd uvádza, že súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či sp. zn. 3 MCdo 46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek, bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Priamo z textu zákonného ustanovenia vyplýva, že súd by mal podľa neho rozhodovať iba vo výnimočných prípadoch. Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania. Ak súd má v úmysle použiť moderačné právo, alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257, a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle.
S dôvodmi hodnými osobitného zreteľa však nemožno zamieňať skutočnosť, že žalovaný svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania. 10. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Predtým, než všeobecný súd dospeje k záveru o potrebe aplikácie § 257 CSP, je potrebné ustáliť otázku procesného úspechu sporových strán, keďže účelom tohto ustanovenia je odstránenie neprimeranosti tvrdosti voči strane sporu, ktorá nemala v konaní úspech v záujme dosiahnutia spravodlivosti. Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravuje ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 265 ods. 1 CSP, ktorý predpokladá zodpovednosť za zavinenie tej strany sporu, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Preto ak žalobca vezme návrh späť, v zásade platí, že zastavenie konania zavinil a je preto povinný hradiť trovy konania žalovanému. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (uznesenie II. ÚS/113/2019 zo dňa 6. júna 2019). 11. V danom prípade vzal žalobca žalobu späť z dôvodu, že v čase podania návrhu nemal vedomosť o skutkových okolnostiach produkovaných žalovaným, ktoré viedli k späťvzatiu žaloby. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcom uvedený dôvod nemôže obstáť ako argument predstavujúci dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý súd náhradu trov konania neprizná žiadnej zo strán sporu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že žalobca jednoznačne zavinil späťvzatie žaloby, keď žalobu vzal späť až po tom, ako bola jeho žaloba zamietnutá, lebo neuniesol svoju dôkaznú povinnosť. 12. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanému, nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý vzal žalobu v celom rozsahu späť. 13. O vrátení súdneho poplatku podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov rozhodne súd prvej inštancie. 14. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).