Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/59/2025 4124208103 18. 06. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:4124208103.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: ScientiCore s. r. o., so sídlom: Pekárska 160/14, 917 01 Trnava, IČO: 53 495 721, zastúpený: Advokátska kancelária STREDANSKÝ & Co. s.r.o., so sídlom: Zuzany Chalupovej 15, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 55 075 011, proti žalovanému: X. F. K., I. XX.XX.XXXX, Z.: H. XX, XXX XX I. K., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/147/2024-60 zo dňa 26.08.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 20Cb/147/2024-60 zo dňa 26.08.2024 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi notebook Microsoft Surface Laptop 5 black s výrobným číslom MCS25502:OF010J723163FB SWOFPECZb 99994949102264 spolu so všetkým príslušenstvom (ktorým sú nabíjačka a dokovacia stanica). 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 25.07.2024 bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd nariadil žalovanému vydať žalobcovi notebook Microsoft Surface Laptop 5 black s výrobným číslom MCS25502:OF010J723163FB SWOFPECZb 99994949102264 spolu so všetkým príslušenstvom (ktorým sú nabíjačka a dokovacia stanica): NB583035. 3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil tým, že dňa 01.01.2024 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nezávislom dodávateľovi (v originálnom znení: Independent Contractor Agreement, ďalej len „Zmluva o spolupráci“), v rámci ktorej sa žalovaný zaviazal dodávať žalobcovi služby ako nezávislý obchodný zástupca. V priebehu mesiaca marec 2024 žalovaný informoval žalobcu, že nemá k dispozícii vlastný počítač, v dôsledku čoho má sťažené podmienky na plnenie svojich povinností. V nadväznosti na uvedené odovzdal žalobca žalovanému notebook Microsoft Surface Laptop 5 black s výrobným číslom MCS25502:OF010J723163FB SWOFPECZb 99994949102264 v pôvodnej hodnote 1.718,82 eura, nabíjačku a káble a dokovaciu stanicu (ďalej len „majetok“). Následne žalovaný užíval majetok žalobcu a plnil si svoje povinnosti. V máji 2024 sa na strane žalovaného začali prejavovať nedostatky, na čo ho žalobca upozornil upozornením z 14.05.2024. Nespokojnosť oboch strán gradovala, pričom 14.06.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že má záujem spoluprácu ukončiť a súčasne otvoril diskusiu strán ohľadom podmienok, za akých k ukončeniu dôjde. Strany sa dohodli, že žalovaný osobne odovzdá majetok žalobcu poverenému pracovníkovi žalobcu a následne mu žalobca obratom uhradí poslednú faktúru na celkovú sumu 2.719,17 Eur. V zmysle dohody o ukončení spolupráce sa žalovaný dňa 17.06.2024 dostavil pred dom pracovníčky žalobcu, ktorej odovzdal kartónovú krabicu,
ktorej obsahom bol majetok žalobcu. Pracovníčka žalobcu a žalovaný informovali žalobcu o odovzdaní majetku, na čo žalobca okamžite vykonal úhradu sumy 2.719,17 Eur na bankový účet žalovaného. V rovnaký deň, t. j. 17.06.2024 vo večerných hodinách sa žalovaný vrátil na adresu pracovníčky žalobcu a v snahe získať pozornosť viac krát trúbil na svojom motorovom vozidle. Pracovníčka žalobcu po zistení, že sa jedná o žalovaného, zišla pred dom. Žalovaný následne oznámil, že si podmienky ukončenia spolupráce rozmyslel a vyzval pracovníčku žalobcu, aby mu vydala naspäť notebook s tým, že tento potrebuje za účelom ďalšieho plnenia povinností zo zmluvy o spolupráci a že si ho súčasne berie ako „výkupné“ pre zabezpečenie svojich údajných nárokov voči žalobcovi. Pracovníčka žalobcu s ohľadom na to, aký tlak vzniknutá situáciu na ňu vyvolala ako aj s ohľadom na strach z ďalšej eskalácie tejto situácie, celú pôvodne prevzatú kartónovú krabicu (vrátane majetku) vrátila žalovanému a odkázala ho s akoukoľvek ďalšou komunikáciou na konateľa žalobcu. Konateľ žalobcu nasledujúci deň kontaktoval žalovaného a oznámil mu, že trvá na vrátení notebooku, a to najneskôr do jedného týždňa. Žalovaný ešte v rovnaký deň reagoval s uvedením, že si laptop necháva za dlžné peniaze. Žalobca zdôraznil, že prípadná argumentácia žalovaného o tom, že majetok žalobcu zadržiava v súlade s § 151s ods. 1 Občianskeho zákonníka za účelom zabezpečenia svojej splatnej peňažnej pohľadávky neobstojí, keďže žalobca voči sebe neeviduje akúkoľvek splatnú alebo nesplatnú pohľadávku žalovaného a žalovaný majetok dňa 17.06.2024 odňal pracovníkovi ľstivo a s nátlakom. 4. Žalobca sa ďalej uviedol, že vzhľadom na povahu porušovania práva zo strany žalovaného je zrejmé, že nápravu nemožno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko predmetom návrhu je nárok žalobcu na vydanie veci, čo pojmovo vylučuje aplikáciu tohto procesného inštitútu. Jeho vlastnícke právo k majetku je porušované zo strany žalovaného, ktorý neprávom drží užíva jeho majetok, pričom tohto sa zmocnil spôsobom, na ktorý nemožno aplikovať žiadnu zo zákonom ustanovených výnimiek obmedzovania vlastníckeho práva. Žalovaný tým, že neprávom drží notebook, zároveň neprávom drží aj dáta žalobcu, ktoré predstavujú jeho obchodné tajomstvo, čím znemožňuje žalobcovi, aby tieto svoje dáta dostatočným spôsobom chránil (napr. pravidelným obnovovaním systémovej a antivírovej ochrany na zariadení). Tento pretrvávajúci protiprávny stav spôsobuje žalobcovi každým dňom majetkovú ujmu a jeho ďalšie prípadné pokračovanie je nepochybne spôsobilé zanechať neodstrániteľné dôsledky (najmä neoprávneným rozšírením obchodného tajomstva uloženého na notebooku tretím osobám alebo skopírovaním tohto obchodného tajomstva do zariadenia žalovaného). V prípade, že nedôjde k okamžitému vydaniu majetku a situácia ostane nezmenená, neustále bude existovať riziko rozširovania alebo kopírovania dát na notebooku žalovaným a je vysoko pravdepodobné, že spôsobené následky už nebude možné odstrániť. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že je splnený atribút bezodkladnosti. Záverom žalobca skonštatoval, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je spôsobilé spôsobiť žalovanému akúkoľvek škodu (hľadisko proporcionality), keďže jeho predmetom je výlučne majetok žalobcu. 5. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1,ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1 , ods. 2 , § 328 ods. 1 C.s.p.. Po preskúmaní a po vyhodnotení skutočností a tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v nadväznosti na obsah všetkých listín predložených žalobcom a s poukazom na citované zákonné ustanovenia dospel súd prvej inštancie k záveru, že sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. žalobca listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu (daňový doklad z 13.08.2023, záznam z účtovníctva žalobcu z 17.07.2024) osvedčil, že je vlastníkom notebooku označeného vo výrokovej časti tohto uznesenia. Žalobca osvedčil, že tento notebook odovzdal žalovanému počas ich spolupráce (komunikácia z 28.03.2024), následne po ukončení spolupráce žalovaný notebook odovzdal pracovníčke žalobcu dňa 17.06.2024 (komunikácia z 17.06.2024, čestné vyhlásenie z 25.07.2024) a opakovane sa v ten istý deň vrátil a notebook si vyžiadal späť (komunikácia z 18.06.2024, čestné vyhlásenie z 25.07.2024). Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie procesného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 6. Súd mal osvedčenú potrebu bezodkladne upraviť pomery a to z dôvodu existencie bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej najmä v nemožnosti využívať úžitkovú hodnotu predmetného notebooku a dát uložených v ňom. Nakoľko v notebooku sa nachádzajú dáta, ktoré predstavujú obchodné tajomstvo žalobcu, žalobcovi hrozí vznik ďalších škôd (v podobe neoprávneného šírenia týchto dát). Hnuteľné veci ako notebook si vyžadujú pravidelnú odbornú údržbu, ktorú žalobca nemôže vykonávať. Jeho nezákonné zadržiavanie žalovaným tak vedie aj k znižovaniu jeho hodnoty. Pretrvávanie tohto protiprávneho stavu by mohlo spôsobiť jeho úplné znehodnotenie. Žalobca tieto podmienky splnil, jasne a určito opísal skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď uviedol, že
žalobca k notebooku nemá prístup a ako jeho vlastník ho nemôže užívať, držať a disponovať ním. Žalovaný napriek opakovaným výzvam odmieta zariadenie žalobcovi vydať. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že uložením požadovanej povinnosti žalovanému objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti). Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Keďže predmetom neodkladného opatrenia je hnuteľná vec vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nariadenie neodkladného opatrenia nie je spôsobilé spôsobiť žalovanému akúkoľvek škodu. Na záver súd uviedol, že boli naplnené aj ostatné podmienky nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia, vyplývajúce z procesnoprávnej úpravy inštitútu neodkladného opatrenia, keďže nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neprichádzalo do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko predmetom tohto konania nie je peňažná pohľadávka, ale určovací nárok. 7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Nakoľko toto odvolanie nespĺňalo náležitosti odvolania, súd prvej inštancie postupom podľa § 373 ods. 1 C.s.p. vyzval žalovaného na doplnenie chýbajúcich náležitostí. Žalovaný vo svojom odvolaní uviedol, že súd rozhodol len na základe dôkazov žalobcu. Predmetný notebook je jeho vlastníctvom, nakoľko mu ho žalobca daroval, ako súčasť balíka na vyrovnanie pri odchode zo spoločnosti. Poukázal pritom na mailovú komunikáciu medzi ním a pracovníkmi žalobcu, kde poukázal na vetu „môžete sa rozhodnúť, že si počítač ponecháte a naše veci budeme považovať za vyriešené. 8. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril. 9. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu nie je dôvodné. 10. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 13. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 14. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 16. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. 17. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane
hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva, nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín. 18. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). 19. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalovaného nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe zrušenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. 20. V zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že žalobca riadne riadne osvedčil, že predmetný notebook je jeho vlastníctvom a v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj v čase rozhodovania o tomto návrhu bol v držbe žalovaného. Žalovaný však mal za to, že tento notebook mal v držbe oprávnene, keďže je jeho vlastníkom. Vlastníctvo notebooku mal nadobudnúť darovaním od žalobcu. Túto skutočnosť podľa žalovaného preukazuje vzájomná e-mailová komunikácia medzi ním a žalobcom. Z celej e-mailovej komunikácie však jednoznačne vyplýva, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy, ktorou by žalobca previedol svoje vlastnícke právo k predmetnému notebooku na žalovaného nedošlo. Zo vzájomnej komunikácie naopak vyplýva, že žalobca v určitej fáze komunikácie o spôsobe ukončenia vzájomných zmluvných vzťahov ponúkol žalovanému možnosť vyrovnať vzájomné záväzky tým, že žalovaný si počítač skutočne ponechá a žalovaný nebude od žalobcu požadovať žiadne platby. Úmyslom žalobcu teda nebolo prenechať žalovanému notebook bezodplatne. Z ďalšej komunikácie a ani zo správania žalovaného však nevyplýva, že by žalovaný túto možnosť akceptoval, naopak žalovaný od žalobcu požadoval ním nárokované finančné platby a samotný notebook si ponechal (bez právneho dôvodu) ako „zábezpeku“ vyplatenia ním požadovaných finančných platieb. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný samostatne a to bez konania vo veci samej, nariadením neodkladného opatrenia dôjde k trvalému vyriešeniu medzi stranami. 21. Odvolací súd nemohol akceptovať ani odvolacie námietky žalovaného, v ktorých namietal nevykonanie dokazovania potrebného na zistenie relevantných skutočností. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je v prípade potreby bezodkladne upraviť pomery, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Základnou podstatou neodkladného opatrenia je okamžitá a bezprostredná úprava právneho vzťahu medzi stranami sporu. 22. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca v konaní riadne osvedčil splnenie všetkých predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca riadne osvedčil svoje vlastnícke právo k predmetnému notebooku a zároveň osvedčil aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov keď uviedol, že bez toho, aby mal noteboook vo fyzickej držbe nie je objektívne schopný zabezpečiť aktualizáciu jeho softvéru a teda ani ochranu dát, ktoré sa na ňom nachádzajú. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s ďalšou argumentáciou žalobcu, ktorý poukázal na osobitý charakter notebooku, ktorý spôsobuje rýchle znižovanie jeho hodnoty. Aj rýchle znižovanie hodnoty (ceny) výpočtovej techniky je skutočnosťou odôvodňujúcou nariadenie neodkladného opatrenia, keďže po uplynutí dlhšieho času by vrátenie notebooku mohlo stratiť svoj ekonomický význam.
23. Odvolací súd za daného skutkového stavu a za situácie, kedy nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní boli zo strany osvedčené všetky žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, a § 262 ods. 1, C.s.p. tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).