Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/151/2023 4211223110 29. 07. 2025 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2025:4211223110.5
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: WESTWOOD Slovakia s.r.o., so sídlom Belinského 1050/16, Bratislava, IČO: 35 831 839, zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: NAJ Klima s.r.o., so sídlom Hradná 3, Komárno, IČO: 44 242 930, zastúpenému: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Palárikova 14, Bratislava, IČO: 35 960 728, o zaplatenie 5.083,92 s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 7. marca 2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 7. marca 2023 v napadnutom I. a III. výroku p o t v r d z u j e. II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 7. marca 2023 v napadnutom IV. výroku m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,06 %. III. Žalovanému súd proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 87,20 %. odôvodnenie: 1. Prvým výrokom napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 324,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom konanie v časti o zaplatenie 288,- eur s príslušenstvom zastavil, tretím výrokom návrh žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú istinu zamietol a štvrtým výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 44 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 458 ods. 1 až 3, § 544 ods. 2, § 663, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ust. § 273 ods. 1, § 369 ods. 1 a § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 2. Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.219,92 eur s príslušenstvom, pozostávajúcej zo sumy 1.296 eur s príslušenstvom titulom prenájmu troch billboardových plôch, zo sumy 1.944,- eur s príslušenstvom titulom doplatku poskytnutej zľavy za predčasné ukončenie reklamnej kampane, zo sumy 954,- eur s príslušenstvom titulom opravy poškodených reklamných plôch a sumy 25,92 eur titulom vyčísleného úroku z omeškania za predchádzajúcu oneskorenú úhradu. Prvýkrát súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa
20.06.2013, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 864,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2012 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 26Cob/107/2013 - 182 zo dňa 28.11.2013 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. Vychádzajúc zo záväzného právneho záveru odvolacieho súdu, mal súd prvej inštancie za preukázanú len čiastočnú dôvodnosť nároku žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu platného záväzkového vzťahu založeného na nájme hnuteľnej veci z dôvodu, že žalovaný neprijal návrh žalobcu v listine označenej ako potvrdenie objednávky, v ktorej žalobca uviedol zmluvné náležitosti z cenovej ponuky zjavne nevyplývajúce (iná cena za prenájom, poskytnutá zľava, doba prenájmu, možnosti doúčtovania poskytnutej zľavy, odkaz na všeobecné obchodné podmienky žalobcu a pod.). Nakoľko medzi stranami konania nevznikol platný záväzkový vzťah, plnenia poskytnuté stranami konania sú plneniami z neplatnej zmluvy podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. 4. Následne súd prvej inštancie skúmal, na strane koho a v akej výške k bezdôvodnému obohateniu došlo. Plnenie žalobcu spočívalo v umiestnení reklamy žalovaného na reklamnom nosiči žalobcu na verejne prístupnom mieste, čo žalovanému malo priniesť hospodársky nárast v podobe záujmu verejnosti o jeho služby. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného skúmal súd prvej inštancie prostredníctvom znaleckého dokazovania, týkajúceho sa trhovej ceny plnenia, o ktoré sa žalovaný na úkor žalobcu obohatil. V znaleckom posudku č. 1/2015 určila súdna znalkyňa trhové ceny v rozhodnom období za prenájom billboardovej plochy I pri vjazde do Šamorína na sumu 125,- eur mesačne, v prípade billboardovej plochy II pri vjazde do Rovinky na sumu 130,- eur mesačne a v prípade billboardovej plochy III na Ivánskej ceste na sumu 125,- eur mesačne. 5. Ako začiatok užívania billboardovej plochy určil súd vo všetkých troch prípadoch deň 04.04.2011. K ukončeniu užívania billboardovej plochy I pri vjazde do Šamorína a billboardovej plochy II pri vjazde do Rovinky, došlo dňa 04.10.2011, zvesením reklamnej plachty z billboardového nosiča žalobcu, zamestnancami žalovaného. Sporným medzi stranami ostala doba užívania billboardovej plochy III, na Ivánskej ceste. Žalobca v konaní oznámil, že k demontáži billboardovej plachty došlo dňa 18.10.2012, a to na výzvu žalovaného na odstránenie predmetnej reklamnej plochy zo dňa 04.10.2012. 6. K ustáleniu doby trvania bezdôvodného obohatenia pri reklamnej ploche III na Ivánskej ceste, vzal súd do úvahy, že v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva, síce nastala, avšak tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný), čo znamená, že nemal za následok vznik práv ani povinností. Občiansky zákonník v ust. § 457 upravuje dôsledky vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy, tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o jeho existencii znáša postihnutý. 7. Pokiaľ ide o výpočet samotnej výšky bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie vychádzal z trhovej ceny za prenájom billboardovej plochy v rozhodnom období, ktorá v prípade billboardovej plochy I pri vjazde do Šamorína, predstavovala sumu 125,- eur mesačne. Žalovaný predmetnú plochu užíval v období 04.04.2011 - 04.10.2011 (6 mesiacov x 125 eur = 750 eur). V prípade billboardovej plochy II pri vjazde do Rovinky, išlo o sumu 130,- eur. Žalovaný predmetnú plochu užíval v období 04.04.2011 - 04.10.2011 (6 mesiacov x 130 eur = 780 eur). V prípade billboardovej plochy III na Ivánskej ceste suma za prenájom predstavovala 125,- eur mesačne. Žalovaný predmetnú plochu užíval v období 04.04.2011 - 04.10.2012 (18 mesiacov x 125 eur = 2.250 eur). Výška bezdôvodného obohatenia tak v súhrne predstavuje sumu 3.780,- eur. Žalovaný vyplatil faktúry č. 051/2011 a č. 089/2011, obe v sume 1.296 eur. Okrem tejto sumy, bol žalovaný rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5Cb/142/2012 132 zo dňa 20.06.2013, právoplatným dňa 11.07.2013 zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 864,- eur s príslušenstvom. Celkové plnenie žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 3.456,- eur a nedoplatok žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 324,- eur (3.780 - 3.456 = 324). Nakoľko žalovaný sumu 324,- eur žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia nezaplatil, súd mu túto povinnosť v rozsudku uložil a z vyššie uvedených dôvodov návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol.
8. V časti uplatneného nároku na náhradu škody, žalobca podľa súdu prvej inštancie svoju dôkaznú povinnosť neuniesol, keď nepreukázal základné predpoklady náhrady škody, a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. Okrem vyčíslenia výšky škody žalobca túto časť nešpecifikoval, neoznačil a nepredložil ani dôkaz o porušení právnej povinnosti žalovaným, dôsledkom ktorého by mu mala škoda vzniknúť, pričom základné atribúty náhrady škody podľa ust. § 373 OBZ musia byť splnené súčasne. Súd v neposlednom rade poukázal aj na výpoveď svedka D.. Š., bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý uviedol, že prázdne billboardové plochy boli dookola našróbované samozarezávacími skrutkami. Nakoľko plachty boli vyrobené tak, že sa do nich dala namontovať šponovacia guma, tú zakúpili, natiahli do plachty, ktorú takto umiestnili na hotové billboardové plochy. Svedok poprel, že by boli reklamné plachty namontovali formou ako to na fotodokumentácii predniesol žalobca, teda skrutkami. Reklamné plachty boli vždy upevnené upínacími gumami na okraji plachty. 9. Za rovnako nedôvodný súd prvej inštancie vyhodnotil aj návrh žalobcu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania z faktúry č. 089/2011 v sume 25,92 eur za omeškanú platbu zo strany žalovaného. Dospel k záveru, že z dôvodu neplatného uzatvorenia záväzkového vzťahu naň nie je možné aplikovať všeobecné podmienky žalobcu na zmluvné záväzky, z ktorých vyplýva jeho právo si uplatniť dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % za deň omeškania. Tým, že strany konania platnú dohodu ohľadne úrokov z omeškania neuzavreli, žalobcov nárok na uplatnenie tohto nároku je bez právneho podkladu, a preto súd návrh žalobcu aj v tejto časti zamietol. 10. Zákonné úroky z omeškania súd žalobcovi nepriznal ani na podklade faktúry č. 089/2011 nakoľko plnenie zo strany žalovaného v prospech žalobcu bolo určené na základe znaleckého posudku v konaní, teda ustálenie peňažnej náhrady za bezdôvodné obohatenie sa uskutočnilo až rozsudkom vo veci samej, čím sa žalovaný nemohol dostať do omeškania s plnením, ktoré bolo určené až rozhodnutím súdu vo veci samej. Preto súd žalobcu zamietol aj v časti príslušenstva pohľadávky. 11. V dôsledku späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 288,- eur s príslušenstvom (2x 144 eur) za užívanie billboardovej plochy III na Ivánskej ceste za obdobie november, december 2012, súd prvej inštancie druhou vetou výroku konanie v tejto časti zastavil. 12. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP. Predmetom konania po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013 v časti o zaplatenie sumy 864,- eur s príslušenstvom, zostal nárok žalobcu v sume 5.083,92 eur. Z uvedenej sumy bol žalobca úspešný vo výške 324,- eur a žalovaný vo výške 4.759,92 eur. Súd k úspechu žalovaného pripočítal aj sumu v späťvzatej časti vo výške 288,- eur, nakoľko žalobca si túto sumu uplatnil za obdobie po demontáži reklamnej plochy, a teda v tejto časti bola žaloba nedôvodná. Úspech žalobcu v konaní predstavuje 6% a úspech žalovaného predstavuje 94 %. Vychádzajúc zo zásady pomeru úspechu k neúspechu, úspech žalovaného v konaní predstavuje 88% (94-6). Súd preto žalovanému priznal úspech v konaní v rozsahu 88 %. 13. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaný a obaja navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Žalobca, ktorý odvolanie podal do III. a IV. výroku žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v zmysle bodu 2 až 6 rozšíreného žalobného návrhu (č. l. 60 - 61) vyhovie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný, ktorý odvolanie podal do I. a IV. výroku navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému (v oboch prípadoch) prizná náhradu trov konania vo výške 71 % za úkony vykonané do 11.07.2013 a za úkony vykonané po tomto dni v rozsahu 100 %. 14. Žalobca odvolanie založil na odvolacích dôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) a žalovaný na odvolacích dôvodoch podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
15. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením súdu v bode 9 napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval, že k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo, a síce z dôvodu, že žalovaný zmenenú objednávku neakceptoval a nebol oboznámený ani s obchodnými podmienkami žalobcu, avšak napriek tomu dospel k záveru, že žalovaný dal vyhotoviť reklamné plachty, ktorých vyvesenie zabezpečil prostredníctvom svojich zamestnancov. O uzavretí nájomnej zmluvy svedčí úhrada ním vystavenej faktúry za užívanie reklamných plôch za jednotlivé mesiace. Pokiaľ by strany sporu nájomnú zmluvu neuzavreli, žalovaný by nemal dôvod reklamy na prenajímaných billboardoch umiestniť a faktúru mu uhradiť. Nesúhlasil ani s právnym posúdením súdu v ďalšej časti, kde súd skúmal, či užívaním reklamných plôch vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, mohlo na strane žalovaného vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalovaným uplatnenú procesnú obranu, v rámci ktorej popieral uzatvorenie nájomnej zmluvy, označil za účelové konanie v rozpore s vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie. Rovnako ako v konaní pred súdom inštancie žalobca namietal, že žalovaný zmenenú objednávku akceptoval v telefonickom hovore, prostredníctvom ktorého sa dohodli na podmienkach prenájmu billboardov v počte 3 kusov. Vzhľadom na uzatvorenie nájomnej zmluvy na dobu jedného roka (od 01.04.2011 do 31.03.2012), bola žalovanému poskytnutá zľava za prenájom hnuteľných vecí vo výške 60,- eur s DPH za jeden kus billboardovej plochy za mesiac. Žalobca tiež poukázal na znenie ust. § 663 a nasl. OZ, podľa ktorého sa na platnosť nájomnej zmluvy hnuteľných vecí jej písomná forma nevyžaduje. 16. Súd prvej inštancie dospel podľa jeho názoru na základe doplneného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci aj s ohľadom na výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že prostredníctvom telefonického rozhovoru u žalobcu zisťoval, či zabezpečuje činnosť prevádzky billboardov a za akých podmienok, pričom následne sa dohodli aj na cene a mieste ich vyvesenia. Trval tak na tom, že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo ústne, počas tohto telefonického rozhovoru, pričom žalovaný nesúhlasil s potvrdením objednávky žalobcom z dôvodu tam uvedených nových skutočností, doúčtovania zľavy a odkazu na všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Tvrdil, že neplatnosť jednej časti zmluvy automaticky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, a preto je takýto záver súdu nielen nesprávny, ale tiež v rozpore s judikatúrou všeobecných súdov. 17. Z pohľadu žalobcom tvrdeného platného uzavretia nájomnej zmluvy je potom nesprávny aj záver súdu o posúdení jeho nároku z titulu bezdôvodného obohatenia. Poukázal na úhradu dvoch faktúr za obdobie apríl - jún 2011 a júl - september 2011 oboch vo výške 1.296 eur s DPH. Žalovaný kvôli nezhodám dňa 04.10.2011 predčasne nariadil svojim zamestnancom odstránenie reklám z billboardov žalobcu I a II napriek tomu, že nájom bol dohodnutý na dobu určitú do 31.03.2012. Tým, že žalovaný prestal prenajatú vec užívať, nájom nezanikol a nedošlo ani k ukončeniu záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému mohlo dôjsť buď výpoveďou jednej zo zmluvných strán alebo dohodou o ukončení nájmu. Žalovanému preto vystavil faktúru aj za nasledujúce obdobie október - december 2011 vo výške 1.296,eur s DPH, ku ktorej doúčtoval zmluvnú pokutu za porušenie zmluvy vo výške 1.944,- eur, a následne aj kvartálne faktúry za rok 2012, každú vo výške 432,- eur, keďže žalovaný reklamy z billboardov neodstránil, odstránil ich až v októbri 2012. 18. Uplatnené nároky zhrnul žalobca nasledovne: - faktúra za užívanie 3 billboardov (október - december 2011) vo výške 1.296,- eur; pozn. po odpočítaní súdom priznanej istiny vo výške 864,- eur - zmluvná pokuta z dôvodu porušenia doby nájmu vo výške 1.944,- eur - faktúra za užívanie 1 billboardu do konca roka 2012 vo výške 1.728,- eur (432 x 4). 19. Vzhľadom k uvedenému súhrnu, preto nedoplatok žalovaného voči žalobcovi nepredstavuje sumu 3.453,- eur titulom náhrady škody, ale sumu 4.104 eur bez DPH titulom platne uzatvorenej nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o položku vo výške 954,- eur bez DPH uviedol, že táto suma sa týkala škody, ktorá vznikla na jeho billboardových plochách konaním žalovaného. Nestotožnil sa ani s tvrdením súdu, že v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody, napriek tomu, že ako dôkaz doložil fotografie, ktoré preukazovali, že plachty boli do reklamnej plochy navŕtané, a nie pripevnené lankami. Žalovanému vyúčtoval dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,1 % za každý deň omeškania s oneskorenou úhradou faktúry v celkovej výške 25,92 eur za 20 dní omeškanej platby. Výška dôvodne žalovanej istiny tak predstavuje sumu 5.083,92 eur s príslušenstvom. K bodu 22 odôvodnenia napadnutého rozsudku žalobca opätovne poukázal na platné uzatvorenie nájomnej zmluvy, ktoré ho oprávňuje aj na úroky z omeškania v zákonnej výške, a to titulom žalovaným neuhradených faktúr za užívanie žalobcom
prenajímaných hnuteľných vecí, keďže istina nebola uhradená riadne a včas. To sa vzťahuje aj na prípadné bezdôvodné obohatenie, podľa ktorého súd žalobou uplatnený nárok posudzoval. 20. Vzhľadom k dôvodnosti istiny v celej výške, považoval žalobca za nesprávny aj súvisiaci výrok o náhrade trov konania. Žiadal, aby mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže aj v prípade, ak by odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, je potrebné zohľadniť aj súdom priznanú sumu vo výške 864,- eur (spolu 1.188 eur). Po odčítaní súdom priznanej sumy (5.083,92 1.188 = 3.895.92 eur), predstavuje jeho úspech 23 % a úspech žalovaného 77 %, a teda čistý úspech žalovaného činí 54 %. Navrhol preto zmenu IV. výroku v nasledovnom znení: „Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v pomere 54 %.“ 21. Odvolanie žalobcu považoval žalovaný za nedôvodné, súd prvej inštancie podľa jeho názoru vec vo vzťahu k neexistencii záväzkového vzťahu medzi stranami sporu správne posúdil skutkovo aj právne, pred vydaním rozsudku postupoval správne, keď do tej doby vykonané dokazovanie doplnil, na základe čoho ustálil, že v danom prípade nemožno eventuálny nárok žalobcu považovať za nárok vyplývajúci z uzatvorenej nájomnej zmluvy, nakoľko tá nebola nikdy platne uzavretá, keďže k prijatiu návrhu žalobcu v podobe potvrdenia objednávky zo strany žalovaného nikdy nedošlo. 22. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v odvolaní, že súd v rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal skonštatovať, že zmluva nie je platná len z dôvodu, že nie je písomná, nakoľko zo žiadnej časti rozsudku takýto záver nevyplýva. Súd prvej inštancie naopak uviedol, že vykonaným dokazovaním, a to ani po jeho doplnení nebolo preukázané, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme billboardových plôch, a to z dôvodu, že žalovaný neakceptoval nový návrh na uzavretie zmluvy, ktorý bol označený ako potvrdenie objednávky, v ktorom žalobca uviedol také zmluvné náležitosti, ktoré nevyplývali ani z cenovej ponuky, a ani zo vzájomného telefonického rozhovoru. Na tomto nič nemení ani ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že nájomná zmluva bola platne uzavretá telefonicky a písomná zmluva v podobe potvrdenia objednávky, mala byť vyhotovená len kvôli prípadným súdnym sporom. Z listiny „Potvrdenie objednávky“ preukázateľne vyplýva, že obsahovala také zmluvné náležitosti, ktoré nevyplývali z cenovej ponuky, ani z telefonickej komunikácie, a líšila sa od nich aj v podstatných náležitostiach ako cena prenájmu, doba prenájmu a podobne. Z uvedeného je zrejmé, že potvrdenie objednávky predstavuje nový návrh (nakoľko nereflektuje na telefonický rozhovor, ako sa to snaží žalobca ničím nepodložene dokázať), a teda ofertu zo strany žalobcu, po ktorej však už nenasledovala akceptácia zo strany žalovaného. 23. Vzhľadom k uvedenému nemôže obstáť ani následná argumentácia žalobcu, ktorá priamo vyplýva z už predtým nesprávne prezentovaného názoru na platný vznik záväzkového vzťahu medzi nimi, a teda údajné nesprávne rozpočítanie jednotlivých položiek, ktoré by mal žalovaný zaplatiť žalobcovi, nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, úroku z omeškania a podobne. K tvrdeniu žalobcu, že škoda mu vznikla vŕtaním do reklamných plôch namietal, že žalobca do konania doložil iba ním vystavenú faktúru a nejaké fotografie, ktoré však nijako nepreukazujú vznik škody, a už vôbec nie v príčinnej súvislosti s údajným protiprávnym konaním žalovaného. Žalobca v konaní nepreukázal vznik škody, ani jej výšku, preto je správny záver prvostupňového súdu o nepreukázaní základných atribútov náhrady škody. 24. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie postupoval správne keď dospel k záveru, že v danom prípade nemožno eventuálny nárok žalobcu považovať za nárok vyplývajúci z uzatvorenej nájomnej zmluvy, avšak nemožno súhlasiť s názorom súdu, že sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť v sume 324,- eur, čo má predstavovať nedoplatok voči žalobcovi titulom náhrady škody. Preto podal odvolanie smerujúce voči výroku I a IV. (výrok o trovách) rozsudku. Vo vzťahu k žalobcom napadnutému výroku o náhrade trov konania, podotkol, že v konaní predchádzajúcom vydaniu pôvodného rozsudku žalobca žiadal o zaplatenie sumy 5.947,92 eur, avšak súd žalovaného zaviazal povinnosťou uhradiť mu len sumu 864,- eur. Úspech žalobcu v tejto časti konania tak činil 14,5 % a úspech žalovaného 85,5 %. Žalobca by mal teda žalovanému zaplatiť náhradu trov konania za úkony vykonané do dňa 11.07.2013 v rozsahu 71 % a v ďalšej časti konania by už mala byť základom pre výpočet úspechu strán sporu suma vo výške 5.082,92 eur. 25. Žalovaný v úvode vlastného odvolania poukázal na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013, ktorým súd žalobe v časti 864,- eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti návrh zamietol (pozn. v časti II. a III. výroku zrušený uznesením Krajského súdu v
Nitre č. k. 26Cob/107/2013 - 182 zo dňa 28.11.2013 a vec vrátená na ďalšie konanie): „Vzhľadom k tomu, že zo strany odporcu (pozn. Žalovaného) nedošlo k zaplateniu za obdobie prenájmu t. j. október a november 2011 za tri billboardové plochy pri cene 120,- EUR mesačne za jeden kus prenajatej plochy + DPH takto odporcov (pozn. Žalovaného) dlh voči navrhovateľovi (pozn. Žalobcovi) titulom nájomného za tri kusy billboardovej plochy za mesiac október činí 360,- EUR +20% DPH v celkovej sume 432,- EUR a za november taktiež 432,- EUR. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd odporcovi (pozn. Žalovanému) túto povinnosť uložil.“ 26. Krajský súd v Nitre v označenom rozhodnutí vyslovil, že počas prvoinštančného konania nebolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť nájom billboardových plôch, preto pôvodný rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uzatvorenie nájomnej zmluvy nebolo preukázané ani v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie, a z toho dôvodu nemohol byť žalobcom uplatnený nárok posudzovaný v zmysle nájomnej zmluvy, ale len ako prípadný nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Tento názor koniec koncov vyjadril aj odvolací súd v ním vydanom zrušujúcom rozhodnutí. 27. Podľa názoru žalovaného prvoinštančný súd postupoval pred vydaním rozsudku správne, keď na základe doplneného dokazovania ustálil, že v danom prípade nemožno eventuálny nárok žalobcu považovať za nárok vyplývajúci z uzatvorenej nájomnej zmluvy, ktorá nebola nikdy platne uzatvorená. Nemôže už však súhlasiť s názorom, že sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť v sume 324 eur, čo má predstavovať jeho nedoplatok voči žalobcovi titulom náhrady bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie dospel k tomuto záveru tak, že určil dobu, počas ktorej údajne billboardovú plochu využíval. V prípade billboardovej plochy 1 a 2 to bolo obdobie od 04.04.2011 do 04.10.2011, a teda obdobie 6 mesiacov s čím sa stotožňuje. V prípade billboardovej plochy 3 to malo byť podľa názoru súdu obdobie od 04.04.2011 až do 04.10.2012 (18 mesiacov), s čím zásadne nesúhlasí. Zdôraznil, že v konaní jednoznačne preukázal neplnenie povinností zo strany žalobcu, ktorý billboardové plochy neudržiaval v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. Za účelom nápravy v letných mesiacoch žalobcu kontaktoval, domáhajúc sa odstránenia závadného stavu billboardových plôch, nachádzajúcich sa v stave, ktorý sa priečil požadovanému účelu - propagácii a reklame spoločnosti žalovaného. Účelom reklamnej plochy je predovšetkým zviditeľnenie podnikateľa a upovedomenie potenciálnych zákazníkov, kde je možné podnikateľa kontaktovať alebo sa o ňom dozvedieť viac. Reklamné plochy, za ktorých udržiavanie zodpovedal žalobca, však tomuto účelu po dlhú dobu nezodpovedali, ba priam poškodzovali žalovaného a jeho dobré meno, keď sa jeho súčasní a potenciálni zákazníci mohli domnievať, že nie je v jeho možnostiach zabezpečiť využívanie riadnej a reprezentatívnej reklamnej plochy. Opakované žiadosti o vyriešenie nepriaznivého stavu potvrdil tak konateľ žalovaného, ako aj svedkovia S.. E. a D.. Š. na pojednávaní dňa 16.04.2013. V konaní bolo preukázané, že vady prenajatej reklamnej plochy žalovaný dňa 19.08.2011 reklamoval ústne, a potom aj písomnou žiadosťou o pokosenie trávy pred reklamnou plochou, nakoľko na základe ústnej reklamácie k náprave nedošlo. Rovnako žalobcu žiadal o zrušenie doručenej faktúry 134/2011, pričom k náprave nežiaduceho stavu a finančnej kompenzácii nedošlo. 28. Vzhľadom k tomu, že žalobca urgenciám o nápravu závadného stavu nevyhovel, dňa 04.10.2011 ho výslovným prejavom vôle požiadal o zrušenie zmluvného vzťahu s tým, že o prenájom reklamných plôch za obdobie október - december 2011 nemá záujem. Poukázal na ust. § 266 ods. 1 OBZ, zakotvujúce povinnosť vykladať prejav vôle podľa úmyslu konajúcej osoby, pokiaľ bol tento úmysel strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. Pri jeho výklade je však potrebné zohľadniť aj také skutočnosti, ktoré môžu čo najpresnejšie objasniť úmysel strán pri robení právneho úkonu. V súvislosti s prejavom vôle ust. § 266 ods. 3 OBZ akcentuje 3 okolnosti: 1/ rokovania o uzavretí zmluvy, 2/ prax, ktorú medzi sebou strany zaviedli a 3/ následné správanie strán. Za účelom zistenia skutočnej vôle účastníkov právneho úkonu sa jeho výklad vyžaduje vtedy, ak je jeho obsah sporný alebo pochybný a súčasne domáha sa ho niektorý z jeho účastníkov. S poukazom na toto interpretačné pravidlo potom žalovaný argumentoval, že aj v prípade pripustenia nedostatočnej zjavnosti právneho úkonu žalovaného, súd bol povinný výklad právneho úkonu uskutočniť a následne posúdiť jeho právne dôsledky na zmluvný vzťah strán sporu. Súd mal na základe vykonaného výsluchu strán a svedkov právne posúdiť úkon žalovaného zo dňa 04.10.2011 ako úkon smerujúci k ukončeniu obchodnoprávneho vzťahu so žalobcom vo vzťahu k užívaniu všetkých billboardových plôch. Napriek uvedenému, dobu počas ktorej mal žalovaný užívať tretiu billboardovú plochu, súd posudzoval ako dobu trvajúcu do 18.10.2012, hoc túto skutočnosť žalobca v konaní nepreukázal.
29. Žalovaný v konaní niekoľkokrát deklaroval svoju nevedomosť o tom, kde presne sa billboardová plocha III nachádza, a tiež, že o tom nemá vedomosť ani žiaden z jeho zamestnancov, čo bolo potvrdené aj ich vypočutím, a preto nebol objektívne schopný reklamu z nej odstrániť sám. Z prejavu jeho vôle zo dňa 04.10.2011 si musel byť žalobca vedomý jeho nezáujmu o ďalšie užívanie reklamných plôch, vrátane reklamnej plochy III, napriek tomu ju mal odstrániť až dňa 18.10.2012. Žalovaný opakovane poukazoval na bežnú obchodnú prax, kde ak nie je dohodnuté inak, odstránenie reklamy po zániku obchodnoprávneho vzťahu vykonáva vlastník reklamnej plochy. Konanie žalobcu, ktorý napriek jasnému prejavu vôle z jeho strany, reklamu z billboardovej plochy III neodstránil, označil za rozpor v zásadách poctivého obchodného styku a účelové konanie, s cieľom získať majetkový prospech. Opäť poukázal na umiestňovanie reklamy napr. v rámci predvolebného obdobia, kedy sú reklamy politikov na billboardových plochách aj v období niekoľko mesiacov po voľbách z dôvodu, že kým prenajímateľ nenájde nového záujemcu o prenájom, nemá motiváciu danú reklamu z reklamnej plochy odstraňovať. To však nemožno pričítať na ťarchu pôvodného nájomcu a žiadať od neho náhradu z titulu bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade by takáto situácia bola veľmi ľahko zneužiteľná. Ak by teda žalobca mal iného záujemcu o prenájom jeho reklamu by po jeho jasnom prejave vôle ukončiť využívanie všetkých reklamných plôch odstránil. 30. Ponechanie reklamy žalovaného na billboardovej ploche III po dátume 04.10.2011, ak k jej ponechaniu došlo (túto skutočnosť žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal), bolo v rozpore s prejavom vôle žalovaného o ukončenie záväzkového vzťahu kvôli nespokojnosti so stavom zanedbanej reklamnej plochy, z ktorej nebolo možné vyčítať ani základné kontaktné údaje o jeho spoločnosti, čo je v jednoznačnom rozpore s účelom umiestnenia reklamnej plochy, na propagáciu žalovaného, ktorý tak nemohol mať z ponechania reklamy na billboardovej ploche žiadny majetkový prospech, a na úkor žalobcu sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Žalobca bol povinný túto reklamu odstrániť po oznámení žalovaného zo dňa 04.10.2011, čo však neurobil. 31. Ďalším dôvodom, pre ktorý sa žalovaný so závermi súdu nestotožnil je ten, že počas celého priebehu konania žalobca nepreukázal, že reklama žalovaného bola v období 04.04.2011-18.10.2012 na billboardovej ploche III skutočne umiestnená. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obdo/16/2008 zo dňa 16.12.2008, podľa ktorého dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý. Zdôraznil, že už počas konania opakovane trval na tom, že napriek jeho urgenciám a dopytovaniu, žalobca neposkytol informáciu o tom, kde sa predmetná reklamná plocha nachádzala, a to až do vyjadrenia zo dňa 08.11.2014, v ktorom žalobca uviedol, že reklama z billboardovej plochy III bola zvesená dňa 18.10.2012, čím však úmyselne zmaril preukázanie toho, či sa tam reklama žalovaného skutočne nachádzala, a ak áno, tak počas akej doby. 32. Keď teda konajúci súd trvanie tejto doby ohraničil dátumom 18.10.2012, postupoval podľa názoru žalovaného svojvoľne. V tejto súvislosti poukázal na bod 19 rozsudku: „Nepriamo túto skutočnosť (pozn. demontáž z reklamnej plochy 3) potvrdil aj žalovaný vo výzve na odstránenie tejto reklamnej plochy zo dňa 4.10.2012.“ S takýmto záverom sa nestotožnil, majúc za to, že súd tým nahradil dôkaznú povinnosť žalobcu. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie neposúdil existujúce dôkazy, ale dôkaznú núdzu na strane žalobcu v časti preukázania existencie bezdôvodného obohatenia nahradil vlastnými úvahami, nemajúcimi však oporu v dôkazoch predložených žalobcom. Vyslovil presvedčenie, že pri hodnotení výsledkov dokazovania, vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a v rozsudku sa riadnym spôsobom nevysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, najmä vo vzťahu k jasnému prejavu vôle žalovaného zo dňa 04.10.2011 nepokračovať v obchodnoprávnych vzťahoch so žalobcom. 33. Odvolanie voči výroku o náhrade trov konania žalovaný odôvodnil nielen v spojitosti s uvedenými námietkami, ale aj so zrušením výroku o trovách v pôvodnom rozsudku. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu pôvodného rozsudku žalobca žiadal zaplatenie sumy 5.947,92 eur, súd však žalovaného zaviazal povinnosťou uhradiť mu sumu 864,- eur. Úspech žalobcu v tejto časti konania tak činil 14,5 % a úspech žalovaného 85,5 %. Žalobca by mal žalovanému zaplatiť náhradu trov konania za úkony vykonané do dňa 11.07.2013 v rozsahu 71% a v ďalšej časti konania (po podaní odvolania žalobcu voči pôvodnému rozsudku) za úkony vykonané po 11.07.2013 v rozsahu 100%.
34. Napadnutý rozsudok žiadal žalovaný v dotknutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a žalobu zamietnuť. 35. Na odvolanie a vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 26.04.2023, v ktorom zotrval na dôvodoch svojho odvolania a naďalej žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v zmysle žalobného návrhu. 36. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o neexistencii platného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu, trval na nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, ktorý neprihliadol na skutočnosti, ktoré vyšli počas konania najavo, najmä na opakované úhrady faktúr žalovaným za užívanie reklamných plôch v jeho vlastníctve. Obhajoval svoje tvrdenie, že ak by sa strany sporu platne nedohodli na ich prenájme, žalovaný by nemal žiaden dôvod mu faktúru za užívanie reklamnej plochy uhradiť. Žalovaný si cielene osvojil záver súdu, že k uzatvoreniu platného záväzkového vzťahu nedošlo, najmä z dôvodu, že žalovaný neakceptoval jeho nový návrh na uzavretie zmluvy napriek tomu, že reklamné plochy užíval. Nie je pravdou, že žalovaný umiestnil reklamy na billboardové plochy vo vlastníctve žalobcu svojvoľne, ale konal tak na základe platne uzavretej nájomnej zmluvy hnuteľných vecí. 37. K tvrdeniu žalovaného, že v konaní predložil len akési fotografie, nijakým spôsobom nepreukazujúce vznik škody a jej príčinnú súvislosť s údajným protiprávnym konaním žalovaného uviedol, že predmetné fotografie vyhotovil bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o poškodení reklamných plôch užívaných žalovaným, súdu boli ako listinný dôkaz riadne predložené, pričom žalovaný opak nepreukázal. V odvolaní zo dňa 10.04.2023 sa žalovaný nestotožnil so závermi súdu o bezdôvodnom obohatení na úkor žalobcu tvrdením, že strany platne uzavreli nájomnú zmluvu. V priebehu konania však nijakým spôsobom nepreukázal, že by reklamné plochy neboli spôsobilé na riadne užívanie, z ktorého dôvodu aj od zmluvy odstúpil. 38. Žalobca namietal aj tvrdenie žalovaného, že nemal vedomosť o presnom umiestnení reklamnej plochy III, nakoľko počas trvania zmluvného vzťahu ho presne informoval, kde sa jeho reklamy nachádzajú, žalovaný reklamnú plochu III aj užíval a platil za ňu nájomné. V konaní neprodukoval ani žiaden dôkaz preukazujúci, že počas trvania zmluvného vzťahu požiadal žalobcu o spresnenie lokality predmetnej reklamnej plochy. Navyše už zo samotnej žiadosti žalovaného o odstránenie reklamy z reklamnej plochy vyplýva, že presne vedel, kde sa tretia reklamná plocha nachádza. Mylne sa však domnieval, že zánik záväzkového vzťahu medzi stranami nastane okamihom ukončenia užívania prenajatej hnuteľnej veci. Od zmluvy mohol odstúpiť, uzatvoriť dohodu o ukončení nájmu alebo zmluvu vypovedať. Ukončenie užívania predmetu nájmu však takéto následky nemá. Pokiaľ žalovaný nepoznal presné umiestnenie reklamnej plochy, pričom sám svoju reklamu inštaloval, nemohol ani vedieť, že nie je spôsobilá na dohodnuté užívanie. Z uvedeného dôvodu, je aj argumentáciu súdu ohľadne určenia doby užívania reklamných plôch správna. S náhradou trov konania vyčíslenou žalovaným nesúhlasil, pridŕžajúc sa skutočností uvedených v odvolaní. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné v celom rozsahu. 39. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 40. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu i žalovaného bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie žalobcu aj žalovaného obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 ho potvrdil. 41. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 42. Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní o odvolaniach sporových strán zo zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a dôvodnosti odvolaní boli
skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie, a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, resp. v čase podania odvolania. S odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje čo do veci samej v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a na doplnenie a zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam strán sporu uvádza. 43. Predmetom konania v posudzovanej právnej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie neuhradených faktúr, ktoré žalovanému vystavil za užívanie billboardových plôch v počte troch kusov na základe ústnej zmluvy a e-mailovej objednávky zo dňa 21.03.2011, ktoré boli navýšené o dodatočne doúčtovanú poskytnutú zľavu v sume 180,- eur za kus, z dôvodu predčasného ukončenia reklamnej kampane. Žalovaný faktúry uhradiť odmietol, nakoľko s Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu oboznámený nebol (písomne ani ústne nevyjadril súhlas s ich obsahom), ako aj z dôvodu odstúpenia od zmluvy pre porušenie povinnosti žalobcu udržiavať plochy v stave schopnom prevádzky, keď nezabezpečil kosenie prenajímaných plôch, čo zapríčinilo prekrytie časti billboardov burinou, ktoré tak nemohli slúžiť zamýšľanému účelu - šíreniu reklamy v prospech žalovaného. 44. Podľa § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 45. Podľa § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 46. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. 47. Podľa § 44 ods. 1 a 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy. 48. Podľa § 273 ods. 1 OBZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. 49. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 50. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 51. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 52. Odvolanie žalobcu smerovalo proti výroku III rozsudku, ktorým súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol a proti výroku IV o nároku žalovaného na náhradu trov konania v pomere 88 %. Oba výroky žiadal zmeniť tak, že odvolací súd žalobe vyhovie v zmysle podaného návrhu, žalovanému prizná nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 54% a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 53. Ako nedôvodnú vnímal odvolací súd počiatočnú námietku žalobcu o nesprávnych záveroch súdu prvej inštancie vyjadrených v bode 9 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom konštatoval neplatné uzatvorenie nájomnej zmluvy medzi stranami sporu, nakoľko žalobca v listine označenej ako potvrdenie objednávky, uviedol zmluvné náležitosti, ktoré v pôvodnej cenovej ponuke neboli a v konaní nebolo preukázané, že žalovaný pozmeňovací (nový) návrh akceptoval. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný svoj súhlas s pozmeneným návrhom, obsahujúcim odkaz na VOP žalobcu, s možnosťou dodatočného doúčtovania zľavy poskytnutej žalobcom, akceptoval počas
telefonického rozhovoru, ktorého predmetom malo byť bližšie dojednanie prenájmu troch billboardových reklamných plôch. 54. V odvolaní žalobca odkazoval na výsluch konateľa žalovaného, ktorý mal potvrdiť ústnu dohodu o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy (predmet a doba nájmu, výška nájomného). Z jeho opakovaného výsluchu na pojednávaní dňa 21.10.2014 však vyplýva len to, že žalovaný sa telefonicky u žalobcu informoval na podmienky vykonávania činnosti prevádzky billboardov. Po ďalšom zisťovaní a viacerých rozhovoroch sa podľa poskytnutej fotodokumentácie dohodli na objednaní troch billboardov v určených lokalitách za cenu dohodnutú podľa vopred zaslanej cenovej ponuky (od 100 do 120 eur za kus/mesiac). Žalovaný vopred uhradil aj faktúru za nájom billboardov, avšak s potvrdením objednávky, ktoré mu bolo doručené následne nesúhlasil, nakoľko v ňom boli aj údaje, ktoré v pôvodne zadanej objednávke uvedené neboli (doúčtovanie poskytnutej zľavy, odkaz na VOP a podobne). Konateľ žalovaného vo výpovedi tiež uviedol, že s VOP žalobcu pred uzavretím dohody oboznámený nebol a neakceptoval ani potvrdenie objednávky (č. l. 10), ktoré tieto nové zmluvné náležitosti obsahovalo. Z výsluchu konateľa žalovaného, teda podľa odvolacieho súdu nijako nevyplýva oboznámenie sa a odsúhlasenie podmienok uvedených v potvrdení objednávky v štádiu dojednania zmluvy, ktoré by malo za následok platné uzatvorenie zmluvy o nájme hnuteľnej veci. Rovnako aj S.. E., obchodný zástupca žalovaného, vo svojej výpovedi uviedol, že po telefonickej a e-mailovej komunikácii nasledoval výber lokalít billboardov na webovej stránke žalobcu, na ktorej sa v tom čase žiadne VOP žalobcu nenachádzali (č. l. 108), a ktorý žalovaného v štádiu schvaľovacieho procesu na existenciu VOP ani neupozornil (207). 55. Záver súdu prvej inštancie, že VOP žalobcu neboli súčasťou zmluvy je preto správny, nakoľko tie k návrhu zmluvy priložené neboli a žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, že s ich obsahom žalovaného pred uzavretím zmluvy oboznámil. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil sám žalobca, keď uviedol, že boli voľne dostupné na jeho webovom sídle a odkaz na VOP bol súčasťou každej faktúry v jej dolnej časti. Žalobca napokon sám uznal problematickosť dokazovania ústnej zmluvy, keď v odvolaní poznamenal, že z dôvodu právnej istoty a kvôli prípadným sporom, mali strany sporu zmluvu uzavrieť radšej písomne. Prijatie návrhu žalobcom (potvrdenie objednávky na č. l. 10) obsahovalo zmeny a dodatky, ktoré v pôvodnej cenovej ponuke uvedené neboli, a ktoré je v zmysle ust. § 41 OZ nutné považovať za nový návrh, ktorý však zo strany žalovaného odsúhlasený nebol. 56. V zmysle uvedeného odvolací súd konštatuje, že k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy dôjsť nemohlo, nakoľko nové zmluvné náležitosti, týkajúce sa výšky nájomného (doúčtovanie zľavy - zvýšené nájomné z dôvodu nedodržania doby nájmu podľa VOP žalobcu), ktoré žalovaný neodsúhlasil (a ani s nimi nebol oboznámený), súčasťou pôvodného návrhu na uzavretie zmluvy a ani súčasťou cenovej ponuky neboli. Podľa ust. § 273 ods. 1 OBZ je časť zmluvy možné určiť odkazom na VOP, ktoré sú stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu priložené. Z vykonaného dokazovania a listinných dôkazov založených v súdnom spise je evidentné, že VOP žalobcu neboli súčasťou návrhu na uzavretie zmluvy, ale až súčasťou potvrdenia objednávky žalobcom (č. l. 10), v ktorom bol odkaz na VOP žalobcu uvedený. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy s VOP žalobcu a možnosťou doúčtovania poskytnutej zľavy k výške dojednaného nájomného oboznámený nebol, keďže táto skutočnosť v konaní preukázaná nebola. 57. Odvolací súd nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že súd mal zmluvu posúdiť ako neplatnú výlučne z dôvodu absencie písomnej formy, a že neplatnosť časti zmluvy v tomto prípade nemá za následok neplatnosť celej zmluvy. Podľa ust. § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Toto ustanovenie nemá univerzálnu využiteľnosť, do úvahy prichádza len vtedy, ak sa dôvod neplatnosti netýka podstatnej náležitosti právneho úkonu, resp. neplatnosti, ktorá postihuje právny úkon ako celok. Podstatnými obsahovými náležitosťami nájomnej zmluvy sú predmet zmluvy a nájomné. Predmet nájmu bol v tomto prípade vymedzený troma billboardovými plochami, ktorých umiestnenie si žalovaný vybral z ponuky na webovej stránke žalobcu. Výška nájomného bola odsúhlasená podľa cenovej ponuky v akciovej cene 120 eur/kus bez DPH. Oproti pôvodne dojednanej cenovej ponuke, však žalobca v potvrdení objednávky uviedol, že v prípade predčasného skončenia nájmu, bude poskytnutá zľava z obvykle účtovanej ceny nájomného žalovanému dodatočne doúčtovaná s odkazom na VOP žalobcu, ktoré sú uverejnené na jeho webovej stránke. Zmluvné strany sa na podstatných obsahových náležitostiach nájomnej zmluvy podmieňujúcich jej platnosť preukázateľne nedohodli (táto skutočnosť z vykonaného dokazovania a výsluchov nevyplýva), keďže absentuje existencia dohody o výške nájomného s možnosťou následného doúčtovania do výšky bežnej ceny 180,- eur/kus/mesiac, ktorá má tak za následok neplatnosť celej zmluvy o nájme hnuteľnej veci, a nie iba jej časti.
58. Bez právneho významu ostáva aj námietka žalobcu, v ktorej poukázal na rozpor vo vyjadreniach žalovaného, kde na jednej strane tvrdí, že v spornej veci môže ísť jedine o bezdôvodné obohatenie, no na druhej strane priznáva úhradu za prenajímané billboardové plochy riadne a včas. Odvolací súd konštatuje, že právne posúdenie veci prislúcha jedine konajúcemu súdu, ktorý zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Z neplatného právneho úkonu - zmluvy o nájme hnuteľnej veci nevznikli žiadne práva a povinnosti zmluvných strán, preto nemožno vychádzať ani z možností zániku záväzkového právneho vzťahu, na ktoré žalobca v odvolaní poukázal (t. j. odstúpenie od zmluvy, dohoda o ukončení nájmu, výpoveď). 59. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami sporu preukázateľne nedošlo k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy k hnuteľnej veci, súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený nárok žalobcu ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 2 OZ (t. j. majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu), ktorého výšku následne určil podľa znaleckého posudku č. 1/2015 zo dňa 08.12.2015, v ktorom súdna znalkyňa vyčíslila trhové ceny za prenájom billboardových plôch v rozhodnom období v prípade billboardovej plochy I pri vjazde do Šamorína sumou 125,eur mesačne, v prípade billboardovej plochy II pri vjazde do Rovinky sumou 130,- eur mesačne a v prípade billboardovej plochy III na Ivánskej ceste sumou 125,- eur mesačne. S uvedeným výpočtom bezdôvodného obohatenia sa odvolací súd plne stotožňuje a v tomto smere ďalej odkazuje na posledný odsek bodu 19 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie vyčíslil celkovú výšku bezdôvodného obohatenia po odrátaní žalovaným uhradených faktúr (1.296 x 2 = 2.592 eur) a istiny priznanej právoplatným rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013 (864 eur) v sume 324,- eur (3.780 - 3.456) s tým, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol. 60. V danej súvislosti odvolací súd poznamenáva, že súd nie je právnou kvalifikáciou nároku, vyslovenou stranami sporu v konaní viazaný, ale je povinný nárok posúdiť aj podľa iných, do úvahy prichádzajúcich zákonných ustanovení v zmysle zásady iura novit curia. Pre posúdenie veci je podstatné to, že žalobca si podaným návrhom uplatňoval nárok na úhradu plnenia poskytnutého žalovanému, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca plnil na základe neplatne uzatvorenej nájomnej zmluvy, teda nárok uplatňovaný v tomto konaní je potrebné posúdiť z titulu bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ. Odvolací súd sa preto s kvalifikáciou uplatneného nároku, ku ktorému súd prvej inštancie dospel vlastnou úvahou, založenou na argumentoch, ktoré vyvodil z dostupných podkladov a vykonaných dôkazov, plne stotožnil. 61. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v časti nároku o náhradu škody vo výške 954,- eur žalobca dôkazné bremeno neuniesol, pretože nepreukázal základné atribúty náhrady škody (t. j. porušenie právnej povinnosti žalovaným, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi). Žalobca v konaní produkoval jediný dôkaz - fotografiu bližšie neurčeného billboardu, ktorý mal užívať žalovaný, a ním preukazoval vznik škody spôsobenej navŕtaním skrutiek do billboardovej plochy. Z tohto listinného dôkazu však nie je možné vyvodiť záver, že skrutky navŕtal žalovaný, a či takýmto konaním žalobcovi vôbec vznikla škoda a v akej výške. Odvolací súd v uvedenej súvislosti odkazuje na bod 20 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka D.. Š., bývalého zamestnanca žalovaného, ktorý na ústnom pojednávaní uviedol, že žalovaný dal na plochy vyrobiť billboardové plachty. Na mieste samom zistili, že prázdne billboardové plochy boli dookola našróbované samozarezávacími skrutkami. Nakoľko plachty boli vyrobené tak, že sa do nich dala namontovať šponovacia guma, takúto gumu kúpili, natiahli ju do plachty a takto umiestnili na hotové billboardové nosiče. Vyhlásil, že oni žiadne skrutky do billboardových plôch nenavŕtali. Obdobným spôsobom namontovali všetky tri billboardy. Svedok poprel, že by boli reklamné plachty namontovali na ploche tak, ako to fotodokumentáciou preukazoval žalobca, teda skrutkami. Zakaždým boli upevnené upínacími gumami na okraji plachty. 62. Napriek tomu, že žalobca podal odvolanie len voči výroku III a IV, v jeho odôvodnení namietal aj nepriznané úroky z omeškania vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalovaného zaviazal na úhradu istiny vo výške 324,- eur bez príslušenstva. Pokiaľ ide o žalobcom namietané zmluvne dojednané úroky z omeškania, odvolací súd konštatuje, že na tie žalobcovi nárok nevznikol z dôvodu neplatného uzatvorenia nájomnej zmluvy, s poukazom na to, že úrok z omeškania vyčíslený žalovaným mal byť určený podľa VOP žalobcu, o ktorých žalovaný v čase dojednania zmluvného záväzku nemal vedomosť. Povinnosť žalovaného plniť istinu priznanú rozhodnutím súdu prvej inštancie titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu, ktorého výška bola určená súdnoznaleckým posudkom, vzniká až na základe právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým túto povinnosť žalovanému uloží, preto žalobcovi nárok na úhradu zákonných úrokov z omeškania podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ nevznikol, keďže žalovaný sa do omeškania s úhradou takto v konaní priznanej istiny
logicky dostať nemohol. Odvolací súd tak konštatuje, že žalobcovi v súvislosti s priznanou istinou vo výške 324,- eur nárok na zákonné ani zmluvné úroky z omeškania v zmysle ust. § 369 OBZ nevznikol. 63. Za nesprávny žalobca považoval aj výrok, ktorým súd prvej inštancie žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 % s odôvodnením, že do úvahy mal vziať aj úspech žalobcu v časti 864,- eur, priznanej právoplatným rozsudkom č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013, a teda úspech žalovaného po odrátaní jeho neúspechu v konaní predstavuje 54 %. 64. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 65. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 66. Pomer úspechu je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Ak mala strana plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania, ak mala strana v spore úspech iba čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali viac ako im podľa hmotného práva patrí. Zásadne teda platí, že sa určuje najskôr pomer úspechu a neúspechu v spore a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to aj u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. 67. V preskúmavanej veci sa žalobca po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu č. k. 26Cob/107/2012 - 182 zo dňa 28.11.2013 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 5.083,92 eur s príslušenstvom. Týmto rozhodnutím Krajský súd v Nitre ako súd odvolací zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013 v napadnutej časti (t. j. v zamietavom výroku a vo výroku o nároku žalovaného na náhradu trov konania voči žalobcovi). Následne rozhodnutím súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/42/2022 - 558 zo dňa 07.03.2023, ktoré je predmetom tohto odvolacieho prieskumu, bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 324,- eur (I. výrok), konanie v časti o zaplatenie 288,- eur s príslušenstvom súd zastavil (II. výrok), návrh žalobcu v prevyšujúcej časti priznanej istiny zamietol (III. výrok) a žalovanému po odrátaní jeho neúspechu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 88 % (IV. výrok). 68. Úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie (po zohľadnení jeho úspechu v časti 864 + 324 = 1.188,- eur; celková výška žalovanej sumy 5.947,92 eur) tak predstavuje 19,97 % a úspech žalovaného predstavuje 80,03% (neúspech žalobcu) s tým, že oboje sa navzájom odpočíta (80,03% - 19,97%). Celkový úspech žalovaného v spore potom predstavuje 60,06 % a zahŕňa aj úspech žalovaného v časti o zaplatenie istiny 288,- eur, ktorú vzal žalobca späť, a z dôvodu ktorého súd druhým výrokom konanie v tejto časti zastavil. Žalobca zodpovedá v tomto rozsahu za trovy prvoinštančného konania, ktoré žalovanému v tomto súdnom konaní vznikli s poukazom na ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. l CSP. Žalobca tak nahradí čiastočne úspešnému žalovanému 60,06% vzniknutých trov prvoinštančného konania, pričom on sám už voči žalovanému nebude mať žiaden nárok na náhradu trov konania. 69. Vzhľadom k nesprávne určenému pomeru úspechu a neúspechu strán sporu v napadnutom rozsudku (úspech žalobcu 6 % a úspech žalovaného 94 %), kde súd prvej inštancie nezohľadnil úspech žalobcu v právoplatne priznanej časti 864,- eur, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom IV. výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaného zmenil tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,06 %. 70. Odvolanie žalovaného smerovalo proti výroku I, ktorým ho súd prvej inštancie zaviazal na úhradu žalovanej sumy v časti 324.- eur bez príslušenstva a výroku IV o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 88 %. Na základe dôvodov obsiahnutých v odvolaní žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutých častiach zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne aby ho zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne. Súčasne (v oboch prípadoch) požadoval náhradu trov konania za úkony vykonané do dňa 11.07.2013 v rozsahu 71 % a za úkony vykonané po 11.07.2013 v rozsahu 100 %. 71. Vo vzťahu k výroku IV, o náhrade trov prvoinštančného konania odvolací súd plne odkazuje na bod 63 až 69 odôvodnenia tohto rozsudku, v ktorom uviedol dôvody na zmenu žalobcom i žalovaným
napadnutého výroku IV rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,06 %. 72. Žalovaný v odvolaní namietal žalobcovi priznanú istinu vo výške 324,- eur titulom bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal užívanie tretej billboardovej plochy žalovaným až do dátumu 18.10.2022, kedy mal reklamné plachty zvesiť priamo žalobca. Vychádzajúc z výpovedí svedkov žalovaného, podľa súdu prvej inštancie samotné reklamné plachty na billboardové nosiče namontoval žalovaný prostredníctvom svojich pracovníkov, a nakoľko k demontáži v prípade tretieho billboardu na Ivánskej ceste v Bratislave zo strany žalovaného nedošlo dňa 04.10.2011, táto reklama slúžila v prospech žalovaného až do jeho skutočnej demontáže, t. j. do 18.10.2012. Nepriamo túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný vo výzve na odstránenie tejto reklamnej plochy zo dňa 04.10.2012. Odvolací súd k tejto námietke poukazuje na list konateľa žalovaného zo dňa 04.10.2012 adresovaný žalobcovi (č. l. 111), v ktorom ho vyzval na odstránenie reklamy z billboardu reklamnej kampane, o ktorej trvaní sa mal dozvedieť na pojednávaní dňa 02.10.2012. V žiadosti uviedol, že ak k odstráneniu reklamy nedôjde do 7 dní od jej doručenia, reklamu odstráni sám na vlastné náklady. Tie bol ochotný uhradiť aj v prípade, že demontáž zabezpečí priamo žalobca. Bol prsvedčený, že odstránenie reklamy z billboardu po ukončení dohodnutého obdobia zabezpečí štandardne sám žalobca, nakoľko iné dojednanie predmetom vzájomnej dohody nebolo. Vyslovil nespokojnosť s prístupom žalobcu, ktorý ho po ukončení zmluvného vzťahu za účelom demontáže reklamy nekontaktoval, pričom takéto (ne)konanie považoval za nekalú obchodnú praktiku, ktorou sa žalobca snažil na jeho úkor obohatiť. Z označených dôvodov preto žalobcu opätovne požiadal, aby reklamu demontoval. Vychádzajúc z uvedených skutočností, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že trvanie bezdôvodného obohatenia uznal a priznal sám žalovaný v predmetnom liste, v ktorom urgoval odstránenie reklamy z poslednej billboardovej plochy žalobcu. 73. Účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor iného, ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, zabezpečuje jeho vydanie. Podľa citovaného ust. § 451 OZ je povinným zodpovednostným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom (v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť) ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, vo výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného objektu sa nezmenšil, hoci k takémuto zmenšeniu by došlo, ak by plnil svoju povinnosť. Je nesporné, že bezdôvodné obohatenie v tomto prípade spočívalo v propagácii obchodného mena žalovaného, vďaka ktorému možno dôvodne predpokladať zvýšený dopyt po jeho službách, ktoré sú predmetom jeho podnikateľskej činnosti, a tým aj prípadný majetkový prospech žalovaného, získaný plnením z neplatného právneho úkonu nájomnej zmluvy, za ktorý potom žalobcovi neposkytol žiadnu úhradu. Bezdôvodné obohatenie v prípade billboardu III na Ivánskej ceste teda trvalo od 04.04.2011 (táto skutočnosť v konaní nebola sporná) do momentu skutočnej demontáže reklamy žalobcom dňa 18.10.2012. Pokiaľ žalovaný v konaní opakovane namietal nemožnosť využitia billboardových plôch na predpokladaný účel (propagáciu žalovaného) pre zanedbanie povinností na strane žalobcu, odvolací súd poznamenáva, že žalovaný nekonkretizoval dobu trvania, ani konkrétnu billboardovú plochu/y, ktoré neboli spôsobilé riadneho užívania (t. j. nepreukázal, že billboardy zostali neudržiavané po celú dobu ním namietaného trvania neplatne dojednaného zmluvného vzťahu, resp. trvania bezdôvodného obohatenia). Bez ďalšieho preto nie je možné dospieť k záveru, že billboardové plochy neboli spôsobilé riadneho a dlhodobého užívania z dôvodu zanedbania údržby na strane žalobcu. 74. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď v konaní neprihliadol na úkon žalovaného zo dňa 04.10.2011 (č. l. 36), ktorým prejavil vôľu ukončiť obchodný záväzkový vzťah medzi stranami sporu vo vzťahu ku všetkým trom billboardovým plochám. Povinnosťou vo veci konajúceho súdu bolo podľa jeho názoru skúmať skutočný obsah vôle, prejavenej v liste zo dňa 04.10.2011, podľa interpretačného pravidla zakotveného v ust. § 266 ods. 3 OBZ. Táto námietka žalovaného však nemá svoje opodstatnenie, keďže vzhľadom k neplatnému uzavretiu zmluvy o nájme hnuteľných vecí, je neplatným i (prípadný) právny úkon odstúpenia/vypovedania (neplatnej) zmluvy, ktorý nespôsobuje žiadne právne účinky a nemožno naň prihliadať. 75. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil. 76. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010). 77. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky strán sporu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, a preto odvolanie žalobcu i žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v napadnutom IV. výroku zmenil podľa ust. § 388 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,06 %, z dôvodov priblížených v bodoch 63 až 69 odôvodnenia tohto rozhodnutia. 78. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 79. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 80. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní prevažne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 87,20 %. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola po právoplatnosti I. výroku rozsudku č. k. 5Cb/142/2012 - 132 zo dňa 20.06.2013 istina vo výške 5.083,92 eur. Súd prvej inštancie druhým výrokom napadnutého rozsudku konanie v časti o zaplatenie 288,- eur z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu zastavil. Žalobca tak trval na úhrade pohľadávky vo výške 4.795,92 eur, nakoľko však prvoinštančné a odvolacie konanie tvorí jeden celok a zastavenie konania v danej časti z procesného hľadiska zavinil žalobca, náhrada trov konania aj v tejto časti prináleží žalovanému. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v časti priznanej istiny 324,- eur (6,4 %) a žalovaný bol úspešný v časti zamietnutej istiny 4.759,92 (93,60%). Čistý úspech žalovaného v odvolacom konaní po odrátaní úspechu žalobcu potom predstavuje 87,20 %. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).