Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/122/2023 4220202026 25. 09. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:4220202026.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, IČO: 00 002 801 proti žalovanému: Diplomat - profesional, SBS-team s.r.o., so sídlom Roľníckej školy 4002, 945 01 Komárno, IČO: 45 352 097, právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát so sídlom M. R. Štefánika 30, 940 01 Nové Zámky o zaplatenie 8 643,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/22/2020-340 zo dňa 23.03.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 4Cb/22/2020-340 zo dňa 23.03.2022 potvrdzuje. II. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Komárno (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 4Cb/22/2020-340 zo dňa 23.03.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“), v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Slovenská inovačná a energetická agentúra, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, IČO: 00 002 801 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,objednávateľ“) proti žalovanému: Diplomat - profesional, SBS-team s.r.o., so sídlom Roľníckej školy 4002, 945 01 Komárno, IČO: 45 352 097 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,dodávateľ“), o zaplatenie 8 643,30 eura s príslušenstvom, zamietol žalobu v celom rozsahu a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 1 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1, ods. 2, § 344, § 345 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a Čl. 8, § 132, § 150, § 151, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.05.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť mu celú kúpnu cenu za predmet kúpnej zmluvy vo výške 7 313,04 eura a uhradiť škodu vo výške vynaložených nákladov na výmenu autobatérií v sume 730,26 eura a na demontáž predmetu kúpnej zmluvy z vecí patriacich do vlastníctva žalobcu v sume 600 eur, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Taktiež žiadal, aby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu úroky z omeškania vo výške 0,02 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, a to zo sumy 7 313,04 eura od 09.07.2019 až do zaplatenia a zo sumy 1 330,26 eura odo dňa bezprostredne nasledujúceho po uplynutí lehoty na úhradu tejto sumy v zmysle rozhodnutia súdu až do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal, aby
mu bola uložená povinnosť vydať predmet kúpnej zmluvy žalovanému najneskôr do 5 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu. Podaním zo dňa 06.02.2020 a dňa 10.08.2020 žalobca doručil súdu upresnenie žalobného návrhu. Na pojednávaní konanom dňa 23.06.2021 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 7 313,04 eura a nahradiť žalobcovi škodu vo výške 730,26 eura a vynaložené náklady na výmenu autobatérií a demontáž predmetu kúpnej zmluvy z vecí patriacich do vlastníctva žalobcu v sume 600 eur, ako aj aby žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 7 313,04 eura od 10.08.2019 do zaplatenia, zo sumy 1 330,26 eura od 23.06.2021 do zaplatenia, a to všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia súdu, ako aj aby bol žalovaný povinný prevziať od žalobcu predmet kúpnej zmluvy - 10ks GPS zostáv TELTONIKA - KEETEC SAT 4300 čiernej farby so sériovými číslami XJ. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 25.10.2017 uzatvoril Zmluvu na dodanie tovaru a poskytnutie služieb č. 107/2017/SlaMS (ďalej aj ako ,,zmluva na dodanie tovaru a poskytnutie služieb“ alebo aj ako ,,zmluva“), ktorá nadobudla účinnosť dňa 07.11.2017. Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného dodať mu GPS monitorovacie zostavy (ďalej aj ako „GPS zostavy“ alebo aj ako ,,GPS zariadenia“) do 10 služobných motorových vozidiel, vykonať inštaláciu GPS zostáv, poskytovať služby GPS monitorovania (ďalej aj ako ,,služby GPS monitorovania“ alebo aj ako „služby“) a zároveň poskytovať servis GPS zostáv počas trvania záručnej doby v rámci územia Slovenskej republiky do dvoch pracovných dní. Súčasne sa žalovaný zaviazal k dvom bezodplatným úvodným školeniam pre minimálne 15 zamestnancov žalobcu a následne jedno školenie počas každého kalendárneho roka trvania zmluvy. Podrobná špecifikácia GPS zostáv a služieb bola dojednaná v zmysle Prílohy č. 2 zmluvy. V časti poskytovania služieb bola zmluva uzatvorená na dobu 48 mesiacov. K montáži jednotlivých GPS zostáv došlo postupne, a to dňa 07.12.2017 štyri GPS zostavy na osobné automobily zn. Hyundai i30 s ŠPZ: V. XXXOA, V. XXXOA, V. XXXOA a V. XXXNY, dňa 20.04.2018 dve GPS zostavy na osobné automobily zn. Hyundai i30 s ŠPZ: V. XXXSJ a V. XXXSJ, a dňa 13.06.2018 štyri GPS zostavy na osobné automobily zn. Hyundai i30 s ŠPZ: V., V. V. a V.. Žalobca tvrdil, že v priebehu roka 2018 začalo dochádzať k vybíjaniu autobatérií na niektorých služobných motorových vozidlách a následne ku vzniku ďalších problémov, ktoré špecifikoval v žalobe, a od ktorých odvodzoval porušenie dojednaných podmienok predmetnej zmluvy. Počas celého obdobia trvania zmluvy sa priebežne na všetkých služobných motorových vozidlách opatrených GPS monitorovacími zostavami dodanými žalovaným podľa tvrdenia žalobcu vyskytovalo vybíjanie autobatérií (pri šiestich automobiloch), poruchy knihy jázd (pri všetkých automobiloch), ako aj poruchy pri prihlasovaní čipových kariet do GPS - vydávanie výstražného signálu počas jazdy (pri troch automobiloch). Žalobca uviedol, že musel pristúpiť k výmene troch autobatérií pri osobných motorových vozidlách zn. Hyundai i30, napriek tomu, že sa jednalo o nové automobily. Osobné motorové vozidlo ŠPZ: V. XXXSF malo najazdených len 103 km, osobné motorové vozidlo ŠPZ: V. XXXSJ malo najazdených 725 km a osobné motorové vozidlo ŠPZ: V. XXXSJ malo najazdených 162 km. Náklady súvisiace s výmenou autobatérií boli spolu 730,26 eura (t. j. po 243,42 eura pre každý z uvedených motorových vozidiel). Žalobca dôvodil, že ak by predpokladal takéto vady v poskytovaní služieb a v GPS zostavách, nebol by pristúpil k uzatvoreniu zmluvy so žalovaným. Na základe neustále sa opakujúcich vád predmetu zmluvy - vybíjanie autobatérií a nefunkčná kniha jázd - odstúpil od zmluvy listom zo dňa 02.07.2019 a zároveň vyzval žalovaného na demontáž GPS zostáv a vrátenie celej kúpnej ceny v sume 7 313,04 eura najneskôr do 02.08.2019. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňom jeho prevzatia žalovaným, t.j. dňa 08.07.2019. Žalovaný písomne listom zo dňa 12.07.2019 doručeným mu dňa 17.07.2019, odstúpenie od zmluvy neakceptoval a uviedol, že je možné odstúpenie od zmluvy len v časti poskytovania služieb. Žalobca listom zo dňa 24.07.2019, doručeným žalovanému dňa 26.07.2019, potvrdil odstúpenie od celej zmluvy, a to z dôvodu vybíjania autobatérii a vadného GPS monitoringu a opätovne ho vyzval na demontáž GPS zostáv a vrátenie celej kúpnej ceny do 5 dní odo dňa doručenia výzvy. Počnúc mesiacom júl 2019 žalovaný ukončil poskytovanie služieb monitorovania knihy jázd. Žalobca tvrdil, že dňa 05.08.2020 mu bola doručená žiadosť zamestnankyne žalovaného M. B. o predĺženie lehoty z dôvodu neprítomnosti konateľky žalovaného. Žalobca tvrdil, že opätovne vyzval žalovaného na demontáž GPS zostáv mailom až 13.08.2019, a to v termíne do 16.08.2019. Žalovaný naďalej zotrval na svojom stanovisku v zmysle listu zo dňa 12.07.2019, o čom ho informoval e-mailom dňa 15.08.2019 a následne aj listom doručeným mu dňa 16.08.2019. Z dôvodu nesplnenia záväzku žalovaného vymontovať GPS zostavy a vrátiť celú kúpnu cenu zaslal žalovanému dňa 27.09.2019 predžalobnú výzvu s uvedením termínu splnenia záväzku do 5 dní odo dňa doručenia
výzvy s upozornením, že dlžná suma sa môže navýšiť o náklady súvisiace s demontážou. Žalobca dôvodil, že v zmysle § 436 ods. 1 písm. d/ ObZ, pri použití § 345 ods. 2 ObZ, bola zmluva porušená podstatným spôsobom, a preto s poukazom na § 349 ods. 1 ObZ odstúpil od zmluvy. Zároveň žiadal vrátenie poskytnutých plnení s tým, že odmontované zariadenia vydá žalovanému. V rámci konania žalobca uviedol, že mal v úmysle zabezpečiť monitorovanie jázd 10 služobných motorových vozidiel. Za týmto účelom vyhlásil verejné obstarávanie, ktoré vyhral žalovaný. Zo zmluvy ako aj z opisu predmetu zákazky verejného obstarávania bolo zrejmé, že nemal záujem o monitorovanie stojacích áut, ale o monitorovanie jázd a vyhotovenie knihy jázd. GPS zariadenie sa malo zapnúť naštartovaním vozidla a vypnúť vypnutím motora a vytiahnutím kľúča. Krátko po namontovaní GPS monitorovacích zariadení sa začali na automobiloch objavovať problémy. Ako prvé sa objavilo vybíjanie autobatérií, ktoré riešil výmenou troch autobatérií, nakoľko ich vybíjanie považoval za výrobnú vadu motorových vozidiel. Po kontrole motorových vozidiel zmluvným servisom technici skonštatovali nízky stav napätia akumulátora z dôvodu domontovaného GPS zariadenia s trvalým a zvýšeným odberom prúdu, čo malo za následok vybíjanie autobatérií. Okrem tejto vady GPS zariadenia opakovane nezaznamenávali jazdy do knihy jázd, teda neplnili účel, za ktorým ich kupoval. Zároveň na niektorých GPS zariadeniach sa objavila porucha, ktorá nútila počas jazdy opakovane prikladať zamestnaneckú kartu k zariadeniu GPS, nakoľko vydávali výstražné znamenia, čo viedlo k ohrozeniu pozornosti vodiča počas jazdy. Žalobca uviedol, že za obdobie používania GPS zariadení v 10 služobných motorových vozidlách reklamoval u žalovaného vyše 20-krát chyby v knihe jázd, ktoré sa vyskytovali vo všetkých 10 autách. Zároveň reklamoval poruchy pri prihlasovaní čipových kariet do GPS zariadení, ktoré sa prejavovali vydávaním výstražného zvukového signálu počas jazdy, ktoré sa objavili pri 3 autách, ako aj poruchu vybíjania autobatérií, ktoré sa objavili pri 6 motorových vozidlách. Na základe týchto skutočností ako aj toho, že žalovaný prestal s ním komunikovať a odmietol riešiť ďalšie reklamácie sa rozhodol odstúpiť od zmluvy. Vyzval žalovaného, aby odmontoval GPS zariadenia a zobral si ich titulom vrátenia plnenia zo zmluvy. Uvedené však žalovaný neurobil, a preto ich musel dať odmontovať na vlastné náklady a je pripravený ich odovzdať žalovanému z titulu vrátenia plnenia po odstúpení od zmluvy. Žalobca tvrdil, že žalovaný ho nikdy neupozornil, že namontované GPS zariadenia budú vybíjať autobatérie počas státia, a že služby spojené s GPS zariadeniami neboli riadne poskytované, nakoľko knihy jázd neustále vykazovali chyby. Žalovaný v konaní uviedol, že si svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zákona, ale najmä z písomných zmluvných dojednaní splnil. Poukázal na to, že je všeobecne známe, že na vozidlách, ktoré jazdia iba obmedzený počet kilometrov vplyvom vonkajších teplotných zmien prevažne v zimnom období, sa vybíjajú autobatérie, že motorové vozidlá žalobcu parkovali vo vonkajších priestoroch, a že aj v zmysle knihy jázd v rozmedzí dlhšieho obdobia mali najazdených málo kilometrov. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca v konaní nepreukázal vadu na dodaných GPS zariadeniach a taktiež opodstatnenosť odstúpenia od zmluvy. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal opodstatnenosť podanej žaloby, a to predovšetkým na základe toho, že v rámci procesného útoku súdu nepredložil taký dôkaz, ktorým by preukázal vadu dodaného tovaru GPS zariadení alebo vadu v poskytnutých službách, a to s poukazom aj na čl. IX. ods. 4 písm. b/ zmluvy, ako aj čl. IX. ods. 7 zmluvy, t.j. že by podstatným spôsobom porušil zmluvu. Z uvedeného dôvodu bolo podľa názoru žalovaného odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu neplatné. Vo svojich podaniach poukazoval len na vady na motorových vozidlách, avšak v konaní nebolo preukázané, že tieto vady mali byť spôsobené práve vadou tovaru, ktorý mu dodal. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca sám priznal, že nedisponuje takými odbornými a technickými znalosťami, aby vedel predpokladať, akým spôsobom sú zaznamenávané monitorovacie služby a následne vyhotovené knihy jázd jednotlivých služobných motorových vozidiel. Žalovaný nešpecifikoval ani to, akým spôsobom neboli jeho reklamácie vybavené, nakoľko poskytol žalobcovi plnú súčinnosť a prípadné technické serverové chyby softwarového charakteru v rámci osobitnej časti zmluvy (tzv. poskytovanie služby monitorovania) sa snažil odstrániť a napraviť (odčítanie údajov zo zariadení). Na druhej strane žalobca od neho nežiadal odstrániť vady, ktoré podľa jeho názoru ani neexistovali, výmenou za náhradný tovar alebo zľavou z kúpnej ceny, a preto žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Súd prvej inštancie dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru. Zákon zmluvným stranám ukladá povinnosť svoje zmluvné povinnosti plniť riadne a včas (§ 324). Porušenie týchto povinností za určitých okolností zakladá právo zmluvnej strany, voči ktorej sa povinnosť porušuje, odstúpiť od zmluvy. ObZ umožňuje strane, voči ktorej sa porušila zmluvná povinnosť, odstúpiť
od zmluvy v prípade, ak takéto porušenie zakladá omeškanie dlžníka alebo omeškanie veriteľa. Ustanovenie § 345 ods. 2 ObZ, o ktoré oprel žalobca svoj prejav vôle, t.j. odstúpenie od zmluvy (viď č.l. 112 s. sp.) definuje podstatné porušenie zmluvy, ktoré v tomto prípade žalobca použil pre svoj prejav vôle, v ktorom definuje ako dôvod odstúpenia „vadnosť Predmetu plnenia“, pričom predmet plnenia, v odstúpení od zmluvy definoval ako „dodanie GPS monitorovacích zostáv, vykonanie inštalácie GPS monitorovacej zostavy do 10 osobných motorových vozidiel objednávateľa a poskytovanie služby GPS monitorovania“ podľa špecifikácie Prílohy č. 2 zmluvy. Prvým kvalifikačným znakom definovania tohto prejavu vôle je, že v dôsledku porušenia zmluvy oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy. Strata záujmu na plnení zmluvy úzko súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy strana nemôže očakávať ten výsledok, ktorý, ak by k porušeniu nedošlo, očakávala. Druhým kvalifikačným znakom v prípade podstatného porušenia je vedomosť o strate záujmu na plnení alebo aspoň predvídateľnosť straty záujmu na plnení strany porušujúcej zmluvu. Vedomosť alebo predvídateľnosť straty záujmu musia byť zrejmé v čase uzavierania zmluvy. V danom prípade podľa názoru súdu tomu tak nebolo. Predvídateľnosť toho, že druhá strana nebude mať záujem na plnení zmluvy, ak dôjde k jej porušeniu, treba odvodzovať z účelu zmluvy, ktorý môže byť vyjadrený priamo v zmluve alebo môže vyplynúť z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá. Kritérium účelu zmluvy, ktoré zákon preferuje, objektivizuje podstatné porušenie zmluvy, teda či strana porušujúca zmluvu mohla v čase uzavierania zmluvy rozumne predvídať stratu záujmu oprávnenej strany na plnení zmluvy, treba posúdiť objektívne. To znamená, že súd musel posúdiť, či by to mohla predvídať každá rozumná osoba za rovnakých okolností v postavení strany porušujúcej zmluvu. Podľa názoru súdu prvej inštancie k tomuto v rozhodnom čase nedošlo. V konkrétnom prípade bolo na základe argumentácie žalobcu použitej v rámci dokazovania podstatné a dôležité ustáliť, či porušenie zmluvy bolo zo strany žalovaného podstatným porušením zmluvy alebo nepodstatným porušením zmluvy. Preto pre riešenie tejto situácie súd využil zákonom ustanovenú vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v prípade pochybností porušenie zmluvy nie je podstatné. To, že porušenie zmluvy je podstatné, musí preukázať oprávnená strana, čomu tak podľa názoru súdu počas konania nedošlo, pretože žalobca nepreukázal relevantným spôsobom také porušenie, ktoré by mohlo mať za následok jeho platné odstúpenie od zmluvy. Platnosť, resp. neplatnosť, ako aj dôvodnosť odstúpenia súd riešil ako predbežnú otázku, pred svojím meritórnym rozhodnutím. Žalobca v konaní súdu nepredložil taký dôkazný prostriedok napr. odborné posúdenie alebo znalecký posudok, na ktorého základe by súd mohol jednoznačne dospieť k zásadnému stanovisku o porušení zmluvy podstatným spôsobom, resp. k názoru, že dodaný tovar, či služba boli dodané s vadami. Žalobca nepredložil dôkaz, z ktorého by boli vady, ktoré uvádzal jednoznačne a nepochybne preukázané a zároveň pre tieto vady mohol odstúpiť od zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný porušil čl. IX. ods. 4 zmluvy z dôvodu „vadnosti Predmetu plnenia, v súlade s uzatvorenou zmluvou“. Ustanovenie § 345 ods. 3 ObZ síce vychádza z toho, že odstúpenie od zmluvy je oprávnením, a nie povinnosťou oprávnenej strany a že sa môže preto rozhodnúť, či ho využije, alebo nie. Ak oprávnená strana nevyužije svoje právo odstúpiť včas, t.j. že povinnej strane v určenej lehote neoznámi, že od zmluvy odstupuje, nestráca svoje právo odstúpiť od zmluvy, stráca len právo odstúpiť ihneď; môže však využiť režim nepodstatného porušenia zmluvy (§ 346). Aj v prípade, ak pôjde o podstatné porušenie zmluvy, oprávnená strana môže povinnej strane oznámiť, že na plnení trvá, a poskytnúť jej dodatočnú lehotu na plnenie. Po márnom uplynutí tejto lehoty môže využiť režim okamžitého odstúpenia od zmluvy pri podstatnom porušení zmluvy alebo pri nepodstatnom porušení zmluvy režim podľa vlastnej úvahy. Počas plynutia dodatočnej lehoty na plnenie však od zmluvy nemôže odstúpiť. Zákon nevyžaduje, aby dodatočná lehota v zmysle odseku 3 bola primeraná tak, ako to vyplýva z § 346 ods. 1 pri nepodstatnom porušení zmluvy. Ustanovenie § 345 je však dispozitívne, a preto sa strany od neho môžu odchýliť alebo ho vylúčiť. V rámci dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal porušenie zmluvy, že by žalovaný bol viac ako 30 dní v omeškaní s dodaním tovaru, alebo neposkytol službu definovanú v čl. II bod 1. zmluvy alebo, že by vykonal montáž GPS neodborne, t.j. v rozpore s podmienkami dohodnutými v zmluve, pričom by muselo ísť o vady, na ktoré žalovaný bol písomne upozornený žalobcom a ktoré napriek tomuto upozorneniu žalovaný neodstránil. Počas dokazovania bolo výpoveďami svedkov preukázané, že žalovaný odstraňoval problémy, pričom žalobcovi poskytol pomoc aj nad rámec jeho zmluvne určených povinností. Žalobca nepožiadal žalovaného o výmenu tovaru za náhradný tovar alebo zľavu na kúpnej cene, napriek tomu, že žalovaný poskytol žalobcovi plnú súčinnosť. V tomto smere
preto obstojí námietka žalovaného, že žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom neboli jeho reklamácie vybavené. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že čo sa týka všetkých reklamácií žalobcu, z výpovede U. U. (výpoveď z pojednávania dňa 23.06.2021) vyplýva, že ani jedna reklamácia vo vzťahu k žalovanému nebola dôvodná, pretože pri výjazdoch na to určených a riadne zaškolených zamestnancov žalovaného sa zistilo, že dôvody reklamácií súviseli s takými vadami, resp. chybami, ktoré nezapríčinil žalovaný. Tento svedok tiež potvrdil, že žalobca sa viackrát sťažoval na konkrétne tri motorové vozidlá, že v nich zabudované GPS monitorovacie zariadenia vybíjajú autobatérie. V jednom prípade sa zistilo, že bol zaseknutý štartér motora, čo uviedol aj privolaný technik. V ďalších dvoch prípadoch uvedené motorové vozidlá niekoľko týždňov stáli, preto došlo k poklesu napájania uvedených autobatérií, takže ani to nebolo zapríčinené žalovaným. Svedok zároveň uviedol, že pri inštalácii, keď sa montovalo 10 ks GPS jednotiek žalobcovi všetko vysvetlili. Keď chybu prejednávali a odstraňovali, vtedy žalobcovi opätovne vysvetlili, že s motorovými vozidlami je nutné jazdiť, nakoľko každé motorové vozidlo má svoju spotrebu a takisto každé GPS zariadenie má svoju prevádzkovú spotrebu. Prvé reklamácie od žalobcu prišli po 5 až 6 mesiacoch od inštalácie. Minimálne dve reklamácie vykonávali vonku, a to v zime a v mraze, pričom vozidlá tam stáli vo voľnom priestore, zrejme dlhšiu dobu. Na otázku žalovaného, kedy sa s motorovým vozidlom jazdilo, osoba, ktorá priniesla kľúče od motorového vozidla oznámila, že cca 3 týždne sa s vozidlom nejazdilo. Svedok uviedol, že pokiaľ sa v zime s motorovými vozidlami nejazdí, takýto prípad môže samovoľne nastať. Výpoveď svedka U. U., že reklamácie žalobcu neboli dôvodné, potvrdili aj ďalší vypočutí svedkovia, a to Z. V., P. P. a R. X. (výpovede z pojednávaní dňa 23.06.2021 a dňa 08.09.2021), ktorí boli prítomní na mieste odstraňovania „údajných vád“ a všetci títo svedkovia potvrdili, že reklamácie od žalobcu boli vybavené ako nedôvodné. Svedkovia potvrdili aj to, že montáž zariadení bola vykonaná s odbornou starostlivosťou a že problémy žalobcu súviseli zrejme s tým, že sa batérie vybíjali z dôvodov zapríčinených samotným žalobcom. Svedkyňa Mgr. U. V. (výpoveď z pojednávania dňa 08.09.2021) vnímala problémy s namontovanými zariadeniami od žalovaného od začiatku po ich montáži, pričom to riešil jej kolega Z. T.. Potvrdila však, že po nahlásení chýb boli tieto odstránené. Napriek tomu sa však opakovali v mesačných intervaloch. Po stretnutí s U. U. sa dohodli na určitých krokoch z dôvodu odstránenia nedostatkov, ale podľa jej názoru ďalšia komunikácia už zlyhala, z dôvodov na strane žalovaného. Ďalšie rokovania sa už neviedli, o dojednaniach sa nevykonali žiadne písomné záznamy a po márnych urgenciách sa vedenie žalobcu rozhodlo ukončiť zmluvu formou odstúpenia. Súd právne posúdil vec v zmysle citovaných zákonných ustanovení a výkladu k predmetným zákonným ustanoveniam (body 9. a 11. napadnutého rozsudku, pričom svoje úvahy doplnil aj vyhodnotením otázok unesenia, resp. neunesenia dôkazného bremena stranami sporu, a to v rámci procesu vykonaného dokazovania (viď bod 16. napadnutého rozsudku). V súlade so skutkovými zisteniami a závermi súdu, medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, pretože nesporne došlo k dohode o jej podstatných náležitostiach, predovšetkým však o predmete kúpy, ako aj kúpnej cene, predmete plnenia, a to na základe verejného obstarávania vykonaného žalobcom. Súd argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku nepovažoval za preukázané a zároveň ich najmä nepovažoval za dostatočne a relevantne podložené hodnovernými dôkazmi, predovšetkým však preukázaním odborných názorov a hodnotení o nefunkčnosti dodaného tovaru, resp. služieb. Predložené listinné dôkazy sú dôkazmi, ktoré si žalobca nazhromaždil od svojich zamestnancov, resp. spolupracujúcich osôb, z ktorých bola súdom vypočutá iba jedna svedkyňa, pretože ostatných žalobca nenavrhol vypočuť, resp. ich výpovede by zrejme nepreukazovali žalobcom vytýkané vady. Žalobcom predložené dôkazy boli vyvrátené výpoveďami pred súdom vypočutých svedkov, pričom súd konštatoval, že žalobca počas konania nepreukázal opak tvrdení žalovaného, ale predovšetkým opak tvrdení súdom vypočutých svedkov. Nakoľko pre rozhodnutie súdu nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie a v konečnom dôsledku ani strany sporu už žiadne iné procesné návrhy nemali, po takto vykonanom dokazovaní súd rozhodol vo veci samej. Nakoľko počas dokazovania žalobca nepreukázal dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, najmä pre nepreukázanie podstatného porušenia zmluvy zo strany žalovaného, ktoré si sám definoval v samotnom písomnom prejave vôle, t.j. v odstúpení od zmluvy zo dňa 02.07.2019, súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 07.04.2022 v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predmetom zmluvy bolo dodanie GPS zariadení, ich inštalácia a poskytovanie služieb GPS monitorovania služobných motorových vozidiel. Žalobca uviedol, že mal
záujem o splnenie všetkých týchto podmienok súčasne, čo je zrejmé aj z opisu predmetu zákazky verejného obstarávania, ktoré žalovaný vyhral, ako aj priamo z uzatvorenej zmluvy medzi ním a žalovaným. Z povahy predmetu tovaru je zrejmé, že predmetný tovar (GPS zariadenia) slúži na poskytovanie služieb (monitorovanie jázd motorových vozidiel) a tovar samotný je bez týchto služieb nepoužiteľný. Nakoľko si žalovaný svoj záväzok v časti služieb plnil len s vadami, ktoré on reklamoval a neskôr ich neplnil vôbec a prestal s ním komunikovať, uplatnil právo odstúpiť od zmluvy. Žalovaný odstúpenie od zmluvy akceptoval v časti služieb. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyňal len časť predmetu zmluvy, teda dodanie tovaru v zmysle v čl. II bod 1. zmluvy, avšak on odstúpil od zmluvy ako celku. Žalovaného riadne a opakovane upozornil na vady GPS zariadení ako aj služieb monitorovania jázd služobných motorových vozidiel, čo preukázal predloženými listinnými dôkazmi, pričom žiadny zo svedkov nevyvrátil, že boli opakované vady v knihe jázd, ani nevyvrátil, že boli opakovane podávané reklamácie žalovanému na tovar a služby s ním spojené. Ďalej žalobca namietal, že nemal možnosť dať vypracovať znalecký posudok, nakoľko GPS zariadenia v čase podania žaloby už boli vymontované zo služobných motorových vozidiel, teda sa nedalo určiť, či boli nesprávne. Žalobca predložil ako dôkaz reklamačný protokol služobného motorového vozidla EČV: V v ktorom autorizovaný servis skonštatoval: „diagnostikou zistený stav napätia akumulátora, následnou kontrolou zistené domontované GPS zariadenie, ktoré má trvalý a zvýšený odber prúdu, pričom je zariadenie napojené na zbernicový systém, čo má za následok zákazníkom opisovanú sťažnosť.“ Žalobca poukázal, že uvedené potvrdila aj svedkyňa Mgr. U. V. výpoveďou na pojednávaní konanom dňa 08.09.2021, keď uviedla, že „ďalším problémom bolo, že GPS zariadenia mali vyšší odber energie, ako mali mať podľa porovnateľných zariadení GPS. Mali sme to aj v autorizovanom servise, odkiaľ sme dostali vyjadrenie, že odber je vyšší, ako je normami povolený.“. Žalobca zdôraznil, že vyjadrenie autorizovaného servisu je považované za odborné posúdenie veci, preto nesúhlasil s tvrdením súdu, že žiadny takýto dôkaz nebol v konaní predložený. Žalobca uviedol, že v zmysle zásad účelnosti, hospodárnosti a rýchlosti konania navrhol vypočuť iba jedného svedka, ktorý vybavoval všetky reklamácie, nakoľko predložil všetky vyjadrenia zamestnancov, teda e-mailové reklamácie vád tovaru súdu pri podaní žaloby. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu podaním zo dňa 12.05.2022 s tým, že žalobca v podanom odvolaní riadne nešpecifikoval svoje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, teda prečo považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny a taktiež, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, hoci bol na uvedené upozornený v poučení napadnutého rozsudku. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny, a preto ho navrhol potvrdiť v celom rozsahu a zároveň mu priznať náhradu trov odvolacieho konania. 6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo žalobcovi doručené dňa 17.05.2022. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 9. Podľa § 344 ObZ, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
10. Podľa § 345 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 11. Podľa § 345 ods. 2 ObZ, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. 12. Podľa § 345 ods. 3 ObZ, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. 13. Podľa § 346 ods. 1 ObZ, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci. 17. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vrátenie kúpnej ceny za predmet kúpy bližšie špecifikovaný v čl. II. zmluvy a nárok na náhradu škody vzniknutej vynaložením nákladov na výmenu autobatérií a na demontáž predmetu kúpnej zmluvy z vecí patriacich do vlastníctva žalobcu, a to z titulu odstúpenia od zmluvy zo dňa 02.07.2019. Žalovaný v konaní namietal, že odstúpenie od zmluvy so strany žalobcu je neplatné. Súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 18. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné. 19. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že predmetom zmluvy bolo dodanie GPS zariadení, ich inštalácia a poskytovanie služieb GPS monitorovania služobných motorových vozidiel, že predmetný tovar (GPS zariadenia) slúži na poskytovanie služieb (monitorovanie jázd vozidiel) a tovar samotný je bez týchto služieb nepoužiteľný, a že žalovaný svoj záväzok v časti služieb plnil len s vadami, ktoré on reklamoval, že súd nesprávne vyňal len časť predmetu zmluvy, teda dodanie tovaru, a že žalovaného riadne a opakovane upozornil na vady GPS zariadení ako aj služieb monitorovania jázd motorových vozidiel, ktoré preukázal predloženými listinnými dôkazmi, a že žalovaný odstúpenie od zmluvy akceptoval v časti služieb odvolací súd uvádza, že po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom dospel k záveru, že v ňom neabsentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku prejudiciálne posúdil platnosť a dôvodnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu, a následne v bodoch 18. až 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku, jasne a
zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov a akými myšlienkovými postupmi sa riadil, keď dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok je nepreukázaný a teda nedôvodný a z akých dôvodov považoval procesnú obranu žalovaného za preukázanú. Súd prvej inštancie sa tak v odôvodnení napadnutého rozsudku so žalobou uplatneným nárokom vysporiadal v intenciách procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaných dostatočným spôsobom. Odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí a na zdôraznenie jeho vecnej správnosti uvádza, že počas dokazovania bolo výpoveďami svedkov preukázané, že žalovaný opakovane odstraňoval žalobcom oznámené problémy, pričom žalobcovi poskytol pomoc aj nad rámec jeho zmluvne dohodnutých povinností. Z výpovede svedkov v konaní vyplýva, že reklamácie žalobcu vo vzťahu k žalovanému neboli dôvodné, nakoľko sa pri výjazdoch na to určených a riadne zaškolených osôb zistilo, že dôvody reklamácií GPS zariadení súviseli s takými vadami, resp. chybami, ktoré nezapríčinil žalovaný. Z výpovede svedka U. U., zamestnanca žalovaného bolo zistené, že v jednej reklamácii bolo oznámené, že počas jazdy počuť akustický signál zariadenia, ktorý mal signalizovať priloženie identifikačnej karty vodiča. Po vykonanom testovaní zariadenia bol identifikovaný problém s kabelážou, a to vytrhnutý kábel zo zadnej časti GPS zariadenia (č.l. 276, 279 s. sp.). Svedok uviedol, že žalobca sa viackrát sťažoval konkrétne na tri motorové vozidlá, že v nich zabudované GPS monitorovacie zariadenia vybíjajú autobatérie. V jednom prípade, kedy bol pri riešení reklamácie prítomný za žalobcu aj externý technik, bolo zistené, že aj po odpojení GPS zariadenia z motorového vozidla bola meraním vykázaná spotreba energie z autobatérie. Technik po kontrole motorového vozidla uviedol, že chybu spôsobuje štartér vozidla (č.l. 276, 279 s. sp.). V ďalších dvoch prípadoch motorové vozidlá niekoľko týždňov stáli, preto došlo k poklesu napájania autobatérií. Svedok uviedol, že ako pri inštalácii GPS zariadení, tak aj keď chybu prejednávali a odstraňovali, žalobcovi vysvetlili, že s vozidlami je nutné jazdiť, nakoľko každé vozidlo má svoju spotrebu a takisto aj každé GPS zariadenie má svoju prevádzkovú spotrebu. Poukázal, že minimálne dve reklamácie vykonávali vonku v zime a v mraze, pričom cca 3 týždne sa s motorovým vozidlom nejazdilo s tým, že pokiaľ sa v zime s vozidlami nejazdí, takýto prípad môže samovoľne nastať (viď č.l. 276 s. sp.). V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje aj na vyjadrenie žalobcu v žalobe, že služobné motorové vozidlá, pri ktorých musel pristúpiť k výmene autobatérií, mali najazdených málo kilometrov (103 km - 725 km, viď č.l. 3 s. sp.). Výpoveď svedka U. U., že reklamácie žalobcu neboli dôvodné, potvrdili aj ďalší vypočutí svedkovia, a to Z. V. (zamestnanec žalovaného), P. P. (technik spoločnosti SUP DIGITAL SECURITY SERVIS, s.r.o., ktorá vykonáva servis a montáž monitorovacích zariadení) a R. X. (zamestnanec spoločnosti CENTRIA s.r.o., ktorý vykonával montáž zariadení), ktorí boli prítomní pri montáži GPS zariadení alebo na mieste odstraňovania nahlásených porúch a z ktorých výsluchu vyplýva, že žalobcom nahlásené reklamácie neboli dôvodné. Títo svedkovia potvrdili aj to, že montáž zariadení bola vykonaná s odbornou starostlivosťou, a že problémy žalobcu súviseli zrejme s tým, že sa batérie vybíjali z dôvodov zapríčinených samotným žalobcom (viď č.l. 279, 286, 288 s. sp.). Svedkyňa Mgr. U. V., zamestnankyňa žalobcu uviedla, že vnímala opakované problémy s GPS zariadeniami a so zaznamenávaním knihy jázd. Potvrdila však, že po nahlásení chýb boli tieto odstránené. Svedkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.09.2021 (viď č.l. 290 s. sp.) uviedla, že GPS zariadenia mali vyšší odber energie, ako mali mať podľa porovnateľných GPS zariadení, a že boli v autorizovanom servise, odkiaľ dostali vyjadrenie, že odber je vyšší, ako je normami povolený. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal v odvolaní na reklamačný protokol autorizovaného servisu motorového vozidla EČ: V (viď č.l. 25 s. sp.). K uvedenému odvolací súd uvádza, že z predloženého vyjadrenia autorizovaného servisu spoločnosti AUTOPOLIS, a.s. (viď č.l. 25 s. sp.) nemal preukázané, že by žalovaným namontované GPS zariadenia mali vyšší odber prúdu, ako majú porovnateľné GPS zariadenia a ako je normami povolený odber prúdu. Z predmetného vyjadrenia vyplýva, že domontované GSP zariadenie, ktoré je napojené na zbernicový systém, má trvaný a zvýšený odber prúdu, ktorá skutočnosť v konaní nebola sporná a potvrdili ju aj výpovede svedkov, z ktorých bolo zistené, že GPS zariadenie pripojené na zbernicu funguje takým spôsobom, že po naštartovaní motorového vozidla systém odošle správu s dátami z motorového vozidla spolu s GPS polohou každé 3 až 5 sekúnd a po vypnutí motorového vozidla prejde do tzv. spiaceho režimu, v ktorom odošle jednu správu za deň s odberom 8 až 20 mA, čo by znamenalo, že autobatéria sa vybije za dva týždne (viď č.l. 276, 286, 288 s. sp.). Odvolací súd sa tak stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že porušenie zmluvy musí preukázať oprávnená strana, k čomu v konaní nedošlo, pretože žalobca nepreukázal relevantným spôsobom také porušenie, ktoré by mohlo mať za následok jeho platné odstúpenie od zmluvy. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, najmä pre nepreukázanie vád GPS zariadení, za ktoré
nesie zodpovednosť žalovaný. Žalobcom predložené dôkazy boli vyvrátené výpoveďami pred súdom vypočutých svedkov. Odvolací súd argumenty uvedené žalobcom v jeho procesnom útoku nepovažoval za preukázané a zároveň ich nepovažoval za dostatočne a relevantne podložené hodnovernými dôkazmi, napr. odborným vyjadrením o nefunkčnosti žalovaným dodaného tovaru, resp. služieb. Žalobca v konaní súdu nepredložil taký dôkazný prostriedok napríklad odborné posúdenie alebo znalecký posudok, na základe ktorého by súd mohol jednoznačne dospieť k záveru o porušení zmluvy, resp. k názoru, že tovar bol dodaný s vadami. Platnosť, resp. neplatnosť, ako aj dôvodnosť odstúpenia od zmluvy súd riešil ako predbežnú otázku pred meritórnym rozhodnutím. Žalobca ako objednávateľ odstúpil od zmluvy na dodanie tovaru a poskytnutie služieb uzatvorenej so žalovaným ako dodávateľom v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, pre podstatné porušenie zmluvy podľa § 345 ods. 2 ObZ v súlade so zmluvne dohodnutým dôvodom odstúpenia od zmluvy podľa č. IX. bod 7. zmluvy, a to listom zo dňa 02.07.2019, doručeným žalovanému dňa 08.07.2019, z dôvodu, že v priebehu mesiacov marec - máj 2019 niekoľkokrát vyzval žalovaného na odstránenie vád predmetu plnenia, avšak k náprave nedošlo. V zmysle § 345 ods. 3 ObZ, ak zmluvná strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy, t.j. bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení zmluvy dozvedela, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. V zmysle § 346 ods. 1 ObZ, ak omeškanie zmluvnej strany znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca odstúpil od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy s poukazom na § 345 ods. 2 ObZ, a to pre vady reklamované u žalovaného v priebehu mesiacov marec - máj 2019 až po dvoch mesiacoch listom zo dňa 02.07.2019, doručeným žalovanému dňa 08.07.2019, ktoré odstúpenie podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za včasné, teda bez zbytočného odkladu po tom čo sa o porušení zmluvy žalobca dozvedel. Zároveň z obsahu žalobcom predložených listinných dôkazov, a to e-mailov zo dňa 25.03.2019, 05.04.2019, 08.04.2019, 02.05.2019, 07.05.2019, 09.05.2019, 20.05.2019 (viď č.l. 29, 40, 45, 42, 79, 54, 44 s. sp.) vyplýva, že žalobca po zistení vád knihy jázd tieto oznámil žalovanému a trval na splnení zmluvnej povinnosti. Ak teda žalobca zotrval na splnení zmluvnej povinnosti poskytovania služieb GPS monitorovania služobných motorových vozidiel a nevyužil včas právo odstúpiť od zmluvy, bol oprávnený odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že z vyššie uvedených e-mailov žalobcu zo dňa 25.03.2019, 05.04.2019, 08.04.2019, 02.05.2019, 07.05.2019, 09.05.2019, 20.05.2019 (viď č.l. 29, 40, 45, 42, 79, 54, 44 s. sp.) ako ani zo zvyšného obsahu súdneho spisu odvolací súd nemal preukázané, že by žalobca určil žalovanému na dodatočné plnenie lehotu v zmysle § 345 ods. 3 ObZ, ani že by za účelom splnenia povinnosti poskytol žalovanému dodatočnú primeranú lehotu v zmysle § 346 ods. 1 ObZ, nevzniklo žalobcovi právo od zmluvy odstúpiť, a preto bolo odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu neplatné. Vzhľadom k uvedenému je akceptovanie neplatného právneho úkonu - odstúpenia od zmluvy žalovaným v časti poskytovania služieb bez právnej relevancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Obdo/32/2007 zo dňa 29.04.2008, v zmysle ktorého pojem bez zbytočného odkladu „sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti, a keď odvolací súd vyslovil, že lehota „bez zbytočného odkladu“ je doba zodpovedajúca 8 dňom, nemožno ustáliť názor, že by to bolo v rozpore s právnym predpisom. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť rozhodne kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia, pričom lehotu 31 dní nesporne nemožno vykladať za lehotu bez zbytočného odkladu.“. Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 20. K odvolacej námietke žalobcu, že nemal možnosť dať vypracovať znalecký posudok, nakoľko GPS zariadenia v čase podania žaloby už boli vymontované zo služobných motorových vozidiel, teda sa nedalo určiť, či boli nesprávne, a že predložil ako dôkaz reklamačný protokol služobného motorového
vozidla EČV: V odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 12.01.2022 vyplýva, že strany nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§ 151 ods. 1 CSP). Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 Základné princípy CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods. 1 CSP). Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada s tým, že účastníci konania sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Zistenie skutkového stavu znamená činnosť súdu spočívajúcu v jeho podradení príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre skúmanie správnosti právneho posúdenia veci. Nie je však úlohou súdu, aby nahrádzal povinnosti účastníka konania v dôkaznom konaní. Dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným sporovým konaním, a to bremenom tvrdenia, a prejavuje sa vo výsledku sporu. Preto v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie a procesného útoku žalobcu a procesnej obrany žalovaného konštatuje, že žalobca v prvostupňovom konaní nepredložil na preukázanie ním uplatneného nároku relevantné dôkazy a účinným spôsobom nerozporoval obranu žalovaného a tak neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich skutkových tvrdení. Odvolací súd zdôrazňuje, že stranu sporu v konaní zaťažuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie sporných tvrdení. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. V danom prípade dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku žalobou ležalo na žalobcovi a bolo na jeho rozhodnutí, aký predloží súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkaz, t.j. aj či nechá vyhotoviť znalecký posudok ešte predtým, ako dá vymontovať GPS zariadenia zo služobných motorových vozidiel a predloží ho súdu alebo nie. V danom prípade žalobca neuniesol procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností (nad všetky pochybnosti) a teda ani dôkazné bremeno. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú. 21. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 22. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).