Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/119/2023 4222203016 25. 09. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:4222203016.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: ROBAND Logistik, s.r.o., so sídlom Hradná 3, 945 01 Komárno, IČO: 50 723 588, právne zastúpený: JUDr. Štefan Bende, advokát so sídlom Župná 20, 945 01 Komárno proti žalovanému: Royal Water s.r.o., so sídlom Palatínova ul. 2732/61, 945 01 Komárno, IČO: 50 913 131, právne zastúpený: Advokátska kancelária Valach, Kišac, s. r. o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051, o zaplatenie 1 920 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 v časti napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 582,86 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,86 eura odo dňa 16.04.2022 do zaplatenia m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a . II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 v časti napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 377,14 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 377,14 eura odo dňa 16.04.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku potvrdzuje. III. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 v napadnutom výroku III. m e n í tak, že žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 60,72 %. IV. Žalovanému voči žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 21,42 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Komárno (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: ROBAND Logistik, s.r.o., so sídlom Hradná 3, 945 01 Komárno, IČO: 50 723 588 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,dodávateľ“ alebo aj ako ,,skladovateľ“) proti žalovanému: Royal Water s.r.o., so sídlom Palatínova ul. 2732/61, 945 01 Komárno, IČO: 50 913 131 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,objednávateľ“ alebo aj ako ,,ukladateľ“), o zaplatenie 1 920 eur s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 960 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania od 16.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol (výrok II.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).
2. Súd rozhodol s poukazom na § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, § 269 ods. 2, § 527, § 532 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 34, § 35, § 37, § 41a, § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len ako ,,zákon č. 116/1990 Zb.“), a § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.08.2022 domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 1 920 eur s 8 % úrokom z omeškania a nahradenia trov konania z titulu neuhradenia odplaty za skladovacie služby poskytnuté mu na základe písomne uzatvorenej Zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorenej medzi nimi dňa 01.08.2021 (ďalej aj ako ,,zmluva o poskytovaní služieb“ alebo aj ako ,,zmluva). Žalovaný platil za skladovacie služby bezhotovostným prevodom na základe ním vystavených faktúr. Žalobca tvrdil, že zaslal žalovanému dňa 09.02.2022 z e-mailovej adresy [email protected] na e-mailovú adresu [email protected] výpoveď zo zmluvy. Následne mu zaslal výpoveď aj listom zo dňa 20.04.2022, doručeným mu dňa 22.04.2022. Žalobca poukázal na čl. VI. bod 2. zmluvy, v zmysle ktorého „ktorákoľvek zmluvná strana môže vypovedať túto zmluvu s mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane“ a na prvú vetu čl. IV. bod 3. zmluvy, podľa ktorého „objednávateľ sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy zaplatí dodávateľovi za ponúknutú službu fixnú odmenu 800 eur + DPH za mesiac (aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije)“. Z uvedeného dôvodu mal žalobca za to, že došlo k platnému ukončeniu zmluvy, ktorej predmetom boli skladovacie služby ním poskytnuté žalovanému s tým, že výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.03.2022. Na základe uvedených skutočnosti ako dodávateľ služby v súlade so zmluvou vystavil žalovanému faktúru č. 20220029 zo dňa 28.02.2022, splatná dňa 15.03.2022 a faktúru č. 20220048 zo dňa 31.03.2022, splatná dňa 15.04.2022. Žalobca tvrdil, že žalovanému zaslal predžalobnú výzvu zo dňa 12.07.2022 na zaplatenie dlžnej sumy, ktorá mu bola doručená dňa 13.07.2022, avšak žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný sa v konaní vyjadril s tým, že žalobou uplatnený nárok nie je dôvodný. Tvrdil, že zmluva je zastretým právnym úkonom podľa § 41a ods. 2 OZ a v skutočnosti ide o zmluvu o podnájme nebytových priestorov podľa § 6 zákona č. 116/1990 Zb., ktoré mal žalobca v nájme od spoločnosti JOKEY SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Hradná 3, 945 01 Komárno, IČO: 36 526 347 (ďalej len ako „spoločnosť JOKEY SLOVENSKO s.r.o.“). Skutočným predmetom zmluvy bolo prenechať do užívania nebytové priestory skladu označeného ako XII s adresou Hradná 3, 945 01 Komárno. Vo vzťahu k čl. IV. bod 3. zmluvy, na základe ktorého žalobca odvodzuje právo na zaplatenie sumy 1 920 eur s príslušenstvom, uviedol, že tento článok v tomto prípade nemožno aplikovať. Dôvodil, že podľa čl. IV. bod 3. zmluvy platí, že objednávateľ sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy zaplatí dodávateľovi za ponúknutú službu fixnú odmenu 800 eur + DPH za mesiac (aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije), avšak žalobca mu v mesiacoch február a marec 2022 podnájom neponúkol a preto za tieto mesiace nezaplatil. Tvrdil, že žalobcovi bola prenajímateľom vypovedaná nájomná zmluva skladových priestorov, ktoré boli podľa čl. II. bod 2. zmluvy miestom nájmu a na základe tejto skutočnosti nemohol ani on naďalej užívať tieto priestory, teda že v mesiacoch február a marec 2022 vôbec nevykonával svoje práva zo zmluvy. Argumentoval, že zmluva je podnájomnou zmluvou, a preto je v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. neplatná, nakoľko nájomca je oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa, ktorý súhlas nemal. Vo vzťahu k čl. IV. bod 3. zmluvy uviedol, že odporuje kogentnému ustanoveniu § 8 zákona č. 116/1990 Zb., podľa ktorého, ak nájomca môže nebytový priestor užívať obmedzene len preto, že prenajímateľ neplní svoje povinnosti zo zmluvy alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom, má nájomca nárok na pomernú zľavu z nájomného, pričom toto ustanovenie sa vzťahuje aj na podnájom. Žalovaný mal za to, že v danom prípade je pomerná zľava vo výške 100 %, keďže priestor, ktorý je predmetom podnájmu nemohol využívať vôbec. Žalovaný tiež tvrdil, že čl. IV. bod 3. zmluvy je v rozpore aj s § 664 a § 673 OZ. Pre prípad, že by zmluva bola posúdená ako zmluva o skladovaní podľa § 527 a nasl. ObZ, žalovaný poukázal na § 532 ods. 2 ObZ. Žalobca v konaní tvrdil, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu zmluvy o poskytovaní služieb v zmysle § 269 ods. 2 ObZ (tzv. nepomenovanej zmluvy), ktorú vyhotovil, a ktorú následne podpísal žalovaný s tým, že v čl. II. bod 1. zmluvy sú taxatívne uvedené služby, ktoré ako dodávateľ pre objednávateľa/žalovaného poskytoval, a to skladovanie, nakládka a prekládka tovaru z kamiónu na kamión alebo vykládka do skladu. Žalobca uviedol, že mal uzatvorenú nájomnú zmluvu zo dňa 31.12.2018 (ďalej aj ako ,,nájomná zmluva“) ku skladovacím priestorom so spoločnosťou FEAG SLK IMMO s.r.o., so sídlom Veľkoblahovská cesta 6750/9E, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 52 006 352
(ďalej len ako ,,spoločnosť FEAG SLK IMMO s.r.o.“) a ihneď po výpovedi nájomnej zmluvy zo strany prenajímateľa ponúkol žalovanému priestory, v ktorých by mu služby v zmysle čl. II. bod 1. zmluvy počas výpovednej doby naďalej poskytoval, t.j. od 01.03.2022 do 01.04.2022, a to v priestoroch, ktoré si prenajímal od spoločnosti JOKEY SLOVENSKO s.r.o. od 01.01.2022. Žalovaný tieto priestory odmietol. Skladové priestory boli zo strany žalovaného vypratané, a to bez uhradenia ním vystavených faktúr napriek tomu, že podľa čl. IV. bod 3. je povinný uhradiť fixnú odmenu za ponúknuté služby dodávateľovi aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije. Dôvodil, že žalovaná istina sa skladá z dvoch faktúr: faktúra za február 2022 je za využitie služieb žalovaným a druhá faktúra za mesiac marec 2022 je účtovaná podľa čl. IV. bod 3. zmluvy ako určitá forma sankcie. Žalobca tvrdil, že jeho vôľou bolo poskytnutie služieb v oblasti skladovania tovaru, ktorú činnosť má v predmete podnikania a s tým súvisiace úkony, t.j. vykládka a nakládka tovaru tak, ako je to uvedené v čl. II. zmluvy. Služby spočívali v tom, že žalovaný pristavil nákladné vozidlo a jeho zamestnanec vysokozdvižným vozíkom vykonal vykládku kamiónu a umiestnenie tovaru v skladových priestoroch, tak isto vykonal podľa potrieb i následnú nakládku. Poukázal, že okrem žalovaného predmetné služby tvoriace predmet sporu poskytuje i ďalším obchodným spoločnostiam. Žalovaný v konaní tvrdil, že zmluva v predmete obsahuje činnosti ako nakládka, prekládka tovaru z kamiónu na kamión alebo vykládka do skladu, ktoré boli do zmluvy doplnené z dôvodu, že žalobca chcel uzatvoriť zastretý právny úkon a nechcel zmluvu pomenovať ako zmluvu o podnájme nebytových priestorov. Dôvodil, že mienil uzatvoriť podnájomnú zmluvu podľa zákona č. 116/1990 Zb. z dôvodu potreby umiestnenia vlastného tovaru. Poukázal, že podľa čl. II. zmluvy, nakládka a vykládka tovaru mala byť osobitne účtovaná, a to podľa počtu paliet a metrov štvorcových za deň. Mal za to, že žalobca nepreukázal, že mu ponúkol iný priestor, a aj keby mu ponúkol iné priestory na podnájom, tak v zmysle čl. IV. bod 3. zmluvy je povinný fixnú odmenu vyplatiť, ak mu bude ponúknuté miesto podnájmu, v ktorom bol podnájom vykonávaný od začiatku. Argumentoval, že ponúknuté náhradné priestory mu nevyhovovali z technických príčin a tvrdil, že už ani za mesiac február 2022 služby žalobcu nevyužil, takže i v tejto časti je žaloba nedôvodná. Konateľka žalobcu J. M. na pojednávaní konanom dňa 16.03.2023 uviedla, že došlo k podpísaniu zmluvy o poskytovaní služieb a nie nájomnej zmluvy, resp. podnájomnej zmluvy. Poukázala, že dva mesiace pred uzatvorením zmluvy už žalovaný fakticky využíval ich služby, dôkazom čoho sú vystavené faktúry za mesiace jún a júl 2021. Predmetom dohody a rokovaní bolo, že uskladnia tovar žalovaného a súčasne vykonajú podľa potreby premiestňovanie - vykládku a nakládku tovaru, umiestňovanie na paletách podľa čl. II. zmluvy. Dohodli sa na fixnej odmene za uskladnenie 65 paliet vrátane vykládky a nakládky. Miestom poskytnutia skladovacích služieb bola podľa zmluvy Hradná 3 bez bližšieho upresnenia, nakoľko na tejto adrese mali v nájme viac priestorov za účelom poskytnutia skladovacích služieb, ktorú činnosť majú v predmete podnikania podľa výpisu z obchodného registra. Poukázala, že v uzatvorenej nájomnej zmluve v čl. III. je uvedené, že prenajímateľ udeľuje súhlas nájomcovi na využitie prenajatých priestorov na činnosti tvoriace predmet jeho podnikania. Spoločnosť ROBAND Logistik, s.r.o. dostala výpoveď od prenajímateľa dňa 04.01.2022 s jednomesačnou výpovednou lehotou. Vo februári 2022 e-mailom oznámili predmetnú skutočnosť žalovanému, ktorý vyzdvihol tovar zo skladových priestorov okolo 11.02.2022, napriek tomu, že v dôsledku plynutia výpovednej lehoty mal oprávnenie na využitie skladových priestorov do konca februára 2022. Pred 09.02.2022 sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi ňou a konateľom žalovaného týkajúce sa riešenia problému, kedy žalovanému navrhli náhradné priestory, ale k uzatvoreniu dohody nedošlo. Dňa 09.02.2022 dali žalovanému výpoveď zo zmluvy. Kto žalovaného vyskladnil dňa 11.02.2022 si nepamätala, ale tvrdila, že zo skladových priestorov tovar musí vyskladniť ich zamestnanec, lebo cudzie vozidlá nemali prístup do skladových priestorov. Skladník v skladových priestoroch bol prítomný do 28.02.2022, dokedy bola spoločnosť ROBAND Logistik, s.r.o. v nájme skladových priestorov. Počas skladovania viedli evidenciu skladových zásob podľa počtu kusov paliet. Zamestnanec spoločnosti ROBAND Logistik, s.r.o. D. P. organizoval umiestnenie tovaru v skladových priestoroch. Na základe dohody medzi zmluvnými stranami pracovníci žalovaného mali kľúče od skladových priestorov a mali vlastný kód za účelom vstupu do skladových priestorov, za účelom voľnej vykládky a nakládky. Dohodli sa poukazujúc na to, že v skladových priestoroch boli kamerové systémy, že v prípade, ak sa v určitej dobe zistí rozdiel v skladových zásobách, tak sa pozrie záznam z kamier a zistí sa skutočný stav. Konateľ žalovaného L. S. na pojednávaní uviedol, že spoločnosť Royal Water s.r.o. vyrába balenú pitnú vodu v Maďarsku a z dôvodu rozvážania tovaru jednotlivým odberateľom na Slovensku potrebovali
skladovacie priestory. Za týmto účelom mienil od žalobcu mať prenajaté skladovacie priestory spolu so službou vykládka a nakládka tovaru. Samotné dojednanie podmienok zmluvy za spoločnosť vykonal jeho obchodný zástupca L.. U. P., ktorý mal na starosti aj distribúciu. Po ohliadke náhradných priestorov, najmä po vyjadrení ich vodičov musel konštatovať, že náhradné priestory nie sú vyhovujúce pre činnosť ich spoločnosti. U. P. mu oznámil, že musí okamžite vypratať skladové priestory, nakoľko žalobcovi ukončili nájomnú zmluvu. V ten istý deň vedel uzatvoriť nájomnú zmluvu so spoločnosťou Tatra spol. s.r.o. a presťahovať svoj tovar. Z uvedeného vyplýva, že priestory od žalobcu užíval max. len do 11.02.2022. Žiadali od žalobcu, aby vystavil faktúru rovnajúcu sa alikvótnej časti do doby skutočného užívania, čo však žalobca neuskutočnil. Z výpovede svedka D. P., zamestnaného u žalobcu ako vodič vysokozdvižného vozíka, bolo zistené, že v danom prípade sa jednalo o zmluvu na poskytovanie skladovacích služieb a na základe tejto zmluvy žalobca skladoval výrobky, nakladali, vykladali výrobky, strážili ich. Tieto služby boli poskytované v priestoroch prevádzky spoločnosti ROBAND Logistic s.r.o. na adrese Hradná 3, Komárno v skladovacích priestoroch, ktoré mali v prenájme. Potvrdil, že s touto činnosťou prejavil súhlas aj vlastník nehnuteľnosti/ prenajímateľ. Žalobca služby bez skladových priestorov poskytovať nevie a zdôraznil, že sklady do prenájmu nedáva, len vykonáva služby v rámci skladu. V predmetných skladových priestoroch poskytovali tieto služby aj pre iné obchodné spoločnosti. Žalobca písomne oznámil žalovanému, že aj vo výpovednej lehote môžu používať skladové priestory. Z výpovede svedka Mgr. U. P., generálneho manažéra žalovaného bolo zistené, že pre žalovaného hľadal skladové priestory na uskladnenie tovaru. V rámci tejto činnosti vyhľadal v areáli Hradná 3 spoločnosť JOKEY s.r.o. a jeho manažéra a informoval sa o možnosti prenájmu skladových priestorov. Pri dojednaní prvotne žalobca navrhol podľa požiadavky žalovaného iba prenájom skladových priestorov bez pridaných služieb a počas rozhovoru svedok D. P. navrhol aj nakládku a vykládku tovaru. Žalovaný prijal túto podmienku, nakoľko nevlastnili vysokozdvižný vozík, chcel to riešiť formou prenájmu, takže táto ponuka mu vyhovovala. Začiatkom februára mu zavolali od žalobcu, že okamžite musia zobrať tovar preč, nakoľko má ukončený nájomný vzťah. Tvrdil, že v čase sťahovania priestory neboli zabezpečené, ani strážené a ani súčinnosť pri nakládke žalobca neposkytol. Pred ukončením nájmu im žalobca ponúkol náhradné priestory, ktoré však neboli vhodné. Svedok fiktívnosť zmluvy videl v tom, že kým žalobca mal záujem len o prenájom skladových priestorov, v zmluve boli uvedené služby, bez ktorých služieb by neprenajímali skladový priestor, lebo žalobca to nemá v predmete činnosti. Druhá fiktívnosť spočíva v tom, že iné popisné číslo bolo v zmluve, než pod akým súpisným číslom užívali priestory. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorá v predmete podnikania má okrem iného aj skladovanie a pomocné činnosti v doprave a sprostredkovateľskú činnosť v oblasti obchodu, služieb a výroby. Žalobca mal v nájme nebytové priestory od spoločnosti FEAG SLK IMMO s.r.o. na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.12.2018, a to na adrese Hradná 3, Komárno, vedenej na LV č. XXXXX pre katastrálne územie B., parc. č. XXXX, súp. č. XXXX s celkovou plochou 310 m2. Účel prenájmu bol na podnikateľskú činnosť v rozsahu predmetu činnosti žalobcu. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá v rámci predmetu činnosti vyrába balenú pitnú vodu v Maďarsku a z dôvodu rozvážania predmetného tovaru na Slovensku jednotlivým odberateľom, potreboval skladovacie priestory, odkiaľ zamestnanci žalovaného následne vykonávali rozvoz predmetného tovaru. Za týmto účelom mienil od žalobcu mať skladovacie priestory spolu so službou vykládka a nakládka tovaru. Medzi stranami došlo k dohode vo veci využitia služieb žalobcu v mesiacoch jún a júl 2021, za ktoré obdobie žalobca vyúčtoval žalovanému cenu služieb 420 eur a 1 890 eur. Následne medzi stranami došlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy o poskytovaní služieb dňa 01.08.2021, v zmysle ktorej žalobca žalovanému poskytol služby v oblasti skladovania podľa dohody za fixnú odmenu - skladovanie tovaru (do 65 paliet - 65 m2), nakládka, prekládka tovaru z kamiónu na kamión alebo vykládka do skladu. Miesto výkonu činnosti: Hradná 3, 945 01 Komárno. Cena za poskytnutie služby fixná odmena v sume 800 eur + DPH za mesiac aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije. Zmluvu strany konania uzatvorili na dobu neurčitú. Žalobca od prenajímateľa spoločnosti FEAG SLK IMMO s.r.o. dostal výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 04.01.2022 s tým, že výpovedná lehota je jeden mesiac počítaná od 01.02.2022. Následne žalobca žalovanému doručil výpoveď zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 09.02.2022 s tým, že výpovedná lehota bola jeden mesiac počítaná od 01.03.2022. Žalovanému pred doručením výpovede žalobca ponúkal iné priestory na pokračovanie v poskytovaní služieb, ktoré však žalovaný neprijal a po doručení výpovede uzatvoril nájomnú zmluvu so
spoločnosťou Tatra spol. s r.o., kde vedel presťahovať svoj tovar. Žalovaný priestory od žalobcu užíval max. len do 11.02.2022. Žalobca žalovanému vyúčtoval odplatu za poskytnuté služby za mesiac február 2022 v sume 800 eur + DPH a počas trvania výpovednej lehoty za mesiac marec 2022 v sume 800 eur + DPH, a to podľa čl. IV. bod 3. zmluvy, ktorú sumu žalovaný nezaplatil. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný. Úlohou súdu v prvom rade bolo ustáliť podľa skutkových tvrdení strán o aký záväzkovoprávny vzťah ide medzi stranami sporu. Vychádzajúc z predmetu činnosti žalobcu a žalovaného súd mal za preukázané splnenie podmienok § 261 ods. 1 ObZ, t.j. ide o obchodnoprávny vzťah. Žalovaný v priebehu konania namietal, že uzatvoreným právnym úkonom bol zastretý iný právny úkon, a to nájomná zmluva, ktorú zmluvu v skutočnosti žalovaný mienil uzatvoriť so žalobcom. Na posúdenie predmetnej otázky súd skúmal vôľu zmluvných strán pri dojednaní vzájomných práv a povinností, t.j. akú zmluvu mienili medzi sebou uzatvoriť. Na posúdenie tejto otázky súd v prvom rade vychádzal z prednesov štatutárnych zástupcov strán sporu. Konateľ žalovaného uviedol, že žalovaný vyrába balenú pitnú vodu v Maďarsku a z dôvodu rozvážania predmetného tovaru na Slovensku jednotlivým odberateľom, potreboval skladovacie priestory spolu so službou vykládka a nakládka tovaru. Konateľ žalobcu uviedol, že predmetom dohody a rokovaní bola dohoda spočívajúca v tom, že žalobca uskladní tovar žalovaného a súčasne vykonáva podľa potrieb premiestňovanie (vykládku a nakládku) tovaru, umiestňovanie na paletách podľa čl. II. zmluvy. Táto zmluva sa uzatvárala na základe slobodnej vôle a na podklade dohody medzi stranami. Dva mesiace pred uzatvorením zmluvy už žalovaný fakticky využíval služby žalobcu, dôkazom čoho sú vystavené faktúry za mesiace jún a júl 2021. Následne súd vychádzal z prednesov svedka D. P., zamestnaného u žalobcu ako vodič vysokozdvižného vozíka, ktorý uviedol, že sa jednalo o zmluvu na poskytovanie skladovacích služieb a na základe tejto zmluvy žalobca skladoval výrobky, nakladali, vykladali výrobky a strážili ich. Tieto služby boli poskytované v priestoroch prevádzky spoločnosti ROBAND Logistic s.r.o. na adrese Hradná 3, Komárno, v skladových priestoroch, ktoré mali v prenájme. Svedok Mgr. U. P., manager žalovaného uviedol, že pri dojednaní prvotne žalobca navrhol podľa požiadavky žalovaného iba prenájom nebytových priestorov - skladových priestorov - bez pridaných služieb a počas rozhovoru navrhol aj nakládku a vykládku tovaru s tým, že túto ponuku prijal, nakoľko nevlastnili vysokozdvižný vozíky, ktorú skutočnosť chceli riešiť formou prenájmu, takže táto ponuka žalovanému vyhovovala. Pri tomto stretnutí dohodli všetky podstatné náležitosti týkajúce sa zmluvného vzťahu. Súd ďalej prihliadol aj na predložené faktúry za vykládku, nakládku tovaru a skladovanie podľa dohody za mesiace jún a júl 2021, ktoré vystavil žalobca žalovanému a ich pravosť žalovaný nenamietal, ktorými žalobca vyúčtoval odplatu za poskytnuté skladovacie služby dva mesiace pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 01.08.2021, tvoriaci predmet záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Hodnotiac vyššie uvedené vykonané dôkazy súd mal za preukázané, že skutočnou vôľou žalovaného po dohode strán bola požiadavka na skladovanie tovaru so službami vykládka, nakládka a stráženie. Vyššie uvedené vymedzenia jednoznačne spĺňajú podmienky zmluvného typu podľa § 527 ObZ, a to zmluvy o skladovaní. Po ustálení otázky platnosti uzatvorenej zmluvy ako zmluvného typu zmluvy o skladovaní, súd skúmal dohodnuté zmluvné podmienky, a to či sú v súlade so zákonom. Obchodnoprávne vzťahy sa vyznačujú zmluvnou voľnosťou, t.j. strany si môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou, okrem prípadu kogentných ustanovení obsiahnutých v § 263 ods. 1 ObZ, v ktorom ustanovení nie sú uvedené § 527 až § 535 ObZ upravujúce práve zmluvu o skladovaní. Strany sporu v zmluve o poskytovaní služieb zo dňa 01.08.2022 dohodli v čl. IV. bod 3., že objednávateľ sa zaväzuje, že počas trvania tejto zmluvy zaplatí dodávateľovi za poskytnutú službu fixnú odmenu 800 eur + DPH za mesiac (aj v prípade, že dohodnuté služby nevyužije) a v čl. VI. bod 2. zmluvy, že ktorákoľvek zmluvná strana môže vypovedať túto zmluvu s mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Zo skutkového stavu veci vyplýva, že žalobca ako dodávateľ skladovacích služieb skladovanie tovaru žalovaného ako i súvisiace úkony vykonával v prenajatých priestorov od vlastníka, od ktorého dostal výpoveď s ukončením výpovednej lehoty dňom 28.02.2022. Žalobca žalovanému vypovedal zmluvu o poskytovaní služieb s ukončením výpovednej lehoty dňom 31.03.2022. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre žalovaného bol pripravený poskytnúť skladovacie služby do 28.02.2022 v priestoroch, kde doteraz služby poskytoval a do 31.03.2022 v náhradných priestoroch, ktoré však žalovaný neprijal. Vychádzajúc z § 151 CSP žalobca v konaní preukázal, že bol pripravený skladovacie služby poskytnúť žalovanému do 28.02.2022, ktorý však napriek plynutiu výpovednej lehoty (čo ho oprávňovalo využitie služieb) službu neprijal a to tým, že svoj tovar premiestnil do iných prenajatých priestorov. Žalovaný neoznačil dôkazy na preukázanie tvrdenia svedka Mgr. U. P., ktorý uviedol, že zamestnanec žalobcu D. P. mu oznámil, že okamžite musia zobrať tovar preč, nakoľko má ukončený nájomný vzťah. Svedok mal
mať niekoľko hodín na to, aby našiel vhodné skladové priestory. Toto tvrdenie svedka bolo v rozpore s listinným dôkazom, a to výpoveďou zmluvy, kde sám žalobca určil začiatok plynutia výpovednej lehoty dňom 01.03.2022. Súd nárok žalobcu poukazujúc na vyššie uvedené ako i na čl. VI. bod 2. a IV. bod 3. zmluvy považoval za dôvodný, nakoľko žalovaný zavinil nevyužitie služieb žalobcu počas plynutia výpovednej lehoty. Nakoľko sa žalovaný so zaplatením peňažného nároku dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal i zákonný nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ObZ, pričom začiatok omeškania určil nasledujúcim dňom po splatnosti istiny určenej v zmluve (15 - dňová splatnosť), t.j. od 16.04.2022. Súd však nárok žalobcu na zaplatenie odplaty za mesiac marec, t.j. do 31.03.2022 nepovažoval za dôvodný, nakoľko v tejto časti žalobca súdu nesplnil svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie dôvodnosti návrhu. Žalobcovi výpovedná lehota skončila v prenajatých priestoroch dňa 28.02.2022 a po tomto dátume svoje služby v stave, ako bolo dojednané v zmluve už žalovanému nemohol poskytovať. Z výpovedí svedka D. P. ako i z prednesu konateľky žalobcu vyplýva, že ponúkli iné priestory po skončení nájmu žalovanému, avšak v tejto časti dôkazné bremeno neuniesli. V konaní nepreukázali, že by žalobca bol schopný v nových priestoroch poskytovať skladovacie služby v prospech žalovaného. O svojom tvrdení súdu dôkazy nepredložili. Naproti tomu v konaní vypočutý svedok Mgr. U. P. a konateľ žalovaného zhodne potvrdili, že ponúknuté priestory žalovanému nevyhoveli, preto ich neprijal. Súd zastával názoru, že zmena skladovacích priestorov, v ktorých mal žalobca žalovanému poskytnúť skladovacie služby, aj keď sa nejedná o podstatné náležitosti zmluvy o skladovaní, je takou zmenou zmluvných podmienok, že na jej schválenie je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Žalobca v konaní však túto podmienku nesplnil a ani nepreukázal pripravenosť poskytovania služieb žalovanému v ponúknutých priestoroch. Poukazujúc na vyššie uvedené súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. K námietkam žalovaného v konaní súd uviedol, že skutočná vôľa zmluvných strán po dohode bola poskytovať skladovacie služby a nie uzatvoriť podnájomnú zmluvu. Zmenu prvotnej vôle žalovaného, ktorá sa na základe dohody strán zmenila, nemožno považovať za fiktívny právny úkon. K ďalšej námietke žalovaného, že podľa § 532 ods. 2 ObZ platí, že vyzdvihnutím veci zmluva zaniká, súd uviedol, že vyzdvihnutím veci zmluva medzi stranami nemohla zaniknúť, nakoľko zmluvné strany zánik zmluvy vyslovene upravili v čl. VI. bod 2. a 3. zmluvy, čo bolo prejavením zmluvnej voľnosti. K ďalšej námietke žalovaného, v zmysle ktorej žalobca v zmluve vymedzil miesto poskytnutia nebytových priestorov všeobecne, teda celý objekt Hradná 3, 945 01 Komárno, že takéto vymedzenie miesta poskytnutia nebytových priestorov je neurčité, súd uviedol, že tento nedostatok nerobí zmluvu neurčitou, nakoľko zmluvným stranám podľa ich skutočného konania (aj dva mesiace pred uzavretím zmluvy) bolo jasné a určité, v ktorých priestoroch žalobca žalovanému poskytuje skladovacie služby. Nakoľko zmluva o skladovaní sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme táto určitá vôľa zmluvných strán ohľadne miesta poskytovania skladovacích služieb mohla byť doplnená v ústnej forme. Súd opätovne poukazuje na to, že zmluvné strany v zmluve jasne určili miesto poskytovania skladovacích služieb a práve preto súd pri posúdení nároku žalobcu po zmene týchto priestorov považoval túto zmenu za dôležitú, na ktorú bol potrebný súhlas žalovaného. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 27.04.2023 v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti výroku I. a III. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Žalovaný poukázal, že súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy skutočnosť, že prenajímateľ skladových priestorov spoločnosť FEAG SLK IMMO s.r.o. vypovedala žalobcovi nájomnú zmluvu, ktorá zanikla dňom 28.02.2022. Žiadať od neho preto, aby súhlasil s výpoveďou zmluvy zo dňa 09.02.2022 s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá by začala plynúť v čase, keď už žalobca nemal k dispozícii skladovacie priestory, je v rozpore s poctivým obchodným stykom § 265 ObZ. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci, ak súd stotožnil inštitút výpovede a inštitút vyzdvihnutia veci. Mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu mohol skladované veci vyzdvihnúť v súlade s § 532 ods. 2 ObZ, čím zmluva ku dňu vyzdvihnutia veci zanikla. Namietal, že by dojednanie o odstúpení od zmluvy a výpovede v zmluve vylučovalo aplikáciu zániku zmluvy prevzatím veci podľa § 532 ods. 2 ObZ. Dôvodil, že v zmysle citovaného ustanovenia je zrejmé, že ide o právo ukladateľa kedykoľvek požadovať vydať vec, na základe čoho vyzdvihnutím zmluva zaniká. Toto právo však nie je možné stotožňovať s právom na podanie výpovede upravené v § 532 ods. 3 ObZ a v čl. VI. bod 2. zmluvy. Argumentoval, že výpoveď ako inštitút spôsobuje iné právne následky, než vyzdvihnutie veci, ide o odlišné inštitúty, keďže jeden sa vykonáva faktickým vyzdvihnutím veci a druhý listinným
spôsobom. Výpoveď začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená ukladateľovi, na rozdiel od vyzdvihnutia veci, ktoré spôsobuje okamžitý zánik zmluvy. Výpoveď je potrebné doručiť a vyzdvihnutie veci je faktický úkon, ktorý nie je potrebné oznamovať vopred. Žalovaný zastával názor, že na základe čl. VI. bod 2. zmluvy mohol využiť jednak výpoveď zo zmluvy, ale aj vyzdvihnutie veci podľa § 532 ods. 2 ObZ. Tieto dva inštitúty sa navzájom nevylučujú, pretože výpoveď zo zmluvy je možné využiť pre prípad, keď napr. ukladateľ potrebuje skladovanie veci ešte aj vo výpovednej lehote a právo požadovať vydanie veci, resp. vyzdvihnutie veci sa aplikuje pre prípad, ak ukladateľ potrebuje vyzdvihnúť vec okamžite a tým ukončiť zmluvu o skladovaní. Dôvodil, že v texte § 532 ods. 1 a ods. 2 ObZ nie je slovo výpoveď, ako tomu je v § 532 ods. 3 ObZ. Ak by išlo v § 532 ods. 2 ObZ o inštitút výpovede, bolo by to v tomto ustanovení jasne vyjadrené, tak ako v § 532 ods. 3 ObZ. V čl. VI. bod 2. zmluvy strany sporu modifikovali § 532 ods. 3 ObZ, v žiadnom prípade však nevylúčili právo ukladateľa požadovať vydanie veci, resp. vyzdvihnutie veci upravené v § 532 ods. 2 ObZ. Žalovaný uviedol, že zmluvu napísal žalobca a v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07. Ďalej žalovaný argumentoval, že strany zmluvu nepomenovali ako zmluvu o skladovaní, nemohli mať tak vôľu vylúčiť právo požadovať vydanie veci, resp. vyzdvihnutie veci podľa § 532 ods. 2 ObZ. Žalovaný mal za to, že súd doplňoval prejav vôle strán nad rámec prejavu vôle, ktorý je skutočne vyjadrený v zmluve. V súvislosti s uvedeným poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 4119/2007. Žalovaný poukázal, že čl. VI. zmluvy, ktorý podľa názoru súdu upravuje zánik zmluvy, má názov ,,Doba trvania zmluvy“, a že upravuje výlučne zánik zmluvy odstúpením od zmluvy a výpoveďou s tým, že v žiadnom článku zmluvy nie sú vylúčené iné spôsoby zániku zmluvy, ako napr. odstúpenie od zmluvy na základe dodatočnej nemožnosti plnenia podľa § 352 a nasl. ObZ alebo zánik zmluvy vydaním veci podľa § 532 ods. 2 ObZ. Žalovaný dôvodil, že z ObZ je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy a výpoveď sú rozdielne inštitúty, než zánik zmluvy o skladovaní vyzdvihnutím veci v zmysle § 532 ods. 2 ObZ, keďže odstúpenie od zmluvy je samostatne upravené v § 534 ods. 1 a ods. 2 ObZ a výpoveď skladovateľa je upravená v § 532 ods. 3 ObZ. Žalovaný mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, ak tvrdí, že takto upravené odstúpenie od zmluvy a výpoveď vylučujú aplikáciu zániku zmluvy o skladovaní vyzdvihnutím veci podľa § 532 ods. 2 ObZ. Žalovaný namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko vykonané dokazovanie preukázalo, že vyzdvihol uskladnené veci od žalobcu dňa 11.02.2022, súd však nesprávne vyhodnotil dôvody prevzatia uskladnených vecí, keď uviedol, že nepreukázal dôvodnosť vyzdvihnutia. Žalovaný dôvodil, že veci musel prevziať dňa 11.02.2022, pretože žalobca predmetné sklady od februára 2022 nestrážil a kontaktoval ho, aby si veci prevzal, pričom poukázal na výpoveď konateľky žalobcu a výpoveď svedka U. P.. Žalovaný namietal, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že žalobca opustil sklady už koncom januára 2022, a preto ani konateľka žalobcu nemala vedomosť o vyzdvihnutí skladovaných vecí a tiež zamestnanci žalobcu mu neposkytli súčinnosť pri nakládke, keďže v predmetných skladoch neboli. Žalovaný uviedol, že žalobca v podstate predmetné sklady opustil a skladované veci v mesiaci február 2022 neopatroval, tzn. že neposkytoval služby zo zmluvy riadne, na základe čoho nemá nárok na fixnú odmenu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd návrh žalobcu v časti povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 960 eur s 8 % úrokom z omeškania od 16.04.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zamieta (výrok I.) a žalobcovi uloží povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. 5. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 02.06.2023 s tým, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny, pričom zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. 6. Žalovaný sa vyjadril k veci podaním zo dňa 14.06.2023 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. 7. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.06.2023 bolo žalobcovi doručené dňa 26.06.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné. 9. Podľa § 263 ods. 1 ObZ, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c. 10. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 11. Podľa § 527 ods. 1 ObZ, zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné). 12. Podľa § 532 ods. 1 ObZ, ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľ veci vyzdvihnúť ešte pred jej uplynutím, musí však predtým zaplatiť skladné pripadajúce na celú dohodnutú dobu. Pred uplynutím dojednanej doby môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci na uskladnenie do konca tejto doby a je povinný uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené. 13. Podľa § 532 ods. 2 ObZ, ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera, predpokladá sa, že sa uzaviera na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká. 14. Podľa § 532 ods. 3 ObZ, skladovateľ je oprávnený zmluvu vypovedať jednomesačnou výpoveďou. Výpovedná lehota začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená ukladateľovi. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 17. Predmetom sporu bol žalobou uplatnený nárok žalobcu ako skladovateľa voči žalovanému ako ukladateľovi na zaplatenie skladného do zániku zmluvy o poskytnutí služieb na základe výpovede zo strany žalobcu, a to za obdobie február a marec 2022 v sume 1 920 eur. Žalovaný v konaní namietal, že zmluva o poskytnutí služieb zanikla už vyzdvihnutím veci dňa 11.02.2022 s tým, že žalobca ako nájomca skladových priestorov bol oprávnený ich využívať v rámci svojej podnikateľskej činnosti len do 28.02.2022, pričom mu už vo februári 2022 služby v zmysle zmluvy neposkytoval. 18. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.08.2021 zmluvu o poskytovaní služieb v zmysle § 269 ods. 2 ObZ. V konaní nebolo sporné, že nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov/skladov, uzatvorená dňa 31.12.2018 medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou FEAG SLK IMMO s.r.o. ako prenajímateľom, zanikla výpoveďou zo strany prenajímateľa uplynutím výpovednej lehoty dňa 28.02.2022. V konaní nebolo sporné, že žalobca doručil dňa 09.02.2022 žalovanému výpoveď s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá mala začať plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede, a to dňom 01.03.2022 a uplynúť dňom 31.03.2022. V konaní nebolo sporné, že si žalovaný vyzdvihol skladované veci dňa 11.02.2022. 19. V konaní bolo sporné, či zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným bola podľa obsahu zmluvou o skladovaní alebo skutočnou vôľou zmluvných strán bolo uzatvoriť zmluvu o podnájme nebytových priestorov. V konaní bolo sporné, či zmluva o poskytnutí služieb zanikla výpoveďou zo strany žalobcu alebo vyzdvihnutím tovaru zo strany žalovaného, a či žalobou uplatnený nárok je dôvodný.
20. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 21. K odvolacej námietke žalovaného, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že nesprávne vyhodnotil dôvody prevzatia uskladnených vecí dňa 11.02.2022, nakoľko si veci musel prevziať z dôvodu, že žalobca skladové priestory od februára 2022 nestrážil, v podstate ich opustil, že v mesiaci február 2022 mu žalobca neposkytoval skladovacie služby, a preto nemá nárok na fixnú odmenu v zmysle čl. IV. bod 3. zmluvy odvolací súd uvádza, že nájomná zmluva, ktorej predmetom bol nájom nebytových priestorov/skladov na podnikateľskú činnosť v rozsahu zodpovedajúcom predmetu činnosti nájomcu, uzatvorená dňa 31.12.2018 medzi žalobcom ako nájomcom a spoločnosťou FEAG SLK IMMO s.r.o. ako prenajímateľom, zanikla výpoveďou zo strany prenajímateľa uplynutím výpovednej lehoty dňa 28.02.2022 (viď č.l. 122 až 125 s. sp.). Vychádzajúc z § 151 CSP žalobca v konaní preukázal, že bol oprávnený skladové priestory využívať na podnikateľskú činnosť a skladovacie služby poskytnúť žalovanému v pôvodných skladových priestoroch v zmysle zmluvy do 28.02.2022 (viď č.l. 141 s. sp.). Žalovaný však nevyužíval v mesiaci február 2022 služby v plnom rozsahu, napriek oznámeniu žalobcu o plynutí výpovednej lehoty, ktorá ho oprávňovala využívať poskytované služby, nakoľko tovar vyzdvihol dňa 11.02.2022 a premiestnil do iných prenajatých priestorov (viď č.l. 98, 101 s. sp.). Odvolací súd uvádza, že žalovaný neoznačil relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že mu žalobca v mesiaci február 2022 neposkytoval skladovacie služby, že skladové priestory v podstate opustil a ani na preukázanie tvrdení, že im mal žalobca oznámiť, že okamžite musia tovar vyzdvihnúť, keďže má ukončený nájomný vzťah, keď tvrdenie svedka U. P. bolo v rozpore nielen s tvrdením svedka D. P., ktorý potvrdil, že žalobca oznámil žalovanému, že aj vo výpovednej lehote môžu používať skladové priestory, ale najmä s listinným dôkazom, a to výpoveďou zmluvy, doručenou žalovanému e-mailom dňa 09.02.2022, kde žalobca určil začiatok plynutia jednomesačnej výpovednej lehoty dňom 01.03.2022 (viď č.l. 14, 15). Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol oprávnený a pripravený poskytnúť skladovacie služby žalovanému do 28.02.2022 v priestoroch, v ktorých mu dovtedy v zmysle zmluvy služby poskytoval. K námietke žalovaného, že žalobca nevykonával kontrolu nad skladmi, nakoľko konateľka žalobcu nevedela uviesť, kto naložil tovar žalovaného dňa 11.02.2022, a že svedok Mgr. U. P. uviedol, že priestory neboli zabezpečené, ani strážené a ani súčinnosť im nikto neposkytol pri nakládke odvolací súd uvádza, že v zmysle čl. III. bod 1. zmluvy sa žalobca ako dodávateľ zaviazal zabezpečiť pre žalovaného ako objednávateľa služby podľa zmluvy a umožniť mu vstup do objektu a zároveň sa zaviazal podľa čl. V. bod 2. zmluvy zabezpečiť ochranu majetkových predmetov žalovaného uložených v sklade (viď č.l. 11 s. sp.). Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalobca si tieto zmluvné povinnosti splnil a umožnil žalovanému vstup do skladových priestorov, ktoré boli strážené a zabezpečené. Z výpovede konateľky žalobcu na pojednávaní vyplýva, že na základe dohody medzi zmluvnými stranami pracovníci žalovaného mali kľúče od skladových priestorov a mali vlastný kód za účelom vstupu do skladových priestorov a za účelom vykládky a nakládky tovaru, s tým, že cudzie vozidlá nemali prístup do skladových priestorov, a že v skladových priestoroch boli kamerové systémy, ktoré tvrdenie žalovaný v konaní nepoprel. Zároveň konateľka žalobcu uviedla, že skladník v skladových priestoroch bol prítomný do 28.02.2022, dokedy bola spoločnosť ROBAND Logistik, s.r.o. v nájme skladových priestorov (viď č.l. 141, 142 s. sp.). Svedok D. P. potvrdil, že na základe zmluvy so žalovaným tovar skladovali, nakladali, vykladali a strážili s tým, že v predmetných skladových priestoroch poskytovali tieto služby aj pre iné obchodné spoločnosti (viď č.l. 99 s. sp.). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný mohol skladovacie služby využívať do 28.02.2022. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 22. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd vylúčil v danej veci aplikáciu § 532 ods. 2 ObZ odvolací súd uvádza, že § 532 ods. 2 ObZ je s poukazom na § 263 ObZ dispozitívnym ustanovením ObZ, v zmysle ktorého pri zmluve o skladovaní uzatvorenej na dobu neurčitú ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná s tým, že vyzdvihnutím veci zmluva zaniká. Dispozitívne ustanovenie právneho predpisu je také, ktoré pripúšťa, aby jeho normatívny účinok zmluvné strany dohodou vylúčili alebo modifikovali (zmenili). Ak si strany neupravili určitú otázku, teda
ani nevylúčili ani nemodifikovali dispozitívne ustanovenie zákona, je potrebné na zistený skutkový stav aplikovať dispozitívnu právnu normu, čo možno odôvodniť argumentáciou, že ak by zmluvné strany mali záujem na odchýlnej úprave od dispozitívnych noriem, tak by to výslovne v zmluve upravili. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. V danom prípade súd nesprávne aplikoval dispozitívne ustanovenie § 532 ods. 2 ObZ na zistený skutkový stav. Zmluvné strany si síce modifikovali v rámci zmluvnej voľnosti dispozitívne ustanovenia zmluvy o skladovaní ohľadom možnosti jej výpovede (§ 532 ods. 3 ObZ) v čl. VI. bod 2. zmluvy a odstúpenia od zmluvy (§ 534 ObZ) v čl. VI. bod 3. zmluvy, avšak aplikáciu dispozitívneho ustanovenia upravujúceho zánik zmluvy o skladovaní vyzdvihnutím veci (§ 532 ods. 2 ObZ) v zmluve nevylúčili, ani nijako nemodifikovali, a preto bolo potrebné na zistený skutkový stav aplikovať túto dispozitívnu právnu normu. Ak by súd prvej inštancie správne aplikoval dispozitívne ustanovenie § 532 ods. 2 ObZ, dospel by k záveru, že zmluva o poskytnutí služieb uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nezanikla výpoveďou zo strany žalobcu, ale skôr, a to vyzdvihnutím veci žalovaným dňa 11.02.2022. Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 532 ods. 2 ObZ ukladateľ je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi skladné za dobu od 01.02.2022 do 11.02.2022, t.j. 11 dní v sume 377,14 eura (960 eur/skladné za mesiac vrátane DPH : 28 dní = 34,285714/skladné za 1 deň x 11 dní = 377,14 eura). Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú v časti o zaplatenie sumy 582,86 eura, t.j. v časti predstavujúcej odplatu/skladné za obdobie od 12.02.2022 do 28.02.2022 (17 dní), teda za obdobie po zániku zmluvy o poskytovaní služieb vyzdvihnutím veci v zmysle § 532 ods. 2 ObZ (960 eur/28 dní 377,14 eura/11 dní = 582,86 eura/17 dní). Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvu vyhotovil žalobca (viď č.l. 96 s. sp.), a preto nemôže namietať skutočnosti, ktoré sám v nej navrhol (viď nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19.06.2008, v ktorom sa uvádza: ,, ... v tomto smere odkázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil.“). Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za dôvodnú. 23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 24. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 v časti napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 582,86 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 582,86 eura odo dňa 16.04.2022 do zaplatenia zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu ako nedôvodnú v tejto časti zamietol, a to v časti predstavujúcej odplatu/ skladné za obdobie od 12.02.2022 do 28.02.2022 (17 dní), po zániku zmluvy o poskytovaní služieb vyzdvihnutím veci v zmysle § 532 ods. 2 ObZ (960 eur/28 dní - 377,14 eura/11 dní = 582,86 eura/17 dní) (výrok I. tohto rozsudku). 25. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 5Cb/70/2022-147 zo dňa 13.04.2023 v časti napadnutého výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 377,17 eura spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 377,14 eura odo dňa 16.04.2022 do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a to v časti predstavujúcej odplatu/skladné za obdobie od 01.02.2022 do 11.02.2022 (11 dní), pred zánikom zmluvy o poskytovaní služieb vyzdvihnutím veci dňa 11.02.2022 v zmysle § 532 ods. 2 ObZ (960 eur/skladné za mesiac vrátane DPH : 28 dní = 34,285714/skladné za 1 deň x 11 dní = 377,14 eura). Žalovaný sa nezaplatením sumy 377,14 eura dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, v dôsledku čoho vzniklo žalobcovi okrem práva na jej zaplatenie aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 365 a § 369 ods. 2 ObZ. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania vo výške 8 %
ročne z dlžnej sumy. V zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0 %, pričom žalobcovi patrili úroky z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššie, ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8 % ročne. Odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úroky z omeškania v uplatnenej výške 8 % ročne zo sumy 377,14 eura od 16.04.2022 až do dňa zaplatenia, a to s poukazom na článok 16 ods. 3 CSP, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (výrok II. tohto rozsudku). 26. O náhrade trov prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a podľa § 388 CSP. Súd priznal z uplatnenej sumy 1 920 eur (377,14 + 1 542,86 = 1 920 eur) žalobcovi ako dôvodný nárok na zaplatenie sumy 377,14 eura. Žalovaný mal v konaní úspech v rozsahu sumy 1 542,86 eura, v ktorej časti súd žalobu zamietol, teda žalovaný mal v prvostupňovom konaní úspech v rozsahu sumy 1 542,86 eura (960 eur + 582,86 eura = 1 542,86 eura) a žalobca v rozsahu sumy 377,14 eura z uplatnenej sumy 1 920 eur. Po prepočte na percentá je pomer úspechu žalobcu 19,64 % a žalovaného 80,36 %, pričom čistý úspech žalovaného v konaní bol 60,72 % (80,36 % - 19,64 %). O výške náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III. tohto rozsudku). 27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v odvolacom konaní úspech v časti, v ktorej bolo napadnuté rozhodnutie zmenené a žaloba zamietnutá, a to v rozsahu sumy 582,86 eura zo sumy 960 eur (960 eur - 377,14 eura = 582,86 eura) a žalobca mal v odvolacom konaní úspech v rozsahu sumy 377,14 eura, v ktorej časti odvolací súd napadnutý výrok I. potvrdil. Po prepočte na percentá je pomer úspechu žalovaného 60,71 % a žalobcu 39,29 %, pričom čistý úspech žalovaného v odvolacom konaní bol 21,42 % (60,71 % - 39,29 %). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok IV. tohto rozsudku). 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).