Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/163/2023 4222203447 23. 04. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:4222203447.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a JUDr. Miriamy Žákovej, v spore žalobcu: Union poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, zastúpeného: JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: KOPI TRANS s.r.o., so sídlom Komenského 22, 945 01 Komárno, IČO: 36 539 104, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o zaplatenie 3.041.- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/70/2022-181 zo dňa 11.05.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 4Cb/70/2022-181 zo dňa 11.05.2023 potvrdzuje. II.
Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 4Cb/70/2022-181 zo dňa 11.05.2023 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 3.041,eur spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 4.10.2022 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 420, § 517 ods. 2, § 827 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“) a § 261 ods. 1, 9 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 10 ods. 1 písm. b), § 12 ods. 1 písm. g), § 12 ods. 3, § 13 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“) a § 132 ods. 1, 2, 3, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 179 ods. 1, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.2. Uviedol, že v predmetnom spore ide o dva poistné prípady so škodovou udalosťou, pričom obe vznikli v zahraničí (v Nemecku a v Belgicku), pričom medzi stranami sporu nebolo sporné, že mali riadne uzavretú zmluvu, t.j. hromadnú poistnú zmluvu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 11-921-72901346 zo dňa 15.12.2016, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj „VPP“). Predmetnou poistnou zmluvou bola poistená zodpovednosť za škodu motorových vozidiel v zmysle prílohy, okrem iných aj motorového vozidla značky SCANIA INÝ MODEL s EČV: G. a EČV: G..
1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že dňa 02.08.2021 došlo k vzniku škodovej udalosti v zahraničí tak, že poistené motorové vozidlo žalovaného ako poistníka, značky SCANIA INÝ MODEL, EČV: G. zavinilo Š. udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. MINI Cooper, EČV: PIFM47. Poškodeným bola GMBH Fasma, pričom škoda bola spôsobená zahraničnému účastníkovi na diaľnici v Nemecku a poistnej udalosti bolo pridelené číslo 5080-2022. V zmysle rozpisu vyplatených nákladov bola poškodenému spôsobená celková škoda v sume 9.429,63 eur, ktorá bola žalobcom vyplatená na účet likvidačného zástupcu dňa 04.05.2022. Žalovaný, t.j. poistník žalobcovi neoznámil vznik škodovej udalosti v lehote do 30 dní. Poistné plnenie v celkovej výške 9.429,63 eur bolo žalobcom vyplatené na základe faktúr, z ktorých tento nárok vyplýval a ktoré boli založené do súdneho spisu. Pri procesných úkonoch v čase vzniku uvedenej poistnej udalosti bolo tiež zistené, že žalovaný poistnú udalosť nenahlásil, a preto z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na ust. § 12 ods. 1, písm. g) zákona o PZP, ako aj v zmysle čl. 11 ods. 1, písm. g) VPP si žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia z poistnej udalosti číslo 5080-2022 vo výške 30 % z celkovej vyplatenej sumy 8.585,59 eur (bez poplatkov), čo predstavuje čiastku v sume 2.575,68 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca preukázateľne vyzval žalovaného na zaplatenie v žalobe uplatňovanej sumy titulom poistnej udalosti 5080-2022 v lehote do dňa 20.5.2022 výzvou zo dňa 4.5.2022. Bolo preukázané, že žalovaný ako poistený nesplnil voči žalobcovi oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, a to oznámiť žalobcovi, ako poisťovateľovi, vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ mal preto podľa súdu prvej inštancie proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. Z listinných dôkazov podľa názoru súdu prvej inčtancie vyplynula s veľkou pravdepodobnosťou aj tá skutočnosť, prečo nedošlo k oznámeniu škodovej udalosti, a to preto, že vodič motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo, sa vzdialil nedovolene z miesta nehody. 1.4. Uviedol, že vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku (nehoda v Nemecku) žalovaný vo svojej procesnej obrane namietal, že o poistnej udalosti nevedel, preto ju nenahlásil, čo potvrdzoval výsluchom vodiča motorového vozidla: H. N., ktorý žalovanému dopravnú nehodu, resp. kolíziu vôbec nenahlásil. Z oznámenia o dopravnej nehode (preklad do jazyka slovenského č.l. 97 až 100 spisu) vyplýva, že k nehode došlo, a to: „Pondelok, 2.8.2021 o 09:05 hod. mimo obce“ na „Spolkovej diaľnici 7 S, Hamburg“. Svedok H. N. pri svojom výsluchu nevylúčil, že by sa na mieste dopravnej nehody nebol, tvrdil však, že ju nevnímal. Zo žalobcom predloženej prílohy k rozpisu jázd GPS ťahača s EČV: G. (č.l. 159 až 161 spisu) podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že sa motorové vozidlo s ťahačom na mieste dopravnej nehody v rozhodnom čase nachádzalo. Z uvedeného listinného dôkazu, t.j. oznámenia o dopravnej nehode taktiež vyplýva, že vodič ťahača s návesom sa nedovolene vzdialil z miesta nehody. Preto mal súd prvej inštancie za to, že tvrdenie vodiča v tomto kontexte mohlo mať podľa súdu prvej inštancie voči zamestnávateľovi, t.j. žalovanému aj charakter účelovosti s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti. Preto žalobcom predložené listinné dôkazy, ktoré sú aj technického charakteru, súd prvej inštancie považoval za dôveryhodné a naopak tvrdenie žalovaného, ktoré zostalo v tomto prípade (nehoda v Nemecku) iba v rovine tvrdenia, nie. Dodal, že je nepochybné, že zákon o PZP nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa, ale možno skonštatovať, že to budú dôvody, ktoré budú mať osobitný, výnimočný charakter, stojaci objektívne, do určitej miery mimo vôľovej zložky poisteného, ktorý má znaky ospravedlniteľného dôvodu. Dôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemal podľa súdu prvej inštancie charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaný porušil svoju oznamovaciu povinnosť. Ak žalovaný nepreukázal dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý porušil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, potom sa opodstatnene žalobca, ako poisťovateľ, domáhal voči žalovanému náhrady časti poistného plnenia, ktoré žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného, ako poisteného, z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v sume 8.585,59 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy žiadal od žalovaného iba zaplatenie 30 %, t.j. sumu 2.575,68 eur, čo súd prvej inštancie považoval za dôvodné. 1.5. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania bolo podľa názoru súdu prvej inštancie nesporné a listinnými dokladmi aj preukázané, že dňa 03.03.2022 motorové vozidlo značky SCANIA INÝ MODEL, EČV: G., zavinilo škodovú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. ŠKODA Octavia, EČV: B., poškodený - LUX INTERIER DESIGN. Škodová udalosť bola spôsobená v Belgicku a poistnej udalosti bolo u žalobcu pridelené číslo 3591-2022. Poistník žalobcovi neoznámil vznik škodovej udalosti v 30. dňovej lehote od vzniku škodovej udalosti. Po likvidácii poistnej udalosti vyplatil žalobca svojmu likvidačnému zástupcovi spôsobenú škodu v sume 5.351,09 eur, a to dňa 22.06.2022. Uvedené žalobca žalovanému oznámil písomne listom zo dňa 20.06.2022. Poistné plnenie v celkovej výške 5.351,09 eur bolo žalobcom vyplatené na základe faktúr, z ktorých tento nárok vyplýval a ktoré žalobca predložil ako
listinné dôkazy. Z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a tiež v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. g) VPP si žalobca uplatnil žalobou voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia z poistnej udalosti číslo 3591-2022 vo výške 30 % z celkovej vyplatenej sumy 4.653,12 eur (bez poplatkov), čo predstavuje čiastku vo výške 1.395,94 eur. Z uvedenej sumy žalovaný pred podaním žaloby uhradil sumu 930,62 eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie v žalobe uplatňovanej sumy titulom poistnej udalosti 3591-2022 v lehote do dňa 11.07.2022 výzvou zo dňa 22.6.2022. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný ako poistený nesplnil voči žalobcovi oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, a neoznámil žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ má preto proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. 1.6. Vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku (nehoda v Belgicku) žalovaný vo svojej procesnej obrane namietal, že o poistnej udalosti síce vedel, ale nenahlásil ju z dôvodu nemožnosti identifikácie osoby poškodeného. Súd prvej inštancie uviedol, že v tomto smere žiadnu inú obranu neuplatnil a nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy, okrem uvedeného tvrdenia. Uviedol, že zo správy o nehode k poistnej udalosti vzniknutej dňa 03.03.2022 (úradný preklad z jazyka francúzskeho do jazyka slovenského č. l. 103 až 107 spisu) je zrejmé, že označenie poškodeného nie je síce úplne čitateľné, evidentne preukázané je však označenie toho, kto zavinil nehodu, ako aj to, kedy a kde k nej došlo, žalovaný vedel identifikovať poisťovňu a vodiča poškodeného vozidla. Bez ďalšieho však poistnú udalosť žalobcovi nenahlásil, pričom obrana žalovaného v tomto smere nemohla podľa súdu prvej inštancie obstáť ani ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Je nepochybné, že zákon o PZP nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa, ale možno skonštatovať, že to budú dôvody, ktoré budú mať osobitný, výnimočný charakter, stojaci objektívne, do určitej miery mimo vôľovej zložky poisteného, ktorý má znaky ospravedlniteľného dôvodu. Aj v tomto prípade dôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemal podľa súdu prvej inštancie charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaný porušil svoju oznamovaciu povinnosť. Ak žalovaný nepreukázal dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý porušil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi, tak potom sa opodstatnene žalobca, ako poisťovateľ, domáhal voči žalovanému náhrady časti poistného plnenia, ktoré žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného, ako poisteného, z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v sume 4.653,12 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy žiadal od žalovaného iba zaplatenie 30 %, t.j. sumu 930,62 eur, (poznámka odvolacieho súdu - správne malo byť 1.395,94 eur), čo súd prvej inštancie považoval za dôvodné. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie aj na tú skutočnosť, že žalovaný pred podaním žaloby uhradil žalobcovi zo svojho dlhu sumu 930,62 eur, ktorú skutočnosť žalobca zohľadnil už pri podaní žaloby na súd. 1.7. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splnením svojho dlhu a uplatnený úrok z omeškania nie je v rozpore s uvedenými a platnými zákonnými ustanoveniami, súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. 1.8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmeniť, žalobu zamietnuť a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), pričom sa podľa neho jedná o procesné právo žalovaného na riadne a zákonné odôvodnenie rozsudku, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h) CSP). Namietal, že súd prvej inštancie nepodrobil svojej vyhodnocovacej činnosti obranu žalovaného, nakoľko mimo vyhodnocovacej činnosti súdu prvej inštancie zostala skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané postihnutie, alebo potrestanie vodiča vozidla, ktorým mala byť škodová udalosť spôsobená, nemeckou políciou za spôsobenie dopravného priestupku. Mal za to, že ak by nemecká polícia dospela k záveru o vine vodiča, bola povinná o tom rozhodnúť a rozhodnutie vodičovi doručiť. Vodičovi však nebolo doručené žiadne rozhodnutie, ani o uložení sankcie. Neexistencia rozhodnutia nemeckej polície o uznaní viny vodiča bola podľa žalovaného dôkazom o jeho nevine. Z uvedených dôvodov je podľa neho nesprávne a nepochopiteľné vyjadrenie súdu prvej inštancie o veľkej pravdepodobnosti o dôvode neoznámenia škodovej udalosti, ktorým malo byť nedovolené vzdialenie sa z miesta nehody. Poukázal
na to, že nedovoleným sa vzdialením z miesta nehody sa stáva až získaním vedomostí o existencii nehody, ktorá vedomosť v tomto konaní preukázaná nebola. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je podľa žalovaného možné zistiť ani to, prečo súd prvej inštancie nevedomosť o vzniku poistenej udalosti nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. Aj v prípade Belgicka pre nedostatok dôvodov napadnutého rozsudku nie je podľa žalovaného možné zistiť, prečo súd prvej inštancie nemožnosť identifikovania osoby poškodeného nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa. V tejto súvislosti je podľa neho potrebné brať na zreteľ množstvo zaznamenaných prípadov poistných podvodov. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že z oznámenia o dopravnej nehode zo dňa 02.08.2021 vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že vozidlo žalovaného sa preraďovalo do pravého jazdného pruhu, v ktorom išla poškodená vodička, pričom vodič žalovaného ju prehliadol, reagoval až na jej zatrúbenie, pričom sa následne zaradil do stredného jazdného pruhu, počas tejto kolízie zavadila vodička poškodeného o pravé zvodidlo a poškodila ho. Vodič žalovaného z miesta nehody ušiel. Ak teda vodič žalovaného reagoval na zatrúbenie a preradil sa naspäť do stredného jazdného pruhu, jeho tvrdenie o tom, že nevedel, že k nejakej poistnej udalosti došlo, je podľa žalobcu potrebné v celkovom kontexte vyhodnotiť ako málo dôveryhodné. Poistený má povinnosť oznámiť poisťovni už vznik škodovej udalosti, ktorá je podľa zákona o PZP udalosťou, ktorá môže byť dôvodom na poskytnutie poistného plnenia. To znamená, že poistený má povinnosť oznámiť poisťovni už udalosť, ktorá má potenciál poistnej udalosti. Žalobca v konaní riadne preukázal, že poistné plnenie riadne vyplatil. Nárok žalobcu tak ako je vymedzený v § 12 zákona o PZP je špecifickým nárokom poisťovne, ktorý je žalovaným nesprávne ponímaný ako uplatnenie nároku na náhradu škody. Nárok žalobcu voči žalovanému je však nárokom na náhradu vyplateného poistného plnenia. Toto právo patrí žalobcovi ako poskytovateľovi poistného plnenia poškodenému, čo je povinnosť patriaca poisťovni zo zákona, takže jej splnenie nemožno právne kvalifikovať ako škodu a poisteného vnímať v tomto prípade ako škodcu. Z právneho hľadiska je uplatnenie nároku poisťovne voči žalovanému limitované iba výškou vyplateného poistného plnenia a samozrejme hypotézou právnej normy § 12 zákona o PZP. Žalobca o existencii poistnej udalosti zo dňa 02.08.2021 predložil relevantné dôkazy, ktoré žalovaný relevantným spôsobom nevyvrátil. Ak žalovaný polemizuje nad tým, ako má oznamovať niečo, o čom nevedel, žalobca je toho názoru, že s touto skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne vysporiadal, keď uviedol, že dôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemá charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaný porušil svoju oznamovaciu povinnosť. 3.1. Pokiaľ ide o poistnú udalosť, ktorá sa stala dňa 03.03.2022 v Belgicku, žalobca sa s postupom súdu prvej inštancie a vyhodnotením dôkazov v tomto smere stotožnil. Z predloženej správy o nehode k poistnej udalosti vzniknutej dňa 03.03.2022 je síce zrejmé, že označenie poškodeného nie je síce úplne čitateľné, z predloženej listiny je však zrejmý vinník nehody, je zrejmé, kedy a kde k nej došlo, žalovaný vedel identifikovať poisťovňu aj vodiča poškodeného vozidla. Bez ďalšieho mu však žalovaný poistnú udalosť nenahlásil, pričom obrana žalovaného v tomto smere nemôže obstáť ani ako dôvod hodný osobitného zreteľa. 4. Žalovaný v replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch podaného odvolania. Mal za to, že žalobca vo svojom vyjadrení neuvádza tvrdené vyjadrenie k jeho odvolaniu, ale iba opakuje svoje doterajšie tvrdenia, nič nové neuvádza. Oznámenie o dopravnej nehode zo dňa 02.08.2021 nie je podľa žalovaného objektívnym, ani nezvratným dôkazom. Žiadnym nespochybniteľným dôkazom nebolo podľa neho preukázané, že by vodič žalovaného z miesta nehody ušiel. K dopravnej nehode zo dňa 03.03.2022 žalovaný uviedol, že pre nedostatok potrebných informácií k nahláseniu poistnej udalosti, ju nahlásiť nemohol. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 9. V prejednávanom spore je predmetom žaloby posúdenie nároku žalovaného ako poisťovateľa proti poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré poisťovateľ vyplatil za poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a či žalobca ako poistený bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. Ide o dva poistné prípady so škodovou udalosťou, jeden v Nemecku a druhý v Belgicku. 10. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Odvolací súd však porušenie práva na spravodlivý proces v postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol. 11. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 11.1. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). 11.2. Pokiaľ žalovaný namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. 12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 13. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho uplatňovaného nároku. 14. Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovil povinnosť každého vlastníka a prevádzkovateľa motorového a nemotorového vozidla uzavrieť zmluvu na poistenie svojej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla a zároveň zriadil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov. Z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP vyplýva, že zákon priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi osobitný nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré poisťovateľ vyplatil za poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak poistený bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. Ide o osobitný nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu, ktorý je daný priamo ustanovením § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a výška uplatneného regresného nároku je ex lege limitovaná výlučne rozsahom poistného plnenia, ktoré poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti poškodenému (§ 12 ods. 3 zákona o PZP). Predpokladom vzniku nároku poisťovateľa proti poistenému/poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a že poistený porušil svoje zákonné povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. Nie je pritom rozhodujúce, či a akým spôsobom bol daný nárok formulovaný v poistnej zmluve, nakoľko jeho základ je ukotvený v legislatíve, nie v poistnom kontrakte. 15. Podľa § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky. 16. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4. 17. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 18. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 19. Čo sa týka všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, jeho použitie na obchodnoprávne vzťahy prichádza do úvahy len vtedy, ak subjekt obchodného záväzkového vzťahu poruší povinnosť stanovenú v právnom predpise inom, ako v Obchodnom zákonníku. Zodpovednosť za škodu v občianskom práve môže byť založená na objektívnom i subjektívnom princípe. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje existencia zavinenia a pripúšťa sa exkulpácia, t.j. zbavenie sa zodpovednosti vyvinením. V prípade zodpovednosti založenej na objektívnom princípe hovoríme o zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko. Objektívnej zodpovednosti je možné sa zbaviť liberáciou za podmienok presne stanovených zákonom. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektami zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Taktiež platí, že škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. 20. Podľa odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnemu právnemu záveru, že žalovaný si pri poistnej udalosti v Nemecku ako poistený nesplnil voči žalobcovi ako poisťovateľovi oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. b) zákona o PZP, nakoľko neoznámil žalobcovi, ako poisťovateľovi, vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o PZP poisťovateľ má preto proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, pretože spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona o PZP. 20.1. Žalobca o existencii poistnej udalosti v Nemecku predložil relevantné dôkazy, ktoré žalovaný nevyvrátil. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že nemal ako oznámiť niečo, o čom nevedel, odvolací súd poukazuje na to, že týmto argumentom a objektívnou zodpovednosťou žalovaného, sa dostatočne vysporiadal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. 20.2. Skutočnosť, že žalobca poistnú udalosť z Nemecka neoznámil žalovanému z dôvodu, že o nej nevedel, čo založil na tvrdení, že jeho vodič mu poistnú udalosť neoznámil, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý by ho zbavoval objektívnej zodpovednosti. Aj keď zákon o PZP nedefinuje dôvody hodné osobitného zreteľa, malo by ísť o dôvod, ktorý má osobitný, výnimočný charakter, stojí objektívne, do určitej miery mimo vôľovej zložky poisteného, ktorý má znaky ospravedlniteľného dôvodu. Dôvod, ktorý uvádzal žalovaný, nemá charakter dôvodu hodného osobitného zreteľa, pre ktorý žalovaný porušil svoju oznamovaciu povinnosť. 21. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 17.04.2023, bol vypočutý svedok - vodič žalovaného Tamás Bándics, ktorý uviedol „nepamätám si to, lebo nám nevznikla škoda, náš kamión nebol poškodený. Keby som bol vnímal nehodu, tak ihneď na mieste by bola spísaná policajná zápisnica a ja by som bol vyhotovil fotografie. Ale ja som nevnímal nič. Ten náraz nemal ani zvuk a ja som pokračoval v jazde po ceste. Ja som túto nehodu nevnímal. Ani v spätnom zrkadle som nevidel nič. Údajne som mal toho dotyčného pritlačiť k zvodidlám, ale myslím, že to tak nebolo, lebo na kamióne nevznikla škoda.“ Odvolací súd poukazuje na skutočnosti z tohto výsluchu svedka Tamás Bándics, ktorý uviedol, že náraz nemal ani zvuk, čím nepriamo potvrdil, že k nárazu, a teda k poistnej udalosti, došlo. Navyše ďalšie dôkazy predložené v priebehu sporu, a to oznámenie o dopravnej nehode (preklad do jazyka slovenského č.l. 97 až 100 spisu), žalobcom predložená príloha k rozpisu jázd GPS ťahača s EČV: G. (č.l. 159 až 161 spisu) potvrdzujú, že sa motorové vozidlo s ťahačom na mieste dopravnej nehody v rozhodnom čase nachádzalo a osvedčujú nárok žalovaného na náhradu vyplatenú časť poistného plnenia, ktorú žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného ako poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla v sume 8.585,59 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy žiadal od žalovaného iba zaplatenie 30 %, t.j. sumu 2.575,68 eur, čo súd prvej inštancie správne považoval za dôvodné. 22. Vo vzťahu k poistnej udalosti v Belgicku odvolací súd uvádza, že pokiaľ žalovaný vo svojej procesnej obrane namietal, že o poistnej udalosti síce vedel, ale nenahlásil ju z dôvodu nemožnosti identifikácie osoby poškodeného, v tomto smere žiadnu inú obranu neuplatnil a nepredložil ani žiadne relevantné dôkazy, okrem tohto tvrdenia. V spore bola predložená správa o nehode k poistnej udalosti vzniknutej dňa 03.03.2022, a to jej úradný preklad z francúzskeho do slovenského jazyka. Aj keď z predloženej listiny je zrejmé, že označenie poškodeného nie je síce úplne čitateľné, je však zrejmý vinník nehody, ako aj to, kedy a kde k nehode došlo, žalovaný vedel identifikovať poisťovňu a vodiča poškodeného motorového vozidla. Skutočnosť, pre ktorú žalovaný poistnú udalosť žalobcovi nenahlásil, nie je vzhľadom na uvedené dôvodom osobitného zreteľa, pre ktorý by poistnú udalosť nemusel oznámiť, a zbavil by sa tak svojej objektívnej zodpovednosti. Stačilo, ak by žalovaný náhlasil poistnú udalosť s informáciami, ktoré mu boli dostupné. 22.1. Súd prvej inštancie tak správne dospel k záveru, že ak žalovaný nepreukázal dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý porušil oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi v zmysle zákona o PZP, žalobca sa tak opodstatnene ako poisťovateľ domáhal voči žalovanému náhrady časti poistného plnenia, ktoré žalobca ako poisťovateľ vyplatil za žalovaného ako poisteného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v sume 4.653,12 eur (bez poplatkov), pričom z tejto sumy žiadal od žalovaného iba zaplatenie 30 %, t.j. sumu 1.395,94 eur. 23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 24. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 255 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).