Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/58/2023 6117204527 30. 10. 2025 JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI:SK:KSBA:2025:6117204527.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: SUXXEZZ k. s., Karpatská 18, 811 05 Bratislava, IČO: 35 960 701, zastúpený: Hudec s.r.o., Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, proti žalovanému: Real 4 You Beta s. r. o. v likvidácii, Cintorínska 7, 811 08 Bratislava, IČO: 46 051 015, o zaplatenie 16.424,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/62/2017-640 zo dňa 20.12.2022, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/62/2017- 640 zo dňa 20.12.2022 p o t v r d z u j e . Žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na §§ 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 642, § 644, § 647 ods. 1, 2, § 651 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 16.424,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 16424,35 eur od 23.08.2016 na tom skutkovom základe, že dňa 02.05.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri správe obchodného centra Family center Rimavská sobota (ďalej aj „Zmluva o spolupráci“). Predmetom bola správa obchodného centra a ďalej sprostredkovateľská činnosť. Zmluvou sa žalovaný zaviazal zaplatiť za nového nájomcu sprostredkovateľskú odmenu vo výške 3 mesačného netto nájomného. Listom zo dňa 26.06.2015 žalovaný Zmluvu vypovedal a zmluvný vzťah zanikol uplynutím výpovednej lehoty 31.12.2015. V polovici roku 2015 žalobca oslovil spoločnosť JYSK s ponukou na prenájom obchodných priestorov. Počas trvania záväzkového vzťahu dohodol žalobca so spoločnosťou JYSK obchodné podmienky nájmu. Spoločnosti JYSK predložili Zmluvu o budúcej zmluve a dojednali jej obsah. Spoluprácu pri dokončení sprostredkovania ukončil žalovaný emailom z 19.01.2016 a 25.01.2016. Spoločnosť JYSK s. r. o. prevádzku v Rimavskej Sobote otvorila 30.06.2016. Žalobca žalovanému vystavil faktúru 08.08.2016 splatnú 22.08.2016 vo výške 16.424,36 eur. Faktúra bola doručená a žalovaný ju neuhradil. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 03.03.2017 platobný rozkaz sp. zn. lUp/6/2017, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že dňa 02.05.2012 bola medzi stranami uzavretá zmluva o
spolupráci. Poukázal na ustanovenia 05.2, 06.3 a 07.1. a 7.2 Zmluvy. Žalobca neoslovil spoločnosť JYSK ako potencionálneho klienta. Spoločnosť JYSK mala najprv prenajaté priestory TERNO Group k.s., ktorá prevádzkovala supermarket HYPERNOVA. V máji 2015 bolo rozhodnuté o zrušení prevádzky a spoločnosti JYSK mala skončiť podnájomná zmluva. Spoločnosť TERNO Group sa snažila nájsť spoločnosti JYSK prenájom v blízkom okolí. Pani H. kontaktovala pána H.. Žalobca vstúpil do priamej komunikácie so spoločnosťou JYSK až v apríli 2015. F.. H. riešil so spoločnosťou JYSK technické záležitosti. Dňa 26.06.2015 podal žalovaný výpoveď zo zmluvy o spolupráci. Žalobca teda vstúpil do priamej komunikácie až po podaní výpovede. Postup žalobcu bol neúčelný a neefektívny. Pán X. odmietol rozpočet a pôdorysný návrh pána H. a začal vec riešiť vo vlastnej réžii. Zazmluvnenie sa predlžovalo. Žalobca nepostupoval so starostlivosťou riadneho obchodníka, čo preukazuje aj email zo dňa 20.10.2015, v ktorom bol žalovaný upozornený na problémy so žalobcom a že pán H. sa 3 krát bezúspešne snažil dohodnúť stretnutie s pánom X.. Medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dohoda o paušálnych nákladoch vo výške 3.500 eur za všetky prenajímateľské činnosti. Zmluva obsahovala PAKETI, PAKET II a PAKET III. Žalobca z uvedenej dohody vyfakturoval len 1.400 eur len za PAKET I. Ostatné nevykonal. V rámci PAKET I predložil žalobca spoločnosti JYSK textáciu vzorovej zmluvy. Obchodné podmienky, rozpočet a rozsah adaptačných prác dohodnuté neboli. K žiadnym rokovaniam ohľadom podmienok nedošlo. Žalobca vôbec nedojednal obchodné podmienky. Zmluva o spolupráci bola ukončená uplynutím výpovednej lehoty 21.12.2015. Od 01.01.2016 začala vykonávať správu centra spoločnosť Real Management. Tento nový správca vykonal všetky potrebné činnosti. Nájomná zmluva so spoločnosťou JYSK bola uzavretá 04.08.2016 a spoločnosti Real Management bola vyplatená odmena. Právo na províziu vzniká v dôsledku faktickej činnosti sprostredkovateľa. Poukázal na ustanovenie § 647 a § 651 Obchodného zákonníka. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom: Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 02.05.2012 došlo medzi nimi k uzavretiu Zmluvy o spolupráci (č.1.11). Predmetná zmluva predstavuje nepomenovanú zmluvu, ktorá sa bude spravovať Obchodným zákonníkom. Medzi stranami teda vznikol obchodnoprávny vzťah. Predmetom zmluvy bola bližšie špecifikovaná v článku 1 správcovská činnosť. Žalobca ako poskytovateľ z predmetnej zmluvy bol v zároveň v zmysle ustanovenia čl. 5.1. exkluzívne zodpovedný za prenájom všetkých neobsadených plôch. V zmysle čl. 6.3. a) za prenajímateľskú a marketingovú činnosť podľa bodu 5.1. obdrží poskytovateľ od zadávateľa odmenu závislú na úspešnom výsledku vo výške 3 netto mesačných nájomných. Súčasťou zmluvy teda bolo aj zazmluvnenie sprostredkovateľskej činnosti. Medzi stranami bol sporný uplatnený nárok žalobcu na odmenu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zmluvy o spolupráci v nadväznosti na uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou JYSK. Žalovaný predmetný nárok popieral s poukazom na skutočnosť, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu plneniu jeho povinností. Súd z predmetnej zmluvy zistil, že zmluva neobsahuje konkrétne povinnosti žalobcu ako poskytovateľa zo zmluvy pri predmetnej sprostredkovateľskej činnosti. Vznik nároku posudzoval v zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, ako aj ustanovení § 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že zmluva o sprostredkovaní patrí do skupiny obstarávateľských zmlúv, jej predmetom je odplatný výkon činností súvisiacich s vytvorením príležitosti pre záujemcu uzavrieť dohodnutý obchod. Medzi stranami nebolo sporné, že v roku 2016 došlo k uzatvoreniu zmluvy s novým klientom, so spoločnosťou JYSK. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetná zmluva bola uzavretá už za platnosti a účinnosti zmluvy o spolupráci s novým správcom. Teda v čase po zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle § 651 Obchodného zákonníka skutočnosť, že k uzavretiu zmluvy dôjde až po zániku zmluvy o sprostredkovaní nebráni vzniku práva na províziu za sprostredkovateľskú činnosť. Žalobca neoslovil spoločnosť JYSK ako potencionálneho klienta, JYSK ich oslovila prostredníctvom pána H. v máji 2015. Uvedená skutočnosť sporná nebola. Súd dospel k záveru, že zo žiadneho zmluvného ani zákonného dojednania nevyplýva obmedzenie pre vznik sprostredkovateľskej odmeny v zmysle čl. 6.3 Zmluvy v prípade, že nový klient sám osloví poskytovateľa, ako bolo v tomto prípade. Súd uviedol, že skutočnosť, že novému správcovi spoločnosti Real management kft. bola vyplatená nejaká odmena, nemá pre posúdenie žalovaného nároku žiadny význam. Záväzkový vzťah žalovaného stretím subjektom a jeho plnenie tretiemu subjektu nemá pre posúdenie nároku žalobcu na odmenu žiaden vplyv. V zmysle § 647 Obchodného zákonníka sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný určitú činnosť súvisiacu so zazmluvnením predmetného klienta vykonával. Vyplýva to aj z výpovede svedka H., ktorý to nevylúčil a uviedol, že pravdepodobne asi prebiehali osobné, telefonické a emailové konverzácie, on pri nich nebol. Vykonanie nejakej činnosti súvisiacej so sprostredkovaním preukazuje aj
vyplatenie nákladov v zmysle osobitnej dohody medzi stranami sporu, ktorá bola obsahom balíka PAKET I. Aj keď medzi stranami nebolo sporné, že nie všetky povinnosti z daného balíka boli vykonané, napr. preklady tak ako uvádzal žalovaný, medzi stranami nebolo sporné, že žalobca určité úkony vykonal, napr. predkladal vzor zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné vyplatenie nákladov fakturovaných za PAKET I. Súd uvedenú osobitnú dohodu, ktorá vyplývala z emailovej komunikácie zo dňa 29.10.2015 (č.1. 76) posúdil ako výslovné dohodnutie úhrady nákladov spojených so sprostredkovaním, na ktoré vzniká nárok popri dohodnutej provízii v zmysle ustanovenia § 647 ods. 2 Obchodného zákonníka. Vyplatenie uvedených nákladov za PAKET I nemá teda žiaden vplyv na vznik predmetnej sprostredkovateľskej odmeny. Vyplatením úrady za náklady nezaniká právo na sprostredkovateľskú odmenu. Súd konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vedel, že nevyhnutnou podmienkou uzavretia nájomnej zmluvy bolo dojednanie záruky vo výške 100.000 eur. Žalobca v konaní nepreukázal, že by počas platnosti zmluvy o spolupráci so žalovaným vyvinul aktivity smerujúce k sprostredkovaniu predmetnej záruky pre žalovaného. Sám konateľ žalobcu uviedol, že je to detail, ktorý chcel dostať do zmluvy neskôr, ale ich odstrihli. Žalovaný pred súdom prostredníctvom emailov zo dňa 28.09.2015 (č.1. 156) dostatočne preukázal, že žalobcovi špecifikoval podmienky pre uzatvorenie zmluvy, teda špecifikoval záruku. Súd dospel k záveru, že dojednanie nevyhnutnej podmienky, ktorou bolo poskytnutie záruky, je nutné posúdiť ako nevyhnutnú súčasť sprostredkovania reálnej príležitosti pre uzavretie novej nájomnej zmluvy pre žalovaného. Bez splnenia tejto podmienky by reálna možnosť vytvorená nebola. Medzi stranami nebolo sporné, že záruka bola sprostredkovaná po zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bez pričinenia žalobcu. Poukázal na to, že zákonné ustanovenie § 647 ods. 1 Obchodného zákonníka viaže vylúčenie vzniku nároku na províziu len so skutočnosťou, že k uzavretiu zmluvy došlo bez súčinnosti sprostredkovateľa. V zmysle komentára k predmetnému ustanoveniu sa súčinnosť vykladá široko. Aj pri širokom výklade však musí ísť o súčinnosť spojenú s reálnou možnosťou uzavretia zmluvného vzťahu. Ak vedel žalobca aká je nevyhnutná podmienka uzatvorenia nového zmluvného vzťahu, teda poskytnutie záruky vo výške 100.000 eur a v konaní nepreukázal súčinnosť so sprostredkovaním tejto podmienky, a teda so sprostredkovaním reálneho obchodu, nemožno konštatovať u neho vznik nároku na odmenu. Súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške čistého úspechu 100 %, keďže žalovaný bol plne úspešný v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Uviedol, že súd na vec síce správne aplikoval ustanovenia § 644, § 647 ods. 1 (2. veta) a 651 Obchodného zákonníka, avšak § 647 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka aplikoval (vyložil) nesprávne. Súd zároveň podľa názoru žalobcu nesprávne aplikoval zmluvné dojednania sporových strán obsiahnuté v bode 2.1, 3.1, čl. 5 a bodoch 6.1 a 6.3 Zmluvy o spolupráci - Správa OC zo dňa 2.5.2012 účinnej od 01.06.2012 (ďalej aj „Zmluva o spolupráci“). Dal do pozornosti, že analýzu Zmluvy o spolupráci žalobca súdu predložil aj v podaní z 22.11.2022, z ktorého zopakoval: 1. Predmetom zmluvy o spolupráci bola správa obchodného centra a ďalej sprostredkovateľská činnosť (označená ako prenájom a marketing obchodných priestorov (bod 2.1 c) a čl. (bod) 5 zmluvy). 2. Medzi stranami bola tiež dojednaná sprostredkovateľská odmena vo výške 3-násobku mesačného nájomného splatná do 10 dní po podpise nájomnej zmluvy a ostatok do 10 dní po otvorení predajne. (bod 6.3 a) zmluvy) 3. Zároveň zo zmluvy vyplýva, že za činnosť „rokovanie o podmienkach zmluvy, uzavieranie zmlúv, zmeny, predlžovanie, vypovedanie alebo rušenie zmlúv, ktoré sporové strany v zmluve definujú ako „všeobecná správcovská činnosť“ (podľa bodu 3.1 zmluvy) v zmysle zmluvy (bod 6.2 a) zmluvy) bola dojednaná osobitná odmena vo výške 4,8 eur za m2/ročne (bod 6.1 zmluvy) a teda táto činnosť nebola súčasťou činnosti sprostredkovateľskej. 4. Preto už obstaraním záujemcu (spoločnosti JYSK) a ponúknutím mu priestorov žalovaného k prenajatiu v máji 2015, a zavŕšením na úrovni projektových manažérov z 25.9.2015 (= predbežným súhlasom záujemcu), došlo k splneniu našich zmluvných povinností sprostredkovateľa. Preto ak súd uzavrel, že bez dojednania záruky nevznikla reálna príležitosť uzavrieť nájomnú zmluvu, ide o nesprávny záver. Žalobca zastával názor, že súd opomenul zohľadniť nasledovné skutočnosti, ktoré sú vo veci rovnako právne významné: a. Záručné vyhlásenie materskej spoločnosti nie je podstatná náležitosť sprostredkúvanej - nájomnej zmluvy,
b. Výška záruky nebola v čase sprostredkovania nájomnej zmluvy známa, keďže vyplynula až v priebehu následných rokovaní a projekčnej činnosti v závislosti od požiadaviek záujemcu o rozsahu úpravy najímaných priestorov žalovaného, c. Dojednanie o záruke (záručné vyhlásenie) je predmetom rokovania o obsahu nájomnej zmluvy, čo nebolo - v zmysle zmluvných dojednaní sporových strán - obsahom sprostredkovateľskej činnosti, ale činnosti všeobecnej vnútornej správy, d. Rokovanie o texte nájomnej zmluvy nie je súčasťou súčinnosti sprostredkovateľa pri sprostredkovateľskej činnosti ani v zmysle § 642 a § 647 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka. Namietal, že súd svojím rozhodnutím v konečnom dôsledku skonštatoval, že žalobca žiadnu súčinnosť so sprostredkovaním záruky neposkytol (nepreukázal), avšak zároveň nekonštatoval, že by neposkytol súčinnosť pri sprostredkovaní nájomnej zmluvy. Samotný výklad citovaného ustanovenia súdom preto považoval za nesprávny. Žalobca ďalej namietal, že záver súdu, podľa ktorého záujemca (spoločnosť JYSK) mal sám osloviť žalobcu s požiadavkou o uzavretie nájomnej zmluvy v priestoroch žalovaného, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Prvá informácia o potrebe nových obchodných priestorov pre záujemcu totiž pochádzala od vtedajšieho prenajímateľa záujemcu (spoločnosti TERNO Group a.s. - S.. H.), ktorý sám zisťoval možnosti relokácie záujemcu z dôvodu predčasného skončenia nájomného vzťahu zo strany prenajímateľa. Obstaranie záujemcu nastalo až po vykonanej obhliadke nových priestorov dňa 12.05.2015, čo bolo za aktívnej činnosti a súčinnosti žalobcu (prostredníctvom ním poverenej spoločnosti MAABEL Slovakia s.r.o. - p. H.), hoci prvá písomná informácia bola záujemcovi komunikovaná spoločnosťou TERNO Group a.s. Poverenie záujemcu (JYSK) na spoločnosť TERNO Group a.s., ktoré by odôvodňovalo záver súdu, nebolo v konaní tvrdené ani preukázané. Žalobca taktiež namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplýva záver súdu, že k sprostredkovaniu záruky malo dôjsť bez pričinenia žalobcu, čo malo byť medzi stranami nesporné. Dal do pozornosti, že z emailu adresovaného od projektového managera záujemcu p. O. konateľovi žalobcu zo dňa 30.10.2015 o 12:46 vyplýva, že potreba záruky materskej spoločnosti bola komunikovaná a právnik záujemcu ju mal doručiť („MCG will be sent to you by Mr. V.“ = záruka materskej spoločnosti vám bude doručená prostredníctvom p. V..) Žalobca poznamenal, že to bolo potom, ako p. F. v komunikácii dňa 29.10.2015 nástojila na potrebe záručného vyhlásenia. Ďalej poznamenal, že následné rokovania pre odklad na strane záujemcu, resp. pre absenciu rozhodnutia centrály záujemcu v Dánsku ustali. Poznamenal tiež, že z výpočtu listinných dôkazov (v bode 14. rozsudku) nie je zrejmé, či súd vykonal aj tento dôkaz, hoci mu bol predložený. Preto záver o dojednaní záruky bez súčinnosti žalobcu nie je správny; rovnako ani konštatovanie o nespornosti tohto tvrdenia. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/62/2017-640 zo dňa 20.12.2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zmenu alebo zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
8. Žalobca sa v konaní domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 16.424,35 eur s príslušenstvom titulom nároku na vyplatenie sprostredkovateľskej provízie v zmysle Zmluvy o spolupráci v nadväznosti na uzatvorenú nájomnú zmluvu so spoločnosťou JYSK. Súd dospel k záveru, že žalobcovi v danom prípade nárok na odmenu nevznikol, preto napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 10. Odvolací súd dáva do pozornosti, že napriek tomu, že zmluva o sprostredkovaní je odplatnou zmluvou, nárok na províziu nemusí vždy vzniknúť. Táto zmluva je zmluvou o činnosti sprostredkovateľa, nielen o výsledku (uzavretí zmluvy). Preto v prípade, ak by výsledok v podobe uzavretia sprostredkúvanej zmluvy nebol dôsledkom riadnej činnosti sprostredkovateľa, nevzniká mu nárok na províziu, a to bez ohľadu na to, ako si strany dohodli vznik tohto nároku. 11. Keďže medzi stranami bol sporný nárok žalobcu na odmenu podľa Zmluvy o spolupráci uzavretej dňa 02.05.2012, žalobca bol pre úspech v spore povinný uniesť dôkazné bremeno, a na tento účel preukázať skutočnosť, že predmetná nájomná zmluva bola uzavretá s jeho súčinnosťou, pretože v opačnom prípade nevzniká žalobcovi ako sprostredkovateľovi v zmysle § 647 Obchodného zákonníka nárok na províziu. Žalobca však v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Žalobca nepreukázal, že to bol práve on, kto v danom prípade oslovil spoločnosť JYSK ako potencionálneho klienta. Hoci žalobca so záverom súdu v tomto smere nesúhlasil, ani v podanom odvolaní relevantné skutočnosti, ktoré by dostatočne odôvodňovali odlišný záver, neuviedol a tento nevyplýva ani zo súdom vykonaného dokazovania. Zároveň žalobca nepreukázal súčinnosť so sprostredkovaním zmluvnej podmienky, ktorou bolo poskytnutie záruky vo výške 100.000 eur, a teda so sprostredkovaním reálnej príležitosti pre uzatvorenie novej nájomnej zmluvy pre žalovaného, hoci vedel, že uvedené bolo nevyhnutou podmienkou uzavretia nového zmluvného vzťahu. Súd preto dôvodne konštatoval, že nemožno konštatovať u žalobcu vznik nároku na odmenu. Ani emailom zo dňa 30.10.2015, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca, nie je dostatočne preukázané, že by žalobca počas platnosti Zmluvy o spolupráci dojednal poskytnutie záruky vo výške 100.000 eur. Súd v tejto súvislosti v bode 33. napadnutého rozsudku poukázal aj na skutočnosť, že sám konateľ žalobcu uviedol, že je to detail, ktorý chcel dostať do zmluvy neskôr, ale ich odstrihli. Odvolateľ ďalej tvrdil, že sprostredkovanie záruky bez pričinenia žalobcu nie je dôvodom na zamietnutie nároku na sprostredkovateľskú odmenu, čo je však v rozpore so zisteniami súdu z vykonaného dokazovania, ktorý ustálil, že žalovaný pred súdom prostredníctvom emailov zo dňa 28.09.2015 (č.1. 156) dostatočne preukázal, že žalobcovi špecifikoval podmienky pre uzatvorenie zmluvy, teda špecifikoval záruku. Odvolací súd podotýka, že žalobca v konaní nepredložil súdu také materiály a informácie, z ktorých by bolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že ako sprostredkovateľ vyvíjal požadovanú aktivitu vo vzťahu k dotknutej osobe, aby tak záujemca získal príležitosť k uzavretiu zmluvy a že by táto jeho aktivita bola svojou povahou, rozsahom, obsahom a nákladmi na ňu vynaloženými primeraná cieľu, ktorý mal byť dosiahnutý. Existencia príčinnej súvislosti medzi konaním sprostredkovateľa a uzavretím sprostredkovanej zmluvy predpokladá, že nebyť snahy a úsilia sprostredkovateľa smerujúcej k zaisteniu príležitosti uzavrieť zmluvu s treťou osobou, k tomuto výsledku by nedošlo (NS ČR 33 Cdo 930/2013-II). Uvedené v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania konštatovať nemožno. 12. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). 13. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 14. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25Cb/62/2017-640 zo dňa 20.12.2022 v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaný nemá proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).