Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/39/2024 6118350160 29. 04. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:6118350160.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: PROFI Stavebné hmoty, s.r.o., so sídlom 29. augusta 35, Banská Bystrica, IČO: 36 059 081, zastúpeného: Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Trhová 992/1, Zvolen, IČO: 50 492 934, proti žalovanému: E. narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom H. zastúpenému: JUDr. Martin Červenák, advokát so sídlom Čsl. armády 6, Levice, IČO: 53 533 879, o zaplatenie 26 168,57 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13C/11/2019-356 zo dňa 26.10.2021, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 13C/11/2019-356 zo dňa 26.10.2021 v napadnutom I. a III. výroku potvrdzuje. II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom vyhovel podanej žalobe v časti celej uplatnenej istiny ako aj v časti 8 % ročného úroku z omeškania zo sumy 19 556,93 eura od 19.09.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6 611,64 eura od 24.10.2018 do zaplatenia. Druhým výrokom podanú žalobu vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania čo do obdobia omeškania zamietol a posledným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu. 2. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol nárok žalobcu na zaplatenie v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu mala byť spôsobená žalovaným ako jediným konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti HAGO s.r.o. v likvidácii, so sídlom Kalnická cesta 822/1 934 01 Levice, IČO: 44 994 583 (ďalej len „HAGO“), pričom v dôsledku porušenia jeho povinností sa judikovaná pohľadávka žalobcu vo výške žalovanej istiny voči HAGO stala nevymožiteľnou. 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v najpodstatnejších častiach odôvodnil nasledovne: „43. Dlžník a osoby uvedené v § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. (štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka) sú povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa dozvedeli, alebo sa mohli dozvedieť o predlžení dlžníka. Žalovaný bol jediným štatutárnym orgánom od 28.07.2010 až do 01.03.2018. Zodpovednosť za škodu nepostihuje samotného dlžníka (HAGO s. r. o.), ale len osoby povinné podať v mene dlžníka (za dlžníka) návrh na vyhlásenie konkurzu. 44. Zodpovednosť za škodu je, samozrejme daná aj vtedy, ak dlžnícky návrh na vyhlásenie konkurzu je podaný, ale nie je podaný v zákonom stanovenej lehote. Jediný konateľ HAGO s. r. o., E. P. podľa § 11 ods. 2 veta prvá zák. č. 7/2005 Z. z. bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení.
45. Jediný konateľ aj spoločník spoločnosti HAGO s. r. o., ktorým bol žalovaný E. P. musel mať vedomosť o tom, že v obchodnej spoločnosti HAGO s. r. o. mali tržby/obrat dlhodobú klesajúcu tendenciu v roku 2015 boli vo výške 4 221 878 eur, v roku 2016 boli vo výške 2 285 869 eur, v roku 2017 vo výške 661 928 eur a v roku 2018 už len vo výške 8 241 eur. Súbežne s týmto sa znižovali aj aktíva obchodnej spoločnosti HAGO s. r. o., ktoré boli v roku 2015 vo výške 2 160 887 eur, v roku 2016 vo výške 1 883 701 eur, v roku 2017 vo výške 637 587 eur a v roku 2018 vo výške 397 907 eur. Výsledok hospodárenia minulých rokov predstavuje za rok 2015 - (mínus) 149 755 eur, za rok 2016 - 275 591 eur, za rok 2017 - 976 640 eur a za rok 2018 - 17 436 eur. 46. Žalovaný ako jediný konateľ a spoločník vedel o tom, že žalobca podal žalobu o zaplatenie 19 556,93 eura na tunajší súd (konanie 15Cb/1/2015) voči spoločnosti HAGO s. r. o. od 15.12.2015, kedy bol prevzatý platobný rozkaz obchodnou spoločnosťou HAGO s. r. o.. Okresný súd Levice vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15Cb/1/2015 rozhodol rozsudkom dňa 24. apríla 2018 tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.08.2018, obchodná spoločnosť HAGO s. r. o. (vtedy už v likvidácii) odvolanie nepodala. Obchodná spoločnosť pred vyhlásením rozsudku vo veci pod sp. zn. 15Cb/1/2015 vstúpila do likvidácie dňom 02.03.2016. Z listiny predloženej žalobcom (čl. 34) je zrejmé, že návrh na vyhlásenie konkurzu bol podaný navrhovateľom HAGO s. r. o. dňa 26.04.2018, teda dva ani po priznaní pohľadávky žalobcovi rozsudkom v celom rozsahu voči jeho dlžníkovi HAGO s. r. o. v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15Cb/1/2015. Následne Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 25. júla 2018 pod sp. zn. 32K/11/2018 - 184 zastavil konkurzné konanie na dlžníka HAGO s. r. o. v likvidácii so sídlom 934 01 Levice, Kalnická cesta 822/1, IČO: 44 994 583, pre nedostatok majetku, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2018. Ku dňu 25.07.2018 z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že spoločnosť HAGO s. r. o. disponovala len pohľadávkou z účtu v banke vo výške 121,95 eura a hotovosťou v pokladni vo výške 300 eur. Predbežný správca JUDr. Marián Dobiš ustanovený konkurzným súdom dlžníkovi HAGO s. r. o. v likvidácii, potvrdil že jediným majetkom spoločnosti HAGO s. r. o. v likvidácii sú pohľadávky voči tretím osobám z obchodného styku voči spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., spoločnosti INTEGRAL IG s. r. o. a spoločnosti Agentúra EVKA, s. r. o., predbežný správca sa zaoberal aj vymožiteľnosťou týchto pohľadávok a dospel k záveru, že ani jednu z týchto pohľadávok nemožno vymáhať. 47. Pohľadávky, ktoré obchodná spoločnosť HAGO s. r. o. mala voči tretím osobám zanikli tak, že voči spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o. zanikla pohľadávka z dôvodu započítania, voči spoločnosti Agentúra EVKA, s. r. o. z dôvodu dohody o urovnaní, voči spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o. vo výške 77 445,20 eur z dôvodu postúpenia na tretiu osobu. Pohľadávka HAGO s. r. o. voči spoločnosti EUCOS SK s. r. o. zanikla z dôvodu dohody o zániku pohľadávok z dôvodu vstupu dlžníka do likvidácie a voči spoločnosti INTEGRAL IG s. r. o. bola nevymožiteľná z dôvodu zlúčenia tejto spoločnosti do spoločnosti Hedge Fund s. r. o., ktorá je právnym nástupcom viac ako 50 obchodných spoločností a konateľom je rumunský občan. Tieto skutočnosti vyplývajú zo Záverečnej správy o majetnosti alebo nemajetnosti dlžníka, ktorú vypracoval dňa 23.07.2018 správca JUDr. Marián Dobiš. Z tejto správy je zrejmé aj to, že spoločnosť HAGO s. r. o. nevlastní žiaden nehnuteľný ani hnuteľný majetok, nevlastní žiadne motorové vozidlo. Z tejto správy je ďalej zrejmé, že podľa mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky zo dňa 28.05.2018 jediným majetkom HAGO s. r. o. boli pohľadávky voči dlžníkom a peňažná hotovosť na bankových účtoch a na pokladni. Ku dňu 23.07.2018 sa nachádzalo v pokladni spoločnosti HAGO s. r. o. 300 eur a účet v Slovenskej sporiteľni, a. s. so zostatkom na účte 121,95 eur bol dlžníkom zrušený. JUDr. Marián Dobiš uviedol v tejto správe, že podľa jeho názoru bola dodržaná povinnosť včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu. 48. Žalobca v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15Cb/1/2015 žaloval neuhradené pohľadávky voči spoločnosti HAGO s. r. o. vo výške 19 556,93 eur, ktoré boli splatné v období od 14.09.2014 do 24.11.2014 a tieto boli žalobcovi PROFI Stavebné hmoty, s. r. o. aj priznané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 24. apríla 2018 sp. zn. 15Cb/1/2015 - 263. Jediný konateľ a spoločník, ktorým je žalovaný mal vedomosť o pohľadávke žalobcu už od splatnosti faktúr, t. j. od roku 2014. 49. Žalobca si nemohol svoju pohľadávku právoplatne priznanú súdom prihlásiť do konkurzu, pretože konkurzné konanie bolo zastavené voči dlžníkovi žalobcu (HAGO s. r. o.) pre nedostatok majetku, čo bolo oznámené Okresným súdom Nitra dňa 03.06.2021. 50. Na základe týchto všetkých zistených skutočností vrátane klesajúcej tržby, obratu, znižovaním aktív, klesaniu zisku spoločnosti HAGO s. r. o. žalobca si nemohol uplatniť úspešne nárok na zaplatenie voči spoločnosti HAGO s. r. o., hoci mal priznanú pohľadávku právoplatným rozsudkom.
51. Súd mal za preukázané, že došlo k porušeniu povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaným, ktorý bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti HAGO s. r. o., výšku škody mal súd za preukázanú, nakoľko táto vznikla žalobcovi tým, že HAGO s. r. o. neuhradila žalobcovi pohľadávku vo výške 19 556,93 eur, ktorá bola žalobcovi právoplatne priznaná súdom v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15Cb/1/2015. Medzi vznikom škody a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu je príčinná súvislosť, pričom žalovaný nepreukázal súdu existenciu liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z.. 52. Žalovaný je osobou, ktorá bola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka a podľa § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľovi (žalobcovi) dlžníka porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Z uvedeného dôvodu súd mal za preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. 53. Podľa § 11a ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. na účel uplatnenia zodpovednosti podľa odseku 1 sa predpokladá, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený, čo je aj tento prípad. Žalovaný ako osoba povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že sú tu skutočnosti podľa § 74a ods. 5. Žalovaný v konaní nepreukázal existenciu skutočnosti podľa § 74a ods. 5 zák. č. 7/2005 Z. z., ktoré sú jedinými liberačnými dôvodmi. Z uvedeného dôvodu skonštatovanie správcu JUDr. Dobiša o tom, že žalovaný podal včas návrh na vyhlásenie konkurzu, súd nepovažoval za postačujúce. Príkladmo súd poukazuje na vyjadrenie správcu JUDr. Dobiša, že spoločnosť HAGO s. r. o. mala pohľadávku voči STRABAG vo výške 77 445,20 eura, ktorú postúpila za sumu 10 000 eur tretej osobe a pohľadávka zostala v účtovníctve len nedopatrením, chybou účtovníka a preto správca dospel k tomu, že pohľadávka neexistuje. Dlžník žalobcu spoločnosť HAGO s. r. o. mala pohľadávku oveľa vyššiu ako bola žalobcovi priznaná právoplatne súdom, pričom spoločnosť HAGO s. r. o. túto pohľadávku postúpila za sumu 10 000 eur inej osobe, t. j. za nominálnu hodnotu necelých 13 % tejto pohľadávky. HAGO s. r. o. mala túto pohľadávku voči STRABAG, ktorá je jednou z najväčších stavebných spoločností v Európe. Už len takéto disponovanie s predmetnou pohľadávkou zakladá porušenie základných povinností žalovaného ako jediného konateľa, následkom takéhoto postupu HAGO s. r. o. neviazala majetok tak, aby bolo možné uspokojiť judikovanú pohľadávku žalobcu z majetku HAGO s. r. o.. HAGO s. r. o. v čase vzniku žalobcovej pohľadávky bola v dobrej finančnej kondícii, no pokiaľ žalobca úspešne ukončil súdne konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15Cb/1/2015, obchodnej spoločnosti HAGO s. r. o. nezostal žiadny majetok, čo vyplýva zo skutočností zrejmých v konkurznom konaní na HAGO s. r. o.. Žalovaný ako jediný konateľ (aj spoločník) musel mať vedomosť o zhoršovaní finančnej, platobnej kondície tejto spoločnosti, pretože obchodná spoločnosť nezostala bez majetku zo dňa na deň. Z listín predložených žalobcom je zrejmé, že už v roku 2017 predstavovali pasíva obchodnej spoločnosti HAGO s. r. o. mínus 605 282 eur. 54. Na osobe, ktorá bola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu (žalovaný), je dôkaz opaku, pretože môže preukázať, že v dôsledku včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu nevznikla veriteľovi škoda vo výške nezaplatenej pohľadávky alebo mu vznikla iná škoda. V danom prípade, ale žalobcovi vznikla škoda vo výške, ktorá mu bola priznaná právoplatným rozsudkom. Žalovaný ako povinná osoba môže preukázať, že aj keby bol včas podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, uspokojenie veriteľov by bolo rovnaké, alebo by síce bolo vyššie, ale nie v plnom rozsahu pohľadávky. Žalobca si nemohol uplatniť úspešne v konkurznom konaní pohľadávku voči HAGO s. r. o., nakoľko konkurzné konanie bolo pre nemajetnosť dlžníka zastavené. V danom prípade si žalovaný ako povinná osoba nesplnila povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo zakladá zodpovednosť žalovaného za škodu. 55. Zodpovednosť za včasné podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa žalovaný zbaví, len ak preukáže liberačné dôvody stanovené v § 74a. Žalobca ako veriteľ spoľahlivo preukázal výšku škody, právoplatným rozsudkom. Žalobca ako veriteľ si nemohol uplatniť svoju pohľadávku v konkurznom konaní, pretože konkurzné konanie bolo zastavené pre nedostatok majetku jeho dlžníka. Je na osobe, ktorá bola povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu, že v dôsledku včasného nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu nevznikla veriteľovi škoda, čo žalovaný nepreukázal. 56. Súd priznal žalobcovi škodu vo výške istiny vo výške 26 168,57 eur, ktorá suma predstavuje istinu vo výške 19 556,93 eura priznanú právoplatným rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 24. apríla 2018 pod sp. zn. 15Cb/1/2015 - 263. Suma vo výške 6 611,64 eura predstavuje zaplatený súdny poplatok žalobcom a trovy právneho zastúpenia vo výške 5 438,64 eura, ktoré boli žalobcovi priznané právoplatným uznesením zo dňa 11.09.2018 sp. zn. 15Cb/1/2015 - 300.
57. Žalobca si uplatnil podľa § 365 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. 8 % ročný úrok z omeškania odo dňa 19.10.2018, ktorý nasledoval po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Levice pod sp. zn. 15Cb/1/2015. O trovách konania bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 15Cb/1/2015 rozhodnuté uznesením zo dňa 11.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 23.10.2018. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6 611,64 eura odo dňa nasledujúceho po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania (t. j. od 24.10.2018) a v prevyšujúcej časti nárok na ročný úrok z omeškania zo sumy 6 611,64 eura zamietol. .. 59. Žalobca mal v konaní plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ), § 1 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 a ods. 6, § 74a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZoKR). 5. Proti I. a III. výroku rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 13C/11/2019-356 zo dňa 26.10.2021 podal včas odvolanie žalovaný, ktorý vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1. písm. d) /iná vada konania/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/ a písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 6. Žalovaný trval na tom, že žalobca v priebehu celého konania nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalovaný ako konateľ nevykonával svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami dotknutej spoločnosti. Túto skutočnosť podľa žalovaného potvrdzuje aj opakované konštatovanie zo strany žalobcu, keď vo svojich jednotlivých vyjadreniach používal v súvislosti s konaním žalovaného slovné spojenie „pravdepodobne“ (konkrétne vyjadrenia zároveň v odvolaní príkladom odcitoval). 7. Žalovaný ďalej k právnemu dôvodu, na základe ktorého si žalobca škodu uplatňoval, uviedol výklad ustanovení § 135a ods. 1 a § 373 a nasl. ObZ s tým, že podľa jeho názoru neboli splnené podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa týchto zákonných ustanovení (vznik škody, porušenie povinnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti). 8. Tvrdil, že spoločnosť HAGO s.r.o. sa dostala do druhotnej platobnej neschopnosti, nebolo to však spôsobené konaním žalovaného a teda nemohlo dôjsť z jeho strany k porušeniu povinností v zmysle príslušných ustanovení ObZ, ktoré by zakladali nárok žalobcu na náhradu škody voči osobe žalovaného, pričom zo strany žalobcu podľa žalovaného nebolo preukázané, že by žalovaný svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou nevykonával. 9. Nárok žalobcu podľa žalovaného nevyplýva ani z ustanovenia § 66aa ObZ, pretože samotná skutočnosť ovládania, a ani úpadku, resp. jeho predpokladu nepostačuje na založenie zodpovednostného vzťahu medzi veriteľom a osobou, ktorá je vo vzťahu k dlžníkovi ovládajúcou osobou. Zodpovednosť žalovaného podľa označeného zákonného ustanovenia podľa neho neprichádza do úvahy, pretože v takomto prípade sa vyžaduje, aby ovládajúca osoba musela k úpadku ovládanej osoby prispieť svojím vlastným aktívnym konaním, teda musí ísť o také konanie, ktoré je pripísateľné ovládajúcej osobe a zároveň konanie ovládajúcej osoby muselo podstatným spôsobom prispieť k úpadku ovládanej osoby. Medzi vplyvom ovládajúcej osoby a úpadkom musí byť príčinná súvislosť v tom zmysle, že konanie ovládajúcej osoby muselo podstatne prispieť k úpadku, resp. prispieť k takému konaniu ovládanej osoby, ktoré viedlo k jej úpadku. V konaní však bolo podľa žalovaného preukázané, že nie konaním žalovaného sa spoločnosť HAGO dostala do druhotnej platobnej neschopnosti. 10. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že jeho konanie malo dostať spoločnosť HAGO s.r.o. do takého finančného stavu, kedy nedisponovala žiadnym majetkom, pričom žalovaný nemal brať ohľad na účelové určenie majetku a mal pravdepodobne odoberať rôzne majetkové hodnoty v prospech iných spoločností. Bol názoru, že bolo preukázané, že spoločnosť HAGO nebola vlastníkom žiadneho nehnuteľného majetku, v rokoch 2013 - 2018 nebola vlastníkom žiadnych motorových vozidiel a ani vlastníkom iných hnuteľných vecí, a teda nie je zrejmé, kedy a ako mal toto spôsobiť žalovaný, keď už pred vôbec vznikom údajnej pohľadávky žalobcu voči spoločnosti HAGO s.r.o. táto spoločnosť nedisponovala majetkom. 11. Žalovaný trval na tom, že vykonával svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a vykonával všetky svoje povinnosti mu vyplývajúce zo zákona, čo konštatoval aj predbežný správca JUDr. Marián Dobiš, keď uviedol: „Na základe zistených skutočností mám za to, že v prípade likvidátora a tiež konateľa dlžníka bola dodržaná povinnosť včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu.“, s čím sa stotožnil aj konajúci konkurzný súd. 12. Poukázal aj na to, že prvoinštančný súd sa na jednej strane odvolával na zistenia predbežného správcu o pohľadávkach spoločnosti HAGO s.r.o. (bod 38. rozhodnutia) - o ich neexistencii a
nevymožiteľnosti a na druhej strane uviedol, že dlžník žalobcu - spoločnosť HAGO s.r.o. mala pohľadávku oveľa vyššiu, ako bola žalobcovi priznaná právoplatne súdom (bod 53. rozhodnutia). 13. Žalobca aj prvoinštančný súd tvrdili, že zo strany žalovaného malo dochádzať k znižovaniu aktív spoločnosti HAGO s.r.o., ale tieto svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázali, resp. prvoinštančný súd nezdôvodnil (bod 50. rozhodnutia), čo je podľa žalovaného v rozpore so skutočnosťou ako aj so samotnými zisteniami predbežného správcu a aj konkurzného súdu. 14. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 25.07.2018 sp. zn. 32K/11/2018 - 184 bod 6 vyplýva, že predbežný správca má za to, že povinnosť včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu bola zo strany konateľa a likvidátora dlžníka splnená. Je evidentné, že konkurzný súd sa s uvedeným zistením predbežného správcu stotožnil, a preto je nepochopiteľné, na základe akých skutočností mal prvoinštančný súd preukázané, že malo dôjsť k porušeniu povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaným. (bod 51 rozhodnutia) 15. Predbežný správca aj konkurzný súd osobitne skúmali túto skutočnosť a totožne uviedli, že táto povinnosť zo strany žalovaného nebola porušená, a preto bez náležitého zdôvodnenia opačného tvrdenia zo strany prvoinštančného súdu je nepochybné, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, nielen v tomto bode, je arbitrárne, pričom súd vyhodnotil dôkazy predložené žalovaným, týkajúce sa záverov predbežného správcu ako i konkurzného súdu v rozpore s ich závermi, z čoho je zrejmé, že prvoinštančný súd hodnotil dôkazy bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu. 16. Zo skôr uvedených dôvodov súd prvej inštancie podľa žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu rozhodnutiu v predmetnej veci. 17. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne, aby napadnutý rozsudok zmenil a podanú žalobu zamietol v celom rozsahu. Zároveň žiadal voči žalobcovi priznať náhradu trov konania. 18. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca podaním, doručeným súdu dňa 16.3.2022, v ktorom uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za správny a zákonný. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Bol názoru, že počas konania boli vykonané dôkazy, z ktorých je zrejmé, že žalovaný z právneho postavenia konateľa obchodnej spoločnosti, porušil v podstate všetky jeho základné fiduciárne povinnosti podľa § 135a ObZ, ako aj povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa § 11 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. Žalovaný napriek tomu, že mal vedomosť o pohľadávke žalobcu, účelovo neviazal majetok obchodnej spoločnosti HAGO s.r.o. v takom rozsahu a takým spôsobom, aby jeho pohľadávka bola resp. vôbec mohla byť riadne uspokojená. 19. Žalobca trval na tom, že žalovaný súčasne z obchodnej spoločnosti HAGO s.r.o. odoberal do a/ alebo v prospech jemu spriaznených obchodných spoločnosti HAGO INVEST s.r.o., HAGO PLUS s.r.o. a iných tretích osôb rôzne majetkové hodnoty, čo vyústilo do finančného a ekonomického stavu, kedy spoločnosť nemala okrem pohľadávky z účtu v banke vo výške 121,95 € a hotovosti v pokladni vo výške 300 € t.j. aktív v celkovej súhrnnej výške 421,95 € dostatok majetku na to, aby konkurz na jej majetok bol vôbec súdom vyhlásený. Z vykonaného dokazovania podľa žalobcu vyplýva aj to, že obchodná spoločnosť HAGO s.r.o. mala viacero likvidných pohľadávok, z ktorých mohla byť jeho pohľadávka v celom rozsahu uspokojená, pričom najväčšiu pohľadávku predstavovala pohľadávka voči obchodnej spoločnosti STRABAG vo výške 77 445,20 €, ktorá bola postúpená na tretiu osobu za 13 % jej nominálnej hodnoty. Súd prvej inštancie preto podľa žalobcu správne právne posúdil predpokladanú zodpovednosť žalovaného podľa § 11a ods. 2 ZoKR. 20. Žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 21. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 22. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 23. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 24. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť svojho nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom
odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 29. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 31. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 32. Podľa § 366 CSP /Novoty v odvolacom konaní/, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 33. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 34. Podľa § 150 ods. 1 CSP /Skutkové tvrdenia/, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 35. Podľa § 151 ods. 1 CSP /Popretie skutkových tvrdení protistrany/, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 36. Podľa § 154 CSP /Zákonná koncentrácia konania/, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 37. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 38. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti ale neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd.“ ... „Pokiaľ žalobkyňa uvedenú skutočnosť [...] netvrdila, potom ani vykonaným dokazovaním [...] nemohlo dôjsť k preukázaniu uvedenej skutočnosti, pretože ani nebol predmetom dokazovania./uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022./ 39. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. /uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010/ 40. Úvodom odvolací súd uvádza, že predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku konania žalovaného, pričom žalobca už v podanej žalobe nárok na náhradu škody vymedzil troma zákonnými ustanoveniami, a to: - § 66aa ObZ - § 135a ObZ - § 11a ZoKR 41. Súd prvej inštancie podanú žalobu vyhodnotil ako dôvodnú iba podľa § 11a ZoKR s tým, že splnenie predpokladov zodpovednosti podľa ostatných označených zákonných ustanovení nehodnotil. 42. Ustanovenie § 11a ZoKR vymedzuje vyvrátiteľný predpoklad, že k vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu pre včasné nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dochádza aj vtedy, ak konkurz na majetok dlžníka nebol pre nedostatok majetku vyhlásený. Uvedený predpoklad bol nepochybne vo vzťahu k spoločnosti HAGO splnený, čo vyplýva z uznesenia Okresného súdu Nitra č.k. 32K/11/2018-184 zo dňa 25.7.2018, ktorým súd konkurzné konanie označeného dlžníka zastavil pre nedostatok majetku. Uvedená skutočnosť v konaní sporná nebola. 43. Došlo preto k naplneniu zákonného predpokladu podľa § 11a ods. 2 ZoKR, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol oprávnenou osobou (v danom prípade žalovaným) podaný včas. Následne preto došlo aj k vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 11a ods. 1 ZoKR, a to bez potreby žalobcu ďalej preukazovať porušenie povinnosti žalovaným vo vzťahu k splneniu jeho povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. 44. V prípade vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 11a ods. 2 ZoKR zákon o konkurze vymedzuje, ako sa zodpovedná osoba môže zodpovednosti zbaviť (liberačné dôvody). Musí preukázať niektorú zo skutočností podľa § 74a ods. 5 ZoKR. V prejednávanej veci prichádzalo do úvahy preukázanie výlučne skutočností podľa § 74a ods. 5 písm. a) ZoKR, teda, že v konal s odbornou starostlivosťou, pričom uvedené mohol žalovaný preukázať aj tým, že bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení. Takúto skutočnosť (o uložení oznámenia o predlžení) žalovaný v konaní netvrdil ani nepreukázal. 45. Odvolací súd zdôrazňuje, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno podľa skôr označeného zákonného ustanovenia (§ 74a ods. 5 písm. a) ZoKR) spočívalo na žalovanom, ako vyplýva z § 11a ZoKR. 46. Veľká časť odvolacej argumentácie žalovaného sa sústredila na to, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 66aa a § 135a ObZ, ako aj na to, že žalobca nepreukázal skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že žalovaný pri výkone funkcie konateľa spoločnosti HAGO nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Túto argumentáciu odvolací súd vyhodnotil v celom rozsahu ako nedôvodnú, vzhľadom na vyššie uvedené, teda vzhľadom na to, že súd prvej inštancie splnenie predpokladov na náhradu škody podľa ustanovení § 66aa a § 135a ObZ nehodnotil, preto jeho závery v tomto smere vôbec nemohli byť nesprávne a zároveň, že pri nároku na náhradu škody podľa § 11a ods. 1, ods. 2 ZoKR žalobca nemá dôkaznú povinnosť preukázať porušenie povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou. 47. Odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti žalovaného, že jeho odvolacia argumentácia sa mala sústrediť na dôvody nesprávnosti napadnutého rozhodnutia, nie na to, ako žalobca argumentoval v priebehu súdneho konania. Iba uvedenie dôvodov nesprávnosti napadnutého rozhodnutia je spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Riadne uplatnený odvolací dôvod vyžaduje, aby: - sa jednak jednalo o niektorý z dôvodov, ustanovených v § 365 CSP a zároveň - odvolanie obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a zároveň - nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Iba takto vymedzené odvolacie dôvody môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
48. Odvolací súd konštatuje, že v podanom odvolaní nenašiel relevantné odôvodnenie toho, prečo žalovaný považuje závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k nepreukázaniu liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 v spojení s § 11a ZoKR za nesprávne. Jediný argument žalovaného, ktorý sa tejto otázky marginálne týkal, je jeho tvrdenie, že vykonával svoju funkciu s odbornou starostlivosťou (na str. 4 podaného odvolania), čo vyplýva aj zo správy predbežného správcu JUDr. Dobiša a námietka žalovaného o tom, že „je nepochopiteľné, na základe akých skutočností mal prvoinštančný súd preukázané, že malo dôjsť k porušeniu povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu žalovaným. (bod 51 rozhodnutia)“. 49. K skôr označeným námietkam odvolací súd opakovane uvádza, že z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že zistenie súdu prvej inštancie o porušení povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu je založené na zákonnom predpoklade, ustanovenom v § 11a ods. 2 ZoKR. 50. Žalovaný v tejto súvislosti zároveň namietal, že „Predbežný správca aj konkurzný súd osobitne skúmali túto skutočnosť a totožne uviedli, že táto povinnosť zo strany žalovaného nebola porušená, a preto bez náležitého zdôvodnenia opačného tvrdenia zo strany prvoinštančného súdu je nepochybné, že rozhodnutie prvoinštančného súdu, nielen v tomto bode, je arbitrárne, pričom súd vyhodnotil dôkazy predložené žalovaným týkajúce sa záverov predbežného správcu ako i konkurzného súdu v rozpore s ich závermi, z čoho je zrejmé, že prvoinštančný súd hodnotil dôkazy bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu“. 51. K tejto námietke odvolací súd poukazuje, že náležité zdôvodnenie, ktorého absenciu žalovaný namietal, sa nachádza v odseku 53 napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie rozsiahlo vysporiadal s tým, prečo považoval vyjadrenie predbežného správcu za nepostačujúce. Je potrebné zdôrazniť, že závery predbežného správcu ani odôvodnenie rozhodnutia iného súdu nie sú pre konajúci súd záväzné podľa príslušných zákonných ustanovení (§ 186, § 193 a § 194 CSP). Odvolací súd opätovne uvádza, že ani voči dôvodom súdu prvej inštancie v odseku 53 jeho odôvodnenia žalovaný neuplatnil žiadne konkrétne výhrady o nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie. 52. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 54. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).