Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/3/2025 6119309693 30. 01. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:6119309693.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: MED - ART, spol. s r.o., so sídlom Hornočermánska 4, 949 01 Nitra, IČO: 34 113 924, právne zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát so sídlom Bottova 34, 949 01 Nitra, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 20 593,59 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/122/2019-267 zo dňa 15.10.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/122/2019-267 zo dňa 15.10.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k. B1-33Cb/122/2019-267 zo dňa 15.10.2024 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) rozhodol tak, že zamietol návrh žalovaného, doručený súdu dňa 03.10.2024, na vydanie dopĺňacieho rozsudku k rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej. 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 225 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že Mestský súd Bratislava III rozsudkom č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024 rozhodol tak, že vo výroku I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13 000 eur s príslušenstvom, vo výroku II. žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,26 %. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.10.2024. Dňa 03.10.2024 žalovaný doručil súdu návrh podľa § 225 CSP na doplnenie rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024 o opomenutý výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na bod 25. uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/12/2022-201 zo dňa 24.11.2023, ktorým odvolací súd zrušil v napadnutej časti prvý rozsudok súdu prvej inštancie v predmetnej veci č.k. 33Cb/122/2019-162 zo dňa 09.09.2021, a v ktorom zároveň uviedol, že o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Žalovaný navrhol, aby súd vydal vo veci dopĺňací rozsudok v znení: ,,IV. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.“ (ďalej aj ako ,,návrh“ alebo aj ako ,,návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku“).
Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia, že v rozsudku č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024 odôvodnil rozhodnutie v časti o nároku na náhradu trov konania (výrok III.) v bode 36. tak, že rozhodol podľa pomeru úspechu strán v konaní, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si pôvodne v konaní uplatnil nárok na zaplatenie istiny 20 593,59 eura s príslušenstvom a následne vzal svoj návrh v časti späť. Uznesením súdu zo dňa 12.09.2019 tak bolo konanie v časti o zaplatenie 3 921,21 eura zastavené pre späťvzatie časti žaloby. Dôvodil, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné vychádzať z predmetu sporu určeného žalobou a následne v zastavenej časti konania (3 921,21 eura) musel súd na účely rozhodnutia o trovách konania vychádzať z otázky procesného zavinenia zastavenia konania a vo zvyšnej časti nároku (16 672,38 eura) musel vychádzať zo zásady úspechu v konaní. Súd skonštatoval, že procesné zavinenie v zastavenej časti konania bolo nepochybne nutné v celom rozsahu pričítať žalobcovi, ktorý (ako sám uviedol) spravil administratívnu chybu. Vo zvyšnej časti nároku 16 672,38 eura, bol žalobca úspešný v časti 13 000 eur a žalovaný v časti 3 672,38 eura. Súd konštatoval, že v rámci celého konania bol žalobca úspešný v časti 13 000 eur a žalovaný v časti 7 593,59 eura. Žalobca bol teda v konaní procesne úspešný v rozsahu 63,13 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 36,87 % (v pomere k pôvodne uplatnenému nároku 20 593,59 eura). Súd mal za to, že na základe uvedeného patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,26 % (čistý procesný úspech 63,13 % - 36,87 %). Ďalej súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že ak je podaný návrh na doplnenie rozsudku, je povinnosťou súdu skúmať, či bol podaný včas a či sú dané dôvody na doplnenie. Ak je návrh nedôvodný, alebo ak je podaný po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní od doručenia rozsudku, súd návrh na doplnenie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Ak z návrhu vyplýva, že existujú dôvody na doplnenie výroku rozsudku, rozhodne dopĺňacím rozsudkom. Pri rozhodovaní o návrhu na doplnenie sa súd musí vždy vysporiadať s celým návrhom. Súd konštatuje, že žalovaný podal návrh na doplnenie rozsudku včas (pred uplynutím lehoty 15 dní od jeho doručenia žalovanému), avšak samotný návrh súd vyhodnotil ako nedôvodný, a preto ho zamietol. Súd mal za to, že vo výroku III. rozsudku č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024 rozhodol o nároku na náhradu trov celého sporového konania (§ 262 ods. 1 CSP), a preto návrh žalovaného na doplnenie rozsudku o výrok IV. je nedôvodný. Podľa názoru súdu nebolo nutné rozhodnúť osobitným výrokom o trovách odvolacieho konania, keďže nárok na náhradu trov odvolacieho konania je neoddeliteľne inkorporovaný vo výroku III. rozsudku a súd sa teda dostatočne vysporiadal aj s trovami odvolacieho konania. Dôvodil, že žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný v rozsahu 100 %, v opačnom prípade by odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta. Zmenu rozsudku a zamietnutie žaloby navrhoval v odvolacom petite sám žalovaný, keď argumentoval najmä tvrdeným premlčaním nároku. Odvolací súd sa však s týmto argumentom nestotožnil a napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z iných dôvodov. Súd poukázal na to, že z odvolacieho rozhodnutia naopak vyplynula čiastočná dôvodnosť žalovaného nároku, pričom súd prvej inštancie v novom rozsudku zohľadnil záväzné právne názory odvolacieho súdu a týmito sa riadil. Z uvedených dôvodov sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že za odvolacie konanie mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Dodal, že navrhované rozhodnutie súdu prvej inštancie, by bolo problematické aj vo vzťahu k jeho vykonateľnosti. V čase vydania rozsudku nemohol mať súd vedomosť, či sa niektorá zo strán neodvolá a nebude nasledovať ďalšie odvolacie konanie, ktorého výsledok samozrejme nemožno prejudikovať. Následne, by z navrhovaného výroku nebolo zrejmé, ktorého odvolacieho konania sa týka (prvého alebo druhého) a mal za to, že takýto výrok by bol odvolacím súdom s najväčšou pravdepodobnosťou zrušený. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody súd návrh žalovaného na doplnenie rozsudku zamietol. 4. Proti napadnutému uzneseniu podal žalovaný dňa 06.11.2024 v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a h/ CSP. Žalovaný namietal, že je nepochybné, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/12/2022-201 zo dňa 24.11.2023 bol výlučne na základe jeho odvolania v napadnutom rozsahu (vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách) zrušený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 33Cb/122/2019-162 zo dňa 09.09.2021, a teda mal v odvolacom konaní plný úspech, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Poukázal, že uvedené bolo premietnuté aj v povinnosti súdu prvej inštancie v zmysle bodu 25. uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/12/2022-201 zo dňa 24.11.2023, a to rozhodnúť
o trovách odvolacieho konania. Žalovaný namietal nesprávne konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí o správnosti rozhodnutia o trovách v konečnom rozhodnutí, nakoľko v tomto súd zohľadnil výlučne úspešnosť strán konania v spore, kde oproti pôvodne žalovanej sume 20 593,59 eura s príslušenstvom, bol žalobca v konečnom dôsledku úspešný v časti 13 000 eur. V tomto „výpočte“ však žiadnym spôsobom nebolo rozhodované o trovách odvolacieho konania. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby súd prvej inštancie autoremedúrou napadnuté uznesenie zrušil a následne vydal dopĺňací rozsudok vo veci v zmysle jeho návrhu zo dňa 03.10.2024, prípadne, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a zaviazal súd prvej inštancie rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 5. Odvolanie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 27.11.2024. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 6. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd (ďalej len ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 7. Podľa § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. 8. Podľa § 225 ods. 2 CSP, doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne. 9. Podľa § 225 ods. 3 CSP, návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. 10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 11. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že: Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 33Cb/122/2019-162 zo dňa 09.09.2021 rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16 496,77 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 12.06.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku súd žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 97,99 % trov konania (výrok III.). Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 1Cob/12/2022-201 zo dňa 24.11.2023 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/122/2019-162 zo dňa 09.09.2021 v napadnutých výrokoch I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V bode 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolací súd uviedol, že o náhrade trov konania, a to vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). Mestský súd Bratislava III rozsudkom č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 13 000 eur s príslušenstvom (výrok I.), žalobu vo zvyšku zamietol (výroku II.) a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,26 % (výrok III.). Návrhom doručeným súdu dňa 03.10.2024 sa žalovaný domáhal vydania dopĺňacieho rozsudku k rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024, a to doplnenia samostatného výroku IV. o náhrade trov odvolacieho konania. Mestský súd Bratislava III napadnutým uznesením č.k. B1-33Cb/122/2019-267 zo dňa 15.10.2024 rozhodol tak, že zamietol návrh žalovaného na vydanie dopĺňacieho rozsudku k rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024, nakoľko rozhodol v tomto rozhodnutí
vo výroku III. aj o nároku na náhradu trov celého sporového konania, teda rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania bolo v ňom neoddeliteľne inkorporované. 12. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo veci a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 13. K odvolacej námietke žalovaného, že prvý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/122/2019-162 zo dňa 09.09.2021 v danej veci bol zrušený v napadnutej časti na základe jeho odvolania, a teda mal plný úspech v odvolacom konaní, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nerozhodol o trovách odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že Mestský súd Bratislava III rozsudkom č.k. B1-33Cb/122/2019-246 zo dňa 23.09.2024 rozhodol o trovách konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,26 % (výrok III.). Z uvedeného vyplýva, že súd po zrušení rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 33Cb/122/2019-162 zo dňa 09.09.2021 uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/12/2022-201 zo dňa 24.11.2023, rozhodol o nároku na náhradu trov celého sporového konania jedným spoločným výrokom podľa § 262 ods. 1 CSP a v spojení s § 396 ods. 3 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné vychádzať z predmetu sporu určeného žalobou a následne v zastavenej časti konania (3 921,21 eura) musel súd na účely rozhodnutia o trovách konania vychádzať z otázky procesného zavinenia zastavenia konania a vo zvyšnej časti nároku (16 672,38 eura) musel vychádzať zo zásady úspechu v konaní. Súd skonštatoval, že procesné zavinenie v zastavenej časti konania bolo nepochybne nutné v celom rozsahu pričítať žalobcovi, ktorý (ako sám uviedol) spravil administratívnu chybu. Vo zvyšnej časti nároku 16 672,38 eura, bol žalobca úspešný v časti 13 000 eur a žalovaný v časti 3 672,38 eura. Súd konštatoval, že v rámci celého konania bol žalobca úspešný v časti 13 000 eur a žalovaný v časti 7 593,59 eura. Žalobca bol teda v konaní procesne úspešný v rozsahu 63,13 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 36,87 % (v pomere k pôvodne uplatnenému nároku 20 593,59 eura). Súd mal za to, že na základe uvedeného patrí žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,26 % (čistý procesný úspech 63,13 % - 36,87 %). V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacie konanie pre účely rozhodnutia o trovách konania (o nároku strán na náhradu trov) tvoria jeden celok. Z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP vyplýva, že súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu. Výrok o nároku na náhradu trov konania má povahu tzv. závislého výroku, a to z dôvodu vzájomnej väzby medzi výsledkom sporu a priznaním, či nepriznaním nároku na náhradu trov konania. Pritom pre rozhodnutie o nároku strany na náhradu trov konania a priznanie, resp. nepriznanie náhrady trov konania je rozhodujúci celkový (konečný) výsledok sporu a procesný úspech či neúspech strany vo veci, a nie len čiastkový úspech strany v jednotlivých štádiách konania, ktoré bolo vedené pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom. Odvolacie konanie v tomto smere nepredstavuje samostatnú fázu konania, ale s konaním na súde prvej inštancie do vydania konečného rozhodnutia tvorí jeden celok, a preto súd nemôže nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť samostatným výrokom len o trovách odvolacieho konania, ale rozhoduje o trovách celého konania, teda vrátane trov, ktoré vznikli v konaní na odvolacom súde. Z uvedeného vyplýva, že v prípade zrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí opätovne o nároku na náhradu trov celého konania (§ 262 ods. 1 CSP), pričom v novom rozhodnutí bude premietnutý úspech strany v celom spore, ktorý bude závisieť od konečného rozhodnutia a výsledku sporu. Pre rozhodnutie o trovách konania je rozhodujúci jeho meritórny výsledok a nie prípadný úspech strany v jeho parciálnych častiach konania, a to odvolacie konanie nevynímajúc. Odvolací súd zastáva právny názor, že potreba posúdenia miery konečného úspechu strán v spore vzhľadom k žalobou vymedzenému predmetu konania je tým dôvodom, pre ktorý zákonodarca pri ustanovení o zrušení rozhodnutia odvolacím súdom prenechal rozhodnutie o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania, na nové rozhodnutie vo veci samej, ktoré bude konečné. V opačnom prípade, by mohol o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť aj odvolací súd. Ak aj bolo odvolacím súdom zrušené v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci, nemožno citované ustanovenie § 396 ods. 3 CSP vykladať tak, že súd prvej inštancie bude v ďalšom konečnom rozhodnutí rozhodovať o trovách odvolacieho konania samostatne, bez ohľadu na celkový úspech žalobcu. Čiastkový úspech
žalovaného v uvedenom odvolacom konaní, v ktorom bolo v poradí prvé rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, neznamenal pre žalobcu stratu sporu, resp. nemal za následok zamietnutie žaloby, prípadne vyhovenie vzájomnej žalobe žalovaného v konečnom rozhodnutí. Tento čiastkový neúspech žalobcu sa zohľadní len pri rozhodovaní o tom, ktoré uplatnené trovy konania boli aj trovami účelne vynaloženými na úspešné uplatnenie práva, teda či budú strane pri rozhodovaní v zmysle § 251 CSP v spojení s § 262 ods. 2 CSP priznané. V spojení s uvedeným odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 296/2020-18 zo dňa 17.06.2020, podľa ktorého ,, ... aj keď v tomto prípade o trovách odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 1Cob/321/2014 nebolo rozhodované samostatným výrokom a o náhrade týchto trov bolo rozhodnuté v rámci druhého výroku rozsudku okresného súdu sp. zn. 25Cb/95/2012 zo dňa 07.03.2017, ktorým okresný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania v plnom rozsahu, ústavný súd konštatuje, že uvedené zároveň nevylučuje možnosť okresného súdu, ktorý rozhoduje už o konkrétnej výške tejto náhrady za prvoinštančné a odvolacie konanie, tieto nepriznať z dôvodu, že v tejto konkrétnej fáze konania - odvolacom konaní bola strana sporu neúspešná, z čoho vyplýva, síce okresným súdom explicitne nevyjadrený, záver o ich neúčelnosti.“ Odvolací súd konštatuje s poukazom na uvedené, že trovy konania zahŕňajú tak trovy konania pred súdom prvej inštancie ako aj trovy odvolacieho konania a tvoria jeden celok, a preto súd prvej inštancie správne interpretoval a aplikoval na daný prípad ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP, pričom postupoval v súlade s princípom jednotnosti civilného sporového konania, keď rozhodol o náhrade trov konania spoločným výrokom zohľadňujúcim konečný meritórny výsledok predmetného sporu a úspech strán v konaní. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ako nedôvodný zamietol návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku týkajúceho sa rozhodnutia o náhrade trov odvolacieho konania samostatným výrokom. Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 14. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil. 16. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).