Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/321/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212211581 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1212211581.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: AuTOY, spol. s r.o., so sídlom Česká 15, 831 03 Bratislava, IČO: 36 320 927, v zastúpení AS Legal s.r.o., so sídlom ul. Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, v zastúpení AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 77.621,- EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb 95/2012-122 zo dňa 24.07.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb 95/2012-122 zo dňa 24.07.2014 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozsudkom č.k. 25Cb 95/2012-122 zo dňa 24.07.2014, ktorý rozsudok bol napadnutý odvolaním žalovaného, Okresný súd Bratislava II vyhovel návrhu žalobcu v plnom rozsahu, keď zaviazal žalovaného k zaplateniu žalovanej sumy 77.621,- EUR s príslušenstvom a to s úrokom z omeškania 0,025 % za každý deň omeškania zo sumy 75.888,- EUR od 25.05.2008 do zaplatenia a tiež zo sumy 1.733,09 EUR od 14.06.2008 do zaplatenia, ako aj zaviazal žalovaného k úhrade trov konania v sume 4.657,- EUR ako súdny poplatok a k úhrade trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 2.290,41 EUR, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Žalobca sa svojím návrhom doručeným dňa 18.05.2012 súdu prvej inštancie domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 77.621,- EUR s príslušenstvom tvoriacim dojednaný úrok z omeškania 0,025 % za každý deň omeškania zo sumy 75.888,- EUR od 25.05.2008 do zaplatenia a tiež zo sumy 1.733,09 EUR od 14.06.2008 do zaplatenia, ako aj žiadal priznať náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Svoj návrh dôvodil tým, že spoločnosť Výskumný ústav riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s., IČO: 35 843 209, so sídlom Česká 15, 831 03 Bratislava (ďalej ako „VURHP“) ako spracovateľ uzatvoril dňa 25.01.2006 so žalovaným ako zadávateľom, zmluvu č. NDS 8/2000/2006 o identifikovaní majetku, záväzkov, práv a povinností k 31.01.2005 (ďalej ako „zmluva 1“), ako podklad pre uzatvorenie zápisnice o odovzdaní a prevzatí časti podniku, v znení dodatku č. 1 k tejto zmluve z 04.07.2006. Totožné zmluvné strany uzatvorili dňa 20.06.2006 Mandátnu zmluvu č. NDS 93/2004/2006 (ďalej ako „zmluva 2“). V zmysle oboch zmlúv, VURHP bol ako spracovateľ podľa zmluvy 1 a ako mandatár podľa zmluvy 2, povinný vykonať pre žalovaného činnosti, ktorých presná identifikácia je obsahom oboch zmlúv. Išlo o činnosti súvisiace s prevzatím časti podniku, rozpočtovej organizácie Slovenská správa ciest na obchodnú spoločnosť žalovaného. V súvislosti s prevzatím podniku, bol VURHP poverený vykonaním činností za účelom identifikácie majetku, záväzkov, práv a povinností časti podniku rozpočtovej organizácie ku dňu 31.01.2005 a to pre účely prípravy podkladov pre spísanie notárskej zápisnice o odovzdaní a prevzatí časti podniku. Za vykonanie týchto činností bola medzi zmluvnými stranami dojednaná odmena v súlade so znením čl. III zmluvy 1 a čl. 3 zmluvy 2. Zmluvné strany si dojednali formu platenia odmeny tak, že spracovateľ, respektíve mandatár po vykonaní určitých činností podľa harmonogramu, vyúčtoval dojednanú cenu za tieto práce faktúrou so splatnosťou 30 dní a to na základe odovzdaných materiálov dokladujúcich vykonanú prácu potvrdených žalovaným. Žalobca súdu uviedol, že VURHP činnosti podľa zmluvy 1 a zmluvy 2 riadne vykonal a cenu za vykonané služby fakturoval, okrem iného faktúrou č. 1092008 splatnou dňa 24.05.2008 na sumu 36.830,- EUR, faktúrou č. 1102008 splatnou dňa 24.05.2008 na sumu 39.058,- EUR a faktúrou č. 1162008 splatnou dňa 13.06.2008 na sumu 1.733,09 EUR. Žalobca súdu poukázal na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 12.08.2009 medzi VURHP ako postupcom a spoločnosťou DayCom Group, s.r.o., IČO: 44 474 113 so sídlom Na Štepnici 1379/1, Zvolen ako postupníkom. V zmysle tejto zmluvy o postúpení, previedol postupca na postupníka práva a povinnosti vyplývajúce z pohľadávok, ktoré postupca evidoval zo zmluvy 1 a zmluvy 2 voči žalovanému. Následne, ako uviedol žalobca, bola dňa 28.12.2009 uzatvorená ďalšia zmluva o postúpení pohľadávky, medzi spoločnosťou DayCom Group, s.r.o. ako postupcom a žalobcom - AuTOY, spol. s r.o. ako postupníkom. Predmetom ďalšieho postúpenia boli totožné pohľadávky. Obidve zmluvy o postúpení obsahujú Prílohu č. 1, ktorá uvádza rozpis postúpených pohľadávok. Ide o tabuľku s výpočtom faktúr v celkovej výške 444.223,95 EUR, ktoré mal žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu uhradiť v zmysle zmluvy 1 a zmluvy 2, pričom súčasťou týchto záväzkov sú aj faktúry : č. 109/2008 splatná dňa 24.05.2008 na sumu 36.830,- EUR, č. 110/2008 splatná dňa 24.05.2008 na sumu 39.058,- EUR a č. 116/2008 splatná dňa 13.06.2008 na sumu 1.733,09 EUR. Žalobca uviedol, že ako aktívne legitimovaný subjekt z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok so spoločnosťou DayCom Group, s.r.o., ktorá nadobudla pohľadávky od postupcu VURHP, je oprávnený vymáhať od žalovaného pohľadávky, z titulu zmluvy 1 a zmluvy 2. Zároveň súdu prvej inštancie uviedol, že dotknuté faktúry v celkovej výške súčtu súm 77.621,- EUR, neboli žalovaným uhradené a sú po termíne splatnosti. Titulom príslušenstva si žalobca okrem istiny uplatňoval tiež dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne z dlžných súm, počnúc prvým dňom omeškania do zaplatenia a uplatnil si voči žalovanému náhradu trov konania - súdneho poplatku za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia. 3. Žalobca svoj návrh preukazoval listinnými dôkazmi - ftk. dokumentov: Zmluva 1 vrátane príloh, Dodatok k Zmluve 1, Zmluva 2, faktúra 109/2008 vrátane odovzdávacieho protokolu potvrdeného preberajúcim, faktúra 110/2008 vrátane odovzdávacieho protokolu potvrdeného preberajúcim, faktúra 116/2008 vrátane odovzdávacieho protokolu potvrdeného preberajúcim, zmluva o postúpení pohľadávok medzi VURHP a spoločnosťou DayCom Group, a.s., Zmluva o postúpení pohľadávok medzi DayCom Group, a.s. a žalobcom. Žalobca uviedol že o postúpení informoval žalovaného, jednak listom zo dňa 12.08.2009 kedy VURHP previedol pohľadávku na DayCom Group, a.s. a následne listom zo dňa 28.12.2011 kedy spoločnosť DayCom Group, a.s. previedla pohľadávku na žalobcu. 4. K žalobe sa žalovaný vyjadril s tým, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný. Neodôvodnenosť žalovaný argumentoval tým, že v súlade s § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, učinil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu ako postupníkovi, bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky, že voči postupcovi mal žalovaný v čase postúpenia započítania schopné pohľadávky a následne učinil zápočet pohľadávok. Podľa vyjadrenia žalovaného splnením si povinnosti vykonať voči postupníkovi oznámenie o existencii započítania schopných pohľadávok, ktoré boli v čase postúpenia, mohol následne účinne vykonať voči pohľadávkam, do ktorých spadajú tiež žalované faktúry, zápočet a teda návrh žalobcu je nedôvodný. Oznámenie ktoré tvrdil žalovaný ako predpoklad započítania, dokladoval súdu prvej inštancie ftk. listu zo dňa 31.08.2009, ktorý bol právnemu predchodcovi žalobcu doručený dňa 07.09.2009 a ktorým žalovaný reagoval na oznámenie o postúpení na žalobcu. V liste s názvom „oznámenie“, ktorý je datovaný dňa 31.08.2009 a doručený bol právnemu predchodcovi žalobcu dňa 07.09.2009, žalovaný oznamuje, že v čase postúpenia evidoval žalovaný voči pôvodnému zmluvnému partnerovi VURHP pohľadávky, ktoré sú započítania schopné voči pohľadávke vo výške 444.223,95 EUR, ktorá bola predmetom postúpenia. Žalovaný tiež v liste uviedol, že podrobné vyčíslenie zašle právnemu predchodcovi žalobcu v najbližších dňoch a oznámenie zaslal na vedomie tiež VURHP. Priložený doklad o doručení svedčí o doručení oznámenia právnemu predchodcovi žalobcu a VURHP dňa 07.09.2009. Žalovaný tiež predložil ftk. oznámenia zo dňa 09.09.2009, v ktorom definuje započítania schopnú pohľadávku voči právnemu predchodcovi žalobcu, ako pohľadávku pochádzajúcu z bezdôvodného obohatenia VURHP, ku ktorému došlo v dôsledku neoprávnenej fakturácie v rozpore s uzatvorenými zmluvami. Výšku bezdôvodného obohatenia definoval na sumu 767.420,83 EUR. K neoprávnenej fakturácii došlo v dôsledku porušenia ustanovení o spôsobe fakturácie, kedy si VURHP fakturoval namiesto oprávnených 8053 položiek, 41 993 položiek a v dôsledku čoho došlo k bezdôvodnému obohateniu v stanovenej sume. Toto oznámenie bolo doručené právnemu predchodcovi žalobcu dňa 16.09.2009. Ďalší dokument ktorý žalovaný súdu prvej inštancie predložil za účelom podpory svojich tvrdení, je ftk. listu zo dňa 10.11.2009 označený ako „Jednostranný zápočet pohľadávky“ adresovaný postupníkovi. V jednostrannom započítacom prejave odkazuje žalovaný na predošlú notifikáciu o existencii započítania schopných pohľadávok, ktoré pochádzajú z bezdôvodného obohatenia v celkovej výške 767.420,83 EUR. Zároveň žalovaný oznamuje, že doposiaľ ostala z neoprávnene fakturovanej čiastky neuhradená suma vo výške 447.796,45 EUR. Túto sumu žalovaný rozpísal položkovite po jednotlivých faktúrach. Nakoľko žalobca ako právny nástupca pôvodného účastníka zmlúv so žalovaným požadoval splnenie pohľadávky vo výške 444.223,95 EUR, ktorá pozostáva z neuhradených faktúr za dodané služby, ktorú sumu žalovaný nerozporoval, uviedol že sa jedná o vzájomné pohľadávky ktoré sú spôsobilé zápočtu v rozsahu v akom sa stretajú, teda v rozsahu 444.223,95 EUR. V ostatku 3.572,50 EUR prevyšuje pohľadávka žalovaného voči žalobcovi. Započítací prejav bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2009. Žalovaný tiež poukázal na konanie vedené pod sp. zn. 25Cb/223/2009 na OS Bratislava III, v ktorom konaní si uplatnil žalovaný voči spoločnosti VURHP ako pôvodnému zmluvnému partnerovi zo zmluvy 1 a zmluvy 2, sumu 767.420,83 EUR titulom bezdôvodného obohatenia, pričom konajúci súd vyniesol vo veci Rozsudok č. 25Cb 223/2009-607, v ktorom návrhu vyhovel a zaviazal VURHP k vydaniu bezdôvodného obohatenia v plnej sume. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane VURHP, teda tento subjekt nebol oprávnený fakturovať v rozsahu, v akom sa uvádza vyššie, žalovaný vyvodil svoj nárok voči právnemu nástupcovi VURHP, ktorým je žalobca. Nárok vo výške neoprávnenej fakturácie ako pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, sa voči žalovanej pohľadávke stretol v plnej výške a teda započítaním táto pohľadávka zanikla (pohľadávky sa započítali v sume 444.223,95 EUR a táto suma zahŕňa aj žalovaný nárok). Z uvedeného dôvodu považoval žalovaný nárok žalobcu za nedôvodný a tento žiadal zamietnuť. 5. Okrem listinných dôkazov vykonal súd prvej inštancie dokazovanie prostredníctvom výsluchu právnych zástupcov sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy 1 a zmluvy 2 medzi spoločnosťou VURHP ako spracovateľom zo zmluvy 1 a mandatárom zo zmluvy 2 a žalovaným ako objednávateľom služieb v zmysle zmlúv. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že postupným prevodom, došlo k právnemu nástupníctvu z pôvodného účastníka zmluvy VURHP na žalobcu, teda jeho aktívna legitimácia nebola spochybnená. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že postupca oznámil žalovanému prevod pohľadávky listom zo dňa 12.08.2009, doručeným 19.08.2009 a následne po druhom prevode pohľadávky listom zo dňa 28.12.2011. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 31.08.2009 odpovedal žalovaný právnemu predchodcovi (DayCom Group, s.r.o.) na oznam o postúpení, s uvedením existencie započítania schopnej pohľadávky voči prevedenej pohľadávke vo výške 444.223,95 EUR, ako aj mal súd prvej inštancie za preukázané doručenie tejto notifikácie postupcovi aj postupníkovi dňa 07.09.2009. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané doručenie druhej notifikácie žalovaného postupníkovi zo dňa 09.09.2009, v ktorej definuje žalovaný započítania spôsobilú pohľadávku vo výške 767.420,83 EUR ako pohľadávku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré prijal právny predchodca postupníka. Súd prvej inštancie mal tiež za preukázané, že zo strany žalovaného došlo k zaslaniu listu označeného ako jednostranný zápočet zo dňa 10.11.2009, doručeným dňa 23.11.2009 žalobcovi, v ktorom žalovaný oznamuje žalobcovi, že ich vzájomné pohľadávky sa kryjú vo výške 444.223,95 EUR a uskutočňuje ich jednostranný zápočet. Uvedená korešpondencia nebola medzi sporovými stranami sporná, pričom ani žalobca ani žalovaný nespochybňovali , že voči sebe majú určité vzájomné záväzky. Súd prvej inštancie tiež vzal do úvahy vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu, v ktorom žalovaný uviedol, že tento návrh vníma ako nedôvodný práve pre účinné započítanie, ku ktorému došlo dňa 23.11.2009 doručením jednostranného úkonu žalovaného a poukázal na to, že k účinnému započítaniu si splnil notifikačnú povinnosť podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy bez zbytočného odkladu oznámil postupníkovi existenciu svojej pohľadávky voči postupcovi v čase postúpenia. Súd prvej inštancie sa tiež oboznámil s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 223/2009-607, ktorým súd zaviazal právneho predchodcu žalobcu k vydaniu bezdôvodného obohatenia žalovanému v sume 767.420,83 EUR. Súd prvej inštancie vec posudzoval na základe právnych predpisov hmotného práva upravujúcich otázku postúpenia, ktoré upravuje ust. §§ 524 - 530 Občianskeho zákonníka, zamerajúc sa na ustanovenie § 529, ktorý upravuje práva dlžníka voči postupníkovi a spôsob využitia námietok voči postupníkovi, ktoré sú totožné ako voči postupcovi, teda postavenie dlžníka ostáva nemenné pri zmene subjektu na strane veriteľa, za predpokladu že dlžník splní notifikačnú povinnosť podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie tiež vec posúdil z hľadiska možnosti započítania v súlade s dikciou občianskeho zákonníka, ako podporného ustanovenia k obchodnoprávnej úprave vzhľadom na to že sporové strany sú obchodnými subjektmi. Pokiaľ ide o zmluvy uzatvorené medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, ako aj o zmluvy o prevode pohľadávok, o ktorých platnosti ani nebolo v konaní pochýb, súd prvej inštancie posúdil že z týchto zmlúv a následného prevodu pohľadávok, vyplýva nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Súd vyhodnotil že medzi sporovými stranami boli platne uzatvorené zmluvy - nepomenovaná zmluva (zmluva 1) a mandátna zmluva, na základe ktorých si v súlade so zmluvnými ustanoveniami právny predchodca vyúčtoval vykonané služby. Cena za vyúčtované služby žalobcovi uhradená doposiaľ nebola a jeho nárok voči žalovanému je oprávnený čo do istiny, tak aj príslušenstva, ktoré bolo platne dojednané v čl. IV ods. 2 zmluvy 1 a podľa čl. 3 ods. 3.4. zmluvy 2 ako úrok z omeškania 0,025 % denne z dlžnej sumy. 6. Vo vzťahu k započítaciemu prejavu, ktorým sa žalovaný v konaní bránil, súd prvej inštancie započítací prejav posúdil ako neplatný. Neplatnosť započítacieho prejavu konštatoval súd prvej inštancie pre porušenie povinnosti vykonať včasné započítanie podľa § 529 ods. 2 OZ. Vzhľadom na to, že o postúpení sa žalovaný dozvedel už dňa 19.08.2009, keď mu bolo doručené oznámenie o prevode z pôvodného zmluvného partnera na právneho predchodcu žalobcu, mal dostatok času oznámiť postupníkovi existenciu svojej pohľadávky voči postupcovi, avšak jednostranný započítací prejav zaslal postupníkovi až listom zo dňa 10.11.2009, teda približne o 3 mesiace neskôr po oznámení o postúpení. Súd prvej inštancie usúdil, že pre porušenie povinnosti vykonať bezodkladný zápočet, bol započítací prejav uskutočnený až po troch mesiacoch po oznámení, neplatný a teda procesná obrana žalovaného bola neúčinná. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že keby bol žalovaný presvedčený že sa vzájomné pohľadávky kryli a započítali, nebol by býval svoj nárok voči žalobcovi uplatnil v inom konaní. 7. Nárok žalobcu priznal súd prvej inštancie, čo do istiny aj príslušenstva a tiež priznal žalobcovi a ako strane úspešnej v spore, náhradu trov konania voči žalovanému v sume 4.657,- EUR ako súdny poplatok a 2.290,41 EUR ako náhradu trov právneho zastúpenia v konaní. 8. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie. Odvolaním žalovaný namieta odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda vyčíta súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Vzhľadom na odvolací dôvod, žiadal žalovaný rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vo veci rozhodnúť tak, že návrh navrhovateľa bude posúdený ako nedôvodný. Nesprávne právne posúdenie veci vytkol žalovaný v zásadnom názore súdu prvej inštancie a to k započítaciemu prejavu, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako neplatný pre jeho oneskorenie. Žalovaný namietal názor súdu, ktorým súd porovnal dátum prvého oznámenia o postúpení právneho predchodcu dňa 19.08.2009 s dátumom započítania, ku ktorému došlo listom žalovaného zo dňa 10.11.2009 doručený dňa 23.11.2009 žalobcovi. Žalovaný nesúhlasil s názorom súdu, že ním vykonané započítanie nebolo bez zbytočného odkladu a poukázal na to, že už dňa 31.08.2009 reagoval žalovaný na oznámenie o postúpení ktoré mu bolo doručené dňa 19.08.2009, teda reagoval bezodkladne keď oznámil právnemu predchodcovi žalobcu existenciu pohľadávky voči postupcovi, ktorá pohľadávka pochádzala z bezdôvodného obohatenia a je vo výške prevyšujúcej postúpenú pohľadávku, ktorou disponoval žalobca. Podľa názoru žalovaného, oznámením o existencii pohľadávky, ktoré oznámenie bolo učinené bez zbytočného odkladu, splnil si žalovaný povinnosť diktovanú v § 529 ods. 2 a teda následné započítanie bolo platné. 9. K odvolaniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie zo dňa 22.01.2015 a ďalšie vyjadrenie zo dňa 24.09.2015. Žalobca sa vyjadril, že žalovaný nespochybnil rozsah ani nenamietal vady prác poskytnutých právnym predchodcom žalobcu, o čom svedčí fakt že sa voči tejto pohľadávke bráni práve zápočtom. Pokiaľ ide o platnosť započítacieho prejavu, poukázal žalobca na rozhodovaciu prax súdov, ktoré viedli konania vo veci totožných účastníkov o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom ako prejudiciálnu otázku riešili práve započítací prejav žalovaného. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/61/2011-241, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42 Cb/62/2010-204 a rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 25Cb 223/2009-607, pričom ani jeden z uvádzaných súdov neposúdil započítanie ako platné. Všetky spomenuté rozhodnutia zhodnotili započítací prejav ako neplatný, z dôvodu že vzhľadom k dátumu doručenia oznámenia o postúpení v auguste 2009, bol započítací prejav v novembri 2009 vykonaný oneskorene v rozpore s § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako správny v celom rozsahu potvrdiť. 10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie žalobcu bolo podané v rámci účinnosti zákonnej úpravy procesného konania podľa Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb., avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd dňa 25.08.2016, teda už za účinnosti právnej úpravy Civilného sporového poriadku č. 160 /2015 Z.z. (ďalej ako „CSP“) a postupoval tak v súlade s § 470 ods. 1 CSP a § 473 CSP, podľa ktorého sa počnúc účinnosťou CSP, ruší úprava Občianskeho súdneho poriadku 99/1963 Zb. a aj na konania začaté pred účinnosťou CSP, sa počnúc dátumom 01.07.2016, vzťahuje aktuálna procesná úprava CSP. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 379 CSP a § 380 CSP), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre posudzovanie napadnutého rozsudku v inom rozsahu, alebo z hľadiska iných odvolacích dôvodov, ako tých ktoré žalobca v odvolaní uviedol. Pokiaľ ide o skutkový stav veci, v štádiu do akého dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. 12. Odvolací súd posudzoval namietaný rozsudok v rozsahu, v akom bol namietaný žalovaným v odvolaní a síce v rovine právneho posúdenia veci, konkrétne vo vzťahu k započítaciemu prejavu, ktorý bol v tejto veci sporný a jeho posúdenie je zásadné pre rozhodnutie vo veci. Medzi sporovými stranami neboli namietané skutkové okolnosti, pričom sporným bol práve právny názor na započítanie a či toto započítanie bolo vykonané v súlade s § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 13. Odvolací súd má za dôležité pripomenúť dikciu ustanovenia § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá znie „Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.” 14. Odvolací súd osobitne poukazuje na prvú vetu ustanovenia za čiarkou „ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi“. Toto ustanovenie pojednáva jednak o započítaní a jednak o oznámení pohľadávok, ktoré sú započítania spôsobilé, pričom medzi týmito dvoma úkonmi je zásadný rozdiel. Zo znenia citovaného ustanovenia je zrejmé, že potom ako je dlžníkovi oznámené postúpenie, teda zmena subjektu na strane veriteľa, je jeho povinnosťou oznámiť postupníkovi existenciu pohľadávok, ktoré má voči postupcovi, ak má v úmysle započítať si pohľadávku. Z ustanovenia však nevyplýva že bez zbytočného odkladu má učiniť započítací prejav, ale len splniť si notifikačnú povinnosť, ktorej včasnosť je predpokladom pre (aj neskoršie) započítanie. Pokiaľ by sa § 529 ods. 2 vykladal spôsobom ako ho rozumie žalobca a súdy, na ktorých rozhodnutia sa vo vyjadrení odvoláva, v praxi by to znamenalo nemožnosť dlžníka splniť si povinnosť voči novému veriteľovi, pričom sa nepočíta s možnosťou jeho vôle splniť svoju povinnosť voči veriteľovi aj za situácie že sám disponuje pohľadávkami voči svojmu veriteľovi. 15. Odvolací súd poukazuje tiež na dikciu § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza že proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná. Vzájomné pohľadávky, z ktorých jedna ešte nie je splatná možno v občianskoprávnych vzťahoch započítať jedine dohodou. Pokiaľ by z dikcie § 529 ods. 2 OZ vyplývala povinnosť vykonať zápočet už bezodkladne po oznámení o postúpení, bola by táto možnosť dlžníka voči postupníkovi značne oklieštená tým, že by nemohol započítať nesplatnú pohľadávku. Notifikačná povinnosť však práve pripúšťa stav, kedy dlžník síce disponuje pohľadávkou, ale táto nie je splatná, no napriek tomu ju môže oznámiť novému veriteľovi a v čase jej splatnosti, môže túto pohľadávku účinne započítať. Tento názor podporuje aj znenie poslednej vety § 529 ods. 2 OZ, ktoré pripúšťa oznámenie doposiaľ nesplatných pohľadávok. 16. Odvolací súd teda nemôže súhlasiť s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý si nesprávne vyložil ustanovenie § 529 ods. 2 OZ a to z hľadiska jeho doslovného gramatického výkladu, ako aj výkladu z hľadiska významu tohto ustanovenia a súvisu s ostatnou úpravou započítania. Nie je možné súhlasiť ani z názorom súdov, ktoré všetky totožne posúdili otázku započítania, rovnako ako súd prvej inštancie, ako neplatný úkon pre porušenie § 529 ods. 2 OZ o bezodkladnosti. Je zásadný rozdiel medzi oznámením o existencii pohľadávky a jej započítaním. Oznámenie je len predpokladom započítania, avšak nespôsobuje zánik pohľadávky, keďže tento účinok spôsobuje až akt započítania. Pokiaľ ide o názory súdov v konaniach, na ktoré sa odvoláva žalobca, odvolací súd konštatuje, že je vo svojej rozhodovacej právomoci vo vzťahu k spomenutým súdom samostatným a nemá povinnosť riadiť sa názorom súdov totožnej inštancie, respektíve nižšej, o to viac keď považuje tieto právne názory za chybné. 17. V závere odvolací súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá naopak smerodajná a záväzná je a to konkrétne na Uznesenie NSSR sp. zn. 2Obdo 34/2010 z 28.02.2012, kde sa okrem iného súd vyjadril k výkladu ustanovenia § 529 ods. 2 OZ. Najvyšší súd ako dovolacia inštancia vyhovela dovolaniu účastníka, ktorý okrem iného uviedol názor vo veci výkladu § 529 ods. 2 OZ s poukazom na rozdiel medzi notifikačnou povinnosťou a samotným započítaním. Na strane 4 - posledný odsek a pokračovanie odseku na strane 5 dotknutého Uznesenia sa uvádza: “Dovolateľ uviedol, že dlžník si môže započítať pohľadávky, ktoré má voči postupcovi, započítacím prejavom adresovaným priamo postupníkovi, len ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. Dlžníkova pohľadávka musí byť spôsobilá na započítanie, 2. Dlžník na započítanie spôsobilú pohľadávku mal už v čase, keď sa postúpenie pohľadávky stalo voči nemu účinným podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka, 3. dlžník bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bolo postúpenie pohľadávky postupcom oznámené, alebo postupníkom preuka´zane´, oznámil postupníkovi, že má vza´jomnu´ pohľadávku voči postupcovi. Pokiaľ nie sú tieto podmienky súčasne splnené, podľa dovolateľa, dlžník svoju pohľadávku voči postupcovi nemôže započítavať voči pohľadávke postupníka započi´taci´m prejavom voči postupníkovi. Obzvlášť dlžník tak nemôže urobiť, pokiaľ bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bolo postúpenie pohľadávky postupcom ozna´mene´, alebo postupníkom preuka´zane´, neoznámil postupníkovi, že má vza´jomnu´ pohľadávku voči postupcovi (§ 529 ods. 2 Občianskeho za´konni´ka). Zmeškanie lehoty na oznámenie pohľadávok „bez zbytočného odkladu“ má za následok stratu práva dlžníka takto pohľadávky započítavať. Podľa dovolateľa je preto potrebné rozlišovať dva úkony dlžníka, a to oznámenie adresované postupníkovi, že dlžník má pohľadávky voči postupcovi na započítanie, a započi´taci´ prejav voči postupníkovi, pričom oznámenie je za´konny´m predpokladom pre započítanie. Dovolateľ dodal, že oznámenie sa musí urobiť bez zbytočného odkladu a započi´taci´ prejav postačí urobiť aj neskôr. Odvolací su´d si vec zjednodušil, a podľa dovolateľa nerozlišoval medzi ozna´meni´m pohľadávok namietaných na započítanie a samotným započi´tani´m. Dovolateľ má za to, že žalovaný nedodržal lehotu „bez zbytočného odkladu“ uvedenú v ust. § 529 ods. 2 Občianskeho za´konni´ka na oznámenie pohľadávok namietaných na započítanie voči postupníkovi.“ 18. Odvolací súd použil citáciu z dotknutého Uznesenia NSSR, nakoľko stanovisko tohto súdu považuje za zásadné vo veci názoru na výklad ustanovenia § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pretože tento výklad Najvyššieho súdu SR, s ktorým odvolací súd súhlasí, sa nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, bolo potrebné odvolaniu žalovaného vyhovieť vzhľadom na to, že odvolanie dôvodil práve § 205 ods. 1 písm. f) O.s.p., ktorého paralelou je aj odvolací dôvod podľa aktuálne platného § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Vo veci trov súdneho konania, odvolací súd odkazuje na aplikáciu § 396 ods. 3 CSP, teda v prípade zrušenia a vrátenia rozhodnutia, súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí tiež o trovách konania. 19. Odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvej inštancie č. 25Cb/95/2012-122 jednohlasne, to znamená 3 hlasmi z 3 členov senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).