Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/32/2023 6119423712 27. 06. 2025 JUDr. Monika Školníková ECLI:SK:KSBA:2025:6119423712.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Nory Vladovej v právnej veci žalobcu: SMARTFIN, s. r. o., Palisády 25, 811 06 Bratislava, IČO: 43 866 611, zastúpeného advokátom Mgr. Patrikom Baltazarovičom, Vlárska 14089/11A, 831 01 Bratislava proti žalovanému: goha-invest s. r. o., Boženy Němcovej 8, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 846 263, zastúpenému ACCEPTUM, s. r. o., Záhradnícka 36, 821 08 Bratislava, IČO: 36 863 459 o zaplatenie istiny 44.362,50 eura s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/19/2020-609 zo dňa 12.4.2022 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 36Cb/19/2020-624 zo dňa 12.4.2022 a č. k. 36Cb/19/2020-705 zo dňa 9.1.2023 takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 36Cb/19/2020-609 zo dňa 12.4.2022 v spojení s opravnými uzneseniami č. k. 36Cb/19/2020-624 zo dňa 12.4.2022 a č. k. 36Cb/19/2020-705 zo dňa 9.1.2023 z r u š u j e v napadnutých výrokoch I. a III. a vec vracia Mestskému súdu Bratislava III ako súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 37.212,50 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 37.212,50 eura od 16.10.2019 do zaplatenia; výrokom II. konanie v prevyšujúcej časti zamietol; výrokom III. priznal žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 67,76% voči žalobcovi. Opravným uznesením č. k. 36Cb/19/2020-624 zo dňa 12.4.2022 súd prvej inštancie opravil výrok II. rozsudku na znenie, v zmysle ktorého súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 67,76% voči žalovanému a opravným uznesením č. k. 36Cb/19/2020-705 zo dňa 9.1.2023 opravil predchádzajúce opravné uznesenie tak, že sa ním opravuje výrok III. rozsudku. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 44.362,50 eura s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 44.362,50 eura od 16.10.2019 do zaplatenia z titulu zmluvnej pokuty 0,05% denne zo sumy 325.000,eur za obdobie od 1.10.2018 do 1.7.2019 za omeškanie so splnením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 5a8/2017 zo dňa 24.11.2017 (ďalej len „zmluva o budúcej zmluve“), ktorú žalovaný včas a riadne splnil až dňa 2.7.2019 (odovzdanie a prevzatie bytu). Zmluvnú pokutu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. OF/19/175 splatnou dňa 15.10.2019. 3. Žalovaný nárok uplatnený žalobou neuznal a okrem skutočnosti týkajúcej sa uzavretia zmluvy o budúcej zmluve namietol všetky tvrdenia žalobcu. Neuznal faktúru č. OF/19/175, ktorú žalobcovi vrátil; namietal pravdivosť tvrdenia žalobcu o odovzdaní nehnuteľnosti až dňa 2.7.2019; upozornil na čl. VI bod 2 písm. a), b), c), d) zmluvy o budúcej zmluve (automatické predĺženie lehoty odovzdania bytu o primerané obdobie).
4. Súd prvej inštancie podrobne opísal obsah písomných podaní strán sporu, obsah výpovedí konateľky žalobcu A. B. C. a konateľa žalovaného D. E. na pojednávaní konanom dňa 18.3.2022, na ktorom bol zo strany konajúceho súdu zamietnutý návrh žalobcu na dokazovanie výsluchom svedkov F. G. a B. H. a dokazovanie prostredníctvom videozáznamu, a to z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania a žalovaný netrval na vypočutí svedkov A. F., F. G. a B. H., ako ani na vyžiadaní videozáznamu. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi uvedenými v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Spor právne posudzoval podľa § 132 ods. 1, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, § 218 ods. 1, § 219 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 266 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 269 ods. 1, ods. 2, § 272 ods. 1, ods. 2, § 301, § 339 ods. 2, § 365 ods. 4, § 370 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 50a ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 5. Súd prvej inštancie uviedol zistenia vyplývajúce z jednotlivých ustanovení zmluvy o budúcej zmluve s tým, že predmetom žaloby je nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. V bod 3 zmluvy o budúcej zmluve, ktorý zabezpečoval právnu povinnosť žalovaného odovzdať nehnuteľnosť najneskôr dňa 30.9.2018, pričom k odovzdaniu nehnuteľnosti malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť až 2.7.2019 (body 33. a 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 6. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie predmetnej zmluvy o budúcej zmluve, v rámci ktorej dojednali termín odovzdania nehnuteľnosti k 30.9.2018. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 17.4.2019, pričom žalovaný podal žiadosť o jeho vydanie dňa 29.10.2018. V danom čase žalovaný byt fyzicky odovzdal žalobcovi, ktorý v ňom vykonával stavebné úpravy a dokončovacie práce. Po vydaní kolaudačného rozhodnutia strany uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa 2.7.2019. Medzi stranami nebolo sporným, že žalobca vykonával v byte klientske úpravy a predmet prevodu sa upravoval v rámci nadštandardu podľa požiadaviek žalobcu, v zmysle ktorých žalovaný aj refakturoval žalobcovi náklady spojené s nadštandardnými prácami vykonanými v predmete prevodu (bod 35. odôvodnenia). Sporným bol vznik nároku na zmluvnú pokutu, keďže podľa žalovaného neboli splnené podmienky na odovzdanie bytu podľa čl. VI bod 1 (nedošlo k 100% zaplateniu kúpnej ceny za byt, keďže žalobca bol v omeškaní s niektorými platbami a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na čl. III bod 6 zmluvy o budúcej zmluve). Sporným síce nebolo, že kľúče od bytu boli fyzicky odovzdané žalobcovi už na jeseň 2018 a byt bol protokolárne odovzdaný žalobcovi 2.7.2019, avšak sporným sa stal výklad čl. VI bod 1 zmluvy o budúcej zmluve, teda kumulatívne splnenie podmienok na odovzdanie bytu. Sporným tiež bolo omeškanie s odovzdaním bytu s poukazom na čl. VI bod 2 zmluvy o budúcej zmluve (predĺženie lehoty v prípade pozastavenia alebo nevykonávania prác na stavbe z dôvodov na strane budúceho kupujúceho, v prípade nezaplatenia splátky na kúpnu cenu v súlade so zmluvou, v prípade nepredvídateľných okolností vylučujúcich zodpovednosť budúceho predávajúceho, v prípade poklesu vonkajšej teploty pod -10 °C na stavbe aspoň dva po sebe nasledujúce kalendárne dni). Sporným bol aj vznik omeškania na strane žalovaného po vydaní kolaudačného rozhodnutia dňa 17.4.2019, keď podľa tvrdení žalovaného žalobca v dôsledku snahy o zmenu kúpnej zmluvy a jej podmienok vyvolal negociačný proces, ktorý predĺžil uzatvorenie kúpnej zmluvy a odovzdanie nehnuteľnosti. Žalovaný tvrdil, že omeškanie na strane žalobcu bolo v rozsahu 247 dní (111 dní z titulu omeškania platieb zo strany žalobcu, 28 dní z dôvodov počasia, 43 dní z dôvodu omeškania konajúcich orgánov štátnej správy, 46 dní z dôvodu omeškania žalobcu s podpisom kúpnej zmluvy a najmenej 19 dní z dôvodu individuálnych požiadaviek žalobcu na realizáciu bytu nad dohodnutý štandard) – bod 36. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 7. V súvislosti s otázkou odovzdania nehnuteľnosti súd prvej inštancie vo vzťahu k výkladu ustanovení čl. VI bod 1 a čl. IV bod 1 zmluvy o budúcej zmluve uviedol, že byt mohol byť v zmysle zmluvy, teda nie len de facto na jeseň 2018, ale de iure právne odovzdaný až po splnení troch podmienok (stavebné zrealizovanie bytu, vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie a uhradenie kúpnej ceny zo strany žalobcu v rozsahu 100%). Tieto podmienky nemohli byť naplnené skôr, ako bolo vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 17.4.2019, a to bol aj zásadný dôvod, pre ktorý nebol byt odovzdaný už podstatne skôr, aj keď tak ako tvrdil žalovaný, kľúče od bytu a akékoľvek úpravy po odovzdaní kľúčov si vykonával žalobca sám, resp. prostredníctvom svojich dodávateľov. Pre určenie odovzdania bytu v zmysle zmluvy o budúcej zmluve teda podľa súdu prvej inštancie nebol rozhodujúci okamih fyzického odovzdania kľúčov (potvrdzujú obe strany, žalovaný k dátumu 15.10.2018) ani formálny podpis na preberacom a odovzdávacom protokole, ale splnenie všetkých podmienok stanovených v zmluve so zavŕšením tohto procesu práve podpísaním kúpnopredajnej zmluvy, a to dňa 2.7.2019 (čl. III bod 5 zmluvy o budúcej
zmluve platobná podmienka úhrady štvrtej časti kúpnej ceny pri podpise zmluvy o prevode vlastníctva bytu) – bod 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku. 8. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovaného týkajúcou sa omeškania žalobcu s úhradou splátky na kúpnu cenu a aplikácie čl. III bod 6 zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko z konania žalovaného (výzva na prevzatie bytu adresovaná žalobcovi, uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva) je možné zjavne vyčítať prejav vôle žalovaného smerujúci k prevodu vlastníckeho práva a skutočnosť, že žalovaný v čase podpisu zmluvy o prevode vlastníctva bytu považoval kúpnu cenu za plne uhradenú. Pokiaľ si žalovaný bol vedomý akéhokoľvek nároku, ktorý mu patril ku dňu prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, tak bol ako jediný oprávnený navýšiť čiastku vo vyúčtovacej faktúre č. 19003 zo dňa 2.7.2019, čo neurobil. V dôsledku uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu zanikla účinnosť zmluvy o budúcej zmluve v zmysle jej čl. XI bod 3 a preto žalovanému zaniklo právo na uplatnenie čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve, teda právo žalovaného započítavať platby žalobcu najskôr na úrok a následne na istinu kúpnej ceny. Čl. XI bod 3 zmluvy o budúcej zmluve sa nedotýka nároku na náhradu škody, na zmluvnú pokutu a na samotný úrok z omeškania, na riešenie sporov medzi zmluvnými stranami a ani iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy, ktorá bola uzavretá na dobu určitú a jej účinnosť zanikla dňa 2.7.2019. Po vyplatení kúpnej ceny a uzavretí zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu aj v rámci zachovania právnej istoty žalovaný po zániku účinnosti zmluvy o budúcej zmluve nemôže pristúpiť k započítaniu úrokov z omeškania do už uhradenej kúpnej ceny (bod 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nesplnil termín odovzdania bytu dňa 30.9.2018, na ktorý sa zaviazal v zmluve o budúcej zmluve a byt odovzdal až dňa 2.7.2019, v nadväznosti na čo skúmal nárok žalobcu na zmluvnú pokutu s prihliadnutím na námietky žalovaného týkajúce sa neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu a predĺženia lehoty odovzdania bytu v zmysle čl. VI bod 2 zmluvy o budúcej zmluve. 10. V bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie vyjadril k tvrdeniu žalovaného o opakovanom pozastavení a nevykonávaní prác na stavbe z dôvodov opakovaných žiadostí žalobcu o zmenu na nehnuteľnostiach, ktorých vplyv na časový harmonogram žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu posúdil najmenej v rozsahu 26 dní a následne v súdnom konaní v rozsahu 19 dní. V tomto smere dal za pravdu žalobcovi, že žalovaným predložená špecifikácia je nepreskúmateľná, nakoľko z listinných dôkazov a vyjadrení strán mal zistené, že v byte boli vykonávané niektoré nadštandardné úpravy na žiadosť žalobcu, avšak na ustálenie skutkového stavu nie je takéto všeobecné tvrdenie postačujúce bez uvedenia konkrétnych údajov, t.j. konkrétneho času, konkrétneho popisu prác a ich následného reálneho vplyvu na časový harmonogram stavby v kontexte predložených listinných dôkazov, z ktorých by tieto skutočnosti vyplývali. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť skutkových tvrdení o nadštandardných prácach a ich vplyvu na časový harmonogram stavby súd prvej inštancie nepovažoval námietku žalovaného o predĺžení lehoty na odovzdanie stavby o 19 dní za relevantnú. Obdobné platí aj pre námietku žalovaného o tom, že daný byt bol pôvodne tvorený dvomi samostatnými bytovými jednotkami (stavebné povolenie však bolo vydané na jeden samostatný byt), keďže žalovaný neuviedol konkrétne práce a úkony v nadväznosti na konkrétny časový údaj, na základe ktorých by bolo možné takéto tvrdenie preskúmať. Za relevantnú nepovažoval ani námietku žalovaného, že žalobca nevpustil žalovaného po odovzdaní kľúčov do bytu (e-mail zo dňa 24.5.2019), keďže aj podľa tvrdení žalovaného bol už byt stavebne realizovaný a prebiehal kolaudačný proces. 11. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o predĺžení termínu odovzdania bytu v dôsledku omeškania žalobcu s úhradou faktúr súd prvej inštancie poukázal na dohodu o kúpnej cene a platobných podmienkach v čl. III zmluvy o budúcej zmluve a ustanovenie čl. XI bod 6 zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého bolo možné zmluvu meniť a dopĺňať len písomne. Zmena kúpnej ceny s navýšením ceny a nákladov o nadštandardné úpravy však touto formou dojednaná nebola. Strany mali medzi sebou len ústnu dohodu, že náklady, ktoré vzniknú do 15.10.2018 (fyzické odovzdanie bytu s následným vykonávaním úprav samotným žalobcom) v dôsledku požiadaviek žalobcu o klientske zmeny, budú žalovaným refakturované žalobcovi. Ak teda aj došlo k omeškaniu s úhradou faktúr predstavujúcich refakturáciu, takéto omeškanie na strane žalobcu nie je dôvodom na predĺženie zmluvne dohodnutej povinnosti odovzdať byt do 30.9.2018. V súvislosti s úhradou splátok na kúpnu cenu podľa čl. III zmluvy o budúcej zmluve súd prvej inštancie ustálil omeškanie žalobcu v rozsahu štyroch dní pri faktúre č. 17005 na sumu 118.823,- eur (splatná dňa 24.11.2017 a uhradená dňa 28.11.2017), v rozsahu jedného dňa pri faktúre č. 18001 na sumu 118.823,-
eur (splatná dňa 29.1.2018 a uhradená dňa 30.1.2018) a v rozsahu jedenástich dní pri faktúre č. 18006 na sumu 82.354,- eur (splatná dňa 30.4.2018 a uhradená dňa 11.5.2018), t.j. omeškanie žalobcu celkovo v rozsahu 16 dní, v dôsledku čoho sa termín odovzdania bytu posunul o 16 dní na dátum 16.10.2018 (bod 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 12. K nepredvídateľným okolnostiam vylučujúcim zodpovednosť, ktoré nebolo možné odvrátiť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, žalovaný priradil aj proces získavania povolení pre stavbu, v rámci ktorého malo dôjsť bez zavinenia žalovaného k omeškaniu s vydaním stanovísk a rozhodnutí v porovnaní s lehotami upravenými jednotlivými právnymi predpismi, a to v rozsahu 156 dní. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že je to práve žalovaný ako budúci predávajúci, kto ako odborne spôsobilý zhotovoval stavbu, pričom aj s ohľadom na odborné skúsenosti musí vedieť odhadnúť reálny čas získavania týchto povolení. Žalovaný síce v jednom z podaní uviedol konania správnych orgánov s počtom dní, o ktoré sa výstavba mala predĺžiť, avšak žalobca tieto skutkové okolnosti namietal ako nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný neuviedol presné časové rozmedzie tvrdeného omeškania, z ktorého by vôbec bolo zrejmé, že takéto správne konanie malo vplyv na časový harmonogram odovzdania stavby. Žalobca okrem iného namietal, že niektoré z týchto konaní prebiehali pred vznikom zmluvného vzťahu, ako aj nepreukázanie týchto tvrdení (nepredloženie podkladov k správnym konaniam). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú (bod 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 13. Dôvod predĺženia spočívajúci v poveternostných podmienkach žalovaný subsumoval jednak pod čl. VI bod 2 zmluvy o budúcej zmluve ako nepredvídateľnú okolnosť a tiež ako okolnosť týkajúcu sa poklesu vonkajšej teploty pod -10 °C. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie nezistil, že by bola splnená podmienka poklesu vonkajšej teploty aspoň dva po sebe nasledujúce dni a súčasne zdôraznil, že nepriaznivé počasie nemôže spadať pod nepredvídateľné okolnosti práve z dôvodu jeho zohľadnenia pri inej podmienke týkajúcej sa poveternostných podmienok. S ohľadom na uvedené skutočnosti neuznal dôvodnosť žalovaným tvrdeného predĺženia termínu odovzdania nehnuteľnosti najprv v rozsahu 41 dní a v následnom vyjadrení v rozsahu 28 dní (bod 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 14. V rámci procesnej obrany žalovaný tvrdil, že žalobca v období po vydaní kolaudačného rozhodnutia a zaslaní výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného tento proces predlžoval. V tejto súvislosti súd prvej inštancie podrobne opísal obsah e-mailovej komunikácie strán sporu, na základe ktorej ustálil, že v období od 6.5.2019 do 3.6.2019 (28 dní), kedy žalovaný vyzval na uzavretie kúpnej zmluvy a žalobca napriek zneniu a podmienkam zmluvy o prevode vlastníctva v zmluve o budúcej zmluve vyvolal rokovania o zmene týchto podmienok, došlo k omeškaniu na strane žalobcu, v dôsledku čoho za uvedené obdobie nepriznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu (bod 44. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 15. Keďže žalovaný ako budúci predávajúci porušil povinnosť odovzdať byt dňa 16.10.2018, žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. V bod 3 zmluvy o budúcej zmluve vo výške 0,05% denne zo sumy zaplatenej budúcim kupujúcim na splátkach dohodnutej kúpnej ceny. V období od 16.10.2018 do 2.7.2019, kedy bola podpísaná zmluva o prevode vlastníckeho práva, boli zaplatené tri splátky kúpnej ceny spolu s rezervačným poplatkom v celkovej sume 325.000,- eur. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 17.10.2018 (prvý deň omeškania nasledujúci po dni, kedy mal žalovaný odovzdať predmetnú nehnuteľnosť) do 1.7.2019 (posledný deň omeškania žalovaného) s výnimkou obdobia od 6.5.2019 do 3.6.2019 (28 dní), t.j. zmluvnú pokutu vo výške 0,05% za každý deň omeškania v počte 229 dní zo sumy 325.000,- eur vyčíslenú sumou 37.212,50 eura (bod 45. odôvodnenia napadnutého rozsudku). 16. Žalobou uplatňované príslušenstvo pohľadávky predstavujúce úrok z omeškania súd prvej inštancie posudzoval podľa § 365 ods. 1, ods. 2, § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Ustálil splatnosť zmluvnej pokuty dňa 3.7.2019, avšak vychádzal zo žalobného nároku v nadväznosti na dátum splatnosti uvedený vo faktúre č. OF/19/175 (15.10.2019). Súčasne konštatoval správnosť žalobcom uplatňovanej výšky zákonného úroku z omeškania 9% ročne a vyhovel nároku na zaplatenie úroku z omeškania v časti, v ktorej priznal žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu, t.j. 37.212,50 eura (bod 50. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
17. V prevyšujúcej časti istiny (7.150,- eur) a v časti úroku z omeškania 9% ročne zo sumy 7.150,- eur od 16.10.2019 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol (výrok II. a bod 52. odôvodnenia napadnutého rozsudku). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 67,76%. 18. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a III. podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne. Uviedol, že sa nestotožňuje so súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom a najmä s právnym posúdením veci. V odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že niektoré logické argumenty a správne závery sú v inej časti rozsudku vyhodnotené v opačnom kontexte, v dôsledku čoho absentuje logické previazanie skutkových zistení s právnymi závermi do takej miery, že napadnutý rozsudok je vo viacerých bodoch nepreskúmateľný. Podľa žalovaného sú pre posúdenie jeho prípadného omeškania s odovzdaním bytu kľúčové ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve upravujúce podmienky pre odovzdanie bytu a tiež ustanovenia upravujúce režim pre prípad omeškania žalobcu s platbami podľa zmluvy. V tejto súvislosti poukázal čl. IV bod 1 a čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve s tým, že dotknuté ustanovenia zmluvy síce súd prvej inštancie v rozsudku uvádza, ale vo vzťahu k právnym následkom omeškania žalobcu s platbami v bode 38. napadnutého rozsudku pomerne nepochopiteľne argumentuje zánikom práva žalovaného na uplatnenie čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve. Podľa žalovaného z tohto ustanovenia zmluvy vyplýva jediný záver, podľa ktorého ak bol žalobca v omeškaní s akoukoľvek platbou, následne prijatá omeškaná platba sa automaticky započítala najprv na úrok a potom na istinu. Jednoznačným následkom tejto zmluvnej dohody je nesplnenie záväzku žalobcu zaplatiť 100% kúpnej ceny podľa zmluvy, čo má za následok nemožnosť vzniku omeškania žalovaného s odovzdaním bytu. Poukázal na ustanovenie § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktoré pre skutkovo nespornú situáciu medzi žalobcom a žalovaným priamo vylučuje oprávnenie žalobcu domáhať sa omeškania žalovaného, keďže práve žalobca sa dostal ako prvý do omeškania so splnením svojich záväzkov a toto omeškanie do dnešného dňa nenapravil. 19. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že napriek tomu je aj z napadnutého rozsudku zrejmé, že k fyzickému odovzdaniu bytu žalobcovi v skutočnosti došlo už v októbri 2018 a žalobcom uplatňovaný rozsah omeškania s odovzdaním je v príkrom rozpore so skutočnosťou. Súd prvej inštancie v bode 35. rozsudku konštatuje, že v októbri 2018 bol byt odovzdaný a následne v rozpore s týmto záverom uvádza, že je potrebné rozlišovať medzi fyzickým a protokolárnym odovzdaním bytu. S tým sa podľa žalovaného dá čiastočne súhlasiť, ale je potrebné vyhodnotiť všetky v spise založené dôkazy a vysporiadať sa s nimi. V tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 22.11.2021 vrátane prílohy 5, ktorým žalovaný preukázal, že žalobcu riadne vyzval na prevzatie bytu, vrátane zaslania preberacieho protokolu, avšak žalobca obštrukciami a ignorovaním opakovaných výziev žalovaného na protokolárne odovzdanie bytu účelovo docielil stav, ktorý prezentuje v rozpore so skutočnosťou tak, že ku skutočnému odovzdaniu bytu malo dôjsť až 2.7.2019. V prípade riadneho vyhodnotenia predložených dôkazov by nemohlo dôjsť k uznaniu žalovaného nároku v judikovanom rozsahu, nakoľko by bolo nepochybne preukázané, že byt v skutočnosti bol odovzdaný ešte v októbri 2018 a nebolo by možné uvažovať o domnelých počtoch dní omeškania žalovaného, ako to tvrdil žalobca a ako si to pri svojom rozhodovaní čiastočne osvojil súd prvej inštancie. 20. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie ohľadom žalovaným tvrdeného posunu termínu odovzdania bytu v priamom dôsledku požiadaviek žalobcu na vykonanie individuálnych zmien žalovaný v odvolaní odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 22.11.2021 a jeho prílohy, z ktorých má vyplývať aj obsah komunikácie sporových strán k uvedenej téme. Namietal záver súdu prvej inštancie o nepreskúmateľnosti tvrdení žalovaného. Podľa jeho názoru, ak je preukázané, že počas realizácie výstavby individuálne požiadavky žalobcu vyvolali práce navyše, potom nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že realizácia týchto prác mala nulový efekt na časový harmonogram realizácie výstavby. 21. Žalovaný za nesprávny považuje tiež záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k argumentom žalovaného vo veci posunu termínu odovzdania bytu v dôsledku nedodržania lehôt stanovených príslušnými právnymi predpismi pri rozhodovaní dotknutých orgánov v konaniach týkajúcich sa výstavby projektu. Na správne vyhodnotenie tejto námietky by postačovalo vyhodnotiť dôkazy založené v spise. Podľa presvedčenia žalovaného boli zmluva a časový harmonogram výstavby nastavené korektne – termín vydania kolaudačného rozhodnutia bol v zmluve uvedený tak, že zohľadňoval právnymi predpismi
definované lehoty na rozhodovanie orgánov štátnej správy a určitú rezervu. Zároveň však (aj) pre prípad nepredvídateľných okolností v procese rozhodovania štátnych orgánov platí čl. VI bod 2 písm. c) zmluvy o budúcej zmluve. K písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 22.11.2021 bolo pripojené napríklad rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 18.2.2019 číslo OU-BA-OSZP3-2019/27645/PIA/II-6459 povoľujúce užívanie vodných stavieb. V texte samotného rozhodnutia sú jasne uvedené i) termín začatia konania, ii) dotknuté ustanovenia právnych predpisov vrátane lehôt na rozhodnutie a iii) skutočný termín vydania rozhodnutia, ktorý preukázal celkom 43 dní omeškania štátneho orgánu, v dôsledku čoho žalovanému nie je zrejmé, v čom má spočívať nepreskúmateľnosť tohto jeho argumentu. 22. V súvislosti s automatickým predĺžením lehoty na odovzdanie bytu v dôsledku poveternostných podmienok má odvolateľ za to, že súd prvej inštancie mal aplikovať čl. VI bod 2 písm. c) zmluvy o budúcej zmluve. 23. Za nesprávne považuje žalovaný aj niektoré závery v bode 44. napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie len čiastočne uznal námietku žalovaného o omeškaní žalobcu s uzavretím kúpnej zmluvy. Podľa žalovaného je evidentné, že žalobca účelovo v mailoch písal obsah, ktorý bol v príkrom rozpore so skutočnosťou, ktorá bola preukázaná v konaní aj v rámci výsluchov strán sporu a zároveň je zjavné, že žalobca v dotknutom období čakal na rozhodnutie iného súdu v konaní začatom na šikanózny návrh žalobcu, v ktorom napokon neuspel. Súd prvej inštancie nesprávne určil obdobie omeškania žalobcu s uzavretím kúpnej zmluvy na časové rozpätie od 6.5.2019 do 3.6.2019, ktoré v zmysle existujúcich dôkazov malo byť skončené až okamihom podpisu kúpnej zmluvy dňa 2.7.2019. Vo vzťahu k výroku III. napadnutého rozsudku odvolateľ uviedol, že ho napáda ako výrok závislý od meritórneho rozhodnutia, ktoré považuje za nesprávne. 24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z konania jednoznačne vyplynulo, že žalobca uhradil všetky vyfakturované nároky žalovaného ku dňu podpisu zmluvy o prevode zo dňa 2.7.2019 a došlo k platnému a účinnému prevodu vlastníckeho práva zo žalovaného na žalobcu. Pokiaľ si bol žalovaný vedomý akéhokoľvek nároku, ktorý mu patrí, resp. patril ku dňu prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, bol ako jediný oprávnený navýšiť čiastku vo vyúčtovacej faktúre č. 19003 zo dňa 2.7.2019, čo však neurobil a v tomto smere sa žalobca stotožnil so závermi súdu prvej inštancie. Rovnako sa stotožnil so závermi vyslovenými súdom prvej inštancie vo vzťahu k okolnostiam vylučujúcimi zodpovednosť na strane budúceho predávajúceho s termínom predĺženia výstavby. Podľa žalobcu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, nakoľko neuviedol správne zákonné lehoty, ktoré mali byť údajne nesplnené správnymi orgánmi a ani lehoty, o ktoré sa malo to konkrétne omeškanie predĺžiť. Súd prvej inštancie celkom správne vyhodnotil všetky dôkazy, zákonne a správne vyhodnotil skutkový stav veci, na ktorý aplikoval príslušné zákonné normy, čoho výsledkom bolo vyhlásenie rozsudku. Žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. 25. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní s tým, že vo vyjadrení žalobcu nie sú obsiahnuté žiadne významné skutočnosti, ktoré by žalobca neuviedol v predchádzajúcom priebehu konania. 26. Odvolacia duplika nebola zo strany žalobcu predložená. 27. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) vo veci samej oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania za rešpektovania viazanosti rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380, § 383 CSP) prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné. 28. Podľa § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. 29. Podľa § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje písomnú formu.
30. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 31. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP 32. Odvolanie žalovaného smeruje proti výrokom I. a III. napadnutého rozsudku, t.j. proti zaväzujúcemu výroku a proti výroku o náhrade trov konania. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, avšak je nutné uviesť, že odvolanie neobsahuje explicitné zdôvodnenie jednotlivých uplatnených odvolacích dôvodov, v dôsledku čoho bol odvolací súd nútený ich možné naplnenie abstrahovať z obsahu odvolania. Odvolací dôvod spadajúci pod § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa vzťahuje na prípady, keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), ako aj viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP). Žalovaný v odvolaní nenamietal neúplnosť zisteného skutkového stavu ani nevykonanie navrhnutých dôkazov. 33. Súdu prvej inštancie vytýkal absenciu logického previazania skutkových zistení s právnymi závermi z dôvodu, že niektoré logické argumenty a správne závery sú v inej časti rozsudku vyhodnotené v opačnom kontexte. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s tou časťou odvolacej argumentácie, v rámci ktorej žalovaný poukazuje na skutočnosť, že aj z napadnutého rozsudku zrejmé, že k fyzickému odovzdaniu bytu žalobcovi v skutočnosti došlo už v októbri 2018, v dôsledku čoho má byť žalobcom uplatňovaný rozsah omeškania s odovzdaním v príkrom rozpore so skutočnosťou. Odvolateľ správne namieta rozpor medzi konštatáciou súdu prvej inštancie o odovzdaní bytu v októbri 2018 a jeho následnými závermi premietnutými do zaväzujúceho výroku I. napadnutého rozsudku. Rovnako správne v tomto kontexte namieta absenciu riadneho vyhodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku a s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje jednotlivé zistenia vyplynuvšie z vykonaného dokazovania, avšak pri vyhodnocovaní sa neriadil dôsledne dikciou § 191 ods. 1 CSP a nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti so starostlivým prihliadaním na všetko, čo v priebehu konania vyšlo najavo. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobný nárok je uplatňovaný z titulu zmluvnej pokuty podľa čl. V bod 3 zmluvy o budúcej zmluve za omeškanie žalovaného ako budúceho predávajúceho s odovzdaním predmetu prevodu vlastníctva bytu, t.j. s odovzdaním bytu, a nie s uzavretím zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu. Z obsahu predmetnej zmluvy o budúcej zmluve je zrejmé, že nestotožňuje odovzdanie bytu s uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ale tieto dve kategórie rozlišuje. Uvedené je zrejmé okrem iného aj z rozdielnych v zmluve obsiahnutých dohôd o stanovení momentu, kedy má dôjsť k odovzdaniu bytu a kedy má dôjsť k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva. Kategórii odovzdania bytu je venovaný čl. IV bod 1 zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého mal žalovaný vyzvať žalobcu na prevzatie bytu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení užívať stavbou realizované byty a po zaplatení 100% kúpnej ceny, ako aj čl. VI bod 1, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal odovzdať žalobcovi byt najneskôr v lehote do 30.9.2018, a to po realizácii stavby bytu vrátane zabezpečenia kolaudačného rozhodnutia vzťahujúceho sa na tento byt. Naproti tomu pre uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu je v čl. III body 5 a 9 zmluvy o budúcej zmluve lehota nastavená odlišne (najneskôr do 90 kalendárnych dní od dátumu vydania kolaudačného rozhodnutia a najneskôr do 15 kalendárnych dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbou realizované byty a pri súčasnom splnení platobných povinností žalobcom). Zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva nielen rozlišovanie medzi odovzdaním bytu a uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k nemu, ale aj rozlišovanie medzi vydaním kolaudačného rozhodnutia a medzi nadobudnutím jeho právoplatnosti. K tomu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v napadnutom rozsudku absentuje jednoznačný záver o dátume právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, keď súd prvej inštancie na viacerých miestach stotožňuje dátum 17.4.2019 len s vydaním kolaudačného rozhodnutia. Predmetné kolaudačné rozhodnutie však nie je súčasťou spisu, v dôsledku čoho nie je možné jednoznačne ustáliť, či dátum 17.4.2019 je súčasne dátumom vydania i právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Túto skutkovú okolnosť nie je ani možné hodnotiť ako nespornú skutočnosť, keďže aj strany sporu inkriminovaný dátum označujú rozdielne. Ďalej odvolací súd uvádza, že zo žiadneho zmluvného ustanovenia výslovne nevyplýva naviazanosť momentu
odovzdania bytu na moment uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k bytu. Zo zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva ani podmienka protokolárneho odovzdania a prevzatia bytu, a teda podmienkou riadneho splnenia tejto povinnosti podľa zmluvy nebolo podpísanie písomného protokolu o odovzdaní a prevzatí bytu. Z toho dôvodu má písomný preberací protokol zo dňa 2.7.2019 vo vzťahu k zmluve o budúcej zmluve len deklaratórny charakter a v konaní bolo potrebné posudzovať faktický stav ustálený na základe vykonaných dôkazov. Súčasne je potrebné pre úplnosť uviesť, že napriek skutočnosti, že text budúcej kúpnej zmluvy bol obsiahnutý v čl. X zmluvy o budúcej zmluve, jej jednotlivé ustanovenia (napríklad čl. VII bod 1 o protokolárnom odovzdaní a prevzatí bytu) neboli pre zmluvné strany pri plnení predmetu zmluvy o budúcej zmluve záväzné, keďže v tom čase ešte táto budúca zmluva platne a účinne uzavretá nebola a na tomto závere nič nemení ani existencia ustanovenia čl. IV bod 2 zmluvy o budúcej zmluve, ktoré je tým pádom vo vzťahu k uplatňovaniu práv a povinností zo zmluvy o budúcej zmluve nepoužiteľným ustanovením. 34. Súd prvej inštancie v bode 35 odôvodnenia svojho rozsudku ustálil, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 17.4.2019, pričom žalovaný podal žiadosť o jeho vydanie dňa 29.10.2018 s tým, že v danom čase aj byt fyzicky odovzdal žalobcovi, ktorý v ňom vykonával stavebné úpravy a dokončovacie práce. Uvedenú skutkovú okolnosť súd prvej inštancie vyhodnotil ako medzi stranami nespornú, čo vyplýva okrem iného aj z bodu 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že okamih fyzického odovzdania kľúčov potvrdzujú obe strany, z toho žalovaný k dátumu 15.10.2018. K tomu odvolací súd uvádza, že z čl. II zmluvy o budúcej zmluve vyplýva špecifikácia bytu, ktorý mal byť predmetom budúceho prevodu a bod 5 tohto článku obsahuje aj presnú špecifikáciu vnútorného vybavenia bytu, v ktorej nie sú zahrnuté žiadne položky zodpovedajúce nadštandardu. Zo žiadneho z ustanovení zmluvy o budúcej zmluve nemožno odvodiť právo žalobcu ako budúceho kupujúceho (ani tomu zodpovedajúcu povinnosť žalovaného ako budúceho predávajúceho) mať byt k dispozícii za účelom vykonávania stavebných úprav a dokončovacích prác a ani za žiadnym iným účelom pred časom splnenia zmluvne dojednaných podmienok pre odovzdanie a prevzatie bytu. Tieto konkrétne okolnosti danej kauzy neboli súdom prvej inštancie podrobené dôslednému hodnoteniu v kontexte žalobou uplatňovaného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie s odovzdaním bytu. Zmluvné strany predmetnej zmluvy o budúcej zmluve takýmto konaním konali mimo rámca zmluvných dohôd, čo však nič nemení na skutočnosti faktického odovzdania bytu žalovaným a jeho faktického prevzatia žalobcom v októbri 2018. Táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná a ako taká mala byť súdom prvej inštancie dôslednejšie vyhodnocovaná pri ustaľovaní záveru o období omeškania žalovaného so splnením povinnosti tak, aby záver súdu zohľadňoval nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti všetky okolnosti, ktoré vyšli počas konania najavo. Zákonom predpokladaný spôsob vyhodnocovania dôkazov v konfrontácii so všetkými tvrdeniami produkovanými stranami sporu v rámci procesného útoku a procesnej obrany zabezpečuje naplnenie jednej zo základných požiadaviek kladených na akékoľvek súdne rozhodnutie, a to požiadavky spravodlivosti. V nadväznosti na uvedené je tiež nutné uviesť, že samotné faktické odovzdanie a prevzatie bytu v októbri 2018, ustálené na základe nesporných tvrdení strán sporu, samo osebe nepostačuje pre prijatie záveru o riadnom a včasnom splnení zmluvnej povinnosti žalovaným, ale je potrebné následne posudzovať okamih splnenia ďalších zmluvných podmienok predpokladaných zmluvou pre riadne odovzdanie a prevzatie bytu. Z čl. VI bod 1 zmluvy o budúcej zmluve vyplýva podmienka ukončenia realizácie stavby bytu a zabezpečenie kolaudačného rozhodnutia, s ktorým súvisí aj čl. IV bod 1, ktorý upravuje podmienku nadobudnutia jeho právoplatnosti. Pokiaľ ide o realizáciu stavby bytu, zo súdom prvej inštancie ustáleného skutkového stavu vyplýva, že dňa 29.10.2018 bola žalovaným podaná žiadosť o vydanie kolaudačného rozhodnutia, s čím v zásade korešponduje aj skutočnosť, že v októbri 2018 (žalovaným je uvádzaný konkrétny dátum 15.10.2018) bol žalobcovi po ukončení stavebnej časti byt fyzicky odovzdaný a od tohto času žalobca bez opory v zmluve o budúcej zmluve vykonával v byte ďalšie stavebné úpravy a dokončovacie práce za účelom naplnenia svojich individuálnych potrieb, tzv. nadštandard, do vykonávania ktorých už žalobca nezasahoval, ale ich hradil a následne refakturoval žalobcovi. Konateľka žalobcu vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 18.3.2022 potvrdila, že jej partner pán H. dostal fyzicky kľúče na jeseň roku 2018, aby mohli začať dokončovacie práce, ktoré predstavovali nadštandard. Ako už odvolací súd uvádzal vyššie, okamih nadobudnutia právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia nie je možné z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyvodiť a v tomto smere bude nutné požiadať strany postupom podľa § 150 ods. 2 CSP o ďalšie skutkové tvrdenia na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností. V čl. VI bod 1 zmluvy o budúcej zmluve je explicitne dohodnuté odovzdanie bytu najneskôr do 30.9.2018. K tomu odvolací súd poukazuje na bod 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie v dôsledku omeškania žalobcu s úhradou splátok na kúpnu cenu v rozsahu 16 dní
ustálil záver o posune termínu odovzdania bytu na dátum 16.10.2018 a tento záver bol jedným z dôvodov rozhodnutia obsiahnutého vo výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nebol dotknutý odvolaním žiadnej zo strán sporu a nadobudol právoplatnosť (zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie 7.150,- eur s príslušenstvom). Z čl. IV bod 1 zmluvy o budúcej zmluve vyplýva aj podmienka zaplatenia 100% kúpnej ceny budúcim kupujúcim. Ide však o podmienku predstavujúcu povinnosť žalobcu. Žalovaný svojím konaním smerujúcim k odovzdaniu bytu v októbri 2018 bez uplatnenia podmienky úhrady 100% kúpnej ceny za byt od splnenia tejto povinnosti žalobcom de facto ustúpil a táto skutočnosť by nemala byť pri posudzovaní otázky omeškania žalovaného na jeho ťarchu. 35. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného v časti, ktorou akcentuje okolnosť fyzického odovzdania bytu žalobcovi v októbri 2018 a v nadväznosti na to nesprávne hodnotenie dôkazov a nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k rozsahu omeškania s odovzdaním, čím je naplnený žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. 36. Pri posudzovaní ďalšej argumentácie obsiahnutej v odvolaní dospel odvolací súd k záveru o nemožnosti vyabstrahovania relevantnej odvolacej argumentácie zodpovedajúcej dikcii § 365 ods. 1 písm. f) CSP, a to z dôvodu všeobecných a vágnych formulácií, z ktorých nie je vyvodiť, ktoré konkrétne skutkové zistenia považuje odvolateľ za nesprávne a z akých konkrétnych dôvodov. Samotná nespokojnosť žalovaného so závermi súdu prvej inštancie sama osebe nezakladá dôvodnosť tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací súd nemôže za odvolateľa odvolaciu argumentáciu vyvodzovať z jeho predchádzajúcich vyjadrení v konaní pred súdom prvej inštancie (odkaz odvolateľa na jeho vyjadrenie zo dňa 22.11.2021 a jeho prílohy, z ktorých má vyplývať obsah komunikácie sporových strán k téme posunu termínu odovzdania bytu v priamom dôsledku požiadaviek žalobcu na vykonanie individuálnych zmien). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie v bode 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval nepreskúmateľnosť žalovaným predloženej špecifikácie a jasne uviedol, že na ustálenie skutkového stavu nepostačuje všeobecné tvrdenie bez uvedenia konkrétnych údajov, t.j. konkrétneho času, konkrétneho popisu prác a ich následného reálneho vplyvu na časový harmonogram stavby v kontexte predložených listinných dôkazov, z ktorých by tieto skutočnosti vyplývali. Všeobecná formulácia v odvolaní, doplnená len o odkaz na predchádzajúce vyjadrenie žalovaného bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie, nie je spôsobilá privodiť pre odvolateľa priaznivejší záver odvolacieho súdu v tejto otázke. 37. Ako irelevantnú odvolací súd vyhodnotil aj tú časť odvolania, v ktorej žalovaný poukazuje na čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve (v prípade omeškania úhrad jednotlivých splátok kúpnej ceny sa platby započítavajú najskôr na úrok a potom na istinu), z ktorého má podľa jeho názoru vyplývať záver o automatickom započítaní omeškanej platby najprv na úrok a potom na istinu. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie vysloveným v bode 38. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde z konania žalovaného odvodil jeho prejav vôle smerujúci k prevodu vlastníckeho práva za akceptovania plnej úhrady kúpnej ceny za byt s tým, že akýkoľvek prípadný nárok žalobcu z titulu kúpnej ceny mal byť uplatnený vo vyúčtovacej faktúre č. 19003 zo dňa 2.7.2019, k čomu však nedošlo. K tomu odvolací súd dodáva, že zo znenia čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve nevyplýva žiadna automatická aktivácia procesu započítania, na ktorú by mal žalobca ako budúci kupujúci (a v tomto prípade dlžník) reagovať samostatne navýšením čiastky na úhradu kúpnej ceny. Naopak, bol to práve žalovaný ako veriteľ, ktorý disponoval v danom čase údajom o presnom dátume pripísania omeškanej platby na jeho účet, čo mu umožňovalo presné vyčíslenie jeho prípadného nároku na doplatenie kúpnej ceny a jeho riadne vyúčtovanie žalobcovi či už vo faktúre na poslednú splátku kúpnej ceny alebo v samostatnej faktúre. Žalovaný však takýto účtovný úkon nerealizoval, v dôsledku čoho je nutné jeho procesnú obranu v tomto smere hodnotiť ako účelovú. 38. Odvolací súd za nedôvodnú považoval tiež argumentáciu žalovaného, ktorou namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie vysloveného v súvislosti so žalovaným tvrdeným posunom termínu odovzdania bytu v dôsledku nedodržania lehôt stanovených príslušnými právnymi predpismi pri rozhodovaní dotknutých správnych orgánov. Súd prvej inštancie v bode 42. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval absenciu presnej špecifikácie konaní správnych orgánov, ako aj absenciu relevantných tvrdení a dôkazov, z ktorých by bolo možné odvodiť, že konkrétne správne konanie malo vplyv na časový harmonogram odovzdania stavby v konkrétnom časovom rozmedzí. Odvolateľ vyššie uvedený záver súdu prvej inštancie v odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil, keďže na jeho kvalifikované spochybnenie nepostačuje iba všeobecná formulácia, že na ustálenie dôvodnosti tejto časti
procesnej obrany by postačovalo vyhodnotiť dôkazy založené v spise. Svoju odvolaciu argumentáciu konkretizoval len vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 18.2.2019 číslo OU-BA-OSZP3-2019/27645/PIA/II-6459. Žalovaný však neuviedol žiadny konkrétny dôvod vplyvu oneskoreného vydania tohto rozhodnutia na proces výstavby bytu, t.j. ako táto skutočnosť ovplyvnila časový harmonogram, z akého dôvodu, či mohli alebo nemohli byť v tom čase vykonávané iné práce súvisiace s výstavbou, či oneskorené vydanie tohto rozhodnutia znamenalo pre žalovaného úplné zastavenie prác a z akého konkrétneho dôvodu a na akú konkrétnu dobu. Zároveň ani nie je zrejmé, ako vzhľadom na dátum vydania rozhodnutia (18.2.2019) tým mohlo dôjsť k negatívnemu ovplyvneniu výstavby bytu, keď aj žalovaný v konaní tvrdil odovzdanie bytu žalobcovi po realizácii výstavby už v októbri 2018. 39. Žalovaný v odvolaní namietal tiež nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie súvisiaceho s tvrdením žalovaného o automatickom predĺžení lehoty na odovzdanie bytu v dôsledku poveternostných podmienok. K tomu súd prvej inštancie v bode 43 odôvodnenia ustálil záver o nezistení splnenia podmienky poklesu vonkajšej teploty aspoň dva po sebe nasledujúce dni (ktorý žalovaný v odvolaní nespochybnil) a súčasne konštatoval, že okolnosti nepriaznivého počasia nemôžu spadať pod nepredvídateľné okolnosti práve z dôvodu jeho zohľadnenia pri inej podmienke týkajúcej sa poveternostných podmienok. Odvolací súd sa s touto argumentáciou súdu prvej inštancie stotožňuje, nakoľko v opačnom prípade by nemalo vôbec zmysel uvádzanie samostatnej podmienky týkajúcej sa nepriaznivého počasia v čl. VI bod 2 štvrtá odrážka zmluvy o budúcej zmluve, ak by prípady nepriaznivého počasia mali automaticky spadať pod nepredvídateľné okolnosti podľa čl. VI bod 2 tretia odrážka zmluvy o budúcej zmluve. Ani v tomto smere žalovaný v odvolaní neprezentoval žiadnu relevantnú argumentáciu spôsobilú spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie, ale v zásade len prejavil svoj nesúhlas s takýmto záverom. 40. V závere odvolania žalovaný namietal aj niektoré závery vyslovené v bode 44. napadnutého rozsudku, avšak opätovne ide len o všeobecne formulované tvrdenia, keďže odvolateľ neuvádza, v čom konkrétne mali byť e-maily žalobcu v rozpore so skutočnosťou a svoje argumenty do značnej miery stavia na svojich domnienkach o motivácii žalobcu, čo nemožno vyhodnotiť ako relevantnú odvolaciu argumentáciu. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP 41. Z odvolania žalovaného ani pri maximálnej snahe odvolacieho súdu nie je možné vyextrahovať relevantnú odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), ktorej obsahom by bolo kvalifikované namietanie aplikácie alebo spôsobu aplikácie zákonných ustanovení, na ktorých súd prvej inštancie svoje závery postavil, vrátane uvedenia dôvodov nesprávnej aplikácie konkrétnych zákonných ustanovení a aspoň naznačenia správneho právneho posúdenia. Jediným zákonným ustanovením, ktorého spôsob aplikácie súdom prvej inštancie žalovaný v odvolaní namieta, je ustanovenie § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, a to v súvislosti s čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve, keď podľa žalovaného toto ustanovenie zákona má v danom prípade vylučovať oprávnenie žalobcu domáhať sa omeškania žalovaného, keďže práve žalobca sa dostal ako prvý do omeškania so splnením svojich záväzkov. Skutkovou situáciou súvisiacou so započítaním/ nezapočítaním omeškaných platieb v režime nastavenom čl. III bod 6 posledná veta zmluvy o budúcej zmluve sa odvolací súd zaoberal v bode 37 vyššie, kde sa v nadväznosti na výklad dotknutého zmluvného ustanovenia stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho v danom prípade nedošlo zo strany súdu prvej inštancie ani k nesprávnej aplikácii § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka na zistený skutkový stav veci. 42. Právne posúdenie a podradenie zisteného skutkového stavu pod správne zákonné ustanovenia a s tým súvisiace následné vyhodnotenie uplatňovaného nároku je plne v kompetencii súdu konajúceho o žalobe, pričom súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvádzanou stranami sporu, či už v konaní alebo v zmluvných dokumentoch. Jeho úlohou je však stranami sporu prezentovanú právnu kvalifikáciu vyhodnotiť. Pre účely ďalšieho konania odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie právne posudzoval spor podľa § 50a ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď zároveň citoval ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka, pričom Obchodný zákonník v §§ 289 až 292 obsahuje vlastnú a komplexnú právnu úpravu zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. 43. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel odvolací súd k záveru o opodstatnenosti odvolania žalovaného naplňujúceho odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, čo predstavuje dôvod pre zrušenie odvolaním dotknutého meritórneho výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie. Primárnym dôvodom zrušenia výroku III. napadnutého rozsudku, je skutočnosť, že ide o výrok závislý, ktorého osud je napojený na výrok I.. Súčasne je však potrebné súdu prvej inštancie vytknúť spôsob odstraňovania pochybenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania opravnými uzneseniami. Odvolací súd si vypočul zvukový záznam z verejného vyhlásenia rozsudku dňa 12.4.2022, z ktorého je zrejmé, že výrok III. bol súdom prvej inštancie vyhlásený v znení zodpovedajúcom písomnému vyhotoveniu rozsudku. Zo znenia § 219 ods. 4 CSP vyplýva, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. Z toho dôvodu akékoľvek chyby vyhláseného rozhodnutia (aj keby sa javili ako zjavný omyl) nie je možné odstraňovať priamo konajúcim súdom procesným postupom podľa § 224 CSP, ale môžu byť napravené výlučne v odvolacom konaní. 44. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravnými uzneseniami v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP v rozsahu napadnutých výrokov I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách záverov odvolacieho súdu (body 33-42 vyššie) opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový a právny stav, a to za rešpektovania zásady viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vyplývajúcej z § 391 ods. 2 CSP. V prípade chýbajúcich podstatných a rozhodujúcich skutočností súd prvej inštancie využije procesný postup podľa § 150 ods. 2 CSP a v závislosti od procesných návrhov strán sporu realizovaných za aplikácie zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania dokazovanie v potrebnom rozsahu doplní. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní povinný dôsledne sa zaoberať a vysporiadať s argumentáciou oboch strán sporu týkajúcou sa podstatných otázok z pohľadu platnej a účinnej hmotnoprávnej úpravy, a to komplexne tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom sporu, ktoré tvoria zásadnú časť ich argumentácie. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery, ktoré z navrhnutých dôkazov nevykonal a z akých dôvodov. 45. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP). 46. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).