Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/39/2025 6120205335 19. 08. 2025 JUDr. Darina Kriváňová ECLI:SK:KSBA:2025:6120205335.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Michaela Krajčová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: Centrum Kramáre, spol. s r.o., IČO: 36 842 079, so sídlom Limbová 22, Bratislava, právne zast. Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o., IČO: 35 821 477, so sídlom Mlynské nivy 16, Bratislava, proti žalovanému: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, o zaplatenie 6.914,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-6C/18/2020-274 zo dňa 15. novembra 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. B5-6C/18/2020-274 zo dňa 15. novembra 2024, p o t v r d z u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom č.k. B5-6C/18/2020-274 zo dňa 15. novembra 2024 zamietol žalobu, ako aj návrh žalobcu na prerušenie konania a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi sumu 6.914,93 eur ako vydanie bezdôvodného obohatenia a 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 6.914,93 eur od 03.03.2018 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poskytuje zdravotnú starostlivosť podľa zákona č. 576/2004 Z. z.. Odo dňa 20.02.2017 poskytuje zdravotnú starostlivosť aj v špecializovanom odbore otorinolaryngológia v otorinolaryngologickej ambulancii s miestom prevádzkovania ambulantného zariadenia X. - rodinná klinika na V. ulici č. X v E. F.. Žalovaný je zdravotná poisťovňa a vykonáva verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 581/2004 Z. z.. V súvislosti so začatím prevádzkovania ORL ambulancie žalobca požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale žalovaný už takmer tri roky odmieta takúto zmluvu so žalobcom uzatvoriť. Z tohto dôvodu sa už takmer tri roky nachádza v situácii, keď je zo zákona povinný zdravotnú starostlivosť poskytovať aj poistencom žalovaného, ale úhradu za poskytnutú starostlivosť nemá kto uhradiť. Preto je žalobca nútený poskytovať poistencom žalovaného zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Žalovaný sa takto úmyselne a nedobromyseľne bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu. Zdravotné poisťovne sú povinné v súlade s § 6 ods. 1 písm. c) a h) zákona č. 581/2004 Z. z. poistné na verejné zdravotné poistenie prijímať a prerozdeľovať, ako aj uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Žalovaný si povinnosť vyplývajúcu z § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. voči žalobcovi za poskytovanie zdravotnej starostlivosť v ORL ambulancii neplní,
a to napriek tomu, že poistné za svojich poistencov prijal a jeho poistenci zdravotnú starostlivosť potrebujú a bola im žalobcom poskytnutá. Žalovaný obchádza plnenie svojej zákonnej povinnosti uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť najmä tým, že s novými nezmluvnými poskytovateľmi odmieta uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo tým, že zmluvným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti neuhrádza poskytnutú zdravotnú starostlivosť nad limit, ktorý im určí žalovaný. Svoje rozhodnutie veľmi často odôvodňuje nepotrebnosťou ďalšieho poskytovateľa pre jeho poistencov v danej špecializácii v danom regióne a naplnenou verejnou minimálnou sieťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. 3. Aby boli zabezpečené všetky základné práva poistencov, a to právo na ochranu zdravia, právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia, právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, právo na rovnaké zaobchádzanie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, právna úprava zaväzuje zákonnými povinnosťami najmä poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom. Následne v § 12 ods. 2 sú vymenované dôvody, pre ktoré môže poskytovateľ odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti: a) jej uzatvorením by prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie, b) osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo c) poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý ma zdravotnú starostlivosť poskytovať. V iných prípadoch ako sú tieto, poskytovatelia nemôžu návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti odmietnuť a musia poskytnúť zdravotnú starostlivosť, bez ohľadu na to, či takúto zdravotnú starostlivosť poskytuje zmluvný alebo nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. 4. Podľa prílohy 1 nariadenia vlády č. 777/2004 Z. z. je spoluúčasť poistenca v absolútnej väčšine chorôb zo Zoznamu chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného poistenia 0 %. Preto je zrejmé, že žalobca je zo zákona nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady, ak žalovaný úmyselne v rozpore s dobrými mravmi obchádza svoju zákonnú povinnosť podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z.. 5. Žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť v ORL ambulancii poistencom žalovaného, rovnako ako poistencom iných zdravotných poisťovní aj v období od 01.01.2018 do 31.01.2018. Toto poskytovanie zdravotnej starostlivosti preukazuje vo forme mesačných dávok, ktorých obsah a formu určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zo zdravotníckeho softvéru. Výška úhrad za poskytnuté výkony zdravotnej starostlivosti je rovnaká ako výška úhrad určených žalovaným za rovnaké výkony zdravotnej starostlivosti v inej zazmluvnenej otorinolaryngolofickej ambulancii žalobcu v B. K bezdôvodnému obohateniu žalovaného došlo v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii zo strany žalobcu pre poistencov žalovaného. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti jeho poistencom, no napriek doručeným výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalovaný svoju povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nesplnil. Žalovaný vo svojich odpovediach zdôrazňoval informačné povinnosti žalobcu, ktoré však nemajú žiadny vplyv na povinnosť žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného. Žalobca si svoje informačné povinnosti plní, a to napríklad aj preto, lebo poistencov žalovaného musí upozorniť, že žalovaný im nezaplatí ani žalobcom predpísané lieky, zdravotnícke pomôcky, a ani žalobcom doporučené ďalšie potrebné vyšetrenia, a to práve vzhľadom na to, že žalobca nemá so žalovaným uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu odmietania jej uzatvorenia zo strany žalovaného. 6. Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 36Up/19/2020 zo dňa 24. januára 2020 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu v sume 6.914,93 eur a úrok z omeškania 5,00% ročne zo sumy 6.914,93 eur od 03.03.2018 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor. 7. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobca a žalovaný ako dlhoroční zmluvní partneri, podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. majú uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti č. 61KSTA007611 zo dňa 28.06.2011 v znení jej neskorších dodatkov. Z množstva dodatkov k zmluve vyplýva, že vždy pri navyšovaní cien a úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ako aj pri zazmluvňovaní nových ambulancií žalobcu posudzuje žalovaný účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť vynakladania prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Podaná žaloba sa týka údajne poskytnutej zdravotnej starostlivosti za mesiac január 2018, ktorú žalobca údajne poskytoval v špecializovanej ambulantnej starostlivosti v odbore otorinolaryngológia v otorinolaryngolockej ambulancii s miestom prevádzkovania v mieste výkonu činnosti zariadenia žalobcu - X. - rodinná klinika, V. 1, E. F.. Je pravdou, že žalovaný nerozšíril predmet zmluvy so žalobcom o poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v ORL ambulancii E. F.. Žalovaný preukázal, že verejnú minimálnu sieť v odbore otorinolaryngológia má naplnenú na 184,23% a v okrese E. F. má uzatvorené zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s dostatočným počtom špecialistov v tomto odbore, preto nebol povinný a nebolo dôvodné rozšíriť už uzatvorenú zmluvu so žalobcom aj o ďalšiu ambulanciu ORL žalobcu. 8. Žalobca teda nemal v rozhodnom období rozšírenú zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v otorinolaryngológia v ORL ambulancii s miestom výkonu činnosti V. 1, E. F., a preto ak v tejto ORL ambulancii poskytoval zdravotnú starostlivosť, tak z verejného zdravotného poistenia mal v zmysle ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. nárok iba na úhradu poskytnutej neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Žalobca nepreukázal, že si za mesiac január 2018 vyžiadal od žalovaného potvrdenie o skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak poskytol zdravotnú starostlivosť poistencovi žalovaného v ORL ambulancii E. F.. Nepredložil ani žiadnu faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti alebo odkladnej zdravotnej starostlivosti vo výške 6.914,93 eur za rozhodné obdobie. 9. Poistenec má právo rozhodnúť sa, či si poskytnutú odkladnú zdravotnú starostlivosť uhradí sám, alebo si vyberie iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Priamo v meste E. F. má žalovaný uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti s niekoľkými poskytovateľmi v odbore otorinolaryngológia. 10. Žalovaný vzniesol námietku pasívnej legitimácie a tvrdil, že nie je tým subjektom, od ktorého je možné spravodlivo požadovať zaplatenie 6.914,33 eur s príslušenstvom z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je podľa zákona č. 581/2004 Z. z. povinný uhrádzať žalobcovi iba za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú však žalobca riadne k úhrade nevykázal a zúčtovacie doklady nepredložil. Inú, ako neodkladnú zdravotnú starostlivosť uhradiť nemôže. Žalovaný ďalej vznáša aj námietku premlčania a tvrdí, že žalobca bola žalobcom podaná dňa 20.12.2020 a žalované obdobie je od 01.01.2018 do 31.01.2018. Podľa ust. § 107 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalovaný navrhol zrušiť platobný rozkaz v celom rozsahu a priznal mu proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 11. Žalobca trval na tom, že žalovaný porušuje najmä ust. § 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu inej osoby. V prvom rade žalovaný zneužíva zákonnú povinnosť žalobcu poskytnúť pacientovi zdravotnú starostlivosť a nemožnosť odmietnuť jeho návrh na uzatvorenie dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalovaný sa navonok tvári, že práva pacientov rešpektuje, ale skutočnosť je úplne iná. Nezazmluvňovaním a limitovaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti sa vlastne žalovaný vyhýba úhradám za svojich pacientov, pričom sa to však dotkne najmä poskytovateľov, na škodu ktorých sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že špecializovaná zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára a nie na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Vzťah medzi poskytovateľom a pacientom vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 12 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. a nie na základe písomného odporúčania všeobecného lekára. Všeobecný lekár vo svojom písomnom odporúčaní len odporúča vyšetrenie u špecialistu, pričom konkrétneho špecialistu si vyberá už pacient v súlade s jeho právom na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či zdravotná poisťovňa s poskytovateľom zmluvu uzatvorenú má alebo nie.
12. Žalobca tvrdil, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto konaní a že jeho uplatnené nároky nie sú premlčané. Žalobca v prílohe svojho návrhu predložil ako dôkaz prílohu k sprievodnému protokolu 012018, preukazujúci poskytovanie zdravotnej starostlivosti žalobcom v období mesiaca január 2018 v obvyklej forme, ako sa zdravotnej poisťovni poskytnutie zdravotnej starostlivosti bežne preukazuje, pričom žalovaný zazmluvneným poskytovateľom úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe takéhoto podkladu bežne uhrádza. Žalobca je pripravený na výzvu súdu poskytnúť aj zdravotné záznamy, a to aj napriek tomu, že obsahujú veľmi citlivé osobné údaje týkajúce sa zdravotného stavu pacientov žalobcu a poistencov žalovaného. Naďalej trvá na podanom návrhu. 13. Žalovaný uviedol, že realizácia práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť je zhmotnená do zákonnej úpravy verejného zdravotného poistenia, cez ktorú štát definuje rozsah bezplatnosti. Zákon predpokladá jedinú výnimku, kedy poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zdravotná poisťovňa uhradí - bez uzatvorenej zmluvy - poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia, a to v prípade, ak ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú zdravotná poisťovňa schváli. V zmysle § 79a zákona č. 578/2004 Z. z. je poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe povinný vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že si za mesiac január 2018 vyžiadal od žalovaného potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak takúto poskytoval vo svojej ORL ambulancii. Žalovaný zároveň popiera žalovanú sumu 6.914,93 eur, pretože ju žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Sprievodným protokolom k zúčtovacím dokladom, ktorý predložil žalobca ako dôkaz, sa poskytnutá zdravotná starostlivosť nedokazuje. 14. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný sa obohacuje nielen na úkor žalobcu a iných poskytovateľov, ale aj na úkor svojich poistencov, napríklad tým, že v prípade, ak aj lieky alebo zdravotnícke pomôcky predpíše nezazmluvnený poskytovateľ, tak si ich poistenec musí uhradiť sám. Ak liek predpisuje lekár, ktorý nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, musí lekársky predpis obsahovať poznámky „hradí pacient“ a „nezmluvný lekár“ a lekárnik v lekárni je oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku od pacienta, alebo poznámku „neodkladná zdravotná starostlivosť“ a lekárnik v lekárni je oprávnený vykázať liek na úhradu zdravotnej poisťovni. 15. Žalovaný tvrdil, že má so žalobcom uzatvorenú zmluvu v rozsahu, v ktorom poskytuje žalobca rôzne druhy zdravotnej starostlivosti - majú teda navzájom dohodnutý rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a cenu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, tak ako to vyžaduje § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.. Žalovaný by bol povinný rozšíriť rozsah zmluvy č. 61KSTA007611 zo dňa 28.06.2011 o špecializovanú ambulantnú starostlivosť v odbore otorinolaryngológia v otorinolaryngologickej ambulancii s miestom prevádzkovania v mieste výkonu činnosti zariadenie žalobcu X. - rodinná klinika, V. 1, E. F., iba vtedy, ak by nebol naplnený rozsah verejnej minimálnej siete takých poskytovateľov. 16. Špecializovaná zdravotná starostlivosť uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára (výmenného lístku). Ak si pacient na základe slobodného výberu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vybral ORL ambulanciu žalobcu a predložil písomné odporúčanie od všeobecného lekára, vznikli žalobcovi zákonné povinnosti, pretože zdravotnú starostlivosť je žalobca povinný poskytovať za podmienok podľa osobitného zákona (č. 578/2004 Z. z.). 17. Naďalej trvá na námietke pasívnej legitimácie a námietke premlčania. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepredložil žiadne doklady o tom, aká zdravotná starostlivosť bola poskytnutá a či ide v každom prípade o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Žalovaný nezískal majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Žalovaný uviedol, že žalobca v priebehu niekoľkých mesiacov podal na žalovaného niekoľko rôznych žalôb, ktoré spolu skutkovo súvisia. Žalovaný sa preto musí brániť v každej veci podaním odôvodneného odporu s dôkazmi a formou vyjadrení, ktoré požaduje súd. Poukázal na § 166 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán; ak boli takéto konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. Na základe
predložených dôkazov a vyjadrení navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania. 18. Žalobca v reakcii na výzvu súdu prvej inštancie predložil vyjadrenie k výpočtu hodnoty poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pričom uviedol, že zo sprievodného protokolu a dávky je zrejmé, že žalobca poskytol v období január 2018 výkony zdravotnej starostlivosti v bodovom ohodnotení podľa bodovníka zdravotných výkonov v celkovom objeme 313 495 bodov. Vo finančnom vyjadrení ide o vymáhanú sumu 6.914,93 eur. Upresnil, že zazmluvnený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti obvykle odosiela zdravotnej poisťovni zúčtovanie svojej práce vo forme dávky (vyúčtovania) vždy za celý prechádzajúci mesiac. Dávka za január 2018 je súčasťou súdneho spisu. Samotná dávka obsahuje mená pacientov a ich rodné čísla, pričom k pacientom je pridelená jedna alebo viac diagnóz a výkon, ktorý je zaznamenaný pomocou číselného kódu. K dávke zazmluvnený poskytovateľ prikladá faktúru za odpracovaný celý predchádzajúci mesiac a odmena za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je prepočítaná práve na základe výkonov, ktoré lekár vykonal v priebehu predchádzajúceho mesiaca. Žalobca odkazuje na celú dávku ktorá je súčasťou dokumentácie k podanej žalobe a trvá na svojom návrhu v celom rozsahu. 19. Žalobca trval na svojej žalobe a všetkých doterajších podaniach s tým, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by bol pacient povinný zaplatiť za zdravotnú starostlivosť len z dôvodu, že mu ju poskytuje nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Osobitným predpisom v nadväznosti na uvedené je zákon č. 576/2004 Z. z. a zákon č. 577/2004 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 9 zákona č. 577/2004 Z. z. na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v zozname chorôb. Podľa § 3 ods. 10 zoznam chorôb vydáva vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa prílohy 1 nariadenia vlády č. 777/2004 Z. z. je spoluúčasť poistenca v absolútnej väčšine chorôb zo zoznamu 0%. Zákon ani nariadenie neustanovujú, že by podiel spoluúčasti mal byť iný, ak zdravotnú starostlivosť poskytuje nezmluvný poskytovateľ. Postup žalovaného diskriminuje medzi pacientmi na základe ich výkonu svojho zákonného práva vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Ak sa občan rozhodne, že svoje základné právo na zdravotnú starostlivosť podľa čl. 40 ústavy uplatní prostredníctvom niektorého z licencovaných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, za toto jeho rozhodnutie mu podľa čl. 12 ods. 4 ústavy nesmie byť spôsobená ujma na jeho právach. Pre zdravotnú poisťovňu je finančne irelevantné, či za zdravotnú starostlivosť uhradí zmluvnému alebo nezmluvnému poskytovateľovi. Keďže jej poistenec má vzhľadom na svoj zdravotný stav potrebu dostať zdravotnú starostlivosť, musela by ju zdravotná poisťovňa zaplatiť. Poukázal na ust. § 42 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z., ktoré považuje za ustanovenie, ktoré podporuje jeho právny názor, nakoľko upravuje povinnosť zdravotnej poisťovne poskytnúť poistencovi príspevok na úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú nezmluvným poskytovateľom. Poistenec má teda právo na úhradu verejného zdravotného poistenia aj u nezmluvného poskytovateľa. Žalovaný zneužíva skutočnosť, že žalobca je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného a zároveň nesmie podmieňovať jej poskytnutie úhradou z ich strany. Žalovaný by sa mal viac sústrediť na príjmovú stránku svojho hospodárenia a na informovanie svojho akcionára, ktorý je aj regulátorom v oblasti zdravotníctva, aké zdroje sú potrebné na zabezpečenie zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti. Zákon č. 577/2004 Z. z. určuje rozsah zdravotnej starostlivosti uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia tak, že do rozsahu zahŕňa najmä preventívne prehliadky, neodkladnú zdravotnú starostlivosť, zdravotné výkony vedúce k zisteniu choroby, zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe choroby uvedenej v zozname prioritných chorôb, povinné pravidelné očkovanie osôb..., ktoré sa plne uhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia, ako aj zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe chorôb zo zoznamu chorôb, ktoré sa plne alebo čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú v zmysle platných predpisov. Akcionár žalovaného by mal zabezpečiť dostatok zdrojov na takto garantovaný rozsah zdravotnej starostlivosti alebo upraviť garantovaný rozsah, ak nedokáže zabezpečiť dostatok zdrojov v rozpočte. 20. Žalobca navrhol, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a aby žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. V prípade, ak by súd vyžadoval na preukázanie poskytovania zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu okrem predložených dôkazov aj zdravotné záznamy pacientov, ktoré žalobca navrhuje ako ďalší dôkaz preukazujúci poskytnutie zdravotnej starostlivosti, a ktoré môže súdu v zmysle § 24 ods. 4 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. predložiť na základe písomnej žiadosti súdu, žalobca navrhuje, aby súd z dôvodu účelnosti a hospodárnosti konania rozhodol najskôr o základe a dôvode uplatňovaného nároku medzitýmnym rozsudkom, a to najmä vzhľadom na rozsah ďalšieho dokazovania,
počet ošetrených pacientov v predmetnom období, citlivosť osobných údajov o zdravotnom stave pacientov. 21. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 40 ods. 1, ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 7, § 8 ods. 1, ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., 1, § 79 ods. 1 písm. a), f), g), h) a o) zákona č. 578/2004 Z. z. a § 8 ods. 4 zákona 576/2004 Z. z..
§ 107 § 5 ods. č.
22. Súd prvej inštancie sa prvotne vyporiadal s námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pričom uviedol, že žalobca v skutočnosti žalobu na súd podal dňa 20.12.2019, nie 20.12.2020, ako to uviedol v odpore žalovaný; preto rozhodol, že uplatňovaný nárok žalobcu premlčaný nie je. 23. Sporové strany uzatvorili dňa 28.06.2011 Zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti, ktorá sa v čase uzatvorenie nevzťahovala na ORL ambulanciu v E. F., nachádzajúcu sa na V. ulici č. 1, ku ktorej bol medzi stranami sporu zmluvný vzťah uzavretý až 01.03.2020. V rozhodnom čase - január 2018 - poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom žalovaného v predmetnej ORL ambulancii zazmluvnené nebolo, a to z dôvodu naplnenia minimálnej verejnej siete poskytovateľov ORL v okrese E. F. na 188,7 %, teda vysokého pokrytia siete, znamenajúceho dostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v tomto špecializovanom odbore. Podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov, teda v prípade naplnenia alebo výrazného prekročenia verejnej minimálnej siete, zdravotná poisťovňa túto povinnosť nemá a povinnosť uzavrieť zmluvný vzťah s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ani zo zákona nevyplýva. Zo strany žalobcu neexistuje v prípade dostatočného pokrytia poskytovateľov špeciálnej zdravotnej starostlivosti na takýto postup poisťovne, t.j. uzavrieť s ním zmluvu, právny nárok, ktorý by vyplýval z platnej právnej úpravy v oblasti zdravotníckych predpisov. Zákon č. 578/2004 Z. z. ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a informačnú povinnosť osoby verejne zdravotne poistenej o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s jeho zdravotnou poisťovňou, tiež informačnú povinnosť o tom, že osoba verejne zdravotne poistená si bude poskytnutú zdravotnú starostlivosť musieť zaplatiť, nakoľko nie je hradená z verejného zdravotného poistenia pre absenciu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Po splnení vymenovaných povinností žalobcom mal pacient žalovaného možnosť výberu: zvoliť si poskytnutie zdravotnej starostlivosti v nezazmluvnenej ambulancii žalobcu s tým, že si náklady, vynímajúc náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bude musieť hradiť sám alebo využije poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inej zdravotnej ambulancii, ktorá má na danú špecializáciu so žalovaným uzavretý zmluvný vzťah. 24. Súd prvej inštancie sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v danej veci nie je pasívne vecne legitimovaný, pretože na úhradu žalobcom požadovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia neexistuje žiadny zákonný dôvod vyplývajúci zo zákona a ani dôvod vyplývajúci zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nezískal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, majetkový prospech z nepoctivých zdrojov a nenastala ani situácia, kedy by sa žalovaný obohatil, ak za plnilo za neho to, čo podľa práva mal plniť sám. Sporové strany v období január 2018 neboli v žiadnom zmluvnom ani inom právnom vzťahu, zákon povinnosť uzavretia zmluvy na daný prípad neukladá, žiadna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka nebola naplnená, preto žalovaný nie je pasívne legitimovaný na vydanie bezdôvodného obohatenia. Návrhy a argumenty žalobcu svedčia skôr pre návrhy na zmenu právnej úpravy v oblasti poskytovania a financovania zdravotnej starostlivosti do budúcna. Súd prvej inštancie bol však povinný aplikovať právne predpisy a rešpektovať nastavenie systému poskytovania a financovania zdravotnej starostlivosti, aké je prijaté a platné. 25. Žalobca v konaní ani netvrdil, že poskytol poistencom žalovaného neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorá skutočnosť by zakladala povinnosť žalovaného starostlivosť žalobcovi uhradiť. Práve preto je zrejmé, že išlo o poskytnutie špecializovanej ambulantnej starostlivosti nezmluvným poskytovateľom nehradenej z verejného zdravotného poistenia. Článok 40 Ústavy SR síce pojednáva
o bezplatnej zdravotnej starostlivosti, avšak za podmienok, ktoré ustanoví zákon, t.j. v súlade so zdravotníckymi predpismi v intenciách tzv. zazmluvneného vzťahu medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poisťovňou, v opačnom prípade bezplatná starostlivosť neznamená starostlivosť zadarmo. 26. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa zákona č. 576/2004 Z. z. a v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca podniká samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, teda za jeho podnikanie nezodpovedá žiaden iný subjekt. Žalobca nesie zodpovednosť za svoje právne a ekonomické rozhodnutia, predovšetkým vtedy, ak sa rozhodne nepostupovať podľa zákona a nevyberať od pacientov úhrady, ktoré mu nie sú ako nezmluvnému poskytovateľovi preplatené ani poisťovňou. 27. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením zdravotných záznamov pacientov, ktorí boli v zdravotníckom zariadení u žalobcu ošetrení, nakoľko vykonávanie ďalšieho dokazovania smerujúceho k preukazovaniu výšky žalobou uplatneného nároku považoval za nehospodárne a nadbytočné a to s prihliadnutím na predbežné právne posúdenie o základe žalobou uplatneného nároku, ako aj k tej skutočnosti, že sporným faktom nebolo to, či a koľko pacientov bolo skutočne u žalobcu ošetrených, ale predovšetkým to, či je žalovaný vôbec povinný poskytnúť za také ošetrenie žalobcovi úhradu, teda či mu v zmysle zákona svedčí takáto hmotnoprávna povinnosť. 28. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporové strany nemali v predmetnom období uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre dostatočné naplnenie ORL ambulancií v E. žalobca nepreukázal ani netvrdil v konaní, že poistencom žalovaného poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho tak na strane žalovaného nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu; uplatnený nárok žalobcu súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodný a žalobu zamietol. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, ktorý namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f), h)). 31. Tvrdil, že s predmetom tohto súdneho sporu nesúvisí právna úprava týkajúca sa úhrady zdravotnej starostlivosti v prípade, že by medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bola uzatvorená zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej úhrade. Predmetom sporu tiež nie je poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Podstata sporu je výklad zložitého komplexu viacerých predpisov upravujúcich povinnosti žalobcu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a povinnosť žalovaného na úhradu za takúto starostlivosť. Je pravda, že podľa § 79 zákona č. 578/2004 Z. z. je poskytovateľ povinný umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti; umiestniť na prístupnom a viditeľnom mieste cenník všetkých zdravotných výkonov, ktoré poskytuje poskytovateľ; a informovať vopred osobu o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so zdravotnou poisťovňou, v ktorej je táto osoba verejne zdravotne poistená podľa osobitného predpisu. Nie je však možné od týchto informačných povinností poskytovateľa automaticky odvodiť povinnosť poistenca uhradiť si poskytnutú zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady. Neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by bol pacient povinný platiť za zdravotnú starostlivosť len z dôvodu, že mu ju poskytuje nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Zo zákona práveže vyplýva zákaz pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podmieňovať jej poskytnutie úhradou zo strany pacienta. 32. Výklad súdu prvej inštancie diskriminuje medzi pacientami na základe ich výkonu svojho zákonného práva vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Pokiaľ by pacient na základe svojho výberu zdravotného poskytovateľa nemohol dostať zdravotnú starostlivosť alebo by ju mohol dostať len za
úhradu, išlo by o porušenie čl. 12 v spojení s čl. 14 ústavy. Žalobca tvrdil, že zdravotná poisťovňa má povinnosť uhradiť liečbu choroby svojho chorého poistenca. Nemôže legitímne očakávať, že túto povinnosť nebude musieť plniť. Žalovaný v rozpore so zákonom a dobrými mravmi zneužíva svoje oprávnenia voči svojim poistencom pri nastavení kritérií na možné preplatenie nákladov na zdravotnú starostlivosť, pričom rovnako tak zneužíva aj svoje práva pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľom. Bezdôvodne sa obohacuje na úkor svojich chorých poistencov, ktorí zdravotnú starostlivosť potrebujú, ako aj nezmluvných poskytovateľov, ktorí bez zmluvy so žalovaným musia zo zákona pracovať zadarmo alebo musia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti skončiť, lebo takýto stav je pre nich likvidačný. Súčasný nedostatok lekárov na Slovensku je aj zásluhou žalovaného, ktorému sa podarilo svojim prístupom k uzatváraniu zmlúv vyhnať mnohých lekárov do zahraničia alebo zo zdravotníctva úplne. 33. Zákonná úprava danej situácie je podľa názoru žalobcu jednoznačná. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti podľa zákona nesmie odmietnuť pacienta a poskytnutie zdravotnej starostlivosti nesmie podmieňovať úhradou. Tým pádom plní za zdravotnú poisťovňu to, čo by zdravotná poisťovňa musela podľa práva plniť preto, že jej poistenec potrebuje zdravotnú starostlivosť a má právo na jej úhradu. Aj keby zákonné ustanovenia v tomto prípade neboli jasné, bol by výsledok rovnaký, pretože tento výsledok vyplýva aj z princípov všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania veci (čl. 4 Civilného sporového poriadku). Za najrozumnejšie pritom považuje, aby zdravotná poisťovňa hradila svojim poistencom zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi licencovaným poskytovateľom, pretože pre zdravotnú poisťovňu nepredstavuje dodatočnú ekonomickú záťaž, ak túto starostlivosť uhradí, bez ohľadu na existenciu zmluvy. 34. Zistenie súdu prvej inštancie, že zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe verejného zdravotného poistenia by nemala byť vždy bezplatná, je absolútne nesprávne. Žalobca vždy zdôrazňoval, že si neuplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia za poskytnutie akejkoľvek zdravotnej starostlivosti, ale len takej, ktorá je vecne zaradená do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, a u ktorej je určená spoluúčasť poistenca 0 % v zmysle § 3 ods. 9 zákona č. 577/2004 Z. z., podľa ktorého na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú zdravotné výkony poskytnuté pri liečbe inej ako prioritnej choroby uvedenej v zozname chorôb, ako aj nariadenia vlády 777/2004 Z. z.. 35. Žalobca v konaní prehlásil, že si svoje zákonné informačné povinnosti plní, a to aj z toho dôvodu, že musí upozorniť svojich pacientov, že ani následné vyšetrenia (CT, MR, RTG, USG,...) a predpísané lieky im ich poisťovňa neuhradí, čo je explicitne upravené v platných právnych predpisoch. Žalobca postupuje v súlade so zákonom, a práve preto nemôže vyberať od pacientov úhrady. Zákon explicitne zakazuje žalobcovi podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientovi úhradou nad určenú spoluúčasť alebo iným plnením (§ 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.). 36. Súd prvej inštancie si osvojil len tvrdenie žalovaného, že žalovaný má dostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore ORL v okrese E. F., lebo má dostatočne pokrytú verejnú minimálnu sieť. Žalobcovi sa veľmi často stáva, najmä v popoludňajších hodinách, že k nemu chodia aj poistenci žalovaného s tým, že iné ORL ambulancie v E. F. nie sú otvorené alebo sa v skrátených ordinačných hodinách v týchto ambulanciách už v ten deň nedostali na rad. Žalovaný síce „na papieri“ eviduje naplnenosť verejnej minimálnej siete. Ale v skutočnosti jedna nezazmluvnená ORL ambulancia žalobcu musela zadarmo pokrývať nedostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v špecializovanom odbore ORL v E. F.. Žalovanému tento stav vyhovoval, jeho poistenci mu poistné platili, ale on zdravotnú starostlivosť uhrádzať u nezmluvného poskytovateľa nemusel. 37. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, pričom ide o závažnú procesnú vadu. Žalobca viackrát poukázal na ust. § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z., ktoré upravuje povinnosť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Súd prvej inštancie sa v rámci svojho právneho posúdenia v rozsudku k uvedenému ustanoveniu vôbec nevyjadril. Takisto sa nevyjadril ani ku kontraktačnej povinnosti pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako ani k zákazu podmieňovať jej poskytnutie úhradou zo strany pacienta. Súd prvej inštancie zmaril a neumožnil žalobcovi predloženie ďalšieho relevantného dôkazu zdravotnými záznamami pacientov, pričom žalobca ich v zmysle ust. § 24 ods. 4 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z. nie je oprávnený súdu poskytnúť bez písomnej žiadosti súdu. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že súd prvej inštancie porušil právo na spravodlivý proces žalobcu, nevykonal navrhované dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. zaťažil konanie inými procesnými vadami. Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu, alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 38. Žalovaný vo vyjadrení tvrdil, že práve zákon a zákonná úprava dávajú jasnú odpoveď na otázku, aký vzťah existuje medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Je ním ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., kde zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanoveným osobitným predpisom podľa dohodnutej ceny. Vzťah je teda založený na základy zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú zmluvu s príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca, ktorému sa poskytla neodkladná zdravotná starostlivosť, má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia. Skutočnosť, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že by si za mesiac január 2018 vyžiadal od žalovaného potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ak takúto zdravotnú starostlivosť poskytoval vo svojej ORL ambulancii v E. F.. Ak neodkladnú zdravotnú starostlivosť žalobca neposkytol, úhrada poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia je možná len na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Žalovaný má so žalobcom od marca 2020 zazmluvnenú už aj ORL ambulanciu v E. F., napriek tomu žalobca v odvolaní rozsiahlo polemizuje v rôznych súvislostiach o stave za január 2018, ktorý spája s minulosťou, súčasnosťou a budúcnosťou. 39. Argumentoval aj ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z., v ktorom je ustanovené, že poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením. Toto ustanovenie však bolo do zákona vložené z dôvodov zabrániť prípadom, kedy niektoré ambulancie/ poskytovatelia, ktoré mali uzatvorené zmluvy so všetkými zdravotnými poisťovňami, napriek tomu však žiadali od svojich pacientov dary pre ambulanciu, rôzne ročné poplatky za vedenie dokumentácie, za mobilný telefón lekára, alebo akýsi osobitný prístup k pacientovi. 40. Žalovaný tvrdil, že ak si pacient na základe slobodného výberu poskytovateľa a na základe informácií od žalobcu (zákonná povinnosť informovať pacienta) zvolil poskytnutie odkladnej zdravotnej starostlivosti v jeho nezazmluvnenej ORL ambulancii v E. F. - náklady si uhrádza pacient. Úhradou pacienta lekárovi nevznikne bezdôvodné obohatenie zdravotnej poisťovni. Žalovaný nezískal ani majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Odmieta niesť zodpovednosť za konanie žalobcu v jeho ORL ambulancii E. F. v mesiaci január 2018 a za jeho zlý manažment pacienta. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 41. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok je vecne správny. 42. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľ v podanom odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 43. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej veci zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa § 220 CSP, nakoľko súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, riadne zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, keď rozviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď sa v potrebnej miere vysporiadal s podstatnou a pre vec určujúcou argumentáciou sporových strán, resp. žalobcu, majúcou základ v ním uvedenom opise rozhodujúcich skutočností ohľadne vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného. 44. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo podstatné zistenie, či žalobca plnil za žalovaného to, čo mal podľa práva plniť sám (§ 454 Občianskeho zákonníka), resp. či odmietnutím uhradiť sumu 6.914,33 eur sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu (§ 451 Občianskeho zákonníka) tak, ako žalobca tvrdil v žalobe a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Tieto rozhodujúce skutočnosti súd prvej inštancie posudzoval v priebehu konania a záver súdu je dostatočne odôvodnený v rozsudku, ktorý predstavuje dostatočný podklad pre uskutočnenie odvolacieho prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých skutkových a právnych záverov; proti týmto záverom súdu prvej inštancie mohol žalobca náležite skutkovo a právne argumentovať, a preto v tejto súvislosti bolo zachované jeho právo na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd pripomína, že len samotná skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedalo predstavám a očakávaniam žalobcu, nemá za následok porušenie práva na spravodlivý súdny proces. 45. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že po začatí prevádzkovania ORL ambulancie v E. F. požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo však žalovaný odmietol urobiť, až do roku 2020. Z tohto dôvodu sa teda žalobca nachádzal v situácii, keď bol zo zákona povinný zdravotnú starostlivosť poskytovať aj poistencom žalovaného, ale poskytnutá starostlivosť mu nebola nikým uhradená. Preto bol žalobca nútený poskytovať poistencom žalovaného zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady a tvrdil, že žalovaný sa takto úmyselne a bezdôvodne obohacoval na jeho úkor. 46. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol s tým, že v predmetnom období sporové strany nemali uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti pre dostatočné naplnenie ORL ambulancií v E. F., žalobca nepreukázal ani netvrdil v konaní, že poistencom žalovaného poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho nedošlo k naplneniu žiadnej zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. 47. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 48. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 49. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. 50. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení za iného predstavuje osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. K skutkovej podstate tohto neoprávneného majetkového prospechu sú potrebné dva zákonné predpoklady. Predovšetkým aby išlo o plnenie, ktoré bolo právnou povinnosťou niekoho iného. Tento pojmový znak by nebol daný, keby osoba, za ktorú sa plnilo, nebola sama povinná plniť. Ďalej je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu povinnosť na toto plnenie. 51. Je nepochybné, že na základe vykonaného dokazovania žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že plnil namiesto žalovaného to, čo mal plniť podľa práva, ako predpoklad vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 454 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade, keď poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii žalobcu v E. F. nebolo predmetom zmluvného vzťahu so žalovaným a žalobca netvrdil a nepreukázal, že by pacientom žalovaného bola z jeho strany poskytovaná neodkladná zdravotná starostlivosť, žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť úhradu
zdravotnej starostlivosti realizovanej v prospech jeho poistencov. Žalobca následne nepreukázal ani tvrdenie, že plnil s následkom zániku dlhu (záväzku) na strane žalovaného. 52. Pokiaľ predstavovala ORL ambulancia žalobcu v E. F. nezmluvné pracovisko a žalobca v ňom poskytoval zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovaného, musel si byť vedomý, že v takom prípade mu žalovaný, v zmysle ust. § 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. a ust. § 3 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z. z., uhradí plne na základe verejného zdravotného poistenia len neodkladnú zdravotná starostlivosť. Ako v celom rozsahu neopodstatnenú vyhodnotil preto odvolací súd argumentáciu žalobcu o povinnosti žalovaného plniť žalobcovi za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovaného aj bez uzavretia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a to z dôvodu, že žalovaný poberá poistné, pričom žalobca nemôže odmietnuť dohodu o zdravotnej starostlivosti s poistencami žalovaného a na týchto nemôže preniesť (mimo zákonom vymedzených prípadov) povinnosť úhrady. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že bezplatná zdravotná starostlivosť je v zmysle čl. 40 Ústavy SR garantovaná za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Už samotná existencia zdravotného poistenia vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t. j. aby bezplatnosť bola absolútna), teda poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe poistenia nie je bezhraničná, ale je limitovaná zákonom ustanovenými podmienkami. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej starostlivosti neobmedzil zdravotným poistením, ale garantoval by poskytovanie bezplatnej starostlivosti všetkým. Zákonodarca pritom priamo zákonom upravil hranice práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že stanovil kritériá a podmienky, za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom spoplatnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu, po splnení povinnosti žalobcu informovať vopred pacienta o podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti - teda či bude zdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia na základe uzatvorenej zmluvy medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou pacienta, alebo hradená nebude, pacient má právo rozhodnúť sa, či odkladnú zdravotnú starostlivosť príjme a uhradí sám, alebo si vyberie takého poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. 53. Žalovanému za danej situácie, teda že so žalobcom nemá uzavretú za žalované obdobie zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, vznikol zo zákona záväzok hradiť v plnej miere len poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť (§ 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.), a preto bolo na žalobcovi tieto skutočnosti v konaní preukázať. Žalobca však v žalobe ani neskorších vyjadreniach, reagujúc na námietky žalovaného, neposkytol súdu prvej inštancie skutkové tvrdenia ohľadne charakteru zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientom žalovaného v januári 2018, a teda neuviedol, či táto bola odkladná alebo neodkladná, resp. netvrdil, že by táto mala neodkladný charakter. V prvom rade bol žalobca povinný splniť povinnosť tvrdenia a ozrejmiť, či žalobou uplatnená pohľadávka predstavuje úhradu za odkladnú alebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť, za aké konkrétne realizované úkony a v akom období, a to vo vzťahu ku konkrétnym pacientom; až následne nastupovala i jeho dôkazná povinnosť. Žalobca neuniesol ani jednu zo svojich procesných povinností. 54. V konaní nebola žalobcom preukázaná povinnosť žalovaného uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s ORL ambulanciou žalobcu v E. F., a teda ani svojvoľnosť a účelovosť odmietania žalovaného takúto zmluvu uzatvoriť, čo žalobca označoval ako konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle ust. § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s ust. § 5 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. je žalovaný ako zdravotná poisťovňa povinný uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. V okrese E. F. bola v danom rozhodnom období dostatočne pokrytá minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore ORL, žalovaný preto nemal povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalobcom na dotknuté pracovisko, takže je zrejmé, že nešlo o svojvoľné rozhodnutie žalovaného. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že žalovaný v zmysle ust. § 11 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. odmietaním zmluvného vzťahu so žalobcom konal v rozpore s dobrými mravmi. 55. Nebola dôvodná námietka žalobcu, v zmysle ktorej súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne zmaril žalobcovi predloženie zdravotných záznamov pacientov. Možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov
je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy, a to z dôvodu, že v intenciách čl. 15 CSP platí pre celé sporové konanie princíp voľného hodnotenia dôkazov. V tomto smere samotné rozhodnutie súdu prvej inštancie nevykonať ďalšie dokazovanie nie je samo o sebe spôsobilé porušiť právo žalobcu na spravodlivý proces. 56. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalobcu, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobca len zopakoval skutočnosti, na ktoré poukazoval pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 57. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie. 58. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5Cdo/218/2009, 3Cdo/51/2011, 3Cdo/186/2012, 7Cdo/56/2011). 59. Vzhľadom na uvedené, o trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).