Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Co/5/2025 6120444150 19. 06. 2025 Mgr. Patricia Skotnická ECLI:SK:KSBA:2025:6120444150.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: G. Š., X. XX, B., zastúpeného advokátom JUDr. Ing. Branislavom Pechom, PhD., Piaristická 2, Nitra, proti žalovaným: X. F. F., P.Á. Q. XX, B., zastúpeného Nosko & Partners s. r. o., IČO: 36 860 107, Podjavorinskej 2, Bratislava, X. D.. P. F., P. Q. XX, B., o zaplatenie 5.600 eur s prísl., na odvolanie žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28.11.2023, č. k. 18C/15/2021-126, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva proti žalovaným v 1. a v 2. rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 28.11.2023, č. k. 18C/15/2021-126, uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 5.600 eur spolu s 6 % úrokom z omeškania zo sumy 5.600 eur d 15.10.2012 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 54,97 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2020 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 5.600 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Dôvodil, že žalovaní sú počnúc od 15.03.2011 konateľmi (štatutárnym orgánom) spoločnosti LASERCONT, s.r.o., D.: XX XXX XXX, (ďalej len „dlžník“). Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 30.11.2017, č. k. 2CbZm/6/2016-76, ktorý nadobudol právoplatnosť (ďalej len „právoplatný rozsudok“), uložil dlžníkovi povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 5.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5.600 eur od 15.10.2012 do zaplatenia a zmenkovú odmenu 18,67 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku; predmetný rozsudok nadobudol vykonateľnosť dňa 12.01.2018. Vzhľadom na to, že dlžník si povinnosť vyplývajúcu z právoplatného rozsudku nesplnil, podal žalobca na Okresný súd Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie; upomínací súd vydal dňa 04.05.2018 upovedomenie o začatí exekúcie, v ktorom žalobcu v postavení oprávneného a dlžníka v postavení povinného upovedomil, že vymáhaný nárok predstavuje: (i) sumu 5.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5.600 eur od 15.10.2012 do zaplatenia, (ii) náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 18,67 eura, a (iii) trovy oprávneného v exekučnom konaní v sume 36,30 eura tvorených súčtom zaplateného súdneho poplatku za exekúciu v sume 16,50 eura a nákladov za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora v sume 19,80 eura. V priebehu exekučného konania súdny exekútor informoval žalobcu, že dlžník nevlastní žiaden majetok, pričom sa od neho nepodarilo vymôcť žiadnu sumu. Na uvedenom základe súdny exekútor vydal dňa 04.11.2020 s poukazom na ustanovenie § 61n ods. 1 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) upovedomenie o zastavení exekúcie. Žalobca podotkol, že dlžník ako obchodná spoločnosť vykonávala podnikateľskú činnosť, avšak zjavne dospela do situácie predĺženia, bez toho, aby podala návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom túto povinnosť si za dlžníka nesplnil ani jeden zo žalovaných. Uvedené malo za následok, že dlžník sa stal úplne nemajetný. Podľa mienky žalobcu žalovaní ako konatelia dlžníka zodpovedali v zmysle § 11a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) za škodu spôsobenú žalobcovi ako veriteľovi dlžníka porušením ich povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Vzhľadom na to, že exekúcia vedená voči dlžníkovi bola pre nedostatok majetku ukončená, naplnila sa prezumpcia porušenia právnej povinnosti žalovaných v zmysle § 11a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. Podľa žalobcu bola vo väzbe na porušenie právnej povinnosti preukázaná i výška škody, keď v zmysle § 11a ods. 3 citovaného zákona sa predpokladá, že vznikla v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po ukončení exekúcie. Medzi prezumovaným konaním žalovaných a výškou škody vzniknutou žalobcovi potom existovala príčinná súvislosť. Na uvedenom základe žalobca navrhol zaviazať žalovaných na plnenie solidárne. 3. Žalovaný v 1. rade v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že oneskorene našiel doklad o prevzatí finančného obnosu žalobcom, ktorý v čase jeho podpisu vhodil medzi ostatné doklady a nevenoval mu pozornosť. 4. Žalovaný v 2. rade v odpore proti platobnému rozkazu potvrdil nájdenie príjmového dokladu znejúceho na sumu 2.100 eur, ktorý prevzal žalovaný v 1. rade a opomenul mu to oznámiť. Došlo teda ku komunikačnému skratu medzi konateľmi, inak by tento doklad predložil v konaní na Okresnom súde Bratislava V už v roku 2017. Žalobca pritom podpísal doklad pod zámienkou, že od žalovaných nedostane žiaden materiál. 5. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, právne posúdil žalobu podľa § 3 ods. 3, § 11 ods. 2, § 11a ods. 1 až ods. 3, ods. 5, § 74a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z., § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, konštatujúc, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní pôsobia ako konatelia spoločnosti LASERCONT, s.r.o., D.: XX XXX XXX, ktorá bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č. k. 2CbZm/6/2016-76, zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 5.600 eur s príslušenstvom. Nebolo sporné, že exekúcia, ktorá začala na návrh žalobcu, proti spoločnosti LASERCONT, s.r.o. bola zastavená, keďže súdny exekútor nezistil do 30 mesiacov od jej začatia majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora; napokon, žalovaní nerozporovali dôvodnosť nároku uplatneného v rozsahu 3.500 eur. 6. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaných spočívajúcu v tom, že spoločnosť uhradila žalobcovi na zmenkovú sumu v priebehu rokov 2013 až 2014 peňažné prostriedky v sume 2.100 eur, a to v troch platbách v sume 1.000 eur, 600 eur a 500 eur, tak ako malo vyplývať z pokladničného príjmového dokladu, ktorý existoval v priebehu konania na Okresnom súde Bratislava V, avšak žalovaný v 1. rade na neho zabudol, a preto ho v predmetnom konaní nepredložil, súd prvej inštancie konštatoval, že nebol oprávnený preskúmavať skutočnosti, ktoré boli predmetom skôr právoplatne skončeného súdneho konania. Jeho úlohou totiž nebolo skúmať, či spoločnosť v minulosti plnila v prospech žalobcu sumu 2.100 eur, ktorú okolnosť tvrdila spoločnosť už v skoršom konaní. Pokiaľ sa i dodatočne objavil dôkaz týkajúci sa strán a predmetu pôvodného konania majúci preukazovať úhradu sumy 2.100 eur, ktorý bez zavinenia strany sporu nemohol byť použitý v pôvodnom konaní alebo bolo možné vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a mohli pre stranu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, mohla spoločnosť LASERCONT, s.r.o. podať v zákonnej lehote žalobu na obnovu konania Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 2CbZm/6/2016; žalovaní netvrdili podanie takej žaloby. Naviac, z odôvodnenia právoplatného rozsudku vyplynulo, že žalovaná spoločnosť uviedla, že finančné prostriedky nezachytila v podvojnom účtovníctve, pričom nepreukázala ani čiastkovú úhradu zmenkovej sumy z vlastných zdrojov konateľa spoločnosti. Napokon, povinný by sa nemohol v exekučnom konaní brániť skoršou úhradou sumy 2.100 eur, keďže dôvodom na zastavenie exekúcie by bola len situácia, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; k tvrdenej úhrade malo dôjsť ešte pred vznikom exekučného titulu, pričom predmetom vymáhania bola celá suma ním priznaná. 7. Konajúci súd v ďalšom zdôraznil, že predmetom konania bolo posúdenie vzniku zodpovednosti žalovaných ako konateľov spoločnosti LASERCONT, s.r.o. za škodu spôsobenú žalobcovi tým, že porušili povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť. Mal za preukázané, že
exekúcia vedená proti dlžníkovi bola zastavená z dôvodu, že súdnemu exekútorovi sa do 30 mesiacov od jej začatia nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu jeho trov. Podľa správy o stave exekučného konania súdny exekútor zistil existenciu daňového nedoplatku povinného dlžníka v sume 6.068,97 eura, pričom rovnako zistil, že voči nemu prebieha skoršie exekučné konanie na vymoženie sumy 6.184,01 eura s príslušenstvom. Konatelia spoločnosti LASERCONT, s.r.o. neposkytli súdnemu exekútori súčinnosť pri zisťovaní majetku spoločnosti, pričom on sám nezistil žiaden jej majetok. 8. Následne súd prvej inštancie ozrejmil, že ustanovenie § 11a zákona č. 7/2005 Z. z., od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok, bolo do právneho poriadku zavedené s účinnosťou od 01.01.2018 a bolo plne aplikovateľné i v danom spore, keď rozsudok Okresného súdu Bratislava V nadobudol právoplatnosť dňa 09.01.2018, návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 22.02.2018 a upovedomenie o zastavení exekučného konania bolo vydané dňa 04.11.2020. Žalovaní ako konatelia spoločnosti LASERCONT s.r.o. mali povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o svojom predĺžení. Konajúci súd zistil, že spoločnosť LASERCONT s.r.o. mala podľa správy o stave exekučného konania nedoplatok na daniach v sume 6.068,97 eura, bolo proti nej vedené iné exekučné konanie na vymoženie sumy 6.184,01 eura s príslušenstvom, pričom súdnemu exekútorovi sa nepodarilo zistiť žiaden majetok, ani príjmy spoločnosti. Žalovaní tieto skutočnosti v priebehu konania nijakým spôsobom nepopreli. Pokiaľ žalovaný v 2. rade na pojednávaní namietal, že konkurz spoločnosti bol neopodstatnený a spoločnosť sa nenachádzala v predĺžení, k tejto skutočnosti nepredložil žiadne dôkazy. Napokon, tým, že exekúcia bola zastavená pre nedostatok majetku povinného, prezumuje sa, že návrh na vyhlásenie konkurzu nebol podaný včas (§11a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.). 9. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalovaní by sa mohli svojej zodpovednosti za škodu zbaviť pokiaľ by preukázali skutočnosti predpokladané ustanovením § 74a ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z., čo však v priebehu konania ani netvrdili. Keďže žalovaní nesplnili svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka - spoločnosti LASERCONT, s.r.o., zodpovedajú žalobcovi za vzniknutú škodu, a to v rozsahu, v akom jeho pohľadávka nebola uspokojená po ukončení exekúcie vedenej voči dlžníkovi pre nedostatok majetku. Vzhľadom na to, že žalovaní netvrdili, že po zastavení exekúcie bola pohľadávka žalobcu voči spoločnosti LASERCONT, s.r.o. uspokojená, súd prvej inštancie vyhodnotil za dôvodný nárok žalobcu voči žalovaným ako konateľom spoločnosti, a to v rozsahu sumy priznanej právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. Na uvedenom základe žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5.600 eura s 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.600 eur od 15.10.2012 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky v sume 54,97 eura (zmenková odmena 18,67 eur a trovy žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní v sume 16,50 eur za súdny poplatok a 19,80 eur ako trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní). 10. Súd prvej inštancie záverom poznamenal, že nevykonal navrhované dokazovanie vyšetrením na polygrafe a IQ testami, považujúc ho za nadbytočné a nehospodárne, nespôsobilé zvrátiť ním vyslovený názor, nakoľko dôvodnosť nároku bola preukázaná hlavne listinnými dôkazmi (rozsudok Okresného súdu Bratislava V a listiny vydané v exekučnom konaní), ktoré neboli stranami spochybnené. 11. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Konštatoval, že žalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu voči neúspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania; o jej výške rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. 12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Namietal pochybenie upomínacieho súdu pri doručovaní viacerých písomností, keď napriek existencii zastúpenia advokátom P.. L. F., tomuto nedoručil upovedomenie o postúpení veci na Okresný súd Bratislava V a po jeho zániku mu (žalovanému v 1. rade) nedoručil vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.04.2022, predvolanie na súdne pojednávanie na deň 02.02.2023, ani na 28.11.2023, a napokon mu nedoručil ani odpor žalovaného v 2. rade a jeho vyjadrenie zo dňa 27.08.2021. Z obsahu súdneho spisu pritom vyplýva, že vo všetkých označených prípadoch mal prevziať súdnu zásielku v odbernej lehote. Žalovaný v 1. rade však namietal, že o doručovaní súdnych zásielok obsahujúcich označené písomnosti sa nedozvedel, nakoľko neobdržal ani oznámenie o uložení
zásielky, pričom konajúcemu súdu na účely doručovania uviedol emailovú adresu a tento, po zistení, že sa zásielku nepodarilo doručiť, mu jej obsah nedoručil elektronicky. Na uvedenom základe bol žalovaný v 1. rade toho názoru, že pri doručovaní označených súdnych zásielok sa konajúci súd dopustil viacerých pochybení, ktoré mu sťažili uplatnenie jeho práv v konaní, najmä v súvislosti s uvedením relevantných skutočností na jeho obranu proti uplatnenému nároku. V dôsledku uvedeného nemohol viesť riadnu a účinnú procesnú obranu proti žalobnému nároku, okrem iného nemohol uplatniť i argument, že hoci sa riadne nepreukázalo, že by porušil povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, v žiadnom prípade nebolo preukázané, že by žalobcovi vznikla škoda v žalovanej výške. Práve naopak, podľa žalovaného v 1. rade žalobcovi nevznikla žiadna škoda, a to s poukazom na § 11a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý predpokladá, že ide o škodu, ktorá vznikne nesplnením si povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Účelom predmetného ustanovenia je pritom ochrana veriteľov pred vznikom škody ako dôsledku toho, že konateľ spoločnosti nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, teda pred zhoršením ich postavenia od momentu, kedy vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak však k takému zhoršeniu postavenia veriteľa nedošlo, nemôže byť vyvodená ani zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas; inak povedané, ak by bolo uspokojenie pohľadávky veriteľa rovnaké v prípade včasného, aj oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, jeho nepodaním by nevznikla žiadna škoda. Zo skutočností zistených v konaní bola podľa žalovaného v 1. rade preukázaná iná výška škody. Podľa písomností predložených žalobcom spoločnosť LASERCONT, s.r.o. nedisponovala žiadnym majetkom, a teda, aj keby bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu včas, pohľadávka žalobcu by nebola uspokojená ani čiastočne. Ak by spoločnosť disponovala majetkom, tento by pri včasnom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol použitý na individuálne uspokojenie veriteľov v rámci exekučného konania, ale na rovnomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konkurzu. V danej veci bolo však podľa žalovaného v 1. rade zrejmé, že k uspokojeniu pohľadávky žalobcu by nedošlo, a to bez ohľadu na to, či bol alebo nebol podaný včasný návrh na vyhlásenie konkurzu; táto okolnosť potom nemala v konaní žiaden vplyv. 13. Ak by teda z jeho strany aj došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, jej porušenie by nespôsobilo žalobcovi žiadnu škodu, keďže k jej vzniku nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti. Žalovaný v 1. rade uzavrel, že v dôsledku toho, že prvoinštančné konanie trpelo vadami, najmä pokiaľ išlo o doručovanie písomností, tieto mali za následok porušenie práva na spravodlivý proces a viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu o veci. Súd prvej inštancie z dokazovania nezistil, že spoločnosť nemala žiaden majetok a potom, vychádzajúc i z právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z. nevyvodil, že pokiaľ nedošlo k zhoršeniu uspokojenia pohľadávky veriteľa v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, žalobcovi nevznikla škoda; ani v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. by pre nedostatok majetku nebola pohľadávka žalobcu uspokojená. Na uvedenom základe žalovaný v 1. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Namietal pochybenie Okresného súdu Banská Bystrica vo vzťahu k doručovaniu písomností žalovanému v 1. rade, keď napriek existencii zastúpenia advokátom P.. L. F. tomuto nedoručil upovedomenie o postúpení veci na Okresný súd Bratislava IV (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV - pozn. odvolacieho súdu). 15. Odhliadnuc od toho, že v konaní nebolo preukázané, že by z jeho strany došlo k porušeniu povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. bol žalovaný v 2. rade toho názoru, že rovnako nebolo preukázané spôsobenie škody v žalovanej sume, t. j. nebolo preukázané, že žalobcovi vznikla škoda v celom rozsahu pohľadávky, ktorá nebola uhradená dlžníkom. Práve naopak, podľa žalovaného v 2. rade žalobcovi nevznikla žiadna škoda, a to s poukazom na § 11a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z., ktorý predpokladá, že ide o škodu vzniknutú nesplnením si povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. Účelom predmetného ustanovenia je pritom ochrana veriteľov pred vznikom škody ako dôsledku toho, že konateľ spoločnosti nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu včas, teda ochrana pred zhoršením ich postavenia od momentu, kedy vznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak však k takému zhoršeniu postavenia veriteľa nedošlo, nemôže byť vyvodená ani zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas; inak povedané, ak by bolo uspokojenie pohľadávky veriteľa rovnaké v prípade včasného, aj oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, jeho nepodaním by nevznikla žiadna škoda.
Podľa žalovaného v 2. rade podľa skutočností zistených v konaní bola preukázaná iná výška škody. Z písomností predložených žalobcom tiež vyplynulo, že spoločnosť LASERCONT, s.r.o. nedisponovala žiadnym majetkom, a teda, aj keď by bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu včas, pohľadávka žalobcu by nebola uspokojená ani čiastočne. Ak by spoločnosť disponovala majetkom, tento by pri včasnom podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol použitý na individuálne uspokojenie veriteľov v rámci exekučného konania, ale na rovnomerné uspokojenie pohľadávok veriteľov v rámci konkurzu. V danej veci bolo však podľa žalovaného v 2. rade zrejmé, že k uspokojeniu pohľadávky žalobcu by nedošlo, a to bez ohľadu na to, či bol alebo nebol podaný včasný návrh na vyhlásenie konkurzu; táto okolnosť potom nemala v konaní žiaden vplyv. Ak by teda z jeho strany aj došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, jej porušenie by nespôsobilo žalobcovi žiadnu škodu, keďže k jej vzniku nedošlo v príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti. 16. Žalovaný v 2. rade tiež podotkol, že LASERCONT, s.r.o. bola výrobným podnikom s výrazne vyššími obratmi ako bola žalobcova pohľadávka. Obaja konatelia vyvíjali maximálnu snahu, aby si spoločnosť plnila svoje záväzky voči veriteľom a postupovali tak, aby nebolo potrebné podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý by napokon poškodil zmluvných partnerov. 17. Žalovaný v 2. rade uzavrel, že prvoinštančné konanie trpelo vadami, najmä pokiaľ išlo o doručovanie písomností (zrejme žalovanému v 1. rade), majúce za následok porušenie práva na spravodlivý proces a viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu o veci. Súd prvej inštancie z dokazovania nezistil, že spoločnosť nemala žiaden majetok a potom, vychádzajúc i z právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z. z., nevyvodil, že pokiaľ nedošlo k zhoršeniu uspokojenia pohľadávky veriteľa v dôsledku nepodania návrhu na vyhlásenie konkurzu včas, žalobcovi nevznikla žiadna škoda; ani v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. by pre nedostatok majetku nebola pohľadávka žalobcu uspokojená. Na uvedenom základe žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 1. rade považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, logicky a zrozumiteľne odôvodnený, a preto i zákonný. Súd prvej inštancie vykonal všetky stranami navrhované dôkazy, tieto náležite posúdil, dospejúc k správne zistenému skutkovému stavu, ktorý následne i správne právne posúdil a interpretoval. Odvolanie žalovaného v 1. rade žalobca vyhodnotil ako účelové, so snahou oddialiť právoplatné meritórne rozhodnutie, a tým i zmariť vymoženie jeho pohľadávky. Z obsahu súdneho spisu totiž vyplýva, že konajúci súd žalovanému v 1. rade doručoval všetky súdne písomnosti, a bol to práve on, ktorý si tieto zásielky riadne neprevzal. Žalovaný v 1. rade pritom nepopieral, že sa na adrese pre doručovanie zdržiaval. Napokon, nepochybne vedel o postúpení veci, o vyjadrení žalobcu, žalovaného v 2. rade a napokon i o termínoch súdnych pojednávaní, keďže sa posledného i sám zúčastnil; kedykoľvek pritom mohol nazrieť do súdneho spisu. Žalovaný v 1. rade nešpecifikoval, ktoré procesné práva mohol uplatniť a tieto práve z dôvodu nesprávneho postupu konajúceho súdu nerealizoval. Žalovaný v 1. rade nekonkretizoval, na základe ktorých dôkazov konajúci súd dospel k nesprávnym zisteniam; pritom nepoprel žiadne skutkové tvrdenie žalobcu, keď iba namietal, že časť pohľadávky zaplatil, čo však žalobca účinne poprel a žalovaný v 1. rade svoje tvrdenia nepreukázal. Napokon, jeho obrana bola oneskorená, vzhľadom na to, že mala byť použitá v pôvodnom konaní na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 26CbZm/6/2016. 19. Pokiaľ žalovaný v 1. rade argumentoval tým, že mu nevznikla žiadna škoda, žalobca uviedol, že jeho argumentácia je vecne nedôvodná; naviac, v prvoinštančnom konaní ani jeden zo žalovaných netvrdil a ani nepreukázal, že ani v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. by pre nedostatok majetku nebola jeho pohľadávka uspokojená. Žalobca mal za to, že boli splnené podmienky podľa § 11a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. na vyvodenie zodpovednosti žalovaných, keď exekúcia vedená proti dlžníkovi (LASERCONT, s.r.o.) bola ukončená z dôvodu nedostatku majetku dlžníka, a teda sa prezumuje, že ako konatelia nepodali návrh na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť včas; žalovaní netvrdili a nepreukázali opak. Vzhľadom na to, že nebola preukázaná iná výška škody, v dôsledku ukončenia exekúcie táto vznikla práve v rozsahu, v akom nebola jeho pohľadávka v exekučnom konaní uspokojená. Pritom medzi zákonom prezumovaným konaním žalovaných a prezumovanou výškou škody existuje príčinná súvislosť; žalovaní sú tak povinní vzniknutú škodu zaplatiť solidárne. Žalovaní pritom netvrdili a nepreukázali okolnosti podľa § 74a ods. 5
zákona č. 7/2005 Z. z., pre existenciu ktorých by sa svojej povinnosti mohli zbaviť. Na uvedenom základe žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 20. Žalovaný v 1. rade v odvolacej replike zotrval na tom, že v odvolaní označené písomnosti mu neboli doručené, s ich obsahom sa nemohol oboznámiť a relevantne sa k nim vyjadriť, všetko za účelom realizácie procesnej obrany. V ďalšom zotrval na odvolacej argumentácii ohľadne neexistencie škody a príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. 21. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení zo dňa 17.04.2024 uviedol, že problém nastal v súvislosti s tým, že si v bližšie neuvedenom roku požičal od žalobcu finančný obnos 5.000 eur v hotovosti za účelom nákupu materiálu na dôležitú zákazku. Žalobcovi vystavil zmenku na sumu 5.600 eur (5.000 eur pôžička, 600 eur provízia) splatnú do 6 mesiacov a opatril ju pečiatkou spoločnosti. Spoločnosť mala v majetku vysokovýkonné špičkové CNC systémy, pričom s takou výrobnou zostavou a kapacitou sa nemohli pochváliť v roku 2011 žiadne firmy v B.. Spoločnosť podnikala bez bankového úveru, disponovala viacerým zariadením, a teda v čase splatnosti zmenky bola solventná a likvidná; nebol žiaden dôvod zmenkové plnenie neplniť, nebyť obštrukcie zo strany žalobcu. Firma s takou technológiou, výrobnými priestorom a klientelou potom nemohla ísť do konkurzu; napokon ani krátkodobá insolventnosť nemôže byť dôvod na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný v 2. rade zopakoval, že čiastku 2.100 eur osobne odovzdal žalobcovi, ktorý však o tom odmietol urobiť prehlásenie. Ozrejmujúc situáciu v rodine navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom navrhne splatenie dlžnej sumy aj s úrokmi tak, aby to bolo výhodné pre obe strany. 22. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.05.2024 mal za to, že žalovaný v 2. rade tvrdil a preukazoval existenciu majetku spoločnosti, z ktorého mohla byť jeho pohľadávka uspokojená. Jemu samotnému nebolo zrejmé, čo sa s uvedeným majetkom spoločnosti stalo, keďže exekúcia proti spoločnosti bola napokon ukončená práve z dôvodu nedostatku majetku dlžníka. Tvrdenie, že spoločnosť chcela a mohla plniť záväzok, ale on odmietol vydať potvrdenie o úhrade dlhu, označil za účelové a právne irelevantné. Hoci sám žalovaný v 2. rade deklaroval ochotu splatiť pohľadávku aj s úrokmi z omeškania, k plneniu nikdy nepristúpil. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade žalobca zotrval na tom, že mu konajúci súd doručoval všetky súdne písomnosti, na pojednávaní ho oboznámil so spornými a nespornými skutkovými tvrdeniami, ako i s predbežným právnym posúdením veci. Tvrdenia o porušení jeho procesných práv preto označil za účelové. Žalobca zopakoval, že žalovaný v 1. rade na súde prvej inštancie netvrdil, že ani v prípade včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. by pre nedostatok majetku nebola jeho pohľadávka uspokojená. Bol pritom poučený, rovnako ako žalovaný v 2. rade, o sudcovskej koncentrácii konania. V ďalšom zotrval na tom, že boli splnené podmienky pre vznik škody, ktorej sa domáhal voči žalovaným. 23. Žalovaný v 1. rade sa podaním zo dňa 05.12.2024 v plnom rozsahu stotožnil s obsahom odvolania žalovaného v 2. rade. 24. Odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania a jeho rozsahom (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaných v 1. a v 2. rade bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom, tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 19.06.2025 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.). 25. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v ňom v primeranom rozsahu rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania vo väzbe i na zistené sporné a nesporné skutočnosti. Konajúci súd ozrejmil dôvody, pre ktoré nevykonal žalovaným v 2. rade navrhované dokazovanie (polygraf), citoval ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i náležite vysvetlil, objasniac zrozumiteľne dôvody, pre ktoré vyhodnotil žalobu žalobcu za dôvodnú, a preto zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi ním uplatnenú sumu 5.600 eur spolu s príslušenstvom a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky; ním prijaté skutkové a právne závery nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, a preto i celé odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa požiadavky ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., a preto môže byť podrobené odvolaciemu prieskumu.
26. Odvolací súd sa v prvom rade nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného v 1. rade ohľadne porušenia jeho procesných práv v intenzite majúcej za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Toho sa mal konajúci súd dopustiť v procese doručovania písomností tvoriacich obsah súdneho spisu žalovanému v 1. rade. Z jeho obsahu vyplýva, že žalovaný v 1. rade poveril svojim zastúpením v upomínacom konaní advokáta P.. L. F., ktorému po obdržaní návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa ustanovení C.s.p. upomínací súd doručoval i upovedomenie o postúpení veci na (bývalý) Okresný súd Bratislava IV; advokát prevzal zásielku dňa 30.04.2021. Napokon, pokiaľ by splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade (ako i žalovaného v 2. rade) nemal vedomosť o postúpení veci Okresnému súdu Bratislava IV, neadresoval by mu podaním zo dňa 17.05.2021 (č. l. 65) informáciu o ukončení jeho zastupovania. 27. Z obsahu súdneho spisu, konkrétne z jednotlivých podaní žalovaného v 1. rade ďalej vyplýva, že tento nepožiadal konajúci súd o doručovanie písomností na inú adresu ako je adresa jeho trvalého pobytu vo verejnom registri obyvateľov SR; v každom jednotlivom podaní pri označení jeho osoby uvádzal nepochybne adresu P.na Q. XX, B.. Súd je pritom povinný doručovať súdne písomnosti, s výnimkou tých určených do vlastných rúk, na elektronickú adresu strany len na jej výslovnú žiadosť (§ 105 ods. 2 C.s.p.). Vzhľadom na to, že taká žiadosť zo strany žalovaného v 1. rade v súdnom spise absentuje, nebol ani dôvod zasielať mu súdne zásielky na jeho emailovú adresu. Hodno dodať, že súd prvej inštancie doručoval žalovanému v 1. rade vyjadrenie žalobcu zo dňa 01.04.2022, predvolanie na súdne pojednávanie na termín 02.02.2023, i na 28.11.2023, pričom mu doručoval i odpor žalovaného v 2. rade a jeho vyjadrenie zo dňa 27.08.2021, na adresu ním zadanú (P. Q. XX, B.), ktorá je totožná s adresou trvalého pobytu. Tieto sa konajúcemu súdu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote, v dôsledku čoho ich treba považovať za doručené dňom vrátenia nedoručenej zásielky konajúcemu súdu (tzv. fikcia doručenia); je pritom irelevantné, či sa žalovaný v 1. rade ako ich adresát o ich obsahu dozvedel alebo nie, čo napokon vyplýva i z ustanovenia § 111 ods. 3.C.s.p., resp. § 112 C.s.p. Napokon, k sťaženiu uplatnenia procesných práv žalovaným v 1. rade nemohlo dôjsť v súvislosti s doručovaním predvolania na súdne pojednávanie na termín 02.02.2023, nakoľko toto pojednávanie bolo zrušené, a ani pri doručovaní predvolania na pojednávanie nariadené na 28.11.2023, keďže žalovaný v 1. rade sa ho zúčastnil a okolnosti týkajúce sa nesprávneho postupu pri doručovaní na predmetnom pojednávaní nevytkol. So zreteľom na uvedené žalovaný v 1. rade, i žalovaný v 2. rade, neopodstatnene namietali nesprávny procesný postup konajúceho súdu pri doručovaní písomností tvoriacich obsah súdneho spisu. Napokon, i v prípade namietaného zásahu do procesných práv žalovaného v 1. rade, ktoré by dosahovalo intenzitu porušenia jeho práva na spravodlivý proces, by sa tohto nemohol s úspechom dovolávať žalovaný v 2. rade, keďže so žalovaným v 1. rade tvorili síce procesné spoločenstvo, avšak majúce charakter samostatného spoločenstva; v jeho rámci potom každý zo spoločníkov koná a uplatňuje procesné práva sám za seba, čo vedie k logickému záveru, že len on sám sa môže s úspechom dovolávať i ich prípadného porušenia. 28. Odvolací súd ďalej udáva, že žalovaný v 1. rade, rovnako ako i žalovaný v 2. rade, majúc za opodstatnenú ich námietku ohľadne procesných pochybení konajúceho súdu, v odvolaní ďalej namietali, že v konaní nebolo preukázané porušenie ich povinnosti ako konateľov spoločnosti LASERCONT, s.r.o. podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na jej majetok, ani vznik škody v žalovanej výške. 29. Odvolací súd v prvom rade udáva, že žalovaný v 1. rade, ani žalovaný v 2. rade v rámci písomných podaní adresovaných konajúcemu súdu neuviedli skutkové tvrdenia, ktorými by popierali žalobcom tvrdené porušenie ich povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas. Žalobca pritom v žalobe, ako i vo vyjadrení k odporu, deklaroval, že spoločnosť LASERCONT, s.r.o. sa dostala do stavu predĺženia, nedisponovala žiadnym majetkom, čo malo vyplývať i zo správy o stave exekučného konania, pričom žalovaní ako jej štatutárny orgán, porušili právnu povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas odvolávajúc sa na prezumpciu v zmysle § 11a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z.; žalobca rovnako deklaroval vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi ňou a porušením právnej povinnosti žalovaných. Žalovaní zamerali svoju procesnú obranu len na argumentáciu týkajúcu sa okolností nájdenia príjmového pokladničného dokladu znejúceho na sumu 2.100 eur a nemožnosti jeho použitia v pôvodnom konaní na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 2CbZm/6/2016. Námietky ohľadne porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu nevzniesol žalovaný v 1. rade ani na súdnom pojednávaní dňa 28.11.2023, keď vychádzajúc i zo zápisnice o pojednávaní (rovnako ako aj zo zvukového záznamu) dokonca uznal za dôvodný žalobcov nárok čo do sumy 3.500 eur. Jeho procesný úkon (čiastočné uznanie nároku) pritom plne korešpondoval s jeho dovtedajšou argumentáciou, podľa
ktorej mala spoločnosť žalobcovi plniť v rozsahu sumy 2.100 eur, čo z celkovej zmenkovej sumy 5.600 eur predstavoval zostatok v sume 3.500 eur, ktorého dôvodnosť žalovaný v 1. rade prejavom vôle uznal. Za tejto procesnej situácie, pokiaľ žalovaný v 1. rade až v odvolaní tvrdil, že nebolo preukázané porušenie jeho povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu a nebol preukázaný ani vznik škody, keď jej existencia nebola v príčinnej súvislosti s opomenutím podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, nielenže uvádzal nové skutkové tvrdenia, ktoré ako prostriedky procesnej obrany pred konajúcim súdom neuplatnil, napriek tomu, že tak urobiť mohol (§ 154 C.s.p.), a teda tieto predstavujú tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní, ktoré nemožno použiť pre nesplnenie podmienok, avšak súčasne svojimi skutkovými tvrdeniami bez ďalšieho popieral i na súdnom pojednávaní uskutočnený prejav vôle; v jeho rámci uznal za dôvodnú žalobu žalobcu v časti zaplatenia sumy 3.500 eur. Žalovaným v 1. rade v odvolaní novo uvádzané tvrdenia a argumentáciu spochybňujúcu porušenie povinnosti v zmysle § 11a ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z., vznik škody samotnej, a tým i danosť príčinnej súvislosti s porušením povinnosti, práve i s ohľadom na uznávací prejav vôle plne korešpondujúci s jeho postojom v celom konaní, nemohol odvolací súd vziať do úvahy, resp. na nich v zmysle § 366 C.s.p. prihliadať. 30. Žalovaný v 2. rade, obdobne ako žalovaný v 1. rade, v odvolaní namietal nepreukázanie porušenia jeho povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, spochybňujúc súčasne i existenciu škody, keď táto podľa neho nemala väzbu s opomenutím podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka včas. I keď na súdnom pojednávaní dňa 28.11.2023 žalovaný v 2. rade predniesol tvrdenie, podľa ktorého sa LASERCONT, s.r.o. nenachádzala v predĺžení, a preto konkurz na jej majetok nebol opodstatnený, spochybniac tým porušenie jeho povinnosti ako štatutárneho orgánu, svoje skutkové tvrdenie bližšie nešpecifikoval a následne ani relevantne nepodporil dôkazmi, čo napokon konštatoval i súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. Keďže v danom prípade ide o zodpovednosť za škodu v zmysle § 11a zákona č. 7/2005 Z. z., konkrétne vo väzbe na porušenie povinnosti podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, bol žalovaný v 2. rade povinný tvrdiť a preukázať, že túto povinnosť vôbec nemal alebo že ju neporušil, pretože návrh na vyhlásenie konkurzu podal včas. Také okolnosti žalovaný v 2. rade, a napokon ani žalovaný v 1. rade, v konaní pred prvoinštančným súdom netvrdili a napokon ani nepreukázali. Žalovaní sa pritom procesnou obranou založenou na existencii príjmového pokladničného dokladu a úhrade sumy 2.100 eur snažili (len) spochybniť dôvodnosť žalovanej sumy v uplatnenom rozsahu 5.600 eur; táto, ako uviedol i súd prvej inštancie bola pre účely prebiehajúceho konania neopodstatnená, nakoľko v prípade jej preukázania mohla byť zohľadnená práve v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, v ktorom vystupovala spoločnosť LASERCONT, spol. s.r.o. ako žalovaná; v celosti sa totiž týkala dôvodnosti nároku vyplývajúceho zo zmenky, ktorý predmetný súd vyhodnotil za oprávnený, nakoľko sa žalovanej spoločnosti a v jej mene konajúcich žalovaných nepodarilo preukázať plnenie sumy 2.100 eur v rokoch 2013 a 2014 žalobcovi. Žalovaní v prvoinštančnom konaní neuviedli relevantné tvrdenia popierajúce vznik škody a príčinnej súvislosti s porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ktorými ako odvolacími dôvodmi argumentovali v podanom odvolaní, pričom boli poučení podľa § 154 C.s.p.; odvolací súd na tieto tvrdenia bez splnenia predpokladov podľa § 366 C.s.p. nemohol prihliadať. 31. Odvolací súd pritom z hľadiska veci samej považuje za potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je objektívnou zodpovednosťou, za ktorú zodpovedá štatutárny orgán spoločnosti v prípade, ak opomenul podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zákonnej lehote, hoci vedel alebo mal vedieť o úpadku právnickej osoby. Za škodu sa pritom považuje nevymožená pohľadávka veriteľa. Ustanovenie § 11a zákona č. 7/2005 Z. z. priamo upravuje podmienky vzniku tejto zodpovednosti za škodu, ktorej sa povinný zbaví, ak preukáže liberačné dôvody stanovené v § 74a zákona č. 7/2005 Z. z. Môže pritom preukazovať, že takú povinnosť nemal vôbec alebo ju neporušil, keďže návrh na vyhlásenie konkurzu podal včas. Zákon č. 7/2005 Z. z. v ustanovení § 11a ods. 2 stanovuje vyvrátiteľné domnienky tzv. oneskoreného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu; tie tvrdil žalobca v žalobe. Okrem iného ide o situácie, keď exekúcia alebo iné obdobné vykonávacie konanie bolo ukončené pre nedostatok majetku spoločnosti. V tomto smere je potrebné rozlišovať dva prípady, a to že 1/ dlžník nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu vôbec (nastupuje automaticky vyvrátiteľná domnienka), ako i 2/ exekučné konanie bolo síce skončené pre nedostatok majetku, avšak dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalobca v rámci procesného útoku tvrdil, že žalovaní porušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, vznik škody v deklarovanej výške a následne z toho vyvodzoval i príčinnú súvislosť medzi týmito atribútmi, všetko vo väzbe na ustanovenie § 11a ods. 2 a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. a tam stanovené domnienky. Žalobca teda deklaroval domnienku ohľadne včasného nesplnenia povinností zo strany žalovaných, v dôsledku ktorých mu vznikla škoda vo výške
zodpovedajúcej jeho neuspokojenej pohľadávke po skončení exekučného konania; exekučné konanie pritom bolo vedené pre pohľadávku, ktorej svedčil exekučný titul - právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava V. Na žalovaných, ako osobách povinných podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti, potom spočíval dôkaz o opaku, t. j. preukázať, že túto zákonnú povinnosť nemali, resp. ak aj mali, ani v dôsledku jej dodržania by žalobcovi nevznikla škoda zodpovedajúca výške neuspokojenej pohľadávky. Žalovaní už v prvoinštančnom konaní mohli tvrdiť a následne preukázať, že aj keby podali včas návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok LASERCONT, s.r.o., k uspokojeniu žalobcu by nedošlo v plnom rozsahu jeho pohľadávky, ktorú argumentáciu predniesli prvý krát až v rámci odvolacieho konania; na túto argumentáciu, ktorú naviac nijako nepreukázali, nebolo možné prihliadať (§ 366 C.s.p.). 32. Zhrnúc uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dôvodnosti žaloby žalobcu riadil zodpovedajúcimi ustanoveniami zákona č. 7/2005 Z. z. a zohľadniac žalovanými nesporované skutkové tvrdenia žalobcu o nesplnení ich povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti LASERCONT, s.r.o. včas, vo väzbe na tvrdenú a prezumovanú škodu a jej výšku, ako i príčinnú súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaných a škodou, nepochybil, pokiaľ žalobe vyhovel. Žiaden z odvolacích dôvodov uplatnený žalovanými v odvolaní nebol spôsobilý spochybniť prijaté závery, resp. privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku, keď vo veci samej išlo o prevažne skutkovú argumentáciu novú, ktorú žalovaní neuplatnili v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 33. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a v 2. rade plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).