Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6CoCsp/12/2025 6121209594 06. 08. 2025 Mgr. Jana Janics Bajánková ECLI:SK:KSBA:2025:6121209594.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: W. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. S. XXX, XXX XX D., prechodný pobyt K. R. XX, XXX XX W., o zaplatenie 8.639,41 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 05. marca 2025, č. k. B5-39Csp/97/2021-235, takto rozhodol: I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e . II. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 1. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol ( I. výrok). Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal ( II. výrok). 2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, priebeh konania, podstatné vyjadrenia sporových strán a uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 8.639,41 € spolu s príslušenstvom - ročným úrokom za úver vo výške 2,90% zo sumy 8.487,90 € od 7.9.2018 do zaplatenia, najviac však 822,64 € a spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 8.639,41 € od 7.9.2018 do zaplatenia a nahradiť vzniknuté trovy konania, titulom nesplnenia svojho záväzku dlžníka, vyplývajúceho o Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej Zmluva), uzavretej medzi procesnými stranami dňa 8.2.2016, a to žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, Zmluva bola uzavretá na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX. V súlade so Zmluvou mal žaloba poskytnúť dlžníkovi medziúver vo výške 18.000 €, reálne poskytol žalobca žalovanej finančné prostriedky vo výške 16.200 €, splátka 3,79% ročného úroku za medziúver predstavovala sumu vo výške 51,17 €. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaná zaviazala splácať žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vo výške 126,33 €, ktoré bola povinná uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvorili vklady na konto sporenia vo výške 69,48 € a 3,79% ročný úrok za medziúver vo výške 56,85 €, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Ku dňu pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení bol na konte medziúveru dlh vo výške 16.234,11 €, na konte stavebného sporenia bola nasporená suma vo výške 7.376,57 €, rozdiel medzi týmito sumami je časťou poskytnutého úveru 8.857,54 €. Dňa 15.6.2017 žalobca ešte uskutočnil výplatu úveru vo výške 1.800 €, obidve sumy tak tvoria celkovú výšku poskytnutého stavebného úveru 10.657,54
€. Žalovaná sa zaviazala splácať stavebný úver spolu s 2,9% ročnými úrokmi za úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 126,33 €, ktorú povinnosť si nesplnila, porušila zmluvne dohodnuté podmienky, úver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 31.7.2018 vyzval žalobca žalovanú na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovanú upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli zo strany žalovanej doplatené, žalobca listom zo dňa 6.9.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 12.11.2020 vyzval žalovanú na plnenie, no žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Žalovaná uskutočnila na konto stavebného úveru vklady v celkovej výške 2.582,40 €, ktorou sumou bol zaplatený úrok za úver za rok 2016 vo výške 162,95 €, úrok za úver za rok 2017 vo výške 228,12 €, čiastočne úrok za úver za rok 2018 vo výške 21,69 €, nezaplatená zostala časť úroku za úver za rok 2018 vo výške 146,51 € a poplatok za získanie informácie z CRO vo výške 5 €. Istina bola ponížená zo sumy poskytnutého spotrebiteľského úveru vo výške 10.657,54 € na sumu 8.487,90 €. Žalovaná suma, t.j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (6.9.2018) predstavovala sumu vo výške 8.639,41 € a pozostávala z istiny úveru vo výške 8.487,90 €, nezaplatených 2,9% ročných úrokov za úver zo sumy 10.657,54 € do 6.9.2018 vo výške 146,51 € a nezaplatených poplatkov vo výške 5 €. Žalobca si žalobou neuplatnil sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celkovo vo výške 150 €. 3. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ust. na § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“), § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 9, § 54 ods. 1, ods. 2, § 565 § Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Skonštatoval, že pre spôsob splnenia dlhu je rozhodné znenie zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami, teda medzi veriteľom a dlžníkom a v zmysle ust. § 565 Občianskeho zákonníka zákon pamätá aj na situáciu ak sa zmluvné strany dohodli na zaplatení záväzku v splátkach za stavu, že dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok. Rozvinul, že v prípade omeškania so zaplatením niektorej zo splátok uvedené zákonné ustanovenie umožňuje veriteľovi pri splnení v zákone uvedených predpokladov žiadať zaplatenie celej pohľadávky naraz, čo znamená, že žiadosť veriteľa prijatá dlžníkom na zaplatenie celého dlhu má za následok, že sa stane splatný celý dlh. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky v dôsledku nesplnenia iba niektorej splátky môže veriteľ iba vtedy, ak to bolo dohodnuté zmluvnými stranami alebo to bolo určené rozhodnutí. Uvedené právo veriteľa je však časovo ohraničené a veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Okrem týchto dvoch predpokladov pre splatnosť celého dlhu zákon predpokladá kumulatívne naplnenie nasledovných skutočností: dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátok, veriteľ požiadal dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky a veriteľ požiadal o zaplatenie celej pohľadávky najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej pohľadávky. Žiadosť veriteľa na zaplatenie celej splátky je jednostranným adresný a hmotnoprávny právny úkon, čo znamená, že v stanovenej lehote musí byť doručený dlžníkovi. Ďalej akcentoval, že v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a zákonnou ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je potrebné, aby upozornenie dodávateľa, ktorým spotrebiteľovi oznamuje omeškanie so splácaním zmluvne dohodnutej splátky, v dôsledku čoho sa stane splatným celý zostatok pohľadávky, obsahovalo presnú identifikáciu splátky, ktorú dlžník neuhradil, tak, aby bol takýto právny úkon určitý a zrozumiteľný a v súlade so zákonom. Okrem splnenia zákonných predpokladov na platnosť upozornenia a možné dôsledky, je presná špecifikácia nezaplatenej splátky podstatná aj pre posúdenie prípadnej námietky premlčania vznesenej dlžníkom. Účelom požiadavky určenia omeškanej splátky je dať spotrebiteľovi ešte poslednú možnosť k splateniu dlhu pred tým, ako veriteľ využije svoje právo na zosplatnenie celého dlhu. Z hľadiska určitosti musí upozornenie obligatórne obsahovať špecifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní, teda určenie ktorá splátka zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, bez uvedenia identifikácie nie je možné preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a samotnej platnosť úkonu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti následne ozrejmil, že v predmetnej veci žalobca listom zo dňa 31.7.2018 oznámil žalovanej, že: „dňa 10.8.2018 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam do dnešného dňa nedošlo k uhradeniu omeškaných splátok úveru, vrátane splátky za mesiac august, spolu vo výške 954,84 €. V prípade, že do uvedeného dátumu, t.j. do 10.8.2018 nedôjde k úhrade, bude Vám zaslané Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslením celkovej sumy (cca. - 8.621,21 €). “ Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že z obsahu citovaného textu vyplýva, že nie je možné vyvodiť konkrétnu splátku, s ktorou bola žalovaná v omeškaní, výzva nespĺňa náležitosti kvalifikovanej výzvy, nakoľko neuvádza aká splátka za aký mesiac a rok bola v poradí prvou splátkou, ktorú žalovaná neuhradila, absentuje aj samotná výška splátky, jej uvedenie v spotrebiteľskej zmluve je z hľadiska určitosti právneho úkonu
a teda jeho platnosti, nedostačujúca. V predmetnej veci teda neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, týkajúcej sa zmluvy o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 31.7.2018. Zdôraznil, že je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale jedná sa o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi, aby sa dozvedel o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a tento následok mal možnosť odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito a zrozumiteľne vyjadrená, uvedenie celkovej výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, spotrebiteľ bez označenia konkrétnej omeškanej splátky nemôže určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ v tomto smere za rozhodnú. Z uvedeného tiež vyplýva, že v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Pripomenul aj na to, že veriteľovi v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka (spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Poukázal tiež na to, že z výzvy podľa ustanovenia §53 ods. 9 OZ musí byť zrejmé označenie konkrétnej splátky zakladajúcej právo veriteľa na hroziace vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel uvedeného zákonného ustanovenia. Nakoľko zo strany žalobcu neboli v upozornení na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru číslo XXXXXXXXXX splnené zákonné predpoklady pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predmetného úveru, keďže nebola presne a nezameniteľne identifikovaná splátka, so splatením ktorej sa žalovaná dostala do omeškania, žalobca neplnil podmienku na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a žalobou uplatňovaný nárok je nedôvodný. 4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalovanej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania ani nevznikli. 5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudku súdu I. inštancie, ktorým žalobu zamietol, zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100%. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uviedol, že v súlade s ním je povinnou náležitosťou upozornenie dlžníka na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v prípade, že nedôjde k úhrade omeškaných splátok, a teda, že veriteľ pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého dlhu. Zákon žiadne ďalšie náležitosti ako je napr. uvedenie, pre ktorú splátku, resp. splátky sa vyhlasuje mimoriadna splatnosť úveru nepožaduje. Mal za to, že podmienkou pre platné zosplatnenie úveru je iba to, aby so splátkou dlhu umožňujúcou zosplatnenie úveru boli dlžníci v omeškaní viac ako tri mesiace a druhou podmienkou je, že veriteľ oznámi dlžníkovi, že voči nemu eviduje dlžnú splátku/splátky, a ak sa chce vyhnúť vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, má v stanovenej lehote zaplatiť, inak môže veriteľ využiť svoje právo dané mu § 565 Občianskeho zákonníka a že toto právo musí reálne využiť v období medzi uplynutím troch mesiacov od omeškanej splátky a nasledujúcou najbližšou splátkou a nie uvedenie splátky, pre nezaplatenie ktorej mieni veriteľ pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Poukázal, že ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, z ktorého vyplýva, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“ bolo výsledkom pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona s odôvodnením, že stratu výhody splátok a jej dôsledky upravené v § 565 Občianskeho zákonníka je potrebné upraviť pre spotrebiteľské veci tak, aby nedochádzalo k neprimeranému zneužívaniu pôvodného ustanovenia a navrhuje predĺžiť lehotu na vysporiadanie dlhu tak, aby vznikla rovnováha medzi oprávnenými nárokmi veriteľa a na druhej strane bola zvýšená ochrana dlžníka. Z uvedeného mal za to, že rovnováha medzi oprávnenými nárokmi veriteľa na strane jednej a ochranou spotrebiteľa na strane druhej nie je zabezpečená textom oznámenia (upozornenia) podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ale zachovaním zákonných podmienok pre platné zosplatnenie, ktoré je súdom ukontrolovateľné aj z iných
skutkových tvrdení než textu oznámenia o vôli veriteľa využiť právo na zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka pre omeškanie splátky úveru zo spotrebiteľskej zmluvy. Odvolateľ ďalej vyslovil názor, že ak je úkon veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dostatočne určitý a zrozumiteľný a spotrebiteľ dokáže z textu takéhoto oznámenia zistiť, ktoré splátky eviduje veriteľ ako nezaplatené a kedy vzniká a zaniká veriteľovi právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nemôže sa úkon oznámenia o možnosti zosplatnenia považovať za neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka len z dôvodu absencie textu napr. „s touto splátkou ste v omeškaní. Akcentoval, že aj podľa novelizácie Občianskeho zákonníka a aktuálnej právnej úpravy nebol zo strany zákonodarcu prejavený úmysel stanoviť veriteľovi povinnosť identifikovať splátku, pre ktorú dochádza k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, naopak, uvádza sa len povinnosť veriteľa uviesť sumu splátok, zodpovedajúcu konkrétneho % omeškania, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. Požiadavku vyčíslenia dlžnej sumy spĺňa pritom aj upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Z oboch právnych úkonov (upozornenie pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) žalobcu je pri uplatnení princípu racionálneho správania účastníkov zmluvného vzťahu, ako aj zodpovednosti a obozretnosti zmluvných strán možné vyvodiť, že muselo byť žalovanému zrejmé s akými splátkami je v omeškaní a aké konanie sa od neho očakáva v prípade, ak chce zabrániť neželanému následku v podobe vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. januára 2024 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.01.2024, sp. zn. 1Cdo/123/2024. 6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny potvrdiť. Odvolanie žalobcu považovala za nedôvodné. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). 9. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody, pre ktoré žalobu zamietol, riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu v odvolaní. 10. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalobcu uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (skutkového stavu) a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa
odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalobcu, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní odvolacím súdom relevantné. 11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v zmysle judikatúry najvyšších súdnych autorít žiadosť o jednorazové splatenie a/alebo upozornenie musí obsahovať aj identifikáciu splátky, pre omeškanie s ktorou má dôjsť k strate zodpovedajúcej výhody; platí totiž, že ak právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety druhej Občianskeho zákonníka o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NSSR sp.zn.6Cdo/152/2022, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 3/2025 pod č. 34 s právnu vetou:“ Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou." 12. Uvedené rozhodnutie predstavuje ustálenú prax dovolacieho súdu, preto sa súd prvej inštancie správne zaoberal tým, či v predmetnej veci boli splnené podmienky pre predčasné zosplatnenie tohto úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa pre platné zosplatnenie úveru vyžaduje: 1/ existencia omeškania dlžníka so zaplatením aspoň jednej splátky minimálne 3 mesiace, 2/ upozornenie dlžníka veriteľom na možnosť zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením, 3/ doručenie oznámenia o zosplatnení úveru dlžníkovi. 13. Žalobca doložil do spisu list zo dňa 31.07.2018, v ktorom tento oznámil žalovanej, že vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam nedošlo k uhradeniu omeškaných splátok úveru, vrátane splátky za mesiac august 2018 spolu vo výške 954,84 € ( č.l. 45 spisu). 14. Odvolací súd vo vzťahu k uvedenému listu žalobcu konštatuje, že z uvedeného oznámenia je zrejmé iba to, že žalovaná mala ku dňu 31.07.2018 omeškanie so splácaním úveru v celkovej výške 954,84 € a to, že je v omeškaní aj so splátkou za mesiac august 2018 a to napriek tomu, že táto bola splatná v zmysle Zmluvy ( č.l. 9 spisu) vždy 15. deň mesiaca; t.z., že žalovaná mala byť v omeškaní ešte aj so splátkou, ktorá nebola splatná. 15. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že podmienky pre predčasné zosplatnenie tohto úveru vyplývajúce z § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neboli splnené, a preto nedošlo k predčasnej splatnosti pohľadávky žalobcu. Žaloba bola preto nedôvodná. 16. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
17. Na základe uvedeného obsah odvolania žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. 18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu dôvodne zamietol a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).